Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19SaZ/4/2026 0726100564 06. 05. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100564.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A. B. A. A. C., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: B. D. E., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, Slovenská republika, zastúpeného Centrom právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 307 988 41, Kancelária Komárno, Dunajské nábrežie 14, Komárno, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, Mlynská 4629/2A, Dunajská Streda, v konaní o správnej žalobe o prepustenie zo zaistenia, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave nariaďuje žalovanému, aby bol žalobca: A. B. A. A. C., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov 244, 930 07 Medveďov, Slovenská republika, bezodkladne prepustený zo zaistenia. II. Správny súd v Bratislave žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda (ďalej len „žalovaný“) č. F./XXXX-XX zo dňa 09.02.2026 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 09.02.2026“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“) na účel výkonu administratívneho vyhostenia. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 09.05.2026. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len „ÚPZC Medveďov“). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca bol dňa 09.02.2026 nájdený v areáli spoločnosti METRANS, pričom nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Následne bolo zistené, že ide o štátneho príslušníka B. D. E. (ďalej len „B.“). Žalobca predložil fotografiu svojho cestovného dokladu uloženú v mobilnom telefóne, na ktorej boli uvedené údaje A. B. A. A. C., narodený XX.XX.XXXX. Dňa 09.02.2026 bol žalobca rozhodnutím č. F./XXXX-XX administratívne vyhostený z dôvodu neoprávneného pobytu na území SR (ďalej len „rozhodnutie o administratívnom vyhostení“). Keďže žalobca nemal udelené platné povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej aj ako „SR“) ani v niektorom zo štátov schengenského priestoru, správny orgán považoval za dostatočne preukázané, že žalobca svojim konaním naplnil skutkovú podstatu podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov tým, že má na území SR neoprávnený pobyt. Správny orgán dospel k záveru, že v prípade prepustenia žalobcu na slobodu by hrozilo, že by
neopustil územie SR alebo členských štátov. Správny orgán pokladal za dostatočne preukázané riziko úteku resp. marenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení tým, že žalobca nemá oprávnený pobyt na území SR, nedisponuje platným cestovným dokladom, nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami a nemá na území SR ani príbuzných. Žalobca v odôvodnení rozhodnutia uviedol úkony, ktoré budú z jeho strany vykonané počas zaistenia žalobcu. Uviedol, že žalobca nežiadal o azyl na území SR. Lehota na vycestovanie nebola určená z dôvodu, že žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom. V prípade žalobcu neboli splnené zákonné predpoklady pre možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenie. Zaistenie žalobcu vyhodnotil správny orgán ako súladné s čl. 5 ods. 1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru. 2. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že rozhodnutím žalovaného č. F./XXXX-XX zo dňa 14.04.2026 (ďalej len „rozhodnutie o zaistení zo dňa 14.04.2026“) žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov ako žiadateľa o udelenie azylu. Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 14.06.2026. Podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov bol žalobca umiestnený do ÚPZC Medveďov. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 19.03.2026 bola žalovanému doručená žiadosť o stanovisko z ÚPZC Medveďov, v ktorej bolo uvedené, že žalobca požiadal dňa 13.02.2026 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Žalovaný následne skúmal trvanie účelu zaistenia a s poukazom na možnosť Migračného úradu Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o žiadosti žalobcu o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 alebo § 12 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) dospel k záveru, že účel zaistenia naďalej trvá. Žalovaný uviedol, že existuje dôvodné podozrenie, že účastník konania podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť výkon administratívneho vyhostenia, keďže požiadal o azyl až po zaistení v ÚPZC Medveďov resp. v čase, keď existoval reálny predpoklad realizácie výkonu administratívneho vyhostenia. Pôvodne žalobca v zápisnici o podaní vyjadrenia č. F./XXXX-XX zo dňa 09.02.2026 uviedol na otázku, či chce požiadal o azyl v niektorom štáte Európskej únie negatívne. Žalovaný poukázal aj na to, že v zápisnici o podaní vyjadrenia č. F./XXXX-XX zo dňa 09.02.2026 žalobca uviedol, že z domovskej krajiny odišiel z ekonomických dôvodov za účelom zamestnať sa v Taliansku. Bola mu daná možnosť požiadať o azyl na území Slovenskej republiky, ktorú nevyužil. Až následne po zaistení a umiestnení v ÚPZC Medveďov požiadal o azyl s odôvodnením obavy o svoj život. Žalovaný preto žiadosť žalobcu o udelenie azylu nepovažoval za dôvodnú, ale iba za prostriedok, ktorý by zmaril proces výkonu administratívneho vyhostenia. 3. Centru právnej pomoci bola dňa 18.02.2026 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelárie Komárno č. C.-/XXXX/XXXX-XXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2026 bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci zaistenia žalobcu na základe rozhodnutie o zaistení zo dňa 09.02.2026. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2026. II. Správna žaloba 4. Dňa 22.04.2026 bola žalovanému doručená žaloba žalobcu zo dňa 14.04.2026, označená ako „Správna žaloba vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku o prepustenie zo zaistenia udeleného žalobcovi rozhodnutím č. F./XXXX-XX zo dňa 09.02.2026“, ktorá bola predložená správnemu súdu dňa 24.04.2026. 5. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný rozhodnutím č. F./XXXX-XX zo dňa 09.02.2026 podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. rozhodol o zaistení žalobcu odo dňa 09.02.2026 na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie však do 09.05.2026. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení zo dňa 09.02.2026 uviedol, že v prípade žalobcu existuje odôvodnené riziko jeho úteku resp. marenia alebo sťaženia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Žalobca dňa 13.02.2026 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Ako žiadateľ o azyl má právo byť umiestnený v pobytovom zariadení. Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by podmieňovali pobyt žalobcu v ÚPZC Medveďov. Vzhľadom na pomerne nízky vek žalobcu má jeho zaistenie a pobyt v ÚPZC Medveďov nepriaznivý vplyv na jeho psychické zdravie. V pobytovom tábore má záujem zotrvať do právoplatného rozhodnutia o azyle, nemá v úmysle ujsť ani sa skrývať. 6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby súd bezodkladne nariadil prepustenie žalobcu zo zaistenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo vyčíslenej výške. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.04.2026 uviedol, že žalobca bol rozhodnutím o zaistení zo dňa 09.02.2026 zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel výkonu administratívneho vyhostenia do 09.05.2026. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že žalobca bol dňa 09.02.2026 nájdený v areáli spoločnosti METRANS v Dunajskej Strede, keď
vystúpil z kontajnerového vagóna vlaku, ktorý prišiel z Tureckej republiky, pričom nevedel hodnoverne preukázať svoju totožnosť. Následne boli zistené, že ide o štátneho príslušníka B.. Žalobca predložil fotografiu svojho cestovného dokladu uloženú v mobilnom telefóne, na ktorej boli uvedené údaje A. B. A. A. C., narodený XX.XX.XXXX. Podozrenie z neoprávneného pobytu sa potvrdilo, žalobca sa dopustil priestupku podľa § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov tým, že mal neoprávnený pobyt na území SR, na územie SR vstúpil nelegálne bez cestovného dokladu, víza alebo povolenia na pobyt. 8. Na základe týchto skutočností bolo zistené, že žalobca sa zdržiaval na území Slovenskej republiky resp. schengenského priestoru neoprávnene, čím naplnil definíciu neoprávneného pobytu podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o pobyte cudzincov. Keďže sa žalobca zdržiaval na území SR resp. schengenského priestoru bez oprávnenia, správny orgán dňa 09.02.2026 podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov vydal rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, vedené pod č. F./XXXX-XX, pričom v predmetnom rozhodnutí nebola žalobcovi určená lehota na vycestovanie. Žalobca naplnil dôvod pre rozhodnutie o administratívnom vyhostení, a to podľa § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov za neoprávnený pobyt. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov správny orgán uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov na doby tri (3) roky. 9. Podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo dňa 16.12.2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území, je v článku 7 uvedené, že ak existuje riziko úteku alebo ak žiadosť o legálny pobyt bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená alebo podvodná alebo ak dotknutá osoba predstavuje riziko pre verejný poriadok, verejnú alebo národnú bezpečnosť, členské štáty môžu upustiť od poskytnutia lehoty na dobrovoľný odchod alebo môžu poskytnúť lehotu kratšiu ako sedem dní. Vo vzťahu k žalobcovi nebolo možné postupovať podľa odseku 1 článku 7 smernice. 10. Správny orgán v rozhodnutí zo dňa 09.02.2026 neurčil lehotu na vycestovanie z dôvodu, že na výkon administratívneho vyhostenia sa vyžadovalo vycestovanie žalobcu do domovskej krajiny a žalobca nedisponoval platným resp. žiadnym dokladom, ktorý by mu to umožnil vykonať. Správny orgán skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku na zaistenie, avšak dospel k záveru, že žalobca nespĺňa podmienky, za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov. Žalobca v zápisnici č. F./XXXX-XX uviedol, že nemá na území SR žiadnu rodinu, disponuje nejakou finančnou hotovosťou, ktorá by však reálne nemohla pokryť zabezpečenie jeho pobytu na území SR a nedisponuje platným cestovným dokladom, ktorý by ho oprávňoval zdržiavať sa na území SR. Z uvedeného dôvodu žalovaný rozhodol o zaistení žalobcu rozhodnutím č. F./XXXXXX zo dňa 09.02.2026 na účel administratívneho vyhostenia a žalobca bol umiestnený do ÚPZC Medveďov. Počas doby zaistenia sa malo zariadiť technicko-personálne zabezpečenie návratu žalobcu do domovskej krajiny. ÚPZC Medveďov vykonal nasledujúce úkony: preštudovanie spisu, vstupný pohovor so žalobcom, zaslanie žiadosti o lustráciu príslušným orgánom, zabezpečenie realizácie návratu do krajiny pôvodu. 11. Dňa 13.02.2026 žalobca požiadal o udelenie azylu. Z dôvodu podozrenia, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie a z dôvodu hroziaceho úteku, keďže cieľovou krajinou žalobcu bolo Taliansko, žalovaný vydal rozhodnutie č. F./ XXXX-XX zo dňa 14.04.2026, ktorým žalobcu zaistil podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 14.06.2026. Žalobca bol ponechaný v ÚPZC Medveďov. 12. Dňa 23.04.2026 žalovaný vykonal lustráciu v informačných systémoch Policajného zboru a zistil, že žiadosť žalobcu o azyl bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle. Právoplatnosť bola vyznačená na deň 09.04.2026, ale nie je vyznačené ukončenie azylového konania. Žalovaný na základe uvedeného považoval za potvrdené podozrenie, že žalobca bude žiadosťou o udelenie azylu odďaľovať výkon administratívneho vyhostenia do krajiny pôvodu. S poukazom na príslušné zákonné ustanovenia žalovaný uviedol, že vzhľadom na potrebu zabezpečenia prípravy a následného výkonu administratívneho vyhostenia žalobcu je zaistenie žalobcu naďalej dôvodné a v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. IV. Konanie na správnom súde 13. Podľa ustanovenia § 206 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.“ 14. Podľa ustanovenia § 206 ods. 4 SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia.“
15. Podľa ustanovenia § 206 ods. 6 SSP „Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 16. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až l).“ 17. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. d) SSP „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.“ 18. Podľa § 221 ods. 1 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.“ 19. Podľa § 221 ods. 2 SSP „Žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia vykonaného podľa osobitného predpisu.“ 20. Podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP „Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 2, rozsudkom podľa povahy vec nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.“ 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný (§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm. a) SSP) v konaní o správnej žalobe vo veci zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade rozhodnutia o zaistení zo dňa 14.04.2026, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného a v súlade s § 230 ods. 2 písm. a) SSP dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a žalovanému nariadil, aby bezodkladne prepustil žalobcu zo zaistenia. Správny súd rozhodol vo veci na pojednávaní a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 06.05.2026 (§ 137 ods. 3 SSP). V. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 22. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) „Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.“ 23. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru „Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.“ 24. Podľa článku 8 ods. 3 písm. b/ smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu „Žiadateľa možno zaistiť iba: na účely zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko úteku žiadateľa.“ 25. Podľa článku 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky „Osobná sloboda sa zaručuje.“ 26. Podľa článku 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky „Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ 27. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov „Policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.“ 28. Podľa ustanovenia § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „Žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa § 88 ods. 4.“ 29. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov „Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.“ 30. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov „Policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.“ 31. Podľa ustanovenia § 2 písm. h) zákona o azyle „Na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (ďalej len "policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec 1. počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe, 2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.“ 32. Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. b) zákona o azyle „Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b.“ 33. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o azyle „Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok.“ 34. Podľa ustanovenia § 211 ods. 2 SSP „Správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia.“ VI. Skutkové a právne závery správneho súdu 35. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie, či v prípade žalobcu nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré by jeho zaistenie nenapĺňalo stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho prepustenie zo zaistenia (v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať trvanie účelu zaistenia počas celej doby zaistenia) vrátane posúdenia, či je zaistenie realizované na základe platného rozhodnutia o zaistení. 36. Žalobca v žalobe uvádza pomerne stručnú argumentáciu v prospech dosiahnutia rozhodnutia o prepustení žalobcu zo zaistenia, pričom je zrejmé, že právny zástupca žalobcu v čase podania správnej žaloby nemal vedomosť (bez ohľadu na dôvody) o vydaní rozhodnutia o zaistení zo dňa 14.04.2026. Žalobné dôvody smerujú k poukázaniu na skutočnosť, že žalobca je žiadateľom o udelenie azylu, a preto má právo byť umiestnený pobytovom zariadení. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by podmieňovali pobyt žalobcu v ÚPZC Medveďov a že zaistenie žalobcu v tomto zariadení má aj vzhľadom na jeho pomerne nízky vek nepriaznivý vplyv na jeho psychické zdravie. Uviedol tiež, že v prípade umiestnenia do pobytového tábora nemá v úmysle ujsť ani sa skrývať. 37. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že lustráciou v systémoch Policajného zboru SR zistil, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle a rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie azylu nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2026. Keďže uvedené rozhodnutie nebolo založené v administratívnom spise a žalovaný na dopyt súdu zabezpečil od ÚPZC Medveďov iba listiny osvedčujúce začatie konania o udelenie azylu, správny súd požiadal podľa § 102 ods. 1 o súčinnosť Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad (ďalej len „migračný úrad“), ktoré súdu zaslalo rozhodnutie č. G.: A./XXXX-X zo dňa 31.03.2026 (ďalej len „rozhodnutie o azyle“). Z rozhodnutia o azyle vyplýva, že žiadosť žalobcu o udelenie azylu bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená podľa § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle. Migračný úrad v odôvodnení rozhodnutia o azyle uviedol, že žalobca ako dôvod podania žiadosti o azyl uviedol, že odmieta nastúpiť na povinnú vojenskú službu z ekonomických dôvodov, keďže počas výkonu povinnej vojenskej služby by nemal žiadny plat a pochádza z chudobnej rodiny. Chce si zariadiť dôstojný život v Európe. Migračný úrad dospel po vyhodnotení žiadosti a dôkazov zabezpečených v konaní k záveru, že žiadosť o udelenie azylu bola založená na iných dôvodoch, ako sú uvedené v § 8 zákona o azyle. Na žalobcu sa nevzťahuje ani § 10 zákona o azyle. Žiadosť o udelenie azylu bola vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená, keďže bola založená na ekonomických dôvodoch, hľadaní zamestnania resp. lepších životných podmienok. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti rozhodnutia o azyle nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2026.
38. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že síce právoplatnosť rozhodnutia o azyle bola vyznačená, ale nie je vyznačené ukončenie azylového konania. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o azyle proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný účinok. Podľa ustanovenia § 211 ods. 2 SSP správna žaloba proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť o udelenie azylu zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne neopodstatnená, proti rozhodnutiu o odovzdaní do iného štátu alebo proti rozhodnutiu o zastavení konania o azyle musí byť podaná v lehote 20 dní od doručenia rozhodnutia. S ohľadom na vyznačenú doložku právoplatnosti správny súd vychádza zo skutočnosti, že lehota na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o azyle uplynula najneskôr 29.04.2026. Správny súd vykonal lustráciu v súdnom registračnom systéme a zistil, že na Správnom súde v Bratislave nie je vedené konanie na základe žaloby žalobcu proti rozhodnutiu o azyle. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. h) zákona o azyle márnym uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o azyle žalobca stratil postavenie žiadateľa o udelenie azylu. Podľa § 88a zákona o pobyte cudzincov môže byť zaistený iba žiadateľ o udelenie azylu. Rozhodnutie o zaistení žalobcu zo dňa 14.04.2026 tak podľa názoru správneho súdu márnym uplynutím lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o azyle nemôže byť právnym základom pre zaistenie žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že pôvodné rozhodnutie o zaistení zo dňa 09.02.2026 bolo nahradené novším rozhodnutím o zaistení zo dňa 14.04.2026 vzhľadom na zmenu právneho postavenia žalobcu po vyhlásení, že žiada o udelenie azylu. Skoršie rozhodnutie o zaistení zo dňa 09.02.2026 preto nemôže byť právnym základom pre zaistenie žalobcu v súčasnosti. 39. Žalovaný na pojednávaní dňa 06.05.2026 uviedol, že po vydaní rozhodnutia o zaistení zo dňa 14.04.2026 nebolo žalovaným vydané ďalšie rozhodnutie o zaistení žalobcu. Na pojednávaní tiež uviedol, že zaistenie žalobcu považuje za dôvodné s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa žalobca dostal na územie SR, pretože pobyt žalobcu na území SR je neoprávnený a žalobca nedisponuje platným cestovným dokladom. Aktuálne sú realizované úkony potrebné na účel administratívneho vyhostenia, napríklad zabezpečenia náhradného cestovného dokladu. Štát pôvodu žalobcu je považovaný za bezpečnú krajinu. 40. Pre správny súd je vo veciach zaistenia rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP). Na základe vyššie uvedených skutočností je možné konštatovať, že ku dňu vydania rozhodnutia o správnej žalobe žalobcu o prepustenie zo zaistenia správny súd nemal preukázaný právny základ zaistenia žalobcu, teda existenciu platného rozhodnutia o zaistení žalobcu. Vzhľadom na to správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a podľa § 230 ods. 2 písm. a) SSP nariadil žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia. 41. Správny súd neprezumuje, že nie sú dané iné zákonné dôvody na zaistenie žalobcu podľa zákona o pobyte cudzincov, avšak ako je uvedené vyššie, nemal ku dňu vydania rozhodnutia vo veci zaistenia preukázanú existenciu platného rozhodnutia o zaistení žalobcu. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP). Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia (§ 446 ods. 2 písm. d) SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.