Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/66/2023 1023200683 06. 11. 2025 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Obec Lenartov, Lenartov 37, 086 06, Lenartov, IČO: 00 322 270, zast.: Advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, AK so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky uzatvorilo dňa 10.08.2017 na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 08.07.2015 s žalobcom ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. ZM_SEP-IMRK2-2017/001043 (ďalej len „zmluva o poskytnutí NFP") v zmysle schváleného Operačného programu Ľudské zdroje, Prioritná os: 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít, predmetom ktorej bolo spolufinancovanie schváleného projektu s názvom „Komunitné centrum Lenartov" (ďalej len „projekt"), a to formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku (ďalej aj „NFP") prijímateľovi. Hlavnou aktivitou projektu je „Výstavba Komunitného centra", v rámci ktorej prijímateľ realizoval verejné obstarávanie (ďalej aj „VO") na predmet zákazky „Komunitné centrum Lenartov - stavebné práce", realizovanej na základe výzvy na predkladanie ponúk č. 15209-WYP zverejnenej dňa 30.10.2017 vo Vestníku č. 213/2017 (ďalej len „výzva na predkladanie ponúk"). 2. Projekt prijímateľa bol predmetom vládneho auditu, výsledkom bola správa zo dňa 23.10.2020, v ktorej bol identifikovaný nedostatok v súvislosti s porušením princípu nediskriminácie podľa § 10 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj "zákon o VO“), bolo navrhnuté vymáhanie a zabezpečenie finančnej opravy. Sprostredkovateľský orgán začal dňa 18.11.2020 opätovnú administratívnu finančnú kontrolu VO, výsledkom ktorej bola správa z kontroly zo dňa 19.01.2021 o porušení pravidiel VO, v ktorej sa stotožnil s nedostatkami zistenými pri vládnom audite. V závere správy z kontroly poskytovateľ opätovne konštatoval, že vykonanou opätovnou kontrolou bol zistený nedostatok, ktorý mohol mať/mal vplyv na
výsledok verejného obstarávania a tak prijímateľovi vznikla povinnosť uhradiť vzniknuté neoprávnené výdavky vo výške XX.XXX,XX eur. 3. Prijímateľ bol písomne vyzvaný dňa 8. februára 2021 na vrátenie sumy vo výške XX. XXX,XX eur a nakoľko predmetnú sumu neuhradil v lehote, poskytovateľ listom zo dňa 20. júla 2021 podal podnet na Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z.z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o EŠIF”) o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO”). ÚVO rozhodnutím č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10. 03.2022 (ďalej len „rozhodnutie ÚVO“) rozhodol (právoplatné dňa 10.03.2022), že prijímateľ svojím konaním porušil ustanovenia zákona o VO, konkrétne § 38 ods. 5 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO a § 114 ods. 9 a § 40 ods. 4 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO a § 10 ods. 2 zákona o VO. Následne podal poskytovateľ v súlade s § 41 ods. 3 zákona o EŠIF podnet správnemu orgánu na konanie o vrátení sumy uvedenej v žiadosti podľa § 41 ods. 5 zákona o EŠIF. Poskytovateľ ako správny orgán, začal správne konanie vo veci neuhradenia pohľadávky v súlade s § 18 ods. 2 správneho poriadku. 4. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žalobca ako prijímateľ je povinný vrátiť poskytnutý príspevok vo výške XX XXX,XX eur z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania na predmet zákazky „Komunitné centrum Lenartov - stavebné práce", ktoré mohlo/malo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a porušenie bolo konštatované v rozhodnutí ÚVO. 5. Minister žalovaného rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. 04.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61 ods. 2,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 41 ods. 6 zákona o z EŠIF a § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu a potvrdil ho. V rámci odôvodnenia uviedol okrem iného, že predpokladom rozhodovania podľa § 41 ods. 5 zákona o príspevku z EŠIF je zistenie porušenia pravidiel a postupov VO zo strany prijímateľa, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok VO. Porušenie pravidiel a postupov VO na predmet zákazky bolo konštatované vládnym auditom, právoplatným rozhodnutím ÚVO ako kontrolným a dozorným orgánom nad dodržiavaním pravidiel VO, ide o porušenie § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5 zákona o VO a súčasne porušenie § 10 ods. 2 zákona o VO. Odvolací orgán sa v rozhodnutí vyjadril aj k námietke žalobcu ohľadom právnej istoty prijímateľov v správnych konaniach o vrátení NFP. II. Žaloba 6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým potvrdil rozhodnutie Ministerstva vnútra SR č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022, žiada zrušiť obe rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú náhradu trov konania. 7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí nešpecifikoval konkrétny spôsob, ako mohlo porušenie pravidiel ovplyvniť výsledok verejného obstarávania a či došlo k negatívnemu výsledku verejného obstarávania, iba hypoteticky skonštatoval porušenie pravidiel, t.j. že “mohlo mať vplyv” na výsledok VO, neuviedol či by došlo k ovplyvneniu výsledku nepatrne alebo značne. Podporne sa odvolal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/35/2011 zo dňa 29.9.2011 („ ... na uloženie sankcie nestačí konštatovanie, že mohlo dôjsť k negatívnemu zásadnému vplyvu na výsledok verejného obstarávania“). 8. Žalobca namieta konanie žalovaného, lebo zneužil svoju voľnú úvahu pri hodnotí splnenia podmienok VO, čím porušil aj princíp dobrej verejnej správy a spôsobil mu peňažnú ujmu XX.XXX,XX eur. Žalovaný nemôže postupovať tak, že najprv schváli VO a v priebehu niekoľkých rokov vytkne pochybenia toho istého VO. Žalobca sa bráni tým, že svojim konaním vo verejnom obstarávaní neporušil žiadnu právnu povinnosť, lebo celý proces VO predložil na kontrolu žalovanému, ktorý to schválil. Teda ak neporušil právnu povinnosť, tak absentuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom. Podľa žalobcu
si žalovaný nesplnil povinnosti svojim neodborným prístupom, keď nezastavil verejné obstarávanie ale schválil ho. 9. Namieta, že napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s čl. 58 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/2365 z 18. decembra 2017. Rozpor vidí v tom, že pri opakovaných kontrolách zo strany správneho orgánu nebola dodržaná zásada proporcionality a bola mu uložená finančná sankcia XX.XXX,XX eur len z dôvodu, že si zadal prísnejšie kritériá pre výber úspešného záujemcu, čo však článok 58 vyššie uvedenej smernice pripúšťa. 10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie v tom, aby len on ako prijímateľ príspevku znášal v zmysle § 41 ods. 1 zákona o EŠIF zodpovednosť platiť pokutu v prípade zistenia porušenia pravidiel verejného obstarávania, ak ich nezapríčinil. Namieta, že náhla zmena pravidiel spočívajúca v opakovanej kontrole podmienok VO po niekoľkých rokoch je protiústavná, porušujúca princíp právnej istoty. Ak by ho žalovaný počas VO vyzval na nápravu, tak by VO realizoval bez porušení podmienok a pravidiel a nedostal by sa do omylu. Z týchto dôvodov má žalobca pochybnosť o súlade § 41 zákona o EŠIF s ústavou SR ( čl. 1 ods. 1), s princípom právnej istoty, s doktrínou legitímneho očakávania. Namieta ďalej to, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí cituje len body 64-70 z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C- 195/2021, ale je potrebné prihliadať na celý obsah rozhodnutia, ktoré rieši rovnaký právny problém ako je v preskúmavanej veci, t.j. že obec stanovila prísnejšie kritéria pre výber úspešného uchádzača, než stanovuje vnútroštátna úprava. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, tvrdenia žalobcu považuje za zavádzajúce a nesprávne. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutia vychádzali z rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10.03.2022 (ďalej len „rozhodnutie ÚVO“), ktorý konštatoval zo strany žalobcu porušenie zákona o VO a dostatočne skutkovo a právne vyhodnotil postup žalobcu, ktorý ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zrealizoval verejné obstarávanie v rozpore so zákonom o VO. Vzhľadom na právnu úpravu zákona o EŠIF nemal inú možnosť, ako rozhodnúť o vrátení sumy, lebo zákonným spôsobom bolo zistené porušenie pravidiel a postupov VO žalobcom. Žalovaný nespochybňuje, že porušenie bolo prvý krát zistené až v rámci vládneho auditu projektu žalobcu, čo bolo aj impulzom pre vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly podľa § 20 zákona o finančnej kontrole a audite. 12. Žalovaný poukázal na to, že uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP sa žalobca zaviazal dodržiavať všetky jej ustanovenia vrátane príloh, osobitne na čl. 3.6. Zmluvy o poskytnutí NFP a na čl. 3 ods. 4, čl. 10, čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), (viď obsah v ods. 35 odôvodnenia tohto rozsudku). Podľa žalovaného sú rozhodnutia dostatočne odôvodnené, bol viazaný závermi právoplatného rozhodnutia ÚVO a ak nebol žalobca stotožnený so zistenými porušeniami ÚVO, mal sa brániť v konaní o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa pred ÚVO, ktorý ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie potvrdil zistené porušenia. Námietku žalobcu o absencii špecifikácie možného vplyvu na VO a či k následku skutočne došlo považuje za neopodstatnenú, lebo z zákonnej formulácie „mohlo mať vplyv na výsledok VO“ vyplýva, že už potenciálny vplyv na výsledok VO predstavuje škodlivý následok, a v zmysle zákona o EŠIF už len konštatovanie, že by porušenie mohlo mať vplyv, zakladá povinnosť uplatniť postup podľa § 41 zákona o EŠIF. 13. K námietke porušenia princípu právnej istoty uviedol, že vykonávanie opätovných kontrol predpokladá nielen Zmluva o poskytnutí NFP, ale aj zákon o finančnej kontrole a audite, zákon o EŠIF, právo EÚ a je súčasťou plnenia povinností poskytovateľa pri ochrane finančných záujmov EÚ. Ochrana finančných záujmov EÚ vyplýva predovšetkým z nariadení č. 2018/1046 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie [čl. 36 bod. 2 písm. d), č. 63 bod 2. písm. c)] a č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (čl. 4) a v programovom období 2014 - 2020 je právnym základom pre členské štáty aj tzv. všeobecné nariadenie č. 1303/2013 (č. 122 ods. 2, čl. 125 ods. 1, čl. 143 ods. 1 a 2; čl. 2 bod 36.). Popiera, že by zneužil svoju voľnú úvahu pri hodnotení splnenia podmienok verejného obstarávania a že by tým porušil princíp dobrej
verejnej správy. Vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly predpokladá priamo § 20 ods. 1 zákon o finančnej kontrole a audite, odkázal na body 64-70 rozsudku Súdneho Dvora EÚ vo veci C -195/2021, ktorý síce pripúšťa nastavenie prísnejších podmienok verejným obstarávateľom, ale nejde o absolútne právo verejného obstarávateľa. Žalovaný sa stotožnil s námietkou žalobcu o nesúlade § 41 zákona o EŠIF s čl. 1 Ústavy SR, ale on nie je oprávnený posudzovať súlad právnych predpisov. Námietka o porušení princípu proporcionality pri rozhodovaní nemá oporu v žiadnom zákone. Právnym následkom porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom je vyčíslenie finančnej opravy v súlade s platnou právnou úpravou, Zmluvou o NFP i s prílohou č. 1 k Metodickému pokynu CKO č. 5 k určovaniu finančných opráv. K dodatočne doloženému rozhodnutiu ministra vnútra SR č. SL-OLVS-2023/006009-002 žalovaný uviedol, že sa netýka žalobcu, ale obce Hlinné ako prijímateľa. IV. Replika žalobcu, Duplika žalovaného 14. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe, lebo povinnosť vrátiť časť nenávratného finančného príspevku je výsledkom nedôsledného postupu žalovaného a nie jeho postupu. Podaním zo dňa 06.07.2023 oznámil súdu, že dlžnú sumu predstavujúci poskytnutý príspevok vo výške XX.XXX,XX eur vrátil dňa 06.07.2023 v zmysle rozhodnutia č. SEP-OO1-2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022. 15. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na svojej argumentácii. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr/15/2018 z 19.6.2019: „.... Vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu ....“ ; „...Zmyslom prijatia predmetnej pomoci je, že príjemca prijíma pomoc od štátu, ktorej protiváhou nie je (na rozdiel od súkromnoprávnych vzťahov) jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa pomoci, ale práve akceptácia podmienok, za ktorých pomoc prijíma.“ V. Konanie na správnom súde 16. Na základe § 3 ods. 1,3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec bola vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/66/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S Správneho súdu v Bratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/66/2023. 17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. V priebehu súdneho konania došlo k 01.01.2024 k zmene na strane žalovaného z Ministerstva vnútra SR na Úrad vlády SR z dôvodu, že medzi Ministerstvom vnútra SR a Úradom vlády SR bola dňa 22.12.2023 uzavretá dohoda o prechode práv a povinností v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 177/2023 zo 14. apríla 2023 k návrhu na zmenu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 229 zo 14. mája 2014 k Návrhu Operačného programu Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020 (ďalej len „Dohoda“). Z Ministerstva vnútra SR prešla na Úrad vlády SR pôsobnosť v oblasti vykonávania časti úloh Riadiaceho orgánu tak, ako je to vymedzené v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 8. júla 2015 v znení jej neskorších dodatkov. Podľa prílohy č. 10 Dohody „Čiastkový delimitačný protokol o delimitácii súdnych sporov“ prešiel z Ministerstva vnútra SR na Úrad vlády SR pod por. č. 2 aj neukončený spor žalobcu: obec Lenartov proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, sp. zn.: BA- 2S/66/2023. 19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) obe rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
VI. Relevantná právna úprava 20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 3 ods. 2 písm. b), f) zákona o EŠIF na účely tohto zákona sa ďalej rozumie: b) prijímateľom osoba od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods. 2, ktorej bola schválená žiadosť v konaní podľa tohto zákona; prijímateľom je aj hlavný prijímateľ podľa osobitného predpisu, f) poskytovateľom riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej len "agentúra") pre poskytovanie príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka; poskytovateľom môže byť sprostredkovateľský orgán, ak ho tým riadiaci orgán poverí. 22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o EŠIF právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba. Poskytnutie príspevku na základe zmluvy je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve. 23. Podľa § 41 ods. 1 zákona o EŠIF ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu iného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie. 24. Podľa § 41 ods. 2 zákona o EŠIF ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie, a to do 90 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti uvedenej v žiadosti o vrátenie. 25. Podľa § 41 ods. 3 zákona o EŠIF ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a ak poskytovateľ za takéto porušenie vyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky podľa odseku 1, poskytovateľ do 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie alebo do 90 dní odo dňa doručenia informácie podľa odseku 7 podá podnet správnemu orgánu na konanie podľa odseku 5. 26. Podľa § 41 ods. 5 zákona o EŠIF správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4; správny orgán je povinný začať správne konanie do šiestich mesiacov odo dňa doručenia podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4. Úroky z omeškania sa uplatňujú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu. 27. Podľa § 41 ods. 6, veta prvá, zákona o EŠIF na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 28. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 29. Podľa § 114 ods. 9 zákona o VO verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti v súlade s výzvou na predkladanie ponúk. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú byť v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk.
30. Podľa § 169 ods. 3 zákona o VO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len "konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy") sa začína: a) z vlastného podnetu úradu, b) na základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu štátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie. 31. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákona č. 323/2015 Z. z.“) konečný prijímateľ je povinný vrátiť finančné prostriedky z finančného nástroja, ak porušil pravidlá alebo podmienky uvedené v zmluve podľa § 17. VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných námietok preskúmať zákonnosť rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SLOLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022. 33. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia, ktorým mu bola uložená pokuta (sankcia). Súd poukazuje na rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-260/14 a C-261/14, v zmysle ktorého sa finančné opravy členských štátov v prípade, že sa uplatnili na spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného obstarávania považujú za správne opatrenia v zmysle článku 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95. Článok 4 ods. 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 ustanovuje, že opatrenia ním upravené sa nepovažujú za tresty. Z týchto dôvodov súd považuje za irelevantný rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžf/35/2011 zo dňa 29.9.2011, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva, lebo predmetný rozsudok má iný skutkový základ sporu. 34. Súd poukazuje na to, že ako negatívny následok spojený s porušením primárnych povinností ustanovených právnymi normami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok, možno hodnotiť iba ako sankciu v širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by bolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. V širšom slova zmysle je sankciou akýkoľvek negatívny následok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti. Sankciu v širšom slova zmysle od sankcie v užšom slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) odlišuje jej účel. Týmto je predovšetkým navrátenie prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami ustanovenými štátom, resp. Európskou úniou. Na tomto mieste je tiež potrebné podotknúť, že žalovaný pri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v zmysle zákona o EŠIF, ktorý neumožňuje uložiť žiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty, tzn. že správny delikt v režime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená administratívna - správna sankcia (pr.: rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa 22. júla 2022). 35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi ako prijímateľovi boli poskytnuté nenávratné finančné prostriedky na základe zmluvy o poskytnutí o poskytnutí NFP, uzatvorenej s poskytovateľom podľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, lebo v zmysle čl. 7 ods. 7.7. predmetnej zmluvy si zvolili použitie tohto právneho predpisu na ich zmluvný vzťah. Uzatvorením zmluvy prijímateľ jednak pristúpil k podmienkam obsiahnutých v zmluve, ale aj k všeobecným zmluvným podmienkam pripojených k zmluve, ktoré ďalej odkazujú na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce podmienky a právne vzťahy vznikajúce poskytnutím nenávratných finančných prostriedkov. Predmetom zmluvy bolo nenávratné poskytnutie peňažnej pomoci z fondov Európskeho spoločenstva žalobcovi. Zmyslom prijatia predmetnej pomoci je, že príjemca prijíma pomoc od štátu, ktorej protiváhou nie je (na rozdiel od súkromnoprávnych vzťahov) jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa pomoci, ale práve akceptácia podmienok, za ktorých sa pomoc prijíma.
36. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí NFP a VZP vyplýva okrem iného, že: - Podľa čl. 3 ods. 4 VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) “výkonom kontroly obstarávania služieb, tovarov, stavebných prác a súvisiacich postupov zo strany poskytovateľa (žalovaného) nie je dotknutá výlučná a konečná zodpovednosť prijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 7 a § 8 zákona o VO za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných právnych predpisov SR a EÚ, Zmluvy o poskytnutí NFP, právnych dokumentov a základných princípov verejného obstarávania.“ - Podľa čl. 3 ods. 4 VZP “vykonaním kontroly žalovaným nie je dotknuté právo žalovaného alebo iného oprávneného orgánu na vykonanie novej kontroly/vládneho auditu počas celej doby účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP a zistenia môžu byť odlišné od zistení predchádzajúcich kontrol.” - Podľa čl. 3 ods. 4 VZP “v prípade, že závery novej kontroly budú odlišné od záverov predchádzajúcej kontroly, poskytovateľ je oprávnený na základe záverov z novej kontroly uplatniť v plnej výške voči prijímateľovi prípadné sankcie za nedodržanie princípov a postupov stanovených v zákone o VO, resp. postupov pri obstaraní zákazky, na ktorú sa zákon o VO nevzťahuje.“ - V zmysle čl. 10 ods. 1 písm. e) VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) sa prijímateľ zaviazal “vrátiť NFP alebo jeho časť, ak porušil pravidlá a postupy VO a toto porušenie malo alebo mohol mať vplyv na výsledok VO ..”. - V zmysle čl. 12 VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) “prijímateľ je povinný vyčíslený NFP alebo jeho časť vrátiť v súlade s článkom 10 VZP, ak kontrolný orgán/auditný orgán odlišný od žalovaného identifikuje nezrovnalosť vyplývajúcu z VO spočívajúcu v porušení právnych predpisov a/alebo pravidiel pre poskytovanie pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov v súvislosti s VO, porušením princípov a postupu VO stanovených v zákone o VO alebo vyplývajúcich z legislatívy EÚ k problematike VO alebo z obvyklej praxe (best practice) aplikovanej kontrolnými alebo auditnými orgánmi EÚ, a to aj nad rámec zistení žalovaného a bez ohľadu na štádium, v ktorom sa proces VO nachádza a v dôsledku takejto nezrovnalosti vznikne povinnosť vrátiť NFP alebo jeho časť.” - Z obsahu článku 3.6. Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že „prijímateľ vzal na vedomie, že „každá časť nenávratného finančného príspevku je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v Zmluve o poskytnutí NFP a v právnych predpisoch SR a v právnych aktoch EÚ (najmä v zákone o EŠIF, v zákone o rozpočtových pravidlách, v zákone o finančnej kontrole a audite”. 37. Na projekt žalobcu bol vykonaný vládny audit, v správe z vládneho auditu bolo konštatované porušenie princípu nediskriminácie podľa § 10 zákona o VO, nedôsledné vykonanie finančnej kontroly VO poskytovateľom, navrhnuté vymáhanie a zabezpečenie finančnej opravy. Následne prebehla opätovná administratívna finančná kontrola projektu žalobcu ohľadom VO, výsledkom bola správa o zistenom nedostatku pri VO, ktorý mohol mať/mal vplyv na výsledok verejného obstarávania a že prijímateľovi vznikla povinnosť uhradiť neoprávnené výdavky. Prijímateľ sumu XX. XXX,XX eur neuhradil ani po výzve, preto poskytovateľ v súlade s § 41 ods. 2 zákona o EŠIF podal podnet na ÚVO o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o VO. ÚVO rozhodnutím č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10.03.2022 rozhodol, že prijímateľ svojím konaním porušil ustanovenia zákona o VO, rozhodnutie je právoplatné a keďže žalobca príspevok nevrátil, poskytovateľ podal podnet správnemu orgánu na konanie o vrátení sumy podľa § 41 zákona o príspevku z EŠIF, v zmysle s § 18 ods. 2 správneho poriadku bolo aj začaté správne konanie o uhradenie pohľadávky, výsledkom ktorého je prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Z úradnej činnosti je súdu známe, že žalobca sa nedomáhal súdneho prieskumu predmetného rozhodnutia ÚVO. 38. Počas kontroly verejného obstarávania vykonávanej u prijímateľa poskytovateľ vystupuje v pozícii orgánu verejnej správy, keďže ako riadiaci orgán žalobcovi zverené finančné zdroje spravuje s dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 37 zákona o EŠIF. Z obsahu vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí NFP a VZP vyplýva, že vykonávanie administratívnej kontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu a predmetom kontroly môže byť aj kontrola výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré vykonal správny orgán u prijímateľa. Primárnou povinnosťou žalobcu bolo s ohľadom na podmienky zmluvného vzťahu konať tak, aby tieto podmienky neporušil. Žalobca vedel (mal vedieť), že dodržanie zmluvných podmienok podlieha vertikálnej, stupňovitej kontrole, ako aj opakovanej kontrole a teda dôsledky zistení kontrol akceptoval prijatím všeobecných podmienok zmluvy. Za daného stavu, keď žalovaný konal a postupoval
v medziach takéhoto zmluvného dojednania, pri protiprávnom konaní samotného žalobcu nie je možné závery prvého stupňa kontroly o bezproblémovosti plnenia podmienok projektu pripočítať na ťarchu žalovaného. 39. Súd sa vyporiadal s podstatnými žalobnými bodmi žalobcu súc viazaný ich rozsahom. Jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) je vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 40. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej argumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý aj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). 41. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietky o rozpore napadnutého rozhodnutia s čl. 58 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ ako aj námietka o nedodržaní zásady proporcionality správnym orgánom pri opakovaných kontrolách sú nedôvodné. Na kontrolu a vládny audit použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ukladanie a vymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä zák. č. 523/2004 Z. z., zák. č. 440/2000 Z. z. a zák. č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite), na základe ktorých je každý výdavok podrobený kontrole z hľadiska splnenia podmienky hospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Keďže pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku sa nakladá s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskeho spoločenstva, tak výdavky podliehajú niekoľko stupňovej kontrole a to z rôznych úrovní a pokiaľ sa zistí porušenie v akomkoľvek štádiu projektu, žalobca ako prijímateľ je povinný nenávratný finančný prostriedok alebo jeho časť vrátiť. Štát je v danom vzťahu tým subjektom, ktorý je oprávnený určovať podmienky pre poskytovanie predmetného príspevku ( rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2CoPr/15/2018 zo dňa 19.6.2019, bod. 16). Z rovnakých dôvodov je irelevantnou aj námietka o nesprávnom právnom posúdení § 41 ods. 1 zákona o EŠIF, podľa ktorého má len prijímateľ príspevku zodpovednosť. 42. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v námietke protiústavnosti a porušení princípu právnej istoty pre opakovanú kontrolu podmienok VO po niekoľkých rokoch. Ako je vyššie uvedené, žalobca podpísal Zmluvu o poskytnutí NFP, ktorej súčasťou boli VZP a teda mal vedomosť o možnosti opakovaných kontrol/vládnych auditov počas celej doby účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. Obrana žalobcu, že by VO realizoval bez porušení podmienok a pravidiel, ak by ho žalovaný počas VO vyzval na nápravu je len špekulatívnou hypotézou.
43. Súd sa oboznámil z celým obsahom rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 31.3.2022 veci C- 195/2021 a konštatuje, že vzhľadom na predmet prieskumu v tomto súdnom konaní nemožno toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tejto veci použiť podľa predstáv žalobcu. Z obsahu rozsudku totiž vyplýva, že predmetom prieskumu bolo rozhodnutie Dvora audítorov Bulharskej republiky vo veci správnej sankcie uloženej za nezrovnalosti, ku ktorým došlo v rámci postupu verejného obstarávania. Z rozhodnutia sú v skutočnosti akceptovateľné len body 64 -70, na ktoré bolo v rozhodnutiach žalovaného odkazované, keďže sa týkajú argumentácie k opakovanej kontroly. 44. Súd neakceptoval žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok odôvodnenia, lebo správne orgány sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení vysporiadali s námietkami žalobcu. Postupovali v súlade s § 41 zákona o EŠIF, keďže mali právoplatné rozhodnutie UVO, v ktorom boli konštatované porušenia zákona o VO (1.:§ 38 ods. 5 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO, § 10 ods. 2 zákona o VO; 2.: § 114 ods. 9 a § 40 ods. 4 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO a § 10 ods. 2 zákona o VO). Súd dodáva, že medzi účastníkmi konania ani nebolo sporným, že reálne došlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu. 45. Nedôvodnou je námietka o zneužití voľnej úvahy žalovaným pri hodnotí splnenia podmienok verejného obstarávania, lebo správny orgán postupoval len v súlade s § 41 ods. 5 zákona o EŠIF majúc sa preukázané, že ÚVO vo svojom rozhodnutí rozhodol, že žalobca ako prijímateľ porušil konkrétne ustanovenia zákona o VO, rozhodnutie bolo právoplatné. 46. Žalobná námietka určená len odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP vrátane jeho znenia je formulovaná len vo všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec. Z miery všeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky správny súd bude reagovať. Námietka s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP je bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu všeobecného generického vyjadrenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu správnych orgánov bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia oboch rozhodnutí. 47. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými námietkami v rozklade žalobcu. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. Napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, o ktorom správny súd nemal pochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. 48. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP, nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol v rozhodnutiach náležite zdôvodnený. 49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.