{"guid": "609e7535-e5b9-4341-b78d-8cfc2bd0ebd9:a5a50022-8792-4089-940f-76aedb2b4de7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2", "spisova_znacka": "BA-2S/66/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/66/2023 z 6. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 6. novembra 2025, sp. zn. BA-2S/66/2023, ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2", "identifikacne_cislo": "1023200683", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Vladimíra Slobodová", "sudca_id": 969, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimira-slobodova-969", "datum_vydania": "2025-11-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/292", "nazov": "zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/292", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/292-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5a50022-8792-4089-940f-76aedb2b4de7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/66/2023\n1023200683\n06. 11. 2025\nJUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M\nECLI:SK:SpSBA:2025:1023200683.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M\na členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: Obec Lenartov,\nLenartov 37, 086 06, Lenartov, IČO: 00 322 270, zast.: Advokátom JUDr. Ivanom Savčákom, AK so\nsídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov, IČO: 42 230 080, proti žalovanému: Úrad vlády Slovenskej\nrepubliky, Námestie slobody 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra\nMinisterstva vnútra SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky uzatvorilo dňa 10.08.2017 na základe splnomocnenia obsiahnutého\nv Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa\n08.07.2015 s žalobcom ako prijímateľom Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku\nč. ZM_SEP-IMRK2-2017/001043 (ďalej len „zmluva o poskytnutí NFP\") v zmysle schváleného\nOperačného programu Ľudské zdroje, Prioritná os: 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou\nmarginalizovaných rómskych komunít, predmetom ktorej bolo spolufinancovanie schváleného projektu\ns názvom „Komunitné centrum Lenartov\" (ďalej len „projekt\"), a to formou poskytnutia nenávratného\nfinančného príspevku (ďalej aj „NFP\") prijímateľovi. Hlavnou aktivitou projektu je „Výstavba Komunitného\ncentra\", v rámci ktorej prijímateľ realizoval verejné obstarávanie (ďalej aj „VO\") na predmet zákazky\n„Komunitné centrum Lenartov - stavebné práce\", realizovanej na základe výzvy na predkladanie ponúk\nč. 15209-WYP zverejnenej dňa 30.10.2017 vo Vestníku č. 213/2017 (ďalej len „výzva na predkladanie\nponúk\").\n2. Projekt prijímateľa bol predmetom vládneho auditu, výsledkom bola správa zo dňa 23.10.2020,\nv ktorej bol identifikovaný nedostatok v súvislosti s porušením princípu nediskriminácie podľa § 10\nzákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj \"zákon o VO“), bolo navrhnuté vymáhanie a zabezpečenie finančnej\nopravy. Sprostredkovateľský orgán začal dňa 18.11.2020 opätovnú administratívnu finančnú kontrolu\nVO, výsledkom ktorej bola správa z kontroly zo dňa 19.01.2021 o porušení pravidiel VO, v ktorej sa\nstotožnil s nedostatkami zistenými pri vládnom audite. V závere správy z kontroly poskytovateľ opätovne\nkonštatoval, že vykonanou opätovnou kontrolou bol zistený nedostatok, ktorý mohol mať/mal vplyv na\n\nvýsledok verejného obstarávania a tak prijímateľovi vznikla povinnosť uhradiť vzniknuté neoprávnené\nvýdavky vo výške XX.XXX,XX eur.\n3. Prijímateľ bol písomne vyzvaný dňa 8. februára 2021 na vrátenie sumy vo výške XX. XXX,XX eur\na nakoľko predmetnú sumu neuhradil v lehote, poskytovateľ listom zo dňa 20. júla 2021 podal podnet\nna Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „ÚVO“) v zmysle § 41 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z.z.\no príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „ zákon o EŠIF”) o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí\nzmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o VO”). ÚVO rozhodnutím č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10.\n03.2022 (ďalej len „rozhodnutie ÚVO“) rozhodol (právoplatné dňa 10.03.2022), že prijímateľ svojím\nkonaním porušil ustanovenia zákona o VO, konkrétne § 38 ods. 5 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona\no VO a § 114 ods. 9 a § 40 ods. 4 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO a § 10 ods. 2 zákona o VO.\nNásledne podal poskytovateľ v súlade s § 41 ods. 3 zákona o EŠIF podnet správnemu orgánu na konanie\no vrátení sumy uvedenej v žiadosti podľa § 41 ods. 5 zákona o EŠIF. Poskytovateľ ako správny orgán,\nzačal správne konanie vo veci neuhradenia pohľadávky v súlade s § 18 ods. 2 správneho poriadku.\n4. Ministerstvo vnútra SR rozhodnutím č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol, že žalobca ako prijímateľ je povinný vrátiť poskytnutý príspevok\nvo výške XX XXX,XX eur z dôvodu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania na predmet\nzákazky „Komunitné centrum Lenartov - stavebné práce\", ktoré mohlo/malo mať vplyv na výsledok\nverejného obstarávania a porušenie bolo konštatované v rozhodnutí ÚVO.\n5. Minister žalovaného rozhodnutím č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. 04.2023 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61 ods. 2,3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s § 41 ods. 6 zákona\no z EŠIF a § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol rozklad žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu\na potvrdil ho. V rámci odôvodnenia uviedol okrem iného, že predpokladom rozhodovania podľa § 41 ods.\n5 zákona o príspevku z EŠIF je zistenie porušenia pravidiel a postupov VO zo strany prijímateľa, ktoré\nmalo alebo mohlo mať vplyv na výsledok VO. Porušenie pravidiel a postupov VO na predmet zákazky\nbolo konštatované vládnym auditom, právoplatným rozhodnutím ÚVO ako kontrolným a dozorným\norgánom nad dodržiavaním pravidiel VO, ide o porušenie § 113 ods. 1 v nadväznosti na § 38 ods. 5\nzákona o VO a súčasne porušenie § 10 ods. 2 zákona o VO. Odvolací orgán sa v rozhodnutí vyjadril aj\nk námietke žalobcu ohľadom právnej istoty prijímateľov v správnych konaniach o vrátení NFP.\nII.\nŽaloba\n6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra Ministerstva\nvnútra SR č. SL-OLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým potvrdil rozhodnutie\nMinisterstva vnútra SR č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022, žiada zrušiť obe rozhodnutia\nz dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) SSP, vec vrátiť na ďalšie konanie a priznať mu plnú\nnáhradu trov konania.\n7. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre nedostatok odôvodnenia. Žalovaný\nv prvostupňovom rozhodnutí nešpecifikoval konkrétny spôsob, ako mohlo porušenie pravidiel ovplyvniť\nvýsledok verejného obstarávania a či došlo k negatívnemu výsledku verejného obstarávania, iba\nhypoteticky skonštatoval porušenie pravidiel, t.j. že “mohlo mať vplyv” na výsledok VO, neuviedol či\nby došlo k ovplyvneniu výsledku nepatrne alebo značne. Podporne sa odvolal na rozsudok NS SR sp.\nzn. 5Sžf/35/2011 zo dňa 29.9.2011 („ ... na uloženie sankcie nestačí konštatovanie, že mohlo dôjsť k\nnegatívnemu zásadnému vplyvu na výsledok verejného obstarávania“).\n8. Žalobca namieta konanie žalovaného, lebo zneužil svoju voľnú úvahu pri hodnotí splnenia podmienok\nVO, čím porušil aj princíp dobrej verejnej správy a spôsobil mu peňažnú ujmu XX.XXX,XX eur. Žalovaný\nnemôže postupovať tak, že najprv schváli VO a v priebehu niekoľkých rokov vytkne pochybenia toho\nistého VO. Žalobca sa bráni tým, že svojim konaním vo verejnom obstarávaní neporušil žiadnu právnu\npovinnosť, lebo celý proces VO predložil na kontrolu žalovanému, ktorý to schválil. Teda ak neporušil\nprávnu povinnosť, tak absentuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom. Podľa žalobcu\n\nsi žalovaný nesplnil povinnosti svojim neodborným prístupom, keď nezastavil verejné obstarávanie ale\nschválil ho.\n9. Namieta, že napadnuté rozhodnutie je v priamom rozpore s čl. 58 ods. 1 a 4 smernice Európskeho\nparlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice\n2004/18/ES, zmenenej delegovaným nariadením Komisie (EÚ) 2017/2365 z 18. decembra 2017. Rozpor\nvidí v tom, že pri opakovaných kontrolách zo strany správneho orgánu nebola dodržaná zásada\nproporcionality a bola mu uložená finančná sankcia XX.XXX,XX eur len z dôvodu, že si zadal prísnejšie\nkritériá pre výber úspešného záujemcu, čo však článok 58 vyššie uvedenej smernice pripúšťa.\n10. Žalobca namieta nesprávne právne posúdenie v tom, aby len on ako prijímateľ príspevku znášal\nv zmysle § 41 ods. 1 zákona o EŠIF zodpovednosť platiť pokutu v prípade zistenia porušenia\npravidiel verejného obstarávania, ak ich nezapríčinil. Namieta, že náhla zmena pravidiel spočívajúca\nv opakovanej kontrole podmienok VO po niekoľkých rokoch je protiústavná, porušujúca princíp právnej\nistoty. Ak by ho žalovaný počas VO vyzval na nápravu, tak by VO realizoval bez porušení podmienok\na pravidiel a nedostal by sa do omylu. Z týchto dôvodov má žalobca pochybnosť o súlade § 41\nzákona o EŠIF s ústavou SR ( čl. 1 ods. 1), s princípom právnej istoty, s doktrínou legitímneho\nočakávania. Namieta ďalej to, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí cituje len body 64-70 z rozsudku\nSúdneho dvora EÚ vo veci C- 195/2021, ale je potrebné prihliadať na celý obsah rozhodnutia, ktoré rieši\nrovnaký právny problém ako je v preskúmavanej veci, t.j. že obec stanovila prísnejšie kritéria pre výber\núspešného uchádzača, než stanovuje vnútroštátna úprava.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, tvrdenia\nžalobcu považuje za zavádzajúce a nesprávne. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutia vychádzali\nz rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10.03.2022 (ďalej\nlen „rozhodnutie ÚVO“), ktorý konštatoval zo strany žalobcu porušenie zákona o VO a dostatočne\nskutkovo a právne vyhodnotil postup žalobcu, ktorý ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku\nzrealizoval verejné obstarávanie v rozpore so zákonom o VO. Vzhľadom na právnu úpravu zákona\no EŠIF nemal inú možnosť, ako rozhodnúť o vrátení sumy, lebo zákonným spôsobom bolo zistené\nporušenie pravidiel a postupov VO žalobcom. Žalovaný nespochybňuje, že porušenie bolo prvý krát\nzistené až v rámci vládneho auditu projektu žalobcu, čo bolo aj impulzom pre vykonanie opätovnej\nadministratívnej finančnej kontroly podľa § 20 zákona o finančnej kontrole a audite.\n12. Žalovaný poukázal na to, že uzavretím Zmluvy o poskytnutí NFP sa žalobca zaviazal dodržiavať\nvšetky jej ustanovenia vrátane príloh, osobitne na čl. 3.6. Zmluvy o poskytnutí NFP a na čl. 3\nods. 4, čl. 10, čl. 12 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“), (viď obsah v ods. 35\nodôvodnenia tohto rozsudku). Podľa žalovaného sú rozhodnutia dostatočne odôvodnené, bol viazaný\nzávermi právoplatného rozhodnutia ÚVO a ak nebol žalobca stotožnený so zistenými porušeniami ÚVO,\nmal sa brániť v konaní o preskúmanie úkonov verejného obstarávateľa pred ÚVO, ktorý ako ústredný\norgán štátnej správy pre verejné obstarávanie potvrdil zistené porušenia. Námietku žalobcu o absencii\nšpecifikácie možného vplyvu na VO a či k následku skutočne došlo považuje za neopodstatnenú, lebo\nz zákonnej formulácie „mohlo mať vplyv na výsledok VO“ vyplýva, že už potenciálny vplyv na výsledok\nVO predstavuje škodlivý následok, a v zmysle zákona o EŠIF už len konštatovanie, že by porušenie\nmohlo mať vplyv, zakladá povinnosť uplatniť postup podľa § 41 zákona o EŠIF.\n13. K námietke porušenia princípu právnej istoty uviedol, že vykonávanie opätovných kontrol\npredpokladá nielen Zmluva o poskytnutí NFP, ale aj zákon o finančnej kontrole a audite, zákon o EŠIF,\nprávo EÚ a je súčasťou plnenia povinností poskytovateľa pri ochrane finančných záujmov EÚ. Ochrana\nfinančných záujmov EÚ vyplýva predovšetkým z nariadení č. 2018/1046 o rozpočtových pravidlách,\nktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie [čl. 36 bod. 2 písm. d), č. 63 bod 2. písm. c)] a č.\n2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (čl. 4) a v programovom období\n2014 - 2020 je právnym základom pre členské štáty aj tzv. všeobecné nariadenie č. 1303/2013 (č.\n122 ods. 2, čl. 125 ods. 1, čl. 143 ods. 1 a 2; čl. 2 bod 36.). Popiera, že by zneužil svoju voľnú\núvahu pri hodnotení splnenia podmienok verejného obstarávania a že by tým porušil princíp dobrej\n\nverejnej správy. Vykonanie opätovnej administratívnej finančnej kontroly predpokladá priamo § 20 ods.\n1 zákon o finančnej kontrole a audite, odkázal na body 64-70 rozsudku Súdneho Dvora EÚ vo veci C\n-195/2021, ktorý síce pripúšťa nastavenie prísnejších podmienok verejným obstarávateľom, ale nejde\no absolútne právo verejného obstarávateľa. Žalovaný sa stotožnil s námietkou žalobcu o nesúlade §\n41 zákona o EŠIF s čl. 1 Ústavy SR, ale on nie je oprávnený posudzovať súlad právnych predpisov.\nNámietka o porušení princípu proporcionality pri rozhodovaní nemá oporu v žiadnom zákone. Právnym\nnásledkom porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania žalobcom je vyčíslenie finančnej\nopravy v súlade s platnou právnou úpravou, Zmluvou o NFP i s prílohou č. 1 k Metodickému pokynu\nCKO č. 5 k určovaniu finančných opráv. K dodatočne doloženému rozhodnutiu ministra vnútra SR č.\nSL-OLVS-2023/006009-002 žalovaný uviedol, že sa netýka žalobcu, ale obce Hlinné ako prijímateľa.\nIV.\nReplika žalobcu, Duplika žalovaného\n14. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe, lebo povinnosť vrátiť časť nenávratného\nfinančného príspevku je výsledkom nedôsledného postupu žalovaného a nie jeho postupu. Podaním zo\ndňa 06.07.2023 oznámil súdu, že dlžnú sumu predstavujúci poskytnutý príspevok vo výške XX.XXX,XX\neur vrátil dňa 06.07.2023 v zmysle rozhodnutia č. SEP-OO1-2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022.\n15. Žalovaný v duplike rovnako zotrval na svojej argumentácii. Poukázal na rozhodnutie Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 2CoPr/15/2018 z 19.6.2019: „.... Vykonávanie administratívnej kontroly je\nmožné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu ....“ ; „...Zmyslom prijatia\npredmetnej pomoci je, že príjemca prijíma pomoc od štátu, ktorej protiváhou nie je (na rozdiel od\nsúkromnoprávnych vzťahov) jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa pomoci, ale práve akceptácia\npodmienok, za ktorých pomoc prijíma.“\nV.\nKonanie na správnom súde\n16. Na základe § 3 ods. 1,3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave\n(ďalej len „súd“, „správny súd“), na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec bola vedená\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/66/2023. V súlade s platným a účinným rozvrhom\npráce správneho súdu bola vec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových\nprostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S Správneho súdu v\nBratislave, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/66/2023.\n17. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v\nznení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. V priebehu súdneho konania došlo k 01.01.2024 k zmene na strane žalovaného z Ministerstva\nvnútra SR na Úrad vlády SR z dôvodu, že medzi Ministerstvom vnútra SR a Úradom vlády SR bola\ndňa 22.12.2023 uzavretá dohoda o prechode práv a povinností v súlade s uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky č. 177/2023 zo 14. apríla 2023 k návrhu na zmenu uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 229\nzo 14. mája 2014 k Návrhu Operačného programu Ľudské zdroje na programové obdobie 2014-2020\n(ďalej len „Dohoda“). Z Ministerstva vnútra SR prešla na Úrad vlády SR pôsobnosť v oblasti vykonávania\nčasti úloh Riadiaceho orgánu tak, ako je to vymedzené v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho\norgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 8. júla 2015 v znení jej neskorších dodatkov. Podľa\nprílohy č. 10 Dohody „Čiastkový delimitačný protokol o delimitácii súdnych sporov“ prešiel z Ministerstva\nvnútra SR na Úrad vlády SR pod por. č. 2 aj neukončený spor žalobcu: obec Lenartov proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra SR, sp. zn.: BA- 2S/66/2023.\n19. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu\npreskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183\nSSP) obe rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v\nčase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP), vec prejednal na pojednávaní\na dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.\n\nVI.\nRelevantná právna úprava\n20. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n( ďalej len „SSP“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n21. Podľa § 3 ods. 2 písm. b), f) zákona o EŠIF na účely tohto zákona sa ďalej rozumie: b)\nprijímateľom osoba od nadobudnutia účinnosti zmluvy alebo právoplatnosti rozhodnutia podľa § 16 ods.\n2, ktorej bola schválená žiadosť v konaní podľa tohto zákona; prijímateľom je aj hlavný prijímateľ podľa\nosobitného predpisu, f) poskytovateľom riadiaci orgán alebo Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej\nlen \"agentúra\") pre poskytovanie príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka;\nposkytovateľom môže byť sprostredkovateľský orgán, ak ho tým riadiaci orgán poverí.\n22. Podľa § 25 ods. 2 zákona o EŠIF právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím\núčinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá\nosoba. Poskytnutie príspevku na základe zmluvy je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v\nzmluve.\n23. Podľa § 41 ods. 1 zákona o EŠIF ak poskytovateľ na základe vlastného podnetu alebo podnetu\niného orgánu zistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať\nvplyv na výsledok verejného obstarávania, prostredníctvom žiadosti o vrátenie vyzve prijímateľa vrátiť\nposkytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet zákazky; ak iný orgán ako poskytovateľ\nzistí porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania, a poskytovateľ s týmto zistením nesúhlasí, poskytovateľ podá podnet\nÚradu pre verejné obstarávanie.\n24. Podľa § 41 ods. 2 zákona o EŠIF ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na\nzáklade žiadosti o vrátenie podľa odseku 1, poskytovateľ podá podnet Úradu pre verejné obstarávanie,\na to do 90 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti\nuvedenej v žiadosti o vrátenie.\n25. Podľa § 41 ods. 3 zákona o EŠIF ak bolo na základe podnetu podľa odseku 2 zistené porušenie\npravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v rozhodnutí, ktoré malo alebo mohlo mať\nvplyv na výsledok verejného obstarávania, a ak poskytovateľ za takéto porušenie vyzval prijímateľa\nprostredníctvom žiadosti o vrátenie vrátiť poskytnutý príspevok alebo jeho časť vzťahujúci sa na predmet\nzákazky podľa odseku 1, poskytovateľ do 90 dní odo dňa doručenia rozhodnutia Úradu pre verejné\nobstarávanie alebo do 90 dní odo dňa doručenia informácie podľa odseku 7 podá podnet správnemu\norgánu na konanie podľa odseku 5.\n26. Podľa § 41 ods. 5 zákona o EŠIF správny orgán na základe podnetu podľa odseku 3 alebo odseku 4\nrozhodne o vrátení sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie podľa odseku 1 alebo odseku 4; správny orgán je\npovinný začať správne konanie do šiestich mesiacov odo dňa doručenia podnetu podľa odseku 3 alebo\nodseku 4. Úroky z omeškania sa uplatňujú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.\n27. Podľa § 41 ods. 6, veta prvá, zákona o EŠIF na konanie podľa odseku 5 sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní.\n28. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp\nrovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti,\nprincíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n29. Podľa § 114 ods. 9 zákona o VO verejný obstarávateľ posudzuje splnenie podmienok účasti v súlade\ns výzvou na predkladanie ponúk. Ak sú podmienky účasti uvedené aj v súťažných podkladoch, nesmú\nbyť v rozpore s výzvou na predkladanie ponúk.\n\n30. Podľa § 169 ods. 3 zákona o VO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí\nzmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky\nna základe rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len \"konanie o\npreskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy\") sa začína: a) z vlastného podnetu úradu, b)\nna základe podnetu osoby, ktorá nebola oprávnená podať námietky alebo c) na základe podnetu orgánu\nštátnej správy, ktorý osvedčí právny záujem v danej veci, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné\nprostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej\núnie.\n31. Podľa § 20 ods. 1 písm. b) zákona č. 323/2015 Z. z. o finančných nástrojoch financovaných\nz európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\nlen “zákona č. 323/2015 Z. z.“) konečný prijímateľ je povinný vrátiť finančné prostriedky z finančného\nnástroja, ak porušil pravidlá alebo podmienky uvedené v zmluve podľa § 17.\nVII.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n32. Predmetom správneho súdneho prieskumu v prejednávanej veci bolo v medziach\nžalobných námietok preskúmať zákonnosť rozhodnutia ministra Ministerstva vnútra SR č. SLOLVS-2023/004554-002 zo dňa 03. apríla 2023, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie\nžalovaného č. SEP-001 -2022/005197-003 zo dňa 11.10.2022.\n33. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že v prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia,\nktorým mu bola uložená pokuta (sankcia). Súd poukazuje na rozsudok SD EÚ v spojených veciach\nC-260/14 a C-261/14, v zmysle ktorého sa finančné opravy členských štátov v prípade, že sa uplatnili\nna spolufinancované náklady štrukturálnych fondov z dôvodu porušenia pravidiel v oblasti verejného\nobstarávania považujú za správne opatrenia v zmysle článku 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č.\n2988/95. Článok 4 ods. 4 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 ustanovuje, že opatrenia ním\nupravené sa nepovažujú za tresty. Z týchto dôvodov súd považuje za irelevantný rozsudok NS SR sp.\nzn. 5Sžf/35/2011 zo dňa 29.9.2011, na ktorý sa žalobca v žalobe odvoláva, lebo predmetný rozsudok\nmá iný skutkový základ sporu.\n34. Súd poukazuje na to, že ako negatívny následok spojený s porušením primárnych povinností\nustanovených právnymi normami, uloženie povinnosti vrátiť príspevok, možno hodnotiť iba ako sankciu\nv širšom slova zmysle, čo však bez ďalšieho neznamená, že ide o sankciu trestnej povahy, na ktorú by\nbolo možné aplikovať zákonné inštitúty určené pre oblasť správneho trestania. V širšom slova zmysle\nje sankciou akýkoľvek negatívny následok, spojený s porušením primárnej právnej povinnosti. Sankciu\nv širšom slova zmysle od sankcie v užšom slova zmysle (t. j. sankcie trestnej povahy) odlišuje jej\núčel. Týmto je predovšetkým navrátenie prostriedkov, ktoré neboli použité v súlade s podmienkami\nustanovenými štátom, resp. Európskou úniou. Na tomto mieste je tiež potrebné podotknúť, že žalovaný\npri vydaní prvostupňového rozhodnutia postupoval v zmysle zákona o EŠIF, ktorý neumožňuje uložiť\nžiadnu správnu sankciu, nakoľko uvedená právna norma neupravuje správne delikty, tzn. že správny\ndelikt v režime tohto zákona ani nemohol byť spáchaný, a teda nemohla byť zaň následne uložená\nadministratívna - správna sankcia (pr.: rozsudok NSS SR sp. zn. 2Sfk/25/2021 zo dňa 22. júla 2022).\n35. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi ako prijímateľovi boli poskytnuté nenávratné\nfinančné prostriedky na základe zmluvy o poskytnutí o poskytnutí NFP, uzatvorenej s poskytovateľom\npodľa ustanovení § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, lebo v zmysle čl. 7 ods. 7.7. predmetnej zmluvy\nsi zvolili použitie tohto právneho predpisu na ich zmluvný vzťah. Uzatvorením zmluvy prijímateľ jednak\npristúpil k podmienkam obsiahnutých v zmluve, ale aj k všeobecným zmluvným podmienkam pripojených\nk zmluve, ktoré ďalej odkazujú na všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce podmienky a\nprávne vzťahy vznikajúce poskytnutím nenávratných finančných prostriedkov. Predmetom zmluvy bolo\nnenávratné poskytnutie peňažnej pomoci z fondov Európskeho spoločenstva žalobcovi. Zmyslom prijatia\npredmetnej pomoci je, že príjemca prijíma pomoc od štátu, ktorej protiváhou nie je (na rozdiel od\nsúkromnoprávnych vzťahov) jeho protiplnenie v prospech poskytovateľa pomoci, ale práve akceptácia\npodmienok, za ktorých sa pomoc prijíma.\n\n36. Z obsahu Zmluvy o poskytnutí NFP a VZP vyplýva okrem iného, že:\n- Podľa čl. 3 ods. 4 VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) “výkonom kontroly obstarávania služieb,\ntovarov, stavebných prác a súvisiacich postupov zo strany poskytovateľa (žalovaného) nie je dotknutá\nvýlučná a konečná zodpovednosť prijímateľa ako verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby\npodľa § 7 a § 8 zákona o VO za vykonanie verejného obstarávania pri dodržaní všeobecne záväzných\nprávnych predpisov SR a EÚ, Zmluvy o poskytnutí NFP, právnych dokumentov a základných princípov\nverejného obstarávania.“\n- Podľa čl. 3 ods. 4 VZP “vykonaním kontroly žalovaným nie je dotknuté právo žalovaného alebo iného\noprávneného orgánu na vykonanie novej kontroly/vládneho auditu počas celej doby účinnosti Zmluvy o\nposkytnutí NFP a zistenia môžu byť odlišné od zistení predchádzajúcich kontrol.”\n- Podľa čl. 3 ods. 4 VZP “v prípade, že závery novej kontroly budú odlišné od záverov predchádzajúcej\nkontroly, poskytovateľ je oprávnený na základe záverov z novej kontroly uplatniť v plnej výške voči\nprijímateľovi prípadné sankcie za nedodržanie princípov a postupov stanovených v zákone o VO, resp.\npostupov pri obstaraní zákazky, na ktorú sa zákon o VO nevzťahuje.“\n- V zmysle čl. 10 ods. 1 písm. e) VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) sa prijímateľ zaviazal\n“vrátiť NFP alebo jeho časť, ak porušil pravidlá a postupy VO a toto porušenie malo alebo mohol mať\nvplyv na výsledok VO ..”.\n- V zmysle čl. 12 VZP (príloha č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP) “prijímateľ je povinný vyčíslený NFP alebo\njeho časť vrátiť v súlade s článkom 10 VZP, ak kontrolný orgán/auditný orgán odlišný od žalovaného\nidentifikuje nezrovnalosť vyplývajúcu z VO spočívajúcu v porušení právnych predpisov a/alebo pravidiel\npre poskytovanie pomoci z európskych štrukturálnych a investičných fondov v súvislosti s VO, porušením\nprincípov a postupu VO stanovených v zákone o VO alebo vyplývajúcich z legislatívy EÚ k problematike\nVO alebo z obvyklej praxe (best practice) aplikovanej kontrolnými alebo auditnými orgánmi EÚ, a to aj\nnad rámec zistení žalovaného a bez ohľadu na štádium, v ktorom sa proces VO nachádza a v dôsledku\ntakejto nezrovnalosti vznikne povinnosť vrátiť NFP alebo jeho časť.”\n- Z obsahu článku 3.6. Zmluvy o poskytnutí NFP vyplýva, že „prijímateľ vzal na vedomie, že „každá\nčasť nenávratného finančného príspevku je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu\nSlovenskej republiky. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a\nvymáhanie sankcií za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v Zmluve o poskytnutí\nNFP a v právnych predpisoch SR a v právnych aktoch EÚ (najmä v zákone o EŠIF, v zákone o\nrozpočtových pravidlách, v zákone o finančnej kontrole a audite”.\n37. Na projekt žalobcu bol vykonaný vládny audit, v správe z vládneho auditu bolo konštatované\nporušenie princípu nediskriminácie podľa § 10 zákona o VO, nedôsledné vykonanie finančnej kontroly\nVO poskytovateľom, navrhnuté vymáhanie a zabezpečenie finančnej opravy. Následne prebehla\nopätovná administratívna finančná kontrola projektu žalobcu ohľadom VO, výsledkom bola správa\no zistenom nedostatku pri VO, ktorý mohol mať/mal vplyv na výsledok verejného obstarávania a že\nprijímateľovi vznikla povinnosť uhradiť neoprávnené výdavky. Prijímateľ sumu XX. XXX,XX eur neuhradil\nani po výzve, preto poskytovateľ v súlade s § 41 ods. 2 zákona o EŠIF podal podnet na ÚVO o\npreskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 zákona o VO. ÚVO\nrozhodnutím č. 9266-6000/2021-OD/5 zo dňa 10.03.2022 rozhodol, že prijímateľ svojím konaním porušil\nustanovenia zákona o VO, rozhodnutie je právoplatné a keďže žalobca príspevok nevrátil, poskytovateľ\npodal podnet správnemu orgánu na konanie o vrátení sumy podľa § 41 zákona o príspevku z EŠIF,\nv zmysle s § 18 ods. 2 správneho poriadku bolo aj začaté správne konanie o uhradenie pohľadávky,\nvýsledkom ktorého je prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie. Z úradnej činnosti je súdu\nznáme, že žalobca sa nedomáhal súdneho prieskumu predmetného rozhodnutia ÚVO.\n38. Počas kontroly verejného obstarávania vykonávanej u prijímateľa poskytovateľ vystupuje v\npozícii orgánu verejnej správy, keďže ako riadiaci orgán žalobcovi zverené finančné zdroje spravuje\ns dohľadovým vrchnostenským oprávnením, ktoré mu vyplýva z ustanovenia § 37 zákona o EŠIF.\nZ obsahu vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí NFP a VZP vyplýva, že vykonávanie administratívnej\nkontroly je možné vykonať v akejkoľvek fáze počas alebo po ukončení realizácie projektu a predmetom\nkontroly môže byť aj kontrola výkonu predchádzajúcich kontrol, ktoré vykonal správny orgán u\nprijímateľa. Primárnou povinnosťou žalobcu bolo s ohľadom na podmienky zmluvného vzťahu konať\ntak, aby tieto podmienky neporušil. Žalobca vedel (mal vedieť), že dodržanie zmluvných podmienok\npodlieha vertikálnej, stupňovitej kontrole, ako aj opakovanej kontrole a teda dôsledky zistení kontrol\nakceptoval prijatím všeobecných podmienok zmluvy. Za daného stavu, keď žalovaný konal a postupoval\n\nv medziach takéhoto zmluvného dojednania, pri protiprávnom konaní samotného žalobcu nie je možné\nzávery prvého stupňa kontroly o bezproblémovosti plnenia podmienok projektu pripočítať na ťarchu\nžalovaného.\n39. Súd sa vyporiadal s podstatnými žalobnými bodmi žalobcu súc viazaný ich rozsahom. Jednou z\nnajdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP) je vymedzenie žalobných bodov,\nz ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje\nnapadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu\nv určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho\nsúdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134\nods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.\nA teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie\nrámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej\nžaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej\nnezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.\n40. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,\na toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich\nparafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021). Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v\nsprávnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia\npredstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný\npopis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska\nsprávneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a\nzásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Ohľadom právnej\nargumentácie sa žalobca nemôže uspokojiť len so všeobecným odkazom na určité ustanovenia zákona\nbez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností uvedené\nv rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2Azs/92/2005, ktorý bol prijatý\naj judikatúrou kasačného súdu – napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Asan/2/2020 zo dňa 29.09.2021).\n41. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že námietky o rozpore napadnutého rozhodnutia\ns čl. 58 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ ako aj námietka o nedodržaní\nzásady proporcionality správnym orgánom pri opakovaných kontrolách sú nedôvodné. Na kontrolu a\nvládny audit použitia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ukladanie a vymáhanie sankcií za\nporušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä zák.\nč. 523/2004 Z. z., zák. č. 440/2000 Z. z. a zák. č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom\naudite), na základe ktorých je každý výdavok podrobený kontrole z hľadiska splnenia podmienky\nhospodárnosti, efektívnosti a účelnosti. Keďže pri poskytovaní nenávratného finančného príspevku sa\nnakladá s prostriedkami zo štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskeho spoločenstva, tak výdavky\npodliehajú niekoľko stupňovej kontrole a to z rôznych úrovní a pokiaľ sa zistí porušenie v akomkoľvek\nštádiu projektu, žalobca ako prijímateľ je povinný nenávratný finančný prostriedok alebo jeho časť\nvrátiť. Štát je v danom vzťahu tým subjektom, ktorý je oprávnený určovať podmienky pre poskytovanie\npredmetného príspevku ( rozsudok KS v Bratislave sp. zn. 2CoPr/15/2018 zo dňa 19.6.2019, bod. 16).\nZ rovnakých dôvodov je irelevantnou aj námietka o nesprávnom právnom posúdení § 41 ods. 1 zákona\no EŠIF, podľa ktorého má len prijímateľ príspevku zodpovednosť.\n42. Súd nedal za pravdu žalobcovi ani v námietke protiústavnosti a porušení princípu právnej istoty\npre opakovanú kontrolu podmienok VO po niekoľkých rokoch. Ako je vyššie uvedené, žalobca podpísal\nZmluvu o poskytnutí NFP, ktorej súčasťou boli VZP a teda mal vedomosť o možnosti opakovaných\nkontrol/vládnych auditov počas celej doby účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. Obrana žalobcu, že by\nVO realizoval bez porušení podmienok a pravidiel, ak by ho žalovaný počas VO vyzval na nápravu je\nlen špekulatívnou hypotézou.\n\n43. Súd sa oboznámil z celým obsahom rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 31.3.2022 veci C- 195/2021\na konštatuje, že vzhľadom na predmet prieskumu v tomto súdnom konaní nemožno toto rozhodnutie\nSúdneho dvora EÚ v tejto veci použiť podľa predstáv žalobcu. Z obsahu rozsudku totiž vyplýva, že\npredmetom prieskumu bolo rozhodnutie Dvora audítorov Bulharskej republiky vo veci správnej sankcie\nuloženej za nezrovnalosti, ku ktorým došlo v rámci postupu verejného obstarávania. Z rozhodnutia sú\nv skutočnosti akceptovateľné len body 64 -70, na ktoré bolo v rozhodnutiach žalovaného odkazované,\nkeďže sa týkajú argumentácie k opakovanej kontroly.\n44. Súd neakceptoval žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok odôvodnenia,\nlebo správne orgány sa logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení vysporiadali s námietkami\nžalobcu. Postupovali v súlade s § 41 zákona o EŠIF, keďže mali právoplatné rozhodnutie UVO, v ktorom\nboli konštatované porušenia zákona o VO (1.:§ 38 ods. 5 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO,\n§ 10 ods. 2 zákona o VO; 2.: § 114 ods. 9 a § 40 ods. 4 v nadväznosti na § 113 ods. 1 zákona o VO a\n§ 10 ods. 2 zákona o VO). Súd dodáva, že medzi účastníkmi konania ani nebolo sporným, že reálne\ndošlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany žalobcu.\n45. Nedôvodnou je námietka o zneužití voľnej úvahy žalovaným pri hodnotí splnenia podmienok\nverejného obstarávania, lebo správny orgán postupoval len v súlade s § 41 ods. 5 zákona o EŠIF majúc\nsa preukázané, že ÚVO vo svojom rozhodnutí rozhodol, že žalobca ako prijímateľ porušil konkrétne\nustanovenia zákona o VO, rozhodnutie bolo právoplatné.\n46. Žalobná námietka určená len odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP vrátane jeho znenia\nje formulovaná len vo všeobecnej rovine, bez hlbšieho poukazu na prejednávanú vec. Z miery\nvšeobecnosti žalobných námietok tak vyplýva aj miera všeobecnosti, akou na vznesené námietky\nsprávny súd bude reagovať. Námietka s odkazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP je bez konkrétnej\nšpecifikácie, majúc povahu všeobecného generického vyjadrenia. Nie je úlohou správneho súdu, aby\nza žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych\norgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov\nsúdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu správnych orgánov bez\nuvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť\ndo zrušenia oboch rozhodnutí.\n47. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými námietkami v rozklade žalobcu. S právnym posúdením,\nako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil. Napadnuté rozhodnutie je jasné,\nzrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere\nvysporiadal s námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v dostatočnom rozsahu, o ktorom správny\nsúd nemal pochybnosti, preto z neho vychádzal a na základe neho žalovaný dospel podľa správneho\nsúdu k správnym právnym záverom.\n48. Správny súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP, nakoľko dospel k záveru, že\nrozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci,\nz ktorého bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol v rozhodnutiach náležite zdôvodnený.\n49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave\nna Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods.\n2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Ak bolo vydané opravné\nuznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\n\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1d409670-037a-4672-97d0-b2ec5d50204c:a3f20251-3ebd-45af-80bf-0011c2e57169", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1", "spisova_znacka": "2Sfk/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/25/2021 z 22. 7. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-07-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019201670.1"}, {"guid": "82b67678-9bc5-4daa-bcca-7b444c1990a7:1ee13a63-a2b4-4461-a1ec-4c3ce2d310de", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1", "spisova_znacka": "1Asan/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/2/2020 z 29. 9. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-09-29", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1019200651.1"}, {"guid": "da4a9a0a-8e37-4ad8-8902-6d69664c857e:4429805c-1d96-4fd4-9c59-9c71c31a9f8f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1316217023.1", "spisova_znacka": "2CoPr/15/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoPr/15/2018 z 18. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1316217023.1"}], "citovane_v": []}