{"guid": "d26525d1-670f-453f-abbb-704839c4e569:9264b49f-8732-4ef1-bdbd-50bde5e872d8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2", "spisova_znacka": "4Tdo/61/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/61/2025 z 9. 9. 2026", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. septembra 2026, sp. zn. 4Tdo/61/2025, ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2", "identifikacne_cislo": "2320010056", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Dušan Krč-Šebera", "sudca_id": 74, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dusan-krc-sebera-74", "datum_vydania": "2026-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": "Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napĺňa len také porušenie práva na obhajobu, ktoré sa zásadným spôsobom prejaví na postavení obvineného; skutkové námietky a vlastné hodnotenie dôkazov obvineným nekonkretizujú žiadne právo slúžiace jeho obhajobe a správnosť ani úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku). Súd nie je povinný vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, ak o dôkazných návrhoch procesne rozhodne a ich odmietnutie odôvodní, a právne predpisy nepriznávajú obvinenému osobitnú lehotu na prípravu záverečnej reči. Nepriznanie poľahčujúcich okolností nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ak nemalo za následok uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby; spolupráca obvineného pri objasňovaní inej trestnej činnosti, ktorá nebola v základnom konaní uplatnená ani súdom známa, je novou skutočnosťou, ktorú nemožno v dovolaní úspešne namietať.", "pravna_veta_zdroj": "ai", "zhrnutie": "Obvinený bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov; jeho odvolanie krajský súd zamietol. V dovolaní uplatnil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), h) a i) Trestného poriadku: namietal, že nebolo preukázané použitie násilia ani jeho prítomnosť na mieste činu, že boli odmietnuté jeho dôkazné návrhy, nebol mu poskytnutý čas na prípravu záverečnej reči, súdy sa nevysporiadali s námietkami zaujatosti a dodatočne namietal nepriznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a o) Trestného zákona pre spoluprácu s políciou v iných trestných veciach. Najvyšší súd dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože dovolacie dôvody zjavne neboli splnené. Námietky proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov sú v dovolaní obvineného vylúčené, odmietnutie dôkazných návrhov okresný súd odôvodnil podľa § 272 ods. 3 a § 240 ods. 3 Trestného poriadku a osobitnú lehotu na prípravu záverečnej reči zákon nepriznáva. Uložený trest bol v rámci sadzby upravenej podľa § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného zákona (12 rokov 6 mesiacov až 20 rokov) a súhrnný trest nemohol byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona); z predložených potvrdení o spolupráci navyše nevyplývalo, že by obvinený prispel k odhaleniu organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny v zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona.", "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-371.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-371"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-3", "nazov": "§ 240 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-240.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "nazov": "§ 272 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-272.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-272"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-382", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-371", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-240", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-272"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9264b49f-8732-4ef1-bdbd-50bde5e872d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Tdo/61/2025\n2320010056\n09. 09. 2026\nJUDr. Dušan Krč-Šebera\nECLI:SK:NSSR:2026:2320010056.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a\nčlenov senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a JUDr. Dušana Szabóa v trestnej veci obvineného N. Y., pre\nzločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom\n09. septembra 2026 v Bratislave, o dovolaní obvineného N. Y. proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave\nz 05. novembra 2024, sp. zn. 3To/28/2024, takto\nrozhodol:\nPodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného N. Y. o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Galanta (ďalej tiež „okresný súd\" alebo „súd prvého stupňa\") rozsudkom z 11. októbra\n2023, sp. zn. 27T/6/2020 obvineného N. Y. (ďalej tiež „obvinený\") uznal za vinného zo zločinu lúpeže\npodľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona,\nna tom skutkovom základe, že:\n-dňa 17.11.2018 v čase asi o 18.30 hod. v G. pred budovou obecného úradu prišiel k C. H., idúcemu na\nbicykli, stiahol ho do kríkov a pýtal od neho peniaze, pričom mal za opaskom viditeľne pištoľ, a keď mu\nC. H. povedal, že nemá a chcel odísť, tak ho udrel päsťou do hlavy, na čo mu C. H. dal peňaženku, z\nktorej obvinený vybral aspoň 60,-Eur a odišiel.\nZa tento trestný čin okresný súd uložil obvinenému N. Y. podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného\ndo 30. apríla 2022 s použitím § 38 ods. 2, ods. 5 a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h),\npísm. m) Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16\nrokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Trestného\nzákona zrušil výrok o treste uloženom obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 22.\ndecembra 2022, sp. zn. 4T/56/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 11. apríla 2023,\nsp. zn. 1To/23/2023, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku\nktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nProti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „krajský\nsúd\") uznesením z 05. novembra 2024, sp. zn. 3To/28/2024, podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.\nProti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajkyne JUDr. Eleonóry Zuzákovej\nvo svoj prospech dovolanie, a to z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. h) a písm.\ni) Trestného poriadku, t. j. že malo byť zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, mal byť\nuložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon\nza prejednávaný trestný čin nepripúšťa a napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\n\nObvinený v dovolaní ako chybu naplňujúcu dovolací dôvod zásadného porušenia práva na obhajobu\npodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že v základnom trestnom konaní nemalo\nbyť preukázané, že jeho konaním bola naplnená skutková podstata zločinu lúpeže podľa § 188 ods.\n1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Obvinený súdom vytýkal, že v konaní boli odmietnuté jeho\nnávrhy na vykonanie dôkazov, a to lokalizácia telefónnych čísel, ktoré mal používať obvinený, výsluch\npolicajného technika vykonávajúceho obhliadku tela, výsluch lekára MUDr. Q., výsluch vyšetrovateľa\nvykonávajúceho výsluch svedkov vo veci, výsluch technika KEÚ PZ k znaleckému posudku ČES: PPZKEU-KE-EXP-2018/2939, znalecké dokazovanie z odboru daktyloskopie a porovnávania pachových\nstôp. Obvinený je toho názoru, že v konaní nemal byť vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci, že by voči\npoškodenému použil násilie. Výpoveď samotného poškodeného považuje obvinený za nedôveryhodnú,\npretože poškodený je užívateľom drog a pod ich vplyvom a pod vplyvom alkoholu bol aj v čase skutku,\nnakoľko v tomto čase mala prebiehať oslava. Obvinený je taktiež toho názoru, že mal byť v súlade\nso zásadou v pochybnostiach v prospech obvineného oslobodený spod obžaloby, pretože násilie z\njeho strany a prítomnosť na mieste činu nebola preukázaná. Keď tak iba výpoveďou poškodeného,\npričom absentujú ďalšie, či už priame alebo nepriame dôkazy o jeho vine z trestného činu lúpeže. Podľa\njeho názoru sa súdy mali nesprávne vysporiadať s jeho opakovanými námietkami zaujatosti a jemu\na obhajcovi nedali náležitý čas na prípravu záverečnej reči. V rámci vymedzenia namietaných chýb\nkonania vo vzťahu k ďalšiemu dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, t. j.\nže napadnuté rozhodnutie má byť založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo\nna nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, obvinený odkázal na chyby, ktoré namietal\nv rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a z tejto jeho argumentácie\nmá byť „zrejmé\", že je naplnený aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.\nObvinený má za to, že odvolací súd sa mal nedostatočne vysporiadať s jeho argumentáciou uvedenou\nv odvolaní, v dôsledku čoho považuje rozhodnutia súdov za arbitrárne a nezákonné.\nObvinený z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v\nneprospech obvineného uznesením krajského súdu a rozsudkom okresného súdu, tieto rozhodnutia\nzrušil a jeho vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol v inom zložení\nsenátu.\nK dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta (ďalej tiež\n„prokurátor\"), ktorý navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku.\nProkurátor zastáva v danej veci názor, že chyby vytýkané obvineným sú celkom zjavne nedôvodné,\npretože smerujú k prehodnocovaniu ustáleného a zisteného skutkového stavu veci. Dovolací súd podľa\n§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku ani skúmať a\nani meniť. Pokiaľ sa jedná o námietky týkajúce sa údajného porušenia práva na obhajobu (odmietnutím\nnavrhovaných dôkazov, neodročením pojednávania na prípravu záverečnej reči a nevysporiadaním sa\ns námietkami zaujatosti), tak s danými namietanými chybami sa vysporiadal krajský súd v odôvodnení\nsvojho uznesenia (viď strana 5 až 7 uznesenia krajského súdu), pričom on sa s jeho odôvodnením\nstotožnil. S ohľadom na uvedené prokurátor považuje dovolanie obvineného za nedôvodné s tým, že\nvo veci jeho dovolania nie zjavne naplnený žiaden z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1\nTrestného poriadku.\nPodaním z 26. mája 2025 doplnil obvinený svoje dovolanie vo vzťahu k dovolacím dôvodom podľa §\n371 ods. 1 písm. h) a písm. i) Trestného poriadku, keď obvinený prostredníctvom obhajkyne predložil\ndovolaciemu súdu dve Potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného\nzboru, Národnej kriminálnej agentúry, Odbor Západ Nitra z 11. apríla 2023 a z 28. mája 2024\n(ďalej tiež „potvrdenia o spolupráci\"), v zmysle ktorých obvinený svojou výpoveďou vo veci vedenej\npod ČVS:PPZ-267/NKA-ZA1-2020 a pod ČVS:PPZ-184/NKA-FVZ-2021 významnou mierou prispel k\nobjasneniu skutočností dôležitých pre tieto trestné konania. Na podklade vyššie uvedených potvrdení o\nspolupráci obvinený namietal, že mu v tejto trestnej veci neboli priznané poľahčujúce okolnosti v zmysle\n§ 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona, a preto malo dôjsť k pochybeniu súdov pri ukladaní trestu a\nnaplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Trestného poriadku (Potvrdenia o\nspolupráci obvineného z 11. apríla 2023 a z 28. mája 2024 neboli predložené a ani neboli známe súdom\nzákladnom trestnom konaní - pozn. dovolacieho súdu).\n\nK doplneniu dovolania obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý s poukazom na publikovaný judikát R\n18/2015 je toho názoru, že otázka či je daná alebo nie je daná určitá poľahčujúca okolnosť je otázkou\nskutkovou vylúčenou z preskúmavania dovolacím súdom. Zároveň prokurátor poukázal na ustanovenie\n§ 371 ods. 5 Trestného poriadku a uviedol, že súdy v trestnej veci obvineného aplikovali § 38 ods. 5\nTrestného zákona, keď pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností nemal vôbec vplyv na úpravu\ntrestnej sadzby, a teda skutočnosti na ktoré poukazuje obvinený by zásadne neovplyvnili jeho postavenie\nv zmysle § 371 ods. 5 Trestného poriadku.\nPodaním z 08. septembra 2025 obvinený prostredníctvom obhajkyne doplnil jeho dovolanie popri inom\no oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti\norganizovanej kriminalite, protizločineckej jednotky, expozitúry Západ z 05. júna 2025, v zmysle ktorého\nobvinený vypovedal v trestnej veci vedenej pod ČVS:PPZ-184/NKA-FVZ-2021, v ktorej boli štyri osoby\nobvinené z drogovej trestnej činnosti páchanej v spolupáchateľstve. Z jeho výpovede z 26. júla 2022\nvyplýva, že sa obvinený významnou mierou podieľal na objasnení tejto drogovej trestnej činnosti a\nusvedčení páchateľov.\nProkurátor sa k druhému doplneniu dovolania obvineného (podanie z 08. septembra 2025) písomne\nbližšie nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež „najvyšší súd\") ako súd dovolací [§ 377 Trestného\nporiadku] pred vydaním rozhodnutia o dovolaní posúdil naplnenie procesných podmienok pre podanie\ndovolania a zistil, že dovolanie bolo podane´ proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 2 písm. h)\nTrestného poriadku], bolo podane´ prostredníctvom obhajkyne (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku),\nosobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonnej lehote (§ 370\nods. 1 Trestného poriadku) a na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku).\nZistil ďalej, že dovolanie spĺňa obligatórne obsahove´ náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného\nporiadku), a že obvinený pred podaním dovolania využi právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372\nods. 1 Trestného poriadku).\nNajvyšší súd zároveň dospel k záveru, že podane´ dovolanie je potrebne´ odmietnuť na neverejnom\nzasadnutí, nakoľko je zrejme´, že nie sú splnene´ dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku [§\n382 písm. c) Trestného poriadku].\nV prvom rade je potrebné uviesť, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a\nzáväzným rozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych vzťahov\nv právnom štáte. Aj z uvedeného dôvodu je dovolanie určené len k náprave najzásadnejších a zákonom\ntaxatívne vymedzených procesných a hmotnoprávnych chýb, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie, respektíve jeho procesný výsledok. Jednotlivé dovolacie dôvody, ktoré môže\ndovolateľ uplatňovať, sú zákonom dané taxatívne, teda formou uzavretého výpočtu, pričom z hľadiska\nobsahu, dôvody dovolania [§ 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku], v porovnaní s dôvodmi\nzakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní, sú koncipované podstatne\nužšie. Dôvody dovolania sú teda užšie a striktne obmedzené, aby sa príliš širokým uplatnením tohto\nmimoriadneho opravného prostriedku nenarušovala právna istota a nezakladala ďalšia riadna opravná\ninštancia (odvolanie).\nSkutočnosť, že dovolanie nemožno chápať ako „ďalšie odvolanie\" vyplýva aj z charakteristických znakov\ndovolacieho konania, ktorými sa toto konanie výrazne odlišuje od konania odvolacieho, keď napr. zákon\nv prípade dovolaní podaných obvinenými vyžaduje pod sankciou neprípustnosti, aby pred podaním\ndovolania obvinený aj využil riadny opravný prostriedok (viď § 372 ods. 1 Trestného poriadku) alebo\nzákon nepripúšťa otváranie určitého okruhu právnych otázok, ak boli už skôr obvinenému známe a\nneboli namietané najneskôr v odvolacom konaní (pozri § 371 ods. 4 Trestného poriadku). Dovolanie\ntaktiež nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého\nstupňa [primerane rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka\") pod číslom 57/2007]. Dovolací súd je taktiež\nviazaný chybami vytýkanými stranami konania s výnimkou chýb v neprospech dovolateľa (§ 385 ods. 1 a\nods. 2 Trestného poriadku). Dovolanie teda nezakladá ďalšiu riadnu opravnú inštanciu, pričom dovolací\nsúd zdôrazňuje, že dovolanie nepredstavuje „ďalšie odvolanie\" (primerane pozri uznesenia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/67/2018, 4Tdo/17/2019, 4Tdo/23/2019, 5Tdo/7/2020).\n\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom\nporušené právo na obhajobu.\nJudikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle vyššie citovaného dovolacieho dôvodu podľa §\n371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poníma ako súbor viacerých procesných práv obvineného a jeho\nobhajcu a zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pri reakcii na uplatnenie obhajovacích práv\nobvineným a obhajcom (pozri R 7/2011). Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú\njednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania (napr.\nprávo sa vyjadriť ku skutočnostiam mu kladeným za vinu, právo navrhovať dôkazy, právo podávať\nopravné prostriedky a pod.). Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa zásadným spôsobom\nneprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pretože relevantným dovolacím dôvodom v zmysle tohto\nustanovenia nie je akékoľvek porušenie práva na obhajobu, ale len také porušenie tohto práva, ktoré\nz hľadiska následkov, dopadov porušenia na priebeh a výsledok konania, treba pokladať za zásadné\nporušenie práva.\nPokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku namietal, že v základnom trestnom konaní nemalo byť preukázané, že spáchal trestný čin\nlúpeže, že nemalo byť preukázané použitie násilia voči poškodenému, resp., že sa nemal nachádzať na\nmieste činu, tak uvedenými údajnými chybami, resp. skutkovými námietkami, obvinený nekonkretizoval\nžiadne právo slúžiace účelu jeho obhajoby a vychádzajúc z jeho vlastného hodnotenia dôkazov (zásadne\nodlišného od hodnotenia dôkazov súdmi v základnom trestnom konaní) sa v dovolacom konaní domáhal\nv podstate iného hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že dovolacie konanie\nneslúži účelu preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení, v prípade dovolania podaného\nobvineným, pretože tomu bráni ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou Trestného\nporiadku. Pokiaľ teda dovolací súd správnosť a úplnosť zistenia skutku nemôže skúmať a ani meniť [§\n371 ods. 1 písm. i), veta za bodkočiarkou Trestného poriadku], rovnako platí, že správnosť a úplnosť\nzistenia skutku vyjadreného v tzv. skutkovej vete, nemôže obvinený s úspechom v dovolacom konaní\nspochybňovať, popierať či namietať. V tejto súvislosti dovolací súd odkazuje na jasné, zrozumiteľné a\npresvedčivé odôvodnenie rozsudku okresného súdu (viď strana 6 odsek 3 rozsudku okresného súdu),\nkde okresný súd sa jasne vyjadril ako sa vysporiadal s obhajobou obvineného a aj na podklade,\nktorých dôkazov dospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru o vine obvineného zo spáchania\npredmetného zločinu lúpeže.\nPodľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku, spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám uvedeným v odseku\n1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie\ndôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám\nboli známe v čase doručenia výzvy, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorní aj na to, že ak na\nhlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba\nprečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude\nmôcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase\ndoručenia výzvy známa.\nPodľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku, súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti\nnepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi.\nRozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to\nspravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným\nv priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť.\nPokiaľ obvinený ako zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku, namietal odmietnutie vykonania časti ním navrhovaných dôkazov, tak daná námietka\nobvineného nie je z nižšie uvedených dôvodov opodstatnená. Súdy v trestnom konaní nie sú povinné\nvykonať všetky dôkazy navrhované stranami (viď R 116/2014). Súd je ale povinný na dôkazný návrh\nstrany procesne reagovať, respektíve sa zaoberať každým dôkazným návrhom strán konania, a\nnajneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť (napr. § 272\nods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1\nTrestného poriadku). V danom prípade dovolací súd nezistil zásadné porušenie práva na obhajobu\n\nobvineného N. Y. v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, v súvislosti s odmietnutím jeho\nnávrhov na doplnenie dokazovania. V danej veci odmietol okresný súd jeho návrhy na vykonanie\ndokazovania z dôvodov uvedených v § 272 ods. 3 Trestného poriadku ako aj z dôvodov uvedených v\n§ 240 ods. 3 Trestného poriadku. Odmietnutie návrhov obvineného na doplnenie dokazovania, okresný\nsúd náležite odôvodnil (viď strana 5 rozsudku okresného súdu). Pokiaľ obvinený v dovolaní ďalej\nnamietal, že mu na jeho žiadosť nebola poskytnutá lehota na prípravu záverečnej reči, tak uvedená\nargumentácia obvineného nemá žiadnu oporu v zákone, ktorý by mu priznával osobitnú lehotu na\nprípravu záverečnej reči ako súčasti práva na obhajobu. Inak povedané, obvinený sa dovoláva práva\n(čas na prípravu záverečnej reči), ktorú mu právne predpisy nepriznávajú.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo\nzákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon prejednávaný\ntrestný čin nepripúšťa.\nV súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku a obvineným\nvytýkanou chybou nepriznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona,\ndovolací súd pripomína, že jednotlivé dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného\nporiadku sú určené na nápravu najzásadnejších chýb, sú vymedzené taxatívne (uzavretým výpočtom)\na užšie ako dôvody pre podanie odvolania, z čoho vyplýva, že nie akákoľvek chyba aj napĺňa príslušný\ndovolací dôvod. Vyššie citovaný dovolací dôvod umožňuje úspešne namietať voči výroku o treste (pozri\naj S 5/2011) z dvoch dôvodov, a to ad 1) z dôvodu uloženia trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej\nsadzby (v danom prípade v trestnej sadzbe trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 12 rokov\n6 mesiacov a hornou hranicou vo výmere 20 rokov) a ad 2) v podobe uloženia neprípustného druhu\ntrestu. V predmetnej trestnej veci bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\n16 rokov za viac trestných činov, podľa trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu (v § 172 ods. 2\nTrestného zákona účinného do 30. apríla 2022 so sadzbou trestu odňatia slobody 10 rokov až 15\nrokov) s ohľadom na odsúdenie obvineného rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 22. decembra\n2022, sp. zn. 4T/56/2021 za jeho inú drogovú trestnú činnosť. Horná a dolná hranica trestnej sadzby\ntrestu odňatia slobody (10 rokov až 15 rokov) najprísnejšie trestného trestného činu bola upravená\n(k pojmu „trestná sadzba\" pozri R 32/2009-III) podľa zákonných pravidiel uvedených vo všeobecnej\nčasti Trestného zákona, na dolnú hranicu trestu odňatia slobody vo výmere 12 rokov 6 mesiacov (§\n38 ods. 5 Trestného zákona) a hornú hranicu trestnej sadzby, v ktorej mohol byť obvinenému uložený\ntrest odňatia slobody, bola zákonom upravená na výmeru 20 rokov (§ 41 ods. 2 Trestného zákona). V\ndanom prípade však súdy správne poukázali na skutočnosť, že ukladaný trest nemohol byť miernejší ako\nuložený trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov, keďže vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu v Nitre z\n11. apríla 2023, sp. zn. 1To/23/2023 bol ukladaný súhrnný trest podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, ktorý\nnemohol byť miernejší ako trest uložený obvinenému skorším rozsudkom. Obvineným vytýkaná chyba\nnepriznania poľahčujúcich okolností, dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku\nnenapĺňa, keďže nemá za následok uloženie trestu (v danej veci 16 rokov trestu odňatia slobody) mimo\nzákonom upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody v jeho trestnej veci. Zároveň dovolací súd k\nnámietke nepriznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm. o) Trestného zákona dodáva,\nže spolupráca obvineného na odhaľovaní drogovej trestnej činnosti v iných trestných konaniach je\nnovou skutočnosťou, ktorá nebola v základnom trestnom konaní obvineným namietaná, či preukázaná.\nJedná sa o novú skutočnosť, ktorá súdom nižšieho stupňa nebola známa. Vytýkaná chyba (nepriznanie\npoľahčujúcich okolností) nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku z\ndôvodov vyššie uvedených, pričom táto ani uplatňovaná v základnom trestnom konaní nebola.\nNad rámec týchto úvah dovolací súd dodáva, že pokiaľ sa obvinený domáhal priznania poľahčujúcej\nokolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, tak predložených potvrdení o spolupráci z 11. apríla\n2023, z 28. mája 2024 a z 05. júna 2025 nie je zrejmé, že by obvinený prispel k odhaleniu alebo\nusvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny v zmysle § 36 písm.\no) Trestného zákona.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať ak, rozhodnutie je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať\na meniť.\n\nNesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie situácia spočívajúca v tom, že skutok\nbol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiaden trestný čin,\nalebo že ustálený skutok vykazuje znaky iného trestného činu, alebo že obvinený bol uznaný za vinného\nz prísnejšieho alebo miernejšieho trestného činu, než ktorého sa ustáleným skutkom dopustil. Podstatou\nsprávneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, teda že skutok zistený v napadnutom\nrozhodnutí súdu bol subsumovaný (podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú\nv Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie tohto\ndôvodu (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Tdo/29/2018, 2Tdo/6/2019 a\n5Tdo/48/2018).\nVyššie citované ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb a jeho znenie za\nbodkočiarkou („správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť\")\nvylučuje možnosť úspešne sa domáhať preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie\nzaložené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorá však prináleží\niba ministrovi spravodlivosti. Inak povedane´, vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému skôr konajúcimi\nsúdmi, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho\ncharakteru a nikdy nie námietky skutkové (viď aj R/57/2007, S/3/2011, R/7/2011). Za skutkové sa\npritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného\ndokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.\nV danej trestnej veci obvinený namietal danosť tohto dovolacieho dôvodu [§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku] na podklade údajných chýb uvádzaných obvineným aj k dovolaciemu dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Pokiaľ teda obvinený namietal, že mu nemalo byť preukázané, že\nspáchal trestný čin lúpeže, alebo že nemalo byť preukázané, že sa mieste činu zdržoval alebo, že nemalo\nbyť preukázané použitie násilie voči poškodenému, dané tvrdenia, či namietané chyby sú skutkového\ncharakteru proti skutkovým zisteniam súdov alebo hodnoteniu dôkazov, ktoré dovolací dôvod podľa §\n371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku taktiež nenapĺňajú.\nVzhľadom na to, že obvinený N. Y. vytýkanými chybami, ktoré uviedol v dovolaní, zjavne nenaplnil\ndovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky na neverejnom zasadnutí jeho dovolanie podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.", "vazby": {"model": "claude-fable-5-1", "zhrnutie": "Obvinený bol uznaný za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 rokov; jeho odvolanie krajský súd zamietol. V dovolaní uplatnil dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), h) a i) Trestného poriadku: namietal, že nebolo preukázané použitie násilia ani jeho prítomnosť na mieste činu, že boli odmietnuté jeho dôkazné návrhy, nebol mu poskytnutý čas na prípravu záverečnej reči, súdy sa nevysporiadali s námietkami zaujatosti a dodatočne namietal nepriznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a o) Trestného zákona pre spoluprácu s políciou v iných trestných veciach. Najvyšší súd dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, pretože dovolacie dôvody zjavne neboli splnené. Námietky proti skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov sú v dovolaní obvineného vylúčené, odmietnutie dôkazných návrhov okresný súd odôvodnil podľa § 272 ods. 3 a § 240 ods. 3 Trestného poriadku a osobitnú lehotu na prípravu záverečnej reči zákon nepriznáva. Uložený trest bol v rámci sadzby upravenej podľa § 38 ods. 5 a § 41 ods. 2 Trestného zákona (12 rokov 6 mesiacov až 20 rokov) a súhrnný trest nemohol byť miernejší než trest uložený skorším rozsudkom (§ 42 ods. 2 Trestného zákona); z predložených potvrdení o spolupráci navyše nevyplývalo, že by obvinený prispel k odhaleniu organizovanej, zločineckej alebo teroristickej skupiny v zmysle § 36 písm. o) Trestného zákona.", "pravna_veta": "Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku napĺňa len také porušenie práva na obhajobu, ktoré sa zásadným spôsobom prejaví na postavení obvineného; skutkové námietky a vlastné hodnotenie dôkazov obvineným nekonkretizujú žiadne právo slúžiace jeho obhajobe a správnosť ani úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku). Súd nie je povinný vykonať všetky stranami navrhované dôkazy, ak o dôkazných návrhoch procesne rozhodne a ich odmietnutie odôvodní, a právne predpisy nepriznávajú obvinenému osobitnú lehotu na prípravu záverečnej reči. Nepriznanie poľahčujúcich okolností nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, ak nemalo za následok uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby; spolupráca obvineného pri objasňovaní inej trestnej činnosti, ktorá nebola v základnom konaní uplatnená ani súdom známa, je novou skutočnosťou, ktorú nemožno v dovolaní úspešne namietať.", "ustanovenia": ["§ 371 ods. 1 písm. c) TP", "§ 371 ods. 1 písm. h) TP", "§ 371 ods. 1 písm. i) TP", "§ 382 písm. c) TP", "§ 272 ods. 3 TP", "§ 240 ods. 3 TP", "§ 36 písm. o) TZ", "§ 42 ods. 2 TZ"], "vygenerovane": "2026-10-24", "vyrok_vztahy": [{"sz": "3To/28/2024", "guid": "5a5547f2-6192-40a8-b623-45ca19b3734c:8ce1236f-478d-4363-b061-e4d65133cde8", "vztah": "zamietnute"}], "klucove_pojmy": ["dovolanie v trestnom konaní", "právo na obhajobu", "skutkové námietky", "dovolacie dôvody", "poľahčujúce okolnosti", "trestná sadzba", "súhrnný trest", "záverečná reč"], "pravna_veta_zdroj": "ai"}, "cituje": [{"guid": "9695b569-3976-4953-b1e3-7e2950c7db49:aecfa58d-50ef-4b6b-861f-367e9547ad6b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1", "spisova_znacka": "5Tdo/7/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/7/2020 z 19. 2. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:8116010485.1"}, {"guid": "62763e4d-57b0-45b7-9b92-065fd3faeba6:3aafca42-d92b-4e95-bac3-37a357fe2dab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3716010227.1", "spisova_znacka": "4Tdo/23/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/23/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3716010227.1"}, {"guid": "fa0f7217-7657-4488-9b18-89599e2d127a:3f9e7813-e753-4fb9-8e83-20b3ff6f97a7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1", "spisova_znacka": "4Tdo/17/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/17/2019 z 19. 8. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-08-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:3714010453.1"}, {"guid": "cca0aa2e-ca03-402a-9f5f-96a068ba90b9:691ef904-9edc-4f3f-be35-738dc1b4328a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1", "spisova_znacka": "2Tdo/6/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/6/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2113010640.1"}, {"guid": "6c7e8ef3-8dff-4c4c-ad29-a0e8e91cea6d:3644218b-c5f4-44ad-9492-f0dd2950b974", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1", "spisova_znacka": "5Tdo/48/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/48/2018 z 24. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5413010099.1"}, {"guid": "0882db82-815f-43c0-8f40-154d1304c2d6:79f544f9-32b2-4908-95b1-1368c85a174e", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/28/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/28/2024 z 24. 4. 2024", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-04-24", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0882db82-815f-43c0-8f40-154d1304c2d6:79f544f9-32b2-4908-95b1-1368c85a174e"}], "citovane_v": []}