{"guid": "4865698f-10c4-4c33-86b5-5e4ff8ac6a89:67091e26-49e0-45a5-9032-886df255fb8c", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1", "spisova_znacka": "19Sa/3/2025", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 19Sa/3/2025 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 9. septembra 2026, sp. zn. 19Sa/3/2025, ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1", "identifikacne_cislo": "0725100397", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Viktória Kurucová", "sudca_id": 1004, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viktoria-kurucova-1004", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Príslušnost"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67091e26-49e0-45a5-9032-886df255fb8c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n19Sa/3/2025\n0725100397\n09. 09. 2026\nJUDr. Viktória Kurucová\nECLI:SK:SpSBA:2026:0725100397.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX A.,\nprávne zastúpeného advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, 831\n04 Bratislava, IČO: 52 961 249, konajúcou prostredníctvom JUDr. Vladimíra Janíčka, LL.M., advokáta\na konateľa, proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Poprad, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II. 439/16, 058 44\nPoprad a žalovanému 2/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345,\no žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto\nrozhodol:\nSprávny súd v Bratislave postupuje vec Mestskému súdu Bratislava IV.\nodôvodnenie:\n1. Dňa 14.02.2025 doručil žalobca Správnemu súdu v Košiciach žalobu, ktorou sa domáhal, aby\nsúd vydal rozhodnutie, ktorým uloží Slovenskému pozemkovému fondu (ďalej ako „žalovaný 2/“)\npovinnosť konať vo veci poskytnutia náhradného pozemku žalobcovi, vyplývajúcej z reštitučného\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Poprad č. D./XXXXXX-XXX-XX zo dňa 19.01.2016, a to\ntak, aby poskytnutá náhrada pozemkov za pôvodné pozemky zodpovedala podmienkam stanoveným\nv ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“),\nv lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia súdu. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd uložil\nžalovanému 2/ povinnosť doručiť v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu oznámenie\no vykonanom úkone a aby uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 9 000 EUR. Žalobca žiadal, aby súd uložil Okresnému úradu Poprad (ďalej\nako „žalovaný 1/“) povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 100 EUR,\na to do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. Záverom sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal\nžalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100\n%.\n2. Vec bola uznesením Správneho súdu v Košiciach, č. k. 6Sa/1/2025-60 zo dňa 24.02.2025 postúpená\nSprávnemu súdu v Bratislave (ďalej ako „správny súd“).\n3. Správny súd dňa 19.09.2025 vyzval oboch žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe a predložili\nadministratívne spisy.\n4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2025 uviedol, že reštitučné konanie o žalobcovom\nnároku na navrátenie vlastníctva podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom\na o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých\nopatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č.\n503/2003 Z. z.“ ), bolo podľa § 5 ods. 2 právoplatne ukončené, a to vydaním rozhodnutia č. D./XXXXXXXXX-XX zo dňa 19.01.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2016 a žalovaný 1/ nezodpovedá\nza nečinnosť iného príslušného orgánu, v tomto prípade Slovenského pozemkového fondu. Ďalej\n\nžalovaný 1/ poukázal na to, že vo vzťahu k žalobcovmu petitu, týkajúceho sa povinnosti zaplatiť žalobcovi\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 8 100 Eur a rovnako aj povinnosti nahradiť trovy konania\nspoločne a nerozdielne so žalovaným 2/, sa nepovažuje za pasívne žalobne legitimovaný subjekt, a to\nvzhľadom na ustanovenie § 3 a § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z. z.“). Z uvedených dôvodov žalovaný 1/ žiadal, aby správny súd voči nemu žalobu\nodmietol. Spolu s vyjadrením predložil žalovaný 1/ aj administratívny spis.\n5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.11.2025 vzniesol námietku nedostatku právomoci\nsprávneho súdu na konanie v predmetnej veci a uviedol, že žalobca svoju žalobu síce označil ako\nprostriedok, ktorým sa domáha odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, avšak podľa obsahu\nžaloby, žalobných bodov, dôkazov žaloby a s poukazom na žalobný návrh je jednoznačné, že medzi\nžalobcom a žalovaným ide o spor, ktorý patrí do právomoci civilného súdu. Námietku nedostatku\nprávomoci odôvodnil s poukazom na rozhodnutie Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025,\nako aj s poukazom na aktuálnu judikatúru Správneho súdu v Bratislave v konaniach vedených pod\nsp. zn. BA-2S/281/2020, sp. zn. 7Sa/6/2022 a sp. zn. 2S/335/2021, ako aj s poukazom na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vo veci pod sp. zn. II. ÚS 225/2025-31 zo dňa 16.10.2025.\nK výzve správneho súdu na predloženie administratívneho spisu žalovaný 2/ uviedol, že s poukazom na\nriadne odôvodnenú námietku o nedostatku právomoci správneho súdu vo veci konať, administratívny\nspis nepredkladá. Podľa žalovaného 2/ na prijatie záveru konajúceho správneho súdu o nedostatku\nprávomoci a neprípustnosti žaloby nie je potrebné z neho vychádzať a nakoľko je podľa žalovaného\n2/ v predmetnej veci dôvodný postup podľa Civilného sporového poriadku, mohla by byť týmto zásada\nkontradiktórnosti konania v civilnom procese v celom rozsahu zmarená.\n6. Žalobca podaním zo dňa 04.12.2025, doručeným správnemu súdu toho istého dňa, ktoré označil ako\n„Prípis – vyjadrenie žalobcu k právomoci správneho súdu“, navrhol správnemu súdu prerušiť konanie\npodľa § 100 ods. 2 SSP, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky pod sp. zn. I. ÚS 669/2025, v ktorom bola riešená otázka ústavnosti\nuznesenia Kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp.\nzn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, ktorá podľa žalobcu predstavuje prejudiciálnu otázku, od\nvyriešenia ktorej závisí určenie právomoci správneho súdu v Bratislave konať v tejto veci.\n7. Podaním zo dňa 12.06.2026 žalobca žiadal, aby správny súd vo veci konal a rozhodol, pretože je\nz dôvodov podrobne uvedených v tomto vyjadrení presvedčený, že vo veci je daná právomoc správneho\nsúdu. Zároveň vzal späť návrh na prerušenie konania zo dňa 04.12.2026.\n8. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„SSP“) „Ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú\nsplnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť.“\n9. Podľa § 25 SSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom\nprimerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii.\nAk niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane\npodľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.“\n10. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním\npostup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní\nindividuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.“\n11. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP „Na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej\nsprávy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní,\nalebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.“\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“\n\n13. Podľa § 7 písm. d) SSP „Správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné\nsúkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.“\n14. Podľa § 242 SSP „Žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy\nv začatom administratívnom konaní.“\n15. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „CSP“) „Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich\npodľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.“\n16. Podľa § 12 ods. 1 CSP „Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon\nneustanovuje inak.“\n17. Podľa § 12 ods. 2 CSP „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod\nMestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.“\n18. Podľa § 13 CSP „Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak\nnie je ustanovené inak.“\n19. Podľa § 15 ods. 1 CSP „Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická\nosoba adresu sídla.“\n20. Správny súd konštatuje, že skôr, než bolo rozhodnuté o žalobcovom návrhu zo dňa 04.12.2025 na\nprerušenie konania, žalobca doručil správnemu súdu dňa 12.06.2026 podanie, ktorým vzal svoj návrh na\nprerušenie konania späť v celom rozsahu, a preto správny súd o žalobcovom návrhu zo dňa 04.12.2025\nnerozhodoval.\n21. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca si uplatnil reštitučný nárok a že rozhodnutím\nžalovaného 1/ č. D./XXXXXX-XXX-XX zo dňa 19.01.2016 bolo žalobcovi priznané právo na náhradu\npodľa zákona č. 503/2003 Z. z. Následne bolo medzi žalobcom a žalovaným 2/ uskutočnených\nniekoľko ponukových konaní, v ktorých žalovaný 2/ vyzval žalobcu na prerokovanie ponuky plnenia\nreštitučnej náhrady vo forme náhradných pozemkov. Žalobca s ponukou č. 3 súhlasil a prijal návrh\nzmluvy od žalovaného 2/, ktorého výsledkom malo byť uzavretie zmluvy o bezodplatnom prevode\nvlastníctva k pozemkom č. XXXXX/XXXX-XXXXXXX/XX-XX (ďalej ako „zmluva“). Predmetom prevodu\nboli pozemky, parc. č. XXXX, parcela registra „C“, druh pozemku trvalý trávny porast o výmere 13 696 m2\nv podiele 9728/13696, vedená na LV č. XXXX (aktuálne LV č. XXXX) pre kat. územie E. A. F.. K uzavretiu\nzmluvy podľa vyjadrenia žalobcu nedošlo z dôvodu požiadavky žalovaného 2/ na prepracovanie návrhu\nzmluvy tak, aby bola znížená výmera náhradných pozemkov na 7000 m2.\n22. Správny súd dáva do pozornosti, že najneskôr výzvou žalovaného 2/ na prerokovanie ponuky plnenia\nreštitučnej náhrady vo forme náhradných pozemkov v roku 2021 sa začala fáza reštitučného procesu,\nktorá nemala charakter administratívneho konania, ale výlučne súkromnoprávny charakter. V tejto fáze\npísomnosti žalovaného 2/ nie je možné považovať za právne akty orgánu verejnej správy vydané v\nrámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy. Z tohto dôvodu nie je možné posudzovať postup\nžalovaného 2/ pri poskytovaní reštitučnej náhrady ako postup v administratívnom konaní tak, ako to\nvyplýva z legálnych definícií administratívneho konania a nečinnosti, uvedených v Správnom súdnom\nporiadku.\n23. Vzťah žalovaného 2/ a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č.\n229/1991 Zb. je súkromnoprávny, a to napriek striktnej normatívnej úprave určujúcej postup oboch strán,\nako aj charakter náhradného pozemku. Žalovaný 2/ totiž nie je oprávnený vrchnostensky stanoviť, že\nreštituentovi bude pridelený taký náhradný pozemok, s ktorým reštituent nesúhlasí, a zároveň reštituent\nnemá nárok na poskytnutie ním vybraného pozemku. Napokon, ak sa žalovaný a reštituent dohodnú\nna uspokojení nároku reštituenta na pridelenie náhradného pozemku, výsledkom je súkromnoprávny\nakt, a to zmluva o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemku. Z uvedeného je zrejmé, že pri\nrokovaní o poskytnutí náhradného pozemku podľa zákona č. 229/1991 Zb. je postavenie žalovaného a\n\nreštituenta rovnocenné. Žalovaný nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti reštituentovi a ani\nsám autoritatívne vynucovať plnenie eventuálnych povinností reštituenta.\n24. Uvedené závery potvrdzuje aj uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR\na Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025, v ktorom kompetenčný\nsenát konštatoval, že na prejednanie veci, predmetom ktorej je nárok oprávnenej osoby na navrátenie\nvlastníctva alebo na náhradu podľa zákona č. 229/1991 Zb., nie je daná právomoc správneho súdu.\nV odôvodnení uznesenia je konkrétne uvedené:\n„33...V rozhodovacej praxi súdov aj po spomenutom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu sp.\nzn. 1Svk/10/2023 zo dňa 31.01.2024 a skoršej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(rozhodnutie sp. zn. 4Cdo/265/2007 zo dňa 30.04.2009, sp. zn. 7Cdo/1369/2015 zo dňa 23. 6. 2016)\nje ustálený názor o súkromnoprávnom charaktere vzťahu žalovaného - Slovenského pozemkového\nfondu a reštituenta pri rokovaní o poskytnutí náhradného pozemku. Slovenský pozemkový fond pri\nposkytovaní náhradných pozemkov nevykonáva verejnú správu, ale vystupuje ako subjekt, ktorý\nrealizuje nárok vyplývajúci zo zákona prostredníctvom súkromnoprávneho (zmluvného) mechanizmu.\nŽalovaný - Slovenský pozemkový fond tak v tejto fáze neplní úlohu orgánu verejnej správy, ale koná\nako subjekt, ktorý uzatvára právne úkony podľa občianskoprávnych pravidiel. 34. Slovenský pozemkový\nfond v tomto špecifickom type konania nevystupuje teda ako verejnoprávny orgán, ale ako subjekt, ktorý\nplní záväzok priznaný rozhodnutím vydaným v prvej fáze, a to spôsobom, ktorý zákon predvída, no\nzároveň ponecháva priestor pre zmluvné vyjednávanie. Konanie žalovaného v tejto fáze preto nie je\npreskúmateľné správnym súdom ako výkon verejnej správy v zmysle Správneho súdneho poriadku.“\n25. Uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn.\n18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025 bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou. Ústavný súd SR nálezom I.\nÚS 669/2025-65 zo dňa 14.04.2026 ústavnej sťažnosti nevyhovel. V odôvodnení nálezu uviedol, že\n„110. Už v skoršom rozhodnutí (IV. ÚS 184/2022), v ktorom ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti\nsmerujúcej proti rozhodnutiu kompetenčného senátu, ústavný súd uviedol, že pri posúdení, či napadnuté\nnemeritórne (procesné) rozhodnutie kompetenčného senátu mohlo zakladať porušenie základného\npráva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý proces, ústavný súd vychádza z týchto kritérií: 1.\nsťažovateľovi bol postupom súdu spôsobený nepriaznivý dôsledok, 2. tento nepriaznivý dôsledok sa\nvzťahuje na výsledok konania, 3. tento nepriaznivý dôsledok nebolo (nebude) možné korigovať v ďalšom\nprocesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.\n111. Sťažovateľ sa pôvodne domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného (SPF) o preklúzii\nsvojho práva na vydanie náhrady (náhradných pozemkov). Tým, že vec budú prejednávať civilné súdy,\nsťažovateľ bude musieť zmeniť znenie petitu, a to v zmysle § 137 CSP. Ústavný súd neprejudikuje\na ani neodporúča sťažovateľovi, aký petit má zvoliť vo svojom návrhu (žalobe), v každom prípade\nsa javí, že civilné súdy (na rozdiel od správnych súdov) majú širšie možnosti rozhodnúť (napr. určiť\npovinnosť plniť, určiť, či tu právo je alebo nie, prípadne je možné nahradenie prejavu vôle strany\nsporu). Napokon aj pravidlá dokazovania a jeho rozsah je odlišný od správneho súdnictva, kde strany\nsporu sú povinné realizovať svoju povinnosť tvrdenia a na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, čím sa\nkontradiktórnym spôsobom vytvára skutkový základ pre rozhodnutie všeobecného (civilného) súdu, čo\nje odlišná pozícia oproti správnemu súdnictvu, kde pre správny súd je v zásade rozhodujúci skutkový\nstav tak, ako ho zistil orgán verejnej správy (porovnaj § 119 SSP). Z tohto hľadiska napadnuté uznesenie\nkompetenčného senátu, ktorým bolo rozhodnuté, že nie je daná právomoc správneho súdu (teda je\ndaná právomoc civilného súdu), nezakladá a priori nepriaznivý dôsledok pre sťažovateľa. Dôsledok\nnapadnutého uznesenia sa nevzťahuje na vec samu, keďže predstavuje len rozhodnutie o vecnej\npríslušnosti. Sťažovateľ sa takto stále môže v sústave civilného súdnictva domáhať svojho nároku, resp.\nrozhodnutia v spore o preklúzii práva na vydanie náhradných pozemkov. Následne bude mať sťažovateľ\nešte k dispozícii (v závislosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie) odvolanie a dovolanie.\n112. Napadnutým uznesením kompetenčný senát rozhodol o tom, do ktorej oblasti výkonu všeobecného\nsúdnictva patrí vec uplatnená na súde sťažovateľom. Kompetenčný senát tak v sťažovateľovej veci\ndal s konečnou platnosťou jedinú parciálnu odpoveď, a to že sťažovateľ sa na základe ním skutkovo\nvymedzených tvrdení vo svojom hmotnoprávnom postavení môže domáhať súdnej ochrany v systéme\ncivilného súdnictva predovšetkým žalobou podľa Civilného sporového poriadku. Ide teda o rozhodnutie o\n\nvecnej príslušnosti súdu ako o jednej z procesných podmienok konania, na ktorú je súd povinný prihliadať\nex offo v každom štádiu konania (§ 97 SSP). Napadnuté uznesenie je preto záväzné (pre správny súd\na civilný súd) len v otázke vecnej príslušnosti.\n126. Ústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na\nochranu subjektívnych hmotných práv účastníkov konania (strán sporu) pred ochranou v konaní pred\nústavným súdom. Civilný procesný kódex (Civilný sporový poriadok) poskytuje katalóg prostriedkov\nprocesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, prostredníctvom ktorého môže sťažovateľ uplatniť\nrelevantné skutkové okolnosti a dôkazy na ochranu jeho nároku. Ústavný súd je pri poskytovaní ústavnej\nochrany limitovaný skutočnosťou, že zásadne nie je skutkovým súdom a nevykonáva dokazovanie.\nMestský súd, ktorému náleží v zmysle napadnutého uznesenia vecná príslušnosť konať a rozhodovať\no právnej veci sťažovateľa, bude povinný pri rozhodovaní osobitne zohľadniť účel reštitučnej legislatívy\npri posudzovaní napr. preklúzie práva, pri posudzovaní otázky, či sťažovateľ v rámci prekluzívnej lehoty\nuplatnil nárok na vydanie náhradných pozemkov, pri formulovaní záverov a úvah, aké náležitosti by\nmal mať právny úkon, ktorým oprávnená osoba uplatní právo na vydanie náhradných pozemkov, resp.\nakým úkonom možno priznať účinky uplatnenia práva na vydanie náhradných pozemkov a pod., a to s\nosobitným dôrazom na to, že výklad a aplikácia reštitučných právnych predpisov má primárne viesť k\nnaprávaniu krívd minulosti, a nie k vytváraniu nových krívd.“\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že na konanie o žalobe\nžalobcu voči žalovanému 2/ nie je vecne príslušný, keďže ide o súkromnoprávny spor medzi\nžalobcom a žalovaným 2/. Správny súd nevidí dôvod odchýliť sa od právneho názoru kompetenčného\nsenátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR vyjadreného v rozhodnutí, sp. zn.\n18SKomp/6/2025 zo dňa 18.06.2025 ani od právneho názoru Ústavného súdu SR, uvedeného v náleze\nI. ÚS 669/2005 zo dňa 14.04.2026.\n27. Vo vzťahu k žalovaného 1/ správny súd prisvedčil argumentácii žalovaného 1/, že v žalobca namieta\nvo vzťahu k žalovanému 1/ nesprávny úradný postup spočívajúci v tvrdených zbytočných prieťahoch,\nnie nečinnosť žalovaného 1/. Administratívne konanie vo veci žalobcu bolo právoplatne skončené dňa\n24.02.2016 (táto skutočnosť vyplýva z priloženého administratívneho spisu). Žalobca sa nakoniec ani\nnedomáhal voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti konať a rozhodnúť, prípade vykonať iný úkon.\nVzhľadom na uvedené, pokiaľ sa žalobca domáha uloženia povinnosti žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 8100 EUR, správny súd dospel k záveru, že ide o nárok\nuplatňovaný podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Nároky vyplývajúce zo zodpovednosti štátu za\nškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci prejednávajú a rozhodujú o nich civilné súdy. S ohľadom na\n§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. správny súd rozhodol o postúpení veci na všeobecný súd\nžalovaného ustáleného podľa uvedeného zákonného ustanovenia.\n28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd preto postúpil vec ako celok Mestskému súdu\nBratislava IV ako vecne a miestne príslušnému súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. d) SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}