Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/298/2021 1021201634 29. 01. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 8112 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021, takto rozhodol: I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 11.08.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií (ďalej len „žiadosť“) v nasledovnom znení: - Poprosím oskenovať originál (obe strany) Záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 spísaného na obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Petržalka – sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V pod číslom priestupkového spisu: E./D. (v predmetnom zázname o podaní oznámenia o priestupku sa nachádzajú moje osobné údaje a moja výpoveď k predmetnej veci). - Prosím oskenovať celé originál potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021, ktoré spísal a následne vydal policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava - sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (jeden originál potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku som dostal ja a jeden originál potvrdenia o podaní oznámenia ostalo v priestupkovom spise č. E./D.) 2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. KRPZ-BA-159-003/2021-SI zo dňa 16.08.2021 žalobcovi podľa § 9 ods. 1 a ods. 2, § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.10.2021 (ďalej len „zákon o slobode informácií“), zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov žiadosti nevyhovelo v celom rozsahu z dôvodu, že požadované informácie nebolo možné sprístupniť z obmedzujúcich dôvodov sprístupnenia
údajov predvídaných v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií – ochrana osobnosti, súkromia a osobných údajov. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.08.2021 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán správne odôvodnil nesprístupnenie informácie na základe legálnej definície pojmu „osobné údaje“. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní požadované informácie len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Povinná osoba nemá povinnosť žiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, a ak súhlas nie je založený v úradnom spise, požadované informácie nesprístupní. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal dňa 01.10.2021 na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci druhostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. 6. Žalobca trval na tom, že sám sebe nemôže dať písomný súhlas, takýto postup považoval za nelogické a protiprávne konanie zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného. Už samotnou vlastnoručne podpísanou žiadosťou o informácie dal písomný súhlas, fotokópiou občianskeho preukazu a potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 (ktorého naskenovania originálu sa dožadoval) preukázal, že je osoba, ktorá dňa 10.08.2021 podala oznámenie o priestupku. V potvrdení o podaní oznámenia o priestupku a v zázname o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 sa nachádzali iba osobné údaje žalobcu. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.01.2022, v ktorom na prvom mieste vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, keď tvrdil, že v predmetnom spore je na základe žaloby žalovaným Slovenská republika – Prezídium Policajného zboru. Štát Slovenská republika a Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú dva subjekty, ktoré je nutné rozlišovať, pričom žalovanému Slovenská republika – Prezídium Policajného zboru hmotné právo legitimáciu nepriznalo. 8. V ďalšej časti žalovaný zotrval na právnom posúdení žiadosti a svojom odôvodnení prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Opätovne poukázal na § 9 zákona o slobode informácií a absenciu predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný zdôraznil, že v prípade aplikácie zákona o slobode informácie nie je možné prihliadať na „osobitné“ postavenie žalobcu, pretože zákon o slobode informácií nekategorizuje žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci. 9. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca opätovne požiadal o sprístupnenie totožných informácií dňa 20.08.2021. K uvedenej žiadosti priložil aj dodatočný súhlas v intenciách § 9 zákona o slobode informácií, a požadované informácie mu boli sprístupnené. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-6S/298/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 12. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§137 ods. 4 SSP). 13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. 15. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie. 16. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na zmysel a účel zákona o slobode informácií, ktorým je vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň umožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a v právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Z uvedených dôvodov je zákon o slobode informácií koncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce sa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobode informácií určuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Pokiaľ je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií, je jeho povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby preveril, či požadovanou informáciou disponuje a môže ju žiadateľovi poskytnúť. 17. Podstatou sporu v prejedávanej veci bolo posúdenie, či žalobcom požadované informácie podliehali obmedzeniu prístupu k informáciám podľa zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany osobných údajov dotknutej osoby, v tomto prípade samotného žiadateľa o poskytnutie informácií. Argumentom pre nesprístupnenie informácií bola predovšetkým tá skutočnosť, že žalovaný nedisponoval písomným súhlasom dotknutej osoby/žiadateľa, ako vyžaduje § 9 zákona o slobode informácií. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobných údajov fyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či, v akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti týkajúce sa jeho osobných údajov a súkromia sprístupnené tretej osobe. Obmedzenie práva na informácie v prípade ochrany osobných údajov je tak v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj zákonom o slobode informácií a zákonom o ochrane osobných údajov, vymedzené výlučne na ochranu osobnosti a jej súkromia pred inými osobami ako je osoba, o ktorej osobné údaje a súkromie sa jedná. 18. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 19. januára 2011, sp. zn. PL. ÚS 1/09 „Obsahom základného práva na ochranu osobných údajov, ktoré nachádza svoje normatívne vyjadrenie v oboch uvedených ustanoveniach [pozn. správneho súdu: čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky],
je ochrana jednotlivca spočívajúca v zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania alebo ďalšieho spracovania údajov týkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je nevyhnutným predpokladom na možnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa jeho súkromia zverejní, čím je v širších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú zodpovednosť robiť rozhodnutia týkajúce sa jeho súkromného života.“ 19. Žalovaný, aplikujúc doslovný výklad § 9 zákona o slobode informácií, dospel k záveru, že informácie požadované žiadateľom mu sprístupniť nemôže, pretože nedisponoval jeho vlastným súhlasom s poskytnutím takýchto informácií. V uvedenom prípade tak nastala situácia, keď žalovaným uplatnený prísne formalistický výklad zákona o slobode informácií znemožnil žalobcovi získať dokumenty obsahujúce informácie týkajúce sa jeho samotnej osoby a obsahujúce výlučne jeho osobné údaje. Formalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych noriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Laicky povedané, ide o prílišné pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu a zohľadnenia všetkých objektívnych skutočností. Formalistickým postupom žalovaného tak bola nastolená otázka, pred ktorou treťou osobou chránil osobné údaje žalobcu v prípade, ak mal za preukázané (z administratívneho spisu vyplýva, že túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú), že žiadateľ a dotknutá osoba sú jedna osoba. 20. Na tomto mieste správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS 422/2018-46, kde súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uviedol, že „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis, na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010)“. 21. Z uvedeného vyplýva, že to bol predovšetkým žalobca, ktorý mal právo rozhodnúť o ochrane jeho osobných údajov a ich eventuálnom sprístupnení. Žalovaný mal v tomto smere vyhodnotiť aj povahu samotnej žiadosti o poskytnutie informácií vlastnoručne podpísanú žalobcom, kde žalobca priamo uviedol, že žiada o sprístupnenie dokumentu (Záznamu o podaní oznámenia zo dňa 10.08.2021), v ktorom sa nachádzajú jeho osobné údaje. Žalobca si tak bol vedomý, že na základe jeho žiadosti mu bude sprístupnený dokument obsahujúci jeho osobné údaje. Už len z takto koncipovanej žiadosti zotrvanie žalovaného na požiadavke písomného súhlasu so sprístupnením osobných údajov vyhodnotil správny súd ako bezdôvodné a neúčelné. V prípade, ak by mal žalovaný pochybnosti o vlastníctve emailovej adresy uvedenej v žiadosti (čo však z administratívneho spisu nevyplýva), mohol pristúpiť po komunikácii so žalobcom k inému spôsobu sprístupnenia požadovaných informácií. 22. Žalovaným uplatnený postup, kedy odmietol sprístupniť žalobcovi požadované informácie z dôvodu ochrany jeho vlastných osobných údajov vyhodnotil správny súd ako popretie základného účelu § 9 zákona o slobode informácií, zákona o ochrane osobných údajov ako aj samotného ústavného práva na ochranu súkromia. Ústavne konformný výklad týchto právnych predpisov vyžaduje, aby bolo prihliadnuté na postavenie žalobcu, ako žiadateľa o poskytnutie informácie a zároveň dotknutej osoby. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebol daný dôvod na obmedzenie práva na informácie vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu ochrany jeho osobných údajov a žalovaný mal povinnosť žiadané informácie žalobcovi sprístupniť. 23. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku pasívnej legitimácie v spore. Podľa tvrdenia žalovaného, účastníkom konania na základe žaloby je Slovenská republika – Prezídium Policajného zboru, ktorej však hmotné právo v uvedenom spore nepriznáva pasívnu legitimáciu. Z obsahu žaloby však takéto označenie žalovaného nevyplýva. Žalobca označil ako žalovaného Prezídium Policajného zboru, právnu formu žalovaného – štát. Žalobca neoznačil ako žalovaného Slovenskú republiku. Je pravda, že v napadnutom rozhodnutí je ako orgán verejnej správy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal uvedené Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom žalobca v žalobe označil ako žalovaného iba Prezídium Policajného zboru. V zmysle zásady iura novit curia, správny súd nie je označením žalovaného v správnej žalobe viazaný. Ak žalobca v žalobe, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti, označil žalovaného nesprávne, avšak
z napadnutého rozhodnutia je jednoznačne možné určiť, voči ktorému orgánu verejnej správy žaloba smeruje, správny súd je povinný sám podľa vymedzeného predmetu konania žalovaného určiť a ďalej s ním konať. Nesprávne označenie žalovaného nie je dôvodom na odmietnutie žaloby. 24. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, zrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. 26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).