Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/65/2024 0724100647 13. 02. 2026 JUDr. Ina Šingliarová ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100647.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E., právne zastúpená: JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom Jarabinková 8E, 821 09 Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, so sídlom Námestie slobody 2906/12, 851 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. spisu: KT/2245/2024, ČRZ: 16246/2024 zo dňa 09. februára 2024, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. spisu KaBA-64997/13443/2023-120282/2223 zo dňa 09.10.2023 (ďalej aj „rozhodnutie zo dňa 09.10.2023“) Centrum právnej pomoci (ďalej len „Centrum“ alebo „žalovaný“), Kancelária Bratislava, podľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavilo správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni, ktorá svoju žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania ústavnej sťažnosti nedoplnila, a to napriek výzvam Centra, Kancelárie Bratislava na (i) doplnenie údajov, (ii) odstránenie nedostatkov podania a (iii) doloženie požadovaných a potrebných dokladov, nevyhnutných na posúdenie splnenia podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Žalobkyňa bola súčasne poučená, že proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na správnom orgáne, ktorý rozhodnutie vydal. 2. Dňa 08.11.2023 bola Centru, Kancelária Bratislava doručená žiadosť žalobkyne ako žiadateľky o poskytnutie právnej pomoci (ďalej aj „žiadosť zo dňa 08.11.2023“) v právnej veci podania odvolania voči rozhodnutiu Centra, Kancelária Bratislava zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania. Žalobkyňa v žiadosti zo dňa 08.11.2023 (okrem iného) uviedla, že žiada o právnu pomoc pri „podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelárii Bratislava, zo dňa 09.10.2023 č. spisu KaBA-64997/13443/2023-122 82/2023, keď nie je iný dostupný opravný prostriedok.“ Žalobkyňa súčasne požiadala o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hrozby zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Prílohou žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bola kópia rozhodnutia zo dňa 09.10.2023, doručenka k zásielke podacie číslo B., doručenka k zásielke podacie číslo B.,
kópia Upovedomenia o začatí exekúcie F. XXX/XXXX, Čestné prehlásenie Odvolateľky k jej príjmovej a majetkovej situácii a návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedeným konkrétneho právneho zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť. 3. Rozhodnutím č. spisu KaBA-13328121288/2223-133959/2023 zo dňa 09.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) Centrum, Kancelária Bratislava, na základe § 30 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci, zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 (o zastavení správneho konania). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia Centrum, Kancelária Bratislava dospelo k záveru, že podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci nemá vecnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke vo veci, s ktorou sa obrátila na Centrum. Poukazujúc na § 3 ods. 1 a § 25 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 30 ods. 1 Správneho poriadku Centrum, Kancelária Bratislava ďalej uviedlo, že vo veci žalobkyne ako žiadateľky nie je daná pôsobnosť Centra a vec nemožno postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu. Záverom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia Centrum, Kancelária Bratislava konštatovalo, že z uvedeného dôvodu správne konanie zastavil, pretože v právnej veci žiadateľky nemôže konať zo zákonných dôvodov. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Centra, Kancelária Bratislava podala žalobkyňa odvolanie (datované dňom 18.12.2023 a zaevidované Centrom, Kancelária Bratislava dňa 19.12.2023), v ktorom namietala, že jej podanie malo byť vyhodnotené podľa obsahu a posúdené ako odvolanie, keďže je z neho zrejmé, že s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania nesúhlasí. 5. Žalovaný, v mene ktorého konal riaditeľ Centra ako odvolací orgán, podľa § 1 ods. 1 a 2, § 53, § 58 ods. 2, § 59 ods. 2 a 3 Správneho poriadku v spojení s čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra, rozhodnutím č. spisu: KT/2245/2024, ČRZ: 16246/2024 zo dňa 09.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyne a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci. 6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že podanie žalobkyne (jej žiadosť zo dňa 08.11.2023) Centrum, Kancelária Bratislava vyhodnocovalo správne, a to nielen z hľadiska formy podania, ale predovšetkým najmä z jeho obsahu. Z obsahu žiadosti podania žalobkyne (žiadosti zo dňa 08.11.2023) vyplýva jednoznačne, bez akýchkoľvek vnútorných rozporov, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Správnosť daného záveru nemôže spochybniť ani tvrdenie žalobkyne, že v skutočnosti mala v úmysle podať odvolanie voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023. Svoje podanie, ktoré bolo jednoznačne žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci, chcela neskorším podaním prekvalifikovať tak, akoby od počiatku išlo podanie odvolania. Podľa žalovaného je z obsahu zrejmé, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie právnej pomoci, keď súčasne priložila svoje čestné vyhlásenie zo dňa 02.11.2023 k príjmovej a majetkovej situácii, ktorou v rámci konania o poskytnutie právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky materiálnej núdze. V súvislosti so svojou žiadosťou a predložením podkladov podala taktiež návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedeným konkrétneho právneho zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť v súvislosti s jej žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Na základe vyššie uvedených skutočnosti Centrum, kancelária Bratislava vyhodnotilo podanie na základe jeho obsahu správne. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že žalobkyňa nežiadala o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu opisu skutkového stavu uvedeného v žiadosti a dokladov priložených k žiadosti žalobkyňa žiadala poskytnutie právnej pomoci vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu. 7. Ďalej žalovaný uviedol, že nemôže prihliadnuť na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným podaním a vnútornou subjektívne tvrdenou vôľou žalobkyne. Argumentoval tým, že žalobkyňa nemôže zmariť účinky podania účelovým tvrdením, že v skutočnosti išlo o odvolanie, keďže z obsahu podania je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, že z obsahu žiadosti je zrejmé, že vec, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum, je vecou zastupovania pred správnym orgánom v správnom konaní, bez ohľadu na neskoršie tvrdenie žalobkyne, že obsahom jej podania bolo podanie odvolania.
Zastupovanie pred správnym orgánom v správnom konaní patrí do oblasti správneho práva, celkom zrejme nie je žiadnou z oblastí práva špecifikovaných v § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Takéto konanie je v slovenskej právnej úprave zaradené do správneho práva, a teda mimo pôsobnosti Centra. Do pôsobnosti Centra patrí iba preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve, avšak správne konanie pred správnym orgánom nie je možné považovať za konanie pred súdom v správnom súdnictve, pretože ide o iný druh konania pred iným druhom orgánu verejnej moci. 8. Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o žiadosti v právnej veci konania pred správnym orgánom, teda v oblasti správneho práva, ktoré podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepatrí do pôsobnosti Centra, postupovalo v súlade s § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda zákon o poskytovaní právnej pomoci. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný skonštatoval, že postup Centra a prvostupňové rozhodnutie boli v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä zákonom o poskytovaní právnej pomoci, Správnym poriadkom a Ústavou SR, keď Centrum, pre nedostatok svojej príslušnosti, zastavilo konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci. II. Žaloba 9. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas správnu žalobu, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Mala za to, že žalovaný, resp. už prvostupňový správny orgán, mal správne vyhodnotiť podanie žalobkyne (žiadosť zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho súdu) ako odvolanie, aj keď toto bolo označené ako „Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci“. V dôvodoch žaloby vyjadrila presvedčenie, že rozhodnutie žalovaného trpí takými vadami a takej intenzity, ktoré spôsobujú jeho vecnú nesprávnosť a nezákonnosť, že je potrebné ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s tým, že rovnakými vadami trpí i prvostupňové rozhodnutie. Žalobným návrhom sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 10. Podľa názoru žalobkyne aj samotný žalovaný mal za to, že ako odvolateľka sa domáhala revízie prvostupňového rozhodnutia cestou odvolania. Žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo veci nekonali ako o odvolaní len preto, že zároveň požiadala o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Z predmetného podania žalobkyne vyplývalo, že napáda konkrétne rozhodnutie Centra, Kancelárie Bratislava a zároveň boli zrejmé aj dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie napáda a v konečnom dôsledku aj to, čoho sa žalobkyňa domáha. V tomto bode žalobkyňa správnym orgánom vytkla, že nepostupovali v konaní v súlade s § 19 ods. 2 a 3, a § 62 Správneho poriadku, nepomohli jej odstrániť nedostatky podania, nevyzvali ju na odstránenie nedostatkov v určenej lehote a ani ju nepoučili o možnosti zastavenia konania pre prípad, ak nedostatky podania neodstráni. Ak žalovaný tvrdí, že podanie žalobkyne nebolo možné posúdiť ako odvolanie, potom ide o čisto formalistický postup žalovaného. Žalobkyňa rozumela postupu žalovaného tak, že tento využil možnosť, kedy môže včas podané odvolanie zmariť z čisto formálnych dôvodov. Mala za to, že postup žalovaného je nesúladný s princípmi materiálneho právneho štátu a v rozpore so zákonným vymedzením poslania žalovaného. 11. V dôvodoch žaloby žalobkyňa ďalej uviedla, že ak žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na tom základe, že žalovaná nepodala odvolanie len preto, že toto nebolo označené ako odvolanie, resp. pojem „odvolanie“ nebol použitý v samotnom podaní, potom takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave. Ďalej žalobkyňa v správnej žalobe vyjadrila presvedčenie o tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesprávne posúdil jej podanie (žiadosť zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho súdu), pričom uprednostnil formu pred obsahom. V tomto smere zdôrazňovala, že nemá ani právnické vzdelanie a vzhľadom na jej majetkovú situáciu a zdravotný stav je v právnych otázkach odkázaná na pomoc Centra. Postup žalovaného mal na žalobkyňu nepriaznivý vplyv, keďže musela predmetnú ústavnú sťažnosť podať na vlastné náklady, a to v situácii, keď žalobkyňa preukázateľne spĺňala podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci.
12. Záverom správnej žaloby žalobkyňa namietala, že žalovaný (vrátane prvostupňového správneho orgánu) je v istom zmysle v konflikte záujmov, keďže rozhoduje o (i) priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci aj v konaniach, ktoré majú smerovať proti žalovanému, resp. proti prvostupňovému správnemu orgánu, (ii) odvolaniach proti rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu. Uvedené sa sprítomnilo aj v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa zastávala názor, že žalovaný mal byť pri posudzovaní jej podania maximálne zdržanlivý a podanie posúdiť podľa jeho obsahu. V tomto bode zdôraznila, že každej priemerne zmýšľajúcej osobe muselo byť zrejmé, že žalobkyňa sa predmetným podaním domáha revízie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Rovnako je zrejmé, že žalobkyňa urobila úkon v zákonnej lehote a na príslušnom orgáne. III. Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe považoval za potrebné poukázať na niektoré skutočnosti, ktoré boli nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a následne odvolacím orgánom. Konkrétne, prvostupňový orgán a následne aj odvolací orgán, nesprávne vyhodnotili pri žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 lehotu doručenia rozhodnutia o zastavení správneho konania zo dňa 09.10.2023, a teda nesprávne vyhodnotili, že žiadosť zo dňa 08.11.2023 bola podaná v lehote na podanie odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023. V tomto bode žalovaný argumentoval tým, že zásielka s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 bola uložená do poštového priečinku žalobkyne dňa 13.10.2023, a preto v súlade s § 25 ods. 4 Správneho poriadku zásielku je treba považovať za doručenú dňa 16.10.2023, pričom lehota na podanie odvolania plynula do 31.10.2023. V rámci prvostupňového a odvolacieho konania správny orgán opomenul tento fakt a vychádzal z údaja o prevzatí listinnej zásielky. (Ako dôkaz žalovaný predložil potvrdenie o doručení úradnej zásielky, pozn. správneho súdu.) Ďalej žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa dňa 08.11.2023 doručila Centru žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci správnej žaloby voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci. Zároveň v žiadosti požiadala aj o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hrozby zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Túto žiadosť prvostupňový orgán vyhodnotil ako žiadosť o poskytovanie právnej pomoci v právnej veci odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 a keďže podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci Centrum nemá vecnú pôsobnosť na poskytnutie právnej pomoci vo veci, s ktorou sa žalobkyňa na Centrum obrátila, správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku zastavilo a odvolací orgán sa s názorom prvostupňového správneho orgánu stotožnil. 14. Vo vzťahu k žalobným bodom a žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam, že v danom prípade nepodala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, ale odvolanie, žalovaný uviedol, že ide o zrejmé účelové tvrdenie. Ak by nedošlo k pochybeniu prvostupňového orgánu pri vyhodnocovaní doručenia rozhodnutia zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania a následnej lehoty na podanie opravného prostriedku, je zrejmé, že v čase podania žiadosti žiadala žalobkyňa o právnu pomoc v právnej veci správnej žaloby, keďže lehota na podanie odvolania uplynula márne. Preto by prvostupňový správny orgán právnu pomoc žiadateľke nepriznal z dôvodu zrejmej bezúspešnosti, keďže v danom prípade by podľa § 7 písm. a) SSP správny súd nemal právomoc preskúmať rozhodnutie Centra právnej pomoci z dôvodu nevyčerpania všetkých riadnych opravných prostriedkov. Správna žaloba by teda musela byť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti. Odvolací orgán pri posudzovaní odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.11.2023 o zastavení správneho konania taktiež nesprávne posúdil lehotu doručenia rozhodnutia a možnosť podania opravného prostriedku. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo uložené do poštového priečinku dňa 14.11.2023, pričom rozhodnutie sa považuje za doručené na tretí deň, t. j. 20.11.2023. Žalobkyňa teda mohla podať odvolanie najneskôr dňa 01.12.2023. Odvolanie žalobkyne doručené prvostupňovému orgánu dňa 05.12.2023 bolo preto podané oneskorene. Žalovaný zastával názor, že v odvolacom konaní sa malo podanie žalobkyne skúmať iba z dôvodu mimoriadnych opravných prostriedkov. Za daných procesných okolností mal odvolací orgán potom aplikovať iba tie ustanovenia Správneho poriadku, ktoré umožňujú preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Preto by v ďalšom skúmal, či vo veci nie sú naplnené podmienky obnovy konania, resp. podmienky preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. (Ako dôkaz žalovaný predložil potvrdenie o doručovaní úradnej zásielky, pozn. správneho súdu.)
15. K tvrdeniu žalobkyne, že „žalovaný založil napadnuté rozhodnutie na tom základe, že žalovaná nepodala odvolanie len preto, že toto nebolo označené ako odvolanie, resp. pojem odvolanie nebol použitý v samotnom podaní, takýto záver nemá oporu v platnej právnej úprave" žalovaný uviedol, že tak ako bolo uvedené v rámci správneho konania, prvostupňový orgán a aj neskôr odvolací orgán z obsahu podania žalobkyne jednoznačne bez akýchkoľvek vnútorných rozporov vyvodil, že žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci. Odvolací orgán vzal do úvahy obsah podania a nielen jeho formu. Žalobkyňa podala žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, kde je z obsahu zrejmé, že žiada o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Súčasne priložila svoje čestné vyhlásenie zo dňa 02.11.2023 k príjmovej a majetkovej situácii, ktorou v rámci konania o poskytnutie právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky materiálnej núdze. Žalobkyňa ďalej v súvislosti so svojou žiadosťou podala návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedením konkrétneho právneho zástupcu, ktorého má Centrum ustanoviť v súvislosti s jej žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom prvostupňového orgánu, ktorý vyhodnotil, že žalobkyňa nežiadala o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu a opisu skutkového stavu uvedeného v žiadosti a dokladov priložených k žiadosti žalobkyňa žiadala o poskytnutie právnej pomoci vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu, keďže mal za to, že je lehota na podanie odvolania zachovaná. Aj preto odvolací orgán prihliadal na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným podaním a vnútornou žalobkyňou subjektívne tvrdenou vôľou. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nemôže zmariť účinky podania (žiadosti zo dňa 08.11.2023, pozn. správneho súdu) účelovým tvrdením, že v skutočnosti išlo o odvolanie, keďže z obsahu podania je zrejmé, že nesúhlasí s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania. 16. Námietku žalobkyne, že „žalovaný (vrátane prvostupňového správneho orgánu) je v istom zmysle v konflikte záujmov“ považoval žalovaný za tendenčnú argumentujúc tým, že Centrum ako rozpočtová organizácia postupuje pri rozhodovaní v súlade so zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Správnym poriadkom. Centrum, Kancelária Bratislava aj v tejto právnej veci priznala žalobkyni právnu pomoc, čo je deklarované aj samotnou žalobkyňou v správnej žalobe. Kancelárie Centra rozhodujú a priznávajú právnu pomoc svojim klientom/žiadateľom aj v konaniach, ktoré smerujú proti ich rozhodnutiam alebo rozhodnutiam odvolacieho orgánu, ak žiadateľ spĺňa zákonom požadované podmienky pre priznanie nároku na právnu pomoc. 17. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika a duplika 18. V replike zo dňa 30.08.2024 žalobkyňa uviedla, že žalovaný chce v konaní benefitovať zo svojho domnelého protiprávneho konania, keďže na základe jeho vlastného pochybenia navrhuje žalobu zamietnuť. Ak žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie v dôsledku nesprávnej aplikácie právneho predpisu, potom ide o rozhodnutie nesprávne a nezákonné, a je potrebné ho zrušiť. V žiadnom prípade nejde o dôvod na zamietnutie žaloby. Žalobkyňa v tomto smere poukázala na skutočnosť, že poštové zásielky žalovaného sú jej ukladané do poštového priečinka (P.O.BOX) už niekoľko rokov a žalovaný konštantne považoval za deň prevzatia listiny deň jej skutočného prevzatia, aj keď nastalo až po troch dňoch od uloženia zásielky v poštovom priečinku. Aj v tomto prípade si žalobkyňa listinnú zásielku riadne prevzala v odbernej lehote, a teda zásielka sa žalovanému nevrátila ako nedoručená (neprevzatá). Podľa žalobkyne tak zásadnou právnou otázkou v konaní je vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomností do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku k ustanovení o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku. Právny názor žalovaného prezentovaný vo vyjadrení k žalobe žalobkyňa označila za rozporný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov a judikatórne prekonaný. V tomto bode poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6Sžo/81/2015, 3Sžo/101/2015, 3Sžo/27/2016, II. ÚS 65/2010). Žalobkyňa mala za to, že jej nemôže byť na ťarchu, ak žalovaný nevyužil možnosť danú prepravným poriadkom a odbernú lehotu na prevzatie zásielky neskrátil. Žalobkyňa považovala 18-dňovú úložnú lehotu za postačujúcu na prevzatie zásielky a prípadné podanie odvolania, pričom o obsahu zásielky nemala vedomosť a nemohla predvídať jej obsah a ani aký právny režim bude žalovaný dodatočne uplatňovať pre doručovanie. O účelovosti argumentácie žalovaného podľa žalobkyne svedčí aj to, že argument
o zmeškaní lehoty na podanie odvolania používa až v rámci súdneho konania. Deň skutočného prevzatia listiny žalobkyňou považovali za deň doručenia listiny i správne orgány. Zmene argumentácie žalovaného nepredchádzala ani zmena relevantnej právnej úpravy a ani zmena rozhodovacej praxe súdov. Argumentáciu žalovaného o tom, ako by bol postupoval, keby inak vyhodnotil okamih doručenia listín žalobkyni, označila žalobkyňa za irelevantnú a hypotetickú. Žalovaný takto nikdy nepostupoval (nerozhodol) a takéto rozhodnutie preto nebolo ani možné preskúmať v správnom súdnictve. Záverom repliky uviedla, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie a keďže je odkázaná na právnu pomoc žalovaného, legitímne očakávala, že jej táto právna pomoc bude náležite žalovaným poskytnutá. 19. V duplike žalovaný uviedol, že dôvodom, prečo vo vyjadrení k žalobe poukázal na niektoré („doplňujúce“) skutočnosti, nebola snaha benefitovať zo svojho (domnelého) protiprávneho konania, tak ako tvrdí žalobkyňa, ale neskoršie uvedomenie týchto skutočností a potreba na ne poukázať, a to aj s dôvetkom, že má za to, že skôr boli nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a následne odvolacím orgánom. Tvrdenie žalobkyne, že názor žalovaného o uplatnení fikcie doručenia podľa § 25 ods. 4 posledná veta Správneho poriadku je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, považoval žalovaný za nesprávne. Podľa názoru žalovaného žalobkyňou uvádzanú judikatúru (rozhodnutia NS SR) nie je možné bez výhrad na súdenú vec aplikovať, vzhľadom na to, že ide o odlišnú situáciu, ako je riešená v žalobkyňou uvádzanej judikatúre, ktorá rieši najmä fikciu náhradného doručovania podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra, a to najmä rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Sžo/35/2015 zo dňa 02.02.2016 (R č. 5/2016), 9Sžk/158/2018 zo dňa 25.09.2019, 9Sžsk/69/2020 zo dňa 02.07.2021 ako i rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Sa/25/2019 zo dňa 11.03.2020. Žalovaný v duplike zdôrazňoval, že v prípade doručovania písomnosti podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku nie je možné ani analogicky postupovať podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a v prípade konkurencie fyzického prevzatia a náhradného doručenia automaticky postupovať podľa fyzického doručenia zásielky. Je potrebné prihliadať na fikciu doručenia, ak adresát má vyhradené doručovanie do poštového priečinku a mal reálnu možnosť vyzdvihnúť zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom. Žalovaný argumentoval aj tým, že ak fyzická osoba (nepodnikateľ), ktorá si vyhradila na doručovanie zásielok poštový priečinok, preukáže, že sa v čase doručovania zásielky do vlastných rúk v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, považuje sa fikcia doručenia za vyvrátenú a právne účinky spojené s doručením zásielky nemôžu nastať. Pri doručovaní podľa § 25 ods. 4 Správneho poriadku sa však zásielka hneď po jej príchode uloží na pošte a adresátovi sa príchod zásielky, možnosť jej prevzatia a odberná lehota oznámi na predpísanom tlačive, ktoré sa vloží do poštového priečinku (ale aj SMS správou, či e-mailom). Platí, že ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia zásielky, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Nastáva teda fikcia doručenia zásielky. V oboch spomenutých prípadoch doručovania sa však zásielka určená do vlastných rúk môže považovať za doručenú tzv. náhradným spôsobom len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť vyzdvihnúť si zásielku na pošte a oboznámiť sa s jej obsahom. Z obsahu vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalobcu nevyplýva, že by sa žalobkyňa v danom čase v obvyklom mieste bydliska nezdržiavala, a teda je zrejmé, že právne účinky spojené s doručením zásielky mohli nastať. V. Konanie na správnom súde 20. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 13.02.2026, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení
podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. 22. Podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len „vnútroštátne spory“), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom (podľa pozn. 2/ § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z. z., pozn. správneho súdu) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy (podľa pozn. 5/ zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o minimálnej mzde“/, pozn. správneho súdu) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 26. Podľa § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 účastníkom konania je žiadateľ. 27. Podľa § 10 ods. 3 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 žiadosť sa podáva v kancelárii centra príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. 28. Podľa § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 žiadateľ je povinný uviesť v žiadosti a pri predbežnej konzultácii úplné a pravdivé údaje.
29. Podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. 30. Podľa § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci v znení účinnom od 01.07.2023 do 30.06.2025 na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (podľa pozn. 16 Správny poriadok, pozn. správneho súdu). 31. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby účastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 32. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. VII. Posúdenie veci správnym súdom 35. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti v tomto konaní je žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023 (o zastavení správneho konania). Správne orgány oboch stupňov, s poukazom na § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 30 ods. 1 Správneho poriadku, dospeli k záveru, že vo veci, s ktorou sa žalobkyňa obrátila na Centrum (žiadosť zo dňa 08.11.2023), Centrum nemôže konať zo zákonných dôvodov, pretože vo veci žalobkyne ako žiadateľky nie je daná pôsobnosť Centra a vec nemožno postúpiť inému príslušnému správnemu orgánu. 36. Vo vzťahu k zmyslu a účelu zákona o poskytovaní právnej pomoci správny súd poukazuje na znenie § 1 tohto zákona. Podľa tohto ustanovenia je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Zjednodušene povedané účelom zákona o poskytovaní právnej pomoci je poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi. 37. Vychádzajúc z relevantných ustanovení zákona o poskytovaní právnej pomoci a z dôvodovej správy k citovanému zákonu možno konštatovať, že právo na poskytnutie právnej pomoci vzniká podľa § 6 citovaného zákona za splnenia troch kumulatívnych podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne. Po prvé, žiadateľ sa musí nachádzať v situácii, kedy jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, po druhé, nemôže ísť o zrejmú bezúspešnosť sporu a po tretie, hodnota sporu musí prevyšovať hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 38. Ustanovením určitých podmienok zákonodarca nemal za cieľ negatívne zasiahnuť do práva žiadateľa na súdnu a inú právnu ochranu, práve naopak, prebral na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti. Tento pozitívny záväzok štátu, ktorý je naplnením a pridanou hodnotou k ústavnému právu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) a ktorý na seba štát dobrovoľne prebral, sa vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v stanovených prípadoch. Ustanovenie podmienok možno považovať za ústavnokonformné už len s prihliadnutím na samotné znenie čl. 46 Ústavy SR, ktoré pri realizácii práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu predpokladá bližšiu úpravu podmienok na úrovni zákona (v danom prípade zákona o poskytovaní právnej pomoci). 39. Účastníkom konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci je žiadateľ. Toto konanie sa začína podaním písomnej žiadosti žiadateľa doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive ustanovenom zákonom. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Doklady preukazujúce skutočnosti uvedené v žiadosti musia byť „aktuálne“ - doklady preukazujúce stav materiálnej núdze nesmú byť staršie ako 3 mesiace. Pokiaľ ide o miesto, kde sa žiadosť podáva, je to kancelária Centra príslušná podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu žiadateľa. Ustanovenie § 10 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci ukladá žiadateľovi povinnosť uviesť v žiadosti (ako i pri predbežnej konzultácii) úplné a pravdivé údaje. 40. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie, vrátane konania, ktoré im predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. 41. Spornou otázkou v súdenej veci bola skutočnosť, či podanie – žiadosť zo dňa 08.11.2023, s ktorým sa žalobkyňa obrátila na Centrum, bolo správnymi orgánmi (z hľadiska formy a obsahu) správne vyhodnotené ako žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023. Žalobkyňa v správnej žalobe (a tiež v podanom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) namietala, že jej podanie (žiadosť zo dňa 08.11.2023) malo byť správne vyhodnotené ako odvolanie. 42. Správny súd zastáva názor, že správne orgány boli pri posudzovaní žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 „maximálne zdržanlivé“ a toto podanie posúdili správne, podľa jeho obsahu nielen formy. Z predmetného podania je zrejmé, že žalobkyňa sa domáhala poskytnutia právnej pomoci v právnej veci odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, hoci v ňom výslovne uviedla, že žiada o právnu pomoc pri „podaní správnej žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, Kancelárii Bratislava, zo dňa 09.10.2023 č. spisu KaBA-64997/13443/2023-122 82/2023, keď nie je iný dostupný opravný prostriedok.“ Žalobkyňa súčasne v žiadosti zo dňa 08.11.2023 požiadala o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hrozby zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku. Prílohou žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 o poskytnutie právnej pomoci bola (aj) kópia rozhodnutia zo dňa 09.10.2023, doručenka k zásielke podacie číslo B., doručenka k zásielke podacie číslo B., kópia Upovedomenia o začatí exekúcie F. XXX/XXXX, ale i Čestné prehlásenie Odvolateľky k jej príjmovej a majetkovej situácii a návrh na ustanovenie právneho zástupcu s uvedeným konkrétneho právneho zástupcu, ktoré má Centrum ustanoviť. Aj podľa názoru správneho súdu je z obsahu žiadosti zo dňa 08.11.2023 zrejmé, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne o predbežné poskytnutie právnej pomoci, keď súčasne predložila na posúdenie veci potrebné podklady (o príjmovej a majetkovej situácii), ktorými sa v rámci konania o poskytnutie právnej pomoci preukazuje splnenie podmienky materiálnej núdze. Správne orgány vyhodnotili správne, že žalobkyňa nežiadala o právnu pomoc vo veci podania správnej žaloby, ale na základe obsahu opisu skutkového stavu uvedeného v žiadosti, ako i žalobkyňou formulovaných viet a ich významu („pri podaní správnej žaloby....keď nie je iný dostupný opravný prostriedok“), ale i dokladov priložených k žiadosti zo 08.11.2023, ktorá bola predložená na „predpísanom“ tlačive, žalobkyňa žiadala poskytnutie právnej pomoci vo veci podania odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023.
43. V súdenej veci nie sú relevantné žalobkyňou namietané skutočnosti týkajúce rozhodnutia zo dňa 09.10.2023, resp. konania ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Predmetom správneho súdneho prieskumu v danej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, kde je podľa názoru správneho súdu spornou otázka vymedzená v odseku \* MERGEFORMAT 41 odôvodnenia tohto rozsudku. 44. Ani správny súd nemohol prihliadnuť na žalobkyňou tvrdený nesúlad medzi jej navonok urobeným úkonom (podaním - žiadosťou zo dňa 08.11.2023) a vnútornou žalobkyňu subjektívne tvrdenou vôľu. Podľa názoru správneho súdu aj výklad prejavu vôle podľa jeho obsahu a nie formy má svoje hranice a takýto výklad nemôže byť v priamom rozpore s tým, čo bolo jednoznačne a doslova vyjadrené v písomnom prejave žalobkyne. Inými slovami povedané, ak žalobkyňa výslovne žiadala o pomoc „pri podaní správnej žaloby....keď nie je iný dostupný opravný prostriedok“, nemožno túto jednoznačne prejavenú vôľu vykladať tak, že vlastne tým podala odvolanie v správnom konaní voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy. Takýto výklad by bol v priamom rozpore s vôľou prejavenou slovami žalobkyne. Ako účelové, usilujúce sa zmariť účinky podania, preto vyhodnocuje správny súd tvrdenie žalobkyne, že každej priemerne zmýšľajúcej osobe muselo byť zrejmé, že sa predmetným podaním domáha revízie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Správny súd nespochybňuje, že žalobkyňa (subjektívne) s rozhodnutím zo dňa 09.10.2023 o zastavení správneho konania nesúhlasila, avšak ex post, opierajúc sa o „skutočný úmysel“, nie je možné podanie (jej žiadosť zo dňa 08.11.2023) takýmto spôsobom prekvalifikovať. Správny súd má za to, že žalobkyňa žiadala o právnu pomoc a súčasne o poskytnutie predbežnej právnej pomoci. 45. Vychádzajúc z § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci rozhodovanie o žiadosti v právnej veci konania pred správnym orgánom (konanie o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu t. j. oblasť správneho práva) nepatrí do pôsobnosti Centra. Preto vo veci žalobkyne ako žiadateľky pôsobnosť centra nie je daná. Pokiaľ Centrum, Kancelária Bratislava podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku prvostupňovým rozhodnutím zastavilo správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobkyni ako žiadateľke v právnej veci odvolania voči rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, jeho postup bol vecne správny a zákonný. V tomto bode žalovaný dôvodne v napadnutom rozhodnutí poukázal i na čl. 2 ods. 2 Ústavy, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (v predmetnej veci zákon o poskytovaní právnej pomoci). 46. K námietke žalobkyne, že jej správne orgány nepomohli odstrániť nedostatky podania, nevyzvali ju na odstránenie nedostatkov v určenej lehote a ani ju nepoučili o možnosti zastavenia konania pre prípad, ak nedostatky neodstráni, správny súd uvádza, že je nedôvodná. Správny poriadok v § 19 ods. 2 jednoznačne určuje, že správny orgán je povinný posúdiť podanie podľa jeho obsahu. V podstate to znamená, že je irelevantné, akým pojmom označí osoba svoje podanie. Správny orgán musí podanie preskúmať a vyhodnotiť ako celok, identifikovať jeho formálne a obsahové náležitosti a podľa toho postupovať. Podľa názoru správneho súdu správne orgány posúdili žiadosť žalobkyne zo dňa 08.11.2023 materiálne, a to najmä v tom zmysle, aby neznalosť práva nemohla mať na osobu žiadateľky reverzný efekt. Podanie žalobkyne ako žiadateľky pritom obsahovalo všetky náležitosti, ktoré sú podľa zákona potrebné, bolo podané na tlačive, ktoré je prílohou č. 1 k vyhláške MS SR č. 544/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o poskytovaní právnej pomoci a nevykazovalo nedostatky takej intenzity, pre ktoré by bolo dôvodné žalobkyňu vyzývať na odstránenie vád či doplnenie podania. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 je zrejmý i účel, ktorý ním ako žiadateľka na poskytnutie právnej pomoci sledovala – kvalifikované právne zastúpenie v konaní (súdnom, resp. odvolacom) proti rozhodnutiu zo dňa 09.10.2023, a to konkrétnym žalobkyňou navrhnutým právnym zástupcom, ktoré malo Centrum ustanoviť. Práve tento účel bolo možné vyabstrahovať z textu doručeného podania. Základnými náležitosťami akéhokoľvek kvalifikovaného podania podľa Správneho poriadku sú: a) jednoznačná špecifikácia navrhovateľa, b) predmet podania (akej veci sa týka) – toto môže byť vymedzené slovne – opisom, prípadne iným spôsobom, napríklad špecifikácia predmetu konania spisovou značkou a c) petit (čo osoba navrhuje) – vymedzenie toho, čo by malo byť na konci správneho konania, aký procesný postup, resp. meritórny záver očakáva navrhovateľ od správneho orgánu. V tomto kontexte správny súd zdôrazňuje, že petit podania žalobkyne nebol nezrozumiteľný, bol konkrétny a jasný. Správny orgán nebol oprávnený interpretovať ho inak a odchýliť sa tak od predmetu konania
(rozhodovanie o žiadosti o poskytnutie právnej pomoci). Keďže podanie žalobkyne malo predpísané náležitosti, nebol dôvod, aby správny orgán „pomáhal“ odstrániť vady. Možnosť odstrániť vady podania správnym orgánom je determinovaná povahou vady. Zo žiadosti žalobkyne zo dňa 08.11.2023 je zrejmé, čoho sa ako žiadateľka domáhala. Vôľa žalobkyne nebola vyjadrená neurčito, ale jasne. 47. K namietanému „konfliktu záujmov“ správny súd uvádza, že ani táto námietka žalobkyne nie je dôvodná. Centrum je štátna rozpočtová organizácia zriadená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky na základe zákona o poskytovaní právnej pomoci. Poskytuje právnu pomoc podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci svojimi zamestnancami, určenými advokátmi a mediátormi, pričom v rámci postupu pri rozhodovaní sa spravuje zákonom (zákonom o poskytovaní právnej pomoci a Správneho poriadku). 48. V súvislosti s ďalšími bodmi správnej žaloby, v ktorých žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu, nepreskúmateľnosť, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, správny súd uvádza, že tieto žalobné body vyhodnotil ako nedôvodné, keďže žalobkyňa ich bližšie nešpecifikovala a vymedzila ich iba formálne uvedením zákonného ustanovenia. Navyše správny súd v rámci súdneho prieskumu napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, neidentifikoval naplnenie ani jedného z týchto dôvodov, ktoré by boli spôsobilé privodiť záver o splnení podmienky na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie nevykazujú známky nezrozumiteľnosti či absencie dôvodov tak, ako to (formálne) v žalobe namietala žalobkyňa. Obe rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, pričom skutkový stav zistili správne orgány oboch stupňov dostačujúcu na riadne posúdenie veci. Skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ napadnutých rozhodnutí je v súlade s administratívnymi spismi a má v nich oporu. 49. Vo vzťahu k argumentácii prezentovanej vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaného, na ktorú reagoval žalobca v replike a následne žalovaný v duplike, týkajúcej sa skutočností, ktoré boli podľa názoru žalovaného nesprávne vyhodnotené prvostupňovým orgánom a následne odvolacím orgánom, správny súd uvádza, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom. Správny súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení k správnej žalobe alebo ich absolútnou negáciou). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutie (a opatrenie) orgánu verejnej správy (predovšetkým) v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe t. j. v medziach žaloby (§ 134 ods. 1 SSP). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné body síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. 50. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na citované zákonné ustanovenia správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 51. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.