Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/58/2025 1022200788 25. 06. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200788.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX D., právne zastúpená advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO 47 234 776, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: GR ZVJS-02140/14-2022 zo dňa 07.04.2022, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobkyňa bola v priebehu prípravnej štátnej služby služobným hodnotením vykonaným podľa § 27 ods. 5 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o štátnej službe príslušníkov PZ“), schváleným riaditeľom Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice (ďalej len „Ústav Košice“) dňa 26.01.2022 hodnotená so záverom o jej nespôsobilosti na zaradenie do stálej štátnej služby. Hodnotiaci dospel k uvedenému záveru najmä s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa sa v priebehu hodnotiaceho obdobia dopustila priestupku podľa § 56 ods. 1 písm. c) zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len zák. č. 355/2007 Z. z.“), kedy preukázateľne nedodržala nariadenú zdravotnú izoláciu v nadväznosti na prijaté protipandemické opatrenia v súvislosti s respiračným ochorením COVID-19. V dôsledku tohto konania sa žalobkyňa súčasne dopustila porušenia § 48 ods. 3 písm. a), n) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ. Voči žalobkyni bolo vedené disciplinárne konanie, ktoré bolo ukončené 05.01.2022 disciplinárnym opatrením zníženia služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov v zmysle § 53 ods. 1 písm. b) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ. Postoj žalobkyne bol vzhľadom na vzniknutú situáciu jednoznačný; nebola si vedomá porušenia nariadenej karantény, čo potvrdila svojím písomným vyjadrením spolu s audionahrávkou, ktorej obsah bol zjavne nepravdivý, s tvrdením, že SMS správa v mobilnom telefóne môže „zmiznúť“, čo súčasné technológie a mobilní operátori reálne nevedia realizovať. Uvedené bolo v rozpore so skutočnosťou a písomným dôkazom z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) zo dňa 27.12.2021, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyni Národné centrum zdravotníckych informácií (ďalej len „NCZI“) dňa 18.11.2021 neodoslalo žiadnu SMS správu s negatívnym výsledkom. Svojím konaním žalobkyňa tiež nesplnila povinnosť dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby a dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby; žalobkyňa
svojim konaním v priebehu disciplinárneho konania, keď na svoju obhajobu použila dôkaz, ktorý bol zjavne vytvorený v jej prospech a nie legálne získaný, porušila aj služobnú prísahu. Takéto správanie u príslušníka zboru v prípravnej štátnej službe nie je tolerovateľné a akceptovateľné, pričom takýto príslušník v rozmeroch dôvery vo vzťahu podriadený - nadriadený stráca aj ďalší predpoklad na riadny výkon štátnej služby v zbore a to podmienku spoľahlivosti. 2. Proti uvedenému služobnému hodnoteniu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „ZVJS“) č. GR ZVJS-02140/14-2022 zo dňa 07.04.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietnuté a služobné hodnotenie bolo potvrdené. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne 3. Žalobkyňa vo včas podanej správnej žalobe navrhla napadnuté rozhodnutie ako aj služobné hodnotenie zrušiť a priznať jej náhradu trov konania, keď mala za to, že tieto vychádzajú z z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 4. Žalobkyňa v rozsiahlo koncipovanej žalobe poukázala na vady RT-PCR testov a antigénových testov, a v dôsledku predmetných vád aj na nemožnosť interpretovať výsledky predmetných testov so záverom o pozitivite či negativite testovanej osoby na ochorenie COVID-19; absolvovanie testu na zistenie prítomnosti ochorenia COVID-19 nezaručuje správnosť jeho výsledku. V doterajšom priebehu konania nebolo možné objektívne bez rozumných pochybností určiť, či žalobkyňa nastúpila na pracovnú zmenu dňa 19.11.2021 napriek pozitívnemu výsledku testu, prípadne bez obdržania výsledku testu, alebo po tom, čo jej bol omylom doručený negatívny výsledok testu, ktorý mohol patriť inému adresátovi, v dôsledku čoho nebolo možné dostatočným spôsobom vyvrátiť rozumné pochybnosti o spáchaní priestupku žalobkyňou, pre údajné spáchanie ktorého jej bolo uložené disciplinárne opatrenie a pre údajné spáchanie ktorého bola nakoniec žalobkyňa služobne hodnotená ako nespôsobilá na zaradenie do stálej štátnej služby. Od žalobkyne nadriadený pred nástupom do služby dňa 19.11.2021 nežiadal predloženie správy s negatívnym výsledkom PCR testu. V konaní tak mala byť uplatnená zásada in dubio pro reo, preto žalobkyňa nemala byť disciplinárne potrestaná, ani nemala byť ohodnotená ako nespôsobilá na zaradenie do stálej štátnej služby. Žalobkyňa tiež vyjadrila pochybnosť o tom, či závery služobného hodnotenia boli vôbec prerokované v príslušným odborovým orgánom. 5. Ďalej žalobkyňa namietala, že o spáchaní priestupku doposiaľ nikto nerozhodol, pričom služobný úrad od počiatku disciplinárneho konania mylne vychádzal zo skutočnosti, že o spáchaní priestupku bolo právoplatne rozhodnuté ešte pred začatím disciplinárneho konania. Služobné hodnotenie sa zaoberalo výlučne údajným spáchaním priestupku, za ktorý už žalobkyňa bola potrestaná kráteným služobného platu, a preto zaň nemohla byť následne potrestaná aj služobným hodnotením. Vzhľadom na obsah služobného hodnotenia nešlo o hodnotenie doterajšieho pôsobenia žalobkyne v ZVJS, ale o reakciu na jej údajné disciplinárne previnenie. 6. Doposiaľ neboli vykonané dôkazy navrhované žalobkyňou, za účelom preukázania, že pri uskutočnení predmetného telefonického rozhovoru konala žalobkyňa na pokyn vtedajšieho vedúceho a že obsah zvukového záznamu predmetného telefonického rozhovoru bol autentický, hodnoverný a vyhotovený spontánne. Žalovaný ani služobný úrad sa nevysporiadali so skutočnosťou, či po zaslaní výsledku testu prostredníctvom SMS nesprávnej osobe a následnom zaslaní správneho výsledku testu, ostane v systéme NCZI záznam o uvedenej chybe pri odosielaní SMS alebo sa pri následnom prešetrovaní v systéme zobrazuje už iba správna SMS a záznam o odoslaní pôvodnej nesprávnej SMS je prepísaný novým záznamom, čím žalovaný nevylúčil možnú eventualitu, že RÚVZ v rámci následnej kontroly v systéme Moje eZdravie ani nemal možnosť zistiť, či bola žalobkyni zaslaná aj SMS s negatívnym výsledkom alebo či mal RÚVZ k dispozícii iba aktuálne (platné) údaje.
7. Žalobkyňa poukázala, že služobný úrad síce bol oprávnený prejednať skutok, ktorý javí znaky priestupku v rámci disciplinárneho konania ako eventuálne disciplinárne previnenie, avšak nemal právomoc konštatovať spáchanie priestupku na úseku ochrany verejného zdravia, keďže zákon č. 355/2007 Z. z. zveruje túto právomoc regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Ak by služobný úrad aj bol býval vecne príslušný na prejednanie priestupku na úseku ochrany verejného zdravia, služobný úrad (ani žiaden iný subjekt verejnej moci) nikdy nerozhodol o spáchaní priestupku žalobkyňou v súvislosti s činom, ktorý bol predmetom disciplinárneho konania a neskôr aj dôvodom pre služobné hodnotenie žalobkyne ako nespôsobilej na zaradenie do stálej štátnej služby. Bez rozhodnutia o spáchaní priestupku pritom nebolo možné rozhodnúť ani o uložení disciplinárneho opatrenia. Služobný úrad mal najprv rozhodnúť o spáchaní priestupku a až následne o uložení disciplinárneho opatrenia za jeho spáchanie. Služobný úrad však v rámci disciplinárneho konania nerozhodoval o spáchaní priestupku, ale že došlo k spáchaniu priestupku, bral služobný úrad ako vec, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté pred začatím disciplinárneho konania. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol jej odmietnutie prípadne zamietnutie ako nedôvodnej. 9. Prvotne namietal, že služobné hodnotenie je z povahy veci individuálnym správnym aktom, ktoré nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby, a preto správny súd nemá právomoc uvedený akt preskúmavať v rámci správneho súdnictva. 10. Žalovaný zdôraznil, že závery služobného hodnotenia nemali byť a ani neboli formou trestu za priestupok podľa § 56 ods. 1 písm. c) zák. č. 355/2007 Z. z., t.j. nastúpenia do služby pri nepodrobení sa nariadenej izolácii z dôvodu pozitívneho testu na ochorenie COVID-19. Tento skutok bol riadne prejednaný v disciplinárnom konaní podľa zák. o štátnej službe príslušníkov PZ a bolo zaň disciplinárnym rozkazom riaditeľa Ústavu Košice č. 1/2022 zo dňa 05.01.2022 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% na dobu troch mesiacov. Závery služobného hodnotenia boli spracované aj z dôvodu postoja žalobkyne k vyššie uvedenému disciplinárnemu konaniu, keď si nebola vedomá porušenia nariadenej izolácie, čo potvrdila svojim písomným vyjadrením spolu s audionahrávkou, ktorá v kauzálnej súvislosti s ostatnými zistenými skutočnosťami, ako aj z obsahovej stránky niesla znaky neautentickej a sfalšovanej komunikácie s orgánom verejnej správy. Z toho dôvodu riaditeľ Ústavu Košice nadobudol dôvodné pochybnosti o takých vlastnostiach žalobkyne, na základe ktorých by mohla vykonávať stálu štátnu službu v zbore a rozhodol o takých záveroch služobného hodnotenia, ktoré ukončili pôsobenie žalobkyne v zbore. 11. Žalovaný ako hlavné dôvody, pre ktoré nepokladal audionáhrávku údajnej komunikácie s NCZI za autentickú, považoval najmä: dva listy RÚVZ z decembra 2021, ktoré bez pochybností vylučujú, že by žalobkyni v rozhodnom období t. j. 18.11.2021 bola zaslaná SMS alebo iná správa o negatívnom výsledku PCR testu na ochorenie COVID-19; technickú nereálnosť výmazu už raz doručenej SMS resp. emailovej správy z interných alebo iných úložísk v zariadeniach, ktorými v rozhodnom čase disponovala žalobkyňa, či už zo strany NCZI alebo iných orgánov verejnej správy; absenciu podstatných skutočností zachytených na audionahrávke, podľa ktorých by bolo bez pochybností možné určiť, že žalobkyňa naozaj telefonuje s linkou NCZI (identifikácia infolinky, automatický rozvodník pre určenie dôvodov volajúceho a ani identifikácia operátorky infolinky NCZI); formu a spôsob komunikácie údajnej operátorky infolinky NCZI, ktorá zjavne nekorešponduje so zásadami a štandardami poskytovania informácii a realizácie RT- PCR testovania na ochorenie COVID-19 (napr. nepravdivé tvrdenie o „postátí vzorky v systéme“, ktoré je v rozpore so Štandardnými postupmi pre mikrobiologickú diagnostiku pri suspektnej infekcii vírusom SARS-CoV-2 pre laboratóriá klinickej mikrobiológie Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky). 12. Žalovaný nespochybnil existenciu prípadov, kedy bol testovanému na ochorenie COVID-19 doručený chybný výsledok, avšak toto pochybenie bolo následne realizované zaslaním opravnej správy alebo určením opätovného termínu testovania. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila dôkazy o tom, že nastala situácia, kedy by došlo k výmazu skôr doručených správ o výsledku PCR testu. 13. Žalobkyňa sa tiež snažila preniesť vinu zo svojho konania, za ktoré bola disciplinárne potrestaná na služobný úrad resp. na jej priameho nadriadeného, pričom sama žalobkyňa telefonicky informovala o
svojom negatívnom výsledku svojho nadriadeného dňa 18.11.2021, na základe čoho jej bolo umožnené vykonávať štátnu službu. Podľa dôkazov a záverov disciplinárneho konania žalobkyňa nedisponovala žiadnym výsledkom o svojom zdravotnom stave a vedome klamala svojho nadriadeného. 14. Vo vzťahu k pochybnostiam žalobkyne o naplnení zákonnej požiadavky prerokovať záver služobného hodnotenia s príslušným odborovým orgánom, žalovaný uviedol, že žalobkyňa neuviedla dôvody, pre ktoré je presvedčená o tomto pochybení. Zo spisového materiálu k veci vyplýva, že závery služobného hodnotenia boli podpísané zástupcom odborového orgánu Ústavu Košice dňa 25.01. 2022, čo bolo potvrdené aj jeho podpisom a odtlačkom pečiatky základnej organizácie odborového zväzu Ústavu Košice.
IV. Posúdenie veci správnym súdom 15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Vec bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 4S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. 4S/58/2025. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku. 16. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.06.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 17. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 131 SSP, správny súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti. Rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania. 19. Podľa § 27 ods. 1 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. 20. Podľa § 27 ods. 2 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, v hodnotiacej časti sa posudzujú a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. 21. Podľa § 27 ods. 5 písm. a) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, služobné hodnotenie sa vykoná vždy pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby. 22. Podľa § 52 ods. 2 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, podľa tohto zákona sa prejedná aj konanie policajta, ktoré má znaky priestupku (ďalej len "priestupok"). 23. Podľa § 56 ods. 5 zák. č. 355/2007 Z. z., priestupky podľa tohto zákona prejednávajú v rozsahu svojej pôsobnosti úrad verejného zdravotníctva, regionálny úrad verejného zdravotníctva a orgány verejného zdravotníctva uvedené v § 3 ods. 1 písm. d) až g), ak odsek 4 neustanovuje inak. Na priestupky a na ich prejednávanie sa vzťahuje osobitný predpis. 24. Podľa § 10 ods. 1 zák. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o priestupkoch“), osobitný zákon môže ustanoviť osoby, ktorých konanie, ktoré má znaky priestupku, sa prejedná podľa osobitného zákona. 25. Prvotne sa správny súd zaoberal námietkou žalovaného ohľadne nedostatku právomoci preskúmať v rámci správneho súdnictva služobné hodnotenie, ktorú považoval za nedôvodnú. Žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, ktoré mohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, pričom v prejednávanej veci správny súd zistil možný vplyv služobného hodnotenia na práva a oprávnené záujmy žalobkyne, pretože jeho výsledkom bolo skončenie služobného pomeru podľa § 189 ods. 1 písm. h) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ. Napokon preskúmateľnosť služobného hodnotenia na základe podanej správnej žaloby vyplýva aj z doterajšej súdnej praxe (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu NS sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa 30.05.2018, sp. zn. 5Sžk/40/2020 zo dňa 25.01.2021, rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/35/2022 zo dňa 28.02.2023). 26. Služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Pre účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby vyplýva z § 27 ods. 5 písm. a) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ povinnosť vykonať služobné hodnotenie, keďže sa vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v stálej štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení hodnotený vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. V služobnom hodnotení musí byť zohľadnené celkové pôsobenie príslušníka v zbore za celé hodnotené obdobie. 27. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho služobného hodnotenia správny súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť ich zákonnosť. 28. Správne delikty príslušníkov ZVJS sú v zmysle § 52 ods. 2 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ prejednávané podľa uvedeného zákona, ktoré ustanovenie nadväzuje na § 10 zákona o priestupkoch, ktorý ponecháva na právnu úpravu osobitných zákonov, aby ustanovili okruh osôb, ktorých konanie so znakmi priestupku je vyňaté z osobnej pôsobnosti zák. o priestupkoch, pričom príslušný skutok prejedná orgán ustanovený osobitným predpisom, v prejednávanej veci je ním nadriadený podľa § 50 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ.
29. Z disciplinárneho rozkazu č. 1/2022 zo dňa 05.01.2022 právoplatného dňa 14.01.2022 mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia spočívajúceho v porušení základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a n) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, na tom skutkovom základe, že dňa 16.11.2021 v čase o cca 00:45 hod. prišla do kontaktu s osobou pozitívne testovanou na ochorenie COVID-19, dňa 18.11.2021 v čase o 08:33 hod. žalobkyňa absolvovala PCR test, pričom o pozitívnom výsledku tohto testu obdržala SMS správu dňa 19.11.2021 o 23:22 hod. a zároveň aj email dňa 19.11.2021 o 23:23 hod. Pretože žalobkyni neprišla SMS správa s negatívnym výsledkom PCR testu dňa 18.11.2021 tak ako to tvrdila nadriadeným, dňa 19.11.2021 sa nemala dostaviť do výkonu štátnej služby, ale pokračovať v karanténe, teda porušila základné povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a n) zák. o štátnej službe príslušníkov PZ. 30. Disciplinárne previnenie a priestupok sú dva rôzne druhy protiprávneho konania policajta, pričom disciplinárne previnenie je porušenie služobných povinností policajta, ktoré nie je trestným činom ani priestupkom (§ 52 ods. 1 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ). Ak dôjde k spáchaniu priestupku, je následne logické, že dôjde aj k porušeniu povinností policajta podľa § 48 ods. 3 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ, ale súčasne platí, že disciplinárneho previnenia sa možno dopustiť aj bez spáchania priestupku. 31. Pokiaľ pri vypracovaní služobného hodnotenia nadriadený vychádzal z premisy, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, za ktorý jej bolo uložené disciplinárne opatrenie, v tejto súvislosti sa správny súd musel stotožniť so žalobnou námietkou, že obsahom disciplinárneho rozkazu č. 1/2022 nebol výrok o vine za spáchanie priestupku, ale výrok o spáchaní disciplinárneho previnenia, teda iného druhu protiprávneho konania žalobkyne. Správny súd však túto vadu nepovažoval za takú, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť služobného hodnotenia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 32. Prvotne správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonnosť rozhodnutia o uloženom disciplinárnom opatrení, jeho obsahových a formálnych náležitostí, či postupu ktorý viedol správny orgán k jeho vydaniu, nie sú predmetom tohto konania, a preto ním bol konajúci súd viazaný v zmysle § 131 SSP; úsudok príslušného orgánu, ktorý dané skutkové okolnosti vyhodnotil ako disciplinárne previnenie, tak bol správny súd povinný rešpektovať. V tejto súvislosti tak samotný nesprávny záver, že žalobkyňa sa dopustila priestupku, miesto disciplinárneho previnenia v obsahu služobného hodnotenia nevyhodnotil správny súd ako takú vadu, ktorá by bola dôvodom pre jeho zrušenie. Bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa sa dopustila disciplinárneho previnenia, za ktoré jej bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie. 33. Zrušenie napadnutého rozhodnutia ako aj služobného hodnotenia len z dôvodu, aby hodnotiace orgány zmenili vyššie opísanú nesprávnosť, by neviedlo k zmene samotného záveru služobného hodnotenia. V tejto súvislosti ako nesprávnu vyhodnotil správny orgán argumentáciu žalobkyne, že bez rozhodnutia o spáchaní priestupku nebolo možné rozhodnúť ani o uložení disciplinárneho opatrenia, keďže disciplinárnym rozkazom bolo uložené disciplinárne opatrenie za spáchané disciplinárne previnenie. Len pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že v zmysle § 58 ods. 1 zák. o štátnej službe príslušníkov PZ je aj pri spáchaní priestupku sankciou uloženie disciplinárneho opatrenia. 34. Žalovaný a riaditeľ Ústavu Košice navyše pri vypracovávaní služobného hodnotenia žalobkyne ďalej brali do úvahy pri hodnotení jej výkonu štátnej služby aj ďalšie okolnosti (mimo uloženia samotného disciplinárneho opatrenia), ktoré vydaniu disciplinárneho rozkazu predchádzali, pričom šlo o popis konania žalobkyne, na základe ktorého dospeli nadriadení k záveru o nespôsobilosti žalobkyne byť zaradenou do stálej štátnej služby. 35. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobkyne, že nešlo o hodnotenie jej doterajšieho pôsobenia v ZVJS, ale o reakciu na jej údajné disciplinárne previnenie, keďže z obsahu služobného hodnotenia vyplýva, že bolo hodnotené celé obdobie výkonu prípravnej štátnej služby od 01.01.2020 a nadriadený bral do úvahy aj ďalšie okolnosti priebehu výkonu prípravnej služby (o. i. uložené odmeny, priznanie osobného príplatku, charakter plnenia úloh žalobkyňou, celkový výkon štátnej služby, spôsob zvládnutia výcviku a základného odborného vzdelania, ktoré boli v zásade hodnotené ako uskutočnené na požadovanej úrovni). Určujúcim pri služobnom hodnotení môže byť hoci aj len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na požadovanej úrovni
môže vykonávať doterajšiu funkciu. Pokiaľ nadriadený vyhodnotil postup žalobkyne, ktorá si nebola vedomá porušenia akýchkoľvek zákonných povinností, keď uviedla nepravdu ohľadne doručenia SMS s negatívnym výsledkom PCR testovania zo dňa 18.11.2021, následne predložila audionahrávku s nepravdivým obsahom, ktorá mala potvrdiť jej tvrdenia, za také, ktoré nepredstavujú predpoklady na riadny výkon štátnej služby, uvedený záver správny súd hodnotil ako dostatočne podložený. 36. Námietky žalobkyne ohľadne inej možnej verzie skutkového deja neboli spôsobilé spochybniť skutkové závery uvedené v služobnom hodnotení. Podstatnou okolnosťou pre správny súd bolo, že žalobkyňa nijakým spôsobom v súdnom ani v administratívnom konaní nepreukázala, že jej bola dňa 18.11.2021 doručená akákoľvek SMS s oznamom o negatívnom výsledku testovania na ochorenie COVID-19 (teda ani SMS patriaca inej osobe, či týkajúca sa testu vykonaného v inom období a pod). Tvrdenia žalobkyne o zmiznutí pôvodnej SMS doručením následnej SMS s oznamom o pozitívnom výsledku testovania, vyhodnotil správny súd ako účelové. Pokiaľ by verzia žalobkyne bola zhodná s realitou, žalobkyňa by disponovala minimálne 2 SMS správami odoslanými NZCI (jedna z 18.11.2021 a druhá z 19.11.2021), čo však nebolo nijako preukázané. Z obsahu pripojeného spisu tiež vyplýva, že správa o pozitívnom výsledku testovania bola doručená okrem SMS aj mailom, avšak nie je zrejmý (ani žalobkyňou uvedený) dôvod, pre ktorý by žalobkyni nebol doručený email o negatívnom výsledku testovania, ani to či tento mail by mal byť rovnako „prepísaný/opravený“ zo strany NCZI. 37. Argumenty žalobkyne o tom, že nebol dostatočne určito zistený skutkový stav veci, správny súd považoval za nedôvodné. Správne orgány ustálili skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Námietky žalobkyne ohľadne nezisteného fungovania systému správ v NZCI (a to či po zaslaní výsledku testu prostredníctvom SMS nesprávnej osobe a následnom zaslaní správneho výsledku testu ostane v systéme NCZI záznam o uvedenej chybe pri odosielaní SMS, alebo sa pri následnom prešetrovaní v systéme zobrazuje už iba správna SMS a záznam o odoslaní pôvodnej nesprávnej SMS je prepísaný novým záznamom) ostali len v rovine hypotetických úvah, pričom žalobkyni nič nebránilo na preukázanie tvrdenia o „prepísaní“ záznamu ako aj o tom, že toto „prepísanie“ nastalo práve v prejednávanej veci predložiť či označiť dôkazné prostriedky. 38. Žalobkyňa tiež v priebehu celého konania nepredložila (okrem spornej nahrávky, z obsahu ktorej nijako nevyplýva, že sa jedná o telefonát s operátorkou linky NCZI) žiaden dôkaz na podporu svojich tvrdení o doručení akejkoľvek „prvej“ SMS správy s negatívnym výsledkom testovania na ochorenie COVID-19 zo dňa 18.11.2021; na druhej strane súčasťou administratívneho spisu je listinný dôkaz – vyjadrenie RÚVZ zo dňa 20.12.2021 o tom, že žalobkyni dňa 18.11.2021 nebola doručená žiadna SMS správa s negatívnym výsledkom testovania na ochorenie COVID-19, a teda bolo preukázané, že žalobkyňa 19.11.2021 nastúpila do služby bez vyčkania na výsledky testu. 39. Skutočnosť, že nadriadený ani nikto iný žalobkyňu nežiadal o predloženie SMS správy s negatívnym výsledkom, je v tejto súvislosti bezvýznamná, pretože bolo nepochybne zodpovednosťou a povinnosťou žalobkyne dostaviť sa na výkon služby až po obdržaní výsledkov testovania, čo preukázané nebolo; tvrdenie žalobkyne, že pokiaľ by ju ktokoľvek vyzval na predloženie negatívneho výsledku testu pri vstupe do budovy Ústavu Košice, mala by k dispozícii ďalšieho svedka na preukázanie existencie SMS obsahujúcej oznámenie NCZI o negatívnom výsledku testu alebo by nebola vpustená do budovy a nemohla by teda porušiť pracovnú disciplínu, keďže by jej bolo nariadené čerpanie pandemickej PN, vyhodnotil správny súd ako špekulatívne. 40. Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa riadne zistili skutkový stav, dôkazy vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, postupovali podľa § 233 a nasl. zák. o štátnej službe príslušníkov PZ a vec správne právne posúdili. Správny súd nezistil žiadne namietané porušenia zákona, žalovaný a správny orgán prvého stupňa vykonali dokazovanie v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie a služobné hodnotenie obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a sú riadne odôvodnené, pričom žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobkyne. Závery služobného hodnotenia boli tiež riadne prerokované so zástupcom odborového orgánu Ústavu Košice dňa 25.01.2022, čo bolo potvrdené aj jeho podpisom a odtlačkom pečiatky základnej organizácie odborového zväzu Ústavu Košice na rovnopise služobného hodnotenia.
41. Správny súd sa v ďalšom bližšie nezaoberal námietkami žalobkyne ohľadne: ne/preukaznosti PCR testov, tvrdenej protiprávnosti pokynu jej priameho nadriadeného na bezodkladné absolvovanie testu a na nástup žalobkyne do výkonu štátnej služby po obdržaní negatívneho výsledku testu; namietaných nezrovnalostí, ktoré sprevádzali proces hodnotenia testu na zistenie prítomnosti ochorenia COVID-19, ako aj proces zasielania výsledku predmetného testu žalobkyni; skutočnosti, že situácia žalobkyne bola pravdepodobne iba výsledkom jedného z mnohých podobných pochybení týkajúcich sa testovania na zistenie prítomnosti ochorenia COVID-19, ku ktorým došlo v predmetnom období; tieto námietky súd nepovažoval na majúce relevanciu vo vzťahu k predmetu konania, ktorým bolo preskúmanie zákonnosti služobného hodnotenia žalobkyne. Ako bezpredmetnú vyhodnotil správny súd skutočnosť, že žalobkyňa nemala motiváciu nastúpiť na pracovnú zmenu s vedomím vlastnej pozitivity na ochorenie COVID-19, keďže by jej bola preplatená pandemická PN v rozsahu 100% služobného platu; motivácie či vnútorné pohnútky žalobkyne, pre ktoré postupovala v konaní uvedeným spôsobom nemali žiaden vplyv na zistený skutkový stav. 42. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobkyne požadovať, aby žalovanému trovy konania nahradila. 44. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.