Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 6S/56/2023 0723100585 12. 01. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100585.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., zastúpený zákonnými zástupcami - otcom: E. E. A. B., E., nar. XX.XX.XXXX a matkou: F. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja zákonní zástupcovia bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpený: Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: British International School Bratislava s.r.o., J. Valašťana Dolinského 1, 841 02 Bratislava, IČO: 35 724 129, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 09.08.2023, takto rozhodol: Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 09.08.2023 z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 09.08.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. BISB_2022_01_SK zo dňa 10.07.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu sp. zn. SSŠ_BISB_2022_01_SK zo dňa 31.03.2023 o vylúčení zo školy (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Uviedol, že napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím mu spôsobuje závažnú ujmu na právach, resp. vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 3. Závažná ujma, resp. iný vážny a nenapraviteľný následok, ktorý žalobcovi hrozí v dôsledku výkonu alebo uplatňovania prvostupňového rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím spočíva v tom, že žalobcovi bude znemožnené riadne dokončiť stredoškolské štúdium (zmaturovať) v študijnom programe, v ktorom študoval doposiaľ, pričom charakter tohto študijného programu ho významným spôsobom obmedzuje v možnostiach plynule pokračovať a dokončiť svoje štúdium na inej strednej škole v mieste jeho trvalého bydliska a v dôsledku toho nebude môcť plynule pokračovať ani v štúdiu na vysokej škole a jeho obdobie vzdelávania sa tak môže predĺžiť aj o niekoľko rokov. Poukázal na to, že školu zriadenú žalovaným navštevuje 14 rokov, pričom v poslednom ročníku pred vylúčením bol študentom špeciálneho a veľmi náročného študijného programu „International Baccalaureate“ (IB), ktorý v rovnakom alebo podobnom zameraní na území mesta Bratislava už neposkytuje žiadna iná škola, na ktorú by žalobca mohol plynule prestúpiť a pokračovať vo svojom štúdiu tam. Rovnako na tento študijný program nenadväzujú učebné osnovy pre posledný ročník „štandardnej“ strednej školy (gymnázia) so štandardným, štátom schváleným študijným programom, a preto pre žalobcu nie je možné plynule prestúpiť a pokračovať v stredoškolskom štúdiu na klasickom slovenskom alebo bilingválnom gymnáziu alebo inej strednej škole. Zároveň uviedol, že sa mu v školskom roku 2022/2023 (ktorý musel celý
absolvovať v izolácii a veľmi obmedzenou formou online štúdia) významne zhoršil prospech. Zatiaľ čo v predchádzajúcich troch školských rokoch, v ktorých absolvoval vzdelávanie štandardným spôsobom, dosahoval celkový prospech na úrovni „prospel veľmi dobre“ (v jednom polroku dokonca „prospel s vyznamenaním“), v školskom roku 2022/2023, keď ako jediný študent z ročníka nemohol absolvovať vzdelávanie prezenčne, ale len obmedzenou online formou, bol jeho celkový prospech za oba polroky iba na úrovni „prospel“. 4. Navrhovaný odkladný účinok žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak je s ním v súlade. Je pravdepodobné, že navrhovaný účinok naproti tomu je v rozpore so súkromným záujmom súkromnej školy a jej zriaďovateľa, ktorý však nemožno stotožňovať s verejným záujmom. V tejto súvislosti poukázal aj na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Žalobca je dieťa a bol dieťaťom aj v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, napadnutého rozhodnutia aj v čase vedenia správneho konania. Jeho záujmy však neboli v tomto správnom konaní a ani v napadnutých rozhodnutiach zohľadnené vôbec. Preto v otázke priznania odkladného účinku tejto žaloby je významný prienik medzi verejným záujmom a záujmom dieťaťa (v tomto prípade žalobcu). Dôkazy zabezpečené v doterajšom priebehu správneho konania, vrátane vyjadrenia žalobcu k skutkom kladeným mu za vinu a ďalších dôkazov priložených k tejto žalobe a nachádzajúcich sa v administratívnom spise vylučujú, aby v prípade žalobcu boli splnené podmienky na jeho vylúčenie zo štúdia. Ak sa žalobca aj niečoho dopustil, tak určite ničoho tak závažného, aby to odôvodňovalo uloženie tej najprísnejšej sankcie. 5. V správnom trestaní sa aplikujú primerane aj zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, pričom jedna z týchto zásad je zásada primeranosti trestu. Z aktuálnej dôkaznej situácie je zrejmé, že obvinenia proti žalobcovi boli v prevažnej časti úplne vymyslené a sčasti hyperbolizované tým, že boli prezentované vytrhnutím udalostí z kontextu, v ktorom inkriminované konanie žalobcu nepredstavovalo žiadne protispoločenské správanie. V rozpore s verejným záujmom by bol skôr opak, teda ak by tejto žalobe odkladný účinok priznaný nebol. Takýto výsledok by totiž znamenal (a naznačil aj ostatným, ktorí by tak chceli postupovať), že riaditeľ školy sa môže nepohodlného žiaka zbaviť a vyhodiť ho zo školy akýmkoľvek svojvoľným a nezákonným spôsobom, pričom kým sa žiak domôže nápravy tohto stavu štandardnými právnymi prostriedkami, bude už neskoro. Je najvyšším verejným záujmom, aby všetky osoby, ktorým bola zverená právomoc rozhodovať o právach a záujmoch maloletých detí, túto právomoc vykonávali s rešpektom k týmto záujmom a v prísnom súlade so zákonom. Vo vzťahu riaditeľ školy versus žiak školy je žiak vždy v oveľa slabšom až závislom postavení, ktoré nemá obdobu v iných typoch právnych vzťahov vznikajúcich v oblasti verejnej správy. Žiaka navyše vždy tlačí čas, či už v kontexte jedného školského roka alebo celého štúdia, a čím je koniec štúdia bližšie, tým je tento tlak väčší. Je preto najvyšším verejným záujmom, aby v prípade zneužitia tohto nadriadeného postavenia riaditeľom školy, ktorého sa dopustil na maloletom dieťati, malo toto maloleté dieťa k dispozícii účinnú právnu ochranu (dostupnú ihneď a nie až v horizonte niekoľkých rokov). 6. Žalovaná sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadrila podaním zo dňa 11.12.2023. Mala za to, že nie je splnený ani jeden z predpokladov pre priznanie odkladného účinku žalobe. Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutia sú právoplatné a vykonateľné už niekoľko mesiacov, pričom od začatia školského roka 2023/2024 uplynuli už viac ako tri mesiace, nie je naplnený dôvod na priznanie odkladného účinku v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktorý by zvrátil okamžitý výkon napadnutých rozhodnutí, keďže ich účinky už nastali. 7. Žalovaná uviedla, že práve náročnosť študijného programu IB je s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom na zhoršenie študijných výsledkov žalobcu v 12. ročníku v školskom roku 2022/2023 (prvý rok štúdia IB). IB program pozostáva z dvoch ročníkov a na automatické prijatie na štúdium IB programu je potrebné splniť prísne kritériá. Žalobca kritériá na automatické prijatie do študijného IB programu, konkrétne IB Diploma program, nespĺňal pri nástupe do 12. ročníka (na základe nedostatočných študijných výsledkov z 11. ročníka – ukončenie medzinárodného študijného programu IGCSE). Napriek tomu, že ich žalobca nespĺňal, škola vyšla v ústrety zákonným zástupcom žalobcu, ktorí trvali na tom, aby ich syn pokračoval v štúdiu na škole a prijala žalobcu do IB Diploma programu na skúšku (tzv. trial basis) s tým, že po prvom trimestri dôjde k vyhodnoteniu výsledkov žalovaného a zákonným zástupcom sa odporučí ďalší postup. Žalovaná oznámila po prvom trimestri školského roka 2022/2023
zákonným zástupcom žalobcu, že žalobca nedosiahol potrebný počet bodov na pokračovanie v IB programe a navrhla stretnutie so zákonnými zástupcami s odporúčaním znížiť počet predmetov v IB programe v nezmenenom zložení predmetov aj v druhom trimestri. Vyhodnotenie celého školského roka absolvovaného v rámci prvého ročníka IB programu bolo totožné s výsledkami prvého trimestra. Žalobca nesplnil kritériá na pokračovanie v štúdiu IB programu v ďalšom (poslednom) ročníku. Zhoršenie prospechu žalobcu je potrebné vnímať v kontexte diametrálne odlišného študijného programu, na ktoré bol podmienečne prijatý predtým, ako došlo k začatiu správneho konania týkajúceho sa uloženia výchovného opatrenia, a teda predtým ako došlo k online výučbe od novembra 2022, iba na skúšku z dôvodu nedostatočných študijných výsledkov za predchádzajúce roky štúdia. Prechod na online výučbu nepredstavuje výnimočnú situáciu, keďže výučba dištančnou formou sa z dôvodu protiepidemiologických opatrení povinne realizovala v rokoch 2020 až 2022 na štátnych a ostatných školách. Len samotná dištančná forma realizácie výučby neznamená, že prospela k zhoršeniu prospechu žalobcu. 8. Žalovaná v nadväznosti na tvrdenia žalobcu o nemožnosti absolvovať študijný program IB na inej škole na území mesta Bratislava uviedla, že tento je poskytovaný na ďalších piatich štátnych a súkromných stredných školách v Bratislave (English International School of Bratislava – aktuálne navštevovaná žalobcom, QSI International School od Bratislava, Spojená škola Novohradská, Spojená škola Pankúchova, Súkromné gymnázium Česká). Dôležitou skutočnosťou, ktorá nastala po právoplatnosti napadnutých rozhodnutí je prijatie žalobcu na Súkromnú športovú školu EISB, Radničné námestie 4, Bratislava. Z rozhodnutia o prijatí žalobcu do školy nie je zrejmé, či je prijatý na IB program, keďže bol prijatý do 3. ročníka Year 12 (ročník 12). Argument žalobcu, že v dôsledku vylúčenia zo školy nemohol pokračovať v IB programe preto nie je pravdivý. Na pokračovanie v IB programe nie je potrebné absolvovať rozdielové skúšky, iba si chýbajúce predmety IB programu na inej škole doplniť prostredníctvom online výučby. 9. Nie je pravdivý ani argument žalobcu, že po vylúčení zo školy mu nie je umožnené pokračovať v štúdiu v poslednom (maturitnom) ročníku, ktorého absolvovaním by podľa tvrdení žalobcu mal ukončiť úplne stredoškolské vzdelanie dosiahnutím ekvivalentu slovenskej maturitnej skúšky ukončením druhého roka IB Diploma programu. Žalobca by, bez ohľadu na vylúčenie, nepokračoval v regulárnom 13. ročníku, resp. v druhom roku štúdia v IB Diploma programe, ale v zredukovanom obsahu s menším počtom IB predmetov. Tým pádom nie je možné s istotou tvrdiť, že by dosiahol ukončenie úplného stredoškolského vzdelania v školskom roku 2023/2024 na danej škole, ak by vôbec nedošlo k jeho vylúčeniu, t.j. že by mohol plynule nastúpiť do 1. ročníka univerzitného štúdia. S ohľadom na skutočnosť, že žalobca má aktuálne prístup k vzdelaniu na inej škole, ktorú navštevuje už viac ako tri mesiace, nemá priznanie odkladného účinku opodstatnenie. Prípadný návrat do školy, z ktorej bol žalobca vylúčený by neznamenal, že by mohol nastúpiť do posledného trinásteho ročníka stredoškolského štúdia resp. ukončil úspešne stredoškolské vzdelanie vzhľadom na nedostatočné výsledky žalobcu v školskom roku 2022/2023 a na už prebiehajúci školský rok. 10. Rovnako nie je splnená ani požiadavka neexistencie rozporu s verejným záujmom. Správne konanie vedené voči žalobcovi sa týkalo podozrení zo závažného protispoločenského konania voči ďalším maloletým osobám, a to šikany či sexuálneho správania porušujúceho školské predpisy, čo mal prvostupňový orgán za preukázané a tieto závery potvrdil aj žalovaný druhostupňovým rozhodnutím. V tomto smere žalovaný poukazuje na povinnosti prvostupňového orgánu týkajúce sa ochrany obetí šikanovania, ktoré vyplývajú zo smernice Ministerstva školstva, vedy a výskumu SR č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí v školách a školských zariadeniach. Osobitne je povinnosťou prvostupňového orgánu zabezpečiť, aby pri zisťovaní a preverovaní šikanovania nebola obeť konfrontovaná s agresorom. Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je aplikovateľný predovšetkým na maloleté obete šikany zo strany žalobcu. Nepriznanie odkladného účinku žaloby je kľúčové z hľadiska verejného záujmu na ochrane detí. Opačný rezultát by vyústil do rozporu s verejným záujmom, keďže prípadným návratom žalobcu do školy by došlo k ohrozeniu práv a chránených záujmov týchto maloletých detí. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že nedochádza k porušovaniu práv a chránených záujmov žalobcu, keďže už navštevuje inú školu a je mu umožnené vytvárať si nové priateľské väzby so spolužiakmi, pokiaľ sa zdrží správania, ktoré viedlo k jeho vylúčeniu zo školy. 11. Žalobca uvádzal viaceré subjektívne tvrdenia týkajúce sa obvinení voči nemu, ktoré považoval za vymyslené resp. hyperbolizované. Správne orgány mali na základe vykonaného dokazovania za
preukázané, že ku konaniu v rozpore so školským poriadkom došlo a udelenie najprísnejšej sankcie vylúčenia zo školy bolo odôvodnené. Tvrdenie žalobcu o zbavení sa ho ako nepohodlného žiaka žalobca v žalobe žiadnym spôsobom neozrejmuje, prečo by mal byť považovaný za nepohodlného. Berúc do úvahy dôvody a priebeh správneho konania, dĺžku štúdia žalobcu na škole (celkovo 14 rokov) a predchádzajúce behaviorálne incidenty žalobcu, ktoré vyústili do podmieneného (dočasného) vylúčenia žalobcu zo školy v roku 2019, charakter a intenzita správania žalobcu v rozpore so školským poriadkom, je tvrdenie žalobcu v príkrom rozpore s konaním prvostupňového orgánu a žalovaného. Naviac, prijatie žalobcu do IB Diploma programu na skúšku, hoci nespĺňal príslušné požiadavky, bolo dobrým gestom zo strany školy. Škola ho mohla odmietnuť prijať iba na základe jeho výsledkov. 12. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 14. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 15. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 16. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 17. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v § 185 SSP. 18. Zákon explicitne ustanovuje ako podmienku pre rozhodnutie správneho súdu vyjadrenie žalovaného orgánu verejnej správy k podanému návrhu na priznanie odkladného účinku. Zároveň podľa § 187 ods. 3 správny súd rozhodne o návrhu do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov. Správny súd nemá o odkladnom účinku rozhodovať len na podklade návrhu, ale so znalosťou administratívneho spisu a vyjadrenia žalovaného. 19. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok iba v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať odkladný účinok správnej žalobe za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 20. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo
znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 21. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 22. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Zároveň ich má nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže byť abstraktný. 23. Správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku, či už v zmysle písm. a) alebo b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 24. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje kumulatívnu podmienku, ktorá musí byť súbežne splnená, a to že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Musí pritom ísť o verejný záujem, ktorý je spojený s účinkami preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd musí v tomto smere vykonať pomerovanie medzi záujmom o materiálnu ochranu subjektívnych práv žalobcu a príslušným verejným záujmom. 25. Správny súd zastáva názor, že hrozba právnych následkov spojená s právoplatným rozhodnutím žalovaného vo veci správneho trestania (v danom prípade vylúčenie žalobcu zo školy žalovanej), sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Ak by tomu tak bolo, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege. Zákonodarca to však tak neupravil a ponechal rozhodovanie o priznaní odkladného účinku správnemu súdu. 26. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil hrozbou závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, špecifikovanými v bode 3. tohto uznesenia. Tvrdená hrozba spočívala predovšetkým v tom, že žalobcovi bude znemožnené riadne dokončiť stredoškolské štúdium (zmaturovať) v študijnom programe, v ktorom študoval doposiaľ. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca aktuálne navštevuje English International School of Bratislava, kde má zabezpečený prístup k vzdelaniu (rozhodnutie strednej športovej školy EISB, Radničné námestie 4, Bratislava, č. listu: 0051/2023 zo dňa 30.08.2023 o prijatí na štúdium do 3 ročníka Year 12 v školskom roku 2023/2024 s nástupom 01.09.2023). Uvedená škola podľa oficiálnej webovej stránky poskytuje IB programy. Z tohto dôvodu správny súd nepovažoval žalobcom tvrdenú hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku za reálnu. 27. Správny súd ďalej uvádza, že žalobcom tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia týkajúce sa skutkov kladených mu za vinu a obvinení vznesených voči nemu nepredstavujú dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a treba ich odlíšiť od dôvodov predpokladaných § 185 SSP. Tieto argumenty žalobcu budú predmetom prieskumnej činnosti súdu pri meritórnom rozhodovaní o správnej žalobe. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správnej žalobe správny súd nijako neskúma zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zaoberá sa preukázaním existencie podmienok iba
podľa § 185 SSP. V praxi sa môže stať, že vo veci sú dané dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žaloby a zároveň je žaloba z meritórneho hľadiska nedôvodná a naopak, návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je nedôvodný alebo neodôvodnený, no z meritórneho hľadiska je žaloba opodstatnená. Inými slovami, priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje jej opodstatnenosť v merite veci a naopak. 28. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Vychádzajúc z argumentácie žalobcu a žalovaného a po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu správny súd dospel k záveru, že v danej veci absentuje aj splnenie kumulatívnej podmienky, podľa ktorej priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca vylúčený zo školy, a teda mu bolo uložené opatrenie vo výchove za porušenie § 144 ods. 4 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov, spočívajúce v porušeniach Školského poriadku vydaného na základe § 153 školského zákona, a to tým, že sa dopustil šikanovania a agresívneho správania voči žiakom školy, škodlivého sexuálneho správania, nevhodného sexuálneho správania, rodovej neznášanlivosti, rasovej, resp. etickej neznášanlivosti, ktoré skutky správny orgán špecifikoval v dvadsiatich piatich bodoch výroku prvostupňového rozhodnutia. 29. Správny súd vzhliadol rozpor s verejným záujmom v prípade priznania odkladného účinku žalobe vo vzniku situácie, ktorá by naďalej umožňovala žalobcovi pokračovať v štúdiu na pôvodnej škole, v pôvodnom kolektíve žiakov. Správne konanie vedené voči žalobcovi ako jednotlivcovi sa týkalo podozrení zo závažného protispoločenského konania voči ďalším maloletým osobám, a to šikany či sexuálneho správania porušujúceho školské predpisy. Verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za všeobecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný prospech; nejde o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými alebo väčšinou členov príslušnej spoločenskej skupiny. Osobný záujem reprezentuje záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. 30. Správny súd zdôrazňuje, že verejným záujmom v danom prípade je práve ochrana zdravého a bezpečného školského prostredia pre študentov danej školy, predchádzanie šikane a násiliu na školách. Takto vymedzený verejný záujem má v danom prípade prednosť pred právom žalobcu na pokračovanie v štúdiu práve u žalovanej, naviac za situácie, že samotný žalobca v súčasnosti navštevuje inú vzdelávaciu inštitúciu Správny súd sa preto nestotožnil s odôvodnením žalobcu, že v danom prípade nie je priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozpore s verejným záujmom a je najvyšším verejným záujmom, aby v prípade zneužitia nadriadeného postavenia riaditeľom školy, ktorého sa dopustil na maloletom dieťati, malo toto maloleté dieťa k dispozícii účinnú právnu ochranu dostupnú ihneď. Správny súd v tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nevzhliadol argument svedčiaci nutnosti uprednostnenia individuálnych práv žalobcu pred ochranou verejného záujmu, keďže samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bude predmetom meritórneho prieskumu. 31. Vzhľadom k tomu, že zákonom vyžadované predpoklady definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP splnené neboli, správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. 32. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
(§ 139