Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 2Svk/10/2025 1021201634 31. 07. 2025 JUDr. Marián Trenčan ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-6S/298/2021-114 zo dňa 29.01.2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca dňa 11.08.2021 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V o poskytnutie informácie (ďalej „žiadosť o informácie“) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“), konkrétne o zaslanie digitálnej formy: I. Záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 spísaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Petržalka-sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, ktoré je súčasťou priestupkového spisu vedeného pod číslom: ORP-P-371/BAV-OPP2-2021, II. Potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 spísaného na Obvodnom oddelení Policajného zboru Petržalka- sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, ktoré je súčasťou priestupkového spisu vedeného pod číslom: ORP-P-371/BAV-OPP2-2021. 2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, zaslalo v zmysle čl. 3 písm. b) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 10/2015 zo dňa 30.01.2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám žiadosť žalobcu o informácie dňa 12.08.2021 Kancelárii ministra vnútra Slovenskej republiky. V ten istý deň Kancelária ministra vnútra Slovenskej republiky podľa čl. 5 ods. 3 cit. nariadenia poverila priamym vybavením žiadosti o informácie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave. 3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej aj „povinná osoba“) vydalo rozhodnutie č. KRPZ-BA-159-003/2021-SI zo dňa 16.08.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) o nevyhovení žiadosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že požadované
informácie nebolo možné sprístupniť z dôvodov uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 211/2000 Z. z., nakoľko požadované listiny obsahujú osobné údaje, ako aj prejav osobnej povahy dotknutej osoby, ktorá je zároveň žiadateľom o informácie. Na to, aby bolo možné požadovanú informáciu sprístupniť, je podľa povinnej osoby potrebný súhlas dotknutej osoby (žiadateľa). 4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru (ďalej len „žalovaný“) ako orgán príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s čl. 29 ods. 2 písm. d) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 zo dňa 30.03.2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. PPZOKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Odvolací orgán si osvojil názor prvostupňového správneho orgánu a zároveň doplnil, že povinná osoba nemá povinnosť žiadať písomný súhlas dotknutej osoby so sprístupnením informácie. Súhlas so sprístupnením musí byť súčasťou spisového materiálu pred sprístupnením, pričom je práve úlohou žiadateľa preukázať, že súhlas so sprístupnením existuje. II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie 5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobe uviedol, že vyžiadané listiny obsahujú len jeho osobné údaje a ním podanú výpoveď o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu priestupku. Zastal názor, že podaním žiadosti o informácie zároveň vyjadril súhlas so sprístupnením vyžiadaných listín. Požiadavku žalovaného, aby k žiadosti o informácie pripojil ním podpísaný osobitný súhlas so sprístupnením, považoval za nezákonnú a priečiacu sa logike. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia s odkazom na § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. a zopakoval, že hoci v uvedenom prípade je dotknutou osobou a zároveň žiadateľom tá istá osoba, je potrebné predložiť súhlas dotknutej osoby so sprístupnením predmetných listín. Dôvodil rovnako ako prvostupňový a druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach. Pre úplnosť žalovaný doplnil, že žalobca 20.08.2021 podal v poradí druhú žiadosť o sprístupnenie tých istých informácií, pričom v priebehu konania doplnil predmetný písomný súhlas. Vyžiadané listiny boli žalobcovi sprístupnené dňa 30.08.2021. 7. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie prejednanie a rozhodnutie. 8. Pri prieskume napadnutého rozhodnutia správny súd vyšiel zo skutkového stavu zisteného žalovaným zo žiadosti o informácie, záznamu o podaní oznámenia o priestupku žalobcom a potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku, ktoré podľa správneho súdu obsahujú iba osobné údaje a prejav súkromnej povahy žalobcu. Uvedené tvrdil aj žalobca vo svojich podaniach adresovaných žalovanému a správnemu súdu. Preto sa pri rozhodovaní v danej veci správny súd zameral len na posúdenie otázky dôvodnosti požiadavky povinnej osoby doložiť písomný súhlas dotknutej osoby podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. aj v prípade, že žiadateľ o informácie je súčasne dotknutou osobou. 9. Správny súd v podstate uviedol, že účelom obmedzenia práva na informácie o fyzickej osobe v záujme ochrany jej osobnosti a osobných údajov je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 18/2018 Z. z. ochrana týchto prejavov pred inými osobami, ako je osoba, o ktorej osobné údaje a súkromie ide. 10. S ohľadom na uvedené správny súd vyjadril právny názor, že žalovaný pri rozhodovaní v danej veci uplatnil prísne formalistický výklad § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 422/2018 zo dňa 13.12.2018, cit: „K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).“ 11. Formalistickým prístupom žalovaného tak podľa správneho súdu vznikla otázka, pred ktorou treťou osobou žalovaný chránil osobné údaje žalobcu v prípade, ak mal za preukázané (z administratívneho spisu vyplýva, že túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú), že žiadateľ (žalobca) a dotknutá osoba sú jedna a tá istá osoba. 12. Skutočnosť, že žalobca súhlasí so sprístupnením predmetných listín, vyplýva podľa správneho súdu z obsahu žiadosti o informácie, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal. Takisto uviedol, že ak mal žalovaný pochybnosť o tom, komu patrí emailová adresa uvedená v žiadosti o informácie, mal zvoliť iný spôsob sprístupnenia predmetných listín. 13. Vychádzajúc z nadnesených skutkových okolnosti a právnych úvah správny súd uzavrel, že v danom prípade nebol dôvod na obmedzenie práva na informácie, a preto mal žalovaný povinnosť záznam o podaní oznámenia o priestupku a potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku žalobcovi sprístupniť. III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie 14. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) domáhal zrušenia rozhodnutia súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Namietal, že správny súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (ii) odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. 15. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom v tom, že na ustanovenie § 9 ods. 1 uplatnil prísne formalistický výklad a naznačil, že ak by použil interpretáciu dotknutého ustanovenia ponúkanú správnym súdom, postupoval by v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 16. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia opiera o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Svk/33/2022, sp. zn. 3Svk/13/2022), v ktorých kasačný súd vyložil ustanovenie § 9 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. takto: „V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca osobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej osoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú, pokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu „sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo osobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa vyžiadaná informácia týka.“ 17. Na podporu správnosti svojho postupu žalovaný v kasačnej sťažnosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 25.11.2009, podľa ktorého z § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť povinnej osoby požiadať dotknutú osobu o písomný súhlas, ale dôkazné bremeno, že súhlas dotknutej osoby so sprístupnením existuje, leží na žiadateľovi. Konečne citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sži/40/2014, sp. zn. 5Sži/32/2014) poukazujúc na nemožnosť uvádzania osobných údajov fyzickej osoby v komunikácii medzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z. z. 18. Za nesprávne považoval sťažovateľ vyhodnotenie správneho súdu, že žalobcu (osobu žiadateľa o informácie) správny súd bez ďalšieho spojil s dotknutou osobou (oznamovateľom o priestupku). Uviedol, že nie je oprávnený v konaniach o sprístupnenie informácii preverovať totožnosť žiadateľa a ani v tomto prípade nemal za preukázané, že ide o dotknutú osobu. 19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie správneho súdu považuje za spravodlivé a v celom rozsahu s ním súhlasí. Súčasne zopakoval, že je nelogické, aby sám sebe dával súhlas na to, aby mu žalovaný sprístupnil predmetné listiny. Podanie kasačnej sťažnosti vníma ako zbytočné predlžovanie súdneho sporu.
IV. Posúdenie veci kasačným súdom 20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo overil, že kasaná sťažnosť bola podaná včas (rozsudok bol žalovanému doručený 20.02.2025 a kasačná sťažnosť bola podaná 19.03.2025), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Kasačný súd považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti, že nakoľko v rámci konania o sprístupnení informácie nebol povinný zisťovať totožnosť žiadateľa, nemal za dostatočne preukázané, že žiadateľ o informácie (žalobca) a dotknutá osoba, ktorej prejavov osobnej povahy sa mali vyžiadané informácie týkať, sú tá istá fyzická osoba. 22. O tom, že žalovaný nemohol mať najmenšie pochybnosti o identite žiadateľa a dotknutej osoby, svedčí jednak skutočnosť, že dňa 27.08.2021 žalovaný oznámil žiadateľovi termín nahliadnutia do správneho spisu, ktorého súčasťou sú požadované listiny, elektronicky na emailovú adresu [email protected]., ktorá je totožná s adresou, na ktorú žalobca požadoval sprístupniť vyžiadané listiny. Najmä však pred nahliadnutím do administratívneho spisu 02.09.2021 žiadateľ (žalobca) preukázal svoju totožnosť žalovanému občianskym preukazom. To znamená, že ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia (17.09.2021) žalovaný vedel, že dotknutou osobou je žalobca, čo napokon potvrdil aj v písomnom vyjadrení k správnej žalobe. Z tohto hľadiska správny súd vyhodnotil vec správne. 23. V zmysle sťažnostných bodov je spornou otázkou predovšetkým správnosť interpretácie ustanovenia § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. z toho pohľadu, či pri rozhodovaní o sprístupnení požadovanej informácie obsahujúcej osobné údaje žiadateľa je zároveň potrebný osobitný písomný súhlas žiadateľa alebo postačuje samotné podanie žiadosti o informácie. Predmetné ustanovenie vo všeobecnosti rieši stret práva na informácie ako ústavného práva zakotveného v čl. 26 s ústavným právom na ochranu súkromia (čl. 16 ods. 1 a čl. 22 ods. 1). Z okolností súdenej veci však bolo nesporné, že fyzická osoba žiadateľa je nositeľom obidvoch práv, a preto nemôže medzi týmito právami dôjsť ku konfliktu, ktorý by bolo potrebné riešiť podmienením prístupu k informáciám predložením osobitného súhlasu fyzickej osoby žalobcu udeleného sebe samému. 24. Ak teda žalobca v žiadosti o informácie žiada o sprístupnenie listín obsahujúcich osobné a osobnostné údaje týkajúce sa jeho osoby, je nutné tento prejav vôle vnímať ako implicitný súhlas žiadateľa s tým, aby mu boli dotknuté listiny sprístupnené. Je treba pripomenúť, že posudzovaná žiadosť o informácie bola podpísaná vlastnou rukou podávateľa (žalobcu), pričom zákon nevyžaduje, aby bol podpis na písomnom súhlase so sprístupnením informácie osvedčený. Priložením osobitnej listiny k žiadosti o informácie, kde by žalobca sám sebe udelil súhlas so sprístupnením vyžiadaných listín, sa od spôsobu ako prvotne postupoval žalobca odlišuje len tým, že žalovaný by disponoval implicitným a súčasne aj výslovným (explicitným) súhlasom so sprístupnením informácií. 25. Z uvedených dôvodov správnemu súdu nemožno vytknúť, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia. Naopak právne posúdenie danej veci správnym súdom je vyústením zrozumiteľnej a logickej úvahy, ktorá nie je v kontradikcii s relevantnou právnou úpravou ani s doterajšou rozhodovacou praxou kasačného súdu. 26. Pokiaľ ide o namietaný odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, tu poukazuje kasačný súd na zásadnú odlišnosť skutkového a právneho stavu sťažovateľom uvádzaných rozhodnutí, od ktorých sa mal správny súd odchýliť. Tento rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že v označených veciach vystupovali v postavení žiadateľa a dotknutej osoby dve odlišné osoby, pričom orgány verejnej správy, ktorých rozhodnutia boli správnym súdom preskúmavané, skutočne nemali preukázanú totožnosť žiadateľa. Ide pritom o významné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pre ktoré vyššie uvedené rozhodnutia kasačného súdu nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad. V. Záver
27. Vychádzajúc z nadnesených právnych úvah najvyšší správny súd prišiel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu bol z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov, ktorými bol kasačný súd viazaný, vydaný v súlade so zákonom. Keďže nebol dôvod na zrušenie ani zmenu rozsudku, kasačný súd v zmysle ustanovenia § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. 28. Vzhľadom na to, že správny súd rozhodol v súlade so zákonom o zrušení preskúmavaného rozhodnutia a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, bude úlohou žalovaného v ďalšom postupe vziať do úvahy a procesne zohľadniť skutočnosť, že ku dňu rozhodovania druhostupňového správneho orgánu žalobca disponoval zápisnicou o oznámení priestupku dvakrát a potvrdením o oznámení priestupku trikrát. Záznam o podaní oznámenia o spáchaní priestupku mu prvý raz žalovaný sprístupnil jeho zaslaním v prílohe emailu na adresu [email protected]. dňa 31.08.2021 a druhý raz vyhotovením kópie pri nahliadnutí do administratívneho spisu dňa 02.09.2021. Pokiaľ ide o potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku, prvýkrát mu žalovaný uvedenú listinu sprístupnil 10.08.2021, t. j. ešte pre podaním žiadosti o informácie, druhýkrát mu potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní priestupku bolo sprístupnené 31.08.2021 a tretíkrát 02.09.2021. Je teda zrejmé, že žalobcovi už v súčasnej dobe nemôže ísť o získanie pre neho nových informácií, a preto ďalší postup žalovaného v súdenej veci musí zohľadniť napĺňanie účelu zákona č. 211/2000 Z. z. 29. Kasačný súd taktiež nemohol prehliadnuť, že v žiadosti o informácie a v podaní oznámenia o priestupku možno identifikovať okrem žalobcu aj ďalšie fyzické osoby, ktorých práv by sa mohla žiadosť žalobcu dotýkať, a ktorých ochranu musí mať žalovaný ako povinná osoba rovnako na zreteli. 30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na neúspech žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§?139 ods. 4 prvá veta SSP). Ak žalobca v žiadosti o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám žiada o sprístupnenie listín obsahujúcich osobné a osobnostné údaje týkajúce sa jeho osoby, je nutné tento prejav vôle vnímať ako implicitný súhlas žiadateľa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 uvedeného zákona s tým, aby mu boli dotknuté listiny sprístupnené. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.