{"guid": "02969bf5-ca62-4663-bf96-0f2c77abd6b2:8b6ca5bc-83e9-4197-9af9-7e4fb6590edb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1", "spisova_znacka": "3S/7/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 3S/7/2023 z 22. 1. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 22. januára 2026, sp. zn. 3S/7/2023, ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1", "identifikacne_cislo": "0723100508", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-01-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "nazov": "§ 245 ods. 1 TZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/#paragraf-245.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/300-2005/paragraf-245"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-192.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-192"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73", "nazov": "zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, ZVJS a Železničnej polície", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/300#paragraf-245", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-192", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-2", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b6ca5bc-83e9-4197-9af9-7e4fb6590edb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n3S/7/2023\n0723100508\n22. 01. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:0723100508.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX, zastúpeného JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o.,\nso sídlom Partizánska 2, Bratislava, IČO: 50 469 738, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČPO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu\nII.\n\nz a m i e t a.\n\nŽalovanému právo na náhradu trov konania\n\nn e p r i z n á v a.\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Na podklade hlásenia z Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej služby a prevencie, odboru\nochrany a prevencie, oddelenia Stred Banská Bystrica zo dňa 17. decembra 2022 pod číslom ČVS:E./\nF. o vznesení obvinenia žalobcovi pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre prečin\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, doručeného dňa 19. decembra 2022, bolo\nzačaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192\nods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“), o čom bol žalobca upovedomený dňa\n19. decembra 2022, keďže bolo zistené, že je dôvodné podozrenie, že žalobca svojím konaním zvlášť\nhrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka\nPolicajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n2. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že z hlásenia z Úradu inšpekčnej služby, útvaru ochrannej\nslužby a prevencie, odboru ochrany a prevencie vyplýva, že konanie žalobcu spočívalo v tom, že dňa 17.\ndecembra 2022 mimo výkonu štátnej služby v čase okolo 00.30 h úmyselne poškodil osobné motorové\nvozidlo zn. VW Passat ev. č.: G. zaparkované pred rodinným domom H. A. I. J. na adrese D. XXXX, ktorý\nbol vlastníkom uvedeného vozidla a to tak, že presne nezisteným predmetom žalobca prepichol všetky\n4 pneumatiky na vozidle, poškriabal lak karosérie oblasti prednej kapoty, ľavého zadného nárazníka,\nľavých zadných aj predných dverí, ľavého zadného blatníka a poškodil aj ľavé a pravé spätné zrkadlá.\nOkrem uvedeného vozidla poškodil aj služobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb ev. č.: K., vlastníka\n\nMinisterstva vnútra SR, ktoré mal H. A. I. J. zaparkované pod prístreškom na pozemku rodinného domu\nD. XXXX tak, že prepichol všetky 4 pneumatiky, poškriabal karosériu vozidla v oblasti dverí kufra, pravých\nzadných dverí a strechy vozidla. Zároveň tiež H. A. I. J. žalobcu pri uvedenom konaní prichytil, načo\nprišlo medzi nimi k vzájomnej potýčke, pričom žalobca H. A. I. J. spôsobil pohmoždenie rebier, podliatinu\nľavého tricepsu, poranenie v nadočnicovom oblúku pravého oka a čela.\n3. Na podklade zistených skutočností bol vypracovaný návrh na prepustenie zo služobného pomeru\nv štátnej službe príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z.\nzo dňa 11. januára 2023. Odborový zväz Polície SR tento návrh prerokoval a podaním zo dňa 11.\njanuára 2023 oznámil, že prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru\nodporúča. Zo spisového materiálu ďalej vyplýva, že žalobca bol dňa 20. januára 2023 oboznámený\ns návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, čo zároveň potvrdil\nsvojím podpisom. Zároveň bol žalobca oboznámený s dôkazným spisovým materiálom. Žalobca bol\ntaktiež poučený o možnosti predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy v lehote\ndo 24. januára 2023 do 15.00h. Rovnako tak bola žalobcovi odovzdaná fotokópia spisového materiálu\nsp.zn. F./XXXX s obsahom 86 listov a 1 ks CD nosič. Žalobca sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 23.\njanuára 2022, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Zdôraznil, že službu v Policajnom zbore SR\nvykonával vždy zodpovedne a svedomito, o čom svedčí aj jeho doposiaľ dosiahnutá hodnosť a funkcia,\nako aj kladné výsledky jeho práce a finančné odmeny. Dodal, že uvedený spisový materiál slúži výhradne\nna jeho diskreditáciu v zamestnaní.\n4. Personálnym rozkazom Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra SR č. 4 zo\ndňa 06. februára 2023 bol žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený\nzo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru a služobný pomer sa skončil\ndňom doručenia rozhodnutia. Svoje rozhodnutie prvostupňový orgán odôvodnil tým, že žalobca svojím\nkonaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ďalšie ponechanie v služobnom\npomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé\nporušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom\nPolicajného zboru, keď nerešpektoval a nechránil práva občanov, inému spôsobil škodu na majetku ako\naj na majetku patriacemu Ministerstvu vnútra SR a svoje sily nevynaložil na ochranu života, zdravia\na majetku, ale naopak, svojím protiprávnym konaním do týchto práv zvlášť hrubým spôsobom zasiahol\na vo svojom konaní pokračoval aj po výzve, aby od takéhoto konania upustil. Taktiež zvlášť hrubým\nspôsobom porušil interné predpisy napriek tomu, že bol bezprostredným nadriadeným nimi riadne\noboznámený, zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené § 48 ods. 3 písm.\ng/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z., keďže žalobca na základe preškolenia interných predpisov vedel o\nskutočnosti, že ak bude úmyselne a neoprávnene konať proti majetku a zdraviu iného, bude jeho\nkonanie považované za porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom, pretože takéto konanie\npríslušníka Policajného zboru je v príkrom rozpore so služobnou prísahou. Taktiež sa žalobca nezdržal\nkonania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, čím porušil\nustanovenie časti I písm. a/ bod 4 rozkazu Ministerstva vnútra SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie\nmorálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru a nedodržal služobnú disciplínu a nekonal v\nsúlade so všeobecne záväznými ani internými aktmi riadenia Ministerstva vnútra SR, neprejavil slušnosť\nani ohľaduplnosť voči osobe, ale naopak použil proti nej násilie. Taktiež vyslovil, že ponechanie žalobcu\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, zodpovedného dodržiavania\nslužobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov\na na upevňovaní ich dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka\nPolicajného zboru k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho sčasti na plnení\nfunkcií štátu. Zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení a predpokladá sa, že príslušník\nPolicajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a predpisy tak, ako sa\nk tomu zaviazal v služobnej prísahe.\n5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, personálnemu rozkazu odvolanie, o ktorom\nrozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-PO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023 tak, že\nnapadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný okrem iného\nuviedol, že z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového materiálu je\nnepochybné, že žalobca sa dopustil konania zakladajúceho dôvod na postup v súlade s ustanovením\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí bol\nzachytený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru\n\npríslušníka Policajného zboru, teda zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy s tým, že jeho ponechanie\nv služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktoré mu bolo preukázané\ndôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s právnymi predpismi. Dodal, že príslušný nadriadený v\npersonálnom konaní, ktoré je samostatné od iných druhov konaní, či už od disciplinárneho konania alebo\ntrestnoprávneho konania, vykonal v súlade s platnou právnou úpravou dôsledné prešetrenie danej veci.\n6. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesprávne spája personálne konanie s trestným konaním a\naplikovaním zásad trestného konania v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) a čl. 50 ods. 2 Ústavy SR. Konanie\no prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie, ktoré sa riadi ustanoveniami zákona\nč. 73/1998 Z. z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje naplnenie podmienok prepustenia, v tomto\nprípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. Nie je ho možné zamieňať so samostatným trestným\nkonaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu. Uplatňovanie\nprocesných princípov z trestného konania na konanie vo veciach služobného pomeru nie je preto náležité\na pokiaľ žalobca stotožňoval inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z.\ns inými, svojím charakterom sankčnými konaniami, ide o námietku založenú na nepochopení podstaty\nprepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktoré nemá charakter trestu alebo\nsankcie za čin svojou povahou trestný.\n7. Ďalej vyslovil, že v konaní o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný\nustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní napríklad neplatí ani zásada prezumpcie\nneviny, čo potvrdzuje aj ustálená judikatúra Najvyššieho súdu SR (napríklad 5SŽ/92/97, 4SŽ/185/2000,\n6SŽ/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4SŽ/143/2002, 7SŽ/107/2001. 7SŽ/86/2002, 2Sžo/\nl56/2008, 2SŽ-O-KS/48/2005) a aj Ústavného súdu SR (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06).\nPorušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou,\nprípadne priestupkovou zodpovednosťou. Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase\nrozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie\nslužobnej prísahy nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Zdôraznil, že žalobcom uvádzané\nzákladné zásady trestného konania ako ich vymedzuje § 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov sa nevzťahujú na personálne konanie. To, či bol žalobca obvinený zo\nspáchania konkrétneho trestného činu, nie je pre personálne konanie vo veci jeho prepustenia podľa §\n192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z. z. podstatnou skutočnosťou. Každé porušenie zákona nemusí\nbyť priestupkom alebo trestným činom. V samostatnom personálnom konaní pre rozhodnutie postačuje\nporušenie zákona, ktoré zákon predpokladá a stanoveným spôsobom postihuje. V tejto súvislosti je\npotrebné zdôrazniť, že žalobca nebol zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru prepustený\nz dôvodu, že spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, že svojím protiprávnym\nkonaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom za súčasného splnenia druhej zákonnej\npodmienky a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona.\n8. Taktiež akcentoval, že vlastné porušenie služobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom zakladajúce\nskutkovú podstatu prepustenia zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998\nZ. z. bolo preskúmané na podklade poznania interného predpisu upravujúceho konanie a správanie, na\nktoré bol žalobca inak povinný. V tomto smere je záväzný rozkaz ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy\nna zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, ktorý podľa časti I. písm. a/\nukladá všetkým policajtom na zvýšenie úrovne morálneho stavu a služobnej disciplíny podľa bodu 4.\n„správať sa v súlade s pravidlami slušného správania v styku s nadriadenými služobnými orgánmi, s\nhodnostne vyššími policajtmi, s inými policajtmi a spolupracovníkmi, ako aj s občanmi. “.\n9. Napokon uviedol, že žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadal na všetky rozhodujúce\nokolnosti, dostatočne zhodnotil dôkazy, ako aj intenzitu porušenia služobnej prísahy a skutočnosť,\nže žalobcovo ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\nDôvody prepustenia žalobcu boli bez pochybností dané. V odvolacom konaní nebol zistený žiadny\nrozpor napadnutého rozhodnutia so všeobecne záväznými, ani inými právnymi predpismi. Napadnuté\nrozhodnutie bolo vydané na základe presne a úplne zisteného skutočného stavu veci, pričom jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nkonania.\n\nII.\nŽaloba\n10. Správnou žalobou zo dňa 31. júla 2023 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia\nrozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/002321-003 zo dňa 23. mája 2023, ako aj rozhodnutia\nprávneho orgánu prvého stupňa č. 4 zo dňa 06. februára 2023, z dôvodov, že zistenie skutkového\nstavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj že došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n11. Žalobca bol toho názoru, že vada nedostatočne zisteného skutkového stavu, spočívala v tom,\nže nebola využitá jeho zápisnica o výsluchu z trestného konania zo dňa 17. februára 2022. Zároveň\nnamietal, že z uvedeného dôvodu jeho verzia priebehu skutku nebola konfrontovaná s ostatnými\nzabezpečenými dôkazmi. Zdôraznil, že prvostupňový ako aj odvolací orgán mali vedomosť o tom, že je\nvedené trestné konanie, ako aj o orgáne, pred ktorým je vedené a príslušné číslo vyšetrovacieho spisu,\nkeďže do administratívneho spisu bolo zabezpečené vyjadrenie vyšetrovateľa, ktorý koná v trestnej veci\nžalobcu.\n12. Rovnako tak dal do pozornosti, že podstatným dôkazom v prejednávanej veci bola analýza\nkamerových záznamov poskytnutých H. A. J., ktoré sám iniciatívne predložil. Tvrdil, že malo byť\nskúmané, akým spôsobom sa dostali záznamy na pamäťové zariadenie, na ktorom bol záznam nahratý,\nalebo či nebolo so záznamom manipulované. Taktiež namietal, že v predmetnom administratívnom\nkonaní malo byť tiež skúmané, či prevádzkovateľ kamerového systému splnil všetky zákonné požiadavky\nna spracúvanie osobných údajov, a to z dôvodu, že z analýzy kamerových záznamov taktiež vyplýva,\nže zaznamenáva osoby stojace pred bránou, rovnako ako aj súkromné vozidlo zaparkované pred\nbránou súkromného pozemku. Možno sa teda domnievať, že tieto kamerové záznamy zaznamenávajú\naj verejné priestranstvo. S ohľadom na túto skutočnosť preto podľa žalobcu nemožno aplikovať výnimku\npre domáce činnosti a zaznamenávanie spadá pod rámec nariadenia Európskeho parlamentu a Rady\n(EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom\npohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES a tiež zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane\nosobných údajov.\n13. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca namietal, že jeho prepustenie na základe označených\ndôkazov (vyjadrenia svedkov a kamerové záznamy) je neprimeraným zásahom do jeho práv. Mal za to,\nže v danom prípade by bol primeranejším postup podľa § 46 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 73/1998\nZ. z., ktorý osobu podozrivú zo spáchania trestného činu alebo porušovania služobnej povinnosti zvlášť\nhrubým spôsobom umožňuje dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. Dodal, že nedostatky mu boli\nvytknuté pri jedinej kontrole, pričom pokiaľ prvostupňový orgán, resp. odvolací orgán poukazujú na\nto, že mal byť v minulosti opakovane ústne napomenutý na nedostatky, toto tvrdenie nebolo žiadnym\nspôsobom preukázané.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n14. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 06. novembra 2023 navrhol žalobu zamietnuť. K\nnámietke žalobcu, že nebola v konaní vo veci prepustenia využitá jeho zápisnica o výsluchu z trestného\nkonania žalovaný uviedol, že konanie o prepustení je samostatným konaním, ide o personálne konanie,\nktoré sa riadi ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. a nadriadený ním zisťuje a preukazuje naplnenie\npodmienok prepustenia, v tomto prípade podľa § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona. Nie je ho možné\nzamieňať so samostatným trestným konaním, ktorým sa zisťuje, či sú naplnené všetky znaky skutkovej\npodstaty trestného činu. Účelom personálneho konania nie je zisťovať a preukazovať, či sa žalobca\ndopustil spáchania trestného činu, ale či svojím konaním naplnil podmienky prepustenia podľa § 192 ods.\n1 písm. e/ zákona 73/1998 Z. z. Tieto nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže\nporušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného\nčinu. Ďalej uviedol, že nadriadený využil len správu z Úradu inšpekčnej služby zo dňa 12. januára 2023,\navšak všetky úkony a zabezpečovanie dôkazov vrátane vyjadrení svedkov vykonával sám vo svojom\nkonaní. Žiadny výsluch z trestného konania nebol v tomto konaní využitý, nakoľko v odpovedi zo dňa\n12. januára 2023 z Úradu inšpekčnej služby bol nariadený len oboznámený s úkonmi, aké boli v trestnej\n\nveci vykonané. Žalobcovi dal nadriadený možnosť, aby sa ku skutku vyjadril, pričom ani jedenkrát túto\nmožnosť nevyužil, resp. sa nevyjadril ku skutku a ani nepredložil žiadne dôkazy na svoju obhajobu.\nŽalobca k začatiu konania len uviedol, že voči uzneseniu o vznesení obvinenia bola jeho advokátkou p.\nJUDr. Evou Mišíkovou podaná sťažnosť, nakoľko skutok sa nestal tak, ako je to uvedené v uznesení, na\nzáklade ktorého bolo následne spracované začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru.\nVýroková časť a odôvodnenie v uvedenom konaní je podľa žalobcu spracované povrchne, nakoľko v\nňom nie je zohľadnená jeho výpoveď.\n15. K žalobnej námietke, že podstatným dôkazom v konaní bola analýza kamerových záznamov,\nposkytnutých H. A. J. z jeho domu, ktoré sám iniciatívne predložil, žalovaný uviedol, že toto tvrdenie je\nnepravdivé, pretože všetky dôkazy, ktoré nadriadený získal a vykonal posudzoval rovnako. Vyjadrenia\nsvedkov, ktorí boli na mieste činu, jednoznačne preukázali, že sa žalobca dopustil konania, pre ktoré\nbol prepustený zo služobného pomeru a kamerové záznamy poskytnuté poškodeným, jeho konanie len\npotvrdili.\n16. Zdôraznil, že konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané predloženými dôkazmi, ktoré nadriadený\nzhromaždil k uvedenému skutku a v personálnom rozkaze riadne zdôvodnil. V konaní o prepustení\npolicajta zo služobného pomeru sa nerieši trestná zodpovednosť policajta. Otázka viny zo spáchania\ntrestného činu nie je predbežnou otázkou, od vyriešenia ktorej závisí rozhodnutie o prepustení policajta.\nSúčasne vedené trestné konanie voči policajtovi nemá vplyv na priebeh personálneho konania. Zákonné\npredpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od\nvýsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy nemusí nutne dosahovať\nintenzitu trestného činu. Skutočnosť, že personálne konanie je nezávislé, teda oddelené od konania o\npriestupku alebo trestnom čine znamená, že služobný orgán konajúci v personálnom konaní nemusí\npočkať na závery trestného konania.\n17. Zároveň dal do pozornosti, že pri posúdení porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk má správny orgán vychádzať, teda\nvymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu,\nktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej\npovinnosti prihliadnuť na osobu policajta, funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj pri plnení\npracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru\nzavinenia, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností a na dôsledky. Dodal, že zákon č.\n73/1998 Z. z. prenechal príslušnému nadriadenému kompetenciu všetky zabezpečené dôkazy v konaní\nhodnotiť v súlade s princípom voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 238 ods. 4, ktorý spočíva v tom, že\npri hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení\npolicajta, slobodný. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou jeho správnej úvahy, na základe ktorej\nposudzuje, či má určitú skutočnosť považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo je\nešte potrebné zabezpečiť ďalšie dôkazy alebo iné podklady na rozhodnutie. Intenzita a závažnosť\nprotiprávneho konania žalobcu je takého charakteru, že je nezlučiteľné s jeho ďalším zotrvaním vo\nvýkone štátnej služby.\nIV.\nReplika žalobcu\n18. Žalobca v podanej replike zo dňa 15. decembra 2023 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe. Mal za\nto, že ani vo vyjadrení žalovaného nie sú uvedené také argumenty, ktoré by dostatočne vyvrátili námietky\nuvedené v žalobe.\n19. Podotkol, že v priebehu výkonu štátnej služby žalobca dosahoval vynikajúce výsledky, dostával\ndisciplinárne odmeny a mal na výbornej úrovni aj služobné hodnotenia. Tvrdil, že žalovaný nereflektoval\ncelú situáciu komplexne, keďže nezohľadnil ani predchádzajúce pôsobenie žalobcu v štátnej službe\n(ktoré dosahovalo nadpriemerné výsledky) a s ohľadom na nedostatočnosť zisteného skutkového stavu\nveci mohol a mal žalovaný, resp. prvostupňový orgán zvoliť primeranejší a miernejší zásah do práv\nžalobcu, a to dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby.\n20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.\nV.\n\nVerejné vyhlásenie rozsudku\n21. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania,\nktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\n22. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 22. januára 2026, nakoľko boli\nsplnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie\npojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 03. decembra\n2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva\nspravodlivosti SR.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n24. Podľa § 189 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. sa služobný pomer končí aj prepustením.\n25. Podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,\nak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v\nslužobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.\n26. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne\na musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;\npri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o\nprepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického\npsychológa.\n27. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192\nods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.\n28. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n30. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n31. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\n\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán\noprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,\nktoré má zákonom predpísané náležitosti.\n32. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení\nžalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm.\ne/ zákona č. 73/1998 Z.z. na tom základe, že dňa 17. decembra 2022 mimo výkonu štátnej služby v\nčase okolo 00.30 h úmyselne poškodil osobné motorové vozidlo zn. VW Passat ev. č.: G. zaparkované\npred rodinným domom H. A. I. J. na adrese D. XXXX, ktorý bol vlastníkom uvedeného vozidla a to\ntak, že presne nezisteným predmetom žalobca prepichol všetky 4 pneumatiky na vozidle, poškriabal\nlak karosérie oblasti prednej kapoty, ľavého zadného nárazníka, ľavých zadných aj predných dverí,\nľavého zadného blatníka a poškodil aj ľavé a pravé spätné zrkadlá. Okrem uvedeného vozidla poškodil\naj služobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb ev. č.: K., vlastníka Ministerstva vnútra SR, ktoré mal H.\nA. I. J. zaparkované pod prístreškom na pozemku rodinného domu D. XXXX tak, že prepichol všetky 4\npneumatiky, poškriabal karosériu vozidla v oblasti dverí kufra, pravých zadných dverí a strechy vozidla.\nZároveň tiež H. A. I. J. žalobcu pri uvedenom konaní prichytil, načo prišlo medzi nimi k vzájomnej\npotýčke, pričom žalobca H. A. I. J. spôsobil pohmoždenie rebier, podliatinu ľavého tricepsu, poranenie\nv nadočnicovom oblúku pravého oka a čela.\n33. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, ktorou sa na účely\ntohto zákona rozumie plnenie úloh Policajného zboru policajtom v služobnom úrade alebo v zahraničí a\nprávne vzťahy s tým súvisiace; štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere a zakladá sa vo vzťahu\nk štátu (§ 2 ods. 2, ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.).\n34. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným\nzborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane\njej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z\nmedzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi\nústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a\nmedzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 3).\n35. Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento\nsilový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru\nobčana k policajnému zboru (§ 16 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej\nprísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Ide teda o sľub, ktorým uvedenú doktrínu\npotvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti vrátane nasadenia vlastného života. Táto\nprísaha nie je prázdnou proklamáciou určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia\nobčana do Policajného zboru, ale skutočným potvrdením záväzku.\n36. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom Policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie\nnesúladné s právnymi predpismi bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu.\nTakýto zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií\nštátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové a\nzdravotné zabezpečenie. Prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne\nrešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n26. novembra 2002 sp. zn. 4 Sž 118/02, publikovaný\nv Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. R 36/2004). Vybraným skupinám\nštátnych zamestnancov (policajtom) a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom poskytuje\nlepšie sociálne zabezpečenie, ako má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim\nupravuje Zákonník práce. Na druhej strane váh sa však nachádzajú vyššie požiadavky na profesionálny\na morálny charakter policajta pre výkon štátnej služby. Ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje.\nVo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení,\nprísnejších ako ustanovení iných zákonov (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sž-o-NS 53/03 zo\ndňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23. septembra 2009).\n\n37. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,\nŽelezničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.\nTakýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím\no prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru\npracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.\nTo sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej\ndisciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania\nslužobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)\ndo vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,\npre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a\npovinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru\nodráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného\nzačlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že\nnemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom\npomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10. marca 2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20. augusta 2014,\nsp. zn. 10Sžo/334/2015 zo dňa 25. januára 2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je\npotrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru\n(uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23. júna 2016).\n38. Správny súd ďalej poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo\nspôsobov skončenia služobného pomeru (§ 189 zákona č. 73/1998 Z.z.). Má formu jednostranného\nprávneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. Je výlučne prejavom vôle nadriadeného.\nNávrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne\nnadriadený a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie konanie nadriadenému s\npersonálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru\n(nariadenie Ministra vnútra SR č. 83/2020 o personálnej pôsobnosti). Návrh na prepustenie musí\nvychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť zvlášť\nhrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej\nslužby, spracovateľ návrhu je povinný tieto dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť, a to aj\ns ohľadom na plynutie prekluzívnych lehôt. Dôkazy môže spracovateľ vykonať tak svojou vlastnou\nčinnosťou, ako aj využitím materiálov iných útvarov svedčiacich o protiprávnom konaní policajta. Ako\ndôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v\nsúlade s právnymi predpismi, napríklad výpovede, vyjadrenia osôb, posudky, listiny, veci a pod. (A., L.,\nM., L., N., L., O., L., I., P. Štátna služba a služobný pomer príslušníkov Policajného zboru. Bratislava :\nQ. J. D. D., XXXX, XXX D., P. XXX-XX-XXXX-XXX-X).\n39. Správny súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány oboch\nstupňov nepochybili a vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu si zaobstarali všetky potrebné dôkazy.\nZároveň je potrebné uviesť, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil právne a skutkové\nvýchodiská žalovaného - žalobca sa v samotnom správnom konaní obmedzil na konštatovanie, že s\nnávrhom nesúhlasí, avšak na podporu svojej argumentácie nepredložil žiadne skutočnosti, ktoré by\nprávne relevantne vyvrátili závery žalovaného.\n40. Ohľadom otázky, či je posúdenie závažnosti porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nvždy predmetom (výlučného) správneho uváženia nadriadeného, správny súd dáva do pozornosti,\nže touto sa zaoberal Najvyšší správny súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20.\nnovembra 2025, v ktorom vyslovil, že „z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať\nako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých\nprávne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom respektíve z neho\nodvodenou právnou normou (Z. Bažil), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri\nrozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie\nz niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu\nslobodu správneho orgánu, keďže uváženie je vždy obmedzené určitým rámcom, či už užšie, alebo širšie\n(L. A.). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má\nsprávny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám\nhľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (J.. R.). Ide teda o právomoc [na\núčely Odporúčania R (80) 2 Výboru ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi\n\nprijatého Výborom ministrov dňa 11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť\naj o právomoci voľnej úvahy - discretionary power], na základe ktorej má správny orgán istý stupeň\nslobody pri prijímaní rozhodnutia, pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí\njedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.“ V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo\npokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, z ktorých\ndôvodov uvedené ustanovenie je možné považovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou)\nhypotézou, teda patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom,\na ktoré tak prenechali správnemu orgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom\njednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu\nkonkrétnych okolností. „Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v tomto prípade skôr možno hovoriť\no neurčitých právnych pojmoch, ktorých obsah, rozsah a aplikácia sa môže v závislosti na konkrétnych\nokolnostiach meniť. Zákonodarca týmto spôsobom vytvára príslušným orgánom priestor k tomu, aby\nzhodnotili, či konkrétna situácia pod neurčitý právny pojem spadá, alebo nie. U neurčitých právnych\npojmoch sa v istom momente rovnako vyskytuje určitá miera „(správneho) uváženia“ správneho orgánu,\ntá je však zameraná na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie. Výsledkom je však záver, vo vzťahu ku\nktorému nejestvuje žiadna alternatíva, ktorá sa na druhej strane pri správnej úvahe predpokladá.“ (bod\n32 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 6Ssk/87/2025 zo dňa 20. novembra 2025).\n41. Správny súd má za to, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí na str. 10-11 dostatočným\nspôsobom odôvodnil, v čom spočíva porušenie povinnosti zvlášť hrubým spôsobom ako aj porušenie\nslužobnej prísahy zo strany žalobcu. Žalovaný najmä poukázal na skutočnosť, že žalobca porušil\nzákladné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/, g/ a h/ zákona, pretože neplnil svedomite\núlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, hoci bol\ns nimi riadne oboznámený. Taktiež tým, že konal proti zdraviu a majetku inej osoby a zároveň proti\nmajetku Slovenskej republiky, porušil časť 1. písm. a/ bod 4 rozkazu ministra o morálnom stave a\ndisciplíne, keď sa nesprával v súlade s pravidlami slušného správania v styku s občanmi, pričom s\nobsahom vyššie uvedených interných predpisov bol žalobca preukázateľne oboznámený. Preto správny\nsúd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k prepusteniu príslušníka Policajného zboru\nspĺňa požiadavku, aby obsahovalo vyhodnotenie konkrétnych okolností zistených v jednotlivom prípade.\nZároveň tiež zdôrazňuje, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo\nzodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by teda v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej\nslužby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho\nv porušení svojich základných povinností.\n42. Pokiaľ ide o splnenie druhej zákonnej podmienky na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru\npríslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by\nbolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na svedomitom plnení služobných\npovinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich\nčestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajný zbor, správny súd konštatuje, že posúdenie tejto\notázky je v každom konkrétnom prípade predmetom správneho uváženia nadriadeného s personálnou\nprávomocou, v rámci ktorého je potrebné vziať do úvahy dĺžku trvania štátnej služby dotknutého policajta,\njeho služobné výsledky, hodnotenia, dovtedajší prínos jeho osoby pre Policajný zbor i jeho perspektívy\ndo budúcnosti, najmä z hľadiska využiteľnosti jeho skúseností v zbore. Ďalej je potrebné zohľadniť\nstanoviská bezprostredných nadriadených i odborovej organizácie a uvážiť aj konkrétne okolnosti\nkonania, v ktorom sa vidí dôvod prepustenia, vrátane postoja policajta k tomuto konaniu. Výsledkom\nsprávnej úvahy by mala byť odpoveď na otázku, prečo je vzhľadom na zistené okolnosti viažuce sa\nosobe dotknutého policajta v záujme štátnej služby, aby bol prepustený zo služobného pomeru.\n43. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere vyhodnotil zákonné predpoklady\nstanovené za účelom posúdenia naplnenia aj tejto zákonnej podmienky. Žalovaný predovšetkým\nakcentoval, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka\nPolicajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie\ndisciplíny príslušníkov Policajného zboru, sa dopustil konania spočívajúceho v úmyselnom konaní\nproti zdraviu a majetku iného. Aj podľa názoru správneho súdu by v danom prípade bolo ponechanie\nžalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné\ndodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými,\nochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor, keďže zákon č. 73/1998 Z.z.\n\npredpokladá, že príslušník Policajného zboru v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať\nzákon a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe.\n44. Správny súd preto pokladal za potrebné prisvedčiť vyššie uvedeným záverom žalovaného, ktoré\ntento zároveň náležite zrozumiteľne a preskúmateľne vysvetlil. Vzhľadom na úlohu a postavenie\npríslušníkov Policajného zboru je nevyhnutné vyžadovať, aby títo príslušníci ozbrojeného zboru, ktorí\nsú akousi „predĺženou rukou štátu“ dôsledne dodržiavali právne predpisy a plnili svoje povinnosti.\n45. V prejednávanej veci žalobca taktiež žalovanému vytýkal, že nebola využitá jeho zápisnica o\nvýsluchu z trestného konania zo dňa 17. februára 2022, hoci prvostupňový ako aj odvolací orgán mali\nvedomosť o tom, že je vedené trestné konanie, ako aj o orgáne, pred ktorým je vedené a príslušné\nčíslo vyšetrovacieho spisu. Uvedenej námietke však správny súd nemohol priznať relevanciu, a to\nz dôvodu, že konanie o prepustení policajta sa považuje za samostatné konanie upravené zákonom\nč. 73/1998 Z.z., ktoré je nezávislé od iných druhov konaní (napríklad od trestného konania podľa\nustanovení Trestného poriadku). Zákonné predpoklady prepustenia musia byť dané v čase rozhodovania\no prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej\nprísahy, respektíve služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Otázka\ndeliktuálnej zodpovednosti nemusí byť zhodná so skutočnosťami, ktoré tvoria podklad pre prijatie\npersonálneho rozhodnutia. Konanie vo veci prepustenia policajta podľa ustanovenia § 192 ods. 1\npísm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. prebieha nezávisle od trestného konania. Administratívne - personálne\nkonanie o prepustenie zo služobného pomeru a trestné konanie sú samostatnými konaniami s osobitnou\nprávnou úpravou, pričom v konaní o prepustení zo služobného pomeru nemožno vydanie rozhodnutia\nviazať a podmieňovať rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní. Kým v konaní o prepustenie\nzo služobného pomeru postačí preukázanie porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom s podmienkou, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby, v trestnom konaní podmienkou o uznaní viny je preukázanie spáchania skutku,\nktorý má povahu trestného činu alebo prečinu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho správneho súdu\nSR sp. zn. 6Ssk/19/2025 zo dňa 27. augusta 2025, sp. zn. 1Sžk/16/2020 zo dňa 09. februára 2022 a\ntam uvedenú judikatúru - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/152/2007 zo dňa 11. marca 2008,\nprípadne sp. zn. 7Sžo/9/2013 zo dňa 28. mája 2015, prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva vo veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl.,\nprípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010,\nčíslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.).\n46. Rovnako tak správny súd nemohol prihliadnuť ani na žalobnú námietku, že podstatným dôkazom\nv prejednávanej veci bola analýza kamerových záznamov poskytnutých H. A. J., ktoré sám iniciatívne\npredložil, hoci nebolo skúmané, akým spôsobom sa dostali záznamy na pamäťové zariadenie, na\nktorom bol záznam nahratý, alebo či nebolo so záznamom manipulované. V danom prípade totiž\nz administratívneho spisového materiálu vyplýva, že konanie žalobcu bolo dostatočne preukázané\npredloženými dôkazmi, ktoré nadriadený zhromaždil k uvedenému skutku a tieto najmä v personálnom\nrozkaze, ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaného, riadne zdôvodnil. Žalovaný totiž v prejednávanej\nveci vykonal vlastné šetrenie, v rámci ktorého zistil presne a úplne skutočný stav veci, pričom ako\ndôkazy v zmysle ustanovenia § 238 cit. zákona zabezpečil ambulantnú správu z urgentného príjmu\nambulancie úrazovej chirurgie Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca zo dňa 17. decembra 2022,\nhlásenie o vznesení obvinenia príslušníkovi Policajného zboru - zaslanie z oddelenia Stred odboru\nochrany a prevencie útvaru ochrannej služby a prevencie Úradu inšpekčnej služby, úradný záznam por.\nR. S. a N. A. R. J. zo dňa 17. decembra 2022, vyjadrenie žalobcu k začatiu konania vo veci prepustenia\nzo dňa 22. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia H. A. I. J. č. ORPZ-CA-OPP-234-002/2022\nzo dňa 30. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia K. C. J. č. ORPZ-CA-OPP-234-003/2022\nzo dňa 30. decembra 2022, úradný záznam z vyjadrenia C. C. č. ORPZ-CA-OPP-234-008/2022\nzo dňa 09. januára 2023, ako aj analýzu kamerového záznamu pod č. ORPZ-CA-OPP-6-007/2023\nna základe zabezpečeného dátového nosiča Intenso CD-R 700 MB H. A. J. o pohybe žalobcu pri\nspáchaní skutku, spolu s fotodokumentáciou k obhliadke z miesta poškodenia vozidiel ČVS: UIS-3 3\n3/OPOS-2022, odpoveďou (zaslanie) UIS č. ORPZ-CA-OPP-234-014/2022 k skutku žalobcu zo dňa\n12. januára 2023, vyjadrením žalobcu k návrhu na prepustenie zo dňa 23. januára 2022, prehľadom o\nodmenách a disciplinárnych opatreniach žalobcu, zhodnotením služobnej činnosti žalobcu, dokladom o\njeho oboznámení s internými predpismi a stanoviskom OZP v SR č. ORPZ-CA-OPP-234-013/2022 zo\ndňa 19. januára 2023.\n\n47. Správny súd preto konštatuje, že žalovaný v danom prípade dôsledne vyhodnotil všetky vo veci\nzadovážené dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčili v\nprospech alebo v neprospech žalobcu, keď dospel k záveru, že žalobca svojím konaním porušil služobnú\nprísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých\nzáujmov štátnej služby, a teda sa dopustil konania, pre ktoré bol prepustený zo služobného pomeru.\nUvedené bolo jednoznačne preukázané nielen kamerovým záznamom poskytnutým H. A. I. J., ale najmä\nvyjadreniami svedkov, ktorí boli na mieste činu, pričom samotný žalobca sa skutočnosti uvedené vo\nvyjadreniach H. A. I. J., K. C. J. a C. C. (brata žalobcu), preukazujúce prítomnosť žalobcu na mieste činu,\nako aj jeho úmyselné a neoprávnené konanie proti zdraviu a majetku iného, nepokúsil vyvrátiť inak ako\ntvrdením, že skutok sa nestal tak ako je uvedené v uznesení o vznesení obvinenia žalobcovi ČVS:E./\nF. zo dňa 17. decembra 2022. Napokon skutočnosti zistené nadriadeným takisto preukazujú aj ďalšie\ndôkazy, zhromaždené k uvedenému skutku (bod 46 odôvodnenia tohto rozsudku).\n48. K tvrdeniu žalobcu, že v administratívnom konaní malo byť tiež skúmané, či prevádzkovateľ\nkamerového systému splnil všetky zákonné požiadavky na spracúvanie osobných údajov, a to z dôvodu,\nže z analýzy kamerových záznamov vyplýva, že zaznamenáva osoby stojace pred bránou, rovnako\nako aj súkromné vozidlo zaparkované pred bránou súkromného pozemku, správny súd uvádza,\nže hoci sa žalovaný dôsledne nevyporiadal s otázkou, či v danom prípade boli prevádzkovateľom\nkamerového systému naplnené všetky zákonné požiadavky na spracúvanie osobných údajov, uvedená\nskutočnosť nemá vplyv na správnosť záverov žalovaného, ktorý v administratívnom konaní vykonal\nriadne dokazovanie, na základe ktorého rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v zmysle\n§ 192 ods. 1 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom žalovaný vyslovené závery kľúčovo neodvodzoval\nod kamerového záznamu predloženého H. A. I. J., tento slúžil len na podporu záverov žalovaného.\n49. Napokon správny súd nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu, spočívajúcu v tvrdení, že\nv danom prípade by bol primeranejším postup podľa § 46 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 73/1998\nZ. z., ktorý osobu podozrivú zo spáchania trestného činu alebo porušovania služobnej povinnosti\nzvlášť hrubým spôsobom, umožňuje dočasne pozbaviť výkonu štátnej služby. K uvedenému pokladá\nza potrebné uviesť, že úprava zakotvená v § 46 zákona č. 73/1998 Z.z., ako už nasvedčuje označenie\nrubriky „Dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby“, predstavuje dočasnú úpravu pomerov, ktorá môže\ntrvať len do momentu vydania rozhodnutia v personálnom konaní v zmysle § 192 cit. zákona. Keďže\nv prejednávanej veci žalovaný na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli naplnené\nzákonné predpoklady pre postup v zmysle § 192 ods. 1 písm. e/ cit. zákona, stráca úvaha o tom, že by\nžalovaný pristúpil k dočasnému pozbaveniu výkonu štátnej služby príslušníka policajného zboru, svoje\nopodstatnenie.\n50. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,\nže žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie\nskutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.\n51. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nnáhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu\npožadovať ich náhradu. Okrem toho, žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia a disponuje\nzamestnancami s právnickým vzdelaním, ktorí za neho na súde môžu konať.\n52. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\n\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho\nna kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.\na/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}