Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 18Sas/7/2023 0723101381 26. 05. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0723101381.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 18Sas/7/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E., zastúpený BURDA LEGAL, s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, Bratislava, splnomocnený Mgr. Michal Baniar, advokát, so sídlom Tajovského 1, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2023, takto rozhodol: 18Sas/7/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 18Sas/7/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 24. mája 2023 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákona č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. 2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z. z. Hoci žalobca bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, pred vznikom invalidity získal len 14 rokov a 199 dní obdobia dôchodkového poistenia, pričom zákon pri poistencovi vo veku nad 45 rokov vyžaduje najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že žalovaná pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok nezohľadnila obdobie dôchodkového poistenia od 8. júna 2016 do 16. januára 2017 v rozsahu 223 dní, hoci toto obdobie mu malo byť podľa
jeho tvrdenia zhodnotené už v predchádzajúcom rozhodnutí o zamietnutí invalidného dôchodku zo dňa 3. januára 2022. 4. Ďalej namietal, že mu nebolo zohľadnené obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia od 14. decembra 2020 do 31. mája 2021 a od 12. novembra 2021 do 30. septembra 2022, a to napriek tomu, že bol od 22. marca 2023 uznaný invalidným so zvýšenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z 45 % na 55 %. Podľa žalobcu by po započítaní uvedených období získal viac ako zákonom požadovaných 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. 5. Žalovaná Sociálna poisťovňa rozhodnutím generálneho riaditeľa č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 2023 podľa § 215 ods. 4, § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 6. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 153 ods. 5, § 60 ods. 10, 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72 ods. 1, 2 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a vecne tým, že keďže žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zdravotného stavu, v odvolacom konaní nebolo vykonané nové posúdenie zdravotného stavu. 7. Ďalej žalovaná poukázala na § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká len za súčasného splnenia všetkých zákonných podmienok, a to invalidity poistenca, získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a nesplnenia podmienok nároku na starobný dôchodok alebo nepriznania predčasného starobného dôchodku. Uviedla, že žalobca síce splnil medicínsku podmienku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak nesplnil podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., keďže ako poistenec vo veku nad 45 rokov mal získať najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. 8. Žalovaná konštatovala, že podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.sa potrebný počet rokov dôchodkového poistenia zisťuje len z obdobia pred vznikom invalidity, teda do 9. marca 2020. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca do uvedeného dátumu získal 5 309 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 14 rokov a 199 dní dôchodkového poistenia. Pri posudzovaní nároku boli podľa žalovanej zohľadnené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia evidované v osobnom liste dôchodkového poistenia, pričom ďalšie obdobia dôchodkového poistenia preukázané neboli. 9. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 1. januára 2013 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., pričom pre jeho výpočet bola zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 23 rokov a 132 dní. S poukazom na § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná vysvetlila, že obdobie výkonu služby nemožno súčasne považovať za obdobie dôchodkového poistenia na účely invalidného dôchodku, ak už bolo zhodnotené pre vznik nároku na výsluhový dôchodok. 10. K odvolacej námietke týkajúcej sa nezohľadnenia obdobia dôchodkového poistenia od 8. júna 2016 do 16. januára 2017 žalovaná uviedla, že žalobca bol v uvedenom období zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom u zamestnávateľa F. G. B., H., avšak nezískal žiadny vymeriavací základ, a preto podľa § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. nešlo o obdobie dôchodkového poistenia. 11. Za nedôvodnú označila žalovaná aj námietku žalobcu týkajúcu sa nezohľadnenia období dobrovoľného dôchodkového poistenia od 14. decembra 2020 do 31. mája 2021 a od 12. novembra 2021 do 30. septembra 2022. Zdôraznila, že podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. možno na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok zohľadniť iba obdobia dôchodkového poistenia získané pred vznikom invalidity, teda pred 10. marcom 2020. Obdobia dôchodkového poistenia získané po vzniku invalidity preto nemožno pri posudzovaní nároku na invalidný dôchodok zohľadniť, pričom tieto obdobia budú zohľadnené až pri prípadnom nároku na inú dôchodkovú dávku zo systému sociálneho poistenia. 12. Na záver žalovaná uviedla, že všetky dôkazy vyhodnotila jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. a dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
keďže žalobca nesplnil zákonnú podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. II. Žaloba a jej dôvody 13. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 11. septembra 2023 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 14. V žalobe uviedol, že o priznanie invalidného dôchodku požiadal podľa § 70 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.. Poukázal na to, že odborným posudkom o invalidite zo dňa 19. novembra 2021 bol uznaný za invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % a s dátumom vzniku invalidity od 10. marca 2020. Na základe uvedeného posudku žalovaná rozhodnutím zo dňa 3. januára 2022 jeho žiadosť zamietla s odôvodnením, že žalobca nezískal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, keďže ku dňu vzniku invalidity získal iba 11 rokov a 287 dní dôchodkového poistenia. 15. Žalobca ďalej uviedol, že po zhoršení zdravotného stavu opätovne požiadal o priznanie invalidného dôchodku, pričom odborným posudkom zo dňa 29. marca 2023 bolo konštatované, že je naďalej invalidný, a to s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 10. marca 2020 a následne 55 % od 22. marca 2023. Napriek tomu žalovaná aj rozhodnutím zo dňa 24. mája 2023 jeho žiadosť zamietla s odôvodnením, že žalobca pred dátumom vzniku invalidity získal iba 14 rokov a 199 dní dôchodkového poistenia. 16. Žalobca poukázal na to, že proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom namietal nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia od 8. júna 2016 do 16. januára 2017 v trvaní 223 dní, hoci toto obdobie malo byť podľa predchádzajúceho rozhodnutia žalovaného zohľadnené. Súčasne namietal, že žalovaná sa nevysporiadala s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % od 22. marca 2023. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne však jeho odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 17. Žalobca následne podal podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. správneho poriadku (ďalej len ako „správneho poriadku“), v ktorom namietal nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity ku dňu 10. marca 2020. Žalovaná tomuto podnetu nevyhovela, pričom práve toto opatrenie žalobca napadol správnou žalobou. 18. Za podstatnú žalobnú námietku žalobca označil nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity. Tvrdil, že podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. môže byť poistenec uznaný za invalidného iba v prípade dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý podľa poznatkov lekárskej vedy trvá dlhšie ako jeden rok. Žalobca uviedol, že rozhodujúcou zdravotnou udalosťou bola chirurgická revaskularizácia (bypass) vykonaná dňa 2. marca 2020, pričom invalidita mu bola určená už od 10. marca 2020, teda iba osem dní po uvedenom zákroku. Podľa žalobcu preto dátum vzniku invalidity nemohol byť určený skôr ako ku dňu 2. marca 2021, teda po uplynutí jedného roka trvania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. 19. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná sa nijakým spôsobom nevysporiadala s tým, že odborný posudok z roku 2023 určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 55 % od 22. marca 2023, pričom ku tomuto dátumu už podľa jeho názoru spĺňal všetky zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku vrátane potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. 20. Namietal tiež nedostatky odborných posudkov, keďže z nich podľa jeho tvrdenia nebolo zrejmé, kto ich vypracoval, posudky neobsahovali podpis a nebolo možné overiť, či boli vyhotovené odborne spôsobilou osobou. Zároveň uviedol, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v jeho neprítomnosti, čo podľa jeho názoru spochybňuje objektívnosť a úplnosť posudkového procesu. 21. Žalobca zastával názor, že odborné posudky nespĺňajú požiadavky jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti, a preto nemohli byť relevantným podkladom pre rozhodnutie žalovanej. Tvrdil, že v
prípade správneho určenia dátumu vzniku invalidity ku dňu 2. marca 2021 by spĺňal všetky zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku vrátane potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutia žalovanej za nezákonné a za zásah do svojich práv a oprávnených záujmov. 22. Žalobca v podaní zo dňa 09.12.2024, ktorým doplnil správnu žalobu na základe výzvy súdu, uviedol, že sa domáha preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. októbra 2023, ktorým nebolo vyhovené jeho podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku. Súčasne žiadal aj preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11. augusta 2023 a rozhodnutia zo dňa 24. mája 2023 ako rozhodnutí, ktoré tomuto napadnutému rozhodnutiu predchádzali. 23. Žalobca uviedol, že podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania namietal predovšetkým nesprávne určenie dátumu vzniku jeho invalidity ku dňu 10. marca 2020, pričom tento dátum považuje za rozporný s § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa žalobcu sa od nesprávne určeného dátumu vzniku invalidity odvíja nesprávnosť všetkých následných rozhodnutí žalovaného o nesplnení podmienok nároku na invalidný dôchodok. 24. Žalobca opätovne zdôraznil, že podmienkou vzniku invalidity je existencia dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu trvajúceho najmenej jeden rok, a preto podľa jeho názoru nemohol byť za invalidného uznaný skôr ako po uplynutí tejto doby. Tvrdil, že v jeho prípade mal byť dátum vzniku invalidity určený najskôr ku dňu 2. marca 2021, teda po uplynutí jedného roka od chirurgického zákroku (bypassu) vykonaného dňa 2. marca 2020, ktorý považuje za rozhodujúci moment vzniku jeho zdravotných ťažkostí. 25. Žalobca ďalej uviedol, že nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity malo zásadný vplyv na posúdenie splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia, keďže pri správnom určení tohto dátumu by podľa jeho názoru ku dňu 2. marca 2021 spĺňal všetky zákonné podmienky na priznanie invalidného dôchodku. I. Vyjadrenie žalovanej 26. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 29. marca 2023 bol jeho zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, ktorý určil vznik invalidity od 10. marca 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, pričom od 22. marca 2023 bola miera poklesu zvýšená na 55 % z dôvodu nového zdravotného postihnutia. 27. Žalovaná uviedla, že keďže žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zdravotného stavu ani dátum vzniku invalidity, nebol jeho zdravotný stav v odvolacom konaní opätovne posudzovaný. Konštatovala, že medicínska podmienka invalidity bola u žalobcu splnená, keďže bol uznaný invalidným od 10. marca 2020 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 40 %. 28. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca pred vznikom invalidity, teda do 10. marca 2020, získal 5 309 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 14 rokov a 199 dní. S poukazom na § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatovala, že žalobca nesplnil zákonom požadovaných 15 rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ uvedeného zákona. 29. K námietke nezohľadnenia obdobia dôchodkového poistenia od 8. júna 2016 do 16. januára 2017 žalovaná uviedla, že v tomto období žalobca pracoval na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa F. G. B., H., avšak nezískal vymeriavací základ, a preto nejde o obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.. 30. Rovnako za nedôvodnú označila námietku týkajúcu sa nezohľadnenia obdobia dobrovoľného dôchodkového poistenia po vzniku invalidity, keďže podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa
na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok prihliada len na obdobie dôchodkového poistenia pred vznikom invalidity. 31. Žalovaná ďalej uviedla, že námietka žalobcu smerujúca k zmene dátumu vzniku invalidity na 2. marec 2021 je nedôvodná, keďže tento dátum sa určuje na základe odborných lekárskych nálezov a medicínskych záverov, a nie podľa toho, ktorý dátum je pre poistenca priaznivejší z hľadiska splnenia zákonných podmienok. Zdôraznila, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav sa posudzuje podľa § 71 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. na základe odborných medicínskych kritérií. 32. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok sám uviedol dátum priznania dávky od 10. marca 2020, čo potvrdil podpisom, a preto jeho neskoršie tvrdenia považuje za účelové. 33. Záverom žalovaná zotrvala na tom, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a na základe odborných medicínskych podkladov, a preto navrhla, aby súd správnu žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) ako nedôvodnú zamietol. II. Replika žalobcu 34. Žalobca má za to, že dátum vzniku invalidity ku dňu 10.03.2021 je určený v rozpore s ustanovením § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdravotným stavom žalobcu vyplývajúceho zo zdravotných záznamov, v zmysle ktorých zákonných ustanovení je predpokladom vzniku invalidity dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pričom o dlhodobo nepriaznivý stav ide v prípade, ak tento trvá najmenej jeden rok, teda poistenec sa môže stať invalidným najskôr po roku trvania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. 35. V prípade správneho určenie dátumu vzniku invalidity žalobcu (po roku trvania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v súlade s ustanovením § 70 ods. 1 v spojení s § 71 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdravotným stavom žalobcu na podklade zdravotných záznamov) ku dňu 02.03.2021, by žalobca preukázateľne spĺňal kumulatívne zákonné podmienky pre priznanie nároku na invalidný dôchodok (vrátane potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia). Žalobca má za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutí nižšieho stupňa došlo k pochybeniu majúcemu zásadný vplyv na zistenie a následné ustálenie skutočného stavu veci. 36. Žalobca má od počiatku za to, že dátum vzniku invalidity musí byť určený k dátumu uplynutia jedného roka trvania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, v dôsledku ktorého má osoba pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % t. j. v prípade žalobcu ku dňu 02.03.2021 (rok po chirurgickej revaskularizácii - zavedení bypassu žalobcovi dňa 02.03.2020, v dôsledku ktorej došlo u žalobcu k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %), a nie osem dní po operácii ku dňu 10.03.2020. Práve na základe uvedeného podal žalobca žiadosť o priznanie invalidného dôchodku až v roku 2021 a nie v roku 2020. 37. Žalobca poukazuje na v súdnom konaní predložený Znalecký posudok č. 2/2024 zo dňa 18.02.2024 vypracovaný znalcom A. E. H., A., so sídlom C. XX, XXX XX vo veci: určenia dátumu vzniku invalidity. 38. Znalec v Znaleckom posudku na základe položených otázok jednoznačne zodpovedal, že „Určenie dátumu 10.3.2020 ako dňa vzniku invalidity žalobcu nezodpovedá § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého !e dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Na 9. pooperačný deň po kardiochirurgickom zákroku nie je možné určiť spôsob a rýchlosť hojenia operačnej rany, a ani posúdiť ako bude operačný zákrok vplývať na dlhodobý vývoj zdravotného stavu, ktoré okolnosti je možné posúdiť až po roku od operácie.“ V. Relevantné právne predpisy
39. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na invalidný dôchodok vzniká, ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona č. 461/2003 Z, z. v znení neskorších predpisov a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 40. Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 41. Podľa § 60 ods. 10 zákona č, 461/2003 Z. z. rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. 42. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 43. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 44. Podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 45. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 46. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 47. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 48. Podľa § 71 ods 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 49. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. 50. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
51. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 52. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 53. Podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. 54. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 55. V konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej a vo veci rozhodol po nariadenom pojednávaní dňa 26.05.2026, pričom súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 56. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých ním doteraz uvedených námietkach vo veci, žiadal napadnuté odvolacie rozhodnutie v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovanej taktiež zotrvala na podaných vyjadreniach vo veci a žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 57. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. septembra 202, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ktorý zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. Žalobca v rámci svojej žaloby namietal nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity na 10. 3. 2020, keďže podľa neho mohla byť invalidita uznaná najskôr po uplynutí jedného roka od bypassovej operácie, teda od 2. 3. 2021. Zároveň namieta nezapočítanie časti obdobia dôchodkového poistenia a nedostatky odborných posudkov, ktoré podľa neho neboli riadne podpísané, nebolo zrejmé, kto ich vypracoval, a jeho zdravotný stav bol posudzovaný bez jeho prítomnosti. 58. Tunajší súd v prvom rade poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou (medicínskou), na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným
dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok posudkových je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudky posudkových lekárov žalovanej tieto atribúty spĺňajú. V tomto ohľade tunajší súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/114/2024 zo dňa 21.02.2025, „Najvyšší správny súd uvádza, že určenie dátumu vzniku invalidity, dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ak posudkový lekár dospeje k záveru, že fyzická osoba je invalidná, obligatórnou súčasťou lekárskej správy je aj určenie presného dátumu vzniku invalidity. Takáto lekárska správa posudkového lekára je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 59. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára. Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať. Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.). Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského, pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita skutočne vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal. Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu
lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity. 60. V prejednávanej veci bol v administratívnom konaní dátum vzniku invalidity žalobcu stanovený posudkovými lekármi sociálneho poistenia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a zo záverov odborných lekárov. V prípade žalobcu bol určený dátum vzniku invalidity od 10. marca 2020 a to v nadväznosti na Prepúšťaciu správu NÚSCH Bratislava, 26.02.2020-10.03.2020, stav po mamariokárnom bypasse a posúdený podľa kapitoly IX oddielu A položky 8 písmena b/. Od 22. marca 2023 bola iba zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 55 %, nakoľko posudkový lekár sociálneho poistenia od uvedeného dátumu zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. za iné zdravotné postihnutie, Artróza kolenného kĺbu obojstranná vpravo gr.IV, vľavo gr. III, o 10 %. Nakoľko žalobca v odvolaní nenamietal posúdenie zdravotného stavu, ani nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity, správnemu orgánu zároveň žalobca ani nepredložil nové, ďalšie lekárske správy a nálezy, nebol preto jeho zdravotný stav v rámci odvolacieho konania opätovne posúdený. Dátum vzniku invalidity, tak ako bol určený posudkovým lekárom sociálneho poistenia, pobočky Trnava nebol medzi účastníkmi v administratívnom konaní sporný. 61. Námietky žalobcu ohľadom nesprávneho určenia dátumu vzniku invalidity nesmerujú k nesprávnemu lekárskemu posúdeniu dátumu vzniku invalidity posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ale k nesprávnemu právnemu posúdeniu jeho určenia až žalovanou v jej rozhodnutí. Teda k námietke žalobcu, že dátum vzniku invalidity mal byť určený až ku dňu 2. marca 2021, teda po jednom roku trvania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, keď by zároveň spĺňal podmienky na priznanie invalidného dôchodku, správny súd uvádza, že dátum vzniku invalidity sa stanovuje na základe odborných lekárskych nálezov a záverov odborných lekárov, z ktorých vyplýva vznik dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a nie podľa dátumu, ktorý by bol pre žalobcu výhodnejší z hľadiska splnenia podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia. 62. Pokiaľ žalobca do konania predložil vypracovaný znalecký posudok č. 2/2024 zo dňa 18.02.2024 na tento správny súd neprihliadol, nakoľko pri rozhodovaní súd vychádza v zmysle ustanovenia § 119 SSP zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak a na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP). Ak žalobca po právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia absolvoval nové lekárske vyšetrenia, alebo si nechal vypracovať znalecký posudok preukazujúci skorší resp. neskorší dátum vzniku invalidity, čo by vedel preukázať práve predloženým znaleckým posudkom, môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o invalidný dôchodok, pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce iný dátum vzniku invalidity, teda napr. vyššie uvedený znalecký posudok. 63. Splnenie medicínskej podmienky vzniku invalidity u žalobcu bolo preukázané, podľa ustanovenia § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., bolo ďalej potrebné na priznanie invalidného dôchodku zároveň aj získanie dostatočného počtu rokov dôchodkového poistenia, u žalobcu počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. 64. Podľa ustanovenia § 72 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Z uvedeného vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia sa hodnotí len z obdobia pred vznikom invalidity, t j. do 9. marca 2020. 65. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca ku dňu vzniku invalidity, ktorý bol určený na 10. marec 2020, získal celkovo 5 309 dní dôchodkového poistenia, čo predstavuje 14 rokov a 199 dní obdobia dôchodkového poistenia. Žalovaná pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na invalidný dôchodok, správne vychádzala zo všetkých dostupných podkladov, najmä z údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, z predložených dokladov, ako aj z údajov evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia boli zohľadnené v osobnom
liste dôchodkového poistenia, ktorý tvoril súčasť administratívneho spisu, pričom ďalšie obdobia dôchodkového poistenia preukázané neboli. 66. Podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za jeden rok dôchodkového poistenia považuje 365 dní poistenia. Po prepočítaní získaných období bolo preukázané, že žalobca ku dňu vzniku invalidity nesplnil zákonom stanovenú podmienku potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z. Keďže splnenie tejto podmienky je jednou zo základných podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, nebolo možné jeho žiadosti vyhovieť. 67. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobcovi bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 1. januára 2013 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Na účely priznania a výpočtu tohto výsluhového dôchodku bola žalobcovi zohľadnená doba trvania služobného pomeru v rozsahu 23 rokov a 132 dní. 68. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 69. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov. 70. Keďže žalobca získal dobu služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie nemožno podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zároveň započítať ako obdobie dôchodkového poistenia na účely posúdenia nároku a určenia sumy invalidného dôchodku. Teda z takto zisteného skutkového stavu a z uvedených žalobcom získaných dôb dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobca nesplnil podmienku § 72 ods. 1 písm. g/ zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko získal len 5 309 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 14 rokov 199 dní obdobia dôchodkového poistenia (na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov bolo potrené získanie minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia). 71. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom nezhodnotenia obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia od 8. júna 2016 do 16. januára 2017, tunajší súd uvádza, že sa s touto námietkou žalobcu nemôže stotožniť. V predmetnom období bol žalobca zamestnaný u spoločnosti F. G. B., H. na základe dohody o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom, avšak za toto obdobie mu nebol vykázaný žiadny vymeriavací základ. Toto obdobie sa podľa § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia. Podľa § 60 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. platí, že obdobie, v ktorom zamestnanec síce podlieha dôchodkovému poisteniu, ale nemá žiadny vymeriavací základ na platenie poistného, sa nezapočítava ako obdobie dôchodkového poistenia. Uvedené znamená, že ak z príjmu neboli odvádzané poistné odvody, takéto obdobie sa pre účely dôchodkového poistenia nezohľadňuje. Predmetné obdobie bolo v rozhodnutí Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2022 zhodnotené neoprávnene, o čom žalobcu žalovaná aj vyrozumela listom zo dňa 24.05.2023. 72. Ohľadom námietky žalobcu, že z odborných posudkov, ktoré neboli riadne podpísané, nebolo zrejmé, kto ich vypracoval tunajší súd poukazuje na to, že v obsahu administratívneho spisu sa nachádza originál odborného posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne opatrený podpisom ako aj úradnou pečiatkou posudkového lekára, ktorý ho vypracoval. Ďalej súd v tomto smere odkazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7Ssk/41/2021 z 24. augusta 2022, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/33/2018. Podľa rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/41/2021 z 24. augusta 2022: ...Kasačný súd sa stotožňuje s názorom správneho súdu, že posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery.
Predovšetkým nemožno súhlasiť so žalobcom, že by nebolo zrejmé, kto vypracoval lekársky posudok z 20. mája 2020. Je pravdou, že prílohou rozhodnutia žalovanej z 28. mája 2020 bola len textová časť tohto posudku, no originál tohto posudku založený v administratívnom spise je riadne podpísaný posudkovou lekárkou a opatrený odtlačkom jej úradnej pečiatky. To isté platí aj o posudku z 29. júla 2020, ktorý vypracoval posudkový lekár ústredia žalovanej, pracoviska v Nitre. Preto sama okolnosť, že výtlačok určený pre žalobcu tieto náležitosti neobsahuje, nespôsobuje vadu alebo nepreskúmateľnosť posudku (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sk 33/2018). Z obsahu oboch posudkov, ako sú podrobne reprodukované v odsekoch 7 a 8 tohto rozsudku, je zrejmé, že posudkoví lekári vzali do úvahy a posúdili všetky lekárske nálezy, ktoré im žalobca vopred predložil. Posudkový lekár totiž aj s ohľadom na § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nemôže zohľadňovať lekárske nálezy, ktoré ku dňu svojho posudzovania nemá k dispozícii, lebo mu ich poistenec nepredložil (porov. k povinnosti predložiť lekárske správy napr. rozsudok sp. zn. 9 Sk 17/2017).“ 73. Pokiaľ žalobca namieta, že posúdenie jeho zdravotného stavu prebehlo v jeho neprítomnosti, správny súd nevzhliadol v tejto žalobnej námietke dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý by bol spôsobilý privodiť jeho zrušenie. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. zásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada, v čase krízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Takýto postup, t. j. posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti na podklade posudkovej spisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi uplatnený i v predmetnom prípade žalobcu, a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. Posudkový lekár teda zvážil potrebu vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovaného žalobcu a uzavrel, že jeho osobná účasť s ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť, že postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere zachované práva žiadateľa o dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale dáva posudkovému lekárovi na zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom prípade však posudkoví lekári nevzhliadli dôvod na osobnú účasť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, nakoľko tento bol bez nejasností preukázaný lekárskymi správami v posudkovom spise. Žalobca zároveň v žalobe nekonkretizoval, akým spôsobom mal byť poškodený na svojich právach v dôsledku neprítomnosti pri posudzovaní jeho zdravotného stavu a správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neprítomnosť žalobcu pri posudzovaní jeho zdravotného stavu nemožno vyhodnotiť ako také pochybenie posudkového lekára, ktoré by malo za následok neobjektívne zistený zdravotný stav žalobcu, teda že by bol odborný lekársky posudok z 29.03.2023 nespôsobilým podkladom prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Žalobca v administratívnom konaní zároveň ani sám netrval a nežiadal o osobnú prítomnosť pri posudzovaní jeho zdravotného stavu. 74. Podľa citovaného ustanovenia sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca o osobnú účasť pri posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v § 153 ods. 5 cit. zák.). V čase vydanie prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho posudku stále pretrvávala krízová situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo dňa 13. septembra 2023. 75. Posudkoví lekári žalovanej komplexne posúdili zdravotný stav žalobcu s prihliadnutím na všetky jeho diagnózy a dostatočne sa vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre ich závery. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uzaviera, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Odborný posudok spĺňa požiadavku úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, a posudkový lekár sa vysporiadali so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
76. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 77. Na záver tunajší súd uvádza, že žalobca sa v správnej žalobe domáhal aj súdneho prieskumu listu (opatrenia) žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.10.2023, v tejto časti súd žalobu vylúčil na samostatné konanie pred Správnym súdom v Bratislave, pod sp. zn. 18Sas/14/2026. Zároveň uvedený list žalovanej nemal žiaden vplyv na vecnú správnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 78. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: 18Sas/7/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).