Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 3S/7/2023 0723100508 22. 01. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, zastúpeného JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu II.
z a m i e t a.
Žalovanému právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na podklade hlásenia z Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odboru ochrany a prevencie, oddelenia Stred Banská Bystrica zo dňa 17. decembra 2022 pod číslom ČVS:E./ F. o vznesení obvinenia žalobcovi pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, doručeného dňa 19. decembra 2022, bolo začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), o čom bol žalobca upovedomený dňa 19. decembra 2022, keďže bolo zistené, že je dôvodné podozrenie, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 2. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že z hlásenia z Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odboru ochrany a prevencie vyplýva, že konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 17. decembra 2022 mimo výkonu štátnej služby v čase okolo 00.30 h úmyselne poškodil osobné motorové vozidlo zn. VW Passat ev. č.: G. zaparkované pred rodinným domom H. A. I. J. na adrese D. XXXX, ktorý bol vlastníkom uvedeného vozidla a to tak, že presne nezisteným predmetom žalobca prepichol všetky 4 pneumatiky na vozidle, poškriabal lak karosérie oblasti prednej kapoty, ľavého zadného nárazníka, ľavých zadných aj predných dverí, ľavého zadného blatníka a poškodil aj ľavé a pravé spätné zrkadlá. Okrem uvedeného vozidla poškodil aj služobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb ev. č.: K., vlastníka
Ministerstva vnútra SR, ktoré mal H. A. I. J. zaparkované pod prístreškom na pozemku rodinného domu D. XXXX tak, že prepichol všetky 4 pneumatiky, poškriabal karosériu vozidla v oblasti dverí kufra, pravých zadných dverí a strechy vozidla. Zároveň tiež H. A. I. J. žalobcu pri uvedenom konaní prichytil, načo prišlo medzi nimi k vzájomnej potýčke, pričom žalobca H. A. I. J. spôsobil pohmoždenie rebier, podliatinu ľavého tricepsu, poranenie v nadočnicovom oblúku pravého oka a čela. 3. Na podklade zistených skutočností bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. zo dňa 11. januára 2023. Odborový zväz Polície SR tento návrh prerokoval a podaním zo dňa 11. januára 2023 oznámil, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru odporúča. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 20. januára 2023 oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, čo zároveň potvrdil svojím podpisom. Zároveň bol žalobca oboznámený s dôkazným spisovým materiálom. Žalobca bol taktiež poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote do 24. januára 2023 do 15.00h. Rovnako tak bola žalobcovi odovzdaná fotokópia spisového materiálu sp.zn. F./XXXX s obsahom 86 listov a 1 ks CD nosič. Žalobca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 23. januára 2022, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Zdôraznil, že službu v Policajnom zbore SR vykonával vždy zodpovedne a svedomito, o čom svedčí aj jeho doposiaľ dosiahnutá hodnosť a funkcia, ako aj kladné výsledky jeho práce a finančné odmeny. Dodal, že uvedený spisový materiál slúži výhradne na jeho diskreditáciu v zamestnaní. 4. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 4 zo dňa 06. februára 2023 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a služobný pomer sa skončil dňom doručenia rozhodnutia. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému spôsobil škodu na majetku ako aj na majetku patriacemu Ministerstvu vnútra SR a svoje sily nevynaložil na ochranu života, zdravia a majetku, ale naopak, svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol a vo svojom konaní pokračoval aj po výzve, aby od takéhoto konania upustil. Taktiež zvlášť hrubým spôsobom porušil interné predpisy napriek tomu, že bol bezprostredným nadriadeným nimi riadne oboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené § 48 ods. 3 písm. g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca na základe preškolenia interných predpisov vedel o skutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene konať proti majetku a zdraviu iného, bude jeho konanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, pretože takéto konanie príslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou prísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil ustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru a nedodržal služobnú disciplínu a nekonal v súlade so všeobecne záväznými ani internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra SR, neprejavil slušnosť ani ohľaduplnosť voči osobe, ale naopak použil proti nej násilie. Taktiež vyslovil, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka Policajného zboru k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho sčasti na plnení funkcií štátu. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, personálnemu rozkazu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023 tak, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný okrem iného uviedol, že z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového materiálu je nepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol zachytený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré mu bolo preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Dodal, že príslušný nadriadený v personálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo trestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou dôsledné prešetrenie danej veci. 6. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesprávne spája personálne konanie s trestným konaním a aplikovaním zásad trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR. Konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. Nie je ho možné zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uplatňovanie procesných princípov z trestného konania na konanie vo veciach služobného pomeru nie je preto náležité a pokiaľ žalobca stotožňoval inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. s inými, svojím charakterom sankčnými konaniami, ide o námietku založenú na nepochopení podstaty prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktoré nemá charakter trestu alebo sankcie za čin svojou povahou trestný. 7. Ďalej vyslovil, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní napríklad neplatí ani zásada prezumpcie neviny, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napríklad 5SŽ/92/97, 4SŽ/185/2000, 6SŽ/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4SŽ/143/2002, 7SŽ/107/2001. 7SŽ/86/2002, 2Sžo/ l56/2008, 2SŽ-O-KS/48/2005) a aj Ústavného súdu SR (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06). Porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou, prípadne priestupkovou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Zdôraznil, že žalobcom uvádzané základné zásady trestného konania ako ich vymedzuje § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa nevzťahujú na personálne konanie. To, či bol žalobca obvinený zo spáchania konkrétneho trestného činu, nie je pre personálne konanie vo veci jeho prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. podstatnou skutočnosťou. Každé porušenie zákona nemusí byť priestupkom alebo trestným činom. V samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje porušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru prepustený z dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej podmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. 8. Taktiež akcentoval, že vlastné porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom zakladajúce skutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. bolo preskúmané na podklade poznania interného predpisu upravujúceho konanie a správanie, na ktoré bol žalobca inak povinný. V tomto smere je záväzný rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, ktorý podľa časti I. písm. a/ ukladá všetkým policajtom na zvýšenie úrovne morálneho stavu a služobnej disciplíny podľa bodu 4. „správať sa v súlade s pravidlami slušného správania v styku s nadriadenými služobnými orgánmi, s hodnostne vyššími policajtmi, s inými policajtmi a spolupracovníkmi, ako aj s občanmi. “. 9. Napokon uviedol, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a skutočnosť, že žalobcovo ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Dôvody prepustenia žalobcu boli bez pochybností dané. V odvolacom konaní nebol zistený žiadny rozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.
II. Žaloba 10. Správnou žalobou zo dňa 31. júla 2023 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023, ako aj rozhodnutia právneho orgánu prvého stupňa č. 4 zo dňa 06. februára 2023, z dôvodov, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 11. Žalobca bol toho názoru, že vada nedostatočne zisteného skutkového stavu, spočívala v tom, že nebola využitá jeho zápisnica o výsluchu z trestného konania zo dňa 17. februára 2022. Zároveň namietal, že z uvedeného dôvodu jeho verzia priebehu skutku nebola konfrontovaná s ostatnými zabezpečenými dôkazmi. Zdôraznil, že prvostupňový ako aj odvolací orgán mali vedomosť o tom, že je vedené trestné konanie, ako aj o orgáne, pred ktorým je vedené a príslušné číslo vyšetrovacieho spisu, keďže do administratívneho spisu bolo zabezpečené vyjadrenie vyšetrovateľa, ktorý koná v trestnej veci žalobcu. 12. Rovnako tak dal do pozornosti, že podstatným dôkazom v prejednávanej veci bola analýza kamerových záznamov poskytnutých H. A. J., ktoré sám iniciatívne predložil. Tvrdil, že malo byť skúmané, akým spôsobom sa dostali záznamy na pamäťové zariadenie, na ktorom bol záznam nahratý, alebo či nebolo so záznamom manipulované. Taktiež namietal, že v predmetnom administratívnom konaní malo byť tiež skúmané, či prevádzkovateľ kamerového systému splnil všetky zákonné požiadavky na spracúvanie osobných údajov, a to z dôvodu, že z analýzy kamerových záznamov taktiež vyplýva, že zaznamenáva osoby stojace pred bránou, rovnako ako aj súkromné vozidlo zaparkované pred bránou súkromného pozemku. Možno sa teda domnievať, že tieto kamerové záznamy zaznamenávajú aj verejné priestranstvo. S ohľadom na túto skutočnosť preto podľa žalobcu nemožno aplikovať výnimku pre domáce činnosti a zaznamenávanie spadá pod rámec nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES a tiež zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov. 13. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca namietal, že jeho prepustenie na základe označených dôkazov (vyjadrenia svedkov a kamerové záznamy) je neprimeraným zásahom do jeho práv. Mal za to, že v danom prípade by bol primeranejším postup podľa § 46 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý osobu podozrivú zo spáchania trestného činu alebo porušovania služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom umožňuje dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. Dodal, že nedostatky mu boli vytknuté pri jedinej kontrole, pričom pokiaľ prvostupňový orgán, resp. odvolací orgán poukazujú na to, že mal byť v minulosti opakovane ústne napomenutý na nedostatky, toto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané. III. Vyjadrenie žalovaného 14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06. novembra 2023 navrhol žalobu zamietnuť. K námietke žalobcu, že nebola v konaní vo veci prepustenia využitá jeho zápisnica o výsluchu z trestného konania žalovaný uviedol, že konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. Nie je ho možné zamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Účelom personálneho konania nie je zisťovať a preukazovať, či sa žalobca dopustil spáchania trestného činu, ale či svojím konaním naplnil podmienky prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona 73/1998 Z. z. Tieto nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Ďalej uviedol, že nadriadený využil len správu z Úradu inšpekčnej služby zo dňa 12. januára 2023, avšak všetky úkony a zabezpečovanie dôkazov vrátane vyjadrení svedkov vykonával sám vo svojom konaní. Žiadny výsluch z trestného konania nebol v tomto konaní využitý, nakoľko v odpovedi zo dňa 12. januára 2023 z Úradu inšpekčnej služby bol nariadený len oboznámený s úkonmi, aké boli v trestnej
veci vykonané. Žalobcovi dal nadriadený možnosť, aby sa ku skutku vyjadril, pričom ani jedenkrát túto možnosť nevyužil, resp. sa nevyjadril ku skutku a ani nepredložil žiadne dôkazy na svoju obhajobu. Žalobca k začatiu konania len uviedol, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola jeho advokátkou p. JUDr. Evou Mišíkovou podaná sťažnosť, nakoľko skutok sa nestal tak, ako je to uvedené v uznesení, na základe ktorého bolo následne spracované začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Výroková časť a odôvodnenie v uvedenom konaní je podľa žalobcu spracované povrchne, nakoľko v ňom nie je zohľadnená jeho výpoveď. 15. K žalobnej námietke, že podstatným dôkazom v konaní bola analýza kamerových záznamov, poskytnutých H. A. J. z jeho domu, ktoré sám iniciatívne predložil, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je nepravdivé, pretože všetky dôkazy, ktoré nadriadený získal a vykonal posudzoval rovnako. Vyjadrenia svedkov, ktorí boli na mieste činu, jednoznačne preukázali, že sa žalobca dopustil konania, pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru a kamerové záznamy poskytnuté poškodeným, jeho konanie len potvrdili. 16. Zdôraznil, že konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané predloženými dôkazmi, ktoré nadriadený zhromaždil k uvedenému skutku a v personálnom rozkaze riadne zdôvodnil. V konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru sa nerieši trestná zodpovednosť policajta. Otázka viny zo spáchania trestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení policajta. Súčasne vedené trestné konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé, teda oddelené od konania o priestupku alebo trestnom čine znamená, že služobný orgán konajúci v personálnom konaní nemusí počkať na závery trestného konania. 17. Zároveň dal do pozornosti, že pri posúdení porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta, funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností a na dôsledky. Dodal, že zákon č. 73/1998 Z. z. prenechal príslušnému nadriadenému kompetenciu všetky zabezpečené dôkazy v konaní hodnotiť v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238 ods. 4, ktorý spočíva v tom, že pri hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta, slobodný. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou jeho správnej úvahy, na základe ktorej posudzuje, či má určitú skutočnosť považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je ešte potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy alebo iné podklady na rozhodnutie. Intenzita a závažnosť protiprávneho konania žalobcu je takého charakteru, že je nezlučiteľné s jeho ďalším zotrvaním vo výkone štátnej služby. IV. Replika žalobcu 18. Žalobca v podanej replike zo dňa 15. decembra 2023 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Mal za to, že ani vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené také argumenty, ktoré by dostatočne vyvrátili námietky uvedené v žalobe. 19. Podotkol, že v priebehu výkonu štátnej služby žalobca dosahoval vynikajúce výsledky, dostával disciplinárne odmeny a mal na výbornej úrovni aj služobné hodnotenia. Tvrdil, že žalovaný nereflektoval celú situáciu komplexne, keďže nezohľadnil ani predchádzajúce pôsobenie žalobcu v štátnej službe (ktoré dosahovalo nadpriemerné výsledky) a s ohľadom na nedostatočnosť zisteného skutkového stavu veci mohol a mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán zvoliť primeranejší a miernejší zásah do práv žalobcu, a to dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby. 20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril. V.
Verejné vyhlásenie rozsudku 21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03. decembra 2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VI. Relevantné právne predpisy 23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 24. Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením. 25. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 26. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa. 27. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 28. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 31. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 32. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. na tom základe, že dňa 17. decembra 2022 mimo výkonu štátnej služby v čase okolo 00.30 h úmyselne poškodil osobné motorové vozidlo zn. VW Passat ev. č.: G. zaparkované pred rodinným domom H. A. I. J. na adrese D. XXXX, ktorý bol vlastníkom uvedeného vozidla a to tak, že presne nezisteným predmetom žalobca prepichol všetky 4 pneumatiky na vozidle, poškriabal lak karosérie oblasti prednej kapoty, ľavého zadného nárazníka, ľavých zadných aj predných dverí, ľavého zadného blatníka a poškodil aj ľavé a pravé spätné zrkadlá. Okrem uvedeného vozidla poškodil aj služobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb ev. č.: K., vlastníka Ministerstva vnútra SR, ktoré mal H. A. I. J. zaparkované pod prístreškom na pozemku rodinného domu D. XXXX tak, že prepichol všetky 4 pneumatiky, poškriabal karosériu vozidla v oblasti dverí kufra, pravých zadných dverí a strechy vozidla. Zároveň tiež H. A. I. J. žalobcu pri uvedenom konaní prichytil, načo prišlo medzi nimi k vzájomnej potýčke, pričom žalobca H. A. I. J. spôsobil pohmoždenie rebier, podliatinu ľavého tricepsu, poranenie v nadočnicovom oblúku pravého oka a čela. 33. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely tohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a právne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu k štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). 34. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3). 35. Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Ide teda o sľub, ktorým uvedenú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti vrátane nasadenia vlastného života. Táto prísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku. 36. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie nesúladné s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a zdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. novembra 2002 sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vybraným skupinám štátnych zamestnancov (policajtom) a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom poskytuje lepšie sociálne zabezpečenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje Zákonník práce. Na druhej strane váh sa však nachádzajú vyššie požiadavky na profesionálny a morálny charakter policajta pre výkon štátnej služby. Ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje. Vo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako ustanovení iných zákonov (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03 zo dňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23. septembra 2009).
37. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer. Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie. To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý) do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016). 38. Správny súd ďalej poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo spôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z.z.). Má formu jednostranného právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Je výlučne prejavom vôle nadriadeného. Návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie nadriadenému s personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru (nariadenie Ministra vnútra SR č. 83/2020 o personálnej pôsobnosti). Návrh na prepustenie musí vychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj s ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou činnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta. Ako dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. (A., L., M., L., N., L., O., L., I., P. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava : Q. J. D. D., XXXX, XXX D., P. XXX-XX-XXXX-XXX-X). 39. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nepochybili a vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu si zaobstarali všetky potrebné dôkazy. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil právne a skutkové východiská žalovaného - žalobca sa v samotnom správnom konaní obmedzil na konštatovanie, že s návrhom nesúhlasí, avšak na podporu svojej argumentácie nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by právne relevantne vyvrátili závery žalovaného. 40. Ohľadom otázky, či je posúdenie závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti vždy predmetom (výlučného) správneho uváženia nadriadeného, správny súd dáva do pozornosti, že touto sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20. novembra 2025, v ktorom vyslovil, že „z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať ako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých právne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom respektíve z neho odvodenou právnou normou (Z. Bažil), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri rozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie z niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu slobodu správneho orgánu, keďže uváženie je vždy obmedzené určitým rámcom, či už užšie, alebo širšie (L. A.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má správny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám hľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (J.. R.). Ide teda o právomoc [na účely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi
prijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“ V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, z ktorých dôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností. „Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto prípade skôr možno hovoriť o neurčitých právnych pojmoch, ktorých obsah, rozsah a aplikácia sa môže v závislosti na konkrétnych okolnostiach meniť. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby zhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych pojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu, tá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku ktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.“ (bod 32 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20. novembra 2025). 41. Správny súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 10-11 dostatočným spôsobom odôvodnil, v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie služobnej prísahy zo strany žalobcu. Žalovaný najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona, pretože neplnil svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, hoci bol s nimi riadne oboznámený. Taktiež tým, že konal proti zdraviu a majetku inej osoby a zároveň proti majetku Slovenskej republiky, porušil časť 1. písm. a/ bod 4 rozkazu ministra o morálnom stave a disciplíne, keď sa nesprával v súlade s pravidlami slušného správania v styku s občanmi, pričom s obsahom vyššie uvedených interných predpisov bol žalobca preukázateľne oboznámený. Preto správny súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k prepusteniu príslušníka Policajného zboru spĺňa požiadavku, aby obsahovalo vyhodnotenie konkrétnych okolností zistených v jednotlivom prípade. Zároveň tiež zdôrazňuje, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by teda v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností. 42. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, správny súd konštatuje, že posúdenie tejto otázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou právomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta, jeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre Policajný zbor i jeho perspektívy do budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť stanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti konania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom správnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa osobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru. 43. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere vyhodnotil zákonné predpoklady stanovené za účelom posúdenia naplnenia aj tejto zákonnej podmienky. Žalovaný predovšetkým akcentoval, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru, sa dopustil konania spočívajúceho v úmyselnom konaní proti zdraviu a majetku iného. Aj podľa názoru správneho súdu by v danom prípade bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z.z.
predpokladá, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákon a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe. 44. Správny súd preto pokladal za potrebné prisvedčiť vyššie uvedeným záverom žalovaného, ktoré tento zároveň náležite zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil. Vzhľadom na úlohu a postavenie príslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí sú akousi „predĺženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti. 45. V prejednávanej veci žalobca taktiež žalovanému vytýkal, že nebola využitá jeho zápisnica o výsluchu z trestného konania zo dňa 17. februára 2022, hoci prvostupňový ako aj odvolací orgán mali vedomosť o tom, že je vedené trestné konanie, ako aj o orgáne, pred ktorým je vedené a príslušné číslo vyšetrovacieho spisu. Uvedenej námietke však správny súd nemohol priznať relevanciu, a to z dôvodu, že konanie o prepustení policajta sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom č. 73/1998 Z.z., ktoré je nezávislé od iných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa ustanovení Trestného poriadku). Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, respektíve služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Otázka deliktuálnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie personálneho rozhodnutia. Konanie vo veci prepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania. Administratívne - personálne konanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou právnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia viazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie zo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku, ktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/19/2025 zo dňa 27. augusta 2025, sp. zn. 1Sžk/16/2020 zo dňa 09. februára 2022 a tam uvedenú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/152/2007 zo dňa 11. marca 2008, prípadne sp. zn. 7Sžo/9/2013 zo dňa 28. mája 2015, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.). 46. Rovnako tak správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, že podstatným dôkazom v prejednávanej veci bola analýza kamerových záznamov poskytnutých H. A. J., ktoré sám iniciatívne predložil, hoci nebolo skúmané, akým spôsobom sa dostali záznamy na pamäťové zariadenie, na ktorom bol záznam nahratý, alebo či nebolo so záznamom manipulované. V danom prípade totiž z administratívneho spisového materiálu vyplýva, že konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané predloženými dôkazmi, ktoré nadriadený zhromaždil k uvedenému skutku a tieto najmä v personálnom rozkaze, ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaného, riadne zdôvodnil. Žalovaný totiž v prejednávanej veci vykonal vlastné šetrenie, v rámci ktorého zistil presne a úplne skutočný stav veci, pričom ako dôkazy v zmysle ustanovenia § 238 cit. zákona zabezpečil ambulantnú správu z urgentného príjmu ambulancie úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca zo dňa 17. decembra 2022, hlásenie o vznesení obvinenia príslušníkovi Policajného zboru - zaslanie z oddelenia Stred odboru ochrany a prevencie útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby, úradný záznam por. R. S. a N. A. R. J. zo dňa 17. decembra 2022, vyjadrenie žalobcu k začatiu konania vo veci prepustenia zo dňa 22. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia H. A. I. J. č. ORPZ-CA-OPP-234-002/2022 zo dňa 30. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia K. C. J. č. ORPZ-CA-OPP-234-003/2022 zo dňa 30. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia C. C. č. ORPZ-CA-OPP-234-008/2022 zo dňa 09. januára 2023, ako aj analýzu kamerového záznamu pod č. ORPZ-CA-OPP-6-007/2023 na základe zabezpečeného dátového nosiča Intenso CD-R 700 MB H. A. J. o pohybe žalobcu pri spáchaní skutku, spolu s fotodokumentáciou k obhliadke z miesta poškodenia vozidiel ČVS: UIS-3 3 3/OPOS-2022, odpoveďou (zaslanie) UIS č. ORPZ-CA-OPP-234-014/2022 k skutku žalobcu zo dňa 12. januára 2023, vyjadrením žalobcu k návrhu na prepustenie zo dňa 23. januára 2022, prehľadom o odmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, zhodnotením služobnej činnosti žalobcu, dokladom o jeho oboznámení s internými predpismi a stanoviskom OZP v SR č. ORPZ-CA-OPP-234-013/2022 zo dňa 19. januára 2023.
47. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný v danom prípade dôsledne vyhodnotil všetky vo veci zadovážené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčili v prospech alebo v neprospech žalobcu, keď dospel k záveru, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a teda sa dopustil konania, pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru. Uvedené bolo jednoznačne preukázané nielen kamerovým záznamom poskytnutým H. A. I. J., ale najmä vyjadreniami svedkov, ktorí boli na mieste činu, pričom samotný žalobca sa skutočnosti uvedené vo vyjadreniach H. A. I. J., K. C. J. a C. C. (brata žalobcu), preukazujúce prítomnosť žalobcu na mieste činu, ako aj jeho úmyselné a neoprávnené konanie proti zdraviu a majetku iného, nepokúsil vyvrátiť inak ako tvrdením, že skutok sa nestal tak ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia žalobcovi ČVS:E./ F. zo dňa 17. decembra 2022. Napokon skutočnosti zistené nadriadeným takisto preukazujú aj ďalšie dôkazy, zhromaždené k uvedenému skutku (bod 46 odôvodnenia tohto rozsudku). 48. K tvrdeniu žalobcu, že v administratívnom konaní malo byť tiež skúmané, či prevádzkovateľ kamerového systému splnil všetky zákonné požiadavky na spracúvanie osobných údajov, a to z dôvodu, že z analýzy kamerových záznamov vyplýva, že zaznamenáva osoby stojace pred bránou, rovnako ako aj súkromné vozidlo zaparkované pred bránou súkromného pozemku, správny súd uvádza, že hoci sa žalovaný dôsledne nevyporiadal s otázkou, či v danom prípade boli prevádzkovateľom kamerového systému naplnené všetky zákonné požiadavky na spracúvanie osobných údajov, uvedená skutočnosť nemá vplyv na správnosť záverov žalovaného, ktorý v administratívnom konaní vykonal riadne dokazovanie, na základe ktorého rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom žalovaný vyslovené závery kľúčovo neodvodzoval od kamerového záznamu predloženého H. A. I. J., tento slúžil len na podporu záverov žalovaného. 49. Napokon správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že v danom prípade by bol primeranejším postup podľa § 46 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 73/1998 Z. z., ktorý osobu podozrivú zo spáchania trestného činu alebo porušovania služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, umožňuje dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. K uvedenému pokladá za potrebné uviesť, že úprava zakotvená v § 46 zákona č. 73/1998 Z.z., ako už nasvedčuje označenie rubriky „Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby“, predstavuje dočasnú úpravu pomerov, ktorá môže trvať len do momentu vydania rozhodnutia v personálnom konaní v zmysle § 192 cit. zákona. Keďže v prejednávanej veci žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli naplnené zákonné predpoklady pre postup v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, stráca úvaha o tom, že by žalovaný pristúpil k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru, svoje opodstatnenie. 50. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru, že žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje zamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať. 52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).