{"guid": "496338e5-e897-47e8-82a9-bf8e507ac221:2795332b-f4e6-4797-ad6f-835de47bd57e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1", "spisova_znacka": "BA-6S/298/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/298/2021 z 29. 1. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 29. januára 2025, sp. zn. BA-6S/298/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1", "identifikacne_cislo": "1021201634", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-01-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2795332b-f4e6-4797-ad6f-835de47bd57e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/298/2021\n1021201634\n29. 01. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201634.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale\nbytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 8112\n72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo\ndňa 17.09.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného\nzboru č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 11.08.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie informácií (ďalej len\n„žiadosť“) v nasledovnom znení:\n- Poprosím oskenovať originál (obe strany) Záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021\nspísaného na obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava Petržalka – sever, Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V pod číslom priestupkového spisu: E./D. (v predmetnom\nzázname o podaní oznámenia o priestupku sa nachádzajú moje osobné údaje a moja výpoveď\nk predmetnej veci).\n- Prosím oskenovať celé originál potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021, ktoré\nspísal a následne vydal policajt na Obvodnom oddelení Policajného zboru Bratislava - sever, Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Bratislave V (jeden originál potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku\nsom dostal ja a jeden originál potvrdenia o podaní oznámenia ostalo v priestupkovom spise č. E./D.)\n2. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.\nKRPZ-BA-159-003/2021-SI zo dňa 16.08.2021 žalobcovi podľa § 9 ods. 1 a ods. 2, § 18 ods. 2 zákona\nč. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\núčinnom do 31.10.2021 (ďalej len „zákon o slobode informácií“), zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane\nosobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č.\n40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov žiadosti nevyhovelo v celom rozsahu\nz dôvodu, že požadované informácie nebolo možné sprístupniť z obmedzujúcich dôvodov sprístupnenia\n\núdajov predvídaných v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií – ochrana osobnosti,\nsúkromia a osobných údajov.\n3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 24.08.2021 odvolanie. Žalovaný rozhodnutím\nč. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n4. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán správne odôvodnil\nnesprístupnenie informácie na základe legálnej definície pojmu „osobné údaje“. Podľa § 9 ods. 1 a 2\nzákona o slobode informácií povinná osoba sprístupní požadované informácie len vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Povinná osoba\nnemá povinnosť žiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, a ak súhlas nie je založený v úradnom spise,\npožadované informácie nesprístupní.\nII.\nŽaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal dňa 01.10.2021 na Krajský súd v Bratislave žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci druhostupňovému orgánu na nové\nprejednanie a rozhodnutie vo veci.\n6. Žalobca trval na tom, že sám sebe nemôže dať písomný súhlas, takýto postup považoval za nelogické\na protiprávne konanie zo strany prvostupňového orgánu a žalovaného. Už samotnou vlastnoručne\npodpísanou žiadosťou o informácie dal písomný súhlas, fotokópiou občianskeho preukazu a potvrdenia\no podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 (ktorého naskenovania originálu sa dožadoval)\npreukázal, že je osoba, ktorá dňa 10.08.2021 podala oznámenie o priestupku. V potvrdení o podaní\noznámenia o priestupku a v zázname o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 sa nachádzali\niba osobné údaje žalobcu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.01.2022, v ktorom na prvom mieste vzniesol\nnámietku nedostatku pasívnej legitimácie, keď tvrdil, že v predmetnom spore je na základe žaloby\nžalovaným Slovenská republika – Prezídium Policajného zboru. Štát Slovenská republika a Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky sú dva subjekty, ktoré je nutné rozlišovať, pričom žalovanému Slovenská\nrepublika – Prezídium Policajného zboru hmotné právo legitimáciu nepriznalo.\n8. V ďalšej časti žalovaný zotrval na právnom posúdení žiadosti a svojom odôvodnení prvostupňového\na napadnutého rozhodnutia. Opätovne poukázal na § 9 zákona o slobode informácií a absenciu\npredchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný zdôraznil, že v prípade aplikácie\nzákona o slobode informácie nie je možné prihliadať na „osobitné“ postavenie žalobcu, pretože zákon\no slobode informácií nekategorizuje žiadateľov podľa kritéria vzťahu k veci.\n9. Žalovaný zároveň poukázal aj na skutočnosť, že žalobca opätovne požiadal o sprístupnenie totožných\ninformácií dňa 20.08.2021. K uvedenej žiadosti priložil aj dodatočný súhlas v intenciách § 9 zákona o\nslobode informácií, a požadované informácie mu boli sprístupnené.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n10. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:\n\nBA-6S/298/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia\nTóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n11. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu žalovaného v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov\na dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) napadnuté\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n12. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden\nz účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho\nvyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.01.2025 (§137 ods. 4 SSP).\n13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n14. Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia\nfyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy\ntýkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to\nustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá\nosoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie\nsú dotknuté.\n15. Podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím\ndo spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič\ndát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou\npoštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so\nžiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.\n16. Správny súd v prvom rade upriamuje pozornosť na zmysel a účel zákona o slobode informácií, ktorým\nje vytvorenie právneho rámca pre realizáciu základného práva jednotlivca na informácie a zároveň\numožnenie verejnej kontroly výkonu verejnej moci, ktoré sú v slobodnej demokratickej spoločnosti a\nv právnom štáte veľmi prospešné a žiaduce. Z uvedených dôvodov je zákon o slobode informácií\nkoncipovaný tak, že povinné osoby sú v zásade povinné na žiadosť poskytnúť všetky informácie týkajúce\nsa výkonu verejnej moci, ktorými disponujú. Z tejto generálnej klauzuly zákon o slobode informácií\nurčuje výnimky zo sprístupnenia údajov. Pokiaľ je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie\ninformácií podľa zákona o slobode informácií, je jeho povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby preveril,\nči požadovanou informáciou disponuje a môže ju žiadateľovi poskytnúť.\n17. Podstatou sporu v prejedávanej veci bolo posúdenie, či žalobcom požadované informácie podliehali\nobmedzeniu prístupu k informáciám podľa zákona o slobode informácií z dôvodu ochrany osobných\núdajov dotknutej osoby, v tomto prípade samotného žiadateľa o poskytnutie informácií. Argumentom\npre nesprístupnenie informácií bola predovšetkým tá skutočnosť, že žalovaný nedisponoval písomným\nsúhlasom dotknutej osoby/žiadateľa, ako vyžaduje § 9 zákona o slobode informácií. Účelom ustanovenia\n§ 9 zákona o slobode informácií je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobných údajov\nfyzických osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či,\nv akom rozsahu a akým spôsobom majú byť skutočnosti týkajúce sa jeho osobných údajov a súkromia\nsprístupnené tretej osobe. Obmedzenie práva na informácie v prípade ochrany osobných údajov je tak\nv súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj zákonom o slobode informácií a zákonom o ochrane\nosobných údajov, vymedzené výlučne na ochranu osobnosti a jej súkromia pred inými osobami ako je\nosoba, o ktorej osobné údaje a súkromie sa jedná.\n18. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 19. januára 2011, sp. zn. PL. ÚS 1/09 „Obsahom základného\npráva na ochranu osobných údajov, ktoré nachádza svoje normatívne vyjadrenie v oboch uvedených\nustanoveniach [pozn. správneho súdu: čl. 19 ods. 3 a čl. 22 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky],\n\nje ochrana jednotlivca spočívajúca v zásadnej neprípustnosti získavania, uchovávania, používania\nalebo ďalšieho spracovania údajov týkajúcich sa súkromnej sféry jeho života. Takto poňatá ochrana je\nnevyhnutným predpokladom na možnosť jednotlivca rozhodovať o tom, ktoré informácie týkajúce sa\njeho súkromia zverejní, čím je v širších súvislostiach chránená jeho možnosť slobodne a na vlastnú\nzodpovednosť robiť rozhodnutia týkajúce sa jeho súkromného života.“\n19. Žalovaný, aplikujúc doslovný výklad § 9 zákona o slobode informácií, dospel k záveru, že informácie\npožadované žiadateľom mu sprístupniť nemôže, pretože nedisponoval jeho vlastným súhlasom\ns poskytnutím takýchto informácií. V uvedenom prípade tak nastala situácia, keď žalovaným uplatnený\nprísne formalistický výklad zákona o slobode informácií znemožnil žalobcovi získať dokumenty\nobsahujúce informácie týkajúce sa jeho samotnej osoby a obsahujúce výlučne jeho osobné údaje.\nFormalizmus resp. formálna aplikácia práva je aplikácia práva, ktorá vychádza zo znenia právnych\nnoriem, avšak nezohľadňuje či už cieľ právnej úpravy alebo konkrétne okolnosti daného prípadu. Laicky\npovedané, ide o prílišné pridržiavanie sa znenia zákona bez určitého nadhľadu a zohľadnenia všetkých\nobjektívnych skutočností. Formalistickým postupom žalovaného tak bola nastolená otázka, pred ktorou\ntreťou osobou chránil osobné údaje žalobcu v prípade, ak mal za preukázané (z administratívneho spisu\nvyplýva, že túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú), že žiadateľ a dotknutá osoba sú jedna osoba.\n20. Na tomto mieste správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.ÚS\n422/2018-46, kde súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uviedol, že „k výkladu právnych\npredpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa\ntext môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový\nvýklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa\nk obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis, na overenie správnosti či\nnesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy\npostavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne\nkonformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný\nkorektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV.ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010)“.\n21. Z uvedeného vyplýva, že to bol predovšetkým žalobca, ktorý mal právo rozhodnúť o ochrane jeho\nosobných údajov a ich eventuálnom sprístupnení. Žalovaný mal v tomto smere vyhodnotiť aj povahu\nsamotnej žiadosti o poskytnutie informácií vlastnoručne podpísanú žalobcom, kde žalobca priamo\nuviedol, že žiada o sprístupnenie dokumentu (Záznamu o podaní oznámenia zo dňa 10.08.2021),\nv ktorom sa nachádzajú jeho osobné údaje. Žalobca si tak bol vedomý, že na základe jeho žiadosti\nmu bude sprístupnený dokument obsahujúci jeho osobné údaje. Už len z takto koncipovanej žiadosti\nzotrvanie žalovaného na požiadavke písomného súhlasu so sprístupnením osobných údajov vyhodnotil\nsprávny súd ako bezdôvodné a neúčelné. V prípade, ak by mal žalovaný pochybnosti o vlastníctve emailovej adresy uvedenej v žiadosti (čo však z administratívneho spisu nevyplýva), mohol pristúpiť po\nkomunikácii so žalobcom k inému spôsobu sprístupnenia požadovaných informácií.\n22. Žalovaným uplatnený postup, kedy odmietol sprístupniť žalobcovi požadované informácie z dôvodu\nochrany jeho vlastných osobných údajov vyhodnotil správny súd ako popretie základného účelu § 9\nzákona o slobode informácií, zákona o ochrane osobných údajov ako aj samotného ústavného práva na\nochranu súkromia. Ústavne konformný výklad týchto právnych predpisov vyžaduje, aby bolo prihliadnuté\nna postavenie žalobcu, ako žiadateľa o poskytnutie informácie a zároveň dotknutej osoby. Z vyššie\nuvedených dôvodov súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu nebol daný dôvod na obmedzenie práva\nna informácie vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu ochrany jeho osobných údajov a žalovaný mal povinnosť\nžiadané informácie žalobcovi sprístupniť.\n23. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatku pasívnej\nlegitimácie v spore. Podľa tvrdenia žalovaného, účastníkom konania na základe žaloby je Slovenská\nrepublika – Prezídium Policajného zboru, ktorej však hmotné právo v uvedenom spore nepriznáva\npasívnu legitimáciu. Z obsahu žaloby však takéto označenie žalovaného nevyplýva. Žalobca označil\nako žalovaného Prezídium Policajného zboru, právnu formu žalovaného – štát. Žalobca neoznačil\nako žalovaného Slovenskú republiku. Je pravda, že v napadnutom rozhodnutí je ako orgán verejnej\nsprávy, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal uvedené Prezídium Policajného zboru Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky, pričom žalobca v žalobe označil ako žalovaného iba Prezídium Policajného zboru.\nV zmysle zásady iura novit curia, správny súd nie je označením žalovaného v správnej žalobe viazaný.\nAk žalobca v žalobe, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti, označil žalovaného nesprávne, avšak\n\nz napadnutého rozhodnutia je jednoznačne možné určiť, voči ktorému orgánu verejnej správy žaloba\nsmeruje, správny súd je povinný sám podľa vymedzeného predmetu konania žalovaného určiť a ďalej\ns ním konať. Nesprávne označenie žalovaného nie je dôvodom na odmietnutie žaloby.\n24. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,\nzrušil napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,\nv ktorom bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom.\n25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na\nnáhradu trov konania pred správnym súdom v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.\n26. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}