Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 19Sa/3/2025 0725100397 09. 09. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX A., právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 52 961 249, konajúcou prostredníctvom JUDr. Vladimíra Janíčka, LL.M., advokáta a konateľa, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, 058 44 Poprad a žalovanému 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave postupuje vec Mestskému súdu Bratislava IV. odôvodnenie: 1. Dňa 14.02.2025 doručil žalobca Správnemu súdu v Košiciach žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej ako „žalovaný 2/“) povinnosť konať vo veci poskytnutia náhradného pozemku žalobcovi, vyplývajúcej z reštitučného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Poprad č. D./XXXXXX-XXX-XX zo dňa 19.01.2016, a to tak, aby poskytnutá náhrada pozemkov za pôvodné pozemky zodpovedala podmienkam stanoveným v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“), v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť doručiť v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu oznámenie o vykonanom úkone a aby uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9 000 EUR. Žalobca žiadal, aby súd uložil Okresnému úradu Poprad (ďalej ako „žalovaný 1/“) povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 100 EUR, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Záverom sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Vec bola uznesením Správneho súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/1/2025-60 zo dňa 24.02.2025 postúpená Správnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“). 3. Správny súd dňa 19.09.2025 vyzval oboch žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe a predložili administratívne spisy. 4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2025 uviedol, že reštitučné konanie o žalobcovom nároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 503/2003 Z. z.“ ), bolo podľa § 5 ods. 2 právoplatne ukončené, a to vydaním rozhodnutia č. D./XXXXXXXXX-XX zo dňa 19.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2016 a žalovaný 1/ nezodpovedá za nečinnosť iného príslušného orgánu, v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu. Ďalej
žalovaný 1/ poukázal na to, že vo vzťahu k žalobcovmu petitu, týkajúceho sa povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 100 Eur a rovnako aj povinnosti nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, sa nepovažuje za pasívne žalobne legitimovaný subjekt, a to vzhľadom na ustanovenie § 3 a § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ žiadal, aby správny súd voči nemu žalobu odmietol. Spolu s vyjadrením predložil žalovaný 1/ aj administratívny spis. 5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2025 vzniesol námietku nedostatku právomoci správneho súdu na konanie v predmetnej veci a uviedol, že žalobca svoju žalobu síce označil ako prostriedok, ktorým sa domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak podľa obsahu žaloby, žalobných bodov, dôkazov žaloby a s poukazom na žalobný návrh je jednoznačné, že medzi žalobcom a žalovaným ide o spor, ktorý patrí do právomoci civilného súdu. Námietku nedostatku právomoci odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, ako aj s poukazom na aktuálnu judikatúru Správneho súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. BA-2S/281/2020, sp. zn. 7Sa/6/2022 a sp. zn. 2S/335/2021, ako aj s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. II. ÚS 225/2025-31 zo dňa 16.10.2025. K výzve správneho súdu na predloženie administratívneho spisu žalovaný 2/ uviedol, že s poukazom na riadne odôvodnenú námietku o nedostatku právomoci správneho súdu vo veci konať, administratívny spis nepredkladá. Podľa žalovaného 2/ na prijatie záveru konajúceho správneho súdu o nedostatku právomoci a neprípustnosti žaloby nie je potrebné z neho vychádzať a nakoľko je podľa žalovaného 2/ v predmetnej veci dôvodný postup podľa Civilného sporového poriadku, mohla by byť týmto zásada kontradiktórnosti konania v civilnom procese v celom rozsahu zmarená. 6. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2025, doručeným správnemu súdu toho istého dňa, ktoré označil ako „Prípis – vyjadrenie žalobcu k právomoci správneho súdu“, navrhol správnemu súdu prerušiť konanie podľa § 100 ods. 2 SSP, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 669/2025, v ktorom bola riešená otázka ústavnosti uznesenia Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, ktorá podľa žalobcu predstavuje prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej závisí určenie právomoci správneho súdu v Bratislave konať v tejto veci. 7. Podaním zo dňa 12.06.2026 žalobca žiadal, aby správny súd vo veci konal a rozhodol, pretože je z dôvodov podrobne uvedených v tomto vyjadrení presvedčený, že vo veci je daná právomoc správneho súdu. Zároveň vzal späť návrh na prerušenie konania zo dňa 04.12.2026. 8. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.“ 9. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“ 10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.“ 11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“ 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
13. Podľa § 7 písm. d) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.“ 14. Podľa § 242 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.“ 15. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“ 16. Podľa § 12 ods. 1 CSP „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 17. Podľa § 12 ods. 2 CSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.“ 18. Podľa § 13 CSP „Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.“ 19. Podľa § 15 ods. 1 CSP „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.“ 20. Správny súd konštatuje, že skôr, než bolo rozhodnuté o žalobcovom návrhu zo dňa 04.12.2025 na prerušenie konania, žalobca doručil správnemu súdu dňa 12.06.2026 podanie, ktorým vzal svoj návrh na prerušenie konania späť v celom rozsahu, a preto správny súd o žalobcovom návrhu zo dňa 04.12.2025 nerozhodoval. 21. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil reštitučný nárok a že rozhodnutím žalovaného 1/ č. D./XXXXXX-XXX-XX zo dňa 19.01.2016 bolo žalobcovi priznané právo na náhradu podľa zákona č. 503/2003 Z. z. Následne bolo medzi žalobcom a žalovaným 2/ uskutočnených niekoľko ponukových konaní, v ktorých žalovaný 2/ vyzval žalobcu na prerokovanie ponuky plnenia reštitučnej náhrady vo forme náhradných pozemkov. Žalobca s ponukou č. 3 súhlasil a prijal návrh zmluvy od žalovaného 2/, ktorého výsledkom malo byť uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-XXXXXXX/XX-XX (ďalej ako „zmluva“). Predmetom prevodu boli pozemky, parc. č. XXXX, parcela registra „C“, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 13 696 m2 v podiele 9728/13696, vedená na LV č. XXXX (aktuálne LV č. XXXX) pre kat. územie E. A. F.. K uzavretiu zmluvy podľa vyjadrenia žalobcu nedošlo z dôvodu požiadavky žalovaného 2/ na prepracovanie návrhu zmluvy tak, aby bola znížená výmera náhradných pozemkov na 7000 m2. 22. Správny súd dáva do pozornosti, že najneskôr výzvou žalovaného 2/ na prerokovanie ponuky plnenia reštitučnej náhrady vo forme náhradných pozemkov v roku 2021 sa začala fáza reštitučného procesu, ktorá nemala charakter administratívneho konania, ale výlučne súkromnoprávny charakter. V tejto fáze písomnosti žalovaného 2/ nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy vydané v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Z tohto dôvodu nie je možné posudzovať postup žalovaného 2/ pri poskytovaní reštitučnej náhrady ako postup v administratívnom konaní tak, ako to vyplýva z legálnych definícií administratívneho konania a nečinnosti, uvedených v Správnom súdnom poriadku. 23. Vzťah žalovaného 2/ a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. je súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej úprave určujúcej postup oboch strán, ako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný 2/ totiž nie je oprávnený vrchnostensky stanoviť, že reštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým reštituent nesúhlasí, a zároveň reštituent nemá nárok na poskytnutie ním vybraného pozemku. Napokon, ak sa žalovaný a reštituent dohodnú na uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného pozemku, výsledkom je súkromnoprávny akt, a to zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. je postavenie žalovaného a
reštituenta rovnocenné. Žalovaný nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani sám autoritatívne vynucovať plnenie eventuálnych povinností reštituenta. 24. Uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, v ktorom kompetenčný senát konštatoval, že na prejednanie veci, predmetom ktorej je nárok oprávnenej osoby na navrátenie vlastníctva alebo na náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb., nie je daná právomoc správneho súdu. V odôvodnení uznesenia je konkrétne uvedené: „33...V rozhodovacej praxi súdov aj po spomenutom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31.01.2024 a skoršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/265/2007 zo dňa 30.04.2009, sp. zn. 7Cdo/1369/2015 zo dňa 23. 6. 2016) je ustálený názor o súkromnoprávnom charaktere vzťahu žalovaného - Slovenského pozemkového fondu a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond pri poskytovaní náhradných pozemkov nevykonáva verejnú správu, ale vystupuje ako subjekt, ktorý realizuje nárok vyplývajúci zo zákona prostredníctvom súkromnoprávneho (zmluvného) mechanizmu. Žalovaný - Slovenský pozemkový fond tak v tejto fáze neplní úlohu orgánu verejnej správy, ale koná ako subjekt, ktorý uzatvára právne úkony podľa občianskoprávnych pravidiel. 34. Slovenský pozemkový fond v tomto špecifickom type konania nevystupuje teda ako verejnoprávny orgán, ale ako subjekt, ktorý plní záväzok priznaný rozhodnutím vydaným v prvej fáze, a to spôsobom, ktorý zákon predvída, no zároveň ponecháva priestor pre zmluvné vyjednávanie. Konanie žalovaného v tejto fáze preto nie je preskúmateľné správnym súdom ako výkon verejnej správy v zmysle Správneho súdneho poriadku.“ 25. Uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd SR nálezom I. ÚS 669/2025-65 zo dňa 14.04.2026 ústavnej sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu uviedol, že „110. Už v skoršom rozhodnutí (IV. ÚS 184/2022), v ktorom ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti smerujúcej proti rozhodnutiu kompetenčného senátu, ústavný súd uviedol, že pri posúdení, či napadnuté nemeritórne (procesné) rozhodnutie kompetenčného senátu mohlo zakladať porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces, ústavný súd vychádza z týchto kritérií: 1. sťažovateľovi bol postupom súdu spôsobený nepriaznivý dôsledok, 2. tento nepriaznivý dôsledok sa vzťahuje na výsledok konania, 3. tento nepriaznivý dôsledok nebolo (nebude) možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach. 111. Sťažovateľ sa pôvodne domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného (SPF) o preklúzii svojho práva na vydanie náhrady (náhradných pozemkov). Tým, že vec budú prejednávať civilné súdy, sťažovateľ bude musieť zmeniť znenie petitu, a to v zmysle § 137 CSP. Ústavný súd neprejudikuje a ani neodporúča sťažovateľovi, aký petit má zvoliť vo svojom návrhu (žalobe), v každom prípade sa javí, že civilné súdy (na rozdiel od správnych súdov) majú širšie možnosti rozhodnúť (napr. určiť povinnosť plniť, určiť, či tu právo je alebo nie, prípadne je možné nahradenie prejavu vôle strany sporu). Napokon aj pravidlá dokazovania a jeho rozsah je odlišný od správneho súdnictva, kde strany sporu sú povinné realizovať svoju povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, čím sa kontradiktórnym spôsobom vytvára skutkový základ pre rozhodnutie všeobecného (civilného) súdu, čo je odlišná pozícia oproti správnemu súdnictvu, kde pre správny súd je v zásade rozhodujúci skutkový stav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy (porovnaj § 119 SSP). Z tohto hľadiska napadnuté uznesenie kompetenčného senátu, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je daná právomoc správneho súdu (teda je daná právomoc civilného súdu), nezakladá a priori nepriaznivý dôsledok pre sťažovateľa. Dôsledok napadnutého uznesenia sa nevzťahuje na vec samu, keďže predstavuje len rozhodnutie o vecnej príslušnosti. Sťažovateľ sa takto stále môže v sústave civilného súdnictva domáhať svojho nároku, resp. rozhodnutia v spore o preklúzii práva na vydanie náhradných pozemkov. Následne bude mať sťažovateľ ešte k dispozícii (v závislosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolanie a dovolanie. 112. Napadnutým uznesením kompetenčný senát rozhodol o tom, do ktorej oblasti výkonu všeobecného súdnictva patrí vec uplatnená na súde sťažovateľom. Kompetenčný senát tak v sťažovateľovej veci dal s konečnou platnosťou jedinú parciálnu odpoveď, a to že sťažovateľ sa na základe ním skutkovo vymedzených tvrdení vo svojom hmotnoprávnom postavení môže domáhať súdnej ochrany v systéme civilného súdnictva predovšetkým žalobou podľa Civilného sporového poriadku. Ide teda o rozhodnutie o
vecnej príslušnosti súdu ako o jednej z procesných podmienok konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo v každom štádiu konania (§ 97 SSP). Napadnuté uznesenie je preto záväzné (pre správny súd a civilný súd) len v otázke vecnej príslušnosti. 126. Ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania (strán sporu) pred ochranou v konaní pred ústavným súdom. Civilný procesný kódex (Civilný sporový poriadok) poskytuje katalóg prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, prostredníctvom ktorého môže sťažovateľ uplatniť relevantné skutkové okolnosti a dôkazy na ochranu jeho nároku. Ústavný súd je pri poskytovaní ústavnej ochrany limitovaný skutočnosťou, že zásadne nie je skutkovým súdom a nevykonáva dokazovanie. Mestský súd, ktorému náleží v zmysle napadnutého uznesenia vecná príslušnosť konať a rozhodovať o právnej veci sťažovateľa, bude povinný pri rozhodovaní osobitne zohľadniť účel reštitučnej legislatívy pri posudzovaní napr. preklúzie práva, pri posudzovaní otázky, či sťažovateľ v rámci prekluzívnej lehoty uplatnil nárok na vydanie náhradných pozemkov, pri formulovaní záverov a úvah, aké náležitosti by mal mať právny úkon, ktorým oprávnená osoba uplatní právo na vydanie náhradných pozemkov, resp. akým úkonom možno priznať účinky uplatnenia práva na vydanie náhradných pozemkov a pod., a to s osobitným dôrazom na to, že výklad a aplikácia reštitučných právnych predpisov má primárne viesť k naprávaniu krívd minulosti, a nie k vytváraniu nových krívd.“ 26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že na konanie o žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ nie je vecne príslušný, keďže ide o súkromnoprávny spor medzi žalobcom a žalovaným 2/. Správny súd nevidí dôvod odchýliť sa od právneho názoru kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025 ani od právneho názoru Ústavného súdu SR, uvedeného v náleze I. ÚS 669/2005 zo dňa 14.04.2026. 27. Vo vzťahu k žalovaného 1/ správny súd prisvedčil argumentácii žalovaného 1/, že v žalobca namieta vo vzťahu k žalovanému 1/ nesprávny úradný postup spočívajúci v tvrdených zbytočných prieťahoch, nie nečinnosť žalovaného 1/. Administratívne konanie vo veci žalobcu bolo právoplatne skončené dňa 24.02.2016 (táto skutočnosť vyplýva z priloženého administratívneho spisu). Žalobca sa nakoniec ani nedomáhal voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti konať a rozhodnúť, prípade vykonať iný úkon. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8100 EUR, správny súd dospel k záveru, že ide o nárok uplatňovaný podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nároky vyplývajúce zo zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prejednávajú a rozhodujú o nich civilné súdy. S ohľadom na § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. správny súd rozhodol o postúpení veci na všeobecný súd žalovaného ustáleného podľa uvedeného zákonného ustanovenia. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd preto postúpil vec ako celok Mestskému súdu Bratislava IV ako vecne a miestne príslušnému súdu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).