Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/290/2022 1022201581 15. 07. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Obec Kútniky, so sídlom Kútniky 686, 929 01 Kútniky, IČO: 00 305 537, právne zastúpený: HAÁR & Partners, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo dňa 14.09.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Podnetom zo dňa 23.02.2022, doručeným Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava (ďalej aj len „inšpekcia“) dňa 01.03.2022, požiadala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy (ďalej aj len „ŠOP SR“) o preskúmanie konania vo veci porušovania ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na úseku ochrany drevín. ŠOP SR v podnete uviedla, že na základe anonymného podnetu vo veci poškodzovania drevín pozdĺž príjazdovej cesty k rodinným domom v obci Kútniky, časť Blažov vykonali zamestnanci ŠOP SR obhliadku, počas ktorej zastihli pracovníkov obecného úradu Kútniky pri vykonávaní orezov drevín, pričom spôsob a rozsah, akým túto činnosť vykonávali, vyhodnotili ako poškodzovanie drevín a porušenie ustanovení zákona. Na mieste boli pracovníci obecného úradu vyzvaní, aby v tejto činnosti nepokračovali. Dňa 16.02.2022 vykonali zamestnanci ŠOP SR opätovnú prehliadku predmetných drevín za účelom vyhodnotenia miery ich poškodenia, pričom na mieste zistili, že pracovníci obecného úradu naďalej pokračujú v neodborných zásahoch a poškodzujú ďalšie dreviny. ŠOP SR identifikovala takto zasiahnuté dreviny na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda. Išlo o dreviny druhu agát biely, na ktorých boli nesprávne prevedené orezy, došlo k dekapitácii korún alebo k výraznej redukcii korún, čo spôsobilo ich preštíhlenie a stratu väčšiny asimilačnej plochy. Index poškodenia po zásahu určila ako ťažké poškodenie. 2. Na základe zistených skutočností vykonala inšpekcia dňa 23.03.2022 štátny dozor na obecnom úrade v Kútnikoch, z ktorého vyhotovila Záznam z miestneho šetrenia RZ: 6191/35/2022-10619/2022. V rámci miestneho šetrenia inšpekcia zaznamenala 16 ks agátu bieleho s orezanými všetkými konármi. Dva
stromy mali ponechanú korunu. K zisteným skutočnostiam sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že v januári a februári boli víchrice a občania žiadali, aby sa niečo urobilo so stromami, ktoré boli životu nebezpečné. Zároveň predložil fotodokumentáciu stromov poškodených víchricou a rozhodnutie Obce Malé Dvorníky č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na výrub 8 ks topoľa kanadského na pozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na ozdravenie 17 ks stromov druhu agát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v obci Kútniky, z dôvodu narušenia ich statiky, preschnutia konárov a koruny. Ďalej uviedol, že stromy orezal z dôvodu havarijného stavu. Nemal v úmysle dreviny poškodzovať. 3. Zo štátneho dozoru vyhotovila inšpekcia protokol č. 25/22 (RZ: 6191/35/2022-16305/2022) zo dňa 09.05.2022, v ktorom skonštatovala, že žalobca ťažko poškodil 16 ks stromov druhu agát biely, dekapitáciou drevín spôsobil trvalé zníženie ich ekologických a estetických funkcií. Vykonaným štátnym dozorom inšpekcia zistila porušenie § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Na uvedené zistenia reagoval žalobca listom č. 217-1/2022 zo dňa 13.05.2022 adresovaným inšpekcii uvádzajúc, že vykonal iba bezpečnostné rezy za účelom odstránenia havarijného stavu drevín spôsobeného silnou víchricou a za účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí. 4. Listom č. 7722/35/2022-21113/2022 zo dňa 13.06.2022 začala inšpekcia voči žalobcovi správne konanie za poškodenie 16 ks agátu bieleho, teda za konanie v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril listom č. 217-3/2022 zo dňa 22.06.2022, pričom sa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 13.05.2022. 5. Inšpekcia rozhodnutím č. 3397101422/7722/35/2022-24363/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. pokutu vo výške 1 000 eur za to, že vo februári 2022 ťažko poškodil (nad 60 %) neodborným rezom 16 ks drevín druhu agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par. č. XXX/X, XXX/XX B. XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich ekologické aj estetické funkcie, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že poškodil dreviny podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 6. Žalovaný rozhodnutím č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo dňa 14.09.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení poukázal na to, že rez stromov je odborná činnosť, ktorá by mala byť vykonaná kvalifikovane na základe poznania biologických vlastností stromov. S rezom sú spojené nezvratné zmeny na stromoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich ďalší rast, vývin, ako aj funkcie a dĺžku života, čo potvrdzuje aj Arboristický štandard „Rez stromov“ schválený Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Inšpekcia miestnym šetrením dňa 23.03.2022 zistila, že na drevinách bol vykonaný redukčný rez, ktorým bol narušený ich prirodzený habitus, ako aj ekologické a estetické funkcie. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že nebolo určené, v akom rozsahu poškodenie spôsobila víchrica a v akom rozsahu žalobca pri odstraňovaní havarijného stavu spôsobeného víchricou, žalovaný uviedol, že inšpekcia hodnotila stav drevín aj po víchrici na základe fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil počas miestneho šetrenia, pričom zistila, že stromy po víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre. Pri ich reze bola drevinám odstránená celá koruna, resp. u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných niekoľko konárov. Ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom, čo dokazuje aj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Inšpekcia pri vyhodnocovaní zásahu na predmetných drevinách vychádzala aj z odborného posúdenia ŠOP SR uvedeného v podnete č. CHKODL-DS/155/2022 zo dňa 23.02.2022, v ktorom je uvedené, že na drevinách bol neodborne prevedený rez, čím došlo k výraznej redukcii korún, resp. až k dekapitácii korún, čo spôsobilo stratu väčšiny asimilačnej plochy drevín. II. Žaloba 7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a zmenil v časti uloženia
pokuty tak, že od jej uloženia upúšťa, alternatívne, aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. 8. Zdôraznil, že v danom prípade nie je naplnená skutková podstata podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., pretože orgánmi verejnej správy vykonané dokazovanie, resp. zistenia ŠOP SR bez dôvodnej pochybnosti nesvedčia o protiprávnom konaní žalobcu v takom rozsahu, ako predpokladá citované zákonné ustanovenie. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že v danom prípade sa stal skutok uvedený v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., resp. či tento skutok bol spáchaný práve žalobcom spôsobom opísaným v § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 9. Podľa názoru žalobcu došlo v predmetnom konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy pre nerešpektovanie § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pretože orgány verejnej správy okrem dokladov zaobstaraných v priebehu štátneho dozoru nevykonali iné dôkazy za účelom zistenia skutočného stavu. Žalobca v tomto smere poukázal na procesnú povinnosť správnych orgánov vo vzťahu k meritu veci vyplývajúcu predovšetkým z § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaným vykonané dôkazy totiž svedčia iba o tom, že žalobca vykonal nevyhnutné opatrenia na ozdravenie drevín na základe súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody (rozhodnutie Obce Malé Dvorníky č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022), pričom k tomu bol donútený z dôvodov spôsobených vyššou mocou a za účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí. Nemožno však súhlasiť s nepodloženou konštatáciou žalovaného, že ťažké poškodenie (poškodenie nad 60 %) spôsobil práve žalobca neodborným rezom, pretože miera poškodenia spôsobená vyššou mocou nie je ustálená. Žalovaný v tomto smere za účelom zistenia skutočného stavu a predovšetkým vzhľadom na vlastné konštatovanie, že „dreviny ale vyzerajú byť v zlom zdravotnom stave“ dokazovanie nevykonal. V rámci administratívneho konania absentujú akékoľvek dôkazy predpokladané § 34 ods. 2 správneho poriadku. 10. Žalovaný taktiež neskúmal resp. vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, či konanie žalobcu nespadá pod okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu. Žalobca v priebehu správneho konania totiž preukázal, že v danom prípade bol dobromyseľný, jeho úmysel bol správny a sledoval iba najlepší záujem ľudí. Orgány verejnej správy však pravdepodobne neskúmali možnosť uplatnenia princípu proporcionality a pri deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a následnom sankcionovaní vychádzali iba zo zákona č. 543/2002 Z. z. bez zohľadnenia zákonných povinností uložených žalobcovi z titulu jeho postavenia. Žalobca ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva v rozhodnom čase posúdil situáciu za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez v rozsahu, ktorý bol predurčený „pohavarijným“ stavom drevín, za účelom predchádzania akejkoľvek ujmy nemajetkovej povahy alebo škody. Žalobca po zvážení následkov konania alebo opomenutia prijal v rozhodnom čase rozhodnutie, ktorým uprednostnil ochranu života, zdravia a majetku ľudí a mal za to, že toto rozhodnutie v danom čase za daných známych okolností bolo správne, žiaduce a logické. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí síce vyplýva, že orgány verejnej správy tiež zvážili bezpečnostné riziko spojené s akýmkoľvek opomenutím, avšak záväzná časť ich rozhodnutí svedčí o pravom opaku, o akomsi nútenom sankcionovaní žalobcu, bez zohľadnenia skutkového stavu a základných zásad správneho trestania. V tomto smere v prospech žalobcu svedčia okolnosti vylučujúce protiprávnosť ako aj miera súčinnosti žalobcu v priebehu celého konania. 11. O absencii vykonania riadneho dokazovania zároveň svedčí aj žalovaným konštatované, avšak svojvoľné, určenie miesta spáchania údajného skutku. V prvostupňovom rozhodnutí došlo k označeniu miesta nasledovným spôsobom: „...rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených ako orná pôda“ a to napriek tomu, že žalobca už vo vyjadrení k protokolu oznámil, že „Čo sa týka identifikácie nehnuteľnosti, na ktorej bol vykonaný štátny dozor za účelom zistenia porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny navrhujeme vykonať zosúladenie zistení orgánu štátneho dozoru so skutočným stavom, nakoľko konštatovanie podľa ktorého podľa katastra sa stromy nachádzajú na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených ako orná pôda, nemá zákonnú alebo dôkaznú oporu a taktiež nerešpektuje polohové určenie predmetu kontroly ani polohové určenie miestnej pozemnej komunikácie a jej ochranné pásmo...“. Inšpekcia napriek uvedenej námietke žalobcu nezosúladila vlastné vnímanie so skutočným stavom a v prvostupňovom rozhodnutí určila, že poškodené dreviny sa nachádzajú na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným
úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., C. D., z ktorého jednoznačne vyplýva, že žalobca je vlastníkom a správcom parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území A., Obec Kútniky, pričom ostatné, žalovaným označené parcely, sú vo vlastníctve súkromných osôb a z uvedeného dôvodu by bolo nelogické, ireálne a priam nezákonné, aby žalobca resp. jeho zamestnanci vykonávali nevyhnutné opatrenia na ozdravenie drevín na pozemkoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve fyzických alebo právnických osôb. 12. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 101/2011 a R 2/2014) týkajúce sa obsahovej náležitosti popisu skutku – správneho deliktu. V tejto súvislosti poukázal aj na orgánom verejnej správy označený čas spáchania skutku, ktorý bol vyjadrený tak, že údajný skutok sa stal „vo februári 2022“, hoci z priebehu štátneho dozoru, ktorý je opísaný v Protokole č. 25/22 zo dňa 09.05.2022, je jednoznačne určiteľný konkrétny čas (deň) spáchania údajného skutku. 13. Čo sa týka výšky pokuty, žalobca zastával názor, že spôsob jej ustálenia je tiež nepreskúmateľný, pretože v danom prípade žalobca bol od prvého momentu súčinný, rešpektoval všetky výzvy príslušných orgánov, ergo nie je jasné, na akú dĺžku protiprávneho konania poukazoval orgán verejnej správy. V danom prípade bola represívna a preventívna funkcia sankcionovania naplnená už samotným prejednaním prípadu. 14. Orgány verejnej správy v konaní o správnom delikte vydali rozhodnutia o uložení pokuty, ergo ide o rozhodnutia trestného charakteru. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy vymedzil presne a určito, za aké konkrétne konanie je páchateľ deliktu postihnutý, ktoré je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, a to s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Pokiaľ orgán verejnej správy neuvedie tieto náležitosti vo výroku svojho rozhodnutia, poruší základnú zásadu administratívneho trestania, čo má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tejto súvislosti žalobca citoval z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) ohľadom trestania za správne delikty. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2023 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú a neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. 16. V súvislosti s námietkou žalobcu o nenaplnení skutkovej podstaty podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca priznal vykonanie rezu po víchrici, ktorá poškodila dotknuté dreviny. Medzi žalobcom a žalovaným teda nie je sporné, že došlo k víchrici, ktorá poškodila dreviny a k orezu stromov žalobcom. Sporné je, či k poškodeniu stromov došlo konaním žalobcu. Z tvrdenia žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca priznal neodborný rez stromov, avšak tvrdil, že konal s cieľom ochrániť život, zdravie a majetok ľudí. 17. Žalovaný mal tiež za to, že ak žalobca žiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia v časti uloženia pokuty tak, že od jej uloženia sa upúšťa, tak zvyšnú časť výroku akceptoval. Žalobca si teda je vedomý svojho konania, pričom priznal vykonanie neodborného rezu drevín, avšak žiadal o upustenia od uloženia pokuty. 18. V konaní nedošlo k porušeniu ustanovení § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 správneho poriadku. Žalobca priznal, že k ťažkému poškodeniu drevín skutočne došlo, avšak spochybňuje, či on nesie zodpovednosť za vzniknutý stav, nakoľko podľa jeho názoru predmetný stav mohla spôsobiť víchrica. S predmetnou polemikou žalobcu sa vysporiadal žalovaný už v rámci odvolacieho konania, kde žalobcovi ozrejmil, že inšpekcia vykonala okrem miestneho šetrenia aj ďalšie dôkazy, medzi nimi aj fotodokumentáciu poskytnutú práve žalobcom. Z predmetnej fotodokumentácie vyplynulo, že stromy po víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre, pričom pri ich reze bola drevinám odstránená celá koruna, u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných niekoľko konárov. Inšpekcia tiež poukázala na to, že ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom, čo dokazuje aj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Navyše, správne orgány
disponovali odborným posúdením rozsahu poškodenia drevín, vypracované ŠOP SR. Správne orgány mali riadne zistený stav drevín po víchrici a po neodbornom reze. 19. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k neúmyselnému konaniu je v správnom konaní irelevantná, nakoľko zodpovednosť za iné správne delikty je objektívna. Ak je zodpovednosť za určitý delikt objektívna, potom ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom správnych deliktov je, že sa nepožaduje zavinenie, tzn. že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia povinnosti stanovenej zákonom alebo uloženej na jeho základe. 20. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal, či jeho konanie nespadá pod okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, žalovaný uviedol, že a/ žalobca nemohol odvracať nebezpečenstvo, ktoré hrozilo bezprostredne, nakoľko na orez stromov disponoval súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody, teda mal dostatok časového priestoru na získanie súhlasu; b/ žalobca mohol nebezpečenstvo odvrátiť inak, a to šetrným orezom stromov; c/ žalovaný mal pochybnosti o možnosti využitia predmetnej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť vo vzťahu ku konaniu právnickej osoby. 21. Správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených zákonom č. 543/2002 Z. z., správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými sa riadi celé správne konanie. Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a riadne odôvodnené. IV. Replika žalobcu 22. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2023 zotrval na podanej žalobe. 23. Vyjadril názor, že žalovaný si zrejme neuvedomil svoje procesné postavenie v konaní pred správnym súdom a namiesto podania kvalifikovaného vyjadrenia sa svojím písomným podaním pokúsil o akési subjektívne hodnotenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie žalobcu. Žalobca totiž v priebehu administratívnych konaní ako aj v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že zo strany orgánov verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu jeho procesných práv z dôvodu nerešpektovania § 47 ods. 2 v spojením s § 34 až § 40 správneho poriadku, nakoľko orgány verejnej správy okrem dokladov zaobstaraných v priebehu štátneho dozoru iné dôkazy v tomto správnom konaní nevykonali resp. nevykonali žiadne dôkazy v prospech rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, a to predovšetkým za účelom zistenia skutočného stavu. Orgány verejnej správy týmto individualistickým pohľadom a prístupom došli k záverom prezentovaným v napadnutých rozhodnutiach bez náležitého zistenia skutočného skutkového a právneho stavu. 24. Z podstaty správnej žaloby vyplývajú žalobné body, z ktorých je zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pričom žalobcom uvedená argumentácia vôbec nekorešponduje s interpretáciami žalovaného uvedenými vo vyjadrení k žalobe. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dokazovanie napr. porovnaním znenia žalobného návrhu žalobcu s vyjadrením žalovaného, nakoľko sa javí, že žalovaný podstatu alternatívneho žalobného návrhu nepochopil. V. Duplika žalovaného 25. Žalovaný v duplike zo dňa 02.11.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle ktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú. VI. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon
súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/290/2022 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/290/2022. 27. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. Pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. Tento zákon v § 47 ods. 1 zakotvuje zákaz poškodzovať a ničiť dreviny. 30. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“), ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného výrubu. 31. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín. 32. Podľa § 22 ods. 4 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia. Udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny. Pokiaľ ide o ošetrovanie a udržiavanie drevín, resp. starostlivosť o dreviny, zákon v poznámke pod čiarou odkazuje napr. na STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie a dôvodová správa k vyhláške č. 170/2021 Z. z. poukazuje aj na potrebu aplikácie arboristických štandardov vydaných Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre (Arboristický štandard 1: Rez stromov, Arboristický štandard 2: Ochrana drevín pri stavebnej činnosti, Arboristický štandard 3: Hodnotenie stavu stromov a Arboristický štandard 4: Výsadba stromov a krov), ktoré sú zverejnené na webovej stránke ŠOP SR v časti „Dreviny rastúce mimo lesa“. 33. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., pokutu do 23 235,74 eur a prepadnutie veci môže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho konania tým, že poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§ 47 ods. 1 a § 49 ods. 2). 34. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa tohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania. 35. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci administratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje nimi prijatý záver o tom,
že sa žalobca dopustil iného správneho deliktu ustanoveného v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. alebo nie. Uvedeného iného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že vo februári 2022 mal vykonať neodborný rez 16 ks drevín agát biely v katastrálnom území A., čím mal tieto dreviny ťažko poškodiť (nad 60 %). Sporným sa tiež stalo zodpovedanie otázky, či jeho konanie možno kvalifikovať ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu a v nadväznosti na to aj zodpovedanie otázky odôvodnenosti uloženia pokuty žalobcovi. 36. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak, ako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. 37. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí, na čo správne pokiaľ ide o právnu teóriu poukázal aj žalobca. S ohľadom na dôležitosť tejto problematiky tvoriacej jednu z kľúčových námietok, považoval aj správny súd za nevyhnutné poukázať na ne. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou. 38. Predpokladom pre uloženie pokuty podľa § 90 zákona č. 543/2002 Z. z. je protiprávne konanie na úseku ochrany prírody a krajiny. Pre zodpovedanie otázky nastolenej žalobcom, či jeho konanie bolo konaním protiprávnym alebo nie, považoval správny súd za potrebné predostrieť, že prvotným znakom každého správneho deliktu je, že ide o čin protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete, nebol protiprávny, potom by nebolo možné hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho základný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Ak by niektoré konanie alebo opomenutie takého konania nebolo ustanovené ako protiprávne, v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky by išlo o konanie, ktoré je štátom povolené, a teda nesankcionovateľné. Inými slovami, ak je určité konanie dovolené, pripustené, aprobované či dokonca prikázané, nemôže byť protiprávne. Právna teória vo vzťahu k iným správnym deliktom za okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu označuje súhlas poškodeného, prípustné riziko, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a plnenie zákonnej povinnosti, resp. výkon subjektívneho práva, plnenie zákonnej povinnosti, plnenie príkazu
alebo rozkazu (PRÁŠKOVÁ, H. 2013. Základy odpovědnosti za správní delikty. Praha: C. H. Beck, 2013, s. 335 - 360.). 39. Žalobca nekonkretizoval, o ktorú konkrétnu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu sa malo v jeho prípade jednať. Uviedol, že situáciu ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva v rozhodnom čase posúdil za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez drevín. Z uvedeného sa možno domnievať, že žalobca mal na mysli krajnú núdzu v zmysle § 24 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. 40. V našom právnom poriadku sa vyslovovanie záveru o zodpovednosti za iné správne delikty riadi úpravou správneho práva. Z hľadiska hmotného práva to predstavuje veľké množstvo právnych predpisov upravujúcich zodpovednosť fyzických a právnických osôb na rôznych úsekoch štátnej správy, z procesného hľadiska je využívaný správny poriadok alebo osobitné procesné predpisy správneho práva, resp. čiastkové úpravy niektorých procesných otázok v právnych predpisoch na úsekoch jednotlivých oblastí štátnej správy. Pod vplyvom rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý pri výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej praxi slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že pri trestaní za správne delikty sa musí uplatniť rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu aplikácie trestných zásad v správnom konaní a v správnom trestaní súdy odvodzujú z Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ako aj z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách. Správny súdny poriadok ako právny predpis správneho súdnictva neupravuje povinnosti správnych orgánov v správnom konaní, a teda ani nezavádza procesné pravidlá pre správne konanie, resp. pravidlá ukladania sankcií správnymi orgánmi. 41. Tento prístup umožňuje spravodlivo posúdiť a zohľadniť osobitosti veľkého množstva rôznych typov správnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojou závažnosťou a mierou spoločenskej škodlivosti. Použitie trestných zásad v správnom trestaní sleduje spravodlivé a primerané potrestanie páchateľa deliktu tak, aby bol naplnený účel trestu - represia a prevencia (individuálna aj všeobecná). Dopĺňa úpravu správneho práva tam, kde je to vzhľadom na tento cieľ nevyhnutné. 42. Ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov nezaznieva požiadavka na plošné uplatňovanie všetkých trestných zásad v správnom trestaní. Z uvedeného vyplýva, že každý prípad musí byť posúdený individuálne a argumentácia rozhodnutiami súdov z rôznych oblastí správneho trestania má limitované využitie. V každej oblasti správneho trestania treba zvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť osobitný systém sankcií a iba ak primárna právna úprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní ochrany práv a legitímnych záujmov právnych subjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej úpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či sa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu. 43. V posudzovanom prípade bolo cieľom zákonodarcu sankcionovať protiprávne konanie spočívajúce v poškodzovaní drevín s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Chráneným záujmom v danom prípade je nepochybne ochrana prírody a krajiny, konkrétne ochrana drevín. K uloženiu pokuty prvostupňový správny orgán pristúpil potom, čo mal za preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedené konanie spočívalo v tom, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín druhu agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par. č. XXX/X, XXX/XX B. XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich ekologické aj estetické funkcie. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani fakt, že žalobca disponoval rozhodnutím Obce Malé Dvorníky č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na výrub 8 ks topoľa kanadského na pozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na ozdravenie 17 ks stromov druhu agát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v obci Kútniky, z dôvodu narušenia ich statiky, preschnutia konárov a koruny. Žalobca totiž nepostupoval v súlade s uvedeným rozhodnutím, ale vykonal neodborný rez, čo malo za následok ťažké poškodenie predmetných drevín (nad 60 %). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu rešpektovať platnú právnu úpravu týkajúcu sa podmienok výrubu, prípadne spôsobu orezu drevín a s tým spojenú prípadnú zodpovednosť za jej nerešpektovanie.
44. Správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu trestných zásad na prejednávanú vec, pokiaľ ide o tzv. krajnú núdzu ako okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Nemožno hovoriť o krajnej núdzi, keďže v takom prípade by muselo ísť o priamo hroziace nebezpečenstvo, čo v danom prípade nebolo, keďže víchrica, ktorá mala poškodiť predmetné dreviny, bola už niekedy v januári a februári roka 2022 presne neurčeného času. Žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. 45. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že špecifikácia spáchaného správneho deliktu pokiaľ ide o čas spáchania, je dostatočná. Popis skutku je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné rozumieť jazykový popis tých konaní či skutkových okolností, ktoré možno kvalifikovať formálnym znakom správneho deliktu uvedeného v zákone, v tomto prípade v zákone č. 543/2002 Z. z. Popis skutku musí obsahovať tie skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty, ktorá je predmetom konania, t. j. za ktoré bola v danej veci uložená pokuta. Presný časový údaj je nevyhnutný predovšetkým pri iných správnych deliktoch, kde je časové vymedzenie právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty daného správneho deliktu. V ostatných prípadoch je presná časová špecifikácia skutku postrádateľná a postačuje, keď je nahradená menej presným určením. 46. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 9 As 291/2014 – 39 zo dňa 28.05.2015 v rámci špecifikácie miesta spáchania priestupku uviedol, že „nemožno vyžadovať, aby bolo miesto spáchania priestupku vo výroku rozhodnutia o priestupku vymedzené na meter presne.“ Tento záver obdobne platí aj pre vymedzenie času spáchania priestupku, resp. iného správneho deliktu. Nemožno od správnych orgánov vždy vyžadovať, aby bola doba spáchania priestupku alebo správneho deliktu vymedzené v konkrétnom čase s presnosťou na konkrétny deň, keď je dané protiprávne konanie natoľko presne a nezameniteľne špecifikované, že v tomto smere nemôže kolidovať s iným (obdobným) konaním danej osoby, v tomto prípade žalobcu. 47. Časové vymedzenie iného správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, uložená sankcia, vyhodnotil správny súd za dostatočné, určité a takto špecifikovaný iný správny delikt je nezameniteľný s iným konaním. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia by spôsobovala situácia, kedy by skutok z časového hľadiska nebol vôbec popísaný, čo však nie je prípad žalobcu. 48. Taktiež miesto spáchania iného správneho deliktu považoval správny súd za dostatočné. Námietku žalobcu, že žalobca je vlastníkom a správcom iba parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. a ostatné parcely sú vo vlastníctve súkromných osôb, je bezpredmetná. Je irelevantné, kto je vlastníkom pozemkov, na ktorých došlo ku spáchaniu iného správneho deliktu. 49. Ak ide o zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt podľa § 90 ods. 2 písm. b) v spojení s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou daného subjektu spočívajúcou v protiprávnom konaní – poškodzovaní drevín. Dobromyseľnosť žalobcu je v danom prípade irelevantná a je ju možné zohľadniť len pri určovaní výšky sankcie. „Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015). 50. Z administratívneho spisu a predovšetkým zo záznamu inšpekcie zo dňa 23.03.2022 zo štátneho dozoru ako aj z protokolu inšpekcie zo dňa 09.05.2022 a priloženej fotodokumentácie mal správny súd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu iného správneho deliktu, ktorý je mu kladený za vinu. Správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Z prvostupňového rozhodnutia jasne vyplýva správna úvaha opierajúca sa v prvom rade o zistenia odborného pracovníka získané formou miestnej ohliadky, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín agát biely, rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich ekologické a estetické funkcie. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pracovník orgánu ochrany prírody je odborne spôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny, ako aj jej vplyv na okolie. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia podľa názoru správneho súdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k rozhodnutiu o uložení pokuty za spáchaný iný správny delikt. 51. Po ustálení záveru o spáchaní iného správneho deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť zákonnosť uloženia pokuty. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 90 zákona č. 543/2002 Z. z. správny orgán prihliadne na okolnosti uvedené v § 91 ods. 1 uvedeného zákona. 52. V predmetnej veci bolo možné žalobcovi aplikujúc § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. uložiť pokutu až do výšky 23 235,74 eura, a teda uložená pokuta 1 000 eur bola výrazne v dolnej polovici možného rozpätia sankcie. Možno konštatovať, že správne orgány nevybočili z medzí a hľadísk pri ukladaní sankcií a uložili pokutu v rámci svojej diskrečnej právomoci. Žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadol na závažnosť a rozsah protiprávneho konania a tiež na súčinnosť žalobcu. V neposlednom rade správny súd zdôrazňuje, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo vzťahu k vnímaniu každej jednej osoby. 53. Čo sa týka návrhu žalobcu na aplikáciu sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP, správny súd poukazuje na to, že jej uplatnenie pripadá do úvahy až po vykonaní dokazovania správnym súdom. Toto ustanovenie umožňuje správnemu súdu zmeniť druh alebo výšku uloženej sankcie prípadne upustiť od jej uloženia, a to za podmienky, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy. Žalobca netvrdil, že by mala uložená sankcia pre neho likvidačný charakter a čo sa týka varianty, že je neprimeraná povahe skutku, tak s týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Uložená pokuta vo výške 1 000 eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú ako aj represívnu a taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny súd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 54. Ustanovenie § 198 SSP však zohľadňuje aj skutočnosť, že nie v každom prípade administratívneho trestania majú orgány verejnej správy možnosť upustiť od uloženia sankcie. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že správny súd je oprávnený zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie len v prípade, ak by tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verenej správy. Aj uvedená právna úprava teda počíta s tým, že nie v každom prípade administratívneho trestania je pripustená možnosť upustiť od uloženia sankcie. Nie je v kompetencii správneho súdu rozširovať výklad právnych predpisov v takých intenciách, aby nebola rešpektovaná vôľa zákonodarcu. Nakoľko zákon č. 543/2002 Z. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody umožňujúce žalovanému upustiť od uloženia sankcie za správny delikt, nemohol ani správny súd upustiť od jej uloženia. 55. Záverom správny súd podotýka, že nesúhlas s výškou uloženej pokuty nemôže stačiť na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydáva na základe správnej úvahy, skúma, či správny orgán nevybočil zo zákonných medzí a či jeho úvaha, ktorou sa pri určení sankcie riadil, je v súlade so zásadami logického myslenia. 56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené
v § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí nezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 57. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne orgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, riadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.