Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/56/2023 0723100585 13. 01. 2026 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100585.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: British International School Bratislava s.r.o., so sídlom Perníkova 6, 841 02 Bratislava, IČO: 35 724 129, právne zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hodžovo nám. 1/A, 811 06 Bratislava, IČO: 36 659 746, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023, takto rozhodol: I. Správny súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a . II. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023 ako aj rozhodnutie riaditeľky strednej školy Súkromná spojená škola British International School Bratislava č. SSŠ_BISB_2022_01_SK zo dňa 31.03.2023 a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. III. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľka strednej školy Súkromnej spojenej školy British International School Bratislava (ďalej aj len „riaditeľka“ alebo aj len „prvostupňový správny orgán“) vo veci uloženia výchovného opatrenia podľa § 58 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „školský zákon“), podľa § 5 ods. 4 písm. k) zákona č. 596/2003 Z. z. štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o štátnej správe v školstve“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“) rozhodnutím č. SSŠ_BISB_2022_01_SK zo dňa 31.03.2023 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodla nasledovne: „Správny orgán účastníka konania podľa § 58 ods. 2 školského zákona, článku XI. Školského poriadku vydaného na základe § 153 školského zákona (ďalej len „Školský poriadok“) a prílohy č. 2 interného predpisu školy Pravidlá správania a jeho hodnotenie, ktorý tvorí súčasť Školského poriadku (ďalej len „Pravidlá správania“) vylučuje zo školy, a teda účastníkovi
konania ukladá opatrenie vo výchove za porušenie § 144 ods. 4 písm. b) školského zákona, spočívajúce v nasledovných porušeniach Školského poriadku: „1 ) účastník konania sa dopustil šikanovania a agresívneho správania voči žiakom školy podľa článku IV. bodu (3) písm. o. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a používania slovných útokov podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a to tým, že dňa 27. septembra 2022 v presne neurčený čas a na presne neurčenom mieste robil voči študentke č. 1 gestá rukami, ktorými naznačoval jej škrtenie a držanie pod krkom a zároveň jej povedal, že ju tak nenávidí, že by ju najradšej vyhodil von oknom, 2) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že v presne neurčený deň počas obedu v jedálni v škole, potom, ako si zobrala vidličku a nôž a odchádzala z miesta, kde boli umiestnené príbory, chytil študentku č. 1 za zadok bez jej dovolenia, 3) účastník konania dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 10. septembra 2022 počas študentskej párty na presne neurčenom mieste a v presne neurčený čas agresívne obchytkával študentku č. 1 bez jej dovolenia, 4) účastník konania sa dopustil prejavu rodovej neznášanlivosti podľa článku XI. Školského poriadku, ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktorá je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a ponižovania podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a to tým, že v presne neurčený deň a čas, v škole počas hodiny psychológie, potom, ako študent č. 22 rozlial vodu a študentka č. 1 išla pomôcť upratať neporiadok, povedal študentke č. 1, že je prirodzené, že chce upratovať, pretože je žena a že to nepochopí, pretože je žena, pričom ju nazval upratovačkou, 5) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a fyzického útoku podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a šikanovania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 14. októbra 2022 v presne neurčený čas v škole pri skrinke študentky č. 1 si odchytil študentku č. 1 a spýtal sa jej „Prečo si taká?” na čo ona opakovane odpovedala, aby ju nechal na pokoji a že sa s ním nechce teraz rozprávať, a keď sa študentka č. 1 pokúsila odísť, účastník konania ju bez dovolenia chytil za zápästia a pritiahol si ju späť k sebe, na čo mu študentka č. 1 povedala, aby sa jej nedotýkal a následne sa odtiahla a odišla, 6) file_0.jpg file_1.wmf účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 18. októbra 2022 v presne neurčený čas v priestoroch školy sa snažil presvedčiť študentku č. 1, aby prišiel k nej domov, na čo mu odpovedala nie, ale on stále trval na svojom, a neskôr sa tlačil do osobnej zóny študentky č. 1 , na čo ona povedala: „A., choď preč, naháňaš mi strach, nechaj ma na pokoji”, pričom účastník konania neodišiel aj napriek tomu, že tieto slová študentka č. 1 opakovala neustále dookola, 7) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 7. septembra 2022 počas vyučovania v škole na hodine psychológie, sediac za rovnakým stolom ako študentka č. 2, si nohou pod stolom pritiahol stoličku, na ktorej sedela študentka č. 2 a začal sa dotýkať jej stehna bez dovolenia, v dôsledku čoho následne študentka č. 2 svoju stoličku od
neho odsunula, a následne, potom ako si študentka č. 2 položila svoju ruku na stôl, účastník konania sa snažil prepliesť svoje prsty s jej prstami a opätovne sa pokúšal dotknúť jej nohy pod stolom, v dôsledku čoho študentka č. 2 ako prejav nesúhlasu s týmto konaním odsunula svoju stoličku ešte viac dozadu, ďalej od neho; študentka č. 2 počas tejto udalosti povedala účastníkovi konania, aby prestal, na čo on reagoval slovami, že prečo mu to robí, 8) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 20. septembra 2022 počas vyučovania v škole na hodine ekonómie, na školskej chodbe, si sadol na lavičku vedľa študentky č. 2 a položil svoju ruku za chrbát študentky č. 2, s tým, že sa jej chrbta zároveň dotýkal; študentka č. 2 odsunula jeho ruku preč; následne účastník konania dal svoju ruku za ruku študentky č. 2 a pokúsil sa dotknúť zadku študentky č. 2; študentka č. 2 sa následne odsunula od účastníka konania ďalej, on sa k nej však nakláňal bližšie a bližšie, až kým sa jeho nohy nedotýkali nôh študentky č. 2; následne študentka č. 2 prekrížila nohy, aby bola od neho ďalej, 9) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že v presne neurčené dni, čase a mieste, takmer na dennej báze, popri tom, ako prechádzal okolo študentky č. 2, sa bez jej súhlasu dotkol jej chrbta alebo pásu, 10) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že približne v období 3. - 14. októbra 2022 po ceste z vyučovania zo školy v presne neurčený čas presviedčal študentku č. 2, aby s ním išla na rande, a to napriek jej opakovanému odmietnutiu; následne spolu so študentkou č. 2 nastúpil do električky, kde položil svoju ruku na jej nohu, ktorú ona následne odtláčala; následne účastník konania povedal študentke č. 2, že ju vezme domov, čo ona odmietla a naliehala na účastníka konania, aby vystúpil na svojej zastávke; účastník konania nevystúpil na svojej zastávke, kde mal mat' tréning, ale až na zastávke, kde vystúpila študentka č. 2; po tom, ako účastník konania a študentka č. 2 vystúpili z električky, študentka č. 2 verejne zakričala na účastníka konania, aby šiel preč, nechal ju na pokoji a neodprevádzal ju domov, na základe čoho účastník konania dobrovoľne odišiel, 11) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 18.10.2022 na presne neurčenom mieste a v presne neurčený čas sa spýtal študentky č. 3, odkiaľ má svoju blúzku, na čo na túto otázku sám odpovedal tak, že ju má zo sexshopu, 12) účastník konania sa dopustil prejavu rodovej neznášanlivosti podľa článku XI. Školského poriadku, ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že na presne neurčenom mieste a v presne neurčený deň a čas mal voči študentke č. 3 nevhodné a sexistické poznámky a otázky, medzi ktoré patrili nasledovné: - koľko váži, - či ju muži, s ktorými mala sexuálny styk, uspokojujú, - či niekedy natočila sex video, - ako často používa vibrátor, - že ženy by mali byť chránené, pretože sú krehké a nevedia sa chrániť samé, - že úlohou ženy je muža potešiť a nič viac, 13) účastník konania sa dopustil prejavu rasovej, resp. etnickej neznášanlivosti podľa článku XI. Školského poriadku, ktorý je porušením Školského poriadku, a diskriminácie podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktorá je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a ponižovaním podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a to tým, že v nadväznosti na to, že približne v dňoch 3. - 7. októbra 2022 v škole na hodine psychológie študentka č. 3 požiadala vyučujúceho, pána E., o zatvorenie okna kvôli chladu v miestnosti, reagoval, že by sa študentka č. 3 mala vrátiť do svojej krajiny, keď jej je taká zima,
14) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že v presne neurčený deň v škole na hodine matematiky a psychológie a v spoločenskej miestnosti pre študentov IB sa dotýkal nôh a rúk študentky č. 3, a to aj napriek tomu, že mu študentka č. 3 jasne ukázala, že nechce, aby sa jej dotýkal, 15) účastník konania sa dopustil šikanovania voči žiakom školy podľa článku IV. bodu (3) písm. o. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a používania slovných útokov a ponižovania podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že v presne neurčený čas a na presne neurčenom mieste povedal študentke č. 3, že je „kurva, pretože sa tak prezentuje” a keď sa ho študentka č. 3 spýtala, ako sa prezentuje, tak jej odpovedal, že pretože chodí von len s kamarátmi a pretože nosí do školy krátke sukne a šaty, 16) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 6. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine psychológie kládol študentke č. 5 otázky ohľadom sexuálneho styku v trojici a či by sa ho rada zúčastnila, 17) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4 a ponižovania podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a to tým, že dňa 7. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine ekonómie sa v prítomnosti študentky č. 5 spýtal študenta č. 14, či by chcel mat' sexuálny styk v trojici so študentkou č. 5, a uviedol, že musí byť ľahké študentku č. 5 v posteli zdvíhať a otáčať ňou, 18) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 27. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine teórie poznania sa pýtal osobné otázky študentky č. 5 ohľadom jej partnerského vzťahu, jej spodnej bielizne, a či má videonahrávky s jej partnerom z intímnych aktov, 19) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 29. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine teórie poznania sa proti vôli študentky č. 5 dotýkal jej chrbta, obtieral o jej zadnú časť svoje kolená a zároveň uviedol: „Prepáč, obtrel som sa o tvoju riť, ale páčilo sa mi to”, 20) účastník konania sa dopustil šikanovania voči žiakom školy podľa článku IV. bodu (3) písm. o. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a porušenia zákazu používať slovné útoky a ponižovať podľa článku IV. bodu (3) písm. p. Školského poriadku, ktoré je porušením Školského poriadku, a nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 na presne neurčenom mieste povedal študentke - ju chce „pretiahnuť” na lavici len kvôli oblečeniu, ktoré mala na sebe, - že už nemá žiadnu zámienku, aby ho odmietla, pretože jeho priateľka odišla, - že ju spolu s ostatnými chlapcami v triede znásilnia, - že za ňou rád chodí po schodoch a má ju chuť „ošukať do zadku”, - že má pekný zadok a že môže povedať, že áno, pretože sa to páči iným dievčatám a že mu nemôže hovoriť, čo môže a nemôže, 21) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 v škole na hodine francúzštiny povedal študentke č. 7: „Práve mi vyliezol do nohavíc z toho, aký pekný zadok máš”, 22) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4,
a to tým, že v presne neurčený čas v septembri 2022 na presne neurčenom mieste sa dotýkal študentky č. 7 a pritom jej vravel: „Och prepáč, zabudol som, že máš priateľa”, 23) účastník konania sa dopustil škodlivého sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 4, a to tým, že dňa 7. septembra 2022 v škole počas vyučovania na hodine ekonómie na chodbe školy chytil študentku č. 8 bez jej dovolenia za zadok, 24) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 4. októbra 2022 v škole počas vyučovania na hodine teórie poznania sa pýtal študentky č. 12, akého veľkého má študent č. 4 „vtáka”, aby ohodnotila svoj sexuálny život od 1 do 10, ako by ohodnotila svoj sexuálny život so študentom č. 4, ako často má sex a či by mohol byt' jej sexuálny život lepší alebo je práve teraz najlepší; študentka č. 12 opakovane odpovedala účastníkovi konania, že mu na tieto otázky nebude odpovedať a opakovane ho žiadala, aby prestal, aj napriek tomu však účastník konania v tomto konaní pokračoval, 25) účastník konania sa dopustil nevhodného sexuálneho správania podľa prílohy č. 2 Pravidiel správania, ktoré je porušením Školského poriadku na úrovni 3 a zároveň 4, a to tým, že dňa 19. septembra 2022 počas voľnej hodiny v spoločenskej miestnosti pre IB študentov popri sledovaní pohrebu anglickej kráľovnej v televízii sa opakovane pýtal študentky č. 12, či si užíva pohlavný život so svojím partnerom a aké má rada sexuálne pozície.“ 2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia riaditeľka uviedla, že v období od 19.10.2022 do 28.10.2022 jej boli doručené stanoviská študentky č. 1 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 2 zo dňa 19.10.2022 a zo dňa 20.10.2022, študentky č. 3 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 4 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 5 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 6 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 7 zo dňa 19.10.2022, študentky č. 8 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 9 zo dňa 2010.2022, študenta č. 10 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 11 zo dňa 20.10.2022, študentky č. 12 zo dňa 20.10.2022, študenta č. 13 zo dňa 21.10.2022 a študenta č. 14 zo dňa 20.10.2022. Dňa 07.11.2022 vydala riaditeľka upovedomenie o začatí správneho konania o uložení výchovného opatrenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.11.2022. Zároveň vydala dňa 07.11.2022 rozhodnutie o prijatí predbežného opatrenia, ktorým bolo žalobcovi uložené, aby sa zdržal vstupu do priestorov školy, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Riaditeľka udelila žalobcovi za všetky skutky, ktoré boli predmetom konania, jedno najprísnejšie opatrenie vo výchove, v podobe vylúčenia zo školy, pričom pre úplnosť uviedla, že každý jeden skutok žalobcu považovala za natoľko závažný, že odôvodňoval udelenie najprísnejšieho opatrenia vo výchove. K uvedenému dospela na základe viacerých dôvodov, a to ohľadom na množstvo a opakujúci sa charakter týchto skutkov, ako aj s ohľadom na intenzitu správania žalobcu, teda že ku konaniam došlo vo veľmi krátkom čase, a to v priebehu mesiaca september až október 2022. Riaditeľka zároveň skonštatovala, že vzala do úvahy závažné a nenapraviteľné následky, ktoré môže mať takéto konanie na obetiach týchto skutkov, pričom potenciálne následky je možné vidieť v stanoviskách študentiek č. 15 a č. XX, teda predovšetkým následky na mentálnom zdraví obetí (sebapoškodzovanie, samovražedné sklony). 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil považujúc ho za správne. Žalovaný bol toho názoru, že riaditeľka postupovala v súlade s platnou právnou úpravou, prvostupňové rozhodnutie vydala v súlade s právnymi predpismi, Školským poriadkom a Pravidlami správania, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a obsahovalo všetky zákonom predpísané náležitosti. II. Žaloba 4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil. 5. V prvom rade poukázal na podstatu sporu, ktorou je podľa jeho názoru nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a nesprávny úradný postup žalovaného a riaditeľky. Táto
nezákonnosť spočíva v nasledovných dôvodoch: (i.) nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným a riaditeľkou bez opory a v rozpore s administratívnym spisom, (ii.) absencia právomoci oboch správnych orgánov rozhodovať o niektorých skutkoch, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy, (iii.) podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, (iv) nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov, (v.) nesprávne právne posúdenie veci. 6. Nedostatočné zistenie skutkového stavu videl žalobca v nevykonaní výsluchu ani jedného z kľúčových svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, vyvrátiť prípadne spochybniť podozrenia voči žalobcovi. Namiesto riadneho výsluchu týchto priamych a nepriamych svedkov – spolužiakov žalobcu a žiačok nižšieho ročníka, prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný účelovo a nezákonne nahradil ich výsluch písomnými stanoviskami, z ktorých väčšina bola riaditeľke doručená pred začatím správneho konania, bez vedomia a súhlasu ich zákonných zástupcov (okrem jednej študentky sú všetci študenti maloletí), a bez poučenia podľa § 35 ods. 4 správneho poriadku, bez akejkoľvek možnosti klásť týmto svedkom otázky za účelom preverenia pravdivosti a vierohodnosti nimi poskytnutých informácií a bez akejkoľvek vlastnej aktivity prvostupňového správneho orgánu a žalovaného za týmto účelom. 7. Jediné výsluchy svedkov, ktoré prvostupňový správny orgán zrealizoval na pojednávaní dňa 30.01.2023, boli výsluchy deviatich učiteľov a jednej bývalej spolužiačky a priateľky žalobcu F. A.. Ani jeden z týchto svedkov nepotvrdil žiaden zo skutkov ani žiadnu zo skutočností obsiahnutých v skutkoch, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy. Prístup, ktorý uplatnil žalovaný v napadnutom rozhodnutí, a to, že ochrana obetí podľa Trestného poriadku má absolútnu prednosť pred právom na obhajobu obvineného, je nesprávny a nezákonný. Žalovaný však takto postupoval, keď doslova vymazal právo žalobcu na obhajobu a znemožnil mu akúkoľvek obhajobu v správnom konaní. Účelové nahradenie výsluchu svedkov písomnými stanoviskami študentov je nezákonné. Dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom je nezákonným dôkazom, a preto sú stanoviská študentov nezákonné a nepoužiteľné v správnom konaní. 8. Žalobca tiež nesúhlasil s tvrdením žalovaného v napadnutom rozhodnutí (bod 174), že „Z napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu vyplýva, že skutky sa stali v priebehu mesiaca september až október 2022.“ Pri skutkoch č. 2, č. 4, č. 9, č. 12, č. 14, č. 15 nie je uvedený žiaden časový rámec, ani mesiac, dokonca ani rok. Žiaden časový údaj nevyplýva ani z písomných stanovísk študentov, ktorí opísali tieto skutky. Pri týchto skutkoch informácia o čase ich údajného spáchania preto vôbec nevyplýva z obsahu spisu. Takéto domýšľanie si časového rámca týchto skutkov zo strany žalovaného je preto arbitrárne, nezákonné a absolútne neprípustné, čo preukazuje, že žalovaný nezisťoval skutočný a objektívny stav veci. 9. Prvostupňové rozhodnutie a rovnako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú zo skutkového stavu založeného výlučne na nezákonných písomných stanoviskách študentov. V oboch rozhodnutiach a v celom správnom konaní (do dnešného dňa) neboli zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho orgánu riadne a náležite identifikovaní študenti, voči ktorým mali smerovať skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy a ani študenti, ktorí mali byť alebo mohli byť svedkami údajného konania žalobcu. Počas správneho konania a tiež v preskúmavaných rozhodnutiach ich správne orgány označujú výlučne ako študent č. 1 až študent č. 27 (s vynechaním niektorých čísel v rade) bez bližšej identifikácie. 10. Chýbajúca riadna identifikácia osôb, voči ktorým mali smerovať skutky, ktoré boli predmetom správneho konania, v značnej miere obmedzuje a porušuje právo žalobcu na obhajobu. Inak povedané, ako sa má podozrivý, či obvinený brániť, ak nepozná identitu údajných poškodených a ani svedkov, ktorí voči nemu vypovedajú?! A z druhej strany, aký zmysel má utajovanie identity týchto osôb pred žalobcom, keď podľa tvrdení týchto osôb (ktoré si žalovaný a prvostupňový správny orgán nekriticky osvojili) mali byť tieto osoby priamo účastné (spolu so žalobcom) skutkov, o ktorých podali svedectvo? Utajovanie ich identity je bezpochyby dôvodné vo vzťahu k širšej verejnosti, ale nie voči osobe, ktorá podľa ich tvrdení vie, kto bol a kto nebol účastný konkrétneho skutku. 11. Žalobca si v snahe brániť sa proti obvineniam zo skutkov, ktoré mu boli kladené za vinu, nejakým spôsobom čiastočne vydedukoval, ktorý študent sa môže skrývať pod ktorým číslom. Žalobca však zdôrazňuje, že do dnešného dňa mu správnosť jeho odhadu identity študentov správne orgány nepotvrdili, ide tak iba o domnienky žalobcu. Mená svedkov, poškodených (obetí) v rámci procesného postupu správneho orgánu nepodliehajú žiadnemu režimu utajenia, či povinnosti
mlčanlivosti. Prvostupňový správny orgán (a v nadväznosti na to aj žalovaný) bol preto povinný identifikovať študentov, voči ktorým majú smerovať skutky, ktoré boli predmetom tohto správneho konania a tiež identifikovať svedkov, ktorí poskytli písomné stanoviská, na ktorých tento správny orgán založil prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím. Keďže správne orgány takto nepostupovali a znemožnili žalobcovi náležite identifikovať svedkov a osoby, voči ktorým mali smerovať skutky, za ktoré bol vylúčený zo školy, porušili týmto nesprávnym úradným postupom jeho právo na obhajobu a zaťažili správne konanie zásadnou vadou. 12. To, ako nezákonné zatajenie identity študentov zasahuje a porušuje právo na obhajobu žalobcu, preukazujú okrem iného aj body 149 a 190 napadnutého rozhodnutia. Žalobca k odvolaniu priložil aj dva nové dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech a vyvracajú skutočnosti uvedené v stanoviskách študentov. Príloha č. 1 k odvolaniu obsahovala komunikáciu medzi F. A. a B. G., ktorá by mala byť označená ako študentka č. 16 (žalovaný to však spochybnil a nepotvrdil), a príloha č. 2 video, na ktorom by mala byť študentka č. 1. V oboch prípadoch žalovaný spochybnil tento dôkaz poukazom na skutočnosť, že „vzhľadom na anonymizáciu údajov o študentoch, nie je zo spisu zrejmé, že študentka č. 16 by mala byť osoba pod nickom '_emuliiik_', resp. že „študentka č. 1 by mala byť osoba, ktorá figuruje v predmetnom videu. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný odmietol dôkazy predložené žalobcom z dôvodu anonymizácie študentov. Žalovaný sa síce následne hypoteticky vyjadruje k predmetnému dôkazu, nič to však nemení na skutočnosti, že tento dôkaz v prvom rade odmietol, nakoľko vzhľadom na anonymizáciu údajov študentov nebolo zrejmé, či ide o tú konkrétnu študentku, ktorú označil žalobca. 13. Tvrdenie žalovaného, že prípadné sprístupnenie identít študentiek a študentov, ktorí poskytli svoje stanoviská, by nijakým spôsobom neovplyvnilo argumentáciu účastníka konania a ani samotné napadnuté rozhodnutie, je zavádzajúca. Ani sám žalobca nevie povedať, či by prípadné sprístupnenie identít študentiek a študentov neovplyvnilo jeho argumentáciu, nakoľko do dnešného dňa nemá potvrdenú identitu týchto študentov, a preto nemôže vylúčiť, že by mohlo dôjsť aj k doplneniu, či zmene jeho argumentácie. 14. Záverečný argument žalovaného o analogickom uplatnení inštitútu utajeného svedka je neprípustný a scestný. V trestnom konaní nie je v žiadnom prípade prípustné, aby obvinený ani len nevedel, voči komu malo smerovať jeho protizákonné konanie. Rovnako je to neprípustné aj v správnom trestaní. Okrem toho, správne orgány zatajili, resp. cenzurovali identifikáciu študentov, aj v rámci skutkov opísaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím a v odôvodneniach oboch rozhodnutí. Tieto skutky, ktoré tvoria výrok prvostupňového rozhodnutia, sú preto neurčité a tiež zameniteľné, nakoľko ani zo samotného prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, voči komu (a prípadne za prítomnosti koho) mali byť údajné skutky spáchané. 15. Priebeh a výsledok správneho konania bol významne ovplyvnený tým, že riaditeľka už dňa 25.10.2022 vylúčila žalobcu zo školy bez správneho konania, teda nezákonne, pričom oznámenie o vylúčení zaslala zákonným zástupcom žalobcu e-mailom v anglickom jazyku. Keď v najbližší školský deň po prázdninách dňa 07.11.2022 v ranných hodinách žalobca spolu so svojimi zákonnými zástupcami a právnym zástupcom prišiel ráno do školy, nástup na vyučovanie mu nebol umožnený. Namiesto toho prebehlo stretnutie za účasti vedúcich zamestnancov školy (riaditeľka nebola prítomná), kde bolo oznámené, že žalobca bol vylúčený zo školy a nemôže nastúpiť na vyučovanie. O týchto udalostiach bola spísaná notárska zápisnica. 16. O vylúčení žalobcu zo školy sa v skutočnosti nerozhodlo v správnom konaní na jeho konci vydaním prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia, ale riaditeľka o ňom rozhodla už 25.10.2022 bez správneho konania. Keď zistila, že tento jej postup bol nezákonný, snažila sa ho následným správnym konaním zlegalizovať, pričom v následnom správnom konaní postupovala zjavne v rozpore s prezumpciou neviny (§ 2 ods. 4 Trestného poriadku per analogiam), v rozpore s povinnosťou spoľahlivo zistiť skutkový stav veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku) a s povinnosťou presne a úplne zistiť skutočný stav veci (§ 32 ods. 1 správneho poriadku), resp. tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (§ 2 ods. 10 Trestného poriadku per analogiam), porušujúc právo žalobcu na obhajobu (§ 2 ods. 9 Trestného poriadku per analogiam) a v absolútnom rozpore s povinnosťou svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania (§ 3 ods. 4 správneho poriadku).
17. Správny orgán mal podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nebol viazaný len návrhmi účastníkov konania. Vo veciach správneho trestania je táto povinnosť navyše sprísnená § 2 ods. 10 Trestného poriadku per analogiam, podľa ktorého správny orgán je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom dôkazy obstaráva z úradnej povinnosti pri zachovaní práva strán obstarávať dôkazy strany, a je povinný s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili spravodlivé rozhodnutie. 18. Riaditeľka a v nadväznosti na to aj žalovaný sa dopustili zásadných porušení zákona pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, a to konkrétne vykonaním dôkazov nezákonným spôsobom a v tejto súvislosti poukázal na pochybenia pri výsluchu svedkov – učiteľov a školskej psychologičky na ústnom pojednávaní a tiež na to, že riaditeľka arbitrárnym spôsobom prekrútila v prvostupňovom rozhodnutí vyjadrenia žalobcu a použila ich proti nemu. 19. Správne orgány nielenže arbitrárne odmietli vykonať navrhovaný výsluch študentiek nižšieho ročníka H. I. a J. C. (malo by ísť o študentky č. XX a č. XX), ale dokonca aj odmietli získať ich prípadné písomné stanovisko. Žalobca náležite odôvodnil návrh výsluchu týchto svedkýň – žiačok nižšieho ročníka, ktoré sa žalobcovi zdôverili, že ich verbálne a fyzicky šikanuje partia starších žiakov okolo A. K. a L. C. (malo by ísť o študentky č. X a č. X), pričom ich výsluch navrhoval za účelom vyhodnotenia vierohodnosti výpovedí niektorých študentov voči žalobcovi, ktorí týmito výpoveďami môžu chcieť prekryť vlastnú protispoločenskú činnosť. Okrem toho, vyjadrenia študentiek č. 15 a č. 16 sú pritom v rozhodujúcich častiach vymyslené a žalobca ich tvrdenia poprel. Faktom je (a vedeniu školy je to určite známe), že študentka č. 15 zo školy odišla kvôli problému s ilegálnou distribúciou svojich psychiatrických liekov, čo napokon vyplýva aj zo stanoviska študentky č. XX, ktorá uviedla, že jej iná študentka (o ktorej sa možno dôvodne domnievať, že ide o študentku č. 15) dala svoje tabletky a študentka č. 16 sa nimi následne predávkovala. Nesprávne zistenie skutkového stavu v tomto prípade teda spočíva v tom, že prvostupňový správny orgán zahrnul do skutkového stavu, na ktorom založil svoje prvostupňové rozhodnutie aj skutočnosti vyplývajúce zo stanovísk študentiek č. XX a č. XX, napriek tomu, že tieto stanoviská vôbec nesúvisia so skutkami, ktoré boli predmetom správneho konania. To znamená, že tieto stanoviská študentiek sú irelevantné a nezákonne získané. 20. Hodnotenie listinných dôkazov považoval žalobca za arbitrárne. Prvostupňový správny orgán sa týmto zavádzajúcim spôsobom snažil odôvodniť, že študentky si so žalobcom písali v období, kedy mal údajne páchať skutky, ktoré boli predmetom správneho konania. Prvostupňový správny orgán si však pravdepodobne neuvedomil, že až 13 z 25 skutkov sa malo údajne stať v septembri 2022 (t. j. skutok č. 1, č. 3, č. 7, č. 8, č. 16, č. 17, č. 18, č. 19, č. 20, č. 21, č. 22, č. 23, č. 25), pri ďalších 6 skutkoch nie je známy ani len mesiac, kedy sa mali údajne stať, a teda, ak by sa stali, pokojne sa mohli stať tiež v septembri (t. j. skutok č. 2, č. 4, č. 9, č. 12, č. 14, č. 15) a len 6 skutkov sa malo údajne odohrať v októbri (t. j. skutok č. 5, č. 6, č. 10, č. 11, č. 13, č. 24). To znamená, že väčšina skutkov sa mala údajne odohrať v septembri, v období, kedy zároveň dotknuté študentky so žalobcom iniciatívne a čulo priateľsky komunikovali. Uvedené vylučuje arbitrárny a účelový argument prvostupňového správneho orgánu o nejakom vývoji a zhoršovaní vzťahov. 21. Svedeckú výpoveď školskej psychologičky, M. N., označil žalobca za protichodnú. Siedmi učitelia, ktorí boli vypočutí, neboli ani jeden z nich svedkom nevhodného správania žalobcu a jeho správanie v škole opísali ako štandardné. 22. Žalobca ďalej zdôraznil, že nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia sa prejavuje v nasledovnom: obe rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov - § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“. (i) Tieto rozhodnutia neobsahujú identifikáciu študentov, voči ktorým mali údajne smerovať skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy a ani študentov v postavení svedkov. Anonymizácia všetkých študentov (s výnimkou F. A.) spôsobuje neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, nakoľko skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy, sú naformulované tak, že z nich je zrejmé, voči komu sa mal žalobca dopustiť údajného protiprávneho konania a tiež nezrozumiteľnosť odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a
napadnutého rozhodnutia, nakoľko ani z týchto nie je zrejmé, o akých študentov v týchto rozhodnutiach ide. V tomto kontexte žalobca poukázal na spochybňovanie identity študentov zo strany žalovaného v bodoch 149 a 190 napadnutého rozhodnutia. (ii) Obdobne absencia určenia miesta a/alebo času pri viac ako polovice skutkov spôsobuje, že tieto skutky nie sú dostatočne určité, a teda sú nezrozumiteľné. V prípade absencie určenia miesta si správne orgány ani nemôžu ustáliť svoju právomoc. V prípade absencie určenia času (ani len roku), nie je zrejmé, či sa daný skutok stal pred mesiacom, rokom, či dvoma, čo bezpochyby vedie k zmätočnosti a nedostatočnosti určenia skutkov, a teda nezrozumiteľnosti rozhodnutí. (iii) Nedostatok dôvodov oboch rozhodnutí sa prejavuje tým, že pri jednotlivých skutkoch absentujú konkrétne dôvody, pre ktoré má žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán za správne preukázané ich údajné spáchanie žalobcom. Z dôvodu dôkaznej núdze odôvodňujú spáchanie skutkov žalobcom len dvoma dôvodmi: (a) počtom študentov, ktorí mali v nezákonných stanoviskách výhrady voči žalobcovi (sem správne orgány zaraďujú aj tých študentov, ktorí mali hocijaké drobné a so skutkami nesúvisiace výhrady voči žalobcovi) a (b) tým, že jeden nepreukázaný skutok odôvodňujú iným nepreukázaným skutkom. (iv) Nedostatok dôvodov oboch rozhodnutí sa prejavuje aj tým, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach z dôvodu dôkaznej núdze museli svojvoľne interpretovať a niekedy až domýšľať skutočnosti vyplývajúce zo stanovísk študentov a prekrúcať samotné vyjadrenia žalobcu. 23. Nesprávne právne posúdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí a prvostupňového správneho orgánu v prvostupňovom rozhodnutí vo vzťahu k jednotlivým skutkom spočíva v nasledovnom: napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] (i) Zistený skutkový stav nenapĺňa znaky previnení (priestupkov) podľa Školského poriadku a Pravidiel správania; (ii) Právna kvalifikácia skutkov je príliš prísna a nezodpovedá definíciám previnení (priestupkov) podľa Školského poriadku a Pravidiel správania; (iii) Za skutky boli udelené neprimerané sankcie v rozpore so Školským poriadkom. Ďalej žalobca podrobne poukázal na jednotlivé skutky, pri ktorých podľa jeho názoru neboli naplnené znaky šikanovania či agresívneho konania, prípadne škodlivého sexuálneho správania či na nedôveryhodnosť niektorých študentiek. III. Vyjadrenie žalovaného 24. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2023 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu v celom rozsahu. 25. Mal za to, že žaloba obsahuje celý rad subjektívnych tvrdení a domnienok žalobcu, ktoré na prvý pohľad presahujú rámec prieskumu zákonnosti oboch napadnutých rozhodnutí. Nestotožnil sa ani s námietkou o nedostatočne zistenom skutkovom stave bez opory a v rozpore s administratívnym spisom. V správnom konaní prevažuje zásada písomnosti a listina je prípustným dôkazom v správnom konaní. Stanoviská študentov, ktoré podľa žalobcu účelovo a nezákonne nahradili výsluchy kľúčových a priamych svedkov, boli podkladom rozhodnutia vo veci, nakoľko predstavujú listiny, prostredníctvom ktorých možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Písomné stanoviská študentov a študentiek predložené v konaní nenahradili ich svedecké výpovede, keďže za svedeckú výpoveď možno považovať len ústnu výpoveď pred správnym orgánom. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil so závermi riaditeľky o prípustnosti a zákonnosti stanovísk študentov ako spôsobilých dôkazných prostriedkov – listín, keďže správny poriadok nemá v tomto smere žiadne osobitné obmedzenie. 26. Skutočnosť, že na správne konanie nemožno aplikovať zásady trestného konania v rovnakom rozsahu, ako je tomu v trestnom konaní, konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach. Z podanej žaloby je zrejmé, že jej základom je práve extenzívna aplikácia zásad trestného konania, a to najmä v súvislosti so žalobcom tvrdeným nedostatočným zistením skutkového stavu v kontexte s porušením práva na obhajobu či zásadou prezumpcie neviny. Aplikácia trestnoprávnych zásad ukladania sankcií v podobe, v ktorej sa jej dovolával žalobca, by podľa názoru žalovaného bezpochyby popierala zmysel osobitného spôsobu sankcionovania takého závažného správania, akého sa dopúšťal žalobca voči žiakom, ako aj verejný záujem na ochrane bezpečnosti a zdravia žiakov. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že aplikácia trestnoprávnych zásad ukladania sankcií v školskom prostredí, osobitne v prostredí súkromných škôl, ktoré nie sú založené na báze povinnej účasti, a to na rozdiel od verejných škôl, musí byť osobitne zohľadnená. Vzdelávanie v tejto forme nie je zákonom prikázané, ale je založené na báze dobrovoľnosti, teda výberu konkrétnej
súkromnej školy zo strany žiaka a akceptácie výberu konkrétneho žiaka zo strany súkromnej školy, ktorá si nastavuje kritériá výberu a prijímania žiakov vo vysokej miere autonómnym spôsobom. Táto skutočnosť sa prejavuje v tom, že súkromné školy si vyberajú žiakov podľa vlastných hodnôt, ktoré zastávajú a na ktorých trvajú. Tieto hodnoty sú vyjadrené primárne v školskom poriadku, pričom mieru a závažnosť jeho porušenia si určuje súkromná škola podľa vlastných ideových a hodnotových orientácií. 27. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné odôvodnenie nepredvolania maloletých študentov školy a jednej 18 ročnej študentky, ktorých predvolanie navrhol žalobca. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s vysvetlením riaditeľky s poukazom na absenciu zásadných rozporov v stanoviskách študentov a študentiek a zvýšenú citlivosť voči nevystaveniu obetí, z ktorých je väčšina maloletých, konfrontácii so žalobcom. Osobitne je povinnosťou prvostupňového správneho orgánu zabezpečiť, aby pri zisťovaní a preverovaní šikanovania nebola obeť konfrontovaná s agresorom. Žalovaný ďalej podotkol, že žalobcovi bolo umožnené využiť jeho právo na obhajobu v celom rozsahu s tým, že žalovaný aplikoval limity aplikácie zásad trestného práva vzhľadom na charakter správania žalobcu voči študentom a študentkám, ktorí podrobne popísali správanie žalobcu vo svojich stanoviskách. 28. Žalovaný tiež upriamil pozornosť na obsah písomných stanovísk viacerých študentov, ktorý potvrdzuje spáchanie skutkov tak, ako sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Jednotlivé písomné stanoviská na seba nadväzujú a neprotirečia si. Nie je objektívne možné, aby všetky osoby zúčastnené na tom istom skutku, popísali ten istý skutok rovnako. Žalovaný pri dokazovaní postupoval v súlade s § 34 správneho poriadku, podľa ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 29. Žalovaný sa tiež vyjadril k námietke absencie právomoci rozhodovania zdôrazniac, že za každý jeden skutok, ktorý bol predmetom správneho konania a ktorý mali správne orgány za preukázaný, že sa ho dopustil žalobca, bolo možné uložiť najprísnejšiu sankciu vylúčenia zo školy. K údajnému nezákonnému zatajeniu identity študentov, voči ktorým mali smerovať skutky, za ktoré bol žalobca vylúčený zo školy a tiež identitu svedkov – študentov, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri žiadnom zo skutkov nezavrhol argumentáciu žalobcu z dôvodu nesprávnej identifikácie konkrétnej situácie alebo konkrétneho študenta alebo študentky zo strany žalobcu. 30. Na určitosť a nezameniteľnosť skutkov tvoriacich výrok prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv neuvedenie presnej identifikácie osôb v rozsahu meno a priezvisko, voči ktorým boli tieto skutky spáchané. Jednotlivé skutky sú natoľko presne špecifikované z dejového a priebehového hľadiska, že nemôžu byť zameniteľné s iným skutkom, čo predstavuje ich dostatočnú špecifikáciu. Dostatočnú špecifikáciu skutku naviac preukazuje aj vyjadrenie žalobcu, ktorý bol schopný rozlíšiť, ktoré skutky sa stali v priestoroch školy a ktoré mimo priestorov školy, nakoľko namietal nedostatok právomoci správneho orgánu rozhodnúť o skutkoch č. 3 a 10. Žalobca je taktiež schopný, podľa vlastných vyjadrení, identifikovať väčšinu študentiek a študentov, ktorým boli priradené čísla v snahe anonymizácie ich identít. Z tohto dôvodu sa tvrdenie žalobcu o neurčitosti skutkov javí ako nesprávne a nedôvodné. Zo žiadneho zákonného ustanovenia upravujúceho školské predpisy, resp. ani zo správneho poriadku nevyplýva požiadavka na identifikáciu skutku vždy uvedením presného času a miesta. 31. Žalobca v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom navrhol predvolať 33 svedkov, z toho 21 študentov. Prvostupňový orgán podrobne zdôvodnil, ktorých svedkov a z akých dôvodov nepredvolal v bodoch 302 až 307 prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán nie je povinný vyhovieť všetkým návrhom na vykonanie dokazovania, ktoré boli prednesené zo strany žalobcu, za predpokladu, že zdôvodní, prečo týmto návrhom nevyhovel. 32. K námietke nepreskúmateľnosti a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutí uviedol, že tieto z obsahového hľadiska presahujú bežný štandard rozhodnutí správnych orgánov, a jasne z nich vyplýva, akých porušení Školského poriadku sa žalobca dopustil s tým, že každé porušenie je osobitne odôvodnené aj poukázaním na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k ustáleniu tohto záveru. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu. Obe napadnuté rozhodnutia vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody preukazujúce záver o spáchaní správnych deliktov žalobcom a opodstatnenosti uloženia sankcie za porušenie povinností vyplývajúcich žalobcovi zo Školského poriadku.
33. Žalovaný tiež podotkol, že riaditeľka uviedla v prvostupňovom rozhodnutí všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na to, aby nemohli byť jednotlivé skutky zameniteľné s inými. Prvostupňové rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky na to, ako má vyzerať rozhodnutie o spáchaní správnych deliktov a je presvedčivo odôvodnené aj čo sa týka výšky sankcie. Uložená sankcia zodpovedá závažnosti spáchaných skutkov, pričom všetky okolnosti porušenia školského poriadku a Pravidiel správania, na ktoré poukazovali správne orgány, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na individualizáciu uloženej sankcie. 34. Žalovaný tiež navrhol, aby správny súd s poukazom na § 100 ods. 2 písm. a) SSP prerušil konanie do skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/11/2023 z dôvodu, že žalovaný odovzdal originály dokumentov k inému súdnemu konaniu a v rámci tohto konania predložil len kópiu administratívnych spisov. IV. Replika žalobcu 35. Žalobca v replike zo dňa 15.03.2024 zotrval na podanej žalobe a argumentácii v nej uvedenej žiadajúc, aby správny súd tejto žalobe vyhovel. 36. Opätovne poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu bez opory a v rozpore s administratívnym spisom, absenciu právomoci rozhodovania a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci. Taktiež poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutých rozhodnutí a nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie konania, mal za to, že predmetné konanie nie je potrebné prerušiť. V. Duplika žalovaného 37. Žalovaný v duplike zo dňa 30.04.2024 navrhol, aby správny súd v prípade nevyhovenia návrhu na prerušenie konania žalobu v celom rozsahu zamietol. 38. Napriek tvrdeniu žalobcu o tom, že správne orgány sa nevenovali rozporom vo výpovediach, mal žalovaný za to, že týmto rozporom sa detailne venoval prvostupňový správny orgán, a to najmä v rámci odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pri každom jednotlivom skutku. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. 39. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkami žalobcu ohľadom absencie právomoci rozhodovania či nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v dôsledku podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej moci. Odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí považoval žalovaný za dostatočné a uloženú sankciu za primeranú k závažnosti skutkov spáchaných žalobcom. Správne orgány nevybočili z rozsahu správnej úvahy, ktorú majú k dispozícii pri právnej kvalifikácii jednotlivých skutkov a pri ukladaní sankcie. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 40. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a to nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v § 195 písm. a) až e) SSP. Dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 13.01.2026. 41. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 43. Podľa § 144 ods. 4 písm. b) školského zákona, dieťa alebo žiak je povinný dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia. 44. Podľa § 58 ods. 2 školského zákona, ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie. 45. Ustanovenie § 153 školského zákona splnomocňuje riaditeľa školy alebo školského zariadenia, aby v intenciách školského zákona vydal vnútorný predpis, ktorým má upravovať výkon práv a povinností detí a žiakov, ktoré im priznal školský zákon, podrobnosti o činnostiach vzájomne sa prelínajúcich medzi žiakmi, zamestnancami a ďalšie skutočnosti, ktoré sa týkajú vnútorného režimu a prevádzky. Obsah školského poriadku by nemal riešiť veci nad obsah splnomocňovacieho ustanovenia na vypracovanie školského poriadku. Týka sa to napríklad úpravy činností dieťaťa alebo žiaka, ktoré sa uskutočňujú mimo výchovno-vzdelávacieho procesu (napr. zákazom návštevy večerného predstavenia kina alebo divadla). V takomto prípade by školský poriadok riešil problematiku nad rámec školského zákona a zasahoval by do právomocí zákonného zástupcu. Školský zákon teda dáva riaditeľovi školy alebo školského zariadenia kompetenciu na vydanie dokumentu "Školský poriadok". Vo vzťahu k právam a povinnostiam detí a žiakov by nemal školský poriadok iba opisovať práva a povinnosti detí, žiakov, prípadne zákonných zástupcov uvedených v § 144 školského zákona. Mal by podrobnejšie rozviesť výkon týchto práv a povinností prispôsobený potrebám konkrétnej školy alebo školského zariadenia (pravidlá dochádzky, príchodu detí žiakov do školy alebo do školského zariadenia, správanie žiakov na vyučovaní, počas prestávok a na akciách uskutočňovaných školou alebo školským zariadením, zaobchádzanie so školskými pomôckami a zariadením školy alebo školského zariadenia, opatrenia k posilneniu disciplíny, pravidlá správania žiakov zabezpečujúce predchádzaniu porušovania základných ústavných práv, časový rozvrh vyučovacích hodín a prestávok). 46. Prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na porušenie Školského poriadku vydaného na základe § 153 školského zákona a interný predpis školy Pravidlá správania a jeho hodnotenie, tvoriace súčasť Školského poriadku. Žalobca mal svojím konaním porušiť predovšetkým časť IV., článok (3) bod o. Školského poriadku, v zmysle ktorého študentom nie je dovolené: akákoľvek forma šikanovania, rasizmu (slovom, symbolmi, nápismi...), xenofóbie a agresívneho správania voči žiakom a zamestnancom školy. Taktiež mal porušiť časť IV., článok (3), bod p. O. poriadku, v zmysle ktorého študentom nie je dovolené: používať fyzické a slovné útoky, ponižovať, ironizovať, šíriť pornografiu a pod. V Pravidlách správania je podrobnejšie vymedzené, čo sa má na mysli pod pojmom „šikanovanie“ či „nevhodné sexuálne správania“ a „škodlivé sexuálne správanie“. 47. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 48. V prejednávanej veci bol žalobca vylúčený zo školy z dôvodu porušenia § 144 ods. 4 písm. b) školského zákona, spočívajúceho v porušeniach Školského poriadku, špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý je citovaný v bode 2. tohto rozsudku. Skôr ako správny súd pristúpil k meritórnemu posúdeniu veci, bolo potrebné vysporiadať sa s návrhom žalovaného na prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 2 písm. a) SSP. 49. Podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
50. Správny súd nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. BA-1S/11/2023, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o prijatí predbežného opatrenia, ktorým riaditeľka uložila žalobcovi, aby sa zdržal vstupu do priestorov školy súkromná spojená škola British International School Bratislava, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaný zároveň dôvodil tým, že originál administratívneho spisu k prejednávanej veci je v súčasnosti súčasťou správneho súdneho konania v inej veci. 51. Ustanovenie § 100 ods. 2 SSP taxatívne vymedzuje dôvody fakultatívneho prerušenia konania. Jedným z dôvodov uvedených v písmene a) uvedeného ustanovenia je prebiehajúce súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu. V prejednávanej veci je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie o uložení výchovného opatrenia žalobcovi vo forme jeho vylúčenia zo školy a v prípade iného súdneho konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. BA-1S/11/2023 je predmetom preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu o prijatí predbežného opatrenia, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zdržať sa vstupu do priestorov školy. Správny súd mal za to, že v danom konaní sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu v tejto veci. 52. Správny súd nevzhliadol ani dôvod na prerušenie konania z dôvodu, že originál administratívnych spisov je v súčasnosti pripojený k súdnemu spisu sp. zn. BA-1S/11/2023, a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je fakt, že správny súd mal k dispozícii fotokópie administratívnych spisov, z ktorých sa vedel oboznámiť s celým priebehom administratívneho konania ako aj s obsahom preskúmavaných rozhodnutí, pričom tieto fotokópie predložil správnemu súdu samotný žalovaný, čiže tento nemôže mať o ich hodnovernosti žiadnu pochybnosť. Druhým dôvodom je to, že správny súd z opatrnosti nahliadol do súdneho spisu sp. zn. BA-1S/11/2023, ku ktorému je pripojený originál administratívnych spisov správnych orgánov a tieto sa zhodujú z fotokópiami administratívnych spisov predložených žalovaným v tomto súdnom konaní. 53. Medzi účastníkmi konania je v prvom rade sporné, či správne orgány v rámci administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje záver prijatý správnymi orgánmi o tom, že sa žalobca dopustil tak závažných porušení Školského poriadku, ktoré odôvodňujú uloženie tak zásadného výchovného opatrenia, ktorým je vylúčenie žalobcu zo školy. To znamená, že preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov nepochybne možno subsumovať pod pojem rozhodnutia vydané v rámci správneho trestania. 54. Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 55. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva a záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vykladať autonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).
56. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov (ďalej aj len „odporúčanie“), odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. 57. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008) ustálil, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. 58. Od ratifikovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je rozhodné, či pozitívne právo označuje určité deliktuálne konanie/správanie za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt. Dohovor sa zmieňuje o „akomkoľvek trestnom obvinení", pri ktorom treba záruky spravodlivého procesu tomu, kto je obvinený, poskytnúť rovnako bez ohľadu na to, či je obvinený v trestnom konaní, v správnom či priestupkovom konaní. 59. Správnym trestaním sa teda na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte, alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Správny súd si uvedomuje, že správne trestanie sa musí riadiť zásadami spravodlivého procesu, ale automatické preberanie inštitútov trestného práva bez ich prispôsobenia povahe daného správneho deliktu je neprípustné. V prejednávanej veci bol správny súd toho názoru, že za účelom zachovania spravodlivého procesu je potrebné sankčné konanie voči žalobcovi podľa školského zákona chápať ako konanie o trestnom obvinení v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V takomto prípade je to vždy správny orgán, kto je povinný preukázať vinu obvineného mimo rozumnú pochybnosť. 60. Vzhľadom na predmet sporu správny súd upriamuje pozornosť na zásadu materiálnej pravdy, podstatou ktorej je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia vo veci. Ustanovenie § 32 ods. 1 správneho poriadku o presnom a úplnom zistení skutočného stavu treba vykladať v súlade so súčasnými tendenciami procesného práva ako celku, ale aj obmedzeniami, ktoré stanovujú ostatné, rovnocenné zásady ako napr. zásada rýchlosti, hospodárnosti, právnej istoty. Pod pojmom úplnosť zistenia je pritom potrebné rozumieť vykonanie všetkých šetrení potrebných na objasnenie rozhodujúcich okolnosti dôležitých pre posúdenie veci a pod pojmom presnosť je potrebné rozumieť potrebu zhody týchto zistení so skutočnosťou. 61. V súlade so zásadou materiálnej pravdy postupujú správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci tak, aby bol zistený stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Naplnenie zásady materiálnej pravdy teda vyžaduje, aby skutková stránka veci bola zistená dostatočne vo vzťahu k riadnemu posúdeniu predovšetkým legality (zákonnosti), zákazu zneužitia právomoci a správnej úvahy, proporcionality a ochrany dobrej viery a predvídateľnosti rozhodnutí správnych orgánov (legitímneho očakávania). Iba pri naplnení týchto požiadaviek je možné skutkový stav považovať za dostatočne zistený. 62. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci sú jednak správne orgány povinné postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania (§ 3 ods. 2 správneho poriadku) a súčasne sú účastníci povinní spolupracovať so správnymi orgánmi (§ 4 ods. 1 správneho poriadku). Zistenia správnych orgánov pritom nie sú viazané len dôkazmi navrhnutými účastníkmi konania, ale správne orgány sú oprávnené a dokonca povinné aj samé obstarávať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo predstavuje súčinnosť pri zaobstarávaní dôkazných prostriedkov. 63. Ako už je uvedené vyššie, správny súd si uvedomuje, že analógiu s trestným právom nemožno uplatňovať vždy na každú vec v rámci správneho trestania a trestnoprávne zásady nemožno aplikovať
automaticky, ale vyžaduje sa individuálne skúmanie možnosť aplikácie tej ktorej trestnoprávnej zásady na daný prípad. Zmyslom analógie je totiž, aby sa normatívny právny akt aplikoval na prípad, ktorý nie je výslovne upravený právnou normou, čo bolo naplnené aj v prejednávanej veci. 64. Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva kladie dôraz na to, že vzhľadom na nedostatok špeciálnej právnej úpravy pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je potrebné postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, čo vyplýva zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy aj v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (nález z 12. apríla 2016, č. k. III. ÚS 571/2015- 47), ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 24. novembra 2011, sp. zn. 8Sž/18,22,23,24/2011) vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť každému subjektu, ktorému sa kladie za vinu spáchanie deliktu a ukladá sa mu zaň sankcia, záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Vychádzajúc z uvedeného povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej úpravy administratívneho trestania je postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku obvinenému z trestného činu. To však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, čo je len povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní. 65. V rozhodnutiach trestného charakteru je s ohľadom na vyššie uvedenú právnu teóriu nevyhnutné vymedziť predmet konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 66. Žalobcovi v prejednávanej veci síce bolo poskytnuté právo vyjadriť sa ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, avšak tieto skutky boli nedostatočne identifikované a z uvedeného dôvodu správny súd vyhodnotil tento postup správny orgánov za nesprávny. Správne orgány opomenuli rešpektovať zásadu spravodlivého procesu ako takého a predovšetkým právo žalobcu na obhajobu ustanovené v § 2 ods. 9 Trestného zákona, a to jednak právo obvineného, teda žalobcu byť informovaný o skutkoch, z ktorých je obvinený a tiež zákaz použitia nezákonne získaných dôvodov. Nemožno v žiadnom prípade hovoriť o riadnej informovanosti žalobcu o skutkoch, ktoré sa mu kládli za vinu, keď údajné poškodené osoby, voči ktorým sa žalobca mal dopustiť konaní, za ktoré bol sankcionovaný, sú uvedené iba ako číslo 1 až číslo 25. Tieto osoby nielenže nevedel identifikovať žalobca, ale ani správny súd nepoznal ich identitu, a teda nemohol posúdiť hodnovernosť dôkazov (ich písomných výpovedí), na podklade ktorých správne orgány vydali preskúmavané rozhodnutia. Identita týchto osôb z dôvodu ich anonymizácie správnymi orgánmi nevyplýva ani z predložených administratívnych spisov. 67. Odvolávanie sa žalovaného na ochranu maloletých nemôže v danom prípade obstáť, nakoľko uvedením týchto mien v rámci administratívneho konania by týmto študentom či študentkám nebola spôsobená žiadna ujma. Ako správne uviedol žalobca, táto anonymizácia má nepochybne význam
voči verejnosti, ale nie voči žalobcovi, ktorý sa mal podľa konštatovania správnych orgánov voči týmto osobám dopustiť konania špecifikovaného vo výroku prvostupňového rozhodnutia. V neposlednom rade, táto anonymizácia úplne znemožnila súdnu kontrolu preskúmavaných rozhodnutí. 68. Nemožno súhlasiť so žalovaným, že na určitosť a nezameniteľnosť skutkov tvoriacich výrok prvostupňového rozhodnutia nemá vplyv neuvedenie presnej identifikácie osôb v rozsahu meno a priezvisko, voči ktorým mali byť tieto skutky spáchané, keďže podľa jeho názoru sú jednotlivé skutky natoľko presne špecifikované z dejového a priebehového hľadiska, že nemôžu byť zameniteľné s iným skutkom. Určitosť špecifikácie skutkov v danom prípade mala zahŕňať aj identifikáciu osôb, voči ktorým mal žalobca predmetné skutky spáchať. Správne orgány sa nemôžu odvolávať na to, že žalobca bol schopný vydedukovať identitu väčšiny študentov alebo študentiek, nakoľko išlo o jeho prirodzenú snahu brániť sa voči skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, avšak stále ide iba o jeho ničím podložené domnienky. Samotný žalobca uviedol, že nebol schopný odhadnúť všetky čísla študentov a o tom, kto mal byť študentom číslo 17, 23 a 24, sa podľa jeho vyjadrení dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia a z prvostupňového rozhodnutia sa mal dozvedieť aj to, že pod číslami 18 a 19 nie je evidovaný žiaden študent. 69. Anonymizáciou študentov a študentiek správne orgány nepochybne zaťažili predmetné konanie zásadnou vadou nepreskúmateľnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Je irelevantné tvrdenie žalovaného, že prvostupňový správny orgán pri žiadnom zo skutkov nezavrhol argumentáciu žalobcu z dôvodu nesprávnej identifikácie konkrétnej situácie alebo konkrétneho študenta či študentky, keďže obhajoba žalobcu touto skutočnosťou poznačená bola resp. mohla byť a bránila mu v riadnom uplatnení práva na obhajobu. Rovnako je predčasné tvrdiť, či by odhalenie identity študentov či študentiek priniesli inú argumentáciu žalobcu v rámci administratívneho konania, avšak bez ohľadu na to je nesporné, že konaním správnych orgánov došlo k porušeniu práva na obhajobu, ktoré mal mať žalobca garantované. 70. Taktiež námietku žalobcu ohľadom nedostatku právomoci rozhodnúť o skutkoch číslo 3 a 10 vyhodnotil správny súd ako dôvodnú. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že tieto sa mali stať mimo priestorov školy a mimo akcií organizovaných školou, čiže tieto zistenia mohli správne orgány maximálne podporne uviesť v odôvodnení svojich rozhodnutí, ale nemali ich kvalifikovať ako skutky, za ktoré sú oprávnení uložiť žalobcovi výchovné opatrenie. 71. Nedostatočne zistený skutkový stav spočíva predovšetkým v absencii výsluchu týchto osôb, prípadne minimálne spísania daných výpovedí v prítomnosti ich zákonného zástupcu (v prípade študentov či študentiek, ktorí v danom čase nedosiahli plnoletosť) a možnosti priradenia týchto výpovedí k jednotlivým osobám. Správny súd totiž výslovne nevidí nezákonnosť v tom, že výpovede daných študentov a študentiek boli v písomnej forme, nakoľko takýto dôkaz sa v rámci správneho trestania pripúšťa. Nezákonnosť vidí správny súd v tom, že predmetné písomné výpovede nachádzajúce sa v administratívnom spise neboli verifikovateľné a neboli podpísané jednak konkrétnym študentom či študentkou a v prípade maloletej osoby aj jej zákonným zástupcom. Takýto dôkaz by bolo možné akceptovať. Ak takto správne orgány nepostupovali, bolo na mieste vykonať výsluch týchto študentov a študentiek tak, ako to navrhol žalobca. 72. Vyznieva priam absurdne, aby sa žalobca ako obvinený mal brániť proti neidentifikovateľným osobám (poškodeným). Dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch deviatich učiteľov a jednej bývalej spolužiačky a priateľky žalobcu F. A. na pojednávaní dňa 30.01.2023 nemožno považovať za dostatočné. Malo byť aj v záujme samotného žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, aby žalobcom navrhovaný výsluch svedkov uskutočnil, keď mal s istotou za preukázané spáchanie skutkov, ktoré kládol žalobcovi za vinu, a to samozrejme, so zreteľom na zraniteľnosť týchto osôb či už za prítomnosti ich zákonného zástupcu, prípadne školského psychológa. 73. Riaditeľka školy a následne žalovaný prijali konkrétny skutkový záver, ktorý nemá dostatočnú oporu v podkladoch obsiahnutých v administratívnych spisoch. Ani z hľadiska úplnosti skutkových zistení tak závery správnych orgánov neobstoja. Za tejto situácie bolo predčasné zaoberať sa námietkou žalobcu, či vylúčenie zo školy predstavuje neprimerane prísnu sankciu. Posúdenie tejto námietky totiž závisí na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý tu absentuje.
74. Správny súd v žiadnom prípade nespochybňuje právnu identitu žalovaného, ktorá zahŕňa nielen právne uznanie školy ako subjektu, ale aj jej schopnosť samostatne rozhodovať o svojom smerovaní, od čoho sa priamo odvíja miera jej autonómie a hodnotové nastavenie pri výučbe a v neposlednom rade pri určovaní spôsobu výberu študentov. Na strane druhej, vylúčenie zo štúdia predstavuje závažný zásah do práv žalobcu, ktorý bol v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí maloletý, a preto je nevyhnutné, aby v rámci správneho konania žalobca v plnom rozsahu vedel, čo sa mu kladie za vinu, aby sa mohol kvalifikovane brániť. 75. Na základe zistených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov ako aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány budú v ďalšom konaní viazané vysloveným právnym záverom správneho súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude ich povinnosťou vo veci konať, riadne zistiť skutkový stav, a to v zodpovedajúcom rozsahu na posúdenie veci a vydať nové rozhodnutie, ktoré bude náležite odôvodnené a to tak, že sa správne orgány vysporiadajú so všetkými pre rozhodnutie podstatnými námietkami vznesenými žalobcom. 76. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. 77. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.