{"guid": "fdfa1db4-ea0f-4e26-bcc1-220a5f5b54c3:c225407c-458c-4a17-911f-59dae93ac8b1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1", "spisova_znacka": "BA-2S/290/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/290/2022 z 15. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 15. júla 2025, sp. zn. BA-2S/290/2022, ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1", "identifikacne_cislo": "1022201581", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-90.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-90"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-91.odsek-1", "nazov": "§ 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-91.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-90", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-34", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-40", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c225407c-458c-4a17-911f-59dae93ac8b1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/290/2022\n1022201581\n15. 07. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1022201581.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Obec Kútniky,\nso sídlom Kútniky 686, 929 01 Kútniky, IČO: 00 305 537, právne zastúpený: HAÁR & Partners, s. r.\no., advokátska kancelária, so sídlom Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 50 950 690, proti\nžalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo\ndňa 14.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Podnetom zo dňa 23.02.2022, doručeným Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu\nživotného prostredia Bratislava (ďalej aj len „inšpekcia“) dňa 01.03.2022, požiadala Štátna ochrana\nprírody Slovenskej republiky, Správa Chránenej krajinnej oblasti Dunajské Luhy (ďalej aj len „ŠOP\nSR“) o preskúmanie konania vo veci porušovania ustanovení zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane\nprírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na úseku\nochrany drevín. ŠOP SR v podnete uviedla, že na základe anonymného podnetu vo veci poškodzovania\ndrevín pozdĺž príjazdovej cesty k rodinným domom v obci Kútniky, časť Blažov vykonali zamestnanci\nŠOP SR obhliadku, počas ktorej zastihli pracovníkov obecného úradu Kútniky pri vykonávaní orezov\ndrevín, pričom spôsob a rozsah, akým túto činnosť vykonávali, vyhodnotili ako poškodzovanie drevín a\nporušenie ustanovení zákona. Na mieste boli pracovníci obecného úradu vyzvaní, aby v tejto činnosti\nnepokračovali. Dňa 16.02.2022 vykonali zamestnanci ŠOP SR opätovnú prehliadku predmetných drevín\nza účelom vyhodnotenia miery ich poškodenia, pričom na mieste zistili, že pracovníci obecného úradu\nnaďalej pokračujú v neodborných zásahoch a poškodzujú ďalšie dreviny. ŠOP SR identifikovala takto\nzasiahnuté dreviny na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených\nako orná pôda. Išlo o dreviny druhu agát biely, na ktorých boli nesprávne prevedené orezy, došlo\nk dekapitácii korún alebo k výraznej redukcii korún, čo spôsobilo ich preštíhlenie a stratu väčšiny\nasimilačnej plochy. Index poškodenia po zásahu určila ako ťažké poškodenie.\n2. Na základe zistených skutočností vykonala inšpekcia dňa 23.03.2022 štátny dozor na obecnom úrade\nv Kútnikoch, z ktorého vyhotovila Záznam z miestneho šetrenia RZ: 6191/35/2022-10619/2022. V rámci\nmiestneho šetrenia inšpekcia zaznamenala 16 ks agátu bieleho s orezanými všetkými konármi. Dva\n\nstromy mali ponechanú korunu. K zisteným skutočnostiam sa vyjadril žalobca uvádzajúc, že v januári a\nfebruári boli víchrice a občania žiadali, aby sa niečo urobilo so stromami, ktoré boli životu nebezpečné.\nZároveň predložil fotodokumentáciu stromov poškodených víchricou a rozhodnutie Obce Malé Dvorníky\nč. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na výrub 8 ks topoľa kanadského na\npozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na ozdravenie 17 ks stromov druhu\nagát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v obci Kútniky, z dôvodu narušenia\nich statiky, preschnutia konárov a koruny. Ďalej uviedol, že stromy orezal z dôvodu havarijného stavu.\nNemal v úmysle dreviny poškodzovať.\n3. Zo štátneho dozoru vyhotovila inšpekcia protokol č. 25/22 (RZ: 6191/35/2022-16305/2022) zo\ndňa 09.05.2022, v ktorom skonštatovala, že žalobca ťažko poškodil 16 ks stromov druhu agát biely,\ndekapitáciou drevín spôsobil trvalé zníženie ich ekologických a estetických funkcií. Vykonaným štátnym\ndozorom inšpekcia zistila porušenie § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Na uvedené zistenia reagoval\nžalobca listom č. 217-1/2022 zo dňa 13.05.2022 adresovaným inšpekcii uvádzajúc, že vykonal iba\nbezpečnostné rezy za účelom odstránenia havarijného stavu drevín spôsobeného silnou víchricou a za\núčelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí.\n4. Listom č. 7722/35/2022-21113/2022 zo dňa 13.06.2022 začala inšpekcia voči žalobcovi správne\nkonanie za poškodenie 16 ks agátu bieleho, teda za konanie v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002\nZ. z. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril listom č. 217-3/2022 zo dňa 22.06.2022, pričom\nsa pridržiaval svojho vyjadrenia zo dňa 13.05.2022.\n5. Inšpekcia rozhodnutím č. 3397101422/7722/35/2022-24363/2022 zo dňa 08.07.2022 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“) uložila žalobcovi podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. pokutu\nvo výške 1 000 eur za to, že vo februári 2022 ťažko poškodil (nad 60 %) neodborným rezom 16 ks\ndrevín druhu agát biely (Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130\ncm nad zemou, rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par.\nč. XXX/X, XXX/XX B. XXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne\na podstatne znížil ich ekologické aj estetické funkcie, teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil\ntým, že poškodil dreviny podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., čím naplnil skutkovú podstatu iného\nsprávneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Proti tomuto rozhodnutiu podal\nžalobca odvolanie.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. 3397002222/8744-30584/2022/Ros zo dňa 14.09.2022 (ďalej aj\nlen „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nV odôvodnení poukázal na to, že rez stromov je odborná činnosť, ktorá by mala byť vykonaná\nkvalifikovane na základe poznania biologických vlastností stromov. S rezom sú spojené nezvratné\nzmeny na stromoch, ktoré môžu mať zásadný vplyv na ich ďalší rast, vývin, ako aj funkcie a dĺžku\nživota, čo potvrdzuje aj Arboristický štandard „Rez stromov“ schválený Slovenskou poľnohospodárskou\nuniverzitou v Nitre. Inšpekcia miestnym šetrením dňa 23.03.2022 zistila, že na drevinách bol vykonaný\nredukčný rez, ktorým bol narušený ich prirodzený habitus, ako aj ekologické a estetické funkcie. Vo\nvzťahu k námietke žalobcu, že nebolo určené, v akom rozsahu poškodenie spôsobila víchrica a v\nakom rozsahu žalobca pri odstraňovaní havarijného stavu spôsobeného víchricou, žalovaný uviedol,\nže inšpekcia hodnotila stav drevín aj po víchrici na základe fotodokumentácie, ktorú žalobca predložil\npočas miestneho šetrenia, pričom zistila, že stromy po víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre.\nPri ich reze bola drevinám odstránená celá koruna, resp. u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných\nniekoľko konárov. Ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom,\nčo dokazuje aj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Inšpekcia\npri vyhodnocovaní zásahu na predmetných drevinách vychádzala aj z odborného posúdenia ŠOP\nSR uvedeného v podnete č. CHKODL-DS/155/2022 zo dňa 23.02.2022, v ktorom je uvedené, že na\ndrevinách bol neodborne prevedený rez, čím došlo k výraznej redukcii korún, resp. až k dekapitácii\nkorún, čo spôsobilo stratu väčšiny asimilačnej plochy drevín.\nII.\nŽaloba\n7. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a\nnavrhol, aby ho správny súd v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a zmenil v časti uloženia\n\npokuty tak, že od jej uloženia upúšťa, alternatívne, aby vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\n8. Zdôraznil, že v danom prípade nie je naplnená skutková podstata podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona\nč. 543/2002 Z. z., pretože orgánmi verejnej správy vykonané dokazovanie, resp. zistenia ŠOP SR bez\ndôvodnej pochybnosti nesvedčia o protiprávnom konaní žalobcu v takom rozsahu, ako predpokladá\ncitované zákonné ustanovenie. Z obsahu administratívneho spisu totiž nevyplýva, že v danom prípade\nsa stal skutok uvedený v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., resp. či tento skutok bol spáchaný\npráve žalobcom spôsobom opísaným v § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.\n9. Podľa názoru žalobcu došlo v predmetnom konaní k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy pre nerešpektovanie § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „správny poriadok“), pretože orgány\nverejnej správy okrem dokladov zaobstaraných v priebehu štátneho dozoru nevykonali iné dôkazy za\núčelom zistenia skutočného stavu. Žalobca v tomto smere poukázal na procesnú povinnosť správnych\norgánov vo vzťahu k meritu veci vyplývajúcu predovšetkým z § 32 ods. 1 správneho poriadku. Žalovaným\nvykonané dôkazy totiž svedčia iba o tom, že žalobca vykonal nevyhnutné opatrenia na ozdravenie\ndrevín na základe súhlasu príslušného orgánu ochrany prírody (rozhodnutie Obce Malé Dvorníky č.\n42/2022-03 zo dňa 14.02.2022), pričom k tomu bol donútený z dôvodov spôsobených vyššou mocou a\nza účelom ochrany života, zdravia a majetku ľudí. Nemožno však súhlasiť s nepodloženou konštatáciou\nžalovaného, že ťažké poškodenie (poškodenie nad 60 %) spôsobil práve žalobca neodborným rezom,\npretože miera poškodenia spôsobená vyššou mocou nie je ustálená. Žalovaný v tomto smere za účelom\nzistenia skutočného stavu a predovšetkým vzhľadom na vlastné konštatovanie, že „dreviny ale vyzerajú\nbyť v zlom zdravotnom stave“ dokazovanie nevykonal. V rámci administratívneho konania absentujú\nakékoľvek dôkazy predpokladané § 34 ods. 2 správneho poriadku.\n10. Žalovaný taktiež neskúmal resp. vôbec sa nevysporiadal so skutočnosťou, či konanie žalobcu\nnespadá pod okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu. Žalobca v priebehu správneho konania totiž\npreukázal, že v danom prípade bol dobromyseľný, jeho úmysel bol správny a sledoval iba najlepší\nzáujem ľudí. Orgány verejnej správy však pravdepodobne neskúmali možnosť uplatnenia princípu\nproporcionality a pri deliktuálnej zodpovednosti žalobcu a následnom sankcionovaní vychádzali iba\nzo zákona č. 543/2002 Z. z. bez zohľadnenia zákonných povinností uložených žalobcovi z titulu jeho\npostavenia. Žalobca ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva v rozhodnom čase\nposúdil situáciu za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez v rozsahu, ktorý\nbol predurčený „pohavarijným“ stavom drevín, za účelom predchádzania akejkoľvek ujmy nemajetkovej\npovahy alebo škody. Žalobca po zvážení následkov konania alebo opomenutia prijal v rozhodnom\nčase rozhodnutie, ktorým uprednostnil ochranu života, zdravia a majetku ľudí a mal za to, že toto\nrozhodnutie v danom čase za daných známych okolností bolo správne, žiaduce a logické. Z odôvodnenia\nnapadnutých rozhodnutí síce vyplýva, že orgány verejnej správy tiež zvážili bezpečnostné riziko spojené\ns akýmkoľvek opomenutím, avšak záväzná časť ich rozhodnutí svedčí o pravom opaku, o akomsi\nnútenom sankcionovaní žalobcu, bez zohľadnenia skutkového stavu a základných zásad správneho\ntrestania. V tomto smere v prospech žalobcu svedčia okolnosti vylučujúce protiprávnosť ako aj miera\nsúčinnosti žalobcu v priebehu celého konania.\n11. O absencii vykonania riadneho dokazovania zároveň svedčí aj žalovaným konštatované, avšak\nsvojvoľné, určenie miesta spáchania údajného skutku. V prvostupňovom rozhodnutí došlo k označeniu\nmiesta nasledovným spôsobom: „...rastúcich na rozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN\nč. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených ako orná pôda“ a to napriek tomu, že žalobca už\nvo vyjadrení k protokolu oznámil, že „Čo sa týka identifikácie nehnuteľnosti, na ktorej bol vykonaný\nštátny dozor za účelom zistenia porušenia zákona o ochrane prírody a krajiny navrhujeme vykonať\nzosúladenie zistení orgánu štátneho dozoru so skutočným stavom, nakoľko konštatovanie podľa ktorého\npodľa katastra sa stromy nachádzajú na parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A.\nvedených ako orná pôda, nemá zákonnú alebo dôkaznú oporu a taktiež nerešpektuje polohové určenie\npredmetu kontroly ani polohové určenie miestnej pozemnej komunikácie a jej ochranné pásmo...“.\nInšpekcia napriek uvedenej námietke žalobcu nezosúladila vlastné vnímanie so skutočným stavom a\nv prvostupňovom rozhodnutí určila, že poškodené dreviny sa nachádzajú na rozhraní parciel č. XXX/X v\nkatastrálnom území A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území A., vedených\nako orná pôda. V tejto súvislosti žalobca poukázal na obsah listu vlastníctva č. XXX, vedeného Okresným\n\núradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, pre katastrálne územie A., C. D., z ktorého jednoznačne\nvyplýva, že žalobca je vlastníkom a správcom parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území\nA., Obec Kútniky, pričom ostatné, žalovaným označené parcely, sú vo vlastníctve súkromných osôb a z\nuvedeného dôvodu by bolo nelogické, ireálne a priam nezákonné, aby žalobca resp. jeho zamestnanci\nvykonávali nevyhnutné opatrenia na ozdravenie drevín na pozemkoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve\nfyzických alebo právnických osôb.\n12. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 101/2011 a R\n2/2014) týkajúce sa obsahovej náležitosti popisu skutku – správneho deliktu. V tejto súvislosti poukázal\naj na orgánom verejnej správy označený čas spáchania skutku, ktorý bol vyjadrený tak, že údajný skutok\nsa stal „vo februári 2022“, hoci z priebehu štátneho dozoru, ktorý je opísaný v Protokole č. 25/22 zo dňa\n09.05.2022, je jednoznačne určiteľný konkrétny čas (deň) spáchania údajného skutku.\n13. Čo sa týka výšky pokuty, žalobca zastával názor, že spôsob jej ustálenia je tiež nepreskúmateľný,\npretože v danom prípade žalobca bol od prvého momentu súčinný, rešpektoval všetky výzvy príslušných\norgánov, ergo nie je jasné, na akú dĺžku protiprávneho konania poukazoval orgán verejnej správy.\nV danom prípade bola represívna a preventívna funkcia sankcionovania naplnená už samotným\nprejednaním prípadu.\n14. Orgány verejnej správy v konaní o správnom delikte vydali rozhodnutia o uložení pokuty, ergo\nide o rozhodnutia trestného charakteru. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby orgán verejnej\nsprávy vymedzil presne a určito, za aké konkrétne konanie je páchateľ deliktu postihnutý, ktoré je\nmožné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, a to s uvedením miesta, času a\nspôsobu jeho spáchania prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok\nnemohol byť zameniteľný s iným skutkom. Pokiaľ orgán verejnej správy neuvedie tieto náležitosti vo\nvýroku svojho rozhodnutia, poruší základnú zásadu administratívneho trestania, čo má za následok\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V tejto súvislosti žalobca citoval z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) ohľadom\ntrestania za správne delikty.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.08.2023 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú\na neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol.\n16. V súvislosti s námietkou žalobcu o nenaplnení skutkovej podstaty podľa § 90 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 543/2002 Z. z. žalovaný uviedol, že žalobca priznal vykonanie rezu po víchrici, ktorá poškodila\ndotknuté dreviny. Medzi žalobcom a žalovaným teda nie je sporné, že došlo k víchrici, ktorá poškodila\ndreviny a k orezu stromov žalobcom. Sporné je, či k poškodeniu stromov došlo konaním žalobcu.\nZ tvrdenia žalobcu podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca priznal neodborný rez stromov, avšak\ntvrdil, že konal s cieľom ochrániť život, zdravie a majetok ľudí.\n17. Žalovaný mal tiež za to, že ak žalobca žiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia v časti uloženia\npokuty tak, že od jej uloženia sa upúšťa, tak zvyšnú časť výroku akceptoval. Žalobca si teda je\nvedomý svojho konania, pričom priznal vykonanie neodborného rezu drevín, avšak žiadal o upustenia\nod uloženia pokuty.\n18. V konaní nedošlo k porušeniu ustanovení § 47 ods. 2 v spojení s § 34 až § 40 správneho\nporiadku. Žalobca priznal, že k ťažkému poškodeniu drevín skutočne došlo, avšak spochybňuje, či\non nesie zodpovednosť za vzniknutý stav, nakoľko podľa jeho názoru predmetný stav mohla spôsobiť\nvíchrica. S predmetnou polemikou žalobcu sa vysporiadal žalovaný už v rámci odvolacieho konania,\nkde žalobcovi ozrejmil, že inšpekcia vykonala okrem miestneho šetrenia aj ďalšie dôkazy, medzi nimi\naj fotodokumentáciu poskytnutú práve žalobcom. Z predmetnej fotodokumentácie vyplynulo, že stromy\npo víchrici mali korunu aj kostrové a hrubé konáre, pričom pri ich reze bola drevinám odstránená celá\nkoruna, u dvoch drevín bolo na vrchole ponechaných niekoľko konárov. Inšpekcia tiež poukázala na to,\nže ťažké poškodenie drevín bolo spôsobené práve ich neodborne zrealizovaným rezom, čo dokazuje\naj fotodokumentácia vyhotovená počas miestneho šetrenia dňa 23.03.2022. Navyše, správne orgány\n\ndisponovali odborným posúdením rozsahu poškodenia drevín, vypracované ŠOP SR. Správne orgány\nmali riadne zistený stav drevín po víchrici a po neodbornom reze.\n19. Argumentácia žalobcu vo vzťahu k neúmyselnému konaniu je v správnom konaní irelevantná,\nnakoľko zodpovednosť za iné správne delikty je objektívna. Ak je zodpovednosť za určitý delikt\nobjektívna, potom ide o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Charakteristickým znakom\nsprávnych deliktov je, že sa nepožaduje zavinenie, tzn. že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho\ndeliktu právnickej osoby. K vyvodeniu zodpovednosti stačí preukázanie porušenia alebo nesplnenia\npovinnosti stanovenej zákonom alebo uloženej na jeho základe.\n20. K námietke žalobcu, že žalovaný neskúmal, či jeho konanie nespadá pod okolnosť vylučujúcu\nprotiprávnosť činu, žalovaný uviedol, že a/ žalobca nemohol odvracať nebezpečenstvo, ktoré hrozilo\nbezprostredne, nakoľko na orez stromov disponoval súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody, teda\nmal dostatok časového priestoru na získanie súhlasu;\nb/ žalobca mohol nebezpečenstvo odvrátiť inak, a to šetrným orezom stromov; c/ žalovaný mal\npochybnosti o možnosti využitia predmetnej okolnosti vylučujúcej protiprávnosť vo vzťahu ku konaniu\nprávnickej osoby.\n21. Správne orgány pri rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených\nzákonom č. 543/2002 Z. z., správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami,\nktorými sa riadi celé správne konanie. Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné a riadne odôvodnené.\nIV.\nReplika žalobcu\n22. Žalobca v replike zo dňa 23.10.2023 zotrval na podanej žalobe.\n23. Vyjadril názor, že žalovaný si zrejme neuvedomil svoje procesné postavenie v konaní pred správnym\nsúdom a namiesto podania kvalifikovaného vyjadrenia sa svojím písomným podaním pokúsil o akési\nsubjektívne hodnotenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie žalobcu. Žalobca totiž v priebehu\nadministratívnych konaní ako aj v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že zo strany orgánov\nverejnej správy došlo k podstatnému porušeniu jeho procesných práv z dôvodu nerešpektovania § 47\nods. 2 v spojením s § 34 až § 40 správneho poriadku, nakoľko orgány verejnej správy okrem dokladov\nzaobstaraných v priebehu štátneho dozoru iné dôkazy v tomto správnom konaní nevykonali resp.\nnevykonali žiadne dôkazy v prospech rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu, a to predovšetkým\nza účelom zistenia skutočného stavu. Orgány verejnej správy týmto individualistickým pohľadom\na prístupom došli k záverom prezentovaným v napadnutých rozhodnutiach bez náležitého zistenia\nskutočného skutkového a právneho stavu.\n24. Z podstaty správnej žaloby vyplývajú žalobné body, z ktorých je zrejmé, z akých konkrétnych\nskutkových a právnych dôvodov považoval žalobca napadnuté rozhodnutia za nezákonné, pričom\nžalobcom uvedená argumentácia vôbec nekorešponduje s interpretáciami žalovaného uvedenými\nvo vyjadrení k žalobe. V tejto súvislosti žalobca navrhol vykonať dokazovanie napr. porovnaním\nznenia žalobného návrhu žalobcu s vyjadrením žalovaného, nakoľko sa javí, že žalovaný podstatu\nalternatívneho žalobného návrhu nepochopil.\nV.\nDuplika žalovaného\n25. Žalovaný v duplike zo dňa 02.11.2023 zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe, v zmysle\nktorého žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.\nVI.\nKonanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov\n26. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať\nsvoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon\n\nsúdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu\nv Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/290/2022 bola v súlade s platným\na účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti SR pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp.\nzn. BA-2S/290/2022.\n27. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods.\n1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“)\nv spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného\nvrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe\nrozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani\njeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 15.07.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).\n28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n29. Pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických\nosôb pri ochrane prírody a krajiny upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. Tento zákon v § 47 ods. 1 zakotvuje\nzákaz poškodzovať a ničiť dreviny.\n30. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021\nZ. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „vyhláška č. 170/2021 Z. z.“), ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich\nekologických a estetických funkcií a na predchádzanie ich poškodzovania, ničenia a neodôvodneného\nvýrubu.\n31. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky č. 170/2021 Z. z., poškodzovanie drevín je každé konanie, ktoré môže\nbezprostredne alebo následne podstatne alebo trvalo znížiť ekologické alebo estetické funkcie drevín.\n32. Podľa § 22 ods. 4 písm. e) vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ošetrovanie drevín je činnosť zameraná\nna udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na zmiernenie následkov ich poškodenia.\nUdržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Dobrý zdravotný stav a\noptimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny.\nPokiaľ ide o ošetrovanie a udržiavanie drevín, resp. starostlivosť o dreviny, zákon v poznámke\npod čiarou odkazuje napr. na STN 83 7010 Ochrana prírody. Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana\nstromovej vegetácie a dôvodová správa k vyhláške č. 170/2021 Z. z. poukazuje aj na potrebu aplikácie\narboristických štandardov vydaných Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre (Arboristický\nštandard 1: Rez stromov, Arboristický štandard 2: Ochrana drevín pri stavebnej činnosti, Arboristický\nštandard 3: Hodnotenie stavu stromov a Arboristický štandard 4: Výsadba stromov a krov), ktoré sú\nzverejnené na webovej stránke ŠOP SR v časti „Dreviny rastúce mimo lesa“.\n33. Podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z., pokutu do 23 235,74 eur a prepadnutie veci\nmôže orgán ochrany prírody uložiť podnikateľovi alebo právnickej osobe, ktorá sa dopustí protiprávneho\nkonania tým, že poškodzuje chránené nerasty a chránené skameneliny (§ 38 ods. 1) alebo dreviny (§\n47 ods. 1 a § 49 ods. 2).\n34. Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pri určení výšky pokuty za iný správny delikt podľa\ntohto zákona sa prihliadne najmä na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli\nk protiprávnemu konaniu a opakovanie protiprávneho konania.\n35. V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány v rámci\nadministratívneho konania náležite zistili skutkový stav veci, ktorý odôvodňuje nimi prijatý záver o tom,\n\nže sa žalobca dopustil iného správneho deliktu ustanoveného v § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002\nZ. z. alebo nie. Uvedeného iného správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť tým, že vo februári 2022\nmal vykonať neodborný rez 16 ks drevín agát biely v katastrálnom území A., čím mal tieto dreviny ťažko\npoškodiť (nad 60 %). Sporným sa tiež stalo zodpovedanie otázky, či jeho konanie možno kvalifikovať\nako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu a v nadväznosti na to aj zodpovedanie otázky odôvodnenosti\nuloženia pokuty žalobcovi.\n36. V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky a iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných\nsprávnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (tak,\nako to určuje zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov). Iné správne delikty sú\nsvojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o\npostih správnym orgánom za určité nedovolené konanie či opomenutie. Je treba zdôrazniť, že formálne\noznačenie určitého typu protispoločenského konania a k tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné\nčiny, priestupky, či iné správne delikty, z toho vyvodené následky v podobe sankcií vrátane príslušného\nkonania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky\nštátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov.\nKriminálizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a\nv ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov\nako aj prísnosti postihu delikventa.\n37. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho\nmiesta v rozhodnutí, na čo správne pokiaľ ide o právnu teóriu poukázal aj žalobca. S ohľadom\nna dôležitosť tejto problematiky tvoriacej jednu z kľúčových námietok, považoval aj správny súd za\nnevyhnutné poukázať na ne. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte\nmusí spočívať špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.\nTento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 správneho poriadku. V rozhodnutiach\ntrestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné\nvymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou\núdajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne\nuvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným.\nTakáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia\nprekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,\npre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané\nrozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé\nskutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny\nskutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o\ntom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti\nrozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov\nkonania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť\nrozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli\nuložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.\n38. Predpokladom pre uloženie pokuty podľa § 90 zákona č. 543/2002 Z. z. je protiprávne konanie na\núseku ochrany prírody a krajiny. Pre zodpovedanie otázky nastolenej žalobcom, či jeho konanie bolo\nkonaním protiprávnym alebo nie, považoval správny súd za potrebné predostrieť, že prvotným znakom\nkaždého správneho deliktu je, že ide o čin protiprávny. Ak by čin, ktorý sa prejavil vo vonkajšom svete,\nnebol protiprávny, potom by nebolo možné hovoriť o správnom delikte, pretože by nebol naplnený jeho\nzákladný pojmový znak; išlo by o čin, ktorý je pozitívnym právom povolený. Ak by niektoré konanie\nalebo opomenutie takého konania nebolo ustanovené ako protiprávne, v súlade s čl. 2 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky by išlo o konanie, ktoré je štátom povolené, a teda nesankcionovateľné. Inými\nslovami, ak je určité konanie dovolené, pripustené, aprobované či dokonca prikázané, nemôže byť\nprotiprávne. Právna teória vo vzťahu k iným správnym deliktom za okolnosti vylučujúce protiprávnosť\nčinu označuje súhlas poškodeného, prípustné riziko, oprávnené použitie zbrane, výkon práva a plnenie\nzákonnej povinnosti, resp. výkon subjektívneho práva, plnenie zákonnej povinnosti, plnenie príkazu\n\nalebo rozkazu (PRÁŠKOVÁ, H. 2013. Základy odpovědnosti za správní delikty. Praha: C. H. Beck, 2013,\ns. 335 - 360.).\n39. Žalobca nekonkretizoval, o ktorú konkrétnu okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu sa malo\nv jeho prípade jednať. Uviedol, že situáciu ako vlastník a správca dotknutého verejného priestranstva\nv rozhodnom čase posúdil za urgentnú a z preventívnych dôvodov vykonal bezodkladný orez drevín.\nZ uvedeného sa možno domnievať, že žalobca mal na mysli krajnú núdzu v zmysle § 24 ods. 1 a ods.\n2 Trestného zákona.\n40. V našom právnom poriadku sa vyslovovanie záveru o zodpovednosti za iné správne delikty\nriadi úpravou správneho práva. Z hľadiska hmotného práva to predstavuje veľké množstvo právnych\npredpisov upravujúcich zodpovednosť fyzických a právnických osôb na rôznych úsekoch štátnej správy,\nz procesného hľadiska je využívaný správny poriadok alebo osobitné procesné predpisy správneho\npráva, resp. čiastkové úpravy niektorých procesných otázok v právnych predpisoch na úsekoch\njednotlivých oblastí štátnej správy. Pod vplyvom rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva,\nktorý pri výklade pojmov trestné obvinenie/trestná vec používa autonómny výklad, sa aj v rozhodovacej\npraxi slovenských súdov začali prijímať rozhodnutia o tom, že pri trestaní za správne delikty sa musí\nuplatniť rovnaký štandard ako pri trestaní za trestné činy. Potrebu aplikácie trestných zásad v správnom\nkonaní a v správnom trestaní súdy odvodzujú z Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách,\nako aj z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) členským štátom o správnych sankciách.\nSprávny súdny poriadok ako právny predpis správneho súdnictva neupravuje povinnosti správnych\norgánov v správnom konaní, a teda ani nezavádza procesné pravidlá pre správne konanie, resp. pravidlá\nukladania sankcií správnymi orgánmi.\n41. Tento prístup umožňuje spravodlivo posúdiť a zohľadniť osobitosti veľkého množstva rôznych typov\nsprávnych deliktov, ktoré sa odlišujú svojou závažnosťou a mierou spoločenskej škodlivosti. Použitie\ntrestných zásad v správnom trestaní sleduje spravodlivé a primerané potrestanie páchateľa deliktu\ntak, aby bol naplnený účel trestu - represia a prevencia (individuálna aj všeobecná). Dopĺňa úpravu\nsprávneho práva tam, kde je to vzhľadom na tento cieľ nevyhnutné.\n42. Ani v doterajšej rozhodovacej praxi súdov nezaznieva požiadavka na plošné uplatňovanie všetkých\ntrestných zásad v správnom trestaní. Z uvedeného vyplýva, že každý prípad musí byť posúdený\nindividuálne a argumentácia rozhodnutiami súdov z rôznych oblastí správneho trestania má limitované\nvyužitie. V každej oblasti správneho trestania treba zvažovať, či zákonodarca mal v úmysle zaviesť\nosobitný systém sankcií a iba ak primárna právna úprava správneho práva zlyháva pri zabezpečovaní\nochrany práv a legitímnych záujmov právnych subjektov, treba posúdiť, či je uplatnenie trestnoprávnej\núpravy spôsobilé ochrániť páchateľa správneho deliktu pred neproporcionálnym postihovaním a tiež, či\nsa poskytuje dostatočná ochrana príslušnému verejnému záujmu.\n43. V posudzovanom prípade bolo cieľom zákonodarcu sankcionovať protiprávne konanie spočívajúce\nv poškodzovaní drevín s poukazom na § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. Chráneným záujmom\nv danom prípade je nepochybne ochrana prírody a krajiny, konkrétne ochrana drevín. K uloženiu pokuty\nprvostupňový správny orgán pristúpil potom, čo mal za preukázané, že žalobca sa dopustil protiprávneho\nkonania na úseku ochrany prírody a krajiny podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedené\nkonanie spočívalo v tom, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín druhu agát biely\n(Robinia pseudoacacia) s obvodom kmeňa 80-90 cm meraným vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich\nna rozhraní parciel č. XXX/X v katastrálnom území A. a parc. reg. KN-C par. č. XXX/X, XXX/XX B.\nXXX/XX v katastrálnom území A., vedených ako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich\nekologické aj estetické funkcie. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani fakt, že žalobca disponoval\nrozhodnutím Obce Malé Dvorníky č. 42/2022-03 zo dňa 14.02.2022, ktorým mu bol vydaný súhlas na\nvýrub 8 ks topoľa kanadského na pozemkoch v obci Kútniky a na vykonanie nevyhnutného opatrenia na\nozdravenie 17 ks stromov druhu agát biely na pozemku KN-C par. č. XXX/X v katastrálnom území A. v\nobci Kútniky, z dôvodu narušenia ich statiky, preschnutia konárov a koruny. Žalobca totiž nepostupoval\nv súlade s uvedeným rozhodnutím, ale vykonal neodborný rez, čo malo za následok ťažké poškodenie\npredmetných drevín (nad 60 %). V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou žalobcu\nrešpektovať platnú právnu úpravu týkajúcu sa podmienok výrubu, prípadne spôsobu orezu drevín a s tým\nspojenú prípadnú zodpovednosť za jej nerešpektovanie.\n\n44. Správny súd nevzhliadol dôvod na aplikáciu trestných zásad na prejednávanú vec, pokiaľ ide o tzv.\nkrajnú núdzu ako okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť. Nemožno hovoriť o krajnej núdzi, keďže\nv takom prípade by muselo ísť o priamo hroziace nebezpečenstvo, čo v danom prípade nebolo, keďže\nvíchrica, ktorá mala poškodiť predmetné dreviny, bola už niekedy v januári a februári roka 2022 presne\nneurčeného času. Žalobca o tejto skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz.\n45. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že špecifikácia spáchaného správneho deliktu\npokiaľ ide o čas spáchania, je dostatočná. Popis skutku je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej\nsa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné\nrozumieť jazykový popis tých konaní či skutkových okolností, ktoré možno kvalifikovať formálnym\nznakom správneho deliktu uvedeného v zákone, v tomto prípade v zákone č. 543/2002 Z. z. Popis\nskutku musí obsahovať tie skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia\njednotlivých znakov skutkovej podstaty, ktorá je predmetom konania, t. j. za ktoré bola v danej veci\nuložená pokuta. Presný časový údaj je nevyhnutný predovšetkým pri iných správnych deliktoch, kde\nje časové vymedzenie právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty\ndaného správneho deliktu. V ostatných prípadoch je presná časová špecifikácia skutku postrádateľná\na postačuje, keď je nahradená menej presným určením.\n46. Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 9 As 291/2014 – 39 zo dňa 28.05.2015\nv rámci špecifikácie miesta spáchania priestupku uviedol, že „nemožno vyžadovať, aby bolo miesto\nspáchania priestupku vo výroku rozhodnutia o priestupku vymedzené na meter presne.“ Tento záver\nobdobne platí aj pre vymedzenie času spáchania priestupku, resp. iného správneho deliktu. Nemožno\nod správnych orgánov vždy vyžadovať, aby bola doba spáchania priestupku alebo správneho deliktu\nvymedzené v konkrétnom čase s presnosťou na konkrétny deň, keď je dané protiprávne konanie natoľko\npresne a nezameniteľne špecifikované, že v tomto smere nemôže kolidovať s iným (obdobným) konaním\ndanej osoby, v tomto prípade žalobcu.\n47. Časové vymedzenie iného správneho deliktu, za ktorý bola žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím,\nktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím, uložená sankcia, vyhodnotil správny súd za dostatočné,\nurčité a takto špecifikovaný iný správny delikt je nezameniteľný s iným konaním. Nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia by spôsobovala situácia, kedy by skutok z časového hľadiska nebol vôbec popísaný, čo\nvšak nie je prípad žalobcu.\n48. Taktiež miesto spáchania iného správneho deliktu považoval správny súd za dostatočné. Námietku\nžalobcu, že žalobca je vlastníkom a správcom iba parcely č. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom\núzemí A. a ostatné parcely sú vo vlastníctve súkromných osôb, je bezpredmetná. Je irelevantné, kto je\nvlastníkom pozemkov, na ktorých došlo ku spáchaniu iného správneho deliktu.\n49. Ak ide o zodpovednosť žalobcu za iný správny delikt podľa § 90 ods. 2 písm. b) v spojení s § 47\nods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna stránka tohto deliktu nie\nje založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná len existencia protiprávneho stavu,\nspôsobená činnosťou daného subjektu spočívajúcou v protiprávnom konaní – poškodzovaní drevín.\nDobromyseľnosť žalobcu je v danom prípade irelevantná a je ju možné zohľadniť len pri určovaní\nvýšky sankcie. „Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku\nzodpovednosti fyzickej osoby podnikateľa za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo\nupustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa\nuskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžf/111/2013 zo dňa 29.01.2015).\n50. Z administratívneho spisu a predovšetkým zo záznamu inšpekcie zo dňa 23.03.2022 zo štátneho\ndozoru ako aj z protokolu inšpekcie zo dňa 09.05.2022 a priloženej fotodokumentácie mal správny\nsúd za preukázané, že zo strany žalobcu došlo k spáchaniu iného správneho deliktu, ktorý je mu\nkladený za vinu. Správne orgány sa vecou riadne zaoberali. Z prvostupňového rozhodnutia jasne\nvyplýva správna úvaha opierajúca sa v prvom rade o zistenia odborného pracovníka získané formou\nmiestnej ohliadky, že žalobca neodborným rezom ťažko poškodil 16 ks drevín agát biely, rastúcich na\nrozhraní parciel č. XXX/X k. ú. A. a parc. reg. C-KN č. XXX/X, XXX/XX, XXX/XX v k. ú. A. vedených\nako orná pôda, čím bezprostredne a podstatne znížil ich ekologické a estetické funkcie. Z obsahu\nprvostupňového rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom\n\nna rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha\npri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Pracovník orgánu ochrany prírody je odborne\nspôsobilý a dostatočne skúsený s príslušným vzdelaním na to, aby posúdil fyziologický stav dreviny,\nako aj jej vplyv na okolie. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu\nuvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia podľa názoru správneho súdu vo svojich\nodôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili k rozhodnutiu\no uložení pokuty za spáchaný iný správny delikt.\n51. Po ustálení záveru o spáchaní iného správneho deliktu žalobcom ostalo správnemu súdu posúdiť\nzákonnosť uloženia pokuty. V prípade správneho trestania správny súd sleduje, či správny orgán náležite\nzdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti\nviazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia\nje síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná\núvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať\nzávažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak,\naby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho\npozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty za iný správny delikt podľa § 90 zákona č.\n543/2002 Z. z. správny orgán prihliadne na okolnosti uvedené v § 91 ods. 1 uvedeného zákona.\n52. V predmetnej veci bolo možné žalobcovi aplikujúc § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z.\nuložiť pokutu až do výšky 23 235,74 eura, a teda uložená pokuta 1 000 eur bola výrazne v dolnej polovici\nmožného rozpätia sankcie. Možno konštatovať, že správne orgány nevybočili z medzí a hľadísk pri\nukladaní sankcií a uložili pokutu v rámci svojej diskrečnej právomoci. Žalovaný pri určení výšky pokuty\nprihliadol na závažnosť a rozsah protiprávneho konania a tiež na súčinnosť žalobcu. V neposlednom\nrade správny súd zdôrazňuje, že miera dostatočného odôvodnenia rozhodnutia je veľmi subjektívna vo\nvzťahu k vnímaniu každej jednej osoby.\n53. Čo sa týka návrhu žalobcu na aplikáciu sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP, správny súd\npoukazuje na to, že jej uplatnenie pripadá do úvahy až po vykonaní dokazovania správnym súdom. Toto\nustanovenie umožňuje správnemu súdu zmeniť druh alebo výšku uloženej sankcie prípadne upustiť od\njej uloženia, a to za podmienky, že uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre\nžalobcu likvidačný charakter, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca\nsprávnej úvahy. Žalobca netvrdil, že by mala uložená sankcia pre neho likvidačný charakter a čo sa týka\nvarianty, že je neprimeraná povahe skutku, tak s týmto tvrdením sa správny súd nestotožnil. Uložená\npokuta vo výške 1 000 eur je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú\nako aj represívnu a taktiež preventívnu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných\npovinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu, aj správny\nsúd považuje výšku uloženej pokuty za adekvátnu a dostatočne odôvodnenú v súlade s § 91 ods. 1\nzákona č. 543/2002 Z. z.\n54. Ustanovenie § 198 SSP však zohľadňuje aj skutočnosť, že nie v každom prípade administratívneho\ntrestania majú orgány verejnej správy možnosť upustiť od uloženia sankcie. Z uvedenej právnej úpravy\nvyplýva, že správny súd je oprávnený zmeniť druh alebo výšku sankcie alebo upustiť od uloženia sankcie\nlen v prípade, ak by tak mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verenej správy. Aj uvedená\nprávna úprava teda počíta s tým, že nie v každom prípade administratívneho trestania je pripustená\nmožnosť upustiť od uloženia sankcie. Nie je v kompetencii správneho súdu rozširovať výklad právnych\npredpisov v takých intenciách, aby nebola rešpektovaná vôľa zákonodarcu. Nakoľko zákon č. 543/2002\nZ. z. neobsahuje žiadne liberačné dôvody umožňujúce žalovanému upustiť od uloženia sankcie za\nsprávny delikt, nemohol ani správny súd upustiť od jej uloženia.\n55. Záverom správny súd podotýka, že nesúhlas s výškou uloženej pokuty nemôže stačiť na to, aby\nsprávny súd mohol dospieť k záveru, že pokuta bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd pri\nrozhodnutí, ktoré správny orgán vydáva na základe správnej úvahy, skúma, či správny orgán nevybočil\nzo zákonných medzí a či jeho úvaha, ktorou sa pri určení sankcie riadil, je v súlade so zásadami logického\nmyslenia.\n56. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v\nrozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené\n\nv § 195 písm. a) až e) SSP. Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom\nžaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne\nposúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia\nje v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej alebo premlčacej lehoty, v\nktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie\nžiadnych zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania\ntrestov. Správny súd v postupe správnych orgánov predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí\nnezistil žiadne také podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n57. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, dospel k záveru, že správne\norgány sa náležite zaoberali predmetnou vecou, vo veci vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu,\nriadne zistili skutočný stav a svoje rozhodnutia náležite odôvodnili. Vychádzajúc z vyššie uvedených\nskutočností a citovaných ustanovení zákonov správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.\n58. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,\nže úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od\nžalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.\n59. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP a § 145 ods. 2 písm. c/). Zmeškanie lehoty\nna podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov\npodľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}