Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 4Tdo/61/2025 2320010056 09. 09. 2026 JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného N. Y., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 09. septembra 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného N. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 05. novembra 2024, sp. zn. 3To/28/2024, takto rozhodol: Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. Y. o d m i e t a . odôvodnenie: Okresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 11. októbra 2023, sp. zn. 27T/6/2020 obvineného N. Y. (ďalej tiež „obvinený") uznal za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že: -dňa 17.11.2018 v čase asi o 18.30 hod. v G. pred budovou obecného úradu prišiel k C. H., idúcemu na bicykli, stiahol ho do kríkov a pýtal od neho peniaze, pričom mal za opaskom viditeľne pištoľ, a keď mu C. H. povedal, že nemá a chcel odísť, tak ho udrel päsťou do hlavy, na čo mu C. H. dal peňaženku, z ktorej obvinený vybral aspoň 60,-Eur a odišiel. Za tento trestný čin okresný súd uložil obvinenému N. Y. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 22. decembra 2022, sp. zn. 4T/56/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2023, sp. zn. 1To/23/2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský súd") uznesením z 05. novembra 2024, sp. zn. 3To/28/2024, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. Eleonóry Zuzákovej vo svoj prospech dovolanie, a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, t. j. že malo byť zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, mal byť uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa a napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Obvinený v dovolaní ako chybu naplňujúcu dovolací dôvod zásadného porušenia práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že v základnom trestnom konaní nemalo byť preukázané, že jeho konaním bola naplnená skutková podstata zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Obvinený súdom vytýkal, že v konaní boli odmietnuté jeho návrhy na vykonanie dôkazov, a to lokalizácia telefónnych čísel, ktoré mal používať obvinený, výsluch policajného technika vykonávajúceho obhliadku tela, výsluch lekára MUDr. Q., výsluch vyšetrovateľa vykonávajúceho výsluch svedkov vo veci, výsluch technika KEÚ PZ k znaleckému posudku ČES: PPZKEU-KE-EXP-2018/2939, znalecké dokazovanie z odboru daktyloskopie a porovnávania pachových stôp. Obvinený je toho názoru, že v konaní nemal byť vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci, že by voči poškodenému použil násilie. Výpoveď samotného poškodeného považuje obvinený za nedôveryhodnú, pretože poškodený je užívateľom drog a pod ich vplyvom a pod vplyvom alkoholu bol aj v čase skutku, nakoľko v tomto čase mala prebiehať oslava. Obvinený je taktiež toho názoru, že mal byť v súlade so zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného oslobodený spod obžaloby, pretože násilie z jeho strany a prítomnosť na mieste činu nebola preukázaná. Keď tak iba výpoveďou poškodeného, pričom absentujú ďalšie, či už priame alebo nepriame dôkazy o jeho vine z trestného činu lúpeže. Podľa jeho názoru sa súdy mali nesprávne vysporiadať s jeho opakovanými námietkami zaujatosti a jemu a obhajcovi nedali náležitý čas na prípravu záverečnej reči. V rámci vymedzenia namietaných chýb konania vo vzťahu k ďalšiemu dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j. že napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, obvinený odkázal na chyby, ktoré namietal v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a z tejto jeho argumentácie má byť „zrejmé", že je naplnený aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený má za to, že odvolací súd sa mal nedostatočne vysporiadať s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní, v dôsledku čoho považuje rozhodnutia súdov za arbitrárne a nezákonné. Obvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, tieto rozhodnutia zrušil a jeho vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol v inom zložení senátu. K dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež „prokurátor"), ktorý navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Prokurátor zastáva v danej veci názor, že chyby vytýkané obvineným sú celkom zjavne nedôvodné, pretože smerujú k prehodnocovaniu ustáleného a zisteného skutkového stavu veci. Dovolací súd podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku ani skúmať a ani meniť. Pokiaľ sa jedná o námietky týkajúce sa údajného porušenia práva na obhajobu (odmietnutím navrhovaných dôkazov, neodročením pojednávania na prípravu záverečnej reči a nevysporiadaním sa s námietkami zaujatosti), tak s danými namietanými chybami sa vysporiadal krajský súd v odôvodnení svojho uznesenia (viď strana 5 až 7 uznesenia krajského súdu), pričom on sa s jeho odôvodnením stotožnil. S ohľadom na uvedené prokurátor považuje dovolanie obvineného za nedôvodné s tým, že vo veci jeho dovolania nie zjavne naplnený žiaden z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Podaním z 26. mája 2025 doplnil obvinený svoje dovolanie vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, keď obvinený prostredníctvom obhajkyne predložil dovolaciemu súdu dve Potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ Nitra z 11. apríla 2023 a z 28. mája 2024 (ďalej tiež „potvrdenia o spolupráci"), v zmysle ktorých obvinený svojou výpoveďou vo veci vedenej pod ČVS:PPZ-267/NKA-ZA1-2020 a pod ČVS:PPZ-184/NKA-FVZ-2021 významnou mierou prispel k objasneniu skutočností dôležitých pre tieto trestné konania. Na podklade vyššie uvedených potvrdení o spolupráci obvinený namietal, že mu v tejto trestnej veci neboli priznané poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona, a preto malo dôjsť k pochybeniu súdov pri ukladaní trestu a naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku (Potvrdenia o spolupráci obvineného z 11. apríla 2023 a z 28. mája 2024 neboli predložené a ani neboli známe súdom základnom trestnom konaní - pozn. dovolacieho súdu).
K doplneniu dovolania obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý s poukazom na publikovaný judikát R 18/2015 je toho názoru, že otázka či je daná alebo nie je daná určitá poľahčujúca okolnosť je otázkou skutkovou vylúčenou z preskúmavania dovolacím súdom. Zároveň prokurátor poukázal na ustanovenie § 371 ods. 5 Trestného poriadku a uviedol, že súdy v trestnej veci obvineného aplikovali § 38 ods. 5 Trestného zákona, keď pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemal vôbec vplyv na úpravu trestnej sadzby, a teda skutočnosti na ktoré poukazuje obvinený by zásadne neovplyvnili jeho postavenie v zmysle § 371 ods. 5 Trestného poriadku. Podaním z 08. septembra 2025 obvinený prostredníctvom obhajkyne doplnil jeho dovolanie popri inom o oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, protizločineckej jednotky, expozitúry Západ z 05. júna 2025, v zmysle ktorého obvinený vypovedal v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-184/NKA-FVZ-2021, v ktorej boli štyri osoby obvinené z drogovej trestnej činnosti páchanej v spolupáchateľstve. Z jeho výpovede z 26. júla 2022 vyplýva, že sa obvinený významnou mierou podieľal na objasnení tejto drogovej trestnej činnosti a usvedčení páchateľov. Prokurátor sa k druhému doplneniu dovolania obvineného (podanie z 08. septembra 2025) písomne bližšie nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd") ako súd dovolací [§ 377 Trestného poriadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajkyne (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku). Zistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku), a že obvinený pred podaním dovolania využi právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku). Najvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§ 382 písm. c) Trestného poriadku]. V prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov v právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom taxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne ovplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže dovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska obsahu, dôvody dovolania [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne užšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia (odvolanie). Skutočnosť, že dovolanie nemožno chápať ako „ďalšie odvolanie" vyplýva aj z charakteristických znakov dovolacieho konania, ktorými sa toto konanie výrazne odlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon v prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje pod sankciou neprípustnosti, aby pred podaním dovolania obvinený aj využil riadny opravný prostriedok (viď § 372 ods. 1 Trestného poriadku) alebo zákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr obvinenému známe a neboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (pozri § 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolanie taktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka") pod číslom 57/2007]. Dovolací súd je taktiež viazaný chybami vytýkanými stranami konania s výnimkou chýb v neprospech dovolateľa (§ 385 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu, pričom dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie nepredstavuje „ďalšie odvolanie" (primerane pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/7/2020).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv obvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania (napr. právo sa vyjadriť ku skutočnostiam mu kladeným za vinu, právo navrhovať dôkazy, právo podávať opravné prostriedky a pod.). Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto ustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré z hľadiska následkov, dopadov porušenia na priebeh a výsledok konania, treba pokladať za zásadné porušenie práva. Pokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku namietal, že v základnom trestnom konaní nemalo byť preukázané, že spáchal trestný čin lúpeže, že nemalo byť preukázané použitie násilia voči poškodenému, resp., že sa nemal nachádzať na mieste činu, tak uvedenými údajnými chybami, resp. skutkovými námietkami, obvinený nekonkretizoval žiadne právo slúžiace účelu jeho obhajoby a vychádzajúc z jeho vlastného hodnotenia dôkazov (zásadne odlišného od hodnotenia dôkazov súdmi v základnom trestnom konaní) sa v dovolacom konaní domáhal v podstate iného hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že dovolacie konanie neslúži účelu preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení, v prípade dovolania podaného obvineným, pretože tomu bráni ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou Trestného poriadku. Pokiaľ teda dovolací súd správnosť a úplnosť zistenia skutku nemôže skúmať a ani meniť [§ 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou Trestného poriadku], rovnako platí, že správnosť a úplnosť zistenia skutku vyjadreného v tzv. skutkovej vete, nemôže obvinený s úspechom v dovolacom konaní spochybňovať, popierať či namietať. V tejto súvislosti dovolací súd odkazuje na jasné, zrozumiteľné a presvedčivé odôvodnenie rozsudku okresného súdu (viď strana 6 odsek 3 rozsudku okresného súdu), kde okresný súd sa jasne vyjadril ako sa vysporiadal s obhajobou obvineného a aj na podklade, ktorých dôkazov dospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru o vine obvineného zo spáchania predmetného zločinu lúpeže. Podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia výzvy známa. Podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť. Pokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, namietal odmietnutie vykonania časti ním navrhovaných dôkazov, tak daná námietka obvineného nie je z nižšie uvedených dôvodov opodstatnená. Súdy v trestnom konaní nie sú povinné vykonať všetky dôkazy navrhované stranami (viď R 116/2014). Súd je ale povinný na dôkazný návrh strany procesne reagovať, respektíve sa zaoberať každým dôkazným návrhom strán konania, a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (napr. § 272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku). V danom prípade dovolací súd nezistil zásadné porušenie práva na obhajobu
obvineného N. Y. v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v súvislosti s odmietnutím jeho návrhov na doplnenie dokazovania. V danej veci odmietol okresný súd jeho návrhy na vykonanie dokazovania z dôvodov uvedených v § 272 ods. 3 Trestného poriadku ako aj z dôvodov uvedených v § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Odmietnutie návrhov obvineného na doplnenie dokazovania, okresný súd náležite odôvodnil (viď strana 5 rozsudku okresného súdu). Pokiaľ obvinený v dovolaní ďalej namietal, že mu na jeho žiadosť nebola poskytnutá lehota na prípravu záverečnej reči, tak uvedená argumentácia obvineného nemá žiadnu oporu v zákone, ktorý by mu priznával osobitnú lehotu na prípravu záverečnej reči ako súčasti práva na obhajobu. Inak povedané, obvinený sa dovoláva práva (čas na prípravu záverečnej reči), ktorú mu právne predpisy nepriznávajú. Podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a obvineným vytýkanou chybou nepriznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona, dovolací súd pripomína, že jednotlivé dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku sú určené na nápravu najzásadnejších chýb, sú vymedzené taxatívne (uzavretým výpočtom) a užšie ako dôvody pre podanie odvolania, z čoho vyplýva, že nie akákoľvek chyba aj napĺňa príslušný dovolací dôvod. Vyššie citovaný dovolací dôvod umožňuje úspešne namietať voči výroku o treste (pozri aj S 5/2011) z dvoch dôvodov, a to ad 1) z dôvodu uloženia trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby (v danom prípade v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 12 rokov 6 mesiacov a hornou hranicou vo výmere 20 rokov) a ad 2) v podobe uloženia neprípustného druhu trestu. V predmetnej trestnej veci bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov za viac trestných činov, podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu (v § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30. apríla 2022 so sadzbou trestu odňatia slobody 10 rokov až 15 rokov) s ohľadom na odsúdenie obvineného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 22. decembra 2022, sp. zn. 4T/56/2021 za jeho inú drogovú trestnú činnosť. Horná a dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody (10 rokov až 15 rokov) najprísnejšie trestného trestného činu bola upravená (k pojmu „trestná sadzba" pozri R 32/2009-III) podľa zákonných pravidiel uvedených vo všeobecnej časti Trestného zákona, na dolnú hranicu trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov 6 mesiacov (§ 38 ods. 5 Trestného zákona) a hornú hranicu trestnej sadzby, v ktorej mohol byť obvinenému uložený trest odňatia slobody, bola zákonom upravená na výmeru 20 rokov (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V danom prípade však súdy správne poukázali na skutočnosť, že ukladaný trest nemohol byť miernejší ako uložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, keďže vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2023, sp. zn. 1To/23/2023 bol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, ktorý nemohol byť miernejší ako trest uložený obvinenému skorším rozsudkom. Obvineným vytýkaná chyba nepriznania poľahčujúcich okolností, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku nenapĺňa, keďže nemá za následok uloženie trestu (v danej veci 16 rokov trestu odňatia slobody) mimo zákonom upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v jeho trestnej veci. Zároveň dovolací súd k námietke nepriznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona dodáva, že spolupráca obvineného na odhaľovaní drogovej trestnej činnosti v iných trestných konaniach je novou skutočnosťou, ktorá nebola v základnom trestnom konaní obvineným namietaná, či preukázaná. Jedná sa o novú skutočnosť, ktorá súdom nižšieho stupňa nebola známa. Vytýkaná chyba (nepriznanie poľahčujúcich okolností) nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z dôvodov vyššie uvedených, pričom táto ani uplatňovaná v základnom trestnom konaní nebola. Nad rámec týchto úvah dovolací súd dodáva, že pokiaľ sa obvinený domáhal priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, tak predložených potvrdení o spolupráci z 11. apríla 2023, z 28. mája 2024 a z 05. júna 2025 nie je zrejmé, že by obvinený prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny v zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona. Podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak, rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin, alebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho alebo miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou správneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom rozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto dôvodu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019 a 5Tdo/48/2018). Vyššie citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za bodkočiarkou („správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť") vylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá však prináleží iba ministrovi spravodlivosti. Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi súdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. V danej trestnej veci obvinený namietal danosť tohto dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku] na podklade údajných chýb uvádzaných obvineným aj k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Pokiaľ teda obvinený namietal, že mu nemalo byť preukázané, že spáchal trestný čin lúpeže, alebo že nemalo byť preukázané, že sa mieste činu zdržoval alebo, že nemalo byť preukázané použitie násilie voči poškodenému, dané tvrdenia, či namietané chyby sú skutkového charakteru proti skutkovým zisteniam súdov alebo hodnoteniu dôkazov, ktoré dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku taktiež nenapĺňajú. Vzhľadom na to, že obvinený N. Y. vytýkanými chybami, ktoré uviedol v dovolaní, zjavne nenaplnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.