Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 2S/43/2026 0726100827 17. 08. 2026 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100827.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mesto Malacky, so sídlom Bernolákova 5188/1A, 901 01 Malacky, IČO: 00 304 913, právne zastúpený: RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., so sídlom Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 4195/25, 811 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. spisu 015562/2026/OLG, č. záznamu 005155/2026 zo dňa 20. januára 2026, konajúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 8. júna 2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a . odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 8. júna 2026 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra žalovaného č. spisu 015562/2026/OLG, č. záznamu 005155/2026 zo dňa 20. januára 2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného č. spisu 018922/2025/oSKPP, č. záznamu 061330/2025 zo dňa 15. augusta 2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ich zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola podľa § 41 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o príspevku z EŠIF“) uložená žalobcovi povinnosť vrátenia sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov vo výške XX XXX,XX eur. 2. Súčasne s podaním žaloby žalobca navrhol, aby správny súd podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. 3. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím mu hrozí závažná ujma, finančná škoda a iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Prvostupňovým rozhodnutím, potvrdeným napadnutým rozhodnutím, bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť sumu XX XXX,XX eur, ktorú je podľa výroku prvostupňového rozhodnutia žalobca povinný uhradiť v lehote do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok, žalobca bude povinný uvedenú sumu uhradiť ešte predtým, ako bude súdom preskúmaná zákonnosť dotknutých rozhodnutí. V prípade následného úspechu žalobcu v správnom súdnictve by tak vznikol stav, v ktorom by žalobca uhradil finančné prostriedky na základe rozhodnutia, ktoré by bolo následne zrušené pre nezákonnosť alebo nepreskúmateľnosť.
4. Žalobca ďalej uviedol, že je územnou samosprávou, ktorá hospodári s verejnými prostriedkami a je viazaná pravidlami rozpočtového hospodárenia. Povinnosť bezodkladne uhradiť sumu XX XXX,XX eur podľa jeho názoru predstavuje zásah do rozpočtového plánovania a do nakladania s prostriedkami určenými na plnenie úloh samosprávy. Hroziaca ujma podľa žalobcu nespočíva len v samotnom odlive finančných prostriedkov z rozpočtu žalobcu, ale aj v potrebe presmerovať alebo viazať verejné zdroje určené na zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií mesta. 5. Žalobca zároveň poukázal na to, že predmetný projekt (Malacky – MŠ Záhorácka), na ktorého realizáciu bol prijímateľom nenávratného finančného príspevku, bol riadne zrealizovaný a ukončený. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe preto podľa jeho názoru nedôjde k ohrozeniu realizácie projektu, k pokračujúcemu čerpaniu finančných prostriedkov ani k vzniku ďalších finančných dopadov na rozpočet Európskej únie alebo Slovenskej republiky. Predmetom sporu je výlučne zákonnosť uloženia finančnej korekcie a povinnosti vrátiť časť poskytnutého príspevku. 6. Ďalej žalobca uviedol, že žaloba obsahuje viacero konkrétnych žalobných dôvodov smerujúcich proti zákonnosti napadnutých rozhodnutí, najmä námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nevysporiadania sa s podstatnými rozkladovými námietkami a podstatného porušenia procesných pravidiel správneho konania. Žaloba preto podľa žalobcu nie je zjavne nedôvodná a jej úspech nemožno v tomto štádiu konania vylúčiť. 7. K rozporu s verejným záujmom žalobca tvrdil, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nedôjde k zániku, odpusteniu ani premlčaniu žalovaným uplatňovaného nároku, ale len k dočasnému pozastaveniu účinkov dotknutých rozhodnutí do času, kým správny súd preskúma ich zákonnosť. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže verejným záujmom je, aby povinnosť vrátiť verejné finančné prostriedky bola vykonaná na základe zákonného a preskúmateľného rozhodnutia. Zároveň uviedol, že ako verejnoprávnemu subjektu mu nehrozí, že by prípadné budúce splnenie povinnosti bolo zmarené, a dočasné pozastavenie vykonateľnosti rozhodnutia preto neohrozuje vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky žalovaného. 8. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 5. augusta 2026, v ktorom uviedol, že dôvody, pre ktoré žalobca žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe považuje za subjektívne tvrdenia, na preukázanie ktorých žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Poukázal na to, že žalobca hospodári v roku 2026 s celkovým rozpočtom vo výške XX,X A. eur, pričom podľa rozhodnutia má povinnosť žalovanému vrátiť sumu vo výške XX XXX,XX eur. Zároveň uviedol, že uložená povinnosť v podobe povinnosti zaplatiť sumu XX XXX,XX eur tvorí len 25 % z celkovo poskytnutého nenávratného finančného príspevku. Podľa zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. IROP-Z-302021W674-221-35 je povinnosťou žalobcu mať zabezpečené finančné zdroje tak, aby bol v prípade vzniku neoprávnených výdavkov pripravený tieto výdavky vrátiť. 9. Žalovaný poukázal na konštantnú judikatúru a odbornú literatúru, podľa ktorej hroziaca ujma nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dosah. Uviedol, že podľa judikatúry správnych súdov možno odkladný účinok priznať iba výnimočne a hroziaca ujma musí mať intenzitu závažnej ujmy. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Správneho súdu v Bratislave, v ktorých boli návrhy na priznanie odkladného účinku zamietnuté, nakoľko nebol preukázaný vznik závažnej ujmy ani značnej hospodárskej škody. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal a z povahy veci ani nemohol preukázať závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok, ktorý by preňho predstavovala povinnosť uhradiť sumu XX XXX,XX eur. Žalovaný zároveň poukázal na možnosť žalobcu uzavrieť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia, ktorú však žalobca nevyužil. 10. Vo vzťahu k podmienke, aby priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom, žalovaný uviedol, že táto podmienka musí byť splnená kumulatívne s podmienkou existencie hrozby závažnej ujmy. Vzhľadom na povahu konania podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF má žalovaný za to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo nepochybne v rozpore s verejným záujmom. Poukázal na to, že prípadné vymáhanie pohľadávky je plnením zákonnej povinnosti žalovaného, pričom ide o verejné prostriedky a zároveň plnenie povinností žalovaného v súvislosti s ochranou finančných záujmov Európskej únie. Z uvedeného tak vyplýva, že pri plnení úloh
súvisiacich s vymáhaním pohľadávky ide nepochybne o plnenie úloh vo verejnom záujme. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôraznil, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, v dôsledku čoho nie sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 písm. a) SSP. 11. Na záver žalovaný vyzdvihol podstatnú skutočnosť, že žalobca sumu XX XXX,XX eur už uhradil, pričom uvedenú skutočnosť preukázal výpismi z účtov zo Štátnej pokladnice. V kontexte vykonanej úhrady žalovaný uviedol, že z podstaty samotného inštitútu odkladného účinku správnej žaloby vyplýva, že už len z dôvodu samotnej úhrady dlžnej sumy nemožno odkladný účinok správnej žalobe priznať, keďže povinnosť úhrady bola žalobcom splnená. Po vykonanej úhrade teda definitívne odpadol dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože ak neexistuje vykonateľná povinnosť, nemožno už vykonateľnosť odložiť. 12. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 13. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 15. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. 17. Osobitnou náležitosťou návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Uvádzané dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aj osvedčiť. 18. V tejto súvislosti poukazuje správny súd na závery prijaté v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 132/2022-11 zo dňa 3. marca 2022 (bod 11. odôvodnenia), podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe - poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 19. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma alebo iný vážny nenapraviteľný následok v zmysle § 185 písm. a) SSP.
20. Správny súd po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a k nemu pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že návrhu na priznanie odkladného účinku nie je možné vyhovieť. 21. V prvom rade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to, že žalobca prvostupňovým rozhodnutím uloženú povinnosť, následne potvrdenú napadnutým rozhodnutím, v rozsahu sumy XX XXX,XX eur už splnil. Uvedená skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov predložených žalovaným, konkrétne z výpisov z účtov zo Štátnej pokladnice. 22. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku správnej žaloby zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 SSP sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Zmyslom a účelom odkladného účinku správnej žaloby je teda dočasné pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia, pokiaľ by ich okamžitý výkon alebo iné právne následky mohli žalobcovi spôsobiť niektorý z kvalifikovaných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. 23. V prejednávanej veci však v čase rozhodovania správneho súdu už neexistuje aktuálna povinnosť žalobcu na úhradu sumy XX XXX,XX eur, ktorej výkon by bolo možné odkladným účinkom pozastaviť. Žalobca túto povinnosť dobrovoľne splnil ešte pred rozhodnutím správneho súdu o jeho návrhu. Priznanie odkladného účinku preto už nemôže dosiahnuť účel sledovaný § 185 SSP vo vzťahu k samotnej povinnosti zaplatiť uvedenú sumu, keďže jej výkon bol zavŕšený jej splnením. Odkladný účinok nemožno priznať spätne tak, aby nahradil účinky, ktoré by vznikli jeho priznaním pred vykonaním úhrady. 24. Uvedený záver pritom neznamená, že samotnou úhradou sumy XX XXX,XX eur žalobca stratil možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Otázka zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prípadné právne dôsledky jeho zrušenia sú predmetom konania vo veci samej a nie sú týmto uznesením prejudikované. Pre rozhodnutie o návrhu na priznanie odkladného účinku je však rozhodujúce, že v čase rozhodovania súdu už nenastáva situácia predpokladaná § 185 písm. a) SSP, v ktorej by okamžitým výkonom uloženej povinnosti hrozila žalobcovi ujma, ktorú by bolo možné odkladným účinkom odvrátiť. 25. Správny súd pre úplnosť posúdil aj tvrdenia žalobcu o hrozbe závažnej ujmy, finančnej škody a inom vážnom nenapraviteľnom následku, ktoré žalobca spájal s povinnosťou uhradiť sumu XX XXX,XX eur. Ani tieto tvrdenia však podľa názoru správneho súdu neosvedčujú existenciu následku v intenzite vyžadovanej ustanovením § 185 písm. a) SSP. 26. Žalobca svoju argumentáciu založil predovšetkým na tvrdení, že je územnou samosprávou hospodáriacou s verejnými prostriedkami, a že úhrada predmetnej sumy zasahuje do jeho rozpočtového plánovania a nakladania s prostriedkami určenými na zabezpečenie výkonu samosprávnych funkcií. Takto formulované tvrdenia však bez ďalších dôkazov nepostačujú na osvedčenie závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej či finančnej škody. Skutočnosť, že uložená povinnosť predstavuje výdavok z rozpočtu žalobcu, je síce nepochybne spojená s majetkovým dopadom napadnutého rozhodnutia, avšak § 185 písm. a) SSP vyžaduje kvalifikovaný negatívny následok, nie iba existenciu samotnej majetkovej povinnosti. 27. Žalobca pritom neuviedol konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že úhrada predmetnej sumy by mala za následok ohrozenie plnenia konkrétnych úloh územnej samosprávy, obmedzenie poskytovania konkrétnych verejných služieb, narušenie jeho platobnej schopnosti alebo iný závažný zásah do jeho fungovania. Rovnako nepredložil konkrétne podklady, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v dôsledku predmetnej úhrady musel pristúpiť k takému presmerovaniu rozpočtových prostriedkov, ktoré by malo následky intenzity predpokladanej § 185 písm. a) SSP. 28. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia a osvedčenia skutočností odôvodňujúcich priznanie odkladného účinku spočíva na žalobcovi. Nestačí preto všeobecné tvrdenie o negatívnom dopade finančnej povinnosti na rozpočet žalobcu, ale je potrebné konkrétne uviesť a podľa
možnosti aj doložiť, v čom má spočívať hroziaca závažná ujma alebo značná hospodárska či finančná škoda a aká je jej intenzita. Takéto konkrétne skutočnosti však žalobca vo svojom návrhu neuviedol. 29. Správny súd zároveň nepovažoval za potrebné v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podrobne hodnotiť dôvodnosť jednotlivých žalobných bodov. Konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je konaním vo veci samej a pri jeho rozhodovaní správny súd nepreskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Skutočnosť, že žalobca v správnej žalobe uplatnil konkrétne žalobné námietky nepredstavuje dôvod priznať odkladný účinok správnej žalobe. Rozhodujúce je splnenie zákonných podmienok ustanovených v § 185 SSP. 30. Žalobca taktiež poukazoval na skutočnosť, že predmetný projekt (Malacky – MŠ Záhorácka) bol riadne zrealizovaný a ukončený. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že táto okolnosť vo svojej podstate nemá vplyv na splnenie podmienok podľa § 185 písm. a) SSP. Môže byť relevantná pri posudzovaní rozsahu a intenzity prípadných následkov napadnutého rozhodnutia, avšak v danom prípade nemení nič na skutočnosti, že povinnosť, ktorej výkon mal byť priznaním odkladného účinku správnej žalobe pozastavený, už bola žalobcom splnená. 31. Správny súd sa napokon zaoberal aj podmienkou, podľa ktorej priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Táto podmienka je ďalšou, samostatnou podmienkou možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe, ktorá musí byť splnená popri existencii hrozby kvalifikovanej ujmy podľa § 185 písm. a) SSP. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nemožno opomenúť verejnoprávny charakter finančných prostriedkov, ktorých vrátenie bolo žalobcovi uložené. Žalovaný v tejto súvislosti dôvodne poukázal na to, že plnenie povinností smerujúcich k ochrane finančných záujmov Európskej únie a k riadnemu nakladaniu s verejnými prostriedkami predstavuje výkon verejného záujmu. Argument žalobcu, že inštitút odkladného účinku správnej žaloby predstavuje len dočasné pozastavenie účinkov rozhodnutia a neohrozí vymožiteľnosť prípadnej pohľadávky, preto nepostačuje na záver, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca zároveň neuviedol konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali uprednostnenie jeho záujmu na dočasnom odložení účinkov napadnutého rozhodnutia pred verejným záujmom na ochrane a riadnom nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami. 32. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP. Žalobca neosvedčil existenciu aktuálnej hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku, pričom vo vzťahu k tvrdenej finančnej ujme navyše už došlo k splneniu povinnosti, ktorej výkon mal byť odkladným účinkom pozastavený. 33. Správny súd preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť. (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP)