Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 8S/47/2024 0724101847 19. 02. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101847.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 8S/47/2024 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., zastúpenej: Advokátska kancelária LEGALION s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 309/1, Senica, IČO: 55 070 396, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, so sídlom Ulica Piešťanská 8188/3, Trnava, za účasti: 1. COOP Jednota Senica, spotrebné družstvo, so sídlom Nám. Oslobodenia 12/1, Senica, IČO: 00 168 891, 2. E. F. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom G. H. XXX, H., 3. E. I. J., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom F. K. XX, L., 4. E. M. H., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., 5. N. L., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale bytom C. C. XXX/X, D., 6. I. L., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom C. C. XXX/X, D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024, takto rozhodol: 8S/47/2024 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania 1. až 6. rade súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 8S/47/2024 I. Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Skalica ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) rozhodnutím č. SÚ-2021/2416SSÚ-2022/250 zo dňa 14. februára 2022 (ďalej aj „nové stavebné povolenie“) dodatočne povolil v stavebnom konaní stavbu „Rodinný dom“ (ďalej aj „novonavrhovaná stavba“ alebo „stavba rodinného domu“) na pozemku CKN parc. č. XX/X v k. ú. D., F. D. pre žalobkyňu ako stavebníčku. 2. Proti novému stavebnému povoleniu podal ďalší účastník konania v 1. rade odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-TTOVBP2-2022/017104-002 zo dňa 24. mája 2022 tak, že nové stavebné povolenie zrušil. Po posúdení súladu dodatočne povoľovanej stavby s platným územným plánom mesta Skalica dospel k záveru, že novonavrhovaná stavba je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta, nakoľko nespĺňa
maximálnu mieru zastavanosti a minimálny podiel zelene. Mal za to, že novonavrhovaná stavba rodinného domu okrem rovnakej podlažnosti a zastavanosti nemá nič spoločné s pôvodnou stavbou a dodatočné stavebné povolenie v tomto prípade bolo vydané z dôvodu absencie stavebného povolenia k predmetnej stavbe. Uviedol, že v takomto prípade je potrebné okrem iného preskúmať, či je stavba v súlade s platným územným plánom obce v čase vydávania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, pričom stavba rodinného domu má iné nároky na osvetlenie, parkovanie, pohodu bývania a pod. ako nebytové budovy. S poukazom na § 6 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002“) konštatoval, že v danom prípade nie sú ani v najmenšej miere dodržané odstupy stavieb. Stavebnému úradu uložil, aby v novom prejednaní postupoval v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a dodatočne povolil stavbu „rodinný dom“ len vtedy, ak bude v súlade so zákonom a územným plánom mesta Skalica, aby sa riadne vysporiadal s námietkami účastníkov konania, zaoberal sa odstupovými vzdialenosťami budov, ich preslnením a presvetlením a uviedol príslušné paragrafy právnych predpisov, o ktoré svoje rozhodnutie opiera. 3. Stavebný úrad následne rozhodnutím č. SSÚ-2023/1149 zo dňa 02. októbra 2023 prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby a žalobkyňu vyzval v súlade s § 33 ods. 3 stavebného zákona, vzhľadom na to, že predložené podklady a stanoviská nestačia na riadne posúdenie navrhovanej stavby, aby najneskôr v lehote XXX dní od doručenia výzvy návrh doplnila dokladmi nevyhnutnými pre spoľahlivé posúdenie dôsledkov navrhovanej stavby, a to dokumentáciou, spracovanou odborne spôsobilou osobou, z ktorej bude zrejmé, v ktorých častiach došlo k zmene stavby oproti pôvodnému stavebnému povoleniu, jasne rozlíšiť pôvodný stav a zmenený stav, a súčasne zosúladiť návrh na vydanie povolenia s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska funkčného a priestorového usporiadania. Zároveň žalobkyňu upozornil, že ak požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, v zmysle § 88 a ods. 2 stavebného zákona nariadi odstránenie stavby. Predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 10. októbra 2023. 4. Žiadosťou zo dňa 19. februára 2024 žalobkyňa požiadala stavebný úrad o predĺženie termínu na doplnenie dokladov k dodatočnému povoleniu stavby z dôvodu, že k danému dňu nebol schválený nový územný plán mesta v lokalite. Poukázala na skutočnosť, že v danej veci podala žiadosť o uskutočnenie zmeny ešte v roku 2022 a bola ochotná finančne uhradiť schválenie a náklady tejto zmeny v územnom pláne mesta. 5. Stavebný úrad listom čj. SSÚ-2024/296 zo dňa 07. marca 2004 žalobkyni oznámil, že jej žiadosti o predĺženie lehoty na doloženie dokladov uvedených v rozhodnutí č. SSÚ-2023/1149 zo dňa 02. októbra 2023 nevyhovuje a trvá na pôvodnej lehote. 6. Vzhľadom na to, že žalobkyňa nepredložila požadované doklady a nepreukázala súlad s verejnými záujmami, stavebný úrad listom č. výst. D./XXX zo dňa 27. marca 2024 oznámil žalobkyni a ostatným účastníkom konania začatie správneho konania na odstránenie stavby podľa § 88a stavebného zákona, a pretože mu boli dobre známe pomery staveniska, upustil v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho šetrenia a ústneho konania. Súčasne uviedol, že účastníci konania môžu uplatniť svoje námietky najneskôr do 16. mája 2014, inak k nim nebude prihliadnuté. 7. Žalobkyňa dňa 16. mája 2024 prostredníctvom splnomocneného zástupcu elektronickými prostriedkami stavebnému úradu doručila svoje námietky. V rovnaký deň doručila stavebnému úradu aj doplnenie projektu zmeny stavby v listinnej podobe s vyznačením zmien v porovnaní s pôvodným stavebným povolením, pričom termín odovzdania týchto dokladov do 15. marca 2024 podľa svojho vyjadrenia nestihla z dôvodu vážneho ochorenia projektanta. 8. Stavebný úrad rozhodnutím č. výst. D./XXX zo dňa 24. mája 2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) v súlade s § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2, § 90 stavebného zákona a § 25 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 453/2000“) nariadil
žalobkyni ako vlastníčke a stavebníčke odstránenie stavby „Rodinný dom“ uskutočnenej na pozemku parc. č. XX/X register „C“ v k. ú. D. - ulica Potočná. 9. Konštatoval, že dňa 28. apríla 2006 pod. č. 1281/2006 bolo stavebným úradom vydané stavebné povolenie na stavbu „Prístavba a nadstavba objektov C. O. č. XX a č. XX“ (ďalej aj „pôvodná stavba“) umiestnenú na pozemkoch parc. č. XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X, XX/X P. XX/ XX v k. ú. D., ulica C. P. C., ktoré bolo vydané na žiadateľa BAUMANN s.r.o. (ďalej aj „pôvodné stavebné povolenie“). Uviedol, že pozemky boli podľa listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve žiadateľa, okrem pozemkov parc. č. XX/X P. XX/X, ktoré vlastnil ďalší účastník konania v 1. rade, ktorý mal so stavebníkom BAUMANN s.r.o. spísanú zmluvu o stavbe. Podotkol, že predmetom stavebného povolenia bola prístavba dvoch objektov obchodných domov, nadstavba podkrovia nad jestvujúcimi nadzemnými podlažiami a prekládky inžinierskych sietí, pričom časť stavby už bola skolaudovaná. 10. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci bola zrealizovaná/začatá nová úplne odlišná stavba, a to stavba rodinného domu, čo je zjavne úplne iný stavebný zámer ako v prípade pôvodného stavebného povolenia, keďže novonavrhovaná stavba rodinného domu okrem rovnakej podlažnosti a zastavanosti nemá nič spoločné s pôvodnou stavbou a pôvodné stavebné povolenie nemožno aplikovať na túto stavbu. Poukázal tiež na skutočnosť, že pôvodný vlastník BAUMANN, s.r.o. po ukončení rekonštrukcie a nadstavby svojej budovy č. 22 požiadal ďalšieho účastníka konania v 1. rade o ukončenie zmluvy z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu objektu č. 18, ktorého vlastníkom je ďalší účastník konania v 1. rade. Zdôraznil, že ďalší účastník konania v 1. rade sa s novým vlastníkom pozemku parc.č. XX/X nedohodol a oznámil mu, že s ním žiadnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na objekt č. 18 nepodpíše. 11. Na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že dokončenie stavby „Prístavba a nadstavba objektov C. ul. č. XX a č. XX“ podľa overenej projektovej dokumentácie a podmienok právoplatného stavebného povolenia v pôvodnej podobe je neuskutočniteľné, nakoľko ďalší účastník konania v 1. rade ako vlastník pozemkov XX/X P. XX/X odstúpil od zmluvy s novým vlastníkom. Z toho dôvodu posúdil argumentáciu žalobkyne, že stavba sa bude realizovať podľa právoplatného stavebného povolenia, ako nesprávnu. Zároveň uviedol, že navrhovaná stavba rodinného domu je v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, nakoľko nespĺňa maximálnu mieru zastavanosti 70 % a minimálny podiel zelene 30 %. Konštatoval, že žalobkyňa požiadala o zmenu územného plánu mesta v roku 2022 a v súčasnosti prebiehajú prípravné práce na spracovaní územného plánu mesta Skalica, zmeny a doplnky č.7 s predpokladom schválenia v priebehu prvého polroka 2025. Upozornil, že návrh na zmeny územného plánu však nezaväzuje mesto predmetný návrh aj schváliť. Mal za to, že doba na preukázanie súladu nepovolenej stavby rodinného domu s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom najmä s cieľom a zámermi územného plánovania bola dostatočná. Konštatoval, že nakoľko žalobkyňa požadované doklady k dodatočnému stavebnému povoleniu stavby „Rodinný dom“ nepredložila v určenej lehote, nepreukázala súlad s verejnými záujmami a súlad s územným plánom mesta Skalica. 12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Po preskúmaní spisového materiálu v nadväznosti na odvolacie dôvody konštatoval, že postup stavebného úradu bol v plnom súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), stavebným zákonom, vykonávacími predpismi a súvisiacou legislatívou. 13. Vo vzťahu k námietke nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a tvrdeniu žalobkyne, že dôvody nezosúladenia neboli na jej strane, konštatoval, že mesto Skalica rozhodovalo ako stavebný úrad prvého stupňa v rámci preneseného výkonu štátnej správy, kým územné plánovanie je samosprávnou (originálnou) kompetenciou obce ako územnej jednotky. Uviedol, že územný plán je všeobecne prístupný každému subjektu a je rovnako ako zákon záväzný. Súčasne je možnosť, aby si subjekt požiadal o vydanie územnoplánovacej informácie k svojmu stavebnému zámeru. Mal za to, že žalobkyňa mala prístup k relevantným informáciám týkajúcim sa územného plánu v plnej miere, čo však úplne odignorovala a spoliehala sa, že stavbu jej stavebný úrad dodatočne zlegalizuje. Podotkol, že podanie žiadosti neznamená zmenu územného plánu v prospech žiadateľa, nejde o nárokovateľnú položku zo strany žiadateľa a podanie žiadosti o zmenu územného plánu je nezávislé od stavebného konania. Vyjadril sa, že požiadavka stavebného úradu predložiť doklady do 150 dní je plne v súlade s dikciou §
88a ods. 1 stavebného zákona, ktorý uvádza lehotu minimálne 60 dní. Bol toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom určeným zákonom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. V súvislosti s námietkou súčinnosti stavebného úradu uviedol, že do danej situácie sa žalobkyňa dostala sama svojím neuváženým konaním v rozpore so zákonom, pričom žiadosť o predĺženie termínu na predloženie dokladov do konania posudzuje výlučne správny orgán a nie je nárok na predĺženie lehoty. Konštatoval, že žalobkyňa nerealizovala stavbu podľa pôvodného stavebného povolenia, ktoré riešilo prístavbu a nadstavbu objektu, ale postavila rodinný dom, a teda stavebný úrad neposudzuje pôvodnú stavbu, ale zrealizovaný rodinný dom. Mal za to, že stavebný úrad konal správne, keďže podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad začne konanie o odstránení stavby, ak zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia. 15. V nadväznosti na námietku o porušení zásady zákonnosti konštatoval, že žalobkyňa sa domáha jednostrannej zákonnosti pre seba a snaží sa na úkor iných účastníkov konania porušiť základný princíp správneho konania, kde podľa § 4 ods. 2 správneho poriadku všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Mal za to, že žalobkyňa sa do súčasnej situácie dostala vlastnou vinou, nerešpektovaním zákona a svojim konaním poškodila iných účastníkov konania. Podľa jeho vyjadrenia sa nemožno domáhať odstránenia steny a schodiska, ktorými je podľa názoru žalobkyne daná stavba v rozpore s územným plánom mesta Skalica. Uviedol, že žalobkyňa svojim svojvoľným konaním poškodila na právach susediaceho vlastníka - ďalšieho účastníka konania v 1. rade, keď nedodržala odstupové vzdialenosti, a teda postavila svoju stavbu tak, aby znemožnila inému vlastníkovi riadny výkon svojich práv, čím porušila základný princíp práva a povinnosti právneho poriadku, nakoľko práva a povinnosti všetkých subjektov majú rovnaký právny obsah, sú na rovnakej úrovni a pristupuje sa k nim bez diskriminácie ktoréhokoľvek účastníka konania. Bol toho názoru, že stavebný úrad konal v súlade s legislatívou, keď v zmysle § 88 a ods. 1 stavebného zákona začal konanie o odstránení stavby, pri ktorej žalobkyňa nebola schopná ju dať do súladu s územným plánom mesta Skalica. 16. K námietkam o hospodárnosti konania sa vyjadril, že pôvodné stavebné povolenie z roku 2006 bolo vydané na prístavbu a nadstavbu dvoch objektov na ulici Potočnej, avšak z uvedeného projektu odstúpil jeden z vlastníkov - ďalší účastník konania v 1. rade, a tak je pôvodný zámer neuskutočniteľný, nakoľko s druhým partnerom, pôvodným vlastníkom, sa dohodli, že cielenú spoluprácu ukončia. Podľa jeho mienky teda nie je možné odvolávať sa na stavebné povolenie z roku 2006, ktoré malo zásadne iné podmienky pre stavbu. Konštatoval, že žalobkyňa v zmysle stavebného zákona dostala možnosť, aby preukázala, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom túto skutočnosť nepreukázala, nakoľko si je vedomá rozporu s územným plánom mesta Skalica. 17. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Bol toho názoru, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v súlade so správnym poriadkom, podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku podrobne uvádza v rámci správnej úvahy, ako bolo v konaní postupované, a odôvodnenie logicky zdôvodňuje, ako dospel stavebný úrad ku konečnému rozhodnutiu. II. Správna žaloba 18. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024, ako aj prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu č. výst. SSÚ-2024/296 zo dňa 24. mája 2024 a vrátenia veci stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správnu žalobu odôvodnila tým, že konajúce správne orgány nesprávne vyhodnotili skutkový stav, porušili zásadu súčinnosti, porušili zásadu hospodárnosti konania, postupovali formalisticky a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné - nedostatočne zdôvodnené. 19. V súvislosti s prerušením konania a výzvou stavebného úradu na doplnenie dokladov najneskôr v lehote 150 dní od doručenia danej výzvy uviedla, že do konania doplnila dokumentáciu, z ktorej je zrejmé, v akých častiach je jej stavba v rozpore s pôvodným stavebným povolením, avšak až po uplynutí lehoty 150 dní, a to z dôvodu zdravotných problémov odborne spôsobilej osoby. Pokiaľ ide o požadované zosúladenie stavby s územným plánom, požiadala mesto Skalica o schválenie zmeny územného plánu,
avšak o návrhu na zmenu územného plánu sa malo rozhodovať až v prvom polroku roku 2025. Z tohto dôvodu požiadala stavebný úrad o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov, avšak tejto jej výzve vyhovené nebolo. Vyjadrila sa, že jej do dnešného dňa nie je zrejmé, prečo stavebný úrad nevyhovel jej žiadosti o predĺženie lehoty, ktoré by celú situáciu pravdepodobne vyriešilo. Podotkla, že vzhľadom naplánované rozhodovanie o zmene územného plánu až v prvom polroku 2025 objektívne nemohla týmto spôsobom dosiahnuť súlad stavby s územným plánom. 20. Doplnila, že v prípade neschválenia jej návrhu zmien územného plánu má pripravené aj náhradné riešenie. Tvrdila, že je pripravená zmeniť stavbu tak, aby bola v súlade s pôvodným stavebným povolením, odstránením sporných častí stavby (štvrtý nosný obvodový múr a schodisko), čo uviedla aj do námietok, odvolania a žiadosti na odstránenie spornej časti stavby. Súčasne sa vyjadrila, že pre prípad neschválenia ňou navrhovanej zmeny územného plánu má pripravené riešenie, keď podľa technickej správy stavebného inžiniera a vyjadrenia stavebného dozoru je možné stavbu zúžiť na požadovanú šírku tak, aby vyhovovala miere zastavanosti podľa územného plánu a súčasne boli dodržané odstupové vzdialenosti medzi stavbami. 21. Nebolo jej preto zrejmé, prečo stavebný úrad jej žiadosť o predĺženie lehoty neakceptoval, navyše za stavu, že predchádzajúcim výzvam stavebného úradu v plnom rozsahu vyhovela, bola mu súčinná a podľa svojich schopností a možností v konaní o dodatočnom stavebnom povolení preukázala, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona, a to okrem súladu stavby s územným plánom, odstupom od susediacej stavby a jej presvetlenia. 22. Vo vzťahu k porušeniu zásady súčinnosti poukázala na skutočnosť, že svedomito, v dostatočnom predstihu a po ústnej dohode so stavebným úradom zaslala stavebnému úradu žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov, a teda požiadala stavebný úrad o súčinnosť aj v nadväznosti na § 3 ods. 2 správneho poriadku, avšak stavebný úrad na túto žiadosť reagoval negatívne a bez vysvetlenia jej nebol súčinný. Podotkla, že v konaní preukázateľne zaujala aktívny postoj a naproti tomu stavebný úrad bol v tomto smere úplne pasívny, dokonca mohol aj úmyselne spôsobiť, že žalobkyňa nemohla zabezpečiť zmenu územného plánu do lehoty uvedenej vo výzve na doplnenie dokladov, čo malo za následok začatie konania o odstránení stavby. Vyjadrila sa, že si je vedomá, že zanedbateľná časť predmetnej stavby je aktuálne v rozpore s pôvodným stavebným povolením, a preto v konaní o odstránení stavby požiadala stavebný úrad o odstránenie tejto časti predmetnej stavby (zadná nosná obvodová stena a časť schodiska), na ktorú žiadosť stavebný úrad reagoval rozhodnutím o prerušení konania o odstránení časti stavby do skončenia konania o odstránení celej stavby. Uvedené je však podľa jej názoru v rozpore so zásadou súčinnosti. 23. Rozhodnutie o odstránení celej stavby je podľa jej názoru nehospodárne a neefektívne, keďže (i) v rozpore so stavebným povolením je len zadná nosná obvodová stena stavby a jedno schodisko, (ii) dodatočné stavebné povolenie bolo zrušené len pre tri nedostatky, na ktorých odstránení pracuje, (iii) stavebnému úradu aj žalovanému navrhla dva rôzne spôsoby riešenia tejto situácie, a to počkať na schválenie zmien územného plánu alebo upraviť stavbu tak, aby bola v súlade s pôvodným stavebným povolením, územným plánom a odstupovými vzdialenosťami a (iv) na stavbu už vynaložila nemalé finančné prostriedky - aktuálna hodnota stavby podľa pripojeného odborného posudku je XXX XXX,XX eur. Upozornila, že odstránením celej stavby jej vzniknú ďalšie finančné náklady, v podstate sa dostane do finančnej straty a dôjde aj k značnému zásahu do jej vlastníckeho práva. Bola toho názoru, že v danom prípade je k dispozícii zmierlivé riešenie vzniknutej situácie. 24. Ďalej uviedla, že aj keď stavebný úrad a žalovaný vo svojom postupe neporušili konkrétne ustanovenia stavebného zákona upravujúce konanie o dodatočnom povolení stavby, opomenuli, že konanie o dodatočnom povolení stavby je stále správnym konaním a aplikujú sa naň základné zásady správneho konania uvedené v správnom poriadku, ktorých zmyslom je, aby správne orgány nepoužívali ustanovenia právnych predpisov, vrátane stavebného zákona, iba formálne. Postup stavebného úradu a žalovaného však podľa jej názoru nebol v súlade so základnými zásadami správneho konania, pretože postupovali prísne formalisticky a tým jej neumožnili chrániť si jej práva a oprávnené záujmy. 25. Žalovanému tiež vytkla nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keďže tento jej odvolacie dôvody zamietol ako neopodstatnené bez toho, aby svoje závery riadne odôvodnil. V súvislosti s jej námietkou nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu stavebným úradom tvrdila, žalovaný sa
k vyhodnoteniu skutkového stavu stavebným úradom nevyjadril a namiesto toho ju začal nevhodným spôsobom obviňovať, ba priam až osočovať. Vo vzťahu k jej odvolacej námietke týkajúcej sa porušenia zásady súčinnosti namietala, že žalovaný v nadväznosti na jej žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov v prvostupňovom správnom konaní uviedol iba to, že stavebný úrad túto žiadosť zamietol, pretože je to v jeho kompetencii, a opäť si neodpustil jej osobné obviňovanie. Mala za to, že takýto písomný prejav žalovaného nie je vhodný ani prípustný v demokratickom a právnom štáte, a navyše je nepravdivý, keď napr. podľa žalovaného mala bezprecedentne porušiť všetky právne predpisy. Žalovaný sa zároveň podľa jej názoru vôbec nevenoval ani podstate odvolacieho dôvodu nehospodárnosti a neefektívnosti postupu stavebného úradu, keď len formalisticky opakoval, že žalobkyňa nemá stavebné povolenie ani dodatočné stavebné povolenie. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania 26. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zo dňa 03. apríla 2025 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k žalobkyňou namietanému nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu uviedol, že predmetom konania o dodatočnom povolení stavby bola nová nepovolená stavba, nie stavba povolená pôvodným stavebným povolením, a to z dôvodu, že žalobkyňa zrealizovala, resp. začala realizovať úplne odlišnú stavu - stavbu rodinného domu, pričom pôvodným stavebným povolením bola povolená stavba prístavby a nadstavby objektov na C. O. Q. XX P. Q. XX. Podotkol, že stavba je navyše v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, čo konštatoval aj Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky vo svojom rozhodnutí č. OU-TT-OVBP2-2022/017107-002 zo dňa 24. mája 2022. Upozornil, že zapracovanie individuálnej požiadavky do územného plánu nie je nárokovateľné a nie je povinnosťou orgánu územného plánovania takúto požiadavku akceptovať. 27. V súvislosti s námietkou porušenia zásady súčinnosti uviedol, že lehota 150 dní určená stavebným úradom na predloženie požadovaných dokumentov je v súlade s § 88a ods. 1 stavebného zákona, a aj vzhľadom na predmet konania sa mu javí ako dostatočne dlhá, pričom na predĺženie lehoty nie je právny nárok. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalobkyne ohľadom porušenia zásady hospodárnosti konania, keďže rozhodnutiu o odstránení stavby predchádzalo konanie o odstránení stavby postavenej bez právoplatného stavebného povolenia a v rámci tohto konania mohla žalobkyňa preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, čoho výsledkom by bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby. 28. V nadväznosti na námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov sa vyjadril, že v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok žalovaný ako odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, a to z hľadiska zákonnosti a správnosti, pričom však nie je povinný dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, a len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania, a preto napadnuté rozhodnutie neporušuje základné právo žalobkyne na spravodlivý proces v podobe nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia. Bol toho názoru, že napadnuté rozhodnutie ani prvostupňové rozhodnutie netrpia takými nedostatkami, ktoré by spôsobovali ich nepreskúmateľnosť. 29. Ďalší účastník konania v 1. rade vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23. septembra 2025 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania. Uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvádzanými vo vyjadrení žalovaného k správnej žalobe. Uviedol, že s pôvodným vlastníkom pozemku parc. č. XX/X BAUMANN s.r.o. uzavrel dňa 25. apríla 2006 zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy za účelom vydania pôvodného stavebného povolenia, pretože podľa stavebného zákona bolo nutné jej podpísanie, keďže pôvodný vlastník BAUMANN s.r.o. nebol vlastníkom budovy č. XX a jeho zámerom bolo rozšíriť túto budovu do pozemku parc. č. XX/X, prestavať druhé nadzemné podlažie, vybudovať podkrovie vrátane novej strechy a následne previesť vlastníctvo k druhému nadzemnému podlažiu, podkroviu a k niektorým nebytovým priestorom súvisiacim so vstupom na popísané poschodia spoločnosti BAUMANN s.r.o. Pôvodným stavebným povolením sa vlastníkovi BAUMANN s.r.o. povolila prístavba a nadstavba dvoch objektov Potočná ul. č. XX a č. XX (vlastníkom budovy č. XX bola spoločnosť BAUMANN s.r.o.). Tvrdil, že pôvodný vlastník BAUMANN s.r.o. po ukončení rekonštrukcie a nadstavby svojej budovy č. XX za ním prišiel dňa 28. marca 2007
a požiadal ho o ukončenie zmluvy zo dňa 25. apríla 2006 z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na realizáciu objektu č. 18, pričom v tento deň podpísali dohodu o ukončení danej zmluvy. Zdôraznil, že na stavbe č. XX a na pozemku parc. č. XX/X nebola z pôvodného stavebného povolenia realizovaná žiadna stavba a neboli začaté ani iné stavebné práce. 30. Vyjadril sa, že od roku 2017 bola žalobkyňa upozornená na jeho nezáujem rekonštruovať budovu č. 18 podľa pôvodného stavebného povolenia, a teda od tohto roku mohla žalobkyňa zámer svojej stavby riešiť a nie je pravdou, že by nemala čas na legálne vysporiadanie budúcej stavby zákonným spôsobom. Poprel tiež, že by ho žalobkyňa niekoľko krát oslovila s návrhom na uzatvorenie zmluvy, na základe ktorej by napojila jej stavbu na jeho stavbu. Uviedol, že nakoľko chcel zrekonštruovať svoju predajňu - budovu č. 18, požiadal o vydanie nového stavebného povolenia, pričom stavebný úrad vydal stavebné povolenie č. spisu SÚ-2019/632 zo dňa 14. mája 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04. júna 2019. Podotkol, že účastníčkou daného stavebného konania bola aj žalobkyňa, ktorá nepodala žiadne námietky ani odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu. 31. Následne mal vzniknúť medzi ním a žalobkyňou spor, keď v mesiaci marec 2020 začal realizovať prístavbu a rekonštrukciu predajne - budovy č. 18 podľa vydaného nového stavebného povolenia a žalobkyňa mala zrazu potrebu ihneď stavať. Na začaté práce zo strany žalobkyne zaslal podnety na stavebný úrad, ktorý nariadil štátny stavebný dohľad na deň 23. júna 2020, na ktorom konštatoval, že žalobkyňa ako stavebníčka v rozpore s pôvodným stavebným povolením zrealizovala obvodovú stenu, ktorá susedí s vonkajšou obvodovou stenou objektu Potočná ul. č. 18, čím došlo k porušeniu stavebného zákona. Súčasne podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresný súd Skalica, ktorý uznesením č. k. 9C/16/2020-41 zo dňa 23. júna 2020 uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek stavebných prác súvisiacich s prístavbou a nadstavbou nehnuteľností so stavbou č. 18. Rekonštrukcia jeho budovy bola skolaudovaná vydaním kolaudačného rozhodnutia č. SÚ-2020/3149 zo dňa 04. decembra 2020, právoplatného dňa 28. decembra 2020. 32. Ďalej uviedol, že dňa 12. mája 2021 zaslal na stavebný úrad podnet na odstránenie rozostavanej stavby postavenej na pozemku parc. č. XX/X, v nadväznosti na ktorý mu stavebný úrad oznámil, že žalobkyňa bola vyzvaná na doplnenie dokladov k svojej žiadosti o dodatočné povolenie stavby. V rámci emailovej komunikácie sa dňa 10. augusta 2021 od stavebného úradu dozvedel, že tento konanie o dodatočnom povolení stavby podľa pôvodného stavebného povolenia zastavil a začal nové konanie o dodatočnom povolení stavby „rodinný dom“. Poukázal na skutočnosť, žalobkyňa napriek tomu, že bolo zastavené pôvodné stavebné povolenie a nebolo rozhodnuté o jej novej žiadosti o dodatočné stavebné povolenie „rodinný dom“, začala znovu vykonávať stavebné práce na rozostavanej stavbe a postavila na tejto stavbe ďalšie poschodie, a teda riskovala vedome, nakoľko bola uzrozumená so skutočnosťou, že môže prísť i k odstráneniu tejto nelegálnej stavby, ktorú nevedela ani riadne zdokumentovať. Aj keď potvrdil, že stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnom stavebnom povolení, toto bolo na základe jeho odvolania zrušené a vrátené na nové prejednanie a rozhodnutie. Podotkol, že žalobkyňa v požadovanej lehote nepredložila všetky potrebné dokumenty, a preto stavebný úrad vydal napadnuté rozhodnutie o odstránení stavby. 33. Poprel tiež, že nepovolená stavba nikomu neprekáža, keďže v dôsledku tejto stavby nemôže budovu č. 18 riadne využívať, je zamedzená vetrateľnom z budovy - prirodzené vetranie oknami je znemožnené a taktiež presvetlenie budovy. Okrem toho môže v budúcnosti, ak by bola stavba dokončená, táto skutočnosť ovplyvňovať vlhkostné pomery vo vnútri stavby č. 18, ktoré by negatívne vplývali na samotnú stavbu aj na vnútorné pracovné prostredie, keďže nie sú držané odstupové vzdialenosti medzi budovami. Súčasne poukázal na skutočnosť, že daná stavba bola postavená protizákonne, je v rozpore s verejným záujmom, čo by mali úrady svojimi rozhodnutiami postihovať. Upozornil tiež na skutočnosť, že žalobkyňa pozemok parc. č. XX/X medzičasom previedla M. C., a teda v súčasnej dobe už nie je jeho vlastníčkou. 34. Podaním zo dňa 18. septembra 2025 sa k správnej žalobe vyjadrilo aj mesto Skalica v postavení ďalšieho účastníka konania, pričom sa zároveň výslovne vzdalo účastníctva v predmetnom konaní pred Správnym súdom v Bratislave v súlade s § 32 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zároveň uviedlo, že mestské zastupiteľstvo uznesením č. 128/2024 neodsúhlasilo zapracovanie žiadosti žalobkyne o zmenu územného plánu do Zmien a doplnkov č. 7, a teda žalobkyňou požadovaná zmena v predmetnom dokumente, t. j. spracovanie zmien Územného plánu mesta Skalica – Zmeny a doplnky č. 7 nie je spracovateľom riešená.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 35. Žalobkyňa v replike zo dňa 29. septembra 2025 zotrvala na podanej žalobe. S argumentmi žalovaného uvedenými v jeho vyjadrení k žalobe sa nestotožnila. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že tak žalovaný ako aj stavebný úrad postupovali presne podľa znenia stavebného zákona, sa vyjadrila, že práve v tom je problém, pretože žalovaný a stavebný úrad postupovali prísne formalisticky a nezohľadnili zásadu súčinnosti ani zásadu hospodárnosti konania. Mala za to, že príliš formalistické rozhodnutie o odstránení stavby značným spôsobom zasiahlo do jej ústavného práva vlastniť majetok. Argument žalovaného, že žalobkyňa stavia úplne inú stavbu, označila za zavádzajúci a tvrdila, že stavia jednu stavbu na pozemku parc. č. XX/X v k. ú. D. na základe pôvodného stavebného povolenia a rovnakej projektovej dokumentácie, tými istými stavebnými materiálmi a postupmi. Zároveň poukázala na skutočnosť, že v čase konania o odstránení stavby (2024) objektívne nemohla preukázať súlad stavby s územným plánom mesta Skalica, keďže o zmenu územného plánu požiadala už v roku 2022, pričom mesto Skalica o tomto návrhu malo rozhodovať v prvej polovici roka 2025. Podotkla, že správne orgány ju dostali takpovediac do slepej uličky, pretože chceli predložiť niečo, o čom ešte nebolo rozhodnuté, hoci vedeli, že o tom nie je rozhodnuté. 36. Žalovaný v duplike zo dňa 27. októbra 2025 v celom rozsahu zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe. 37. Ďalší účastník konania v 1. rade vo svojich vyjadreniach k replike žalobcu a k vyjadreniu mesta Skalica zo dňa 27. novembra 2025 uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe a že k podanému vyjadreniu mesta Skalica nemá žiadne pripomienky. V. Konanie na správnom súde 38. Prejednávaná vec, ktorá je pred Správnym súdom v Bratislave vedená pod sp. zn. 8S/47/2024, bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu dňa 18. decembra 2024 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 757/2004 Z. z.“) náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. 39. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. 8S/47/2024 zo dňa 06. mája 2025 bol predmetnej správnej žalobe priznaný odkladný účinok, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vedenom na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 8S/47/2024. VI. Pojednávanie 40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 19. februára 2026 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného a ďalších účastníkov konania v 1. až 6. rade. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Ďalší účastník konania v 1. rade svoju neúčasť ospravedlnil a o odročenie pojednávania nežiadal. Ďalší účastníci konania v 2. až 6. rade svoju neúčasť neospravedlnili a o odročenie pojednávania nežiadali. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, z dôvodov uplatnených v správnej žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 41. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Na otázku člena senátu uviedol, že nemá vedomosť, že by medzičasom došlo k zmene vlastníctva predmetnej stavby. Súčasne sa vyjadril, že mestské zastupiteľstvo mesta Skalica doposiaľ nerokovalo o prípadnej zmene územného plánu.
VII. Relevantné právne predpisy 42. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 43. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 44. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 45. Podľa § 55 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 46. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom do 14. marca 2025 stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. 47. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2025 odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3. 48. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. 49. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31. marca 2024 ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. 50. Podľa § 142l ods. 1 stavebného zákona konania začaté na stavebnom úrade podľa doterajších predpisov, ktoré neboli právoplatne skončené rozhodnutím vo veci do 31. marca 2024, sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2024. VIII. Posúdenie veci správnym súdom 51. V prejednávanej veci bolo úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 07195/2024-21.1.2. zo dňa 14. októbra 2024 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu č. výst. SSÚ-2024/296 zo dňa 24. mája 2024, ktorým bolo žalobkyni nariadené odstránenie stavby „Rodinný dom“ uskutočnenej na pozemku parc. č. XX/X register „C“ v k. ú. D. - ulica Potočná.
52. Žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že konajúce správne orgány nesprávne vyhodnotili skutkový stav, porušili zásadu súčinnosti, porušili zásadu hospodárnosti konania, postupovali formalisticky a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. Konkrétne namietala, že stavebný úrad bez vysvetlenia neakceptoval jej žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie dokladov za účelom rozhodnutia o jej návrhu na zmenu územného plánu v prvom polroku 2025 a nebol jej súčinný v nadväznosti na § 3 ods. 2 správneho poriadku, hoci bola stavebnému úradu súčinná a preukázala, že dodatočné stavebné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona okrem jej súladu s územným plánom, odstupom od susediacej stavby a jej presvetlenia. Rozhodnutie o odstránení celej stavby je zároveň podľa jej názoru nehospodárne a neefektívne, keďže (i) v rozpore so stavebným povolením je len zadná nosná obvodová stena stavby a jedno schodisko, (ii) dodatočné stavebné povolenie bolo zrušené len pre tri nedostatky, na ktorých odstránení pracuje, (iii) stavebnému úradu aj žalovanému navrhla dva rôzne spôsoby riešenia tejto situácie, a to počkať na schválenie zmien územného plánu alebo upraviť stavbu tak, aby bola v súlade s pôvodným stavebným povolením, územným plánom a odstupovými vzdialenosťami a (iv) na stavbu už vynaložila nemalé finančné prostriedky. Postup stavebného úradu a žalovaného podľa jej názoru nebol v súlade so základnými zásadami správneho konania, pretože postupovali prísne formalisticky a tým jej neumožnili chrániť jej práva a oprávnené záujmy. Žalovanému tiež vytkla, že jej odvolacie dôvody zamietol ako neopodstatnené bez riadneho odôvodnenia svojich záverov. 53. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nevykazujú také vady, ktoré by zakladali dôvod na ich zrušenie. 54. S námietkou žalobkyne, že stavebný úrad bez uvedenia dôvodu nevyhovel jej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie dokumentácie a zosúladenie stavby s platným územným plánom mesta Skalica, sa správny súd nestotožnil. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že stavebný úrad v rozhodnutí o prerušení konania o dodatočnom povolení stavby č. SSÚ-2023/1149 zo dňa 02. októbra 2023 žalobkyňu vyzval na doplnenie návrhu na vydanie dodatočného povolenia stavby a jeho zosúladenie s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska funkčného a priestorového usporiadania, a to v lehote 150 dní, hoci podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona postačuje, aby táto lehota nebola kratšia ako 60 dní. Súčasne sa stavebný úrad v liste zo dňa 07. marca 2024, ktorým žalobkyni oznámil, že nevyhovel jej žiadosti o predĺženie uvedenej lehoty, vyjadril, že lehotu 150 dní od doručenia výzvy na doloženie požadovaných dokladov považuje za dostatočnú, a to po zvážení skutočnosti, že žalobkyňa začala realizovať stavbu rodinného domu bez príslušného povolenia stavebného úradu a v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica. Stavebný úrad teda žalobkyni ozrejmil dôvody, pre ktoré nevyhovel jej žiadosti o predĺženie lehoty. 55. Vzhľadom na uvedené sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že stavebný úrad jej nebol v rozpore s § 3 ods. 2 správneho poriadku súčinný, keď jej tento poskytol dostatočný časový priestor na predloženie požadovaných dokladov a na zosúladenie stavby s platným územným plánom vo viac ako dvojnásobnej dĺžke oproti zákonom ustanovenej minimálnej lehote, a to za situácie, kedy žalobkyňa začala realizovať predmetnú stavbu rodinného domu bez stavebného povolenia a navyše v rozpore s platným územným plánom, pričom si musela byť vedomá rizík (okrem iného aj finančných) takéhoto konania. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s oneskoreným predložením časti požadovanej dokumentácie argumentovala zdravotnými problémami odborne spôsobilej osoby, toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala a vôbec ho neuviedla ani vo svojej žiadosti o predĺženie lehoty na doplnenie požadovaných dokladov. 56. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v určenej lehote objektívne nemohla dosiahnuť súlad stavby rodinného domu s územným plánom, keďže požiadala mesto Skalica o schválenie zmeny územného plánu, o ktorej sa malo rozhodovať až v prvom polroku 2025. Uvedené tvrdenie stavebný úrad a následne aj žalovaný podľa názoru správneho súdu správne vyhodnotili, keď poukázali na skutočnosť, že zapracovanie individuálnej požiadavky do územného plánu obce nie je nárokovateľné a nie je povinnosťou orgánov územného plánovania takúto požiadavku akceptovať, ktorý záver žalobkyňa v podanej žalobe ani nerozporovala. Nemožno tiež prihliadnuť na tvrdenie žalobkyne, že pre prípad neschválenia ňou navrhovanej zmeny územného plánu je pripravená zmeniť stavbu tak, aby bola v súlade s pôvodným stavebným povolením, keďže predmetná stavba rodinného domu je stavbou odlišnou od stavby povolenej stavebným povolením č. 1281/2006 zo dňa 28. apríla 2006 vydaným na prístavbu a nadstavbu
dvoch objektov na ulici C. č. XX a č. XX stavebníkovi - spoločnosti BAUMANN, s.r.o. v nadväznosti na zmluvu o stavbe uzavretú medzi spoločnosťou BAUMANN, s.r.o. a ďalším účastníkom konania v 1. rade, pričom dokončenie tejto stavby v pôvodnej podobe je neuskutočniteľné, nakoľko ďalší účastník konania v 1. rade ako jeden z vlastníkov daných objektov z uvedeného projektu odstúpil a zmluvný vzťah medzi spoločnosťou BAUMANN, s.r.o. a ďalším účastníkom konania v 1. rade bol ukončený dohodou. 57. Správny súd nevyhodnotil ako dôvodné ani žalobné body týkajúce sa porušenia zásady hospodárnosti konania zo strany stavebného úradu. Správny súd je toho názoru, že nemožno považovať za porušenie zásady hospodárnosti konania, pokiaľ stavebný úrad v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona žalobkyni nariadil odstránenie stavby, hoci žalobkyňa na stavbu už vynaložila značné finančné prostriedky, pretože, ako už bolo zvýraznené aj vyššie, žalobkyňa začala predmetnú stavbu realizovať bez stavebného povolenia a v rozpore s platným územným plánom mesta Skalica, a teda sa dobrovoľne vystavila riziku, že jej stavba nebude dodatočne povolená a bude nariadené jej odstránenie, a s týmto vedomím do nej dané finančné prostriedky investovala. Na uvedenom pritom nič nemení ani žalobkyňou uvádzaná skutočnosť, že dodatočné stavebné povolenie bolo zrušené len pre tri nedostatky, na ktorých odstránení pracuje, keďže do vydania napadnutých rozhodnutí (a vychádzajúc zo spisového materiálu ani neskôr) tieto nedostatky reálne neodstránila. 58. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu týkajúcou sa formalistického postupu konajúcich správnych orgánov v rozpore so základnými zásadami správneho konania, keďže žalobca v rámci základných zásad správneho konania konkrétne namietal výlučne porušenie zásady súčinnosti a zásady hospodárnosti konania zo strany správcu dane a žalovaného, ktorých dôvodnosť správny súd v prejednávanej veci nevzhliadol, a zároveň správny súd pri viazanosti rozsahom a dôvodmi podanej žaloby nemohol v tejto súvislosti nad rámec podanej žaloby preskúmavať napadnuté rozhodnutia, resp. postup predchádzajúci ich vydaniu z hľadiska porušenia aj ďalších základných zásad správneho konania. 59. Napokon správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, keďže žalovaný sa s jednotlivými odvolacími dôvodmi formulovanými žalobkyňou náležite zaoberal a z napadnutého rozhodnutia je dostatočne zrejmé, z akých dôvodov odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 60. S poukazom na uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu v medziach správnej žaloby dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 61. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu nahradil trovy konania. Zároveň správny súd s poukazom na § 169 SSP nepriznal náhradu trov konania ďalším účastníkom konania v 1. a 6. rade, keďže im žiadne trovy konania nevznikli. 62. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: 8S/47/2024 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.