Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/45/2025 z 23. 4. 2026

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší súd 5Tdo/45/2025 2122014401 23. 04. 2026 JUDr. Juraj Kliment ECLI:SK:NSSR:2026:2122014401.1

Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného Q. J., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 23. apríla 2026 dovolanie obvineného Q. J. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Marcela Ružarovského proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2023, č. k. 6To/134/2023-1430, a takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Q. J. odmieta. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 12. júla 2023, č. k. 2T/51/2022-1218, uznal obvineného Q. J. vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022, na tom skutkovom základe, že bod 1/ v presne nezistenom čase na neustálenom mieste a presne nezisteným spôsobom v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si aj za účelom ďalšieho predaja neoprávnene zadovážil a následne mal v neoprávnenej držbe metamfetamín - pervitín až do 9. februára 2022 približne 09:15 hod. a to v Q. na J. ulici číslo XX v byte číslo XX svojej priateľky A. T., na S. ulici, Q. ceste a iných nestotožnených miestach v Q., keď takto prechovával minimálne plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O., v ktorom sa nachádzal kryštalický materiál svetloružovej farby s hmotnosťou 98,94 g s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 72,4 % hmotnostných, obsahujúci 71,63 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote najmenej 4 947 Eur, ktorý je zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom 9. februára 2022 v čase asi o 09:00 hod. na S. ulici číslo XX v Q. odovzdal predmetné plastové vrecko s metamfetamínom D. C., ktorému neoznámil jeho presný obsah, so zámerom, aby za neho odovzdal metamfetamín osobe, s ktorou si obžalovaný aj prostredníctvom SMS správ dohodol cenu, množstvo, dátum a miesto predaja metamfetamínu, následne D. C. osobným motorovým vozidlom značky R. G. Č. farby s evidenčným číslom Q. odviezol na Q. B. číslo X v Q. na parkovisko pred obchod s rybárskymi potrebami, kde obžalovaný požiadal D. C., aby uvedené plastové vrecko s metamfetamínom odniesol a odovzdal ním označeným osobám, nachádzajúcim sa s motorovým vozidlom na parkovisku, k čomu už nedošlo, pretože po vystúpení D. C. z motorového vozidla boli spoločne s obžalovaným zadržaní príslušníkmi Policajného zboru a plastové vrecko s obsahom 98,94 g metamfetamínu bolo nájdené a odňaté vyšetrovateľom Policajného zboru pri osobnej prehliadke D. C., bod 2/ v presne nezistenom čase na neustálenom mieste a presne nezisteným spôsobom v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení

neskorších predpisov si neoprávnene zadovážil a následne mal v neoprávnenej držbe a prechovával vo svojom byte číslo XX na Ulici G. C. číslo XXXX/XX v Q. až do 10. februára 2022 približne 14:48 hod. plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O. obsahujúce sušený rastlinný materiál rodu konope - Cannabis s hmotnosťou 6 828 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,7 % hmotnostných, s obsahom 526 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu, ktorého hodnota je minimálne 68,28 eura a plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O., v ktorom sa nachádzal biely kryštalický materiál metamfetamín s hmotnosťou 10 mg, plastové vrecká s rastlinným materiálom rodu konope - Cannabis a metamfetamínom boli nájdené a odňaté vyšetrovateľom Policajného zboru pri domovej prehliadke, pričom v zmysle citovaného zákona sú rastliny rodu Cannabis - konopa zaradené do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, obžalovaný spáchal skutok v bodoch 1/ a 2/ napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/29/2018 z 19. júna 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/95/2018 z 13. septembra 2018 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 46 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu značky O. XX IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karty číslo XXXXXXXXXXXXX a vreckovej digitálnej váhy bez ochranného krytu. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd uložil obvinenému aj trest prepadnutia veci - finančných prostriedkov vo výške 990 Eur zložených Okresnou prokuratúrou Trnava na účet okresného súdu. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 2 roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd uložil obvinenému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok. 2. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie voči výroku o vine, výroku o treste ako aj voči konaniu, ktoré mu predchádzalo, na podklade ktorého Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 30. novembra 2023, č. k. 6To/134/2023-1430, rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného uznal za vinného, že bod 1/ v presne nezistenom čase na neustálenom mieste a presne nezisteným spôsobom v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov si aj za účelom ďalšieho predaja neoprávnene zadovážil a následne mal v neoprávnenej držbe metamfetamín - pervitín až do 9. februára 2022 približne 09:15 hod. a to v Q. na J. ulici číslo XX v byte číslo XX svojej priateľky A. T., na S. ulici, Q. B. a iných nestotožnených miestach v Q., keď takto prechovával minimálne plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O., v ktorom sa nachádzal kryštalický materiál svetloružovej farby s hmotnosťou 98,94 g s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 72,4 % hmotnostných, obsahujúci 71,63 mg absolútneho metamfetamínu v hodnote najmenej 4 947 Eur, ktorý je zmysle citovaného zákona zaradený do II. skupiny psychotropných látok, pričom 9. februára 2022 v čase asi o 09:00 hod. na S. ulici číslo XX v Q. odovzdal predmetné plastové vrecko s metamfetamínom D. C., ktorému neoznámil jeho presný obsah, so zámerom, aby za neho odovzdal metamfetamín osobe, s ktorou si obžalovaný aj prostredníctvom SMS správ dohodol cenu, množstvo, dátum a miesto predaja metamfetamínu, následne D. C. osobným motorovým vozidlom značky R. G. čiernej farby s evidenčným číslom Q. odviezol na Q. B. číslo X v

Q. na parkovisko pred obchod s rybárskymi potrebami, kde obžalovaný požiadal D. C., aby uvedené plastové vrecko s metamfetamínom odniesol a odovzdal ním označeným osobám, nachádzajúcim sa s motorovým vozidlom na parkovisku, k čomu už nedošlo, pretože po vystúpení D. C. z motorového vozidla boli spoločne s obžalovaným zadržaní príslušníkmi Policajného zboru a plastové vrecko s obsahom 98,94 g metamfetamínu bolo nájdené a odňaté vyšetrovateľom Policajného zboru pri osobnej prehliadke D. C., bod 2/ v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov neoprávnene prechovával vo svojom byte číslo 10 na Ulici G. C. číslo XXXX/XX v Q. od presne nezisteného času až do 10. februára 2022 približne 14:48 hod. plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O. obsahujúce sušený rastlinný materiál rodu konope - Cannabis s hmotnosťou 6 828 mg a priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,7 % hmotnostných, s obsahom 526 mg účinnej látky tetrahydrokanabinolu, ktorého hodnota je minimálne 68,28 Eur a plastové vrecko s tlakovým uzáverom a nápisom O., v ktorom sa nachádzal biely kryštalický materiál metamfetamín s hmotnosťou 10 mg, plastové vrecká s rastlinným materiálom rodu konope - Cannabis a metamfetamínom boli nájdené a odňaté vyšetrovateľom Policajného zboru pri domovej prehliadke, pričom v zmysle citovaného zákona sú rastliny rodu Cannabis - konopa zaradené do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol je zaradený do I. skupiny psychotropných látok a metamfetamín je zaradený do II. skupiny psychotropných látok, a obžalovaný spáchal skutok v bodoch 1/ a 2/ napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 1T/29/2018 z 19. júna 2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/95/2018 z 13. septembra 2018 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, teda si neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a tiež sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k predaju psychotropnej látky, ktorého konania sa dopustil v úmysle spáchať trestný čin, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo, hoci už bol za taký čin odsúdený a čin spáchal vo väčšom rozsahu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022 sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 30. apríla 2022, za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obvinenému uložil aj trest prepadnutia veci - mobilného telefónu značky O. XX O.: XXXXXXXXXXXXXXX, SIM karty číslo XXXXXXXXXXXXX a vreckovej digitálnej váhy bez ochranného krytu. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil aj ochranný dohľad na 2 roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona súd uložil obvinenému povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dostaviť sa do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody k probačnému a mediačnému úradníkovi okresného súdu, v ktorého obvode má bydlisko, a v rámci uloženého ochranného dohľadu a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť probačnému a mediačnému úradníkovi jedenkrát za dva mesiace a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska; to neplatí, ak ide o pravidelne opakujúce sa vzdialenia, o ktorých bol probačný a mediačný úradník vopred informovaný. Podľa § 77 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania iných návykových látok. 3. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu z 30. novembra 2023 podal dovolanie obvinený vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Marcela Ružarovského podaním zo 14. júla 2025 (č. l. 1553 1557), v ktorom navrhol, aby dovolací súd konštatoval za zistené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Trestného poriadku a zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2023, sp. zn. 6To/134/2023 a vec mu vrátil na nové rozhodnutie. Obvinený podané dovolanie doplnil prostredníctvom obhajcu podaním z 12. septembra 2025 a svojimi osobitnými podaniami z 8. septembra 2025 a z 2. februára 2026. Obvinený namietol tieto základné skutočnosti (skrátene):

3.1. Rozsudok neobsahuje dostatočné, správne, zrozumiteľné, zákonné a logické úvahy, ktorými sa súd riadil pri uznaní viny a pri ukladaní trestu. Nie sú v ňom logické argumenty, pre ktoré súd obvineného uznal za vinného a chýba aj správna a vyčerpávajúca analýza dôvodov uloženia trestu. 3.2. V rámci súdneho konania prišlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu obvineného tým, že došlo k arbitrárnemu odmietnutiu jeho návrhu na doplnenie dokazovania - výsluchy svedkov Š., P. a P.. Okresný súd tento návrh odmietol ako podaný oneskorene. Obvinený namietal, že tento návrh bol podaný včas, pretože o svedkoch sa v prípravnom konaní nevedelo a potreba ich vypočutia vyvstala až po výsluchoch svedkov T. a T. na hlavnom pojednávaní. 3.3. Obvinený navrhol vypočuť aj svedka U., ktorý by vedel spochybniť výpoveď T., pretože to bola práve svedkyňa T., ktorá predávala drogy a udržiavala kontakty s drogovým podsvetím aj po zadržaní obvineného. Aj tento návrh bol okresným súdom formalisticky odmietnutý. Ak súd nepovažoval návrh za opodstatnený, mal jeho odmietnutie riadne odôvodniť a nie ho iba formálne „zmiesť“ zo stola. 3.4. Na tieto pochybenia obvinený poukázal aj v podanom odvolaní. Odvolací súd sa riadne nevysporiadal s prednesenými námietkami, nakoľko svoj súhlas s rozsahom vykonaného dokazovania podoprel iba abstraktným parafrázovaním ustanovení Trestného poriadku. Vyššie uvedení svedkovia by minimálne preukázali, že úvahy súdu sú svojvoľné a arbitrárne. Tiež by sa preukázalo, že určití svedkovia vypovedali nepravdivo, účelovo v snahe vyhnúť sa trestnému stíhaniu alebo získať pre seba nezákonné benefity. 3.5. Nestačí, ak súd jednoducho argumentuje tým, že skutkový stav je dostatočne zistený zo zadovážených dôkazov (najmä od svedkov), pokiaľ obžalovaný poukáže na ďalších svedkov, ktorí sú spôsobilí vyvrátiť doterajšie tvrdenia iných svedkov. Súdy mali týmto svedkom venovať náležitú pozornosť. Pokiaľ odvolací súd nedoplnil sám dokazovanie alebo neprikázal súdu prvej inštancie dokazovanie doplniť, potom aproboval nezákonný stav, kedy právo na obhajobu obžalovaného nebolo naplnené v zmysle požiadaviek Európskeho dohovoru. 3.6. Obvinený považuje dôkazy - usvedčujúcu výpoveď svedkyne T. a svedka C. za nezákonné, pretože sami páchali trestnú činnosť, dokonca podľa uznesenia o začatí trestného stíhania mala byť trestná činnosť páchaná formou spolupáchateľstva. 3.7. Vyšetrovateľ vo svojom podnete adresovanom Okresnej prokuratúre Trnava požiadal prokurátora, aby podal návrh na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky. Podnet odôvodnil informáciami získanými pri operatívno-pátracej činnosti. Išlo predovšetkým o výpis SMS komunikácie, pričom z podnetu nevyplýva, či bol na získanie takýchto citlivých informácií vydaný predchádzajúci príkaz sudcu. Je tak sporné, či tieto informácie mohli byť použiteľné na účely trestného konania. 3.8. Obvinený podal na Najvyšší súd Slovenskej republiky podanie, ktorým žiadal preskúmanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (§ 362f až 362g Trestného poriadku). Toto podanie napokon skončilo na Okresnom súde Trnava, ktorý do 14. júla 2025 nerozhodol o zákonnosti tohto príkazu. 3.9. Obdobné námietky možno vztiahnuť aj na príkaz na vykonanie domovej prehliadky na ul. G. C. XX, Q., kde sa v odôvodnení príkazu nachádzajú doslovné prepisy získané odpočúvaním, ktoré boli získané nezákonne ako aj na prehliadky iných priestorov a pozemkov, ktoré považuje za nezákonné. 3.10. Obvinený za nezákonné dôkazy považuje výpovede svedkov T., T., C. a T., ktorí spolupracovali s OČTK s cieľom zlepšiť svoje procesné postavenie. Keďže OČTK vedeli, že tieto osoby páchajú drogovú tresnú činnosť a zároveň voči nim nepoužili odklony v trestnom konaní, bolo ich povinnosťou začať voči nim trestné stíhanie a vzniesť im obvinenie. OČTK odignorovali svoju povinnosť, pretože tieto osoby z procesného hľadiska považovali iba za svedkov. Tento postup je účelový s cieľom prinútiť a vplývať na iné osoby páchajúce trestnú činnosť, aby udávali iné osoby s cieľom privodiť ich faktickú beztrestnosť v podobe nestíhania týchto osôb. Proti T. bolo začaté trestné stíhanie, avšak pre lepšiu pozíciu (svedka) vypovedala proti odsúdenému účelovo. 3.11. Súdy mali hodnotiť výpovede svedkov (T., T., C. a T.) prísnejšie, venovať pozornosť výhodám, ktoré tieto osoby za beztrestnosť získali, overovať ich výpoveď inými, objektívnymi dôkazmi a pod. Krajský súd len všeobecne poukázal na zásady dokazovania. Hodnotenie výpovedí svedkov robí konanie ako celok nespravodlivým, pričom obvinený ho považuje za príliš formalizované. Naviac vo výpovediach týchto svedkov, ktorí užívajú drogy, sa vyskytujú vzájomné rozpory. 3.12. Krajský súd skutok obvineného kvalifikoval podľa právnej úpravy Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022, na základe čoho mu uložili trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov. Ku dňu podania dovolania nadobudlo účinnosť znenie Trestného zákona, ktoré by bolo v prípade jeho aplikácie pre odsúdeného zásadne priaznivejšie, tak je to nevyhnutné v dovolacom konaní zohľadniť.

3.13. Hoci sa Súdny dvor EÚ v závere svojho rozsudku k zásade lex posterior mitius vyjadril cez optiku správneho trestania, tak odsúdený nevidí objektívny dôvod, prečo by sa tieto závery nemali vzťahovať aj na trestné konanie. Podstatným pre skúmanie uplatnenia tejto zásady nie je druh konania podľa vnútroštátneho práva, v ktorom sa má uplatniť, ale povaha sankcie, ktorá môže byť v konaní uložená (t. j. sankcia s trestnoprávnym charakterom). 3.14. Ak sa táto zásada uplatňuje na konanie prejednávajúce menej závažné protiprávne činy, o to viac by sa mala uplatňovať aj na konania prejednávajúce závažnejšie protiprávne činy. Okrem toho by ani nedošlo k diskriminácii odsúdených osôb, ktorým už uplynula lehota na podanie dovolania, pretože až uplynutím lehoty na podanie dovolania sa rozhodnutie o vine a treste považuje za materiálne právoplatné v zmysle Charty základných práv EÚ a SD EÚ. Všetky osoby, ktorým teda lehota na dovolanie plynie, sa nachádzajú v odlišnej procesnej pozícii. Nejde teda o rovnaké podmienky a odlišný prístup k osobám, ktorým už lehota uplynula. 3.15. V prípade aplikácie zásady lex posterior mitius v trestnom konaní nie je rozhodujúce, či sa podľa vnútroštátneho práva napadnuté rozhodnutie považuje formálne za právoplatné alebo nie. Právoplatnosť je z tohto hľadiska nutné skúmať z materiálnej stránky. 3.16. Zo záveru Súdneho dvora EÚ (rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 1. augusta 2025, sp. zn. C-544/23) vyplýva, že na účely aplikácie zásady lex posterior mitius, nemožno trestné konanie považovať za právoplatne skončené, ak sú kumulatívne splnené 3 kritéria, a to: 1. opravný prostriedok je súčasťou riadneho priebehu konania, 2. opravný prostriedok je možné podať v lehote stanovenej zákonom a bez toho, aby sa museli odôvodniť výnimočné okolnosti, 3. lehota na podanie takéhoto opravného prostriedku neuplynula alebo o ňom nebolo rozhodnuté. 3.17. Dovolanie v trestnom konaní predstavuje riadnu súčasť trestného konania, ktoré je prípustné širokému okruhu osôb, najmä obvinenému a prokurátorovi. Dovolaním možno napadnúť viaceré vady od procesných pochybení až po nesprávne právne posúdenie veci. Dovolacie dôvody sú v našom právnom poriadku nastavené pomerne široko a preto nemožno konštatovať, že by podané dovolanie bolo nutné odôvodniť výnimočnými okolnosťami prípadu. Zároveň nemožno stotožniť dovolacie dôvody s výnimočnými okolnosťami prípadu. Kým na jednej strane dovolacie dôvody majú zásadne širšiu mieru uplatnenia (či už z hľadiska rôznorodých procesných pochybení, právneho posúdenia veci), tak výnimočné okolnosti prípadu sú chápané Súdnym dvorom EÚ užšie. 3.18. Pri treste prepadnutia veci nebolo preukázané, že finančná hotovosť vo výške 990 Eur pochádza z trestnej činnosti. Digitálna váha, ktorú vydala T., patrila jej osobe, hoci účelovo za vlastníka označila obvineného. Nebolo preukázané, že mobilný telefón zn. O. XX E. so SIM č. XXXX XXX XXX mal niečo spoločné s trestnou činnosťou. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že z mobilného telefónu neboli zabezpečené žiadne relevantné dáta. Išlo o jeho súkromné číslo, ktoré nebolo predmetom odpočúvania. Predkladá faktúru z Z. a.s. o kúpe tohto mobilného telefónu spoločnosťou R., s. r. o. Predmetom odpočúvania bolo telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktoré patrilo T. a číslo XXXX XXX XXX, ktoré používal C.. Obvinený nedostal odpoveď, prečo súdy tvrdia, že toto telefónne číslo používal obvinený. 3.19. Namieta použitú právnu kvalifikáciu skutku, pretože pri jeho zadržaní neboli zaistené omamné látky, pri domovej prehliadke boli zaistené dve vrecká zn. O., z toho jedno bolo prázdne a druhé obsahovalo 7 g konope, ktoré patrilo J. P., ktorá je spoluvlastníčkou bytu. Vrecká si dala kúpiť T.. Obvinený nie je díler, ale len konzument. 3.20. Plastové vrecko zaistené pri domovej prehliadke C. je priesvitné vrecko (str. 510) s tlakovým uzáverom bez označenia. Krajský súd uviedol, že predmetné vrecko mohlo byť otočené z druhej strany a nebolo vidieť lemovanie O.. Vrecká zn. O., ktoré boli v konaní zaistené, sú na pohľad odlišné od vrecka (str. 510). V spise sa nachádza len jedno vrecko, hoci zaistené boli 3 vrecká. 3.21. Súdy nedali odpoveď na namietané rozmerové a vizuálne rozdiely vreciek, ktoré sú nezameniteľné. So zaistenými stopami bolo manipulované. Ako mohla daktyloskopia skúmať vzorky skôr, ako biológia, keď daktyloskopia odoslala vzorky zadávateľovi 2. marca 2022, biológia údajné vzorky skúmala až 14. apríla 2022 a znalecký posudok bol vypracovaný 22. apríla 2022, ale zadávateľ mal znalecký posudok už pred 31. marcom 2022, nakoľko naň poukazuje pri rozšírení obvinenia z 31. marca 2022. Aké vzorky skúmala biológia 14. apríla 2022, keď výsledky boli známe už pred 31. marcom 2022? 3.22. Dve zaistené vrecká zn. O. boli zasielané na expertízu 2. marca 2022, mesiac od zaistenia. Aký bol dôvod tieto stopy 30 dní držať na polícii? 3.23. Obvinený je presvedčený, že vrecko zaistené pri osobnej prehliadke u C. neobsahovalo jeho stopy. Preto vzorky z domovej prehliadky boli zasielané až 30 dní od zaistenia stôp a preto sa všade snažia uvádzať, že všetky sáčky sú O. a preto sa v spise nachádza len jedno vrecko, ktorého pôvod nevedel určiť ani sudca.

3.24. Stopy odoslané na skúmanie 2. marca 2022 boli zadávateľom vylúčené, aby sa porovnali s C. a T.. Prečo ich OČTK vylúčil? 3.25. Daktyloskopia vrecká O. skúmala 7. apríla 2022, v ten deň bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorého závere sa píše, že po skúmaní 7. apríla 2022 boli vzorky vyradené a zlikvidované. Ako potom mohla biológia skúmať vzorky 8. apríla 2022? 3.26. Na tieto skutočnosti obvinený doposiaľ nedostal odpoveď. 3.27. Kriminalistický a expertízny ústav PZ nespĺňal v čase vypracovania posudkov zákonné podmienky pre zápis znaleckej organizácie a mali byť vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Znalecké posudky nemajú znaky znaleckých posudkov, nie je v nich uvedená zodpovedná osoba, absentuje dostatočný opis, fotodokumentácia a ako bolo so stopami naložené. Nesedí ani časový sled úkonov. 3.28. Obvinený bol vo väzbe nezákonne, bol nezákonne zadržaný, a to na základe informácií získaných v rozpore s Trestným poriadkom. Tým absentuje aj dôvodnosť uznesenia o vznesení obvinenia ako prvá materiálna podmienka väzby. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané v rozpore s § 199 ods. 3 Trestného poriadku. 3.29. Vo veci bolo začaté trestné stíhanie odo dňa 14. januára 2022 a operatívne rozpracovanie bol začaté 11. januára 2021. Po začatí trestného stíhania nemožno postupovať na základe operatívnopátracej činnosti, ale len v súlade s Trestným poriadkom. 3.30. Obvinený poukázal na uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z 21. mája 2025, sp. zn. 4Tdo/65/2024 (body 36 až 44). OČTK jeho osobu 13 mesiacov nezákonne sledovali a na základe týchto poznatkov ho zadržali a obvinili. Z tohto postupu je zrejmé aj porušenie práva na obhajobu obvineného. 3.31. Obvinený nemal možnosť klásť svedkovi T. otázky, pretože jeho výpoveď, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, bola obvinenému len oznámená. Tento svedok uviedol, že ho nepoznal a ani ho nikdy nevidel. Svedok kúpu drogy dohodoval cez tel. č. XXXX XXX XXX, ktoré používal svedok C.. Tomuto svedkovi bol nevznesením obvinenia poskytnutý nezákonný benefit v podobe úplnej beztrestnosti. 3.32. Svedkyňa T. tvrdila, že drogy mal pripravovať obvinený a nosila ich na jeho pokyn. Svedkovia však tvrdili, že volali priamo T. a obvineného nepoznajú. Zo záznamov sledovania T. vyplýva, že bola viac krát spozorovaná ako predáva drogy. Z nahrávok z ÚVV Leopoldov sú záznamy, kde opisovala z akých dôvodov takto účelovo vypovedala. T. ani nie je svedok stíhaného skutku, ale uvádza len svoje domnienky. Svedkyňa mala byť sama obvinená z trestnej činnosti, ku ktorej sa priznala a usvedčujú ju z nej svedkovia. 3.33. Svedok B. priznal, že na jeho krivú výpoveď v prípravnom konaní ho naviedla T.Á.. 3.34. Svedok M.Š. uviedol, že drogy si zabezpečoval od T. ešte v čase, keď s obvineným netvorila pár. 3.35. Svedka T. na krivú výpoveď inštruovali OČTK prísľubom, že bude prepustený z väzby alebo mu bude znížený trest. Súd poukazuje na výpoveď svedka z 28. februára 2022, hoci vypovedal v prípravnom konaní len jeden krát 7. júna 2022. 3.36. Od súdov nedostal odpovede na jeho námietky k vykonaným dôkazom. 3.37. Svedok C. najprv tvrdil, že o ničom nevedel, neskôr potvrdil, že vedel, že v sáčku sú drogy. V prípravnom konaní vypovedal, že nie je užívateľom drog, čo vyvrátil znalecký posudok KEÚ PZ. Potvrdil, že obvinený ho mal na miesto odovzdávky len odviesť a po jeho vystúpení obvinený odchádzal preč. Svedok doposiaľ nie je obvinený v tejto veci. Vypovedá voči nemu výmenou za to, že nie je sám obvinený. Pomáhajú mu OČTK, lebo dlhé roky pracoval ako šofér na Krajskej prokuratúre v Trnave a pozná množstvo prokurátorov. 3.38. Svedkovia C., T., T. a T. sú v zmysle skutkovej vety v postavení svedkov, hoci svedkom nemôže byť podozrivá ako ani obvinená osoba, a preto sú ich výpovede procesne nepoužiteľné. Spis neobsahuje žiadny záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia, a preto im v tejto veci prislúcha postavenie obvinených. Svedok je definovaný ako osoba, ktorá je odlišná od páchateľa. Svedok nemôže byť ani podozrivý ani obvinený, pokiaľ jeho vec nebola skončená alebo nebol vylúčený na samostatné konanie. 3.39. Tieto osoby (T. a C.) boli zadržané ako podozrivé, a preto bol súd povinný skúmať, z akých dôvodov vystupujú ako svedkovia a prečo neboli obvinení. 3.40. Svedok T. vypovedal, že s obvineným ho zoznámil A.. P.. Tohto svedka navrhol pred súdom vypočuť, avšak súd jeho návrh zamietol, čím mu odoprel právo na spravodlivý proces. 3.41. Svedkyňa T. vypovedala, že bola pri predaji drog osobe H.. P.. Navrhol vypočuť tohto svedka, aby vyvrátil toto tvrdenie svedkyne T.. Ani výsluch tohto svedka súd nepovolil. 3.42. Súd označil výpoveď svedkyne P. k zaistenej marihuane za nedôveryhodnú, pretože mala T. ovplyvňovať. Sama T. však uviedla, že ju táto svedkyňa nenavádzala na krivú výpoveď. 3.43. Súd neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že sa podieľal na komunikácii cez tel. č. XXXX XXX XXX, ktoré používal C.. Súd svojvoľne ustálil, že komunikoval 9. februára 2022 s osobou Š. o

svedkovi T. a predaji drog. V komunikácii neboli spomenuté drogy ani meno T.. Súd nepovolil výsluch Š., aby sa vyjadril, či svedka T. pozná a svojvoľne ustálil, že tieto osoby sa poznajú. 3.44. Súdy v jeho prípade porušili princíp prezumpcie neviny, keď neaplikovali pri hodnotení vykonaného dokazovania zásadu in dubio pro reo. 3.45. V konaní nebola naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 172 Trestného zákona. Špecifikom prechovávania je, že má daná osoba predmet pri sebe, avšak obvinený pri sebe žiadnu drogu nemal. Podstatou zadováženie je, že osoba vec kúpi alebo vymení, avšak v konaní nebolo preukázané, že by niečo kupoval alebo vymenil. V tomto prípade k žiadnemu predaju nedošlo, svedok C. tvrdil, že mal drogy len odovzdať, nie predať ani vymeniť. Svedok T. nič nekúpil, ani neposkytol službu. 3.46. Predmetom obžaloby nie je ani tá skutočnosť, že by nejakú drogu dal C., ale len to, že on chcel drogy predať inej osobe a tvrdí, že mu ich dal obvinený, aby ich bezodplatne odovzdal T.. 3.47. Nemal v držbe žiadne drogy a to, že bol pod ich vplyvom zodpovedá právnej kvalifikácii podľa § 171 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022. 3.48. Súd sa vôbec nevysporiadal s kľúčovou námietkou, že v spise chýbajú dôkazy, a to plastové vrecká s tlakovým uzáverom a taktiež nevedel určiť a vysvetliť, kde bolo zaistené predmetné plastové vrecko, ktoré sa ako jediné nachádzalo v spise. 4. K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podaním z 22. júla 2025 (č. l. 1560 - 1562), v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, a to s nasledovným odôvodnením (skrátene): 4.1. Okresný súd v Trnave sa zaoberal a v konečnom dôsledku aj v celom rozsahu vysporiadal s návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania o výsluchy svedkov Š., P., P. a U., ktorých vykonanie zamietol a svoje rozhodnutie na hlavnom pojednávaní adekvátne odôvodnil oneskoreným podaním návrhov, resp. tou skutočnosťou, že by nemali podstatný význam pre náležité zistenie skutkového stavu veci. Z jeho rozsudku boli zistiteľné skutkové a právne úvahy, hodnotenia a závery, ktoré vysvetľovali nepotrebnosť takýchto dôkazných prostriedkov na meritórne rozhodnutie o vine a ich odmietnutie. Totožnosť svedkov Š. a P. vyplývala z prípravného konania i podanej obžaloby, obžalovaný napriek tomu včas po prevzatí obžaloby s výzvou nenavrhol ich vypočutie, pričom podľa jeho vyjadrenia s prvým menovaným svedkom komunikovali iba v súvislosti so stavebnou činnosťou, druhý svedok mal podľa svedkyne T. opakovane zakúpiť od obžalovaného metamfetamín. Svedok P. mal zoznámiť svedka T. s obžalovaným, ku ktorému si išli zabezpečiť pervitín, svedok U. si mal zadovažovať pervitín od svedkyne T.Í., ani v týchto prípadoch neboli návrhy na vykonanie výsluchov podané neodkladne či v primeranej lehote. Žiadny z označených svedkov pritom nemal mať vedomosť o žalovaných skutkoch, resp. nevedel vypovedať priamo ku skutkom, ktoré boli predmetom obžaloby, ale mohli hypoteticky poskytnúť svedectvo iba k distribúcii a obchodovaniu obžalovaného s psychotropnými látkami alebo k zadovažovaniu si pervitínu T., čo však ani v jednom prípade nepredstavuje súčasť žalovanej skutkovej vety. Krajský súd v Trnave sa v rámci odvolacieho konania vo svojom rozsudku riadnym, dôsledným a preskúmateľným spôsobom zaoberal a vyrovnal s námietkami obžalovaného k rozsahu dokazovania aj k zamietnutiu dôkazných návrhov obžaloby, tieto vyhodnotil a odôvodnil, prečo predmetné výhrady kvalifikoval ako nedôvodné, konkrétne v častiach bod 12 až bod 14.1. Podľa záverov označeného súdu v konaní na okresnom súde boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, dôkazy boli vyhodnotené podľa pravidiel ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku a zakladali správny záver o vine obžalovaného. Odôvodnenie prvostupňového rozsudku je presvedčivé a splnilo kritériá ustanovenia § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Právo obžalovaného na obhajobu nebolo porušené zásadným spôsobom a v tomto smere vyslovené námietky obhajoby krajský súd správne posúdil ako nedôvodné. Obhajobou navrhované dôkazy boli podľa súdu druhého stupňa okresným súdom odmietnuté ako nadbytočné, resp. týkajúce sa okolností nepodstatných pre toto konanie, či uplatnené oneskorene. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci, podľa ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Zákon nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 a ods. 11 Trestného poriadku ako aj vlastné hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Navrhovaní svedkovia neboli spôsobilí spochybniť alebo dokonca vyvrátiť skutkovo a právne

relevantné tvrdenia iných vo veci vypočutých svedkov, ktorých výpovede a z nich zistené skutočnosti boli verifikované väčším množstvom ostatných vykonaných priamych aj nepriamych dôkazov. 4.2. Námietky obvineného vzťahujúce sa k podkladom pre podanie návrhu a vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a pochybnosti o zákonnom spôsobe vykonania tohto dôkazného prostriedku považuje za jednoznačne nedôvodné. Pred podaním podnetu vyšetrovateľa a návrhom prokurátora podľa § 115 ods. 2 Trestného poriadku bolo s aplikovaním postupu podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním na základe súhlasov Krajského súdu v Trnave vydaných na použitie informačno-technických prostriedkov, realizované odpočúvanie účastníckych telefónnych staníc s číslami +XXX XXX XXX XXX a +XXX XXX XXX XXX, ktorých užívateľmi v prvom prípade bol obvinený a v druhom prípade A. T., obidve účastnícke stanice boli registrované na spoločnosť R. s. r. o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol obvinený. Uvedeným zákonným spôsobom boli zabezpečené záznamy z odposluchov telefonických hovorov aj SMS komunikácie, ktoré predstavovali jeden z dôkazných podkladov pre uplatnenie procesného postupu odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky predpokladaného v ustanovení § 115 Trestného poriadku. Okresný aj krajský súd riadne preskúmali a vo svojich rozsudkoch vyhodnotili zákonnosť vydaných príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, pričom závery s príslušnými úvahami v danej otázke sú zistiteľné z ich rozhodnutí. Dovolaním napadnutom rozsudku Krajského súdu v Trnave sa v časti označenej nadpisom K hodnoteniu výpovedí svedkov v bodoch 17. až 17.14. druhostupňový súd podrobne, precízne a presvedčivo vyjadril k otázke zákonnosti a dôkazno-procesnej použiteľnosti obžalovaného usvedčujúcich svedeckých výpovedí T., C., T. a de facto aj T. či ďalších svedkov (T., B.), ktorí potvrdzovali obchodovanie s psychotropnými látkami formou predaja za peňažnú hotovosť zo strany obvineného. Samotné použitie výpovedí svedkov podaných výmenou za beztrestnosť alebo za iné výhody samo osebe nepostačuje na to, aby súdne konanie bolo nespravodlivé. Riziko vyplývajúce z použitia výpovedí tzv. kajúcnikov sa nesmie podceňovať, pričom na účely konečného posudzovania spravodlivosti trestného konania je nutné prihliadať na skutočnosť, či vnútroštátne orgány podrobili výpovede tzv. kajúcnikov primeranému stupňu preskúmania, a konajúce súdy sú osobitne povinné zohľadňovať dôkaz pochádzajúci od svedka, ktorý bol sám zapletený v danom trestnom čine, a z tohto dôvodu ho posúdiť kvalifikovanejším spôsobom ako akýkoľvek iný dôkaz. Pojem svedok vyplývajúci z čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru je podľa judikatúry ESĽP potrebné vykladať autonómne tým spôsobom, že ide o každého svedka, ktorého výpoveď môže slúžiť ako podklad pre meritórne rozhodnutie, a to bez ohľadu na to, či ide o svedka v užšom slova zmysle alebo svedka, ktorý sa podieľal určitým spôsobom na páchaní trestnej činnosti, alebo prípadne bol pred vylúčením jeho trestnej veci na samostatné konanie vo vzťahu ku sťažovateľovi spoluobvineným. Krajský súd intenzívne a obsiahlo nielen jednotlivo, ale najmä vo všetkých súvislostiach a vzťahoch k ostatným produkovaným dôkazom podrobil podané svedecké výpovede menovaných svedkov vyššiemu rozsahu - stupňu preskúmania a kritickej kontroly, osobitnému a kvalifikovanejšiemu následnému vyhodnoteniu predmetných dôkazných prostriedkov a skutočností (dôkazov) z nich zistených v priebehu súdneho konania, ktorých objektivita a vierohodnosť bola potvrdená aj inými zabezpečenými dôkazmi. Vyššie uvedení svedkovia napriek zákonnej možnosti odoprieť vypovedať a riadnom poučení o takomto práve túto možnosť nevyužili a svojimi výpoveďami usvedčovali obvineného. Voči týmto osobám navyše ani nebolo možné použiť legálne benefity ustanovenia § 205 ods. 1 Trestného poriadku o dočasnom odložení vznesenia obvinenia, na ktorých sa takáto možnosť zákonného postupu nevzťahovala, keďže sa nepodieľali na objasnení niektorého z tam uvedených trestných činov korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny alebo zločinu spáchaného organizovanou skupinou alebo zločineckou skupinou, trestného činu úkladnej vraždy alebo trestných činov terorizmu alebo na zistení páchateľa takéhoto trestného činu. A v podstate z rovnakého dôvodu ani obdobný postup upravený v ustanovení § 218 Trestného poriadku o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného nebol použiteľný, keďže sa tieto osoby nepodieľali na objasnení niektorého z tam uvedených trestných činov, odhliadnuc od toho, že obvinené ani neboli. Vo vzťahu k svedkom T. či T. nebolo preukázané, že by sa akýmkoľvek rozhodným spôsobom podieľali na spáchaní skutku-protiprávnom konaní alebo jeho časti, ktorý je predmetom obžaloby. Svedok C. podľa skutkových zistení bol iba náhodne a jednorazovo zneužitý odsúdeným na ním vopred dohodnutý a pripravený akt predaja, resp. faktického odovzdania drogy jeho odberateľovi bez toho, aby mal adekvátnu mieru vedomosti o konkrétnom charaktere odovzdávanej veci. Vykonané dokazovanie a zistené skutočnosti tak neodôvodňovali vznesenie obvinenia žiadnemu z menovaných svedkov a neboli dostatočné ani na vznesenie obvinenia poslednému svedkovi T., pretože na základe zabezpečených dôkazov nebolo možné u nich vysloviť s vyššou mierou pravdepodobnosti a spoľahlivosti dôvodný záver o splnení zákonných podmienok na postup v zmysle § 206 Trestného poriadku. Konzumenti drog sa vypočúvajú

ako svedkovia po poučení podľa § 130 Trestného poriadku a ich výslovnom vyjadrení sa k poučeniu, tieto osoby nenadobúdajú postavenie „podozrivých", nakoľko je zrejmé, že „konzumná držba drog" nie je v Slovenskej republike trestná a v prípade spotrebovania drog nie je trestný ani samotný predchádzajúci nákup drog. Preto nie je namieste tieto osoby poučovať o právach podozrivých. Súčasne je zrejmé, že tieto osoby sú vypočúvané k trestnej činnosti inej osoby, s predmetom skutku predaja drog a ani preto sa nemôžu dostať do postavenia podozrivej osoby. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu neboli založené na podstatnom dôkaze alebo dôkazoch, ktoré by súd nevykonal zákonným spôsobom. 5. K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril obvinený podaním z 15. februára 2026 a prostredníctvom obhajcu podaním zo 16. februára 2026 nasledovne (skrátene): 5.1. Obvinený má za to, že odmietnutie návrhu vykonať dôkazy ním navrhnuté iba pre údajné oneskorené podanie, nemôže obstáť. Právo na obhajobu zahŕňa nielen právo aktívne uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy, ale tomuto právu zodpovedá aj presvedčivé odôvodnenie, pokiaľ sa návrhom obvineného nevyhovie. Prosté konštatovanie, že návrh bol podaný oneskorene, nie je učinením zadosť právu na obhajobu. Okrem toho je vecou obhajoby, kedy akého svedka alebo dôkaz navrhne vykonať. Aj prípadné neskoršie navrhnutie dôkazu, než len bezprostredne po doručení obžaloby musí v zásade súd akceptovať a pre prípad, že sa návrhu nevyhovie, musí sa tento postup riadne odôvodniť. Odsúdený poukazuje aj na ustanovenie § 311 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorého možno odvolanie oprieť aj o nové skutočnosti a dôkazy. V záujme zistenia skutočného stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti (základná zásada trestného konania), sa preto pripúšťa aj v štádiu odvolacieho konania navrhovať vykonanie takýchto nových dôkazov. Pri odmietnutí vykonať dôkaz súd musí brať do úvahy aj právo na obhajobu a základné zásady trestného konania (nepochybne aj právo na konanie v primeranej lehote a na rýchlosť konania), ktoré ale musí zohľadniť vo vzájomných súvislostiach. Nestačí preto prosté odmietnutie navrhovaných dôkazov, lebo neboli navrhnuté už pri podaní obžaloby. Predmetný postup súdu nie je správny a je spôsobilý založiť dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. 5.2. Pokiaľ ide o namietanie dôkazov - svedeckých výpovedí T., C., T. a T., obvinený sa pridržiava svojej argumentácie obsiahnutej v dovolaní. Je nepochybné, že viaceré osoby sa podieľali na páchaní trestnej činnosti. Dokonca bolo začaté vo veci T. aj trestné stíhanie, ktorá mala trestnú činnosť páchať formou spolupáchateľstva s obvineným. Samotný fakt „nestíhania“ ako spolupáchateľa robí z tejto procesnej situácie istú formu odmeny, preto nemožno považovať závery odvolacieho ani prvostupňového súdu za správne. Súdy sa iba zbavili zodpovednosti za spravodlivé rozhodnutie, keď na túto skutočnosť odmietli prihliadať s tým, že nepatrí súdu skúmať, prečo tieto osoby neboli obvinené. Aj z čl. 6 ods. 1 európskeho dohovoru vyplýva, že právo na spravodlivé konanie je garantované pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, teda hlavne súd má garantovať spravodlivosť, ktorá zahŕňa aj posúdenie hodnovernosti výpovedí osôb, ktoré získali beztrestnosť v podobe nestíhania/neobvinenia. Dokonca aj ESĽP vo veci Adamčo proti SR, číslo 45084/14 uvádza, že práve súdy musia zaujať stanovisko k výhodám, ktoré sa osobám poskytli. Neobstojí preto argument, že súdom nepatrí skúmať, prečo iné osoby neboli obvinené, keď ESĽP v minulosti vytýkal, že sa súdy nezoberali výhodami spolupracujúcej osoby akými bolo napríklad prepustenie z väzby a zastavenie trestného stíhania (bod 65 rozhodnutia ESĽP). Sám prokurátor odkazuje na judikatúru ESĽP a ÚS SR, ktorá vyžaduje kvalifikované posúdenie výpovede svedka, ktorý bol sám zapojený do trestnej činnosti, čo nepochybne viacerí svedkovia spĺňajú (ak nie všetci, lebo obchodovali s drogami). Výhoda alebo benefity pre osoby, ktoré sa podieľali na trestnej činnosti, nemusí vychádzať iba z ustanovenia § 205 alebo § 218 Trestného poriadku. Takouto výhodou je aj faktické nestíhanie týchto osôb ako obvinených. Posúdenie spravodlivosti konania podľa čl. 6 európskeho dohovoru, vrátane výpovedí osôb, ktoré sami páchali trestnú činnosť a neboli nijak sankcionované, nezodpovedá súdnej praxi ESĽP, teda konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom porušuje čl. 6 ods. 1 európskeho dohovoru. 5.3. Skutok zistený súdmi nebol podradený pod správnu právnu kvalifikáciu. Spáchaním skutku predaj drog, prechovávanie, alebo zadováženie sa rozumie byť zadržaný pri odovzdávaní drogy, mať ju pri sebe. Napadnuté rozsudky mu dávajú za vinu, že mal drogy zabezpečiť, odovzdať C., aby drogu predal T.. Pokiaľ ide o to, že drogu kúpil, predal a prechovával, musel by mať túto drogu pri sebe a musel by ju odovzdávať kupujúcemu. Zo skutkovej vety v rozsudkoch nevyplýva dôvodnosť použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty - kúpa, predaj a držba drogy, nakoľko žiadnu drogu nemal a nebol ani pri predaji drogy. Užitie drogy nie je trestné, čo je jeho prípad. 5.4. Príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky považuje za vydané nezákonne, súdy nižšieho stupňa mu nedali odpoveď na jeho námietky k týmto príkazom na odpočúvanie na akom základe bolo začaté odpočúvanie z operatívno-pátracej činnosti, či sa jednalo o odpočúvanie začaté

v inej trestnej veci alebo v tejto veci, aký bol vôbec zákonný dôvod na začatie takéhoto odpočúvania, pretože to zo spisu nie je zrejmé, čo malo byť podkladom na začatie trestného stíhania, pretože súčasťou spisu nie je trestné oznámenie ani iná listina, z ktorej by vyplývalo, že je dôvod na začatie trestného stíhania. 5.5. V odôvodnení príkazu z 23. januára 2022, sp. zn. 28Ntt/8/2022-2-V-OSTT vydaného na odpočúvanie telefónu registrovaného na spol. R. s.r.o. XXXX XXX XXX používateľ D.. C. na obdobie od 24. januára 2022 do 20. mája 2022 v akcii s krycím názovom „Q.“ je uvedené, že zo zabezpečených záznamov odposluchov boli zistené skutočnosti ohľadom predaja drog. V žiadosti o vydanie tohto príkazu sú doslovné prepisy zaznamenanej komunikácie bez konkretizácie, na základe čoho bola zaznamenaná a na základe čoho bola komunikácia odpočúvaná. Nie je zrejmé, či išlo o konanie v rámci trestného konania alebo mimo trestného konania, ani legálnosť a legitímnosť takto vykonaného odpočúvania. Tento príkaz bol odôvodnený nezákonnými odposluchmi, ktoré boli realizované pred jeho vydaním. Zo spisu nie je zrejmé, o akú operatívno-pátraciu činnosť išlo v akom konaní, ani či boli vydané príkazy na takéto odpočúvanie. 5.6. Druhým v poradí bol príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z 23. januára 2022, sp. zn. 28Ntt/9/2022-2-V-OSTT z 23. januára 2022 vydaný na odpočúvanie telefónu, ktorý používala A.. T. XXXX XXX XXX na obdobie od 24. januára 2022 do 20. mája 2022 v akcii s krycím názvom „T.“. 5.7. Okresný súd sám v rozsudku napísal, že z oboznámených prepisov telefonickej komunikácie vyplynulo, že rôzni ľudia kontaktovali T. s otázkou „vieš mi pomôcť?“ Obsahom komunikácie bolo aj dohodovanie sumy a miesta stretnutia. Toto nesúhlasí s jej výpoveďou na hlavnom pojednávaní, že ju mal posielať odniesť drogy ani to, že by to mal dohodnúť. V odôvodnení príkazu sú uvedené doslovné prepisy komunikácie, pričom sú tam prepisy z roku 2021. Aj toto telefónne číslo bolo odpočúvané nezákonne pred vydaním tohto príkazu, teda v rozpore s § 115 Trestného poriadku. 5.8. Neuvádza sa, či existoval nejaký príkaz na odpočúvanie a neuvádza sa ani to, že informácie sú výsledkom práve odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky. 5.9. Okresný súd dal k tejto námietke len stručné stanovisko, pričom nedal odpoveď na podstatu týchto námietok, ktorá spočívala v tom, že všetky vyššie uvedené príkazy boli vydané na základe predošlých nezákonných odposluchov. 5.10. Odvolací súd k námietkam ohľadom nezákonnosti vydania príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, sa absolútne vyhol podstate tejto námietky, ktorá spočíva v získaní informácie cez predošlé nezákonné odpočúvanie, na ktoré žiadny príkaz neexistoval a nebol súčasťou spisu. 5.11. Na nezákonne vydané príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky nadväzuje nezákonnosť odpočúvania a nezákonné vykonanie dôkazu čítaním záznamov z odpočúvania, ktoré sa uskutočnilo na hlavnom pojednávaní, pričom sa jedná o podstatný dôkaz, ktorý bol nezákonne získaný a vykonaný. 5.12. Poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/43/2020 z 18. mája 2021, sp. zn. 3Tdo/58/2020 z 2. júna 2021 a R 47/2013, R 33/2019 a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Tdo/65/2024 z 21. mája 2025, body 29. až 44. rozhodnutia. 5.13. Vyššie uvedené námietky sa týkajú aj príkazu na vykonanie domovej prehliadky z 10. februára 2022, sp. zn. 5Tp/311/2022-V-OS-TT, keďže v odôvodnení sú uvedené informácie získané odpočúvaním pred vydaním príkazu na odpočúvanie telekomunikačnej prevádzky. 5.14. Súdy nižšieho stupňa úplne odignorovali jeho námietku k dôkazu zaisteného mobilného telefónu zn. O. XX E., v ktorom bola SIM s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktorý mu bol zaistený pri obmedzení osobnej slobody. Jedná sa o jeho súkromné telefónne číslo, ktoré nebolo predmetom odpočúvania. Číslo, ktoré používal C., teda XXXX XXX XXX nebolo vôbec zaistené z dôvodu, že C. vypovedal, že telefón s číslom, ktoré mal v užívaní si zabudol v práci a napriek tomu súdy prezentujú, že toto číslo mal u seba. 5.15. Poukazuje na chýbajúce dôkazy, ktoré boli zaistené a to 3 ks plastových vreciek, jeden kus plastového vrecka bol zaistený pri osobnej prehliadke C. (bez označenia a nápisu O.) a dva kusy plastových vreciek s nápisom O. z bytovej prehliadky obvineného. Ako dôkaz na súde sa nachádza len jedno plastové vrecko s nápisom O.. Otázka k sudcovi znela odkiaľ pochádza vrecko, ktoré sa nachádza v spise a sudca nevedel určiť ani odpovedať, kde bolo zaistené. Súd tvrdí, že na vrecku, ktoré sa nachádza v spise je jeho DNA, čo nie je vylúčené, ak by vrecko bolo z domovej prehliadky. Súd si však myslí, že to je vrecko, ktoré bolo zaistené u C., na ktorom údajne nebola jeho DNA a taktiež sa nezhoduje s fotografiou na č. l. 509, lebo podľa fotografie je bez lemovania aj nápisu O. tak ako zaistené

pri domovej prehliadke bytu obvineného. S týmito dôkazmi bolo zo strany OČTK manipulované a aj preto chýbajú tieto plastové vrecká. 5.16. Návrh na výsluch svedkov Š., P.Š., P. a U. súd arbitrárne odmietol ako oneskorene podaný. Potreba výsluchu svedkov nastala až po výsluchoch T. a T. na hlavnom pojednávaní. Navrhovaný svedkovia by vyvrátili výpoveď T., ktorá preukázateľne klamala. T. vo svojej výpovedi klamala v snahe zabezpečiť si beztrestnosť. 5.17. Je možné identifikovať tendenciu súdu vyberať si len časť obsahovej stránky dôkazu. Dôsledkom je rozdelenie obsahu dôkazu na čiastočne pravdivý a čiastočne nepravdivý, resp. popretie výpovednej hodnoty dôkazov vyznievajúcich v jeho prospech. X.XX. T. vôbec nepozná. Bol sledovaný viac ako rok a aj napriek tomu nebol spozorovaný s T.. Nebola zistení ani telefonická komunikácia. P. predvolal z dôvodu, aby vyvrátil tvrdenie T., čo bolo zamietnuté. X.XX. T. odoprel na hlavnom pojednávaní vypovedať, aby si neprivodil trestné stíhanie. Pokiaľ by v prípravnom konaní vypovedal pravdu o tom, aké trestné stíhanie by si mohol na hlavnom pojednávaní privodiť. Svedok tvrdil, že ho vôbec nepozná. C. opoznal pod menom Q.. Tomuto svedkovi nemal možnosť klásť otázky a s touto osobou nemá ani telefonickú komunikáciu. Táto osoba komunikovala s číslom, ktoré používal C.. Súd dokonca tvrdí, že so Š. telefonoval o T., súd týmto tvrdí, že tieto dve osoby sa poznajú a preto žiadal predvolať Š., aby ozrejmil tieto skutočnosti. 6. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o dovolaní 5. augusta 2025 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu SR na rok 2025 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a Mgr. Michal Pollák. Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 371 ods. 4 Trestného poriadku dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371. 7. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa aj nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Trestného poriadku). Zároveň zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku. 8. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku), a to iba z dôvodov

taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Trestného poriadku), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť. 9. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky stabilne judikuje, že právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 5 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu podľa tohto ustanovenia preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a nebude ju už overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (R 7/2011).Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej za nevyhnutné zdôrazniť, čo v rámci svojej rozhodovacej činnosti notoricky opakuje, a síce pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu je nevyhnutné, ako aj napokon zo samotnej dikcie Trestného poriadku vyplýva, aby zistené porušenie práva na obhajobu bolo zásadné. Inými slovami povedané, nie každé porušenie práva obvineného na obhajobu, resp. porušenie práva obvineného na obhajobu s akoukoľvek intenzitou, zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zásadné porušenie práva na obhajobu, podmieňujúce naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, však nemožno odvíjať od iného hodnotenia dôkazov obvineným v porovnaní s tým, ako to vo veci vykonali príslušné súdy, ktorých skutkové zistenia a závery sú pre dovolací súd záväzné (nepreskúmateľné). Porušenie práva na obhajobu nemôže byť odôvodnené tým, že súdy, vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku, vyhodnotili dôkazy odlišným spôsobom, ako je predstava obvineného. Podľa ustálenej súdnej praxe súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04) a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, avšak musí dať odpoveď na otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam (II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04) a ak ide o argument, ktorý je vo veci rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (II. ÚS 410/06). Teda všeobecný súd je povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09). 10. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, porušenie zákona pri vykonaní dôkazov svojou povahou a závažnosťou musí

zodpovedať porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzhľadom na charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Z toho treba opodstatnene odvodiť, že nesprávny procesný postup pri získaní alebo vykonávaní dôkazov môže viesť k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu iba vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného, teda vtedy, ak odsúdenie obvineného bolo založené výlučne alebo v rozhodujúcej miere na dôkaze, ktorého získanie alebo vykonanie sa spochybňuje (R 24/2020-I.). 11. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku sa vyžaduje zistenie, aby bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. 12. V prípade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však podľa vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. V prípade tohto dovolacieho dôvodu dovolanie neslúži na revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len na základe dovolania podaného ministrom spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku), t. j. v dovolaní nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu. Zistený skutkový stav môže dovolací súd posudzovať len z pohľadu nesprávneho právneho posúdenia skutku v skutkovej vete meritórneho rozhodnutia ustálenej súdmi prvého a druhého stupňa alebo nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia (resp. právneho predpisu, ak má priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku), ale nikdy samotné skutkové zistenie, ktoré je obsahom skutkovej vety meritórneho rozhodnutia a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť. Teda vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete meritórneho rozhodnutia môže v dovolaní obvinený (rovnako tak generálny prokurátor) uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 57/2007-II., S 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). 13. V tomto ohľade teda treba v zásade uviesť, že pokiaľ obvinený namieta hodnotenie dôkazov, nedostatok usvedčujúcich dôkazov na preukázanie viny bez dôvodných pochybností, či namieta skutkové závery, ku ktorým mali súdy dospieť z vykonaného dokazovania, vrátane záveru súdov, že sa skutok stal a aký bol jeho priebeh, aké zaistené veci sú vo vlastníctve obvineného, tak tieto námietky smerujú proti správnosti zisteného skutku, ktorý je výsledkom hodnotenia vykonaného dokazovania, čo je však vylúčené z preskúmavania dovolacím súdom. Dovolací súd sa týmito námietkami preto meritórne nemohol zaoberať, keďže to vylučuje priamo Trestný poriadok. V tomto ohľade dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej ani dovolateľom tvrdený extrémny nesúlad právoplatne zisteného skutku s vykonanými dôkazmi nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku a pochybenia skutkovej povahy v podstatných okolnostiach sú uplatniteľné len ministrom spravodlivosti v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku (R 14/2015). 14. Obdobne pokiaľ obvinený namieta, že z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, že spáchal skutok tak, ako je uvedený v skutkovej vete rozsudku okresného súdu alebo krajského súdu a dôkazné pochybnosti (o priebehu skutkové deja) mali súdy vyložiť v prospech obvineného použitím zásady in dubio pro reo, tak dovolací súd uvádza, že použitie tejto zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce, spravodlivé rozhodnutie (R 37/1971) a teda táto zásada sa týka iba skutkových zistení, čo však nemôže byť predmetom skúmania dovolacieho súdu pri dovolaní podanom obvineným. 15. Obvinený v podanom dovolaní primárne namieta zákonnosť príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z 23. januára 2022, sp. zn. 28Ntt/8/2022-2-V-OSTT a sp. zn. 28Ntt/9/2022-2-V-OSTT ako aj príkazu na domovú prehliadku z 10. februára 2022, sp. zn. 5Tp/311/2022-2-V-OSTT s odôvodnením, že podkladom na vydanie týchto príkazov bolo nezákonné odpočúvanie, ktoré bolo realizované pred jeho trestným stíhaním. 16. Predmetné tvrdenie obvineného sa nezakladá na pravde, a to z nasledovných dôvodov: 17. Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z 23. januára 2022, sp. zn. 28Ntt/8/2022-2-V-OSTT (č. l. 370 - 373) bol vydaný sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava na obdobie od 24. januára 2022 do 20. mája 2022 na číslo účastníckej stanice: +XXX XXX XXX XXX, pričom za záujmovú osobu bol označený obvinený. Z odôvodnenia predmetného príkazu

vyplynulo, že v priebehu operatívnej činnosti bolo zistené, že obvinený mal po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za drogový delikt opätovne začať užívať pervitín a bol spozorovaný jeho kontakt s osobami, ktoré sú podľa miestnej a osobnej znalosti užívateľmi pervitínu. Má priateľku A. T., ktorá sa taktiež kontaktuje s drogovo závislými osobami. Boli získané operatívne informácie, podľa ktorých A. T. týmto osobám predáva pervitín, ktorý si zabezpečuje od obvineného. V blízkosti bytového domu na adrese G. C. XX bol spozorovaný pohyb koncových užívateľov pervitínu, ktorí vchádzali do vchodu v mieste bydliska obvineného s následným odchodom z domu v krátkom čase. Z odôvodnenia príkazu zároveň vyplýva, že bol využitý postup podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním na základe súhlasov Krajského súdu v Trnave, na základe ktorých bolo realizované odpočúvanie účastníckych staníc s telefónnymi číslami +XXX XXX XXX XXX a +XXX XXX XXX XXX, z ktorých boli zistené skutočnosti nasvedčujúce podozreniu z drogovej trestnej činnosti. Sudca pre prípravné konanie sa pred svojim rozhodnutím oboznámil s návrhom prokurátora ako aj pripojeným vyšetrovacím spisom a utajenou prílohou a dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu. 18. V podstate totožné odôvodnenie bolo použité sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava aj pri vydaní príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky z 23. januára 2022, sp. zn. 28Ntt/9/2022-2-V-OSTT (č. l. 440 - 443), ktorý bol vydaný na obdobie od 24. januára 2022 do 20. mája 2022 na číslo účastníckej stanice: +XXX XXX XXX XXX, pričom záujmovou osobou bola A. T.. 19. Z návrhov prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava z 20. januára 2022, sp. zn. I PO-V-2/2022/2207-5 a I PO-V-2/2022/2207-6 na vydanie vyššie uvedených príkazov sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava vyplýva, že z predloženého spisového materiálu, predovšetkým súhlasu Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2021, sp. zn. 3Ntt/86/2021-2-V-KSTT a súhlasu Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2021, sp. zn. 35Ntt/98/2021-2-V-KSTT a súvisiacich záznamov operatívnej informácie z používania informačno-technických prostriedkov vyplynulo dôvodné podozrenie zo spáchania stíhanej trestnej činnosti obvineným. 20. Orgány činné v trestnom konaní, ako aj súd založili dôvodnosť podozrenia obvineného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti jednak na operatívnych informáciách, podľa ktorých mal obvinený opätovne začať užívať pervitín a tento s A. T. aj predávať iným konečným spotrebiteľom, čo malo byť podporené aj pohybom drogovo závislých osôb v mieste bydliska obvineného. Naviac z predmetného príkazu vyplýva, že obvinený bol odpočúvaný pred začatím trestného stíhania podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním na základe súhlasov Krajského súdu v Trnave. 21. Sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava bol vydaný aj príkaz na domovú prehliadku z 10. februára 2022, sp. zn. 5Tp/311/2022-2-V-OSTT (č. l. 340 - 347) a to bytu č. 10 nachádzajúcom sa na 2. nadzemnom podlaží bytového domu na Ulici G. C., súp. č. XXXX, orientačné číslo - vchod XX v Q., ktorého spoluvlastníkom bol obvinený. Z odôvodnenia predmetného príkazu je zrejmé, že dôvodné podozrenie obvineného z páchania stíhanej trestnej činnosti je okrem iného dané na základe predloženého spisového materiálu, okrem iného aj súhlasu Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2021, sp. zn. 3Ntt/86/2021-2-V-KSTT a súhlasu Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2021, sp. zn. 35Ntt/98/2021-2-V-KSTT a súvisiacich záznamov operatívnej informácie z používania informačnotechnických prostriedkov, ako aj z ďalších záznamov a operatívnych informácií z odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky vykonaných na základe príkazov Okresného súdu Trnava, sp. zn. 28 Ntt/8 a 9/2022-2-V-OSTT a záznamov zo sledovania. Z odôvodnenia predmetného príkazu vyplynulo, že v priebehu operatívnej činnosti bolo zistené, že obvinený mal po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody za drogový delikt opätovne začať užívať pervitín a bol spozorovaný jeho kontakt s osobami, ktoré sú podľa miestnej a osobnej znalosti užívateľmi pervitínu. Má priateľku A. T., ktorá sa taktiež kontaktuje s drogovo závislými osobami. Boli získané operatívne informácie, podľa ktorých A. T. týmto osobám predáva pervitín, ktorý si zabezpečuje od obvineného. V blízkosti bytového domu na adrese G. C. č. XX bol spozorovaný pohyb koncových užívateľov pervitínu, ktorí vchádzali do vchodu v mieste bydliska obvineného s následným odchodom z domu v krátkom čase. Z odôvodnenia príkazu zároveň vyplýva, že bol využitý aj postup podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním na základe súhlasov Krajského súdu v Trnave, na základe ktorých bolo realizované odpočúvanie účastníckych staníc s telefónnymi číslami +XXX XXX XXX XXX a +XXX XXX XXX XXX, z ktorých boli zistené skutočnosti nasvedčujúce podozreniu z drogovej trestnej činnosti. Sudca pre prípravné konanie sa pred svojim rozhodnutím oboznámil s návrhom prokurátora ako aj pripojeným vyšetrovacím spisom a utajenou prílohou a dospel k záveru o dôvodnosti podaného návrhu. 22. Obvinený nezákonnosť príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vydaných sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trnava (body 16. a 17. tohto rozhodnutia) namietol už podaním z 9. apríla 2023, ktoré bolo Okresnému súdu Trnava postúpené Krajskou prokuratúrou v Trnave 11. mája 2023 (č. l. 1035-1036), v ktorom sa obvinený domáhal prieskumu ich zákonnosti

postupom podľa § 362f a §362g Trestného poriadku z dôvodu, že v návrhu na ich vydanie boli použité prepisy odposluchov z obdobia, v ktorom ešte nebolo vydané povolenie na odposluch (obdobie od 19. novembra 2021 do 9. decembra 2021) a podľa jeho názoru na takéto odpočúvanie nemali zákonné povolenie, pričom tieto prepisy boli použité aj v príkaze na vykonanie domovej prehliadky. Súd požiadal, aby preskúmal postupy, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutí na odposluch. 23. V odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu (č. l. 1311) obvinený opätovne uvádza, že v príkaze na domovú prehliadku a v návrhu na odposluchy sú citácie prepisov, z ktorých je zrejmé, od koho si A. T. zabezpečovala drogy. Takýto odposluch je podľa jeho názoru v rozpore so zákonom, pričom poukázal na vyššie uvedený podnet. 24. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal zákonnosťou príkazov na odpočívanie a záznam telekomunikačnej prevádzky ako aj príkazu na domovú prehliadku. K príkazom na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky uviedol, že podľa jeho názoru ide o zákonný dôkaz, keďže odpočúvanie bolo realizované po začatí trestného stíhania (tzv. vo veci) na základe príkazu vydaného 23. januára 2022 pod sp. zn. 28Ntt/8/2022-2-V-OSTT sudcom okresného súdu, ktorý bol riadne odôvodnený a bol aj riadne na hlavnom pojednávaní oboznámený s tým, že záujmovou osobou bol Q. J. a majiteľom účastníckej stanice spoločnosť R. s. r. o., v ktorej bol obvinený konateľom a spoločníkom. Odpočúvanie prebiehalo v čase určenom v príkaze útvarom na to určeným. Ide teda o zákonný dôkaz, ktorý je plne spôsobilým podkladom pre uznanie viny obvineného. K príkazu na domovú prehliadku uviedol, že domová prehliadka bola realizovaná na základe písomne odôvodneného príkazu vydaného sudcom pre prípravné konanie v čase na tam určenom a osobami tam určenými. Jej výsledky sú preto plne použiteľné pre uznanie viny obvineného. 25. Z vyššie uvedeného odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že táto námietka obvineného nezostala v odvolacom konaní opomenutá. Krajský súd v zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali nezákonnosť týchto príkazov a poukázal aj na ich odôvodnenie, ktoré vyhodnotil ako dostatočné. 26. Z predmetných príkazov, prípadne návrhov na ich vydanie naozaj vyplynulo, že účastnícke stanice +XXX XXX XXX XXX a +XXX XXX XXX XXX boli odpočúvané aj pred začatím trestného stíhania vo veci. Zároveň však z týchto príkazov ako aj návrhov na ich vydanie vyplynul aj zákonný podklad na základe ktorého bolo toto odpočúvanie realizované. Jednalo sa o súhlasy Krajského súdu v Trnave zo 14. októbra 2021, sp. zn. 3Ntt/86/2021-2-V-KSTT a Krajského súdu v Trnave zo 17. decembra 2021, sp. zn. 35Ntt/98/2021-2-V-KSTT, ktoré boli vydané podľa zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním). 27. Pokiaľ teda obvinený uvádza, že o odpočúvaní predmetných staníc pred začatím trestného stíhania sa dozvedel z predmetných príkazov alebo návrhov, ktoré boli oboznámené na hlavnom pojednávaní, rovnako sa z nich dozvedel, že toto odpočúvanie bolo realizované na základe konkrétnych súhlasov Krajského súdu v Trnave. Ak teda krajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na odôvodnenia predmetných príkazov okresného súdu, poskytol tým obvinenému informácie aj o podklade, na základe ktorého malo byť namietané odpočúvanie realizované. 28. Obvinený osobitne nenamietal nezákonnosť súhlasov Krajského súdu v Trnave, nespochybňoval ich existenciu a ani nenavrhoval ich zabezpečenie do súdneho konania, a preto nebol krajský súd povinný (z hľadiska namietaného porušenia práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom) odôvodňovať svoje rozhodnutie nad rozsah odvolacej námietky obvineného, ktorá spočívala v nesprávnom tvrdení o neexistencii zákonného podkladu na jeho odpočúvanie pred začatím trestného stíhania. 29. Naviac je nevyhnutné zdôrazniť, že odposluchy účastníckych staníc spred začatia trestného stíhania obvineného neboli jediným ani rozhodujúcim podkladom pre vydanie predmetných príkazov okresného súdu, keďže prokurátor v podaných návrhoch a sudca pre prípravné konanie v príkazoch poukázali aj na iné výsledky operatívnej činnosti polície a v rámci príkazu na domovú prehliadku aj záznam telekomunikačnej prevádzky realizovaný po začatí trestného stíhania, ktoré mali zakladať dôvodnosť podozrenia obvineného zo spáchania stíhanej trestnej činnosti. 30. V tomto prípade sa jedná o inú procesnú situáciu, aká bola riešená v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. mája 2025, sp. zn. 4Tdo/65/2024, keďže podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia nemal dovolateľ v trestnom konaní vedomosť o podklade, na základe ktorého bolo realizované jeho odpočúvanie, v dôsledku čoho nemohol napr. navrhnúť zabezpečenie týchto príkazov do trestného konania a ani relevantne namietať ich absenciu, či prípadnú nezákonnosť. V prejednávanom prípade však obvinený touto informáciou preukázateľne disponoval už 10. februára 2022, keď mu bol doručený príkaz na domovú prehliadku, v ktorom sú predmetné súhlasy Krajského súdu v Trnave špecifikované a

voči ich existencii, či zákonnosti nepredniesol ani v odvolacom konaní žiadne relevantné námietky, hoci tak mohol počas súdneho konania urobiť. 31. Nad rámec nevyhnutného dovolací súd uvádza, že postup, ktorým bol podnet obvineného (bod 22. tohto uznesenia) napokon postúpený okresnému súdu, bol súladný so zákonom. Podľa § 362f ods. 1 Trestného poriadku na návrh osoby uvedenej v § 115 ods. 9 najvyšší súd na neverejnom zasadnutí preskúma zákonnosť príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky. Podľa § 115 ods. 8 Trestného poriadku ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný útvar Policajného zboru musí získaný záznam predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť. Zápisnica o zničení záznamu sa založí do spisu. Podľa § 115 ods. 9 Trestného poriadku o zničení záznamu informuje osobu uvedenú v odseku 3, ak je známa, policajt alebo prokurátor, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa po právoplatnom skončení veci. Informácia obsahuje označenie súdu, ktorý vydal alebo potvrdil príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, dĺžku odpočúvania a dátum jeho ukončenia. Súčasťou informácie je poučenie o práve podať v lehote dvoch mesiacov od jej doručenia návrh na preskúmanie zákonnosti príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky najvyššiemu súdu. Informáciu podá orgán, ktorého rozhodnutím sa vec právoplatne skončila, a v konaní pred súdom predseda senátu súdu prvého stupňa do troch rokov od právoplatného skončenia trestného stíhania v danej veci. 32. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že procesný postup podľa § 362f ods. 1 Trestného poriadku sa uplatní len v prípadoch, kedy sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie a získané záznamy musia byť predpísaným spôsobom bezodkladne zničené. 33. V takomto prípade má osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka právo vedieť, že bola odpočúvaná a tento záznam týkajúci sa jej osoby bol zničený, pričom má právo sa v stanovenej lehote domáhať prieskumu zákonnosti príkazu súdu, ktorým bol tento zásah do jej základných práv a slobôd povolený. 34. V prípade, ak sa pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky zistili skutočnosti významné pre trestné konanie, je tento záznam, ako dôkazný prostriedok súčasťou spisového materiálu v konkrétnej trestnej veci a jeho zákonnosť je povinný preskúmať súd konajúci v merite veci. V tomto prípade sa jedná o okresný súd a krajský súd, ktorí zhodne dospeli k záveru o zákonnosti príkazov, na základe ktorých bolo realizované odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky jednotlivých účastníckych staníc. 35. Obvinený v dovolaní namietol nezákonnosť výpovedí svedkov A. T., A. T., U. T. a D. C., ktorú odvodzoval z tvrdenia, že títo svedkovia sami páchali trestnú činnosť s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracovali s cieľom zlepšiť svoje procesné postavenie. Uviedol, že ak orgány činné v trestnom konaní vedeli, že títo svedkovia páchajú trestnú činnosť a nepoužili voči nim odklony v trestnom konaní, bolo ich povinnosťou začať voči nim trestné stíhanie a vzniesť im obvinenie. Podľa § 127 ods. 1 Trestného poriadku každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. 36. Z predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že svedkom v trestnom konaní je fyzická osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala skutočnosti dôležité pre trestné konanie. 37. Nie je vylúčené, aby sa v rámci prebiehajúceho trestného konania procesná pozícia svedka zmenila napr. na podozrivú alebo obvinenú osobu, dôsledkom čoho je nadobudnutie ďalších procesných práv touto osobou, ako aj možnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zasiahnuť stanoveným spôsobom do jej základných práv a slobôd. 38. Zmena procesného postavenia svedka je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, pretože súd je oprávnený na podklade obžaloby prokurátora alebo návrhu na schválenie dohody o vine a treste rozhodovať len o konkrétnom skutku, ktorého sa mala dopustiť konkrétna osoba, na ktorú bola podaná obžaloba alebo návrh na schválenie dohody o vine a treste. 39. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská možno konštatovať, že pokiaľ v trestnej veci obvineného nebolo iným osobám vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania stíhanej trestnej činnosti a následne na nich nebola spoločne s obvineným podaná obžaloba, môžu tieto osoby v tomto trestnom konaní vystupovať len v procesnej pozícii svedka. Skutočnosť, že sa obvinený domnieva, že sa má jednať o páchateľov trestnej činnosti, nemá na ich procesné postavenie svedkov v tomto trestnom konaní

žiaden vplyv. Ich vypočutie na hlavnom pojednávaní v procesnej pozícii svedkov je tak plne súladné so zákonom. 40. Druhou namietanou skutočnosťou obvineným je postup orgánov činných v trestnom konaní voči týmto svedkom v prípravnom konaní, keďže podľa názoru obvineného sa jedná o osoby, ktoré sa mali dopustiť trestnej činnosti a napriek tomu im orgánmi činnými v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie a to výmenou za ich výpovede voči nemu. 41. Dovolací súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia podľa zákona účinného v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ide o dôsledok toho, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok má slúžiť na nápravu zákonodarcom stanovených pochybení súdov, pričom zmena právnej úpravy po tom, ako už vo veci bolo právoplatne rozhodnuté nemôže predstavovať chybu napadnutého rozhodnutia, a teda ani dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia rozsudkom dovolacieho súdu. 42. V čase vydania napadnutého rozhodnutia mohol súd skutočnosti uvedené v bode 40. tohto rozhodnutia zohľadniť pri hodnotení vierohodnosti a pravdivosti výpovedí predmetných svedkov, čo krajský súd urobil a tieto námietky obvineného nezostali opomenuté. Krajský súd v bode 17.2. napadnutého rozhodnutia podrobne uviedol svoje úvahy týkajúce sa kritérií hodnotenia vierohodnosti výpovedí týchto svedkov ako aj podrobné hodnotenie pravdivosti ich výpovedí, ktorú odvodil aj z obsahu oboznámených záznamov telekomunikačnej prevádzky. V bode 16.6. napadnutého rozhodnutia krajský súd priamo uviedol, že obsah výpovedí týchto svedkov hodnotil kriticky a v bode 17.12. napadnutého rozhodnutia odôvodnil, prečo voči týmto osobám nebolo možné použiť legálne benefity. 43. Krajský súd sa zaoberal vierohodnosťou výpovedí predmetných svedkov a s poukazom na iné vykonané dôkazy, najmä záznamy telekomunikačnej prevádzky dospel k záveru o pravdivosti ich výpovedí ohľadne trestnoprávne relevantných skutkových okolnostiach. 44. Pokiaľ sa obvinený domnieva, že týmto svedkom malo byť vznesené obvinenie, jedná sa o rozdielny právny názor obvineného a orgánov činných v trestnom konaní, ktorý nie je pre prejednávanú trestnú vec relevantný. 45. Na hlavnom pojednávaní 13. decembra 2022 svedok A. T. využil svoje právo a odoprel vypovedať, v dôsledku čoho bola na hlavnom pojednávaní prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania. Z tohto dôvodu obvinený nemohol svedkovi klásť na hlavnom pojednávaní otázky, avšak jeho výpoveď z prípravného konania bola vykonaná za účasti obhajcu obvineného, teda kontradiktórne, a preto mohla byť prečítaná na hlavnom pojednávaní a tento procesný postup súdu nemá za následok porušenie práva obvineného na obhajobu. 46. Na hlavnom pojednávaní konanom 10. januára 2023 vypovedal svedok I. T. a postupom podľa § 264 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná časť výpovede svedka z prípravného konania zo 7. júna 2022. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol nesprávny dátum 28. februára 2022, jednalo sa len o chybu v písaní, ktorá nemá význam pre ustálenie skutkového stavu. 47. Obvinený v podanom dovolaní namieta, že odmietnutím jeho návrhov na doplnenie dokazovania bolo porušené jeho právo na obhajobu, pričom sa nestotožnil so záverom okresného ani krajského súdu, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania (výsluchy svedkov E. Š., Š. P., S. U. a A. P.) boli oneskorené, resp. nadbytočné. 48. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odmietol ako dôkaz vykonať výsluch svedkov E. Š., Š. P., A. P. a S. U., pretože tieto považoval za nadbytočné, zároveň minimálne S. U. by nemohol k stíhaným skutkom nič uviesť, pretože bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vo vzťahu k návrhu na výsluch E. Š., Š. P. a A. P. uviedol aj to, že išlo o návrhy podané s výrazným časovým oneskorením, obhajoba mala o niektorých vedomosť minimálne od skončenia prípravného konania a o ďalších z vykonaného dokazovania na hlavom pojednávaní a nič jej nebránilo navrhnúť výsluchy týchto osôb už skôr. Nemožno opomenúť, že predmetná trestná vec je väzobného charakteru a odročenie hlavného pojednávania za účelom výsluchu oneskorene navrhnutých svedkov by nemuselo byť z ústavnoprávneho hľadiska posudzované ako úplne v poriadku. 49. Krajský súd v napadnutom rozhodnutí reagoval na túto odvolaciu námietku obvineného a uviedol, že obhajobou navrhované dôkazy boli správne okresným súdom odmietnuté ako nadbytočné, resp. týkajúce sa okolností nepodstatných pre toto konanie, či uplatnené oneskorene. V rámci odvolacieho konania potom žiadne také dôkazné návrhy obhajoby, o ktorých by bolo treba osobitne rozhodovať prednesené explicitne neboli, keď aj z konečných návrhov obvineného a jeho obhajcu na verejnom zasadnutí je zrejmé, že zotrvávajú len na tých dôkazných návrhoch, ktoré uplatnili pred okresným súdom a ktorým okresný súd nevyhovel. 50. Naviac v iných častiach odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd konkretizoval svoje závery, ktoré svedčia o nadbytočnosti vykonania týchto dôkazných prostriedkov, pričom krajský súd poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto trestného konania je výlučne skutok z 9. februára 2022, o

ktorom navrhnutí svedkovia nemali priamu vedomosť, pričom skutočnosti, ktoré sa mali týkať inej trestnej činnosti svedkov neboli predmetom dokazovania v tomto trestnom konaní. 51. Z vyjadrení obvineného vo vzťahu k navrhovaným svedkom E. Š., Š. P., A. P. a S. U. vyplýva, že ich výpovede by mohli spochybniť vierohodnosť výpovede svedkyne A. T., ktorá mala podľa tvrdenia obvineného páchať trestnú činnosť. 52. V tomto kontexte je relevantné, že svedkyňa A. T. nebola na mieste, kde malo prísť k spáchaniu skutku, ale vypovedala len o tom, že mala vedomosť, že 9. februára 2022 sa mal obvinený stretnúť s nejakými ľuďmi za účelom predaja pervitínu, ktorý u neho deň pred tým videla, na stretnutie mal ísť spoločne so svedkom D. C. a v ten deň si zobral jej motorové vozidlo zn. R. G.. Zároveň potvrdila, že telefónne číslo XXXX XXX XXX používal obvinený, hoci obvinený tvrdil, že ho primárne používal svedok D. C.. Skutočnosť, že 9. februára 2022 mal obvinený telefonicky komunikovať s E. Š. vyplýva zo záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý je uvedený v bode 16.3. rozhodnutia krajského súdu. 53. Pokiaľ obvinený tvrdí, že svedkovia vo veci vypovedajú aj o vlastnej trestnej činnosti a že sa jedná o užívateľom omamných a psychotropných látok, dovolací súd poukazuje na body 17.9. a 17.11. napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v ktorých krajský súd poukázal vo vzťahu k týmto svedkom na skutočnosť, že vypovedajú aj o vlastnej účasti na trestnej činnosti, a že svedkovia A. T., D. C. a A. T. boli užívateľmi metamfetamínu, čo potvrdilo aj vykonané znalecké dokazovanie. 54. Z takto koncipovaného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmá nadbytočnosť dokazovania navrhovaného obvineným, pretože krajský súd skutočnosti, ktoré mali tieto dôkazné prostriedky preukázať hodnotil, avšak na podklade iných dôkazov, ktoré boli v trestnom konaní vykonané a preto sa dovolací súd nestotožnil s dovolacou námietkou obvineného, že jeho návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom odmietnuté arbitrárne, resp. že by nevykonanie týchto dôkazov malo za následok porušenie práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom. 55. Zároveň je podstatné uviesť, že obžaloba bola obvinenému a jeho obhajcovi doručená elektronicky 10. augusta 2022 a v listinnej podobe na výsluchu obvineného 16. augusta 2022, pričom prokurátor už v podanej obžalobe navrhol prečítať výpovede svedkov A. T., A. T., U. T. a D. C. ako aj oboznámiť prepisy záznamov telekomunikačnej prevádzky, pričom obvinený mal vedomosť o obsahu týchto dôkazných prostriedkov zabezpečených v prípravnom konaní. Svedkyňa A. T. bola vypočutá na hlavnom pojednávaní 7. februára 2023, svedok U. T. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní 7. marca 2023 a návrhy na vypočutie Š. P. a A. P. boli prednesené na hlavnom pojednávaní 20. júna 2023, návrh na doplnenie dokazovania výsluchom E. Š. bol súdu doručený 27. júna 2023 a čestné vyhlásenie S. U. o ochote podať svedeckú výpoveď je datované 11. júla 2023, teda s niekoľkomesačným odstupom od výsluchu predmetných svedkov. 56. Obvinený v podanom dovolaní namieta, že znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru vypracované v tomto trestnom konaní sú nezákonné a vyskytujú sa v nich časové nezrovnalosti, ktoré zakladajú ich možnú chybovosť. 57. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so zákonnosťou znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, keď uviedol, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru má už dlhšiu dobu špecifické postavenie v oblasti znaleckého skúmania na Slovensku. I keď jeho postavenie po formálnej stránke precizovala až novela zákona NR SR č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinná od 1. júla 2022, nič to podľa názoru krajského súdu nemení na zákonnosti znaleckých posudkov, ktoré boli ústavom dovtedy vypracované, keďže bol v tom čase riadne zapísaný v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR v odbore kriminalistiky. Hoci jeho zápis v zozname trpel nedostatkami, vyčiarknutý zo zoznamu nebol, ergo mohol sa znaleckej činnosti venovať. Z dôvodovej správy k predmetnej novele vyplynulo, že ústav nie je samostatnou právnickou osobou, ale je osobitnou súčasťou organizačnej štruktúry Policajného zboru, preto sa navrhla v zákone o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch úprava, ktorá zohľadňuje túto skutočnosť, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré vyplývajú zo špecifického postavenia Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru výpočtom ustanovení zákona, ktoré sa na neho nevzťahujú (poistenie, vedenie denníka). V tejto trestnej veci bol do konania Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru riadne pribratý uzneseniami a boli mu určené úlohy, resp. otázky, ktoré mal v znaleckých posudkoch zodpovedať. Z obsahu vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že všetky uznesenia o pribratí KEÚ PZ boli obvinenému a jeho obhajcovi riadne doručené (doručenky v spise na č. l. 236, 316), z obsahu spisu nevyplýva, že by obhajoba sťažnosťou namietala či už vecné dôvody, alebo osobu znalca, v tomto prípade znalecký ústav. Ako nedôvodnú hodnotí krajský súd aj námietku obvineného, že znalecké posudky KEÚ PZ nemajú zákonné náležitosti, lebo preskúmaním obsahu jednotlivých znaleckých posudkov krajský súd zistil opak, teda že každý z nich obsahuje všetky náležitosti predpokladané zákonom NR SR č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a

prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v tom čase, vrátane okrúhlych pečiatok, podpisov zodpovedaných osôb a ich zákonných poučení. 58. Dovolací súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu uvedené v bode 18. a 19. napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za dostatočné. Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru (ďalej aj „KEÚ PZ“) je zapísaný do zoznamu ako znalecký ústav od 6. júna 2006 na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti podľa § 35a ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a podľa tohto ustanovenia KEÚ PZ nemusí spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch, resp. § 19 ods. 3 zákona o znalcoch. To znamená, že KEÚ PZ je riadne zapísaný znalecký ústav a osoby, ktoré znalecké posudky vypracovávajú, nemusia byť uvedené v zozname znalcov na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to práve na základe zákonnej výnimky podľa § 35a ods. 1 zákona o znalcoch. Ustanovenie § 35a ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. uvádza, že subjekt už zapísaný do zoznamu podľa ods. 1 ako znalecký ústav je povinný preukázať, že splnil podmienku uvedenú v § 19 ods. 3 písm. c) v lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa zápisu do zoznamu, pričom dôsledkom nepreukázania tejto skutočnosti je vyčiarknutie zo zoznamu. Keďže Kriminalistický a expertízny ústav PZ nebol vyčiarknutý zo zoznamu znaleckých ústavov, nemožno ním vypracované znalecké posudky hodnotiť ako nezákonné, resp. nevypracované znaleckým ústavom. 59. Druhá časť dovolacích námietok obvineného sa týka chýb znaleckých posudkov KEÚ PZ, resp. nedostatku odôvodnenie krajského súdu k namietaným chybám znaleckých posudkov. 60. Krajský súd k tejto dovolacej námietke obvineného uviedol, že zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky u svedka C. z 9. februára 2022 vyplynulo, že svedok C. mal u seba 1 ks plastového vrecka zn. O. s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej kryštalickej látky, ktoré mu bolo zaistené. Súčasťou zápisnice je fotodokumentácia predmetného vrecka. Zápisnica je riadne podpísaná svedkom, vyšetrovateľom aj nezúčastnenou osobou. Z uznesenia o pribratí KEÚ PZ do konania z 9. februára 2022 vyplýva, že predmetom znaleckého skúmania bola aj stopa zaistená osobnou prehliadkou osoby D. C. - stopa č. 1 - 1 ks plastového vrecka zn. O. s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej kryštalickej látky. Zo znaleckého posudku (v spise na č. l. 247 a nasl.) z 25. februára 2022 vyplynulo, že to vrecko s nápisom O. o rozmere 15 cm x 15,5 cm obsahuje ružovkastú kryštalickú látku, ktorou je metamfetamín o hmotnosti 98,94 g s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,4 % hmotnostných. Tomu prechádzalo predbežné vyjadrenie z 10. februára 2022, ktorého výsledky boli totožné (v spise na č. l. 257). Námietky obžalovaného, že svedkovi C. zaistené vrecko s tlakovým uzáverom podľa fotodokumentácie v spise nemá na sebe nápis O., že znaleckému skúmaniu bolo podrobené podľa obžalovaného zrejmé iné vrecko atď., považuje aj (ako okresný) krajský súd za nedôvodné. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetom obchodu (tzv. dealu, kšeftu) medzi svedkom T. a obvineným v tejto veci malo byť 100 g „kvalitného“ metamfetamínu pri „dobrej“ cene 35 Eur za gram, ktoré vrecko mal svedkovi T. odovzdať svedok C. na požiadanie obvineného. V zaistenom vrecku sa podľa záverov znaleckého skúmania nachádzalo bez jedného gramu 100 gramov metamfetamínu (pervitínu) s veľmi vysokým obsahom účinnej látky tak, ako bolo SMS komunikáciou dohodnuté. K tomu možno dodať, že vrecko s tlakovým uzáverom ružovej farby bolo odfotené pri osobnej prehliadke svedka C. len z jednej strany, nedá sa tak vylúčiť, že z opačnej strany na ňom nápis O. bol. Faktom však je, že vyšetrovateľ v zápisnici o prehliadke svedka C. túto vecnú stopu sám označil ako - 1 ks plastového vrecka zn. O. s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej kryštalickej látky, pričom takýto popis stopy žiadna z osôb podpisujúcich zápisnicu nenamietala. Dá sa preto usudzovať, že tento opis vecnej stopy zodpovedal skutočnosti. Rovnaký popis vecnej stopy č. 1 použil aj KEÚ PZ vo svojom znaleckom posudku. Ani krajský súd tak nemá žiadne pochybnosti v tom smere, že odovzdaná KEÚ PZ a podrobená znaleckému skúmaniu bola práve tá vecná stopa č. 1, ktorá bola zaistená pri osobnej prehliadke svedka C.. V ďalšom možno poukázať na obsah znaleckého posudku KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/1592 z 22. apríla 2022, z ktorého vyplynulo, že ster z vecnej stopy č. 1 - 1 ks plastového vrecka zn. O. s tlakovým uzáverom s obsahom neznámej kryštalickej látky bol podrobený analýze DNA, ster bol upotrebiteľný, výsledok bol porovnaný a bola nájdená zhoda s DNA profilom obvineného, čo obvineného takisto spája s predmetným vreckom. 61. Dovolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v tejto časti za postačujúce a v kontexte skúmania obvineným prezentovaným chýb znaleckých posudkov poukazuje na skutočnosť, že obvinený pri formulovaní týchto dovolacích námietok dostatočne nerozlišuje, že jedno vrecko bolo zaistené pri osobnej prehliadke svedka D. C. (skutok 1) a dve vrecká boli zaistené pri domovej prehliadke obvineného (skutok 2). Znalecké dokazovanie ku skutku 1 62. Zo znaleckého posudku z 25. februára 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/1592 - odvetvie kriminalistická toxikológia (č. l. 247 - 252) vyplýva, že KEÚ PZ bola na skúmanie predložená stopa č.

1 - plastové vrecko s nápisom „O.“ s obsahom neznámeho materiálu, ktoré bolo zaistené pri osobnej prehliadke D. C., pričom obsahom tohto vrecka bolo 98,94 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 72,4 % hmotnostných. 63. Zo znaleckého posudku z 22. apríla 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/1592 - odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza (č. l. 253 - 255) vyplýva, že analýzou DNA biologickej stopy č. 1C (ster z otvárania PVC vrecka) bol zistený majoritný DNA profil pochádzajúci od osoby mužské pohlavia, ktorý je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej „Q. J.“. 64. Pokiaľ ide o skúmania plastového vrecka O., ktoré bolo zaistené pre osobnej prehliadke D. C., z vykonaného znaleckého dokazovania vyplýva, že zviditeľnené daktyloskopické stopy boli vyhodnotené ako neupotrebiteľné. Z predmetného vrecka bol zaistený majoritný biologický materiál, ktorý mal byť v zmysle znaleckého posudku porovnaný aj s biologickým materiálom D. C. a A. T., avšak v prípade kladného výsledku pri porovnaní s biologickým materiálom obvineného je zrejmé, že tento nemohol patriť iným osobám. Zároveň je však nevyhnutné uviesť, že skutočnosť, že svedok D. C. mal predmetné vrecko pri sebe nepochybne vyplýva zo zápisnice o vykonaní osobnej prehliadky jeho osoby a skutočnosť, že sa tam nemohol nachádzať biologický materiál A. T. vyplýva zo skutočnosti, že k odovzdaniu vrecka pre zásah polície neprišlo. Znalecké dokazovanie ku skutku 2 65. Zo znaleckého posudku zo 16. marca 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/2467 - odvetvie kriminalistická toxikológia (č. l. 317 - 319) vyplýva, že KEÚ PZ bolo na skúmanie predložené plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „O.“ s obsahom rastlinného materiálu (stopa č. 1 - konope s hmotnosťou 6824 mg) a plastové vrecko s tlakovým uzáverom s nápisom „O.“ s obsahom kryštalického materiálu (stopa č. 2 - metamfetamín s hmotnosťou 10 mg). Z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že obe plastové vrecká boli odstúpené na oddelenie biológie a genetickej analýzy KEÚ PZ Bratislava. 66. Zo znaleckého posudku z 22. apríla 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/2467 - odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza (č. l. 324 - 325) vyplýva, že im boli predložené okrem iného stopy č. 1 a č. 2 - plastové sáčky O., pričom znalecký posudok bol vypracovaný k 8. aprílu 2022. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že z predložených stôp boli sterom zaistené stopy č. 1 a č. 2 (stery z otvárania PVC vrecka) a následne bolo vykonané znalecké skúmanie podľa štandardného pracovného postupu - kriminalistická identifikácia biologického materiálu (ŠPP-BIO-01B/2020). Napokon bola zistená zhoda s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako „Q. J.“. Vecné stopy č. 1 a č. 2 boli odstúpené na skúmanie na oddelenie daktyloskopie. 67. Zo znaleckého posudku z 11. apríla 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/2467 - odvetvie daktyloskopia (č. l. 320 - 323) vyplýva, že vecné stopy zaistené pri vykonaní domovej prehliadky boli oddeleniu daktyloskopie odstúpené na skúmanie 5. apríla 2022 z oddelenia biológie a genetickej analýzy. Znalecký posudok bol vypracovaný k 7. aprílu 2022, pričom vecné stopy boli 7. apríla 2022 zlikvidované. 68. Z vyššie popísaných znaleckých úkonov (body 65. - 67. tohto uznesenia) vyplýva, že plastové vrecká (stopy č. 1 a č. 2) boli skúmané v nasledovnom poradí odvetvie kriminalistická toxikológia, odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza, oddelenie daktyloskopie. 69. V rámci skúmania platových vreciek odvetvie kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza je potrebné zohľadniť, že z vecných stôp boli vzaté stery, ktoré boli následne porovnávané z porovnávacími vzorkami a preto tieto vecné stopy mohli byť odstúpené oddeleniu daktyloskopie už 5. apríla 2022 a následne 7. apríla 2022 zlikvidované a to aj napriek tomu, že predmetné stery boli s porovnávacou vzorkou porovnané až 8. apríla 2022. 70. Námietky obvineného k popisu vrecka, ktoré bolo zaistené pri osobnej prehliadke svedka D. C. majú čisto formálny charakter a nemajú relevanciu pre zistenie skutkového stavu. Tento popis vrecka je uvedený v zápisnici o osobnej prehliadke svedka D. C. z 9. februára 2022, pričom relevantný je obsah predmetného vrecka, ktorý je iný, ako v prípade vreciek zaistených pri domovej prehliadke obvineného, ktoré sú na fotografiách č. 19 a 33 fotodokumentácie z domovej prehliadky. Naviac osobná prehliadka D. C. bola realizovaná 9. februára 2022, teda pred vykonaním domovej prehliadky, ktorá bola realizovaná 10. februára 2022, a preto orgány činné v trestnom konaní nemohli vedieť, aké vrecká a či vôbec budú pri domovej prehliadke zaistené. 71. Podkladom pre rozšírenia obvinenia obvinenému z 31. marca 2022 bol znalecký posudok KEÚ PZ zo 16. marca 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/2467 a znalecký posudok KEÚ PZ z 25. februára 2022, ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2022/1592 a nie znalecký posudok z 22. apríla 2022. 72. Vzhľadom na uvedené dovolací súd vyhodnotil tieto dovolacie námietky obvineného ako nedôvodné. 73. Obvinený v dovolaní namieta, že telefónne číslo XXXX XXX XXX nepoužíval on, ale svedok D. C..

74. Krajský súd v bodoch 16.3. a 16.4. napadnutého rozsudku podrobne rozviedol obsah komunikácie realizovanej z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ako aj úvahy na základe ktorých dospel k záveru, že toto telefónne číslo v rozhodnom čase používal práve obvinený, čím splnil svoju povinnosť tento svoj záver náležite odôvodniť. 75. Krajský súd v bode 16.3. napadnutého rozsudku poukázal na konkrétnu komunikáciu obvineného na telefónne číslo XXXX XXX XXX registrované na osobu E. Š., ktorému vraví, že dnes prídu tí jeho kamaráti, že nevie, či to nepodcenil, že prídu do hodiny, že ako to vymyslia, aby to nebola kokotina, lebo že on dobehne (za svedkom). Táto komunikácia prebehla o 7:54 hod. pričom k stretnutiu malo prísť okolo 9.00 hod. Komunikácia obvineného so Š. však nie je pre ustálenie skutkového stavu podstatná, pretože tento vychádza jednak z obsahu záznamov telekomunikačnej prevádzky medzi obvineným a svedkom T., z výpovedí svedkov ako aj z osobnej prehliadky svedka D. C., ktorý bol zadržaný pri pokuse odovzdať vrecko s metamfetamínom svedkovi T.. Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že obvinený komunikoval so svedkom Š., ktorý sa poznal so svedkom T., jedná sa o hodnotenie vykonaného dokazovania, ktoré nie je predmetom prieskumu dovolacieho súdu na podklade dovolania obvineného. 76. Skutočnosť, že obvinený s týmto hodnotením vykonaného dokazovania nesúhlasí a ponúka vlastné hodnotenie vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúce skutkové závery, neumožňuje dovolaciemu súdu vykonať prieskum hodnotenia dokazovania vykonaného krajským súdom na podklade dovolania obvineného. 77. Z dôvodu, že dovolací súd doposiaľ uvedené dovolacie námietky obvineného vyhodnotil ako nedôvodné, zaoberal sa dovolacou námietkou obvineného, ktorou poukazoval na arbitrárnosť odôvodnenia krajského súdu týkajúcu sa ustálenie skutkovej vety uvedenej v bode 1 napadnutého rozhodnutia. 78. Krajský súd sa podrobne zaoberal hodnotením vykonaného dokazovania v bodoch 16. až 19. napadnutého rozhodnutia. Uviedol, aké dôkazy považoval za relevantné pre ustálenie skutkového stavu, ako hodnotil ich vierohodnosť a aké skutkové závery z tohto hodnotenia vykonaného dokazovania vyplývajú. Odôvodnenie krajského súdu nemožno považovať za arbitrárne, pretože zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu objasnil, že primárne vychádzal z oboznámených záznamov telekomunikačnej prevádzky, výpovedí svedkov A.Á. T., D. C. a A. T. a záverov znaleckého skúmania vecí zaistených pri osobnej prehliadke svedka D. C. a pri domovej prehliadke u obvineného. 79. Iné hodnotenie vykonaného dokazovania obvineným, vrátane vierohodnosti vypočutých svedkov nemôže byť s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku predmetom prieskumu dovolacieho súdu na podklade dovolania obvineného, a preto sa dovolací súd týmito dovolacími námietkami obvineného nemohol zaoberať. 80. Obvinený v podanom dovolaní namietal, že rastliny rodu konope, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke nepatria jeho osobe, ale svedkyni J. P.. 81. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že obvineného usvedčuje jeho vlastná výpoveď, v ktorej sa priznal, že marihuanu neoprávnene prechovával v byte, že tak činil vedome, poprel však, že by si ju on zadovážil a že by bola jeho a tiež, že by ju užíval. Podľa jeho slov patrila svedkyni J. P., ktorá je rovnako spoluvlastníčkou predmetného bytu a ktorá si ju tam uchovala, čo svedkyňa pri výsluchu potvrdila. Ani krajský súd výpovedi svedkyni J. P., že zaistená marihuana je jej a že ju našla na zemi niekde pri stanici, neuveril. Správne okresný súd poukázal na to, že táto svedkyňa mala tendenciu klamať ohľadom hovorov s obvineným, v ktorých tento chcel, aby vplývala na svedkyňu T.. Treba tiež uviesť, že dokazovaním bolo zistené, že obvinený s touto svedkyňou v predmetnom byte už dlhší čas spolu nežili a tomu, že svedkyňa do tohto bytu nechodila, svedčí aj ich vzájomný telefonicky rozhovor z 2. februára 2022 v čase o 12:30 hod., kde sa práve pýtala obvineného, či ich dcéra R. nemohla v ich spoločnom byte užívanom obvineným prísť k nejakým drogám, pretože sa ich dcéra správa „ako keby fetovala alebo kerú piču“, na základe čoho sa dá usudzovať, že do predmetného bytu svedkyňa nechodila. Naviac marihuana nebola nijak schovaná, bola v kovovej krabičke od čokolády, ktorá bola voľne položená na komode v izbe, čo nezodpovedá tvrdeniu obvineného, že si to tam pred ich deťmi „uschovala“ svedkyňa. Zvlášť, ak z vyššie spomínaného prepisu telefonického hovoru medzi nimi vyplynulo, že tam minimálne dcéra R. chodila. Na základe uvedeného aj krajský súd ustálil, že marihuanu si v rozpore so zákonom nezisteným spôsobom a v nezistenom čase zadovážil práve obvinený. 82. Z odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že súd uviedol konkrétne úvahy, ktorými sa pri hodnotení vykonaného dokazovania spravoval a svoj záver o tom, že si rastliny rodu konope zadovážil a prechovával obvinený, dostatočne odôvodnil. Dovolací súd na podklade dovolania obvineného nie je oprávnený tento skutkový záver krajského súdu preskúmať, a to aj napriek tomu, že obvinený ponúka iné hodnotenie vykonaného dokazovania a skutkový záver z neho vyplývajúci.

83. Obvinený v podanom dovolaní namieta, že nebola naplnená skutková podstata trestného činu podľa § 172 Trestného zákona, pretože nebolo preukázané, že by nejaké drogy kúpil alebo vymenil, obvinený pri sebe žiadne drogy nemal a k žiadnemu predaju nedošlo. 84. Pre posúdenie tejto dovolacej námietky obvineného je rozhodujúca skutková veta uvedená v bode 1 napadnutého rozsudku (bod 2. tohto uznesenia), pretože dovolací súd na podklade dovolania obvineného nie je oprávnený skúmať ani meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku. 85. Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku vyplýva, že obvinený si nezisteným spôsobom v rozpore so zákonom zadovážil metamfetamín, mal ho v držbe do 9. februára 2022, kedy ho odovzdal D. C., aby ho odovzdal tretej osobe, s ktorou si obvinený telefonicky dohodol odplatu, avšak pre zásah polície k odovzdaniu metamfetamínu neprišlo. 86. Z tejto časti skutkovej vety napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že obvinený si metamfetamín zadovážil, následne ho prechovával a mal záujem ho predať za využitia tretej osoby. 87. Zadováženie je konanie obvineného, ktorým sa metamfetamín dostal do jeho držby. Prechovávanie metamfetamínu predstavuje trvanie jeho držby obvineným, o ktorom vypovedala aj svedkyňa A. T. a držba metamfetamínu obvineným mala byť ukončená jeho predajom tretej osobe, ku ktorému nedošlo práve z dôvodu zásahu polície. Kvalifikovaná skutková podstata tohto trestného činu vychádza jednak z predchádzajúceho odsúdenia obvineného za tento trestný čin, ako aj z väčšieho množstva omamných a psychotropných látok, ktoré prechovával. 88. Obdobné závery týkajúce sa držby a prechovávania rastlín rodu konope možno vztiahnuť aj na skutkovú vetu uvedenú v bode 2 napadnutého rozsudku z ktorej vyplýva, že obvinený si rastliny rodu konope zadovážil a prechovával ich až do vykonania domovej prehliadky 10. februára 2022. 89. Právna veta, ako aj právna kvalifikácia uvedená v napadnutom rozsudku tak zodpovedá skutkovým vetám napadnutého rozsudku, a preto dovolací súd vyhodnotil túto dovolaciu námietku obvineného ako nedôvodnú. 90. Obvinený v podanom dovolaní namieta, že súd pochybil pri ukladaní trestu prepadnutia veci, pretože digitálna váha, ktorú vydala svedkyňa A. T. patrila jej osobe a obvineného za vlastníka označila účelovo a zároveň nebolo preukázané, že mobilný telefón, zn. O. XX E. so SIM kartou č. XXXX XXX XXX mal niečo spoločné s trestnou činnosťou. 91. Krajský súd uloženie trestu prepadnutia veci odôvodnil tým, že tento výrok prevzal z napadnutého rozsudku ako stavu veci a zákonu zodpovedajúci, nakoľko aj podľa názoru krajského súdu išlo o veci použité na spáchanie súdeného trestného činu. Námietky obvineného vyhodnotil v tomto smere krajský súd ako nedôvodné. Vrecková digitálna váha je predmet používaný pri drogovej trestnej činnosti, zvlášť ak treba odvážiť presne dohodnuté množstvo drogy, ako v tomto prípade. Podľa výpovede svedkyne T., ktorej aj krajský súd uveril, vrecková digitálna váha zaistená pri domovej prehliadke patrila obvinenému. Pokiaľ ide o telefón O., obvinený počas celého konania hodnoverne nepreukázal, že by patril inému subjektu (R., s. r. o.). Keďže ho používal on a mal ho pri sebe v čase zadržania, tak záver okresného súdu, že bol jeho vlastníkom je v celku logický. Treba zopakovať, že svedkovi C. žiadny mobil zaistený nebol, že pri prehliadke vozidla R. G., ktoré obvinený v kritický deň používal boli zaistené 3 mobilné telefóny, z toho dva podľa vlastných slov boli staré a nepoužívali sa. Ak v ten deň obvinený krátko pred stretnutím komunikoval telefonicky s E. Š. ako aj so svedkom T., tak sa dá logicky usúdiť, že obvinený ohľadom drogovej trestnej činnosti komunikoval práve z tohto telefónu. 92. Z vyššie uvedeného odôvodnenia krajského súdu je zrejmé, že krajský súd ustálil vlastníctvo obvineného k digitálnej váhe z výpovede svedkyne A. T. a taktiež dospel k záveru, že mobilný telefón, ktorý bol predmetom trestu prepadnutia veci patril obvinenému a tento bol použitý v ten deň na komunikáciu so svedkom A. T. ohľadom drogovej trestnej činnosti. 93. Keďže krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutkové závery, ku ktorým ohľadne vlastníctva a použitia digitálnej váhy a mobilného telefónu dospel, dovolací súd nie je oprávnený na podklade dovolania obvineného tieto skutkové zistenia krajského súdu preskúmať, a to ani v prípade predloženia nového dôkazu (faktúra), ktorý by mohol tento záver krajského súdu spochybniť. 94. Rovnako sa nemožno stotožniť s dovolacou námietkou obvineného o nedostatočnom odôvodnení výšky uloženého trestu odňatia slobody. Odôvodnenie výšky trestu odňatia slobody je potrebné posudzovať aj s ohľadom na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, keďže krajský súd obvinenému výmeru trestu odňatia slobody uloženú mu okresným súdom znížil, keď v prospech obvineného zohľadnil, že sa trestného činu dopustil v štádiu pokusu. Krajský súd uviedol, že v prípade obžalovaného neboli zistené žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti a zároveň zohľadnil, že sa stíhanej trestnej činnosti dopustil počas plynutia skúšobnej doby.

95. Krajský súd neuložil obvinenému trest prepadnutia finančnej hotovosti vo výške 990 Eur, a preto táto námietka obvineného nemá pre dovolacie konanie relevanciu. 96. Obvinený sa v podanom dovolaní domáha aplikácie zásady lex posterior mitius v dovolacom konaní, a to s poukazom na novelu Trestného zákona účinnú od 6. augusta 2024, hoci krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol 30. novembra 2023, kedy predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť. Podľa čl. 49 ods. 1 Charty nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, nebolo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Ak po spáchaní trestného činu zákon ustanovuje miernejší trest, uloží sa tento trest. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie (rovnako čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd). Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku trestné konanie je konanie podľa tohto zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby, návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej. 97. Podstatou zásady lex mitior, resp. lex posterior mitius (uplatnenie priaznivejšieho zákona) je zásada retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho Trestného zákona, teda posudzovanie trestnosti činu a ukladanie trestu podľa znenia Trestného zákona, ktorý je pre páchateľa najpriaznivejší a to od spáchania činu do právoplatnosti rozsudku. 98. Dovolací súd zastáva názor, že zásada lex mitior sa nevzťahuje na dovolacie konanie, pretože dovolanie je bezpochyby mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu charakteru konečného rozhodnutia. Uvedené vyplýva nielen z výslovnej úpravy v zákone, keď Trestný poriadok tento opravný prostriedok upravuje v osobitnej hlave pod názvom „Mimoriadne opravné prostriedky“, resp. z dotknutej právnej teórie, v ktorej je rovnako tento opravný prostriedok označený ako mimoriadny, ale v zásade predovšetkým z obsahu samotnej právnej úpravy tohto opravného prostriedku, resp. prvkov, ktoré ho charakterizujú. 99. Tento opravný prostriedok je určený na nápravu v zákone výslovne uvedených, najzávažnejších v zásade procesných pochybení a iba v určitej menšej miere hmotnoprávnych pochybení súdov vykonaných v pôvodnom konaní a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku (odvolania/sťažnosti). Výnimočnosť podania tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a teda že nie je široko prístupný procesným stranám vyplýva z toho, že dovolanie môže podať iba obvinený a generálny prokurátor (nie teda akýkoľvek okresný alebo krajský prokurátor, ale iba prokurátor, ktorý je na čele celej sústavy prokuratúry) iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa a v zásade iba za situácie, že podali v pôvodnom konaní riadny opravný prostriedok, pričom dovolanie nemajú v žiadnom prípade právo podať iné procesné strany ako sú poškodený a zúčastnená osoba. 100. Na charakteristiku dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku poukazuje zároveň skutočnosť, že ho môže podať aj minister spravodlivosti ako predstaviteľ výkonnej moci, ktorý v pôvodnom konaní do právoplatnosti rozhodnutia nebol procesnou stranou, pričom zákon mu navyše priznáva najširšie oprávnenia pre podanie dovolania a dokonca ako jediný oprávnený subjekt má jednak právo namietať nesprávnosť hmotnoprávneho posúdenia skutkového stavu, teda namietať nesprávne a neúplne zistený skutkový stav, resp. ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia týkajúce sa objasnenia veci (čo je podstatou práva obvinenej osoby na odvolanie v trestných veciach ako riadneho opravného prostriedku podľa čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru z pohľadu možnosti namietania a preskúmania výrokov o vine a treste), ako aj dovolaním napadnúť rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť na súde prvého stupňa. 101. Ďalšími charakteristikami príznačnými pre mimoriadny opravný prostriedok je to, že dovolanie nemá v zásade odkladný účinok (§ 368 ods. 4 Trestného poriadku) a zákon iba fakultatívne umožňuje ministrovi spravodlivosti a generálnemu prokurátorovi, resp. po podaní dovolania dovolacieho súdu osobitným

úkonom výkon napadnutého rozhodnutia odložiť alebo prerušiť, ako aj skutočnosť, že dovolanie možno podať v dlhej lehote troch rokov, ktorá plynie od doručenia napadnutého rozhodnutia. 102. Súvisiacimi prvkami, na základe ktorých treba dovolanie posudzovať ako mimoriadny opravný prostriedok, sú tiež obmedzenie práva podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky, povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov v pôvodnom konaní najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Trestného poriadku) a nemožnosť použiť určité dôvody, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). Dovolanie navyše možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku, pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Trestného poriadku), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku. Dovolací súd je viazaný dovolateľom uplatnenými vytýkanými chybami a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Trestného poriadku, § 385 Trestného poriadku). 103. Dovolací súd pripomína zrejmú skutočnosť, že pokiaľ je v dovolacom konaní zrušené právoplatné rozhodnutie, v novom konaní a rozhodovaní sú súdy samozrejme viazané zásadou lex mitior. 104. Pokiaľ je obvineným poukazované na rozsudok Súdneho dvora z 1. augusta 2025 vo veci C-544/23 (T.T., BAJI Trans s. r. o. proti Národnému inšpektorátu práce), tak treba v zásade uviesť, že tento sa netýkal trestného konania, ale išlo o posúdenie rozhodnutia vydaného v správnom súdnictve, resp. podstatou rozsudku je, že zásada lex mitior sa má vzťahovať aj na správnu sankciu trestnoprávnej povahy a na konanie o kasačnej sťažnosti. Vzhľadom na zásadné odlišnosti právnej úpravy dovolania v trestnom konaní a kasačnej sťažnosti v správnom súdnictve (najmä podstatne širšie dôvody na možnosť podania kasačnej sťažnosti, ktoré v zásade pokrývajú všetky právne a procesné vady a podávateľ kasačnej sťažnosti ma v zásade právo na to, aby o nej bolo rozhodnuté a aby konanie o kasačnej sťažnosti pravidelne a priamo nasledovalo po konaní pred správnym súdom nižšej inštancie, krátka lehota jedného mesiaca na podanie kasačnej sťažnosti a zásadné rozdiely v prieskumnej činnosti kasačného súdu oproti dovolaciemu súdu, keď kasačný súd v zásade posudzuje meritum veci aj z pohľadu zisteného skutkového stavu a má právo aj zmeniť rozhodnutie správneho súdu) nie je možné rozširovať jeho aplikáciu na dovolanie v trestnom konaní. 105. Napriek tomu v tejto súvislosti z pohľadu jeho obsahu dovolací súd uvádza, že z tohto rozsudku Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že zásada lex mitior sa na konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku nevzťahuje [body 96 a 97, keď v bode 96 výslovne uviedol, že „Súdny dvor už rozhodol, že pravidlo retroaktívneho uplatnenia priaznivejšieho ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa nachádza v čl. 49 ods. 1 poslednej vete Charty, sa má uplatniť, pokiaľ nebol vyhlásený žiadny právoplatný odsudzujúci rozsudok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Delvigne, C-650/13”]. Z rozsudku ďalej vyplýva (body 102 až 104), že odsúdenie nemožno považovať za právoplatné v zmysle čl. 49 ods. 1 poslednej vety Charty v prípade, ak ho možno napadnúť riadnym opravným prostriedkom, teda akýmkoľvek opravným prostriedkom, ktorý je súčasťou riadneho priebehu konania a ktorý ako taký predstavuje procesný vývoj a každý účastník konania musí rozumne rátať s tým, že tak je to v prípade, ak odsúdená osoba alebo orgán verejnej moci, ktorý vedie trestné stíhanie, môžu v lehote stanovenej zákonom a bez toho, aby museli odôvodniť výnimočné okolnosti, ako je napríklad potreba zabezpečiť v záujme zákona konzistentnosť judikatúry, podať súdny prostriedok nápravy s cieľom dosiahnuť zrušenie alebo zmenu odsudzujúceho rozsudku alebo uloženého trestu (bez ohľadu na skutočnosť, že takýto opravný prostriedok sa vo vnútroštátnom práve považuje za mimoriadny opravný prostriedok), pričom odkladný účinok podania opravného prostriedku proti odsudzujúcemu rozsudku (hoci to nie je rozhodujúce) je znakom toho, že tento opravný prostriedok sa týka rozhodnutia, ktoré nemožno považovať za právoplatné na účely uplatnenia tohto ustanovenia. 106. V tomto ohľade dovolací súd uvádza, že obvinený ani prokurátor (ako orgán verejnej moci, ktorý vedie trestné stíhanie), teda dotknuté procesné strany v konaní nemôžu na základe dovolania v trestnom konaní nimi podaného dosiahnuť posúdenie správnosti zisteného skutkového stavu a primeranosti uloženého trestu, čo je podstatou riadneho opravného prostriedku, pričom aj možnosť zrušenia uloženého trestu (zmena uloženého trestu z pohľadu posúdenia jeho ne/primeranosti v zásade nie je možná, pokiaľ je uložený zákonom dovolený druh trestu a v rozpätí trestnej sadzby ustanovenej zákonom) je viazaná úzko na namietanie určitých najzávažnejších pochybení pri jeho ukladaní, a to uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, resp. uloženie druhu trestu, ktorý zákon nepripúšťa a porušenie kogentných ustanovení zákona pri jeho ukladaní. 107. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá počas trestného stíhania páchateľa, ktorým je podľa § 10 ods. 14 Trestného poriadku úsek od začatia trestného stíhania

až do právoplatnosti rozsudku. Slovné spojenie „vynesenie rozsudku“, uvedené v § 2 ods. 1 Trestného zákona preto označuje rozhodnutie, ktorým sa trestné stíhanie páchateľa právoplatne končí. Pokiaľ príde pri využití práva páchateľa na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, dovolania, obnovy konania) k zrušeniu rozhodnutia, ktorým bolo trestné stíhanie páchateľa právoplatne skončené, v trestnom stíhaní páchateľa sa pokračuje a v tomto konaní prichádza do úvahy, v prípade splnenia zákonných podmienok, aplikácia § 2 ods. 1 Trestného zákona v prospech páchateľa. 108. Z ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok možno podať proti taxatívne uvedeným právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorými bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré im predchádzali a tieto pochybenia spočívajúce v porušení zákona možno podradiť pod dovolacie dôvody uvedené v § 371 Trestného poriadku. Zároveň explicitne vyjadruje, že sa musí jednať o pochybenie súdu a jeho časový rámec, ktorý je vymedzený konaním súdu, ktoré predchádza jeho rozhodnutiu a samotným právoplatným rozhodnutím súdu. Z tohto dôvodu sa v dovolacom konaní nemožno úspešne domáhať zrušenia právoplatného rozhodnutia v prípade, ak konajúci súd v trestnom konaní nepochybil alebo dovolateľom namietané pochybenie súdu nespadá do časového rámca, ktorý začína konaním pred súdom a končí právoplatným rozhodnutím súdu v merite prejednávanej veci. 109. Tento právny záver možno vyvodiť aj z ustanovení § 405a - § 405d Trestného poriadku, ktorými bol do nášho právneho poriadku zavedený osobitný druh mimoriadneho opravného prostriedku - preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona, ktorého účelom je, aby odsúdené osoby nevykonávali uložené tresty za skutky, pri ktorých dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona po skončení ich trestných stíhaní. Zákonodarca však zároveň stanovil rozsah zásahu do princípu právnej istoty týmto mimoriadnym opravným prostriedkom tak, že ho možno aplikovať len na prípady, kedy v dôsledku zmeny zákona príde po skončení trestného stíhania páchateľa k zániku trestnosti činu, pre ktorý bol odsúdený. Jeho uplatnenia sa však nemožno domáhať v prípade, ak v dôsledku zmeny zákona príde po trestnom stíhaní páchateľa k zmierneniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody pre trestný čin, pre ktorý bol odsúdený. K tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. marca 2026, sp. zn. 2TdoV/4/2025 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. mája 2025, sp. zn. 5Tdo/18/2025. 110. Dovolací sú sa nestotožnil s dovolacou námietkou obvineného, že bol sledovaný nezákonne, pretože v spise je príkaz na sledovanie osoby a veci z 20. januára 2022, sp. zn. I PO-V-2/2022/2207-7 (č. l. 491 - 492), pričom záznamy zo sledovania spadajú do obdobia, na ktoré bol príkaz vydaný. 111. Pokiaľ obvinený namieta nezákonnosť svojej väzby počas trestného stíhania, táto námietka nemôže byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu na podklade dovolania obvineného, ale len na podklade dovolania ministra spravodlivosti (§ 371 ods. 2 Trestného poriadku). 112. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že krajský súd sa ako odvolací súd riadne zaoberal podstatnými odvolacími námietkami obvineného a tomuto poskytol relevantnú odpoveď na všetky ním uplatnené zásadné skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v trestnom konaní. 113. Záverom dovolací súd uvádza, že pokiaľ sa k niektorej z uplatnených dovolacích námietok výslovne nevyjadril, považoval ju za príliš všeobecnú alebo za nepodstatnú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a argumenty, na základe ktorých by nemohla taká námietka spôsobiť iné rozhodnutie dovolacieho súdu o podanom dovolaní. 114. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. 115. Dovolaciemu súdu bolo 18. mája 2026 doručené podanie obvineného z 13. mája 2026 označené ako „Doplnenie dovolania“, ktorým žiadal dovolací súd, aby „prerušil konanie a podal prejudiciálny návrh s totožnou otázkou ako bola ústavným súdom podaná v uznesení, sp. zn. II. ÚS/650/2025-64“ a súčasne aby „podal návrh na spojenie s vecou vedenou pod sp. zn. C-853/25“, alternatívne „spojil konanie s konaním vedenom na ÚS“, poprípade „pozastavil konanie do rozhodnutia SD EÚ vo veci BAJI TRANS“. Keďže toto podanie obvineného bolo dovolaciemu súdu doručené až po jeho rozhodnutí o podanom dovolaní, je bez právneho významu a dovolací súd sa s ním vecne nezaoberal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.