Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/52/2026 0824100252 29. 07. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100252.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Jana Martinčeková a JUDr. Eva Vékonyová ako členky senátu vo veci žalobcu: Z.. J.. Z. X., nar. XX. H. XXXX, Q. Y. XXX/X, T., zastúpeného: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., IČO: 50 120 000, Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanému: Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Nám. gen. Viesta 2, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 21. februára 2024, č. OdVS-29-1/2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 3 S 21/2024-225 z 21. januára 2026 takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom 1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol od 12. júla 2008 profesionálnym vojakom a naposledy vykonával funkciu v žalovanom generálnom štábe. Prieskumná komisia na návrh posádkovej lekárky posúdila jeho zdravotný stav a rozhodnutím z 4. júla 2023 vyslovila, že je trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Tento záver potvrdila ústredná vojenská lekárska komisia rozhodnutím z 11. októbra 2023. Správna žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia týchto rozhodnutí, zostala právoplatne zamietnutá rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 63/2025 z 25. septembra 2025. Ústavnú sťažnosť žalobcu proti nemu Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. I. ÚS 78/2026 odmietol ako zjavne neopodstatnenú. 2. Medzičasom riaditeľ Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky na návrh žalobcovho veliteľa personálnym rozkazom z 20. decembra 2023, č. 14 365, prepustil žalobcu zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Na odôvodnenie odkázal v podstate len na rozhodnutia prieskumných komisií. Tento rozkaz sa žalobcovi doručoval prostredníctvom iných poverených profesionálnych vojakov v čase, keď bol uznaný za dočasne neschopného. Preto si ho odmietol prevziať, no aj tak proti nemu podal odvolanie, lebo posúdenie uvedených komisií nepovažoval za objektívne. Náčelník žalovaného však preskúmavaným rozhodnutím z 21. februára 2024 potvrdil uvedený personálny rozkaz. V odôvodnení tiež odkázal na závery komisií, podľa ktorých žalobca nie je spôsobilý vykonávať štátnu službu. Tým boli naplnené podmienky § 83 ods. 1 písm. b) cit. zák. na jeho prepustenie. 3. V správnej žalobe proti tomuto rozhodnutiu žalobca namietol, že vychádza len z neobjektívnych záverov prieskumných komisií a neprihliada na pozitívne hodnotenia veliteľov ani na to, že v roku 2023 bol preložený na generálny štáb. Svoje námietky podoprel posudkom psychológa z mája 2024 a záverom psychiatra z októbra 2025, ktorý nezistil duševnú poruchu. Podľa žalobcu je voči nemu diskriminačné, ak ho možno prepustiť aj v čase, kedy je dočasne (práce)neschopný, hoci ustanovenie § 64 Zákonníka
práce zakazuje v takomto čase dať výpoveď zamestnancovi, ako aj štátnemu zamestnancovi. Správny súd však tu napadnutým rozsudkom č. k. 3 S 21/2024-225 zamietol túto správnu žalobu. V odôvodnení vysvetlil, že predmetom prieskumu je len rozhodnutie o prepustení. To síce závisí od rozhodnutia prieskumnej komisie z 11. októbra 2023, to však už bolo predmetom prieskumu, ktorého výsledkom je správny súd viazaný a ktorý nemôže opakovať. Preto správny súd pre svoje rozhodnutie nepovažoval za podstatné ani závery znalcov, ktoré žalobca predložil, a nevidel dôvod nariadiť ich konfrontáciu s lekármi prieskumnej komisie. K tvrdenej diskriminácii správny súd zdôraznil, že úprava štátnej služby profesionálnych vojakov je oprávnene prísnejšia než pracovný pomer a § 217 zákona o štátnej službe vojakov neodkazuje na použitie § 64 Zák. práce, pretože sám osobitne upravuje prípady, kedy je zakázané prepustiť vojaka dočasne neschopného služby. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku. Správnemu súdu vytkol, že keď preskúmavané rozhodnutie vychádza z rozhodnutí prieskumných komisií, nemohol ani on v tomto konaní opomenúť ich rozpor s názormi znalcov či obsahom spisov. Preskúmavané rozhodnutie sa totiž zakladá len na záveroch vojenských lekárov, ktorých závery žalobca nemohol spochybniť. Tým správny súd porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie plynúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Na podporu tohto názoru odkázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa vykonávania dôkazov a formalizmu pri výklade práva. Podľa žalobcu správny súd nesprávne vyhodnotil námietku diskriminácie a neskúmal, či sa žalovaný zaoberal možnosťou jeho ponechania v službe podľa § 83 ods. 7 zákona o štátnej službe vojakov. Rozsudok správneho súdu tak podľa neho trpí nedostatkom riadneho a presvedčivého odôvodnenia. 5. Žalovaný vo vyjadrení navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť. Správny súd zrozumiteľne vysvetlil, že závery prieskumných komisií boli predmetom prieskumu v inom súdnom konaní, a preto sa v tomto konaní nemohol zaoberať žalobcovými námietkami proti nim. III. Posúdenie veci kasačným súdom 6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP). 7. Hneď na úvod treba zdôrazniť, že predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 83 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe vojakov. Podľa tohto ustanovenia sa štátna služba skončí prepustením, ak je profesionálny vojak podľa právoplatného rozhodnutia prieskumnej komisie trvalo nespôsobilý vykonávať štátnu službu. Takéto právoplatné rozhodnutie prieskumnej komisie je teda nielen nutným, ale zároveň aj postačujúcim dôvodom prepustenia (porov. v tomto smere aj uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 19 SVs 1/2024). Voči žalobcovi bolo takéto právoplatné rozhodnutie vydané 11. októbra 2023 a preskúmavané rozhodnutie naň nadväzuje. Podľa § 27 ods. 1 SSP môže súd posudzovať zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, len ak skôr vydané rozhodnutie nebolo samostatne možné preskúmať. Rozhodnutie prieskumnej komisie sa však nielen mohlo preskúmať, ale aj preskúmalo v súdnom konaní, právoplatne skončenom rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 6 Ssk 63/2025. V ňom sa žalobca mohol plnohodnotne vyjadriť ku všetkým podkladom, z ktorých táto komisia vychádzala, a navrhnúť aj dôkazy. Tento súdny prieskum zaručil žalobcovi spravodlivý súdny proces v zmysle z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo napokon konštatoval aj ústavný súd. Správny súd tak neporušil jeho právo, keď sa odmietol opätovne zaoberať prieskumom rozhodnutia prieskumnej komisie a odoprel v tomto smere vykonať navrhované dôkazy. 8. Ani jedno z rozhodnutí ESĽP, na ktoré žalobca odkazoval v kasačnej sťažnosti, neposudzovalo situáciu, keď vnútroštátny súd nevykonal dokazovanie o otázke, ktorá bola medzi účastníkmi už právoplatne vyriešená v skoršom súdnom konaní. Rozsudok z 9. októbra 1979, sťažnosť č. 6289/73, Airey proti Írsku, sa zaoberal tým, kedy môže mať neposkytnutie právnej pomoci za následok odňatie prístupu k súdu. V rozsudku z 12. februára 2003, sťažnosť č. 47273/99, Běleš a ostatní proti Českej republike, sa riešilo, či možno podmieňovať prístup k súdu vyčerpaním nenárokového opravného prostriedku. Rozsudok z 25. apríla 2000, sťažnosť č. 38366/97, Miragall Escolano a ďalší proti Španielsku, vyslovil porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože súdy pri posudzovaní lehoty na podanie žaloby nezohľadnili, že žalobcovia sa s napádaným rozhodnutím bez vlastného zavinenia oboznámili neskôr, než bolo vyhlásené. V rozsudkoch z 3. júla 2014, sťažnosť č. 4436/07, Mala proti Ukrajine, a z 24. júla 2003, sťažnosť č. 37801/97, Suominen proti Fínsku, zasa ESĽP vytkol vnútroštátnym súdom neuvedenie dôvodov, kvôli ktorým odmietli vykonať navrhnutý dôkaz. Konečne, rozsudok z 8. januára
2016, sťažnosť č. 77212/12, Korošec proti Slovinsku, sa týkal posudzovania lekárskych posudkov len ako podkladov rozhodnutia (pre zistenie skutkového stavu), nie situácie, že osobitné rozhodnutie o zdravotnom stave už bolo skôr preskúmané súdom. Konečne, rozsudok z 5. októbra 2007, sťažnosť č. 31930/04, Sara Lind Eggertsdóttir proti Islandu, sa síce týkal zaujatosti znalcov pri vypracovaní posudku, z ktorého vychádzal skutkový stav, ale nie otázky, či je nutné znova preskúmavať jeho správnosť, ak už bola súdom preskúmaná. Naposledy citovaná judikatúra tak bola relevantná práve v konaní, v ktorom sa preskúmavalo rozhodnutie prieskumnej komisie z 11. októbra 2023, nie v tu prerokúvanej veci. 9. K zrozumiteľnej odpovedi správneho súdu na žalobcovu námietku diskriminácie postačí predovšetkým dodať, že ani zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 Zákonníka práce sa nevzťahuje na všetky dôvody výpovede (porov. § 64 ods. 3 Zák. práce). Je teda v zásade na rozhodnutí zákonodarcu, v ktorých prípadoch považuje dočasnú práceneschopnosť zamestnanca za natoľko ochranyhodnú, aby bránila skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, a v ktorých nie. O to viac je potom na jeho rozhodnutí, ako túto ochranu upraví u profesionálnych vojakov, ktorých služobný pomer ani nie je pracovným pomerom, ale osobitným druhom pracovnoprávneho vzťahu k štátu pri plnení úloh súvisiacich s obranou štátu (porov. § 2 ods. 1 zákona o štátnej službe vojakov). Na rozdiel od zamestnancov totiž priamo zákon vyžaduje, aby profesionálni vojaci po celý čas trvania služby boli zdravotne spôsobilí, psychicky spôsobilí a fyzicky zdatní [§ 16 ods. 1 písm. k) a ods. 2 cit. zák.], čomu je zasa prispôsobená osobitná starostlivosť o nich (napr. § 122 alebo § 126). Možnosť bez obmedzenia prepustiť profesionálneho vojaka, ak prestane spĺňať uvedené základné podmienky štátnej služby, tak nie je neprimeraná a ani diskriminačná. Obdobne sa zákaz prepustenia v čase dočasnej neschopnosti neuplatňuje ani v štátnej službe príslušníkov iných ozbrojených zborov (porov. § 195 ods. 2 zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície). 10. Námietku, že žalovaný sa nezaoberal tým, či žalobcu možno ponechať v službe podľa § 83 ods. 7 zákona o štátnej službe vojakov, žalobca neuplatnil v lehote na podanie správnej žaloby (§ 183 SSP). Podľa § 139 ods. 2 SSP musel správny súd v odôvodnení rozsudku posúdiť podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, a preto žalobca nemôže vytýkať napadnutému rozsudku, že sa nezaoberal argumentom, ktorý riadne nepredniesol. Zároveň žalobca ani nijako nevysvetlil, prečo už v zákonnej lehote nemohol vytknúť žalobcovi, že nepostupoval podľa cit. § 83 ods. 7. Pokiaľ mu tento nedostatok prvýkrát vyčíta až v kasačnej sťažnosti, je tento sťažnostný bod v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) SSP neprípustný. Kasačnému súdu neunikli ani listiny, ktoré žalobca predložil v kasačnom konaní a ktoré sa týkali hodnotenia jeho služby. Odhliadnuc od toho, že v kasačnej sťažnosti (a o to menej neskôr počas kasačného konania) nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy (§ 441 SSP), z už vysvetlených dôvodov v prerokúvanej veci nerozhoduje priebeh žalobcovej služby pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia. IV. Záver 11. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. 12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil dôvody, aby sa mu nárok na náhradu trov priznal. 13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.