Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/159/2022 1022201071 14. 11. 2025 JUDr. Michaela Machová, Ph.D. ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201071.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-1S/159/2022 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. C. XXXX/XX, XXX XX D. B., zastúpenej: JUDr. Matúšom Radosom, advokátom, so sídlom: Bajkalská 45F, 821 05 Bratislava, IČO: 53 644 573, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 17, 813 11 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16436/2022/20 zo dňa 02.06.2022, takto rozhodol: BA-1S/159/2022 I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: BA-1S/159/2022 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia 1. Žalobkyňa bola v rozhodnom období zaradená na Generálnom riaditeľstve Zboru väzenskej a justičnej stráže vo funkcii manažéra pre monitorovanie a vyhodnocovanie úseku projektu „Šanca na návrat“ na odbore verejného obstarávania a riadenia projektov. Na základe § 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v relevantnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) bolo voči nej vykonané pravidelné služobné hodnotenie z dôvodu uplynutia hodnoteného obdobia. Z administratívneho spisu vyplýva, že z dôvodu, že bezprostredne nadriadený žalobkyňu nepoznal z výkonu služby najmenej šesť mesiacov, bol podľa Rozkazu generálneho riaditeľa č. 14/2008 určený trojčlenný hodnotiaci senát v zložení E. A. C. F., E. A. G. H. a E. B. C. C. I., E., ktorý dňa 29.12.2021 vypracoval návrh služobného hodnotenia. Návrh služobného hodnotenia bol žalobkyni doručený dňa 17.01.2022. Žalobkyňa sa v zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. k nemu vyjadrila a to písomným podaním zo dňa 25.01.2022. Senát pripomienky prerokoval a spracoval k nim stanovisko, ktoré spolu s návrhom služobného hodnotenia predložil generálnemu riaditeľovi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ten sa s obsahom stanoviska stotožnil a dňa 28.2.2022 služobné hodnotenie schválil (ďalej len „služobné hodnotenie“). So znením služobného hodnotenia bola žalobkyňa oboznámená dňa 07.03.2022.
2. Z hodnotiacej časti služobného hodnotenia vyplýva, že žalobkyňa bola hodnotená ako osoba s primeranými odbornými znalosťami, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady a vykazuje samostatnosť a zodpovednosť pri plnení úloh. Zároveň boli identifikované rezervy v oblasti riadiacich a komunikačných zručností, organizácie práce a tímovej spolupráce. Komisia konštatovala, že žalobkyňa sa v novej funkcii adaptovala dobre, úlohy plnila odborne a spoľahlivo a neboli zistené žiadne okolnosti spochybňujúce jej bezúhonnosť či spoľahlivosť. V časti II služobného hodnotenia (Závery služobného hodnotenia) je uvedené, že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu. 3. Na podklade žalobkyňou podaného odvolania rozhodlo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v odvolacom konaní rozhodnutím č. 16436/2022/20 zo dňa 02.06.2022 tak, že odvolanie zamietlo a služobné hodnotenie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že hodnotiaci senát bol ustanovený v súlade s Rozkazom GR č. 14/2008, konal v primeranej lehote a žalobkyni bola zachovaná možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi. Námietky zaujatosti členov senátu boli posúdené ako nedôvodné, keďže neboli preukázané okolnosti, ktoré by mohli spochybniť nestrannosť jednotlivých členov. Odvolací orgán zdôraznil, že služobné hodnotenie je výsledkom kolektívneho posúdenia a predstavuje nástroj, ktorým sa v zákonnom rámci hodnotí odborná a osobnostná spôsobilosť príslušníka na výkon služby, skutočnosť, že hodnotenie obsahuje aj kritické zistenia, sama osebe neznamená zásah do práv alebo dobrého mena hodnotenej osoby. Druhostupňový orgán považoval napadnuté rozhodnutie za vydané v súlade so zákonom a vecne aj formálne správne. II. Správna žaloba 4. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou zo dňa 31.07.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.08.2022, domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a služobného hodnotenia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 5. Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov s poukazom na to, že žalovaný nevykonal riadny prieskum zákonnosti postupu prvostupňového orgánu a nezaoberal sa podstatnými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa jej názoru žalovaný obmedzil svoj prieskum iba na záver hodnotenia o spôsobilosti žalobkyne na výkon štátnej služby, pričom opomenul posúdiť zákonnosť postupu hodnotiacej komisie, jej zloženie, nestrannosť členov a spôsob vybavenia pripomienok žalobkyne. Žalovaný sa podľa názoru žalobkyne nedostatočne vysporiadal s uplatnenými odvolacími dôvodmi, nepreskúmal vec v rozsahu potrebnom pre riadne zistenie skutkového stavu a neuviedol dôvody, na základe ktorých považoval odvolanie za neopodstatnené. 6. Žalobkyňa v rámci žaloby odkázala na dôvody uvedené v odvolaní voči služobnému hodnoteniu, kde namietala, že služobné hodnotenie bolo vypracované senátom, ktorého členovia nemali dostatočné poznatky o výkone jej služby, keďže s ňou v rozhodnom období priamo nespolupracovali. Hodnotenie podľa jej názoru obsahuje subjektívne, neodôvodnené a nepravdivé tvrdenia, ktoré nemajú oporu v žiadnych konkrétnych skutkových zisteniach. Poukazuje na to, že vo svojich písomných pripomienkach zo dňa 25.01.2022 podrobne rozobrala jednotlivé časti návrhu hodnotenia, identifikovala viacero nesprávností a požiadala o ich opravu. Tieto pripomienky neboli pri spracovaní stanoviska senátu riadne zohľadnené a ich obsah sa v napadnutom rozhodnutí neodzrkadlil. Takýto postup je podľa žalobkyne v rozpore so zásadou materiálnej pravdy a so zásadou objektívnosti podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v relevantnom znení (ďalej len „správny poriadok“). Žalobkyňa namietala zaujatosť členov hodnotiaceho senátu, konkrétne E. A. C. F. a E. B. C. C. I., E.. Uviedla, že E. F. je manželom jej bývalej podriadenej, s ktorou bola v pracovnom konflikte, a E. I. pôsobil ako predseda komisie, ktorá rozhodovala o iných jej služobných veciach. Tieto skutočnosti podľa nej objektívne spochybňujú nestrannosť oboch členov senátu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že tieto osoby boli napriek tomu zaradené do hodnotiaceho senátu a podieľali sa na vypracovaní hodnotenia, čím došlo k porušeniu § 9 správneho poriadku a zásady nestrannosti správneho konania. Žalobkyňa ďalšiu vadu v konaní pred správnym orgánom videla v tom, že počas konania jej neboli sprístupnené všetky podklady, z ktorých senát pri vypracovaní hodnotenia vychádzal, čím došlo k porušeniu jej procesného práva podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Ďalej uviedla, že návrh služobného hodnotenia jej nebol doručený v súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a že nebola riadne oboznámená s jeho obsahom. Služobné
hodnotenie bolo podľa jej názoru vypracované oneskorene a schválené bez náležitého vyhodnotenia jej písomných pripomienok. Takýto postup je podľa žalobkyne v rozpore so zásadou rýchlosti a efektívnosti konania podľa § 3 ods. 3 správneho poriadku. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že konanie pred správnymi orgánmi bolo poznačené podstatnými procesnými vadami, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Uvádza, že nebola včas oboznámená so všetkými podkladmi pre rozhodnutie a že jej návrhy na doplnenie dokazovania neboli zohľadnené. Žalovaný podľa nej bez vlastného preskúmania prevzal skutkové závery prvostupňového orgánu, čím porušil zásadu materiálnej pravdy a povinnosť riadne zistiť skutkový stav. Žalobkyňa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný podľa nej nedostatočne odôvodnil, na základe ktorých právnych ustanovení postupoval pri rozhodovaní o odvolaní, a jeho rozhodnutie neobsahuje presvedčivú právnu argumentáciu. Poukázala na to, že žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia správneho poriadku napriek tomu, že podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. sa všeobecný predpis o správnom konaní na konanie o služobnom hodnotení nevzťahuje. 7. Žalobkyňa ďalej namietala, že z napadnutých rozhodnutí nie je možné zistiť, na základe akých úvah a skutkových zistení žalovaný dospel k záveru o zákonnosti služobného hodnotenia. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne obsahuje len všeobecné konštatovanie, že hodnotenie bolo vykonané v súlade so zákonom, bez vysporiadania sa s jednotlivými odvolacími dôvodmi. Takto formulované odôvodnenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a je v rozpore s § 47 ods. 3 správneho poriadku, ako aj s ustálenou judikatúrou správnych súdov. 8. Žalobkyňa ďalej uviedla, že skutkové závery, z ktorých žalovaný vychádzal, nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. Tvrdila, že hodnotenie obsahuje tvrdenia, ktoré neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. 9. Žalobkyňa napokon poukázala na to, že jej napadnutým rozhodnutím a služobným hodnotením bol spôsobená ujma, a to z dôvodu, že nezákonné a neobjektívne služobné hodnotenie nepriaznivo zasiahlo do jej služobného postavenia a kariérneho postupu, čím došlo k zásahu do jej práv a právom chránených záujmov, na základe šikanózneho konania musela podať žiadosť o preradenie na inú funkciu, kde prišla o riadiaci príplatok vo výške XXX,XX J. mesačne, nebola jej vyplatená polročná odmena. Žalobkyňa mala za to, že postupom správnych orgánov došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyjadrenia o jej údajnej neschopnosti sebareflexie, tendencii prenášať pracovné neúspechy na podriadených či o absencii mäkkých zručností považuje za nepravdivé a dehonestujúce. Takto formulované hodnotenie má podľa nej difamačný charakter a je v rozpore s čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobkyňa poukázala na to, že v porovnaní s inými príslušníkmi v obdobnom postavení bola hodnotená prísnejšie a menej priaznivo, čo nasvedčuje diskriminačnému prístupu zo strany nadriadených. Takýto postup je podľa jej názoru v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku a čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 10. Žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania 11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2022 uviedol, že žalobu považuje za neprípustnú a navrhuje, aby ju správny súd podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v relevantnom znení (ďalej len „SSP“) odmietol, prípadne, aby ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný uviedol, že služobné hodnotenie predstavuje iba deklaratórny akt predbežnej povahy, ktorý sám osebe nezakladá, nemení ani neruší práva alebo povinnosti príslušníka zboru. Jeho význam spočíva v tom, že slúži ako podklad pre ďalšie rozhodnutia vo veciach služobného pomeru, ktoré majú konštitutívny charakter. Z tohto dôvodu podľa žalovaného služobné hodnotenie ani rozhodnutie o odvolaní proti nemu nepodliehajú samostatnému súdnemu prieskumu podľa § 6 ods. 1 SSP. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola hodnotená ako spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu a z tohto dôvodu za služobným hodnotením nenasledovalo žiadne ďalšie konanie vo veciach služobného pomeru. Služobné hodnotenie tak podľa jeho názoru nemohlo zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobkyne. Zdôraznil, že zákonnosť služobného hodnotenia možno posudzovať len ako predbežnú otázku v inom konaní, ak by následne došlo k rozhodnutiu o prepustení
policajta zo služobného pomeru z dôvodu jeho nespôsobilosti. Keďže v danom prípade k takémuto rozhodnutiu nedošlo, žalobkyňa nemá podľa žalovaného procesnú legitimáciu na podanie správnej žaloby. 12. Žalovaný ďalej k žalobným bodom uviedol, že služobné hodnotenie je výstupom hodnotenia nadriadeného a sebahodnotenia podriadeného, ktorého účelom je zhodnotiť pracovné výsledky a odborné zručnosti hodnotenej osoby za určité obdobie. Podľa žalovaného ide o nástroj s výrazne subjektívnym prvkom, ktorý nemožno podrobiť prieskumu v rozsahu a forme typickej pre meritórne rozhodnutia správnych orgánov. Poukazuje na to, že žalobkyňa mala možnosť využiť všetky prostriedky obrany – podala pripomienky, námietky i odvolanie – a že jej práva neboli dotknuté. K tvrdeniam žalobkyne, že v administratívnom spise chýbajú dôkazy o jej pracovných nedostatkoch, žalovaný uviedol, že tieto sú preukázané emailovou komunikáciou založenou v spise. Namietané difamačné tvrdenia v služobnom hodnotení považuje za neopodstatnené, keďže podľa neho hodnotenie objektívne reflektuje výsledky práce žalobkyne a jeho cieľom nebolo zasiahnuť do jej cti alebo dôstojnosti. Poukázal aj na to, že celkové hodnotenie vyznelo pre žalobkyňu priaznivo, keď bola uznaná spôsobilou vykonávať zastávanú funkciu. 13. K žalobnej námietke nedostatočného odôvodnenia žalovaný uviedol, že služobné hodnotenie nie je rozhodnutím, ktoré by muselo obsahovať odôvodnenie v rozsahu podľa Správneho poriadku. Napriek tomu je podľa jeho názoru obsahovo dostatočne odôvodnené a opiera sa o zistené skutočnosti. Žalovaný dodal, že pri rozhodovaní o odvolaní preskúmal všetky relevantné námietky a vyhodnotil ich v súlade so zákonom. Skutočnosť, že rozhodnutie nezodpovedalo predstavám žalobkyne, neznamená, že bolo nezákonné alebo nepreskúmateľné. 14. Žalovaný sa ďalej vyjadril aj k judikatúre, na ktorú žalobkyňa odkazovala, pričom konštatoval, že tieto rozhodnutia sa týkali iných právnych a skutkových situácií a nemožno ich na daný prípad aplikovať. Zdôraznil, že žalobkyňa nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali zásah do jej práv alebo ujmu na právach, keď jej aktuálne služobné hodnotenie bolo priaznivé. Tvrdenia o údajnom šikanóznom konaní nadriadených a strate príplatkov označil za nepreukázané, keďže z obsahu spisu vyplýva, že sama žalobkyňa požiadala o preloženie na inú funkciu. 15. Žalovaný ďalej uviedol že senát, ktorý služobné hodnotenie vypracoval, bol ustanovený podľa § 28 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., keďže bezprostredne nadriadený žalobkyne ju nepoznal z výkonu služby počas najmenej šiestich mesiacov. Členovia senátu (E. A. C. F., E. A. G. H. a E. B. C. C. I., E.) spĺňali všetky zákonom ustanovené predpoklady na výkon tejto činnosti a neboli zistené okolnosti, ktoré by odôvodňovali pochybnosti o ich nestrannosti. K námietke zaujatosti členov senátu uviedol, že tvrdenia žalobkyne nie sú podložené žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Zo spisového materiálu nevyplýva existencia okolností, ktoré by mohli vyvolávať pochybnosti o nestrannosti ktoréhokoľvek člena senátu. 16. Žalovaný zdôraznil, že hodnotenie bolo spracované riadne, objektívne a v súlade s právnymi predpismi. Zohľadňovalo priebeh výkonu štátnej služby žalobkyne, jej odbornú pripravenosť, pracovné výsledky a správanie v službe. Obsahuje komplexné posúdenie jej odbornej, osobnostnej a riadiacej spôsobilosti a predstavuje výsledok kolektívneho zhodnotenia členov senátu. 17. K procesným námietkam žalobkyne uviedol, že žalobkyni nebolo odopreté žiadne procesné právo. Mala možnosť oboznámiť sa s návrhom služobného hodnotenia, podať pripomienky a nahliadnuť do všetkých podkladov, z ktorých senát pri spracovaní služobného hodnotenia vychádzal. 18. Žalovaný konštatoval, že skutkový stav bol zistený dostatočne, konanie bolo vedené v súlade so zákonom a neboli zistené žiadne porušenia procesných predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 19. Záverom žalovaný uviedol, že konanie správnych orgánov oboch stupňov bolo vedené v súlade so zákonom a v medziach zákonných kompetencií. Napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a zákonné, preto navrhol, aby správny súd žalobu ako neprípustnú odmietol, prípadne ju ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
20. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike zo dňa 16.11.2022 uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že služobné hodnotenie má predbežný charakter, a teda že správna žaloba je neprípustná. Uviedla, že proces vydania služobného hodnotenia predstavuje samostatné správne konanie, ktoré sa končí individuálnym správnym aktom podliehajúcim riadnemu opravnému prostriedku. Skutočnosť, že toto hodnotenie môže byť neskôr využité ako podklad v inom konaní, podľa žalobkyne neznamená, že ide o rozhodnutie predbežnej povahy. Zároveň zdôraznila, že predmetné hodnotenie spôsobilo priamy zásah do jej subjektívnych práv a negatívne ovplyvnilo jej právne postavenie, čím sa stalo preskúmateľným aj v prípade, ak by malo mať predbežný charakter. Odmietnutie žaloby by podľa nej znamenalo odopretie ochrany jej práv a v konečnom dôsledku aj popretie práva na spravodlivý proces. Ďalej poukázala na to, že správnou žalobou sa domáha preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré má konečnú povahu, a preto nemôže byť považované za rozhodnutie predbežné. Žalobkyňa poukázala na to, že nezákonné služobné hodnotenie aj druhostupňové rozhodnutie jej spôsobili vážnu ujmu, keďže nepriaznivé služobné hodnotenie jej úplne zamedzilo kariérny postup a možnosť uchádzať sa o riadiace funkcie v rámci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Takýto zásah podľa nej porušil jej ústavou garantované právo na slobodnú voľbu povolania a právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky. Žalobkyňa ďalej uviedla, že voči nej došlo zo strany nadriadenej osoby k šikanóznemu konaniu, ktoré sa prejavilo najmä v diskriminačnom nevyplatení polročnej odmeny, hoci ju obdržali všetci ostatní zamestnanci a príslušníci. Podľa žalobkyne bolo týmto konaním porušené jej ústavné právo vlastniť majetok, keďže k odopretiu odmeny došlo bez disciplinárneho dôvodu. Ďalšie šikanózne postupy žalobkyňa videla v neoprávnenom vkladaní negatívnych úradných záznamov do jej osobného spisu bez možnosti sa k nim vyjadriť. Poukázala na to, že o existencii týchto záznamov sa dozvedela až po nahliadnutí do spisu. Uviedla, že z dôvodu týchto zásahov a neobjektívneho služobného hodnotenia bola nútená požiadať o prevedenie na inú, menej zodpovednú funkciu, čím stratila riadiaci príplatok vo výške XXX,XX J. mesačne. Zdôraznila, že z odborného hľadiska neexistoval dôvod na jej preloženie, keďže aj podľa hodnotení ju nadriadení označili za odborníčku s nadpriemernými znalosťami. K prevedeniu teda došlo výlučne v dôsledku šikanózneho správania nadriadenej, pričom alternatívou by bolo zrušenie jej riadiaceho miesta. Záverom v tejto časti žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal následkami uvedených zásahov a jej tvrdeniami o porušení práv, hoci ich podrobne uvádzala už v odvolaní. Takýto postup označila za nezákonný a v rozpore so zásadou riadneho odôvodnenia rozhodnutia. V ďalšej časti replika reaguje na tvrdenie žalovaného, že súdne rozhodnutia, na ktoré sa žalobkyňa odvolávala, nie sú v danej veci aplikovateľné. Žalobkyňa uviedla, že všetky citované rozhodnutia predstavujú základné princípy dobrej správy, zákonnosti a nestrannosti, ktoré sú záväzné aj pre ústredné orgány štátnej správy, a teda aj pre žalovaného. Zdôraznila záväznosť Charty základných práv Európskej únie, najmä článku 41, ktorý zaručuje právo každého, aby jeho vec bola vybavená nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote, vrátane práva byť vypočutý a mať prístup do spisu. Podľa nej žalovaný tieto zásady nerešpektoval. Ďalej poukázala na Rozhodnutie o kódexe dobrej správnej praxe (2011/C 285/03), ktoré zakotvuje princípy zákonnosti, nediskriminácie, proporcionality, nestrannosti, objektivity a legitímneho očakávania. Tvrdila, že žalovaný viaceré z týchto princípov porušil, a to najmä tým, že konanie neviedol objektívne, neumožnil jej vyjadriť sa ku všetkým podkladom a nevydal rozhodnutie s riadnym odôvodnením. Rovnako odkázala na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (2007) 7 o dobrej verejnej správe a Rezolúciu č. (77) 31, ktoré formujú zásady ochrany jednotlivca voči správnym aktom a stanovujú požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutí. Podľa žalobkyne bolo v jej prípade porušené aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2, ktoré ukladá správnym orgánom povinnosť konať nestranne, sledovať zákonný účel, zohľadňovať len relevantné skutočnosti a zachovávať rovnosť účastníkov konania. Z uvedených dôvodov žalobkyňa uzavrela, že žalovaný aj prvostupňový orgán postupovali v rozpore s princípmi dobrej správy, so zásadou proporcionality a so zásadou zákonnosti. Argumentáciu žalovaného o nemožnosti aplikácie citovaných rozhodnutí preto považovala za nesprávnu a účelovú. 21. Žalovaný nevyužil možnosť vyjadriť sa na výzvu súdu k replike žalobkyne. V. Relevantná právna úprava 22. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
23. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že týmito rozhodnutiami, opatreniami alebo inými zásahmi bolo porušené jej právo alebo právom chránený záujem. 25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 26. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 27. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. 28. Podľa § 27 ods. 3, zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. 29. Podľa § 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 30. Podľa § 31 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., bezprostredne nadriadený bezodkladne oboznámi policajta so schváleným služobným hodnotením, policajt je oprávnený robiť si zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky, môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu. 31. Podľa § 102a ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi možno udeliť odmenu za a) kvalitné plnenie úloh a za vykonanie služobných úloh nad rozsah zverených činností, b) splnenie mimoriadnej služobnej úlohy alebo významnej služobnej úlohy, alebo vopred určenej služobnej úlohy, prípadne jej ucelenej etapy. Policajtovi možno udeliť odmenu za dlhodobé dosahovanie veľmi dobrých výsledkov vo výkone štátnej služby až do výšky služobného príjmu podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m) pri a) dosiahnutí 50 rokov veku, b) prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok 40b) alebo na výsluhový dôchodok, 40a), c) prvom skončení služobného pomeru po splnení podmienok nároku na invalidný dôchodok 40b) alebo na invalidný výsluhový dôchodok. 32. Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z, policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
33. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety dňa 06.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025 bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S správneho súdu. 34. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) správny súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14.11.2025 a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 35. Správny súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce služobné hodnotenie ako prvostupňové rozhodnutie resp. opatrenie správneho orgánu, sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobkyne, a teda či je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné v rámci správneho súdnictva podľa § 6 ods. 1. písm. a) SSP v spojení s negatívnou enumeráciou podľa § 7 SSP. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie príslušníka zboru je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov (resp. príslušníkov zboru). Z ustanovenia § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. ďalej vyplýva, že služobné hodnotenie sa skladá z hodnotiacej časti a záverov služobného hodnotenia. V hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt (resp. príslušník zboru) riadne oboznámený, výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt (príslušník zboru) je buď (i) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, (ii) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, (iii) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, (iv) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo (v) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Podľa § 242 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. možno proti služobnému hodnoteniu podať odvolanie, o ktorom sa rozhoduje rozhodnutím podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. a toto rozhodnutie je v zmysle ustálenej judikatúry preskúmateľné súdmi (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžk 19/2017 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Ssk 35/2022). Služobné hodnotenie ako základný podklad pre rozhodovanie vo veciach služobného pomeru (§ 27 zákona č. 73/1998 Z.z.) môže mať bezprostredný vplyv na právne postavenie príslušníka zboru ako hodnotenej osoby, súd preto žalobu nepovažoval za neprípustnú podľa § 7 SSP. 36. Súd ďalej na základe podanej žaloby s poukazom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP skúmal, či žalobkyňa bola napadnutým rozhodnutím žalovaného a jemu predchádzajúcim prvostupňovým rozhodnutím (služobným hodnotením) ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch. Podľa § 178 ods. 1 SSP „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.“ V zmysle tohto zákonného ustanovenia musí žalobca preukázať kumulatívne splnenie dvoch skutočností a teda to, že (i) bol účastníkom administratívneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a súčasne že (ii) bol týmto rozhodnutím ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Musí pritom ísť o subjektívne práva, ktoré spôsobujú zmenu jeho právneho postavenia (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 166/2011
z 9.6.2011). Správne súdnictvo nie je založené na verejnej žalobe actio popularis, ktorá by umožnila podať žalobu komukoľvek, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP). Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 259/2011 z 04.04.2012 musí byť ukrátenie subjektívnych práv žalobcu v žalobe tvrdené, podložené a aspoň potencionálne možné. Aktívnu žalobnú legitimáciu správny súd skúma ex lege v každom štádiu konania. Z podanej žaloby súd zistil, že žalobkyňa zásah do jej subjektívnych práv v dôsledku prvostupňového rozhodnutia spolu s napadnutým rozhodnutím odôvodňuje poškodením jej práv a znížením jej súčasného aj budúceho postavenia v štátnej službe (zamedzenie kariérneho rastu, diskriminačného nevyplatenia polročnej odmeny, udelenie výčitky podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., podanie žiadosti o prevedenie na inú funkciu, kde prišla o riadiaci príplatok vo výške XXX,XX J. mesačne). Ďalej súd zo spisu zistil, že služobné hodnotenie žalobkyne obsahuje záver (časť II služobného hodnotenia), že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu. Tento záver služobného hodnotenia predstavuje v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. najpriaznivejšie hodnotenie, aké môže príslušník zboru dosiahnuť (§ 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.). Ako je uvedené vyššie, podľa § 27 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie sa skladá z hodnotiacej časti a záverov. Práve závery služobného hodnotenia môžu byť podkladom pre ďalšie rozhodnutia o preradení (§ 33 ods. 1 posledná veta zákona č. 73/1998 Z.z.) alebo prepustení zo zboru (§ 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z.. Hodnotiace úsudky a skutočnosti uvedené v samotnej hodnotiacej časti prvostupňového rozhodnutia nemôžu byť podkladom pre ďalší postup v rámci služobného pomeru alebo odmeňovania príslušníka zboru. Súd teda poukazuje na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. nezakladá žiadnu možnosť postihu (zníženie platu, skončenie pracovného pomeru, preradenie inú, menej kvalifikovanú prácu alebo ukladanie výčitiek) na základe skutočností uvedených v hodnotiacej časti služobného hodnotenia. 37. Žalobkyňa v podanej žalobe nepredložila žiadnu argumentáciu alebo dôkazy preukazujúce vplyv hodnotiacej časti služobného hodnotenia na jej subjektívne práva, nepreukázala existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi služobným hodnotením a nevyplatením odmeny resp. medzi služobným hodnotením a jej ďalším kariérnym postupom alebo udelením výčitky podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.. Z administratívneho spisu, z tvrdení žalobkyne a ani z právnych predpisov nevyplýva, že by napadnuté rozhodnutie bolo právnou alebo faktickou príčinou neudelenia odmeny (§ 102a a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z.), či neposkytnutia akejkoľvek inej formy služobného zvýhodnenia. Rovnako súd poukazuje na ustanovenie § 35 zákona č. 73/1998 Z.z., z ktorého nevyplýva, že by dôvodom na preradenie na inú funkciu mohli byť údaje uvedené v hodnotiacej časti služobného hodnotenia, naopak, z tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že dôvodom preradenia na inú funkciu môže byť vo vzťahu k služobnému hodnoteniu výlučne tá skutočnosť, že príslušník zboru podľa záveru služobného hodnotenia nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu funkciu. (§ 35 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z.). Zo samotnej žaloby a jej príloh vyplýva, že dôvodom na preradenie žalobkyne na inú funkciu bolo podanie jej vlastnej žiadosti zo dňa 26.04.2021. Žalobkyňa síce uviedla, že podanie žiadosti o preradenie na inú prácu bolo dôsledkom šikanózneho správania nadriadených, toto tvrdenie nijak nekonkretizovala, zostala v rovine všeobecných tvrdení a tvrdené šikanózne konanie žiadnym spôsobom nepreukázala. 38. Zákon č. 73/1998 Z.z. nezakladá subjektívny právny nárok príslušníka zboru na povýšenie alebo na iný kariérny postup na základe záverov hodnotiacej časti služobného hodnotenia, keďže ide o ďalšie, samostatné rozhodnutie založené na správnej úvahe služobného orgánu, ktorá je determinovaná služobnými záujmami a organizačnými potrebami zboru. Nemožno preto tvrdiť, že prípadné nepovýšenie alebo nezaradenie žalobkyne do vyššej funkcie bolo priamym dôsledkom uvedenia určitých skutočností v hodnotiacej časti služobného hodnotenia. Služobné hodnotenie príslušníka zboru môže spôsobiť potencionálne ukrátenie na subjektívnych právach príslušníka zboru výlučne v tom prípade, ak s ním zákon č. 73/1998 Z.z. taký následok v rámci ďalších postupov spája. Akýkoľvek vplyv na subjektívne práva príslušníka zboru môžu vyvolať len účinky záverov služobného hodnotenia, nie skutočnosti alebo údaje a úvahy uvedené v jeho hodnotiacej časti. 39. S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorých nemá obsah hodnotiacej časti služobného hodnotenia príslušníka zboru ani potenciálny vplyv na postavenie príslušníka zboru a nemôže ani potenciálne spôsobiť ujmu na subjektívnych právach žalobkyne, a vzhľadom na to, že žalobkyňa podanou žalobou napáda rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené služobné hodnotenie so záverom najpriaznivejšieho hodnotenia, aké môže príslušník zboru dosiahnuť (spôsobilá vykonávať zastávanú funkciu), a teda z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala svoju aktívnu legitimáciu podľa § 178 ods. 1 SSP, súd považoval žalobu za nedôvodnú a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
40. Vzhľadom na nesplnenie podmienky aktívnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, sa správny súd ďalšími žalobnými dôvodmi nezaoberal. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. 42. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-1S/159/2022
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom v zmysle § 449 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.