Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/31/2019 4019200095 18. 12. 2025 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2025:4019200095.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY NR-15S/31/2019 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XX, E., právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o, so sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: advokátska kancelária CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Národní 138/10, Praha, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná organizačná zložka: CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, s.r.o., so sídlom Pribinova 34, Bratislava, IČO: 51 034 166, 2. Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, Bratislava, IČO: 31 820 174, 3. Nitra Invest, s.r.o., so sídlom Mostná 29, Nitra, IČO: 36 561 690, 4. DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava, IČO: 36 609 633, 5. F. F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, G., 6. A. H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XX, K., 7. L. M. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. O. X, E., 8. N. P., nar. XX. XX. XXXX, so sídlom M. X, E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra 2018, takto rozhodol: NR-15S/31/2019 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania v 1/ až 8/ rade právo na náhradu trov konania r i z n á v a.
nep
odôvodnenie:
NR-15S/31/2019 I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28. júna 2018 bola na stavebný úrad (Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie) doručená žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia navrhovateľa spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., pričom stavba bola označená ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu stavebných
objektov: SO 741.1 Vodovodný rozvod- 3. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody - 3. časť kolaudácie, SO 752.1 Dažďová kanalizácia- 3. časť kolaudácie, SO 753 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 753.1 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 754 ORL - v rozsahu ORL 1 + technologické vybavenie – 1. časť kolaudácie, SO 754.6 ORL6, SO 754.7 ORL7, SO 754.9 ORL9, SO 754.10 ORL10, SO 754.17 ORL17, SO 760.1 Splašková kanalizácia - 2. časť kolaudácie, SO 762 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie 2 - 2. časť kolaudácie a SO 763 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie – 3-2. časť kolaudácie, SO 751 Retenčné nádrže - 3. časť kolaudácie , SO 751.11 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.12 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, miesto - areál závodu Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Nitra, katastrálne územie G. H. O.. 2. Následne stavebný úrad, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ako príslušný správny orgán podľa § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 525/2003 Z.z.“) a ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“), na základe žiadosti podanej stavebníkom Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/028770-13/F47 dňa 31. augusta 2018 vydal povolenie na tam uvedené vodné stavby do trvalého užívania pre zrealizovanú investíciu „Automotive Nitra Project“ v kat. území O. H. G.. Zároveň v rozhodnutí uviedol podmienky povolenia a rozhodol o námietkach účastníkov konania, žalobcu a ďalšieho účastníka konania 2. Združenia domových samospráv, o.z. tak, že ich považoval za nedôvodné, neopodstatnené, resp. bezpredmetné. Konštatoval, že v rámci kolaudačného konania rieši stavebný úrad stavby, ktoré sú uvedené v žiadosti stavebníka, a nie je jeho povinnosťou skúmať, prečo stavebník nepodal žiadosť o kolaudáciu aj iných stavieb. Predmetom kolaudačného konania nie sú stavby, ktoré by sa nachádzali na pozemku vo vlastníctve žalobcu, t. j. parcela č. XXXX k. ú. G.. 3. Proti stavebnému kolaudačného rozhodnutiu podal žalobca dňa 09. októbra 2018 odvolanie, v ktorom poukázal na svoju argumentáciu a vyjadrenia, ktoré podal v priebehu konania, a ktorých sa pridržiaval. Bol toho názoru, že správny orgán prvého stupňa sa s jeho námietkami dostatočne nevysporiadal a nezohľadnil ich. Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané v kolaudačnom konaní. 4. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 31. augusta 2018. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby obsiahnuté v tam uvedených objektoch vybudované v rámci stavby „Automotive Nitra Project“ na parcelách v k. ú. O. H. G., pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu pri vydávaní kolaudačného rozhodnutia na predmetné vodné stavby. Citoval príslušné ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a vodného zákona, v zmysle ktorých bolo potrebné v predmetnom konaní postupovať. 5. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný podrobne zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že nezistil porušenie medzinárodných a ani vnútroštátnych právnych noriem, na ktoré poukazoval žalobcu v podanom odvolaní a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/23/2011 zo dňa 20. júna 2012. Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby svoje práva a záujmy mohli obhajovať, vyjadriť sa k predmetnému konaniu a uplatniť svoje návrhy. Konštatoval, že účastníci zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, v rámci ktorej sa budujú predmetné vodné stavby, boli v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o posudzovaní vplyvov“) účastníkmi tohto kolaudačného konania. 6. Uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal § 80 ods. 1 stavebného zákona, keď oznámil účastníkom konania a dotknutých orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. Žalobca možnosť podať námietky využil, keď listom
doručeným 06. augusta 2018 uplatnil svoje pripomienky, čím nebola oslabená jeho pozícia v správnom konaní. 7. K námietke žalobcu, že dažďová zaolejovaná kanalizácia prechádza parcelou č. XXXX k. ú. G., ktorej je žalobca vlastníkom, žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela č. XXXX nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb. 8. Pokiaľ ide o správnu žalobu podanú žalobcom na správny súd proti rozhodnutiu zo dňa 27. októbra 2016, v ktorom žalovaný zamietol jeho odvolanie vo veci vodoprávneho konania, teda konania, ktoré je teraz predmetom kolaudačného konania žalovaný uviedol, že sa správny orgán touto námietkou zaoberal, nevyhovel jej z dôvodu, že v tejto veci zatiaľ Krajský súd v Nitre nerozhodol a tiež nevydal rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Dodal, že stavebný úrad je viazaný právoplatnými rozhodnutiami. 9. K námietke žalobcu o nepríslušnosti správneho orgánu na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože napadnuté rozhodnutie vydal Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie s pôsobnosťou na území okresu Nitra, odvolacím orgánom je Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov ako osobitný organizačný útvar podľa § 4 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/2013 Z.z.“). 10. Žalovaný sa vysporiadal aj so žiadosťou žalobcu, že bolo potrebné konanie prerušiť až do vyriešenia otázky týkajúcej sa zámeru EIA Automotive Nitra Project v zisťovacom konaní, teda do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Nitre, teda do právoplatného skončenia konania vedeného na správnom súde o jeho žalobe proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania, alebo aj vo veci zamietnutia jeho odvolania vo veci vodoprávneho konania. K uvedenej žiadosti žalobcu žalovaný opakovane uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami. 11. Ako neopodstatnenú vyhodnotil aj námietku žalobcu, že mu ako vlastníkovi dotknutých pozemkov neboli doručené osvedčenia o významnej investícii, týkajúcej sa zámeru stavby Automotive Nitra Project a uviedol, že je vlastníkom parc. č. XXXX k. ú. G., ktorého sa týka osvedčenie o významnej investícii vydané pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. K tomu žalovaný uviedol, že žalobcom uvádzaný objekt SO 753.1 a parcela XXXX nie sú predmetom kolaudačného konania vodných stavieb. 12. K nevydaniu územného rozhodnutia žalovaný uviedol, že toto je riešené v súlade s § 32 ods. 2 stavebného zákona, nakoľko bolo vydané osvedčenie o významnej investícii a plánovaná činnosť a uskutočnenie predmetných stavieb je v súlade s územným plánom mesta Nitra. Vodné stavby sú v súlade s platnými územno-plánovacími dokumentáciami obcí v katastrálnych územiach, v ktorých sa budú realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky ustanovené v § 32 ods. 2 stavebného zákona. 13. K námietke žalobcu, že nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty 1/64 v úseku Nitra Zobor – Šindolka, a preto požaduje posúdiť parametre cesta 1/64 nielen v úseku v kat. území O., ale v celom úseku tejto cesty po napojenie sa cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti, žalovaný uviedol, že predmetom kolaudácie vodných stavieb sú stavby nachádzajúce sa v kat. území G. H. O., pričom žalobca je vlastníkom pozemkov v kat. území I.. Je teda zrejmé, že pozemky v jeho vlastníctve nebudú predmetnou stavbou priamo dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti sa neriešia v tomto kolaudačnom konaní. 14. K námietke žalobcu, že samotný strategický park z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol, a že v tomto prípade územné konanie neprebehlo, ale podľa žalobcu prebehnúť malo a muselo, žalovaný uviedol, že pojem strategický park vyplýva z osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii pre stavbu vybudovanie strategického parku, ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme, preto uvedenú námietku považoval za nedôvodnú, keďže sú splnené podmienky, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenia o významnej investícii.
15. K nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2009 Z.z.“), teda že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, nebol predložený zastavovací plán celého súboru, ako aj k vyjadreniu zamestnanca stavebného úradu Bc. Behúla, že takáto dokumentácia nebola stavebnému úradu predložená, žalovaný uviedol, že je viazaný právoplatnými rozhodnutiami a stavebný úrad rozhoduje len o námietkach uplatnených v tomto konaní. Nerozhoduje o námietkach uplatnených v zisťovacom konaní, alebo o tých, o ktorých už rozhodol príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania. II. Žaloba 16. Podanou žalobou zo dňa 26. februára 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2018/041645 zo dňa 30. novembra 2018, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojich zákonných právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov, ako aj k zásahu do práva na ochranu životného prostredia a povolenie užívania predmetnej stavby je v rozpore so zákonom a má vážny dopad na porušenie práva na ochranu životného prostredia. 17. Ďalej namietal, že s poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku mal odvolací orgán (žalovaný), preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale i jeho správnosť, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Žalovaný mal zohľadniť aj porušenie, keď došlo k zrejmému nerešpektovaniu príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov. 18. Rovnako tak poukázal na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., súčasne zdôrazňujúc, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb, tvoriacich strategický park, zastavovací plán celého súboru stavieb, predložený nebol. Tvrdil, že táto skutočnosť sama o sebe činí aj napádané rozhodnutie v kolaudačnom konaní vadným a nezákonným. 19. Následne poukázal na znenie zákona o posudzovaní vplyvov, a zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa tohto zákona, čo konštatovalo napríklad Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v rozhodnutí zo dňa 01. júna 2016, sp. zn. 15863/2016/B 625-SV/36045/GE. Dodal, že pojem strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol. 20. V ďalšej časti dal do pozornosti ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 175/1999 Z. z.“), v zmysle ktorého sa za významnú investíciu považuje aj príprava územia na realizáciu strategického parku, ak výstavbu zabezpečuje podnik so 100% majetkovou účasťou štátu a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z tohto pohľadu stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR je významnou investíciou, a teda v zmysle platnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá podlieha administratívnemu konaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby Vybudovanie strategického parku nebola posúdená podľa zákona o posudzovaní vplyvov, nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné investície. Uvedenému výkladu podľa žalobcu nasvedčuje aj skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov. 21. Rovnako tak poukázal na článok „Veľa otáznikov ohľadne kumulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie“ v mesačníku Odpadové hospodárstvo 2017/02, v spojitosti s ktorým uviedol, že v prípade výstavby automobilového závodu Jaguar Land Rover je absolútne nedostatočné, že došlo k procesu EIA len vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ bez súčasného kumulatívneho posúdenia v rámci procesu EIA aj samotnej investície v podobe Výstavby strategického
parku. Následne poukázal na ustanovenie § 140c ods. 6 stavebného zákona, ktorý aj citoval. Podľa žalobcu stavebný úrad v tejto veci porušil toto ustanovenie a to tak, že pokiaľ žalobca namietal skutočnosť, že strategický park posudzovaný nebol a mal byť posudzovaný podľa osobitného predpisu, tak správny orgán na základe tejto skutočnosti v predmetnom administratívnom konaní nepostupoval v zmysle citovanej právnej normy. 22. V podanej žalobe taktiež namietal nezákonnosť celého administratívneho procesu a to z dôvodu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Uviedol, že v prípade kolaudovaných stavieb, v čase, keď boli povoľované na základe stavebného povolenia, vôbec nešlo o prípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by sa malo jednať o stavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku, tak ako to upravuje zmieňovaná právna norma v § 32 ods. 2 stavebného zákona. 23. Zdôraznil, že všetky stavebné konania, ktoré súvisia s výstavbou automobilového závodu Jaguar Land Rover sú rozdelené podľa toho, či je stavebníkom spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá stavia samotný strategický park, v rámci prípravy tohto územia a samotnej realizácie strategického parku, alebo keď je stavebníkom spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o., ktorá si stavia svoj automobilový závod, ktorý je však len jednou investíciou z viacerých, ktoré sa v predmetnom strategickom parku budú realizovať. Zdôraznil rozdiel medzi strategickým parkom a investíciou, ktorá sa v rámci strategického parku bude realizovať. V ďalšej časti žaloby citoval pojem strategického parku, ako i významnej investície zo zákona č. 175/1999 Z. z. Tvrdil, že investícia a významná investícia nie sú samotným strategickým parkom, ale sa jedná len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré sú realizované v strategickom parku ako takom. S prihliadnutím na uvedené, teda aj samotný strategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude povahovo a aj z hľadiska právneho režimu iná stavebná investícia, ako sú ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom parku realizované. Mal teda za to, že § 32 ods. 2 stavebného zákona upravuje prípad, kedy sa územné rozhodnutie nevyžaduje, avšak len a výlučne v prípade stavby/stavieb na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciou strategického parku. 24. Žalobca zároveň v podanej žalobe vzniesol aj občianskoprávnu námietku, s ktorou sa mali správne orgány vysporiadať. Namietal, že v tomto konaní je preukázaná existencia rozporov v otázke vlastníckych vzťahov a súvisiacej nevyriešenej otázke majetkoprávneho vysporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom je realizovaná povoľovaná stavba. Predmetnú námietku odôvodnil stálou existenciou jeho výlučného vlastníckeho práva k pozemku, konkrétne k parcele č. XXXX k. ú. G. a neexistenciou právneho titulu stavebníka k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/6/2011 zo dňa 19. januára 2012 v obdobnej veci. 25. Napokon uviedol, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, keď sa jedná o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je samozrejme spojený výrazný dopad tejto výstavby na životné prostredie. V tomto smere je potrebné prihliadnuť aj na medzinárodnú zmluvu, ktorá bola Slovenskou republikou ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom 43/2006 Z. z. V tejto súvislosti citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Uviedol, že s prihliadnutím na účel Aarhuského dohovoru je citovaný článok nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonností rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava. Mal za to, že v tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s jeho relevantnými námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch. III. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10. júna 2019 navrhol, aby správny súd podanú žalobu zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ako nedôvodnú. 27. Uviedol, že žalovaný v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia preskúmal rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo. K námietke, týkajúcej sa posudzovania strategického parku z hľadiska vplyvov na životné prostredie, doriešenie dopravného napojenia, resp. vyústenia dopravy, uviedol, že doterajší navrhovatelia navrhovaných činností v rámci strategického parku predložili svoje zámery príslušným orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie a viedli konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov (napr. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie a Ministerstvo životného prostredia SR). Orgán posudzovania vplyvov na životné prostredie posudzuje predložený zámer navrhovanej činnosti navrhovateľom z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní resp. v povinnom hodnotení podľa prahových hodnôt uvedených v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov. Cit. zákon neustanovuje, či sa majú navrhované činnosti posudzovať ako celok alebo po častiach. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom tohto kolaudačného povolenia bolo povolenie na uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania a nie dopravné napojenie resp. vyústenie dopravy. Nerešpektovanie príslušných ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov sa nezakladá na pravde z dôvodu, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia si zabezpečil záväzné stanovisko príslušného orgánu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2018/31858 zo dňa 30. júla 2018, podľa ktorého kolaudované predmetné vodné stavby sú v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a v súlade s rozhodnutím vydanom v zisťovacom konaní č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015 (právoplatné dňa 28. decembra 2015). 28. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, sa vyjadril, že uvedená námietka je irelevantná, nakoľko nebola predmetom kolaudačného konania a následne rozhodnutia. Uvedená námietka sa týka stavebného povolenia a konania, ktoré bolo právoplatne ukončené. 29. Relevanciu nepriznal ani námietke, že v rámci strategického parku, v ktorom sa nachádza investícia „Automotive Nitra Project“, neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný zdôraznil, že predmetom tohto konania je povolenie uvedenia vodných stavieb v rámci výstavby „Automotive Nitra Project“ do trvalého užívania. Navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“ bola predmetom zisťovacieho konania v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov s výsledkom, že navrhovaná činnosť sa nebude ďalej posudzovať. 30. Ohľadom námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona žalovaný uviedol, že v tomto prípade sú splnené podmienky podľa predmetného ustanovenia, v zmysle ktorého: „Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.“ Dodal, že kolaudované vodné stavby sú súčasťou stavby: „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci strategického parku v Nitre na ktorú bolo vydané Osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016, podľa ktorého je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Na stavbu „Vybudovanie Strategického parku“ Ministerstvo hospodárstva SR vydalo Osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015, ktoré bolo následne dopĺňané osvedčeniami č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. februára 2017, podľa ktorých je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. 31. Ďalej uviedol, že žalobca v podanej žalobe vzniesol občianskoprávnu námietku, s ktorou sa mali správne orgány vysporiadať. Odôvodnil ju stálou existenciou výlučného vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX v k. ú. G. a neexistenciou právneho titulu (vzťahu) stavebníka k pozemku v zmysle § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný konštatoval, že parcela č. XXXX v k. ú. G. nebola predmetom napadnutého kolaudačného konania. IV.
Konanie na správnom súde 32. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení jeho Dodatku č. 1 účinného od 01. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 1S a bola jej pridelená sp. zn. NR-15S/31/2019. Následne na základe Dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 s účinnosťou odo dňa 21. mája 2024 bola predmetná právna vec náhodným výberom pridelená senátu 8S, ktorého predsedníčkou sa v zmysle uvedeného dodatku stala Mgr. Jana Ondrejková a riadnou členkou senátu sa stala JUDr. Michaela Machová Ph.D. Podľa Dodatku č. 6 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave účinného v relevantnej časti odo dňa 01. októbra 2024 sa riadnou členkou senátu stala Mgr. Miroslava Fodor. Na základe rozhodnutia predsedníčky súdu č. k. NR-15S/31/2019-244 zo dňa 28. februára 2025 bola JUDr. Michaela Machová Ph.D. vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci a následne bol náhodným výberom určený nový člen senátu JUDr. Lukáš Gallo. Napokon v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 účinného od 01. júla 2025 sa zastupujúcim členom senátu stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. a sudkyňa JUDr. Michaela Machová Ph.D. prestala byť členkou senátu 8S rozhodujúceho vo veci. Správny súd poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 4Sfk/42/2024 zo dňa 21. mája 2025, ktorý konštatoval, že momentom, keď zastúpený sudca prestal byť členom senátu rozhodujúceho vo veci, zaniklo členstvo v senáte zastupujúceho sudcu. Preto s ohľadom na skutočnosť, že dňom 01. júla 2025 členstvo JUDr. Michaely Machovej Ph.D. v senáte 8S zaniklo a zastupujúcim členom senátu sa stal JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M., predmetnú právnu vec prejednal a rozhodol senát 8S na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 v zložení Mgr. Jana Ondrejková, Mgr. Miroslava Fodor a JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. V. Pojednávanie 33. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 18. decembra 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj právneho zástupcu ďalšieho účastníka 1. Žalovaný, ako aj ďalší účastníci konania v 2. až 8. rade boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. VI. Relevantné právne predpisy 34. Podľa § 32 ods. 1 stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby, b/ rozhodnutie o využití územia, c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere. 35. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
36. Podľa § 47 písm. a/ stavebného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a/ stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru. 37. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia. 38. Podľa § 77 stavebného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce. 39. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 40. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním. 41. Podľa § 80 ods. 2 stavebného zákona, v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. 42. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. 43. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. 44. Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá. 45. Podľa § 120 ods. 1 stavebného zákona pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). 46. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 47. Podľa § 26 ods. 1 vodného zákona povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa vyžaduje na uskutočnenie vodnej stavby, jej zmenu, zmenu v užívaní, zrušenie alebo odstránenie vodnej stavby. Povolenie na vodnú stavbu možno vydať len, ak je vydané povolenie na osobitné užívanie vôd, ak sa podľa tohto zákona vyžaduje, alebo sa povolenie na osobitné užívanie vôd povoľuje najneskôr so stavebným povolením. Na uskutočnenie stavebných úprav na vodnej stavbe postačuje ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. Orgán štátnej vodnej správy môže určiť, že ohlásenú stavebnú úpravu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Na konanie vo veci ohlásenia sa vzťahuje osobitný predpis. Na uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie orgánu štátnej vodnej správy ani ohlásenie orgánu štátnej vodnej správy. 48. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ bod 2 vodného zákona okresný úrad v sídle kraja vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni štátnej vodnej správy podľa tohto zákona, ak ide o 2. vodnú stavbu a s ňou spojené nakladanie s vodami, ktoré zasahuje alebo ovplyvňuje územie dvoch alebo viacerých obvodov. 49. Podľa § 60 ods. 2 vodného zákona v prípadoch, v ktorých je okresný úrad v sídle kraja príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj v ostatných veciach týkajúcich sa tejto vodnej stavby alebo nakladania s vodami s výnimkou pokút a priestupkov. 50. Podľa § 61 písm. a/ vodného zákona okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy a/ rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona (§ 15 ods. 6, § 21, § 22 ods. 3, § 23 ods. 1, § 24, § 25 písm. c), § 26, § 27 ods. 1 písm. e) a f), § 30 ods. 3, § 32, § 38, § 39 ods. 5, 6 a 10, § 42 ods. 2, § 43 ods. 7, § 45 ods. 1, § 49 ods. 3, § 50 ods. 3, § 52 ods. 2, § 55 ods. 2 a 3, § 57 ods. 1 a 3, § 66 ods. 5, § 74 ods. 1 a 2, § 77 ods. 3 písm. b) a § 80 ods. 7 a 8) a vydáva vyjadrenia (§ 28) a súhlasy podľa § 27 ods. 1 písm. a) až d), ak ich tento zákon nezveruje iným orgánom štátnej vodnej správy. VII. Posúdenie veci správnym súdom 51. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. 52. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 53. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/028770-13/F47 dňa 31. augusta 2018 vydal povolenie do trvalého užívania na stavbu označenú ako „Automotive Nitra Project, v rozsahu stavebných objektov: SO 741.1 Vodovodný rozvod- 3. časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody - 3. časť kolaudácie, SO 752.1 Dažďová kanalizácia- 3. časť kolaudácie, SO 753 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 753.1 Dažďová zaolejovaná kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO
754 ORL - v rozsahu ORL 1 + technologické vybavenie – 1. časť kolaudácie, SO 754.6 ORL6, SO 754.7 ORL7, SO 754.9 ORL9, SO 754.10 ORL10, SO 754.17 ORL17, SO 760.1 Splašková kanalizácia - 2. časť kolaudácie, SO 762 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie 2 - 2. časť kolaudácie a SO 763 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie – 3-2. časť kolaudácie, SO 751 Retenčné nádrže - 3. časť kolaudácie , SO 751.11 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.12 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, miesto - areál závodu Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. Nitra, katastrálne územie G. H. O.. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/041645 (formou verejnej vyhlášky) zo dňa 30. novembra 2018 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 31. augusta 2018. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či ich závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a tiež, či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. 54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal ustálením okruhu účastníkov konania, a to s ohľadom na skutočnosť, že lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že ďalší účastník konania 9. N. B., dňa XX. XXXXXXX XXXX zomrel. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukazuje na závery plynúce z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/1/2023 zo dňa 29. mája 2025, ktorý vyslovil: „Kasačný súd zistil, že v priebehu kasačného konania dňa XX.XX.XXXX zomrel ďalší účastník konania pán N. B., nar. XX.XX.XXXX. Nadväzujúc na túto skutočnosť kasačný súd zvažoval, či je potrebné pribrať do konania dedičov tohto účastníka konania podľa § 63 Civilného sporového poriadku v spojení s § 25 SSP, prípadne iné osoby. Pretože pán B. bol účastníkom administratívneho konania i tohto nadväzujúceho súdneho konania v postavení zainteresovanej verejnosti, dospel kasačný súd k záveru, že jeho účastníctvo v tomto verejno-právnom konaní neprešlo na dedičov. Okrem toho ďalší účastníci konania L. M. F. a N. P. naďalej reprezentujú rovnakú zainteresovanú (dotknutú) „Verejnosť mestských častí (OBČANIA MESTA NITRA)“. Kasačný súd preto pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B., dôsledkom čoho je aj to, že ho neuvádza v záhlaví tohto rozsudku.“ Keďže v prejednávanej veci sa s účastníctvom N. B. spájajú totožné skutkové okolnosti, správny súd pre stratu procesnej subjektivity ďalej nekonal s pánom B. a taktiež ho neuviedol v záhlaví tohto rozsudku (bližšie odsek 35. odôvodnenia rozsudku kasačného súdu). 55. Správny súd dáva do pozornosti, že vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 správneho poriadku a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné, resp. o vodoprávne konanie) je vodný zákon, ktorý určuje pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy tak, že v § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v § 61 určuje pôsobnosť okresného úradu. V § 61 písm. a/ vodného zákona je ustanovené, že okresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach podľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i § 21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo dňa 31. augusta 2018 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 61 vodného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa § 26 tohto zákona) a taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 staveného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. 56. S poukazom na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v predmetnej veci, t. j. vo vodoprávnom konaní rozhodol dňa 31. augusta 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa, a to i s poukazom na § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. Z tohto ustanovenia vyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom č. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. júla 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný predpis, i keď priamo v § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. nie je naň odkaz, ale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách.
57. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 31. augusta 2018 rozhodol ako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. novembra 2018, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja zriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade s § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia. 58. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú. 59. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 30. novembra 2018, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala. 60. Správny súd sa ďalej zaoberal skúmaním aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Hoci žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté. Rovnako tak nevymedzil, k akému neoprávnenému zásahu a k akému porušeniu práva na ochranu životného prostredia malo vydaním rozhodnutí o povolení užívania stavieb dôjsť. 61. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, resp. i podľa § 73 ods. 3 veta tretia vodného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon o posudzovaní vplyvov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NROSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, ktoré sa nachádza v administratívnom spise a ktoré je právoplatné). 62. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky, spočívajúcej v tvrdení, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09. 63. Žalobca v podanej žalobe taktiež namietal, že odvolací orgán mal preskúmať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu, pričom ako príklad uviedol, že mal skúmať, že nedošlo k posudzovania z hľadiska vplyvov na životné prostredie strategického parku, nebolo doručené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy. Uvedenú námietku súd nepovažoval za dôvodnú. Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. novembra 2018 je zrejmé, že sa zaoberal všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému orgánu. Žalovaný sa v tomto konaní nemohol zaoberať tým, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie strategického parku, pretože bol viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným Okresným úradom Nitra, odborom
starostlivosti o životné prostredie, oddelením ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015. Táto argumentácia by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že kolaudačnému a stavebnému konaniu v predmetnej veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NROSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015, v zmysle ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu, po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov (navrhovaná činnosť spočíva vo výstavbe nového závodu na výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne). Toto rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015. Predmetné rozhodnutie je záväzné pre správny orgán prvého stupňa, ktorý v predmetnej veci rozhodoval dňa 31. augusta 2018, ako i pre žalovaného, ktorý vo veci rozhodoval dňa 30. novembra 2018. Žalovaný sa tiež nemohol zaoberať otázkou dopravného napojenia a vyústenia ciest, pretože to nebolo predmetom kolaudačného konania, a okrem toho by ani nebol vecne príslušný, ako špeciálny stavebný úrad riešiť otázku stavieb pozemných komunikácií, kde je vecne príslušným správnym orgánom iný špeciálny stavebný úrad, ako rozhodoval v prvom stupni v preskúmavanej veci. 64. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nepredloženia zastavovacieho plánu v zmysle § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., správny súd uvádza, že stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania kolaudačného rozhodnutia - povolenia užívania vodných stavieb, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejedná o povolenie (resp. užívanie) prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. 65. K ďalšej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že k strategickému parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov, správny súd uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - povolenie na užívanie vodných stavieb vybudovaných v rámci stavby „Automotive Nitra Project“. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 30. júla 2018 k predmetnému kolaudačného rozhodnutiu uviedol, že predmetná stavba je v súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015 a jeho podmienkami. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra 2015 a je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní. 66. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zákona o posudzovaní vplyvov ako celok sa vysporiadal správny súd v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016, v ktorom žalobu žalobcu zamietol. Následne Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Svk/15/2022 zo dňa 31. mája 2023 zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti tomuto rozsudku správneho súdu. 67. Správny súd v súvislosti s touto námietka žalobcu dáva do pozornosti, že cit. zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Žalobca v žalobe poukazoval na § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov, pričom tvrdil, že v zmysle platnej legislatívy je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť viesť zisťovacie konanie. Z ustanovenia § 18 ods. 2 písm. b/ zákona o posudzovaní vplyvov vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len "zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne:
9. Infraštruktúra, Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie) 15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov. 68. V prejednávanej veci je však podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. novembra 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. októbra 2015 zo zisťovacieho, ktoré bolo preskúmané aj v rámci odvolania podaného, okrem iného, i žalobcom a druhostupňovým správnym orgánom bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 28. decembra 2015. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné, a to s poukazom na § 40 správneho poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. 69. V predmetnom súdnom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná investícia mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona o posudzovaní vplyvov, nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn. 26S/3/2016) vedenom na Krajskom súde v Nitre na základe žaloby žalobcu. 70. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto boli predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde (sp. zn. 26S/3/2016). O tom, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ -Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté v správnom konaní rozhodnutím zo dňa 08. októbra 2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. decembra 2015) a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu. Ako dôvod na prerušenie správneho konania nebolo možné podľa názoru súdu posudzovať ani konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 26S/3/2016. Otázka, ktorá sa riešila v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016 podľa názoru súdu nie je prejudiciálnou otázkou pre toto súdne konanie, nakoľko súd v predmetnej veci vychádza zo stavu v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. novembra 2018, t. j. zo stavu ku dňu 01. decembra 2018. 71. Rovnako tak žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale podľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. 72. Námietka žalobcu, týkajúca sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie územného rozhodnutia, bola zo strany správneho súdu vyhodnotená ako nedôvodná z dôvodu, že táto otázka už bola riešená v konaní o vydaní stavebného povolenia. Správny súd navyše uvádza, že právny názor žalobcu v danom prípade nemá oporu v zákonnom texte. V zmysle § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností. 73. V danom prípade osvedčenie o významnej investícií na umiestnenie strategického parku vyplývalo z osvedčení Ministerstva hospodárstva SR č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. júla 2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 vydaných pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“
pre spoločnosť MH Invest s.r.o. (navyše bolo vydané aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre vybudovanie stavby automobilového projektu v rámci strategického parku). Tieto považuje správny súd na účely splnenia prvej podmienky § 32 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné, pretože v prejednánavej veci kolaudované stavby sa takisto nachádzajú na území strategického parku, a sú súčasťou prípravy objektov v rámci územia strategického parku, hoci ich aj realizuje ako stavebník spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o. avšak opäť len v rámci územia strategického parku. Správny súd je teda v zhode s názorom žalovaného v tom, že umiestnenie kolaudovaných stavieb spadalo pod rozsah ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože priestorovo i z hľadiska účelu ich umiestnenia na ne dopadá výnimka z potreby územného rozhodnutia, vyplývajúca z citovaných osvedčení o významnej investícii. 74. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie „strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/19/2021 zo dňa 29. septembra 2022). 75. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v iných rozhodnutiach vrátane rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžk/48/2020 zo dňa 16. februára 2022 (bod 50 odôvodnenia), ktorý prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 416/2022-21 zo dňa 17. augusta 2022. Totožný právny záver kasačného súdu, i keď k iným stavbám, je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 zo dňa 23. februára 2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 zo dňa 24. novembra 2021 (bod 34 odôvodnenia). 76. Žalobca v podanej žalobe namietal i skutočnosť, že v konaní bola jasne preukázaná existencia rozporov v otázke vlastníckych vzťahov súvisiacich s nevyriešením otázky neexistujúceho majetkoprávneho vysporiadania vlastníctva k pozemku, na ktorom má byť, podľa žalobcu, realizovaná povoľovaná stavba, ktorej je vlastníkom - parcela č. XXXX v k. ú. G.. K uvedenej námietke súd uvádza, že nakoľko žiadna zo stavieb, ktorých užívanie bolo povolené žalobou napadnutým rozhodnutím, nie je umiestnená na uvedenom pozemku, ktorý je t. č. vo vlastníctve žalobca (po zrušení rozhodnutia o jeho vyvlastnení), je nutné považovať uvedenú námietku na irelevantnú. 77. Žalobca v podanej žalobe taktiež poukazoval na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného kolaudačného konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 31. augusta 2018 (kolaudačné rozhodnutie) zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2018. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov. 78. V súvislosti s uvedenými tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. februára 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v
odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“. 79. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu, spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru, a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať. 80. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti. 81. V tomto smere správny súd dáva do pozornosti, že rovnako bolo rozhodnuté aj rozsudkom Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/34/2022 zo dňa 29. februára 2024, ktorým tento zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/62/2019-287 zo dňa 06. októbra 2021. 82. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom žalovanému orgánu verejnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 83. Správny súd pri rozhodovaní o trovách ďalších účastníkov konania postupoval podľa § 169 SSP tak, že im náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre ich priznanie. Ďalším účastníkom súdneho konania správny súd neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú týmto účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Podávanie vyjadrení vo veci a účasť na pojednávaní je procesným právom ďalších účastníkov konania, ktoré môžu, ale aj nemusia využiť a pre súd jeho plnenie nie je vymáhateľné. Vymáhateľné povinnosti v tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom neukladal. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné ďalším účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania. Správny súd v tejto súvislosti na podporu svojho záveru poukazuje na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/35/2023 zo dňa 20. decembra 2023, v zmysle ktorého vlastný úspech ďalšieho účastníka v konaní nie je možné bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého by mu mala byť priznaná náhrada trov konania. Naopak, kasačný súd v rámci svojej rozhodovacej praxe ustálil, že ustanovenie § 169 SSP nepriznáva ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania cez právnu prizmu úspechu v konaní. 84. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: NR-15S/31/2019 Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).