Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3Sf/55/2024 0724100915 26. 02. 2026 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100915.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej, v právnej veci v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s. r. o., so sídlom Železničná 7, Brezno, IČO: 36 037 443, právne zastúpený: Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Skuteckého 33, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101367144/2024 zo dňa 09.05.2024, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „správca dane“) začal na podnet orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len „OČTK“) u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2017 a dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2017. Daňová kontrola začala dňa 26.09.2019, pred tým bolo žalobcovi dňa 26.8.2019 doručené oznámenie o začatí daňovej kontroly vrátane výzvy, aké doklady má predložiť a v akých formátoch. V deň začatia daňovej kontroly ( 26.09.2019) sa zúčastnil ústneho pojednávania konateľ žalobcu A. B. C., ktorý uviedol, že nemôže správcovi dane predložiť účtovné doklady a evidencie za rok 2017, lebo boli zničené požiarom v roku 2018. Daňová kontrola bola prerušená od 16.07.2020 do 30.09.2020 a ukončená dňa 06.11.2020. 2. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 06.11.2020 bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu A. D. C. na adresu: Záhumenská 414, Dunajská Streda doručené oznámenie o určovaním dane podľa pomôcok č. 101596774/2020 zo dňa 19.10.2020 podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku, z dôvodu podľa § 48 ods. 1 písm. b) citovaného zákona(ďalej len „oznámenie o určovaním dane podľa pomôcok“). V odôvodnené oznámenia je uvedené, že v priebehu daňovej kontroly daňový subjekt nereagoval na jeho výzvy zo dňa 20.03.2020 a 22.6.2020, nepredložil požadované doklady v určenom termíne. Na základe vyhodnotenia predložených neúplných účtovných dokladov, evidencií a záznamov dňa 6.10.2020 a 7.10.2020 správca dane konštatoval, že nastali skutočnosti § 48 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť. 3. Určovanie dane podľa pomôcok za začalo dňa 07.11.2020, o výsledku bol vyhotovený protokol o určení dane podľa pomôcok č. 102303653/2023 zo dňa 11.09.2023 (ďalej aj len „protokol“) podľa §
49 ods. 1 daňového poriadku, súčasťou ktorého bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v presne určenej lehote (15 dní ). Určenie dane podľa pomôcok bolo ukončené dňa 25.09.2023. 4. Žalobca sa k protokolu vyjadril viacerými podaniami. Správca dane navrhol žalobcovi ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a vyhodnotenia dôkazov k protokolu na deň 07.12.2023, s právnym zástupcom žalobcu si správca dane dohodol nový termín na deň 15.12.2023, kedy sa právny zástupca žalobcu dostavil a podpísal aj spísanú zápisnicu z ústneho pojednávania. 5. Správca dane rozhodnutím č. 100126078/2024 zo dňa 12.01.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane v sume 46.427,68 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017, lebo daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 25.09.2017 bola vo výške 39.012,66 eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní bola vo výške 85.440,34 eur. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 101367144/2024 zo dňa 09.05.2024 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.06.2024, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.6.2024, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. č. 101367144/2024 zo dňa 09.05.2024, ako aj rozhodnutia Daňového úradu Trnava č. 100126078/2024 zo dňa 12.01.2024 a žiada zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a priznať mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 8. Žalobca namieta, že sú naplnené predpoklady pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, pretože je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 9. Žalobca vyčíta správcovi dane nezákonnosť jeho konania, lebo neboli splnené podmienky na určenie dane podľa pomôcok, na nesprávnosť postup podľa § 48 Daňového poriadku. Konkrétne: 1/ tvrdí, že mu nebolo riadne doručené oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok. Námietku odôvodnil tým, že dňa 16.07.2020 podaním č. 6/06339253/2020 doručil správcovi dane odvolanie plnej moci pre A. D. C. na zastupovanie v daňových kontrolách a následných konaniach a neeviduje toto oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok v doručenej pošte. 2/ tvrdí, že so správcom dane spolupracoval, na výzvy správcu dane reagoval, predložil všetky doklady na správne určenie dane, účtovníctvo rekonštruoval, priebežne doručoval dôkazy aj návrhy na doplnenie dokazovania. Na jednej strane v žalobe priznal, že na ústnom pojednávaní dňa 26.9.2019 sa vyjadril jeho konateľ A. B. C., že nemôže správcovi dane predložiť účtovné doklady a evidencie za rok 2017, nakoľko boli zničené požiarom v roku 2018. Do 07.10.2019 mal žalobca podať vyjadrenie k možnosti rekonštrukcie jeho účtovníctva za posudzované zdaňovacie obdobie. Na druhej strane žalobca v ďalšej časti žaloby tvrdí, že už pri začatí daňovej kontroly tvrdil, že doklady sa nachádzajú v elektronickej podobe u vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici odo dňa 16.12.2019. Ďalej uvádza, že správca dane v čase začatia daňovej kontroly mal k dispozícii dôkazy, z ktorých vyplývalo uskutočnenie deklarovaných obchodov - účtovné závierky, kontrolné výkazy, daňové priznania, jeho vyjadrenie a informáciu, že dňa 16.09.2019 OČTK zaistili technické nosiče dát s daňovými dokladmi k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu a sú u vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici. Správca dane dňa 23.6.2020 spísal zápisnicu o prevzatí účtovných a daňových dokladov daňového subjektu v elektronickej podobe od KR PZ v Banskej Bystrici. Splnomocnený zástupca A. D. C. doručil správcovi dane tiež doklady ohľadom zdaňovacieho obdobia 2017 v dne: 6.10.2020, 7.10.2020, 16.10.2020 a to vrátane elektronických dát na externom disku – HDD verbatim.
3/ do vydania oznámenia o začatí daňovej kontroly podľa pomôcok nebolo vykonané dokazovanie na základe kontrolných výkazov, účtovných závierok, podaných daňových priznaní; 4/ nebola mu doručená výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku. Správca dane mal vykonať riadnu daňovú kontrolu. 10. Ďalej namieta, že správca dane si nesplnil povinnosť § 46 ods. 5 Daňového poriadku v priebehu dokazovania ani pri prerokovaní pripomienok a on sa až v rozhodnutí dozvedel, že správca dane predložené technické zariadenia ako dôkaz nepoužil z dôvodu ich nefunkčnosti. Správca dane mal zvoliť postup podľa § 45 ods. 1 písm. c) a § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že v rámci odvolania predložil žalovanému Oznámenie vyšetrovateľa PZ ( Národná centrála osobitných druhov kriminality, odbor finančného vyšetrovania , oddelenie Stred , Banská Bystrica) zo dňa 10.01.2023, z ktorého má za preukázané, že doklady bolo možné otvoriť a boli použité na priebehu trestného konania vedeného pred PPZ, ČVS : PPZ-62/NCK-OFV-ST-2022). 11. Namieta, že správca dane nepostupoval v zmysle § 48 ods. 3, 5 Daňového poriadku, lebo neprihliadal na všetky informácie, ktoré svedčia v jeho prospech a správca dane s nimi disponoval v čase daňovej kontroly ( kontrolné výkazy, technické zariadenia s úplnými účtovnými dokladmi, skladové hospodárstvo, cenu dodaných tovarov a služieb zrejmú z účtovných dokladov, výpis z účtu v banke, kontrolný výkaz, výpovede svedkov, účtovnú závierku, daňové priznania, teda informácie, ktorými správca dane preukázateľne disponoval už v čase výkonu daňovej kontroly). Ďalšia jeho námietka bol v tom, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o prerušenie daňovej kontroly o 9 mesiacov za účelom rekonštrukcie znehodnotenej evidencie a správca dane nezvolil postup podľa § 61 Daňového poriadku. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, lebo boli splnené podmienky na prechod k určeniu dane podľa pomôcok. Vzhľadom na to, že žalobné body sú obdobné ako v odvolaní v administratívnom konaní, odkazuje na odôvodnenie svojho rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane. Správca dane v rozhodnutí opakovane konštatoval, že žalobca s ním spolupracoval formálne, ale nesplnil si povinnosť § 45 ods. 2 Daňového poriadku, nepredložil evidencie podľa § 70 zákona o DPH, ani zrekonštruované účtovníctvo, skladovú evidenciu. Predložil v elektronickej a listinnej forme len časť dokladov dňa 06.10.2020, 07.10.2020 a 16.10.2020, a tie správca dane posúdil iba ako postačujúce na výkon daňovej kontroly na daň z prímu právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2017. Žalovaný poukázal na fakt, že žalobca nepreukázal tvrdenia uvedené v daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia 01-12/2017 a to ani po opakovaných výzvach nepredložil záznamy DPH potrebné pre správne určenie dane. Z tohto dôvodu správca dane vo vyrubovacom konaní využil ako pomôcku pri určení základu dane v prospech žalobcu doklady a súbory, ktoré boli súčasťou zaistených dát od OČTK. Poprel, že by žalobcovi nedoručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok, doručil mu to dňa 06.11.2020. 13. Námietka žalobcu, že so správcom dane spolupracoval, na výzvy reagoval a účtovníctvo rekonštruoval je zavádzajúca. Žalobcovi bolo dňa 26.08.2019 doručené oznámenie o daňovej kontrole zo dňa 22.08.2019, v ktorom bolo okrem iného uvedené kedy začne daňová kontrola, aký je jej dôvod a aké doklady prvostupňový orgán požaduje predložiť na technickom nosiči dát a v akých formátoch. Ale v zápisnici dňa 26.09.2019 sa konateľ žalobcu vyjadril, že nemôže predložiť účtovné doklady a evidencie za kontrolované zdaňovacie obdobia, pretože boli zničené požiarom v roku 2018 a elektronickou zálohou účtovníctva za kontrolované zdaňovacie obdobia nedisponuje, lebo počítač bol umiestnený v mieste vzniku požiaru. Podaním doručeným správcovi dane dňa 17.10.2019 žalobca uviedol, že došlo k trvalému a nevratnému zničeniu účtovných evidencií archivovaných v papierovej, ako aj v elektronickej podobe, nevie predložiť dokumentáciu požadovanú správcom dane. Tieto úkony žalobcu správca dane za spoluprácu považoval. Ale žalobca už nereagoval na opakované výzvy, v ktorých správca dane žiadal predložiť doklady a evidencie potrebné pre výkon prebiehajúcej daňovej kontroly (v oznámení o daňovej kontrole č. 102008635/2019 zo dňa 22.08.2019, v zápisnici ústneho pojednávania č. 102241096/2019 zo dňa 26.09.2019, výzvy na predloženie dôkazov č. č. 100688049/2020, č. 101064285/2020), žalobca nepredložil žiadne dôkazy, k výzvam sa ani nevyjadril, nepredložil ani zrekonštruované účtovníctvo za kontrolované zdaňovacie obdobia.
14. Žalobca až po uplynutí viac ako 1 roka od začatia daňovej kontroly predložil rôzne šanóny dokladov, v rôznych časových intervaloch bez chronológie, roztriedenia a prehľadnosti. Po prvýkrát predložil doklady až dňa 06.10.2020, zoznam prijatých faktúr 2014, 2015, 2016, 2017, 2018, externý disk verbatium 1 ks predložil dňa 07.10.2020, ďalšie doklady dňa 16.10.2020. Tieto doklady boli postačujúce na výkon daňovej kontroly na DPPO za rok 2017, ale bolo zistené, že na predloženom HDD sa nenachádzajú evidencie DPH za 01 – 12/2017, ktorých vedenie upravuje § 70 zákona o DPH. V záznamoch DPH sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane a tieto neboli predložené, správca dane preto prešiel do procesu určovania dane podľa pomôcok na DPH za zdaňovacie obdobie 01-12/2017. 15. Za zavádzajúce označil aj tvrdenia, že požadované doklady sa nachádzali v elektronickej podobe na KR v PZ v Banskej Bystrici. Samotná daňová kontrola začala 26.9.2019, ale prehliadka iných priestorov a zaistenie dát u žalobcu sa uskutočnila až dňa 16.12.2019 a zamestnanci správcu dane prevzali doklady od KR PZ až dňa 23.6.2020. Ďalej poukázal žalovaný na to, že ak žalobca trvá na tom, že predložený technický nosič dát obsahoval súbory s jeho úplným účtovníctvom za roky 2014-2019 a úplné skladové hospodárstvo, tak žalobca bol povinný už v čase začatia daňovej kontroly dňa 26.9.2019 predložiť požadované doklady a nie tvrdiť, že boli zničené požiarom. Zamestnancom správcu dane sa nepodarilo otvoriť dáta z elektrických nosičov. Poprel, že by odmietol vykonať navrhované dôkazy, lebo žalobca ani na výzvu správcu dane nereagoval, nenavrhol vypočutie svedkov. Správca dane nebol povinný postupovať podľa §46 ods. 5 Daňového poriadku, lebo podľa žalobcu boli dáta nezvratne zničené požiarom. K tvrdeniu žalobcu, že nevedel o určovaní dane podľa pomôcok, poukázal na to, že správca dane mu listom oznámil, že pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Taktiež v každej výzve pre žalobcu ako aj v oznámení bol žalobca poučený, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností a nebude možné daň správne zistiť, bude základ dane zistený a daň určená podľa pomôcok v súlade s § 48 a 49 Daňového poriadku. IV. Replika žalobcu 16. Na vyjadrenie žalovaného k žalobe reagoval žalobca replikou, zotrval na stanovisku, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie v súlade so zákonom, neboli splnené podmienky na postup podľa § 48 Daňového poriadku. Zotrval na tom, že správca dane disponoval externým diskom HDD na ktorom sa nachádza úplné účtovníctvo kontrolovaného za obdobie od 2014 do 2019 a úplné skladové hospodárstvo. V. Duplika žalovaného 17. V duplike žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k žalobe. Označil, ktoré tvrdenia žalobcu sú len fabuláciami, ktoré ani nevyplývajú z administratívneho spisu, pr.: že v sídle jeho spoločnosti pracovníci správcu dane USB kľúč osobne overili, otvorili a zobrazilo sa im celé účtovníctvo; ďalej že žalobca dňa 6.10.2020 predložil správcovi dane externý disk s úplným účtovníctvom a úplným skladovým hospodárstvom za roky 2014-2019. Odvolal sa aj na obsah zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.9.2019, kedy začala daňová kontrola. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 18. Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď žiaden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.02.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
VII. Relevantné právne predpisy 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 21. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 22. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 23. Podľa § 48 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt: a) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane, b) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, alebo c) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. 24. Podľa § 48 ods. 2 Daňového poriadku správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti uvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Určovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa prvej vety. 25. Podľa § 48 ods. 3 Daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených u poskytovateľov platobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. 26. Podľa § 48 ods. 4 Daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. VIII. Právne posúdenie veci správnym súdom 27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bola zákonnosť rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty určenej podľa pomôcok žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2017 ako aj ich postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal. Úlohou správneho súdu tak v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či finančné orgány postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 28. Správny súd na úvod konštatuje, že pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k samotnému určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom
rozsahu a v určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, vopred informovať daňový subjekt, ale určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu. Zákonodarca v prípadoch uvedených v § 48 Daňového poriadku zveruje do právomoci správcu dane povinnosť zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok po tom, čo správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň po doručení oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Je na správnej úvahe správcu dane určenie použitia pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. 29. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. 30. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má v prvom rade a predovšetkým daňový subjekt. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím, z čoho vyplýva, že správca dane rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa ďalej uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov. V zmysle uvedených zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/4/2016 zo dňa 27.09.2018). 31. Súd po preskúmaní veci v rámci žalobných bodov zistil, že konajúce daňové orgány sa nedopustili namietaných pochybení, ktoré by mali za následok nezákonnosť ich postupu. Zistený skutkový stav v napadnutých rozhodnutiach korešponduje zisteniam v správnom konaní, aj obsahu administratívneho spisu. Závery daňových orgánov o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k preukazovaniu výsledku hospodárenia (k nepreukázaniu a neobjasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti) za preskúmavané zdaňovacie obdobie sú dostatočne odôvodnené, logické. Rovnako odôvodnené a udržateľné sú závery žalovaného, že na základe žalobcom predkladaných (čiastkových, neúplných) dôkazov nebolo možné správne určiť daňovú povinnosť. Taktiež možno konštatovať zákonnosť a správnosť právnych záverov žalovaného, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok. 32. Po vydaní protokolu o určení dane podľa pomôcok mal žalobca právo vyjadriť sa v zmysle § 49 ods. 2 Daňového poriadku, a to len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 Daňového poriadku (t. j. či správca dane prihliadol na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené). V tejto súvislosti správny súd uvádza, že uvedené právo žalobca nevyužil, neozrejmil, aké konkrétne dôkazy správca dane nezohľadnil a ani nedoplnil žiadne nové návrhy na vykonanie dôkazov. Zmeškanie lehoty v tomto prípade nemožno odpustiť, ergo na ďalšie námietky v tomto smere už nie je možné prihliadať. Navyše, aj predmetom posudzovania v rámci odvolacieho konania mohlo byť v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku len dodržanie zákonných podmienok na určenie dane podľa pomôcok, pričom ak odvolací orgán zistí, že tieto podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a prvostupňové rozhodnutie potvrdí. Správca dane pritom prioritne vychádzal z dokladov, ktoré mal k dispozícii a z pomôcok, ktoré si zaobstaral bez súčinnosti žalobcu, pričom zo spisu nevyplývalo, že by boli správcom dane zistené okolnosti, z ktorých by vyplývali pre žalobcu výhody, na ktoré by správca dane neprihliadol, pričom tieto žalobca ani v zákonom stanovenej lehote na vyjadrenie sa k protokolu nenamietal. Z uvedeného vyplýva, že podmienky na použitie pomôcok boli dodržané a správca dane na vec aplikoval správne príslušné právne predpisy. 33. Z publikovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 6/2017, 16/2018 vyplýva, že: „Pri určovaní dane podľa pomôcok nedochádza k preverovaniu alebo zisťovaniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, ale k určeniu dane podľa pomôcok. Takýto postup je dôsledkom nesplnenia si povinností daňovníka v zákonom určenom rozsahu a zákonom určených lehotách. Správca dane nie je povinný o pomôckach, ktoré má k dispozícii, informovať daňový subjekt, určuje daň podľa pomôcok bez súčinnosti daňového subjektu.“
34. Ohľadom podmienok na pristúpenie k takejto forme určenia daňovej povinnosti správny súd z napadnutého rozhodnutia aj administratívneho spisu zistil, že doklady, ktoré žalobca až na mnohé výzvy postupne predkladal, neboli úplné, prípadne čitateľné. Je pravdou, že jednotlivé kópie listín prislúchajúce k zdaňovaciemu obdobiu roku 2017 nebolo možné priradiť k zaúčtovaniu v hlavnej knihe, resp. nedali sa priradiť na iné daňové doklady ani účtovnú evidenciu, ktorú mal žalobca podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v relevantnom znení, ako aj podľa Daňového poriadku viesť, a tým preukazovať svoje tvrdenia o základe dane, ktoré v prvom rade tvrdil v podanom daňovom priznaní. Súd ďalej zistil, že žalobca do vydania rozhodnutia nezrekonštruoval účtovníctvo ani nepredložil úplné elektronické dáta, ktoré by obsahovali celé skladové hospodárstvo a účtovníctvo za zdaňovacie obdobie august 2017; jedine tesne pred koncom daňovej kontroly predložil niekoľko čiastkových alebo neúplných dokladov. Správca dane nemohol overiť výsledky hospodárenia u žalobcu a nemohol správne určiť daňovú povinnosť. Daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že žalobca si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť a neumožnil tak riadne vykonať daňovú kontrolu. Z tohto dôvodu je irelevantnou námietka žalobcu, že so správcom dane spolupracoval, na výzvy reagoval, predložil všetky doklady, účtovníctvo rekonštruoval. 35. Čo sa týka námietky o dokladoch vo vyšetrovacích spisoch, z podaní žalobcu ani z iných okolností nevyplývalo, že by mal mať žalobca alebo správca dane vedomosť o konkrétnych dokladoch, ktoré by sa mali nachádzať v spisoch orgánov činných v trestnom konaní, a ktoré mali byť aj relevantné pre posudzované zdaňovacie obdobie. 36. Námietku žalobcu ohľadne elektronického nosiča ohľadom účtovníctva aj za rok 2017 považoval správny súd za nedôvodnú. Pokiaľ ide o predložený technický nosič dát k účtovníctvu, ktoré predložil žalobca tesne pred koncom daňovej kontroly, z obsahu administratívneho spisu je evidentné, že správca dane sa obsah snažil vyhodnotiť, ale neobsahoval požadované doklady z účtovníctva, ktoré mal žalobca predložiť na technickom nosiči dát, pr. evidencie ( § 70 zákona o DPH). Vyššie uvedené skutočnosti boli ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia poňaté do úradného záznamu zo dňa 19.10.2020 a vyplývajú aj z protokolu. Deň určený na prerokovanie pripomienok k protokolu bol stanovený na 07.12.2023, zmenený na iný deň 15.12.2023, na ktorý sa aj právny zástupca žalobcu dostavil. 37. Súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku ohľadom nedoručenia žalobcovi oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok. Z administratívneho spisu vyplýva, že predmetné oznámenie bolo doručené dňa 06.11.2020 splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu A. D. C. na jeho adresu Záhumenská 414, Dolná Streda. Je pravdou, že dňa 16.07.2020 žalobca doručil správcovi dane odvolanie plnej moci pre A. D. C. na zastupovanie v daňových kontrolách a následných konaniach. Dňa 05.08.2020 však daňový subjekt elektronicky doručil správcov dane podanie č. 6/06903396/2020, ktorým splnomocnil opäť Ing. Milana Kúdelu, Záhumenská 414, Dolná Streda na všetky úkony súvisiace s viacerými daňovými kontrolami, medzi ktorými bola aj daňová kontrola ohľadom zdaňovacieho obdobia roku 2017. Od 05.08.2020 bolo plnomocenstvo účinné voči správcovi dane (§9 ods. 4 veta prvá Daňového poriadku). 38. K neprihliadnutiu na kontrolné výkazy súd uvádza, že z napadnutých rozhodnutí zistil, že správca dane z nich vychádzal ako z pomôcky, teda nie je pravdou, že by na ne nijako daňové orgány neprihliadali. Neznamená to však, že kontrolné výkazy k DPH sú samé osebe dôkazom o uskutočnení všetkých v nich uvedených transakciách. Na preukázanie skutočností v nich uvedených a zistenie ich zaúčtovania je ešte potrebné predložiť príslušné doklady, ktoré predložené neboli a žalobca ani v tomto smere nekonkretizoval dôkazy. 39. Ohľadom predložených dôkazov zo strany žalobcu sú rovnako udržateľné závery žalovaného v tom smere, že tieto neboli úplné ani dostatočné. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že na externom disku – HDD Verbatim v pdf formáte sa nenachádzajú evidencie DPH za 01-12/2017, čím si daňový subjekt nesplnil povinnosti z §70 zákona o DPH. Daňové orgány vyhodnocujú všetky dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, čo sa udialo aj v prejednávanej veci. Súd má za to, že správna úvaha daňových orgánov ohľadom vyhodnotenia dokazovania v predmetnej veci je dostatočne odôvodnená, logická a udržateľná. 40. Súd neuznal za dôvodnú námietku žalobcu, že mu správca dane nezaslal výzvu podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, lebo v zmysle tvrdenia žalobcu boli dáta ohľadom účtovníctva nezvratne zničené požiarom, a preto ani nemal mať správca dane aké pochybnosti. Súd vyhodnotil za nepravdivé tvrdenie
žalobcu, že z obsahu oznámenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 10.01.2023 je preukázané, že doklady bolo možné otvoriť. Súd sa oboznámil s obsahom predmetného oznámenia a zistil, že dňa 16.12.2019 boli u daňového subjektu zaistené prevažne elektronicky vedené doklady, ktorých zoznam je v tomto oznámení uvedený. V závere je uvedené, že doklady boli využité v priebehu trestného konania, ale nič sa tu neuvádza o tom, či bolo možné elektronické doklady otvoriť ani čo bolo obsahom digitálnych nosičov (pevné disky). 41. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca nereagoval na výzvu zo dňa 16.3.2020, ktorú prevzal dňa 20.3.2020, pritom je v nej jasné poučenie, že ak neumožní vykonať daňovú kontrolu resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok v zmysle § 48 a 49 Daňového poriadku. Výzvu na predloženie dokladov s rovnakým obsahom poučenia prevzal A. C. dňa 24.06.2020, ale do 10.7.2020 žalobca nedoložil žiadne listiny. Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 15.7.2020 vyplýva, že sa ho zúčastnil konateľ žalobcu (A. B. C.) a predložil technický nosič dát, na ktorom sa podľa konateľa mali nachádzať elektronické záznamy účtovníctva a skeny faktúr. Dňa 6.10.2020 doložil zástupca žalobcu ďalšie listiny vrátane HDD. Z obsahu úradného záznamu správcu dane zo dňa 19.10.2020 okrem iného vyplýva, že jeho zamestnanci sa oboznámili s predloženými dokladmi a elektron. dátami a zistili, že na predloženom HDD sa nenachádzajú evidencie DPH za 1-12/2017, ktorých vedenie upravuje § 70 zákona o DPH, čím si žalobca uvedenú povinnosť nesplnil. 42. Súd dospel k záveru, že správca dane procesne nepochybil, ak nezvolil postup podľa § 61 Daňového poriadku a nevyhovel žiadosti žalobcu o prerušenie daňovej kontroly o 9 mesiacov za účelom rekonštrukcie evidencie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správcovi dane bolo dňa 14.07.2020 doručené podanie žalobcu o prerušenie konania podľa § 8 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane mu vyhovel a daňová kontrola bola prerušená od 16.07.2020 až do skončenia obdobia pandémie v súlade s ustanovením §6 ods. 1 zákona č. 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov. lebo už na začiatku daňového konania žalobca prehlásil, že účtovné doklady a evidencie za rok 2017 boli zničené. 43. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu žalobných námietok (v ods. 8, 9 - body 2/ až 4/, 10 až 11 odôvodnenia tohto rozsudku). Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu. 44. Súd uvádza, že argumentácia žalobcu je príliš všeobecná a abstraktná. Napriek tomu, že žalobca tvrdí, že doklady predložil v elektronickej podobe a boli použité aj v trestnom konaní, sám nekonkretizuje, o aké doklady ide, čoho sa týkajú, čo preukazujú, akého zdaňovacieho obdobia sa týkajú, s čím sa majú spárovať a pod. Taktiež nekonkretizoval, na ktoré informácie správca dane neprihliadal, ktoré svedčili v jeho prospech a o aký prospech išlo. Všeobecnými sú aj námietky o nevypočutí svedkov, pritom ich žalobca neuviedol. Súdu sa žalobcova argumentácia v tomto smere javí ako účelová, keďže on sám nekonkretizuje žiadne údaje potrebné k zisteniu dane, ale stále používa len všeobecné floskuly o predložení účtovníctva na technickom nosiči a o tom, že správca dane mal všetky podklady, pričom žalobcovi nič nebránilo predložiť dokumenty aj listinne, vysvetliť ich súvislosti, spárovanie, čo počas celého daňového konania neurobil. Súd dáva do pozornosti, že prvotné dôkazné bremeno je na žalobcovi a on mal preukázať ním tvrdené skutočnosti uvedené v daňovom priznaní. 45. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že vo veci vykonané dokazovanie poskytuje dostatočný podklad pre závery prijaté daňovými orgánmi, ktoré zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia. Daňové orgány sa v konaní nedopustili namietaných procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia a v obsahu svojich rozhodnutí,
zrozumiteľne vysvetliac dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu. Súd nezistil žalobcom tvrdené pochybenia ani v zisťovaní skutkového stavu daňovými orgánmi a ani nesprávnosť v ich právnom posúdení. Správny súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby bola predmetná daň za zdaňovacie obdobie august 2017 určená podľa pomôcok v zmysle Daňového poriadku. Správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil pochybenia namietané žalobcom ako majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 46. Správny súd sa v podrobnostiach ďalej nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v žalobe, keď ich nepovažoval za majúce zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky z Ústavy SR ani Európskeho dohovoru o ľudských právach nemožno vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.