Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/92/2025 0725101616 03. 06. 2026 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101616.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Výskumný ústav vodného hospodárstva, IČO: 00 156 850, so sídlom: Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu 4297/5, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: AK | AK s. r. o., IČO: 54 844 762, so sídlom: Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, so sídlom: Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom: Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Zuzana Hollá, advokátka, so sídlom: A. XXXX/X, XXX XX B., 2/ Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, IČO: 00 166 260, so sídlom: Chlumeckého 1941/2, 821 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia žalovaného č. Z-17095/2024 zo dňa 22.08.2025 a rozhodnutia ďalšieho účastníka konania v rade 2/ č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 22.10.2025 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 22.10.2025 (ďalej len „správny súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia oznámenia žalovaného č. Z-17095/2024 zo dňa 22.08.2025 (ďalej len „napadnuté oznámenie“) a skôr vydaného rozhodnutia ďalšieho účastníka konania v rade 2/ č. KO/2025/001994-3 zo dňa 18.07.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 27 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ako podkladového rozhodnutia k napadnutému oznámeniu. 2. Napadnutým oznámením žalovaný žalobcovi oznámil, že dňa 22.08.2025 bol vykonaný zápis údajov o právach k nehnuteľnostiam do operátu katastra nehnuteľností na základe listiny č. Z-17095/2024, v katastrálnom území C. D., LV č. XXXX, č. zmeny: 6478/2025. Napadnutým rozhodnutím ďalší účastník konania v rade 2/ rozhodol, že vecné bremeno k nehnuteľnosti – stavbe „Prevádzková budova“, súp. č. 4297, postavenej na pozemku registra „C“ č. 22372/36, evidovanej na LV č. XXXX, v katastrálnom území C. D., v prospech ďalšieho účastníka konania v rade 1/ (ďalej aj „stavba“) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov je v zmysle § 6 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov predmetom evidovania v katastri nehnuteľností. 3. V rámci podanej žaloby žalobca zároveň navrhol priznať žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) SSP. Svoj návrh odôvodnil s poukazom na to, že v súčasnosti zaznamenané zákonné vecné bremeno v prospech ďalšieho účastníka konania v rade 1/ mu priznáva oprávnenie mať aj naďalej nainštalované svoje zariadenie na predmetnej stavbe v správe žalobcu a je oprávnený vstupovať do tejto stavby neobmedzene a opakovane, za účelom vykonávania opráv, servisu,
údržby, úprav, nastavenia a iných činností súvisiacich s jeho zariadením. Dochádza tým k trvalému a opakovanému zásahu do vlastníckeho práva, ktorý zásah nie je nijakým spôsobom časovo, vecne ani rozsahovo obmedzený. Žalobca ďalej uviedol, že vecné bremeno bolo zapísané záznamom bez existencie akéhokoľvek zákonného alebo správneho podkladu, najmä bez rozhodnutia stavebného úradu, ktorý by mohol autoritatívne posúdiť splnenie podmienok pre jeho vznik. Žalobca bol z takéhoto konania úplne vylúčený v dôsledku nedobromyseľného konania ďalšieho účastníka konania v rade 1/, čím mu bolo odňaté právo brániť svoje vlastnícke záujmy. Z tohto dôvodu nebolo nikdy rozhodované ani o primeranej náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva. V dôsledku toho je súčasné užívanie predmetnej stavby bezodplatné a neobmedzené. Takýto stav je neprípustný a spôsobuje žalobcovi závažnú a neodstrániteľnú ujmu, keďže dochádza k nepretržitému zasahovaniu do jeho vlastníckeho práva bez akejkoľvek kompenzácie. Podľa žalobcu je zvlášť znepokojujúce, že ďalší účastník konania v rade 1/ nie je nijakým spôsobom limitovaný vo frekvencii svojich zásahov do stavby žalobcu, môže kedykoľvek požadovať vstup do nehnuteľnosti, vykonávať údržbu či výmenu zariadení, čím žalobcovi fakticky odníma výkon vlastníckych práv. Ďalší účastník konania v rade 1/ pritom opakovane menil a rozširoval špecifikáciu svojich zariadení. Týmto spôsobom si podľa žalobcu nemôže upevňovať svoju pozíciu na predmetnej stavbe, keďže sa postupom času výrazne sťažuje uvoľnenie alebo odstránenie zariadenia. Podľa žalobcu nie je vylúčené ani riziko vzniku majetkovej škody, keďže počas týchto zásahov môže dôjsť k poškodeniu stavby, ku ktorému by inak nedošlo. 4. Žalobca preto vyjadril presvedčenie, že priznanie odkladného účinku je nielen opodstatnené, ale aj nevyhnutné na zabránenie vzniku ďalšej ujmy. Priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže zariadenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ umiestnené na predmetnej stavbe je od septembra 2024 nefunkčné a doposiaľ neboli zaznamenané žiadne výpadky jeho služieb, ktoré by súviseli s nefunkčnosťou zariadenia. Neexistuje preto verejný záujem a naliehavá potreba na obmedzení vlastníckeho práva, ani na ďalšom fungovaní zariadenia. Akýkoľvek ďalší výkon práv je preto nielen právne sporný, ale aj v rozpore s princípom proporcionality, zákonnosti a ochrany vlastníctva. Výkonom napadnutého oznámenia hrozí závažná ujma na právach žalobcu a jeho právom chránených záujmoch, ako aj značná hospodárska a finančná škoda spočívajúca v bezdôvodnom obohacovaní ďalšieho účastníka konania v rade 1/ na úkor žalobcu a tiež v opotrebovaní strechy stavby, ktorá je v dlhodobo nevyhovujúcom technickom stave. Pokračovanie jeho účinkov by znamenalo trvalé a opakované zasahovanie do vlastníckeho práva žalobcu, pričom tento zásah by sa stal prakticky nezvratným a nekompenzovateľným. Žalobca zdôraznil, že v právnom štáte je absolútne neprípustné a ústavne neudržateľné, aby nedobromyseľnému konaniu, sledujúcemu zjavný cieľ nezákonne sa obohatiť a upevniť svoje postavenie na cudzom majetku, bola poskytovaná právna ochrana počas celého trvania správneho súdneho konania. 5. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol priznať žalobe odkladný účinok. 6. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 11.02.2026 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/, ktorý s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku nesúhlasil, pretože podľa neho nie sú splnené zákonné predpoklady na jeho priznanie. Zdôraznil, že vecné bremeno bolo zapísané ešte pred podaním žaloby, a teda jeho právne účinky už nastali. Žalobca sa teda domáha odkladu účinkov, ktoré už nastali a ktoré nemožno spätne pozastaviť. Vecné bremeno pritom vzniká priamo zo zákona a zápis do katastra má len deklaratórny charakter. 7. Ďalší účastník konania v rade 1/ ďalej poukázal na to, že žalobca vo svojom návrhu uvádzal len všeobecné, hypotetické úvahy a jeho tvrdenia nespĺňajú podmienku konkrétnosti a bezprostrednosti. Dodal, že základňovú stanicu prevádzkuje už od roku 1999, pričom počas celej doby nedošlo k poškodeniu stavby. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by v minulosti vznikla škoda alebo že by existovala reálna hrozba jej vzniku. Tvrdenia o nefunkčnosti zariadenia nie sú pravdivé a sú účelové, keďže základňová stanica je nefunkčná výlučne v dôsledku opakovaného odmietania poskytnúť súčinnosť zo strany žalobcu, ktorý dlhodobo neumožňuje prístup k základňovej stanici a k elektrickej prípojke. Bez vstupu do areálu a objektu nie je možné vykonať opravu ani potrebnú údržbu. Následkom konania žalobcu tak došlo k poškodeniu a zničeniu viacerých technologických komponentov základňovej stanice. Ďalší účastník konania v rade 1/ sa vstup snažil zabezpečiť osobnými rokovaniami, prostredníctvom Policajného zboru SR i návrhom na neodkladné opatrenie, ktorému Mestský súd Bratislava IV vyhovel uznesením č. k. 37C/67/2025-82 zo dňa 13.10.2025. Až na základe súdneho rozhodnutia mohol ďalší účastník konania v rade 1/ poškodenú technológiu vymeniť. Uvedenie stanice
do prevádzky však žalobca opätovne znemožnil tým, že neumožnil prístup k elektrickej prípojke, hoci bez elektrickej energie nie je prevádzka základňovej stanice možná. 8. Ďalší účastník konania v rade 1/ dodal, že prevádzka základňovej stanice je pritom jednoznačne vo verejnom záujme, ide o prvok kritickej komunikačnej infraštruktúry, nevyhnutný pre stabilitu a plynulosť elektronických komunikačných služieb, bezpečnosť siete a prevenciu kybernetických incidentov, i zabezpečenie dostupnosti služieb. Dlhodobá nefunkčnosť stanice spôsobuje poddimenzovanie siete a zvyšuje riziko kybernetických útokov, čo je zvlášť závažné. 9. Vzhľadom na uvedené mal ďalší účastník konania v rade 1/ za to, že žalobca neosvedčil žiadnu zo zákonných podmienok § 185 SSP a navrhol návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnuť. K vyjadreniu predložil aj uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 37C/67/2025-82 zo dňa 13.10.2025, ktorým bolo vydané neodkladné opatrenie. 10. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 12.02.2026, v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K návrhu na priznanie odkladného účinku sa nevyjadril. 11. Ďalší účastník konania v rade 2/ sa k veci vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 13.02.2026. Zdôraznil, že verejná elektronická komunikačná sieť, ktorej súčasťou je aj základňová stanica, slúži na poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vďaka týmto službám je možné vykonať volania v danej oblasti, aj tiesňovú komunikáciu. Tieto služby sú poskytované presne nezistenému okruh osôb, nielen klientom ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Je preto vo verejnom záujme jej prevádzkovanie ako súčasti verejnej elektronickej komunikačnej siete. S návrhom na priznanie odkladného účinku nesúhlasil, pre takýto postup nevidel dôvod s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje vady, pre ktoré by malo byť zrušené. 12. Kompletný administratívny spis bol správnemu súdu predložený dňa 31.03.2026. Dňa 13.04.2026 bola vznesená námietka zaujatosti člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., ktorý bol následne uznesením predsedníčky správneho súdu sp. zn. 5S/92/2025 zo dňa 29.05.2026 z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčený. 13. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 15. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Nevyhnutným procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že mu okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Ide o prejav dispozičnej zásady správneho súdneho konania, ktorá sa pri tomto procesnom inštitúte uplatňuje len vo vzťahu k žalobcovi, ktorého následne zaťažuje i dôkazné bremeno vzťahujúce sa k tvrdeným skutočnostiam, t. j. tento je povinný predložiť relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o hroziacej ujme. Nie je potrebné preukazovať, že k ujme (či inému zákonom definovanému negatívnemu následku) už reálne došlo, postačuje hrozba, že táto nastane a dosiahne zákonom požadovanú intenzitu (závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok). Hrozba musí byť priama, reálna, a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018).
Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Ďalším procesným predpokladom vydania takéhoto rozhodnutia je, aby priznanie odkladného účinku nebolo v rozpore s verejným záujmom, a aby mal žalovaný možnosť sa k návrhu vyjadriť. Vzhľadom k tomu, že priznaním odkladného účinku sa až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia (opatrenia), teda dochádza k prelomeniu právnych účinkov právoplatnosti rozhodnutia a k zásahu do princípu právnej istoty, je možné konštatovať, že ide o výnimočný inštitút, ktorého aplikácia má byť rovnako výnimočná, nevyhnutná, a jeho dôvody hodnoverne a dostatočne preukázané. 17. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku súd každú vec posudzuje individuálne a rozhodnutie vo veci samej nesmie prejudikovať. Rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. V tejto časti správny súd poukazuje na závery uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 132/2022-11 z 03.03.2022, podľa ktorého „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ 18. Správny súd v kontexte uvedených procesných predpokladov skúmal, či tieto boli splnené, a zistil, že návrh žalobcu bol podaný a bol odôvodnený. Po oboznámení sa s podaným návrhom a s administratívnym spisom však dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 19. Dôvody, na ktorých je návrh žalobcu založený, najmä ním tvrdené negatívne následky napadnutých správnych aktov v podobe obmedzenia výkonu vlastníckeho práva a následnom vzniku závažnej a neodstrániteľnej ujmy, ako aj značnej hospodárskej a finančnej škody, najmä bezdôvodným obohacovaním a opotrebovaním strechy, ktoré žalobca žiadnym spôsobom nekonkretizoval, neupresnil a nevyčíslil, tieto správny súd vyhodnotil ako všeobecné, nekonkrétne a nepodložené, a v takto formulovaných vágnych tvrdeniach nevidel skutočnú hrozbu následkov predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP. Tvrdenia žalobcu, v kontexte so zákonnou požiadavkou existencie kvalifikovanej hrozby, teda závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré by mali priamo hroziť výkonom napadnutých správnych aktov, vedú správny súd k záveru, že žalobca neuniesol svoju povinnosť tvrdenia, ani dôkaznú povinnosť takúto hrozbu preukázať relevantnými dôkazmi, ktoré v tomto prípade neboli predložené. Správny súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dôkazné bremeno, teda povinnosť komplexne preukázať existenciu podmienok predpokladaných ustanovením § 185 písm. a) SSP, nesie výlučne žalobca a nie je úlohou správneho súdu nahrádzať túto povinnosť vlastnou činnosťou, či už vyhľadávaním údajov, dopytom, produkovaním výziev tak, aby sa dosiahlo jej splnenie. Je v záujme samotného žalobcu, ak situácia podľa jeho názoru odôvodňuje postup podľa § 185 písm. a) SSP, aby okolnosti odôvodňujúce hrozbu, vymedzenú zákonnou intenzitou predmetného ustanovenia, riadne a komplexne tvrdil a zároveň osvedčil, v opačnom prípade nesie následky, vyplývajúce z neunesenia dôkazného bremena v tomto konaní, a tým je zamietnutie jeho návrhu. Len poukaz na to, že potenciálne môže vzniknúť škoda uplatňovaním práv z vecného bremena, nie je pre splnenie zákonnej povinnosti žalobcu v tomto kontexte postačujúci, zvlášť ak k takémuto tvrdeniu žalobca nepredložil žiaden dôkaz a z tvrdenia ďalšieho účastníka konania v rade 1/ ako oprávneného z vecného bremena vyplýva, že základňová stanica sa prevádzkuje už od roku 1999, teda dlhodobo, bez ohľadu na napadnuté oznámenie, pričom dosiaľ k vzniku žiadnej škody na majetku žalobcu nedošlo. Žalobca vznik škody ani netvrdil, poukazoval len na potenciálnu hrozbu jej vzniku, bez jej bližšieho odôvodnenia. 20. Správny súd zdôrazňuje, že inštitút odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP vo všeobecnosti neslúži na odklad účinkov napadnutých správnych aktov z dôvodu, že žalobca s nimi nesúhlasí alebo ich považuje za nezákonné, prípadne z iných, bližšie neurčených preventívnych dôvodov. Ide o výnimočný inštitút predbežnej ochrany pred priamo hroziacimi následkami účinkov vydaných rozhodnutí alebo opatrení, ktoré však musia byť preukázané, čo v prejednávanej veci nemožno konštatovať. Navyše značná časť argumentácie obsiahnutej v návrhu žalobcu je založená na tvrdeniach týkajúcich sa neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva a existencie bezdôvodného obohatenia, čo nepatrí do kompetencie správnych súdov, ale súdov civilných.
21. Žalobca v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku riadne nezdôvodnil a neosvedčil ani absenciu rozporu navrhovaného odkladného účinku s verejným záujmom. Podľa záverov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 verejný záujem možno vymedziť ako „záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov... Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.“ V preskúmavanej veci sa verejný záujem týka prevádzkovania verejnej komunikačnej siete a zabezpečenia jej fungovania, resp. výkonu práv z vecného bremena, ktoré s tým súvisia. Základňová stanica ako prvok, resp. súčasť verejnej elektronickej komunikačnej siete, slúži na poskytovanie elektronických komunikačných služieb v najširšom slova zmysle, vrátane tiesňovej komunikácie, preto jej prevádzkovanie predstavuje dôležitý verejný záujem. Žalobca však vo vzťahu k uvedenému neformuloval žiadnu relevantnú argumentáciu, a teda ani neosvedčil splnenie druhej zákonnej podmienky podľa § 185 písm. a) SSP. Poukaz na aktuálnu nefunkčnosť zariadenia, navyše bez konkretizácie ďalších okolností, ktoré k tejto nefunkčnosti viedli, resp. s ňou súvisia, vrátane jeho možného znefunkčnenia v dôsledku nespolupráce medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania v rade 1/, nepredstavuje v tomto kontexte dostatočnú argumentáciu. Správny súd nemôže opomenúť ani uznesenie Mestského súdu Bratislava IV č. k. 37C/67/2025-82 zo dňa 13.10.2025 o neodkladnom opatrení, ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť strpieť prevádzku verejnej siete umiestnenej na predmetnej stavbe vrátane odstránenia porúch technologických zariadení a povinnosť umožniť ďalšiemu účastníkovi konania v rade 1/ prístup k jeho technologickým zariadeniam, s ktorým by prípadné priznanie odkladného účinku mohlo byť v kolízii. 22. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že „v právnom štáte je absolútne neprípustné a ústavne neudržateľné, aby nedobromyseľnému konaniu, sledujúcemu zjavný cieľ nezákonne sa obohatiť a upevniť svoje postavenie na cudzom majetku, bola poskytovaná právna ochrana počas celého trvania správneho súdneho konania“, správny súd len dodáva, že predmetom konania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je posúdenie existencie skutočností a dôvodov vymedzených v § 185 písm. a) SSP, nie skúmanie dobromyseľnosti účastníkov právnych vzťahov. Nepriznaním odkladného účinku sa neposkytuje právna ochrana žiadnemu z účastníkov správneho súdneho konania na úkor žalobcu. 23. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe neosvedčil základné predpoklady jeho priznania, teda existenciu hrozby zákonom definovaného následku, ani absenciu rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom, neboli naplnené základné zákonom vyžadované predpoklady ustanovenia § 185 písm. a) SSP, preto súd v súlade s § 188 SSP návrh žalobcu zamietol. 24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť [§ 439 ods. 2 písm. e) SSP].