{"guid": "f34f48db-2091-4fce-bdd0-98d8cf9ff819:ade3c990-cce9-484a-b2e4-320d1bf5ce60", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1", "spisova_znacka": "2Svk/10/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/10/2025 z 31. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. júla 2025, sp. zn. 2Svk/10/2025, ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1", "identifikacne_cislo": "1021201634", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ade3c990-cce9-484a-b2e4-320d1bf5ce60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/10/2025\n1021201634\n31. 07. 2025\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2025:1021201634.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: K. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX V., proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, so sídlom Pribinova 2, 812 72\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-OKAP-2021/054530-004 zo dňa\n17.09.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k.\nBA-6S/298/2021-114 zo dňa 29.01.2025, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobca dňa 11.08.2021 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V o poskytnutie\ninformácie (ďalej „žiadosť o informácie“) podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k\ninformáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších\npredpisov (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“), konkrétne o zaslanie digitálnej formy:\nI. Záznamu o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 spísaného na Obvodnom oddelení\nPolicajného zboru Petržalka-sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, ktoré je\nsúčasťou priestupkového spisu vedeného pod číslom: ORP-P-371/BAV-OPP2-2021,\nII. Potvrdenia o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 10.08.2021 spísaného na Obvodnom oddelení\nPolicajného zboru Petržalka- sever, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava V, ktoré je\nsúčasťou priestupkového spisu vedeného pod číslom: ORP-P-371/BAV-OPP2-2021.\n2. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V, zaslalo\nv zmysle čl. 3 písm. b) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 10/2015 zo dňa 30.01.2015\no sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám žiadosť žalobcu o informácie dňa\n12.08.2021 Kancelárii ministra vnútra Slovenskej republiky. V ten istý deň Kancelária ministra vnútra\nSlovenskej republiky podľa čl. 5 ods. 3 cit. nariadenia poverila priamym vybavením žiadosti o informácie\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave.\n3. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej\naj „povinná osoba“) vydalo rozhodnutie č. KRPZ-BA-159-003/2021-SI zo dňa 16.08.2021 (ďalej aj\n„prvostupňové rozhodnutie“) o nevyhovení žiadosti. V odôvodnení rozhodnutia uviedlo, že požadované\n\ninformácie nebolo možné sprístupniť z dôvodov uvedených v ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona č.\n211/2000 Z. z., nakoľko požadované listiny obsahujú osobné údaje, ako aj prejav osobnej povahy\ndotknutej osoby, ktorá je zároveň žiadateľom o informácie. Na to, aby bolo možné požadovanú\ninformáciu sprístupniť, je podľa povinnej osoby potrebný súhlas dotknutej osoby (žiadateľa).\n4. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru (ďalej len „žalovaný“) ako orgán\npríslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení s\nčl. 29 ods. 2 písm. d) nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 zo dňa 30.03.2015\no organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím č. PPZOKAP-2021/054530-004 zo dňa 17.09.2021 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané\nrozhodnutie“) zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. Odvolací orgán si\nosvojil názor prvostupňového správneho orgánu a zároveň doplnil, že povinná osoba nemá povinnosť\nžiadať písomný súhlas dotknutej osoby so sprístupnením informácie. Súhlas so sprístupnením musí\nbyť súčasťou spisového materiálu pred sprístupnením, pričom je práve úlohou žiadateľa preukázať, že\nsúhlas so sprístupnením existuje.\nII. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu a žiadal\nnapadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. V žalobe\nuviedol, že vyžiadané listiny obsahujú len jeho osobné údaje a ním podanú výpoveď o skutočnostiach\nnasvedčujúcich spáchaniu priestupku. Zastal názor, že podaním žiadosti o informácie zároveň vyjadril\nsúhlas so sprístupnením vyžiadaných listín. Požiadavku žalovaného, aby k žiadosti o informácie pripojil\nním podpísaný osobitný súhlas so sprístupnením, považoval za nezákonnú a priečiacu sa logike.\n6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia s odkazom\nna § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. a zopakoval, že hoci v uvedenom prípade je dotknutou osobou a zároveň\nžiadateľom tá istá osoba, je potrebné predložiť súhlas dotknutej osoby so sprístupnením predmetných\nlistín. Dôvodil rovnako ako prvostupňový a druhostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach. Pre\núplnosť žalovaný doplnil, že žalobca 20.08.2021 podal v poradí druhú žiadosť o sprístupnenie tých istých\ninformácií, pričom v priebehu konania doplnil predmetný písomný súhlas. Vyžiadané listiny boli žalobcovi\nsprístupnené dňa 30.08.2021.\n7. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke nesprávne, a preto\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na\nďalšie prejednanie a rozhodnutie.\n8. Pri prieskume napadnutého rozhodnutia správny súd vyšiel zo skutkového stavu zisteného žalovaným\nzo žiadosti o informácie, záznamu o podaní oznámenia o priestupku žalobcom a potvrdenia o podaní\noznámenia o priestupku, ktoré podľa správneho súdu obsahujú iba osobné údaje a prejav súkromnej\npovahy žalobcu. Uvedené tvrdil aj žalobca vo svojich podaniach adresovaných žalovanému a správnemu\nsúdu. Preto sa pri rozhodovaní v danej veci správny súd zameral len na posúdenie otázky dôvodnosti\npožiadavky povinnej osoby doložiť písomný súhlas dotknutej osoby podľa § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000\nZ. z. aj v prípade, že žiadateľ o informácie je súčasne dotknutou osobou.\n9. Správny súd v podstate uviedol, že účelom obmedzenia práva na informácie o fyzickej osobe v záujme\nochrany jej osobnosti a osobných údajov je v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 211/2000 Z.\nz. a zákona č. 18/2018 Z. z. ochrana týchto prejavov pred inými osobami, ako je osoba, o ktorej osobné\núdaje a súkromie ide.\n10. S ohľadom na uvedené správny súd vyjadril právny názor, že žalovaný pri rozhodovaní v danej\nveci uplatnil prísne formalistický výklad § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. Súčasne poukázal na\nnález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 422/2018 zo dňa 13.12.2018, cit: „K výkladu\nprávnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v\nprípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len\nprvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na\noverenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné\n\ninterpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmä teleologický a systematický\nvýklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie\npredstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012,\nI. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010).“\n11. Formalistickým prístupom žalovaného tak podľa správneho súdu vznikla otázka, pred ktorou treťou\nosobou žalovaný chránil osobné údaje žalobcu v prípade, ak mal za preukázané (z administratívneho\nspisu vyplýva, že túto skutočnosť mal žalovaný za preukázanú), že žiadateľ (žalobca) a dotknutá osoba\nsú jedna a tá istá osoba.\n12. Skutočnosť, že žalobca súhlasí so sprístupnením predmetných listín, vyplýva podľa správneho súdu\nz obsahu žiadosti o informácie, ktorú žalobca vlastnoručne podpísal. Takisto uviedol, že ak mal žalovaný\npochybnosť o tom, komu patrí emailová adresa uvedená v žiadosti o informácie, mal zvoliť iný spôsob\nsprístupnenia predmetných listín.\n13. Vychádzajúc z nadnesených skutkových okolnosti a právnych úvah správny súd uzavrel, že v danom\nprípade nebol dôvod na obmedzenie práva na informácie, a preto mal žalovaný povinnosť záznam o\npodaní oznámenia o priestupku a potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku žalobcovi sprístupniť.\nIII. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie\n14. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný (ďalej aj „sťažovateľ“) domáhal zrušenia\nrozhodnutia súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.\nNamietal, že správny súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a (ii) odklonil\nsa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n15. Sťažovateľ nesúhlasil so správnym súdom v tom, že na ustanovenie § 9 ods. 1 uplatnil prísne\nformalistický výklad a naznačil, že ak by použil interpretáciu dotknutého ustanovenia ponúkanú\nsprávnym súdom, postupoval by v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n16. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia opiera o rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky (sp. zn. 3Svk/33/2022, sp. zn. 3Svk/13/2022), v ktorých kasačný súd vyložil ustanovenie § 9\nods. 1 a ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. takto:\n„V ustanovení § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám upravuje zákonodarca\nosobitné obmedzenie v prípade sprístupňovania informácií týkajúcich sa práva na súkromie fyzickej\nosoby a jej osobných údajov. V prípade týchto údajov v zásade platí, že tieto sa nesprístupňujú,\npokiaľ nie je dané splnenie jednej zo zákonodarcom daných podmienok (slovné vyjadrenie zákonodarcu\n„sprístupní len vtedy, ak“) - (i) požiadavku sprístupnenia informácie týkajúcej sa súkromia alebo\nosobného údaju upravuje osobitný zákon alebo (ii) so sprístupnením súhlasí fyzická osoba, ktorej sa\nvyžiadaná informácia týka.“\n17. Na podporu správnosti svojho postupu žalovaný v kasačnej sťažnosti dal do pozornosti rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/250/2008 zo dňa 25.11.2009, podľa ktorého z §\n9 zákona č. 211/2000 Z. z. nevyplýva povinnosť povinnej osoby požiadať dotknutú osobu o písomný\nsúhlas, ale dôkazné bremeno, že súhlas dotknutej osoby so sprístupnením existuje, leží na žiadateľovi.\nKonečne citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Sži/40/2014, sp. zn.\n5Sži/32/2014) poukazujúc na nemožnosť uvádzania osobných údajov fyzickej osoby v komunikácii\nmedzi povinnou osobou a žiadateľom na základe zákona č. 211/2000 Z. z.\n18. Za nesprávne považoval sťažovateľ vyhodnotenie správneho súdu, že žalobcu (osobu žiadateľa o\ninformácie) správny súd bez ďalšieho spojil s dotknutou osobou (oznamovateľom o priestupku). Uviedol,\nže nie je oprávnený v konaniach o sprístupnenie informácii preverovať totožnosť žiadateľa a ani v tomto\nprípade nemal za preukázané, že ide o dotknutú osobu.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie správneho súdu považuje za\nspravodlivé a v celom rozsahu s ním súhlasí. Súčasne zopakoval, že je nelogické, aby sám sebe dával\nsúhlas na to, aby mu žalovaný sprístupnil predmetné listiny. Podanie kasačnej sťažnosti vníma ako\nzbytočné predlžovanie súdneho sporu.\n\nIV. Posúdenie veci kasačným súdom\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo overil, že\nkasaná sťažnosť bola podaná včas (rozsudok bol žalovanému doručený 20.02.2025 a kasačná sťažnosť\nbola podaná 19.03.2025), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach uplatnených kasačných bodov (§\n453 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Kasačný súd považoval za nepravdivé tvrdenia žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti, že\nnakoľko v rámci konania o sprístupnení informácie nebol povinný zisťovať totožnosť žiadateľa, nemal za\ndostatočne preukázané, že žiadateľ o informácie (žalobca) a dotknutá osoba, ktorej prejavov osobnej\npovahy sa mali vyžiadané informácie týkať, sú tá istá fyzická osoba.\n22. O tom, že žalovaný nemohol mať najmenšie pochybnosti o identite žiadateľa a dotknutej osoby,\nsvedčí jednak skutočnosť, že dňa 27.08.2021 žalovaný oznámil žiadateľovi termín nahliadnutia\ndo správneho spisu, ktorého súčasťou sú požadované listiny, elektronicky na emailovú adresu\nK..P.X@K..F., ktorá je totožná s adresou, na ktorú žalobca požadoval sprístupniť vyžiadané listiny.\nNajmä však pred nahliadnutím do administratívneho spisu 02.09.2021 žiadateľ (žalobca) preukázal\nsvoju totožnosť žalovanému občianskym preukazom. To znamená, že ku dňu vydania preskúmavaného\nrozhodnutia (17.09.2021) žalovaný vedel, že dotknutou osobou je žalobca, čo napokon potvrdil aj v\npísomnom vyjadrení k správnej žalobe. Z tohto hľadiska správny súd vyhodnotil vec správne.\n23. V zmysle sťažnostných bodov je spornou otázkou predovšetkým správnosť interpretácie ustanovenia\n§ 9 zákona č. 211/2000 Z. z. z toho pohľadu, či pri rozhodovaní o sprístupnení požadovanej informácie\nobsahujúcej osobné údaje žiadateľa je zároveň potrebný osobitný písomný súhlas žiadateľa alebo\npostačuje samotné podanie žiadosti o informácie. Predmetné ustanovenie vo všeobecnosti rieši stret\npráva na informácie ako ústavného práva zakotveného v čl. 26 s ústavným právom na ochranu súkromia\n(čl. 16 ods. 1 a čl. 22 ods. 1). Z okolností súdenej veci však bolo nesporné, že fyzická osoba žiadateľa je\nnositeľom obidvoch práv, a preto nemôže medzi týmito právami dôjsť ku konfliktu, ktorý by bolo potrebné\nriešiť podmienením prístupu k informáciám predložením osobitného súhlasu fyzickej osoby žalobcu\nudeleného sebe samému.\n24. Ak teda žalobca v žiadosti o informácie žiada o sprístupnenie listín obsahujúcich osobné a\nosobnostné údaje týkajúce sa jeho osoby, je nutné tento prejav vôle vnímať ako implicitný súhlas\nžiadateľa s tým, aby mu boli dotknuté listiny sprístupnené. Je treba pripomenúť, že posudzovaná žiadosť\no informácie bola podpísaná vlastnou rukou podávateľa (žalobcu), pričom zákon nevyžaduje, aby bol\npodpis na písomnom súhlase so sprístupnením informácie osvedčený. Priložením osobitnej listiny k\nžiadosti o informácie, kde by žalobca sám sebe udelil súhlas so sprístupnením vyžiadaných listín, sa\nod spôsobu ako prvotne postupoval žalobca odlišuje len tým, že žalovaný by disponoval implicitným a\nsúčasne aj výslovným (explicitným) súhlasom so sprístupnením informácií.\n25. Z uvedených dôvodov správnemu súdu nemožno vytknúť, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia. Naopak právne posúdenie danej veci správnym súdom je vyústením zrozumiteľnej\na logickej úvahy, ktorá nie je v kontradikcii s relevantnou právnou úpravou ani s doterajšou rozhodovacou\npraxou kasačného súdu.\n26. Pokiaľ ide o namietaný odklon správneho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, tu\npoukazuje kasačný súd na zásadnú odlišnosť skutkového a právneho stavu sťažovateľom uvádzaných\nrozhodnutí, od ktorých sa mal správny súd odchýliť. Tento rozdiel spočíva predovšetkým v tom, že v\noznačených veciach vystupovali v postavení žiadateľa a dotknutej osoby dve odlišné osoby, pričom\norgány verejnej správy, ktorých rozhodnutia boli správnym súdom preskúmavané, skutočne nemali\npreukázanú totožnosť žiadateľa. Ide pritom o významné okolnosti majúce vplyv na rozhodnutie vo veci\nsamej, pre ktoré vyššie uvedené rozhodnutia kasačného súdu nie je možné aplikovať na prejednávaný\nprípad.\nV. Záver\n\n27. Vychádzajúc z nadnesených právnych úvah najvyšší správny súd prišiel k záveru, že napadnutý\nrozsudok správneho súdu bol z hľadiska vymedzenia sťažnostných bodov, ktorými bol kasačný súd\nviazaný, vydaný v súlade so zákonom. Keďže nebol dôvod na zrušenie ani zmenu rozsudku, kasačný\nsúd v zmysle ustanovenia § 461 SSP zamietol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.\n28. Vzhľadom na to, že správny súd rozhodol v súlade so zákonom o zrušení preskúmavaného\nrozhodnutia a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie, bude úlohou žalovaného v ďalšom postupe\nvziať do úvahy a procesne zohľadniť skutočnosť, že ku dňu rozhodovania druhostupňového správneho\norgánu žalobca disponoval zápisnicou o oznámení priestupku dvakrát a potvrdením o oznámení\npriestupku trikrát. Záznam o podaní oznámenia o spáchaní priestupku mu prvý raz žalovaný sprístupnil\njeho zaslaním v prílohe emailu na adresu K..P.@K..F. dňa 31.08.2021 a druhý raz vyhotovením kópie pri\nnahliadnutí do administratívneho spisu dňa 02.09.2021. Pokiaľ ide o potvrdenie o podaní oznámenia o\npriestupku, prvýkrát mu žalovaný uvedenú listinu sprístupnil 10.08.2021, t. j. ešte pre podaním žiadosti\no informácie, druhýkrát mu potvrdenie o podaní oznámenia o spáchaní priestupku bolo sprístupnené\n31.08.2021 a tretíkrát 02.09.2021. Je teda zrejmé, že žalobcovi už v súčasnej dobe nemôže ísť o získanie\npre neho nových informácií, a preto ďalší postup žalovaného v súdenej veci musí zohľadniť napĺňanie\núčelu zákona č. 211/2000 Z. z.\n29. Kasačný súd taktiež nemohol prehliadnuť, že v žiadosti o informácie a v podaní oznámenia o\npriestupku možno identifikovať okrem žalobcu aj ďalšie fyzické osoby, ktorých práv by sa mohla žiadosť\nžalobcu dotýkať, a ktorých ochranu musí mať žalovaný ako povinná osoba rovnako na zreteli.\n30. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení\ns § 167 SSP tak, že žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému vzhľadom na\nneúspech žalovaného ako sťažovateľa v kasačnom konaní.\n31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§?139 ods. 4 prvá veta SSP).\nAk žalobca v žiadosti o informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám\nžiada o sprístupnenie listín obsahujúcich osobné a osobnostné údaje týkajúce sa jeho osoby, je nutné\ntento prejav vôle vnímať ako implicitný súhlas žiadateľa v zmysle § 9 ods. 1 a 2 uvedeného zákona s\ntým, aby mu boli dotknuté listiny sprístupnené.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}