Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/235/2021 1021201544 09. 04. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: GESCOM s.r.o., so sídlom Okružná 9, Stupava, IČO: 44 221 975, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná cesta 66, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 256336/2021 zo dňa 24.06.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Colný úrad A. rozhodnutím č. 144978/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za zodpovedného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 zák. č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Colný zákon“), spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a) bod 1 Colného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime tranzit Únie nedodržal povinnosť stanovenú dňa 03.07.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení predložiť tovar spolu so sprievodnými dokladmi colnému úradu určenia do 13.07.2019, ale tovar spolu so sprievodnými dokladmi bol predložený až dňa 17.07.2019, t.j. s omeškaním 4 dni. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v čl. 233 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a súvisiacich právnych predpisov (ďalej len „Colný kódex Únie“). Za porušenie colných predpisov vyššie uvedeným spôsobom bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona vo výške XXX eur. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 256336/2021 zo dňa 21.06.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pričom liberačný dôvod uvedený v článku 306 ods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/2447, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) stanovuje, že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on, tzn. že nedodržanie lehoty bolo spôsobené okolnosťami, ktoré sú náležite odôvodnené k
spokojnosti colného úradu a nedajú sa pripísať na vrub držiteľa colného režimu tranzit alebo prepravcu; ide o okolnosti, ktorým by držiteľ' colného režimu tranzit alebo dopravca nemohli nijak zabrániť pri vynaložení patričného úsilia (ako napr. nehoda, zdravotná indispozícia, porucha vozidla, štrajk alebo iné nepredvídateľné okolnosti). Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru, ale na svoje povinnosti v podstate rezignoval a podieľal sa fakticky na preprave tovaru len ako vystaviteľ príslušných dokladov, pričom dôvody liberácie, aké uvádzal, by vo väčšej miere znamenali absolútne zbavenie sa zodpovednosti za nepredloženie tovaru v stanovenej lehote colnému úradu určenia, čo nemá opodstatnenie v čl. 233 ods.1 Colného kódexu Únie. Prípadnou zodpovednostnou dopravcu tovaru pritom nie je dotknutá zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit. Držiteľ colného režimu tranzit zodpovedá za to, že tovar bude v nezmenenom stave predložený colnému úradu určenia v určenej lehote v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Držiteľ colného režimu tranzit je osobou s najvyššou mierou zodpovednosti v rámci tohto colného režimu, čo vyplýva z čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, pričom ide o objektívnu zodpovednosť s možnosťou liberácie. 3. Žalovaný zdôraznil, že pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v článku 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia liberačný dôvod spočívajúci v priznaní sa dopravcu, že správu zabudol poslať ďalej žalobcovi, nie je uspokojivým preukázaním, že omeškanie nespôsobil žalobca. Zodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, pričom záujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a z hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán skúma, či sa právnická osoba dopustila niektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý v prejednávanom prípade naplnený nebol, keďže žalobcom uvádzaný liberačný dôvod nepovažoval žalovaný ako ani colný úrad za relevantný z hľadiska zbavenia sa zodpovednosti. 4. Žalovaný poukázal aj na Manuál tranzitnej prepravy č. TAXUD/A2/005/2015 (ďalej len „Manuál tranzitnej prepravy“), Kapitola 4 - Formality v úrade určenia, bod 5 Predloženie po uplynutí časovej lehoty, v ktorom sú uvedené príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou plynutia časovej lehoty, za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, a to sú napr. potvrdenka vydaná políciou (pokiaľ ide o nehodu, krádež..), potvrdenka vydaná zdravotnou službou (pokiaľ ide o lekárske ošetrenie), potvrdenka od havarijnej služby (v prípade opravy vozidla), akýkoľvek dôkaz o omeškaní z dôvodu štrajku alebo iných nepredvídateľných okolností, pričom o platnosti dôkazu rozhoduje colný úrad určenia. Hoci Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ide o úpravu tzv. soft law, ide o medzinárodný nástroj, ktorý obsahuje princípy, normy, štandardy alebo iné vymedzenie želaného, preferovaného správania sa. Soft law vyjadruje preferenciu, ako by sa štát mal v určitej situácii správať, pričom toto vyjadrenie preferovaného správania sa sleduje účel dosiahnutia cieľov medzinárodného spoločenstva a na právne záväznú právnu úpravu a na soft law je príhodné nazerať ako na kontinuum. Jeho dodržiavanie je záväzkom štátov politickej, resp. morálnej povahy, ktorého rešpektovanie a plnenie budú môcť ostatní členovia medzinárodného spoločenstva legitímne očakávať. Colný úrad vyššie uvedené príklady možných dôkazov o nepredvídateľných okolnostiach pouvažoval za skutočnosti, ktorými by bolo možné uspokojivo preukázať, že držiteľ colného režimu tranzit alebo dopravca nespôsobili oneskorenie, avšak liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia nie je nedostatočná komunikácia žalobcu s dopravcom. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa 08.09.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, zrušenia oboch rozhodnutí a priznania náhrady trov konania. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, považoval žalobca za rozporný s administratívnymi spismi. 6. Žalobca namietal, že dôvody, pre ktoré prišlo k prekročeniu lehoty na predloženie tovaru colnému úradu určenia spočívali v konaní dopravcu, ktorého dňa 12.07.2019 informoval zmluvný partner, že nemá potrebné doklady pre ukončenie tranzitu, avšak dopravca túto správu ďalej zabudol poslať
žalobcovi a keďže zamestnanec dopravcu zastupoval kolegu, nemal som vedomosť, že pre tranzit končí lehota. Toto vyjadrenie/priznanie dopravcu bolo pre žalobcu liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, ktoré ho zbavuje zodpovednosti z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. Aj keby colné predpisy Únie vyššie uvedenú liberáciu neupravovali (quod non), žalobca skutočnosť, že dopravca nerešpektoval podmienky tranzitu objektívne nemal ako ovplyvniť, avšak v konaní pred žalovaným a colným úradom ju preukázal. Za účelom riadneho zabezpečenia plnenia podmienok colného režimu tranzit podľa čl. 233 Colného kódexu Únie, žalobca uzavrel s dopravcom Zmluvu o obstaraní vystavenia tranzitných dokladov a zaistenie colného dlhu pri doprave tovaru pod colných dohľadom v režime tranzit zo dňa 10.7.2013 (ďalej len „Zmluva“), kde boli stanovené aj konkrétne povinnosti dopravcu pre realizáciu colných režimov tranzit. 7. Z ustanovenia čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia vyplývajú iné liberačné dôvody ako si bez opory v uvedenom článku určil/stanovil žalovaný a spočívajú v uspokojivom preukázaní, že oneskorenie nespôsobil držiteľ colného režimu alebo dopravca. Následne sa uplatní pre jedného z nich alebo pre obidvoch fikcia dodržania lehoty podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, pričom je potrebné preukázať, že oneskorenie nespôsobil buď držiteľ colného režimu alebo dopravca, ale že ho spôsobil niekto iný ako je napr. príjemca a pre držiteľa colného režimu oneskorenie môže spôsobiť aj dopravca. Základným predpokladom je však uspokojivé preukázanie nedodržania lehoty zo strany držiteľa colného režimu alebo dopravcu, pričom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia neukladá týmto subjektom vynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v dohľade nad prepravou tovaru, stačí keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili oni. Zo strany žalovaného išlo o extenzívne kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia a jeho formalistický výklad. 8. Žalovaný naviac podmienil uplatnenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia predložením dôkazu, ktorý by preukázal ako bolo žalobcovi bránené v dohľade nad prepravou tovaru. Nielenže Colný kódex Únie a ani Vykonávacie nariadenie nepožadujú predložiť žiaden dôkaz o bránení v dohľade, ale ani nepracujú s pojmom bránenie v dohľade. Žalovaný tak extenzívnym výkladom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia založil nový liberačný dôvod. 9. Žalobca mal na zabezpečenie svojich povinností podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie s dopravcom uzavretú Zmluvu. Dopravca vlastným priznaním porušil podmienky colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola dodržaná lehota na predloženie tovaru colnému úradu určenia podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie nemal žiaden dosah na „zabudnutie“ dopravcu, a navyše pri existencii Zmluvy a oneskorení spôsobenom dopravcom, nemôže niesť zodpovednosť za prejednávaný colný delikt. Ak žalovaný neprihliadal na existujúci liberačný dôvod žalobcu, je napadnuté rozhodnutie arbitrárne. 10. Z dôvodu liberácie držiteľov colných režimov tranzit, pri banálnom porušení podmienok režimu tranzit spočívajúcich v prekročení lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, pri ktorých bol tovar spolu so sprievodnými dokladmi predložený colným orgánom, bola v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabránenia nezmyselného trestania držiteľov colných režimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh, ustanovená prostredníctvom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia právna fikcia dodržania lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia pre držiteľov colného režimu, ak títo preukážu, že oneskorenie nespôsobili oni. V právnej veci žalobcu bolo liberačným dôvodom priznanie dopravcu, ktorý jednoducho zabudol poslať žalobcovi správu, čím opomenul svoje povinnosti pri tovare pod colným dohľadom. Skutočnosť, že tovar bol spolu so sprievodnými dokladmi predložený colným orgánom 4 dni po stanovenej lehote, nemala žiaden dosah na ohrozenie finančných záujmov Únie a jej členských štátov, keďže počas colného režimu tranzit je colný dlh vždy zabezpečený a tovar bol predložený colným orgánom, takže neunikol spod colného dohľadu. 11. Pri skúmaní zodpovednosti za porušenie článku 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobca nepostačuje uplatniť len princíp objektívnej zodpovednosti, keďže pre účely skúmania liberačného dôvodu podľa ustanovenia čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenie je potrebné skúmať subjektívne konanie osoby, ktorá spôsobila oneskorenie. Skúmanie existencie liberačného dôvodu má prednosť pred bezbrehým uznávaním/konštatovaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti podľa čl.
233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pokiaľ bol do konania predložený liberačný dôkaz v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Z dôvodu preukázaného porušenia čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie v spojení s čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na priznanie dopravcu, je predpokladom neporušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobcom, keďže v konaní boli v jeho prospech preukázané podmienky liberácie. 12. Žalobca namietal, že použitý Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ale je všeobecne akceptovaný, avšak colné orgány neprebrali na účely fungovania colných režimov tranzit všetky ustanovenia z tranzitného manuálu, ale používajú ho ako pomôcku. Pokiaľ Manuál tranzitnej prepravy uvádza príklady nepredvídateľných okolností, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, ale za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavného zodpovednému, ide len súhrn možných prípadov, pričom tieto sa môžu týkať aj nepredvídateľných okolností. Takže do úvahy prichádzajú nie len nepredvídateľné okolností, ale aj iné okolnosti, ktorými sa uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil držiteľ colného režimu alebo dopravca. Pokiaľ usmernenia komisie nie sú právne záväzné, nie je možné podmieňovať naplnenie liberačných dôvodov podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia podmienkami a dôkazmi, ktoré vyplývajú z právne nezáväzného usmernenia. 13. V prípade čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia nie je liberačným dôvodom uspokojené preukázanie vyššej moci alebo nepredvídateľnej okolnosti. Liberačný dôvod nemožno vykladať reštriktívne, len s odkazom na bod 5. Kapitoly 4 Manuálu tranzitnej prepravy, ale uplatnením gramatického a logického výkladu tak, že uspokojujúce preukázanie oneskorenia, je možné preukázať nie len zásahom vyššej moci, resp. nepredvídateľnou okolnosťou. Žalovaný a colný úrad nesprávne právne posúdili skutkový stav, pretože formalistickým výkladom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia uznali žalobcu zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, a to aj napriek tomu, že vyjadrenie dopravcu predstavuje pre žalobcu liberačný dôvod. Colným orgánom bolo uspokojivo preukázané, že oneskorenie dodania tovaru v lehote určenej podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nespôsobil on, ale dopravca. 14. Žalobca tiež namietal aplikáciu uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2010-20 a sp. zn. III. ÚS 168/09-20 ako vychádzajúcich z inej právnej úpravy. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.11.2021, pričom zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Žalovaný zdôraznil, že držiteľovi colného režimu tranzit Únie prináleží, aby predložil tovar v nezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit Únie, má zabezpečiť starostlivé a jednotné uplatňovanie ustanovení tohto režimu a riadny priebeh tranzitných operácií v záujme finančných záujmov Únie a jej členských štátov. 17. K uplatneniu liberačného dôvodu uvedeného v článku 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia žalovaný uviedol, že tento je potrebné uspokojujúco preukázať, teda že nedodržanie lehoty bolo spôsobené okolnosťami, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti colného úradu a nedajú sa pripísať na vrub držiteľa colného režimu tranzit alebo prepravcu. Ide o okolnosti, ktorým by držiteľ colného režimu tranzit alebo dopravca nemohli nijak zabrániť pri vynaložení patričného úsilia (ako napr. nehoda, zdravotná indispozícia, porucha vozidla, štrajk alebo iné nepredvídateľné okolnosti). V prejednávanom prípade žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru, hoci predloženie takýchto dôkazov by do značnej miery prispelo k uplatneniu sporného ustanovenia obsahujúceho liberačný dôvod využiteľný v prospech žalobcu. Pokiaľ by žalobca riadne plnil svoje povinnosti držiteľa colného režimu tranzit, mohol v danom prípade zabrániť omeškaniu predložiť tovar spolu so sprievodnými dokladmi colnému úradu určenia v určenej lehote. 18. Žalobcom predloženú Zmluvu žalovaný považoval za irelevantnú, s tým, že žalobca ňou nemôže argumentovať v konaní pred správnym orgánom, kde právne akty súkromného práva nemajú svoje miesto. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že žalobca svoje povinnosti v rámci colného režimu tranzit
Únie preniesol na dopravcu. Pri vyvodení administratívnej zodpovednosti nie je prenesenie zákonnej povinnosti na inú osobu bez zodpovedajúcej právnej úpravy možné. Žalobca vystupuje ako držiteľ colného režimu tranzit v rámci výkonu podnikateľskej činnosti za odmenu a tiež na nevyhnutnosť znášať prípadné podnikateľské riziko predstavované možnou stratou spôsobenou nedodržiavaním povinností držiteľa colného režimu tranzit. 19. Žalovaný k aplikácii uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2010-20 a sp. zn. III. ÚS 168/09-20 zdôraznil, že Ústavný súd SR podal výklad sporného liberačného dôvodu uvedeného v Dohovore o spoločnom tranzitnom režime, ktorý je totožný s liberačným dôvodom uvedeným v článku 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Uvedená problematika nie je riešená podstatne inak od predchádzajúcej právnej úpravy ani v súčasnosti a liberačný dôvod bol aj pred májom 2016 vo vykonávacom nariadení k Colnému kódexu Únie. 20. Článok 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia síce priamo neuvádza povinnosť vynakladať akékoľvek patričné úsilie v tomto vzťahu, ale ukladá povinnosť uspokojivo preukázať, že oneskorenie nespôsobil držiteľ colného režimu Únie alebo dopravca, avšak výraz „uspokojivo“ si žalobca zamieňa s významom „bez zodpovednosti“. Žalobcovi, ako osobe znalej colných predpisov vzhľadom na jeho podnikateľskú činnosť, malo byť zrejmé, že tranzitným režimom sa umožňuje odklad platenia cla a spotrebnej dane, DPH a iných poplatkov za tovar počas jeho prepravy z úradu odoslania do úradu určenia; vstúpenie do právneho vzťahu ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných práv a povinností vyplývajúcich z tohto colného režimu. Jeho používanie však nie je nijako záväzné. S ohľadom na dobu omeškania s dodaním tovaru colnému úradu určenia, počas ktorej nemohol colný orgán vykonávať colný dohlaď nad tovarom, nie je možné hovoriť o „banálnom“ porušení podmienok colného režimu tranzit Únie. 21. Žalovaný pri posudzovaní zodpovednosti v nadväznosti na žalobcom uvádzaný liberačný dôvod vychádzal aj z argumentácie Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-154/16, kde súd urobil výklad pojmu „nepredvídateľná okolnosť“ (taká ako je vo veci samej vychádzajúc z Manuálu tranzitnej prepravy), a to, či sa javí ako neobvyklá pre hospodársky subjekt a nezávislá od jeho vôle, a či sa nedalo zabrániť jej dôsledkom napriek všetkej vynaloženej náležitej starostlivosti, z uznesení Ústavného súdu SR, aj z Manuálu tranzitnej prepravy. Príklady možných dôkazov o nepredvídateľných okolnostiach uvedených v Manuáli tranzitnej prepravy považoval žalovaný za skutočnosti, ktorými by bolo možné uspokojivo preukázať, že držiteľ colného režimu tranzit nespôsobil oneskorenie, liberačným dôvodom však nie je nedostatočná komunikácia žalobcu s dopravcom. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 22. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA – 5S/235/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku. 23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval z obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov, majúc na pamäti, že vo veci sa jedná o správnu žalobu vo veciach správneho trestania, pričom nevzhliadol dôvod pre postup podľa § 196 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).
24. Správny súd v Bratislave rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 09.04.2025 nariadeného v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a zástupkyňa žalovaného. 25. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 26. Podľa čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, „držiteľ colného režimu“ je: a) osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva; alebo b) osoba, na ktorú sa previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu. 27. Podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie, držiteľ colného režimu tranzit Únie je zodpovedný za všetky tieto body: a) predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií, colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru; b) dodržiavanie colných predpisov týkajúcich sa colného režimu; c) ak colné predpisy neustanovujú inak, poskytnutie záruky na zabezpečenie zaplatenia sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo iných platieb ustanovených inými príslušnými platnými predpismi, ktoré môžu vzniknúť pri tovare. 28. Podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on. 29. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného režimu. 30. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných predpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331 939,18 eura. 31. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia a konania predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť týchto rozhodnutí. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit, ktorý je hlavným zodpovedným, mal vedomosť, že tovar sa prepravuje pod colným dohľadom a tovar treba v stanovenej lehote predložiť colnému úradu určenia spolu so sprievodnými dokladmi. 32. Zodpovednosť za colné delikty právnických osôb je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna s možnosťou liberácie. Už len samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie, je zákonodarcom formálne vyhlásené za colný delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Objektívnou zodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za protiprávny stav a to bez ohľadu na to, či zodpovedná osoba následok v podobe protiprávneho stavu zavinila. Objektívnu zodpovednosť možno v zásade vnímať aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je v prejednávanej veci omeškanie/oneskorenie s predložením tovaru a sprievodných dokumentov colnému úradu určenia. Objektívna zodpovednosť vzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie, nemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho stavu. Znakmi objektívnej zodpovednosti sú: porušenie právnej povinnosti, vznik protiprávneho stavu a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom protiprávneho stavu /kauzálny nexus/. 33. Podstatou obrany žalobcu bolo tvrdenie, že vo veci existoval liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, teda že oneskorenie nespôsobil žalobca, za ktorý považoval nedbanlivé konanie dopravcu, opísané v administratívnom spise /ktorý mu zabudol oznámiť, že tranzit nie je možné
uskutočniť v lehote stanovenej colným úradom, keďže treťou osobou mu neboli dodané potrebné doklady/. 34. Správny súd prvotne zdôrazňuje, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie mal vo vlastnom záujme za účelom dodržania zákonných povinností vynaložiť patričné úsilie na to, aby bolo tranzitné vyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi predložené colnému úradu určenia v stanovenej lehote, ktorá povinnosť vyplýva žalobcovi práve z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. 35. Žalobca v podanej žalobe netvrdil, ani z obsahu pripojených spisov správny súd nezistil, že by akýmkoľvek spôsobom pred uplynutím lehoty na predloženie tovaru a sprievodných dokumentov colnému úradu určenia kontaktoval dopravcu resp. bežným a obvyklým spôsobom pri výkone svojej podnikateľskej činnosti v súčinnosti s dopravcom sa hocijakým spôsobom zaujímal o stav tovaru po tom, čo vystavil tranzitný doklad a tak dbal na splnenie svojich povinnosti vyplývajúcich z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie. 36. Dôkazné bremeno v prípade uplatňovania liberačného dôvodu zaťažuje žalobcu, ktorý bol povinný prvotne uviesť colnému úradu skutočnosti, ktoré podľa neho predstavujú liberačný dôvod (i) a následne (ii) povinnosť existenciu liberačného dôvodu uspokojujúco preukázať tak, aby o jej existencii nemohli byť žiadne pochybnosti (predložiť/označiť dôkaz). 37. K zániku zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie môže dôjsť len za existencie liberačného dôvodu, ktorým vo všeobecnosti možno rozumieť skutočnosť alebo výnimočnú okolnosť, ktorá nastala objektívne a nezávisle a nemožno rozumne predpokladať, že by právnická osoba túto skutočnosť alebo jej následky odvrátila alebo prekonala. Na zbavenie sa zodpovednosti právnickej osoby za colný delikt nepostačuje len všeobecný odkaz na nedbanlivostné konanie tretej osoby, keďže liberačným dôvodom nie je porušenie povinnosti zo strany zmluvného partnera. Liberačné dôvody v rámci objektívnej zodpovednosti právnických osôb možno pripodobniť k zodpovednosti fyzických osôb za priestupok spáchaný z nedbanlivosti. Inak povedané, nedbanlivosť fyzickej osoby pri zodpovednosti za priestupok možno prirovnať k nevynaloženiu primeraného úsilia právnickej osoby pri zodpovednosti za správny /tu colný/ delikt. Na základe tejto premisy neobstojí obrana žalobcu, že nemal povinnosť vynakladať akékoľvek úsilie vo vzťahu k zabezpečeniu včasného predloženia tovaru a príslušných dokladov a že nebol povinný vykonávať žiaden dohľad nad tranzitnou operáciou. 38. Časťou argumentácie žalobcu bolo tvrdenie, že z čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia nijako nevyplýva, že liberačným dôvodom by mohli byť len okolnosti, ktoré sú nepredvídateľné; pre liberáciu možno použiť aj iné okolnosti, ktorými sa uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil držiteľ colného režimu alebo dopravca. Na tomto mieste správny súd poukazuje, že z administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu nebolo možné zistiť dostatočne určitý dôvod, pre ktorý ním označenou treťou osobou nebolo možné získať potrebné poklady, teda konkrétny dôvod omeškania s ukončením tranzitnej operácie; táto okolnosť a jej povaha ostala správnemu súdu neznáma. Poukázanie na vyjadrenie dopravcu bez bližšieho objasnenia skutkových okolností tak vyhodnotil správny súd totožne s colnými orgánmi ako nedostatočné na to, aby mohlo predstavovať liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ by liberačným dôvodom mohli byť aj iné ako nepredvídateľné okolnosti, ipso facto okolnosti predvídateľné, za súčasného akceptovania nečinnosti povinných osôb, takýmto výkladom by bola popretá idea liberačných dôvodov ako právom predvídaných výnimiek, ako osobitých výnimočných okolností kedy sa neuplatní objektívna zodpovednosť (ako pravidlo). 39. Čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia neuvádza liberačné dôvody in concreto, len vo všeobecnej rovine stanovuje, že držiteľ colného režimu musí uspokojivo preukázať, že omeškanie nespôsobil a toto súčasne preukázať k spokojnosti colného úradu. 40. Správny súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „nespôsobil“ ako základom liberačného dôvodu, ktorý výraz však nemožno zamieňať so záverom o nezavinení oneskorenia, keďže v prípade colného deliktu sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na subjektívnu stránku (zavinenie).
41. Porovnaním jednotlivých jazykových verzií čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia správny súd zistil, že v českom znení sa používa spojenie „zpoždění nelze přičítat“; z anglického znenia je zrejmé, že zodpovedná osoba dokazuje, že jej nemožno omeškanie pripísať, priradiť (not attributable to), z nemeckého znenia vyplýva, že zodpovedná osoba preukazuje, že za omeškanie nezodpovedá (nicht ... verantwortlich ist). Z uvedeného vyplýva, že hoci existujú určité odchýlky v použitej terminológii, spoločným znakom je to, že omeškanie nemá pôvod v konaní/opomenutí zodpovednej osoby. 42. Z Manuálu tranzitnej prepravy vyplýva, že ak predloženie tovaru a dokladu nastalo po uplynutí lehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu alebo prepravca dodržal lehotu, ak on alebo prepravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil on. Príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou uplynutia lehoty, ale za ktoré sa nemôže pripisovať vina dopravcovi ani držiteľovi colného režimu: • potvrdenka vydaná políciou (napríklad, pokiaľ ide o nehodu alebo krádež), • potvrdenka vydaná zdravotnou službou (napríklad, pokiaľ ide o lekárske ošetrenie), • potvrdenka od havarijnej služby (napríklad, pokiaľ ide o opravu vozidla), • akýkoľvek dôkaz odkladu z dôvodu štrajku, nepriaznivých poveternostných podmienok alebo iných nepredvídaných okolností. 43. Manuál tranzitnej prepravy síce nie je právne záväzný, jeho obsahom sú pravidlá, ktoré nie sú prísne vynútiteľné (ide o pravidlá s povahou soft law), tento dokument je však súčasťou právnych systémov v spoločnom priestore európskeho právneho poriadku, a teda pri interpretácii všeobecných pojmov je potrebné z neho vychádzať za účelom uniformného aplikovania pravidiel vzťahujúcich sa na jednotný colný priestor Únie. Cieľom tohto dokumentu je zaistiť konzistentné uplatňovanie právnych predpisov o tranzite pri rovnakom zaobchádzaní so všetkými hospodárskymi subjektmi, pričom obsahuje štandardný výklad spôsobu, akým by všetky colné orgány uplatňujúce colný režim tranzit Únie prostredníctvom administratívneho opatrenia mali vykonávať právne predpisy o tranzite. 44. Manuál tranzitnej prepravy nepochybne obsahuje demonštratívny výpočet dôkazov o nepredvídaných udalostiach, ktoré možno predložiť colným orgánom pre relevanciu a uspokojivé preukázanie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Z uvedeného hoc demonštratívneho výpočtu o „nepredvídaných okolnostiach“, je zrejmé, že sa napospol týka okolností, ktorých spoločným kvázi kvalifikačným znakom je ich výnimočnosť (teda, že nejde o okolnosť bežnú a obvyklú v každodennej činnosti zodpovednej osoby), prípadne pôvod a vznik týchto okolností je mimo sféry pôsobenia zodpovednej osoby, ktoré táto osoba nemohla nijako ovplyvniť, ako príklad nepredvídanej udalosti je uvádzaná dokonca vyššia moc (nepriaznivé poveternostné podmienky). Naviac aj z gramatického významu slova nepredvídaný vyplýva, že sa jedná o okolnosť neočakávanú, nečakanú či prekvapujúcu. Nepôjde tak o akúkoľvek udalosť, ktorej následkom zodpovedná osoba nezabránila napríklad vlastnou nedbanlivosťou/nečinnosťou tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci; pre to, aby určitá okolnosť mohla predstavovať liberačný dôvod je potrebné, aby obsahovala práve prvok neočakávanosti či nepredvídateľnosti (súladne s úvahami správneho súdu vyslovenými v bode 38 tohto rozsudku). Ako nedôvodný bol tak posúdený argument žalobcu, že liberačným dôvodom bolo to, že mu dopravca „jednoducho“ zabudol poslať správu. 45. Na základe uvedeného možno liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia vo všeobecnosti charakterizovať ako nepredvídanú udalosť (nepochybne aj iného charakteru ako udalosti, dôkazy o ktorých konkrétne spomína Manuál tranzitnej dopravy) za súčasného splnenia podmienky, že sa jedná o pre zodpovednú osobu okolnosť prekvapujúcu a nečakanú, ktorú nemožno odvrátiť ani realizáciou všetkých možných opatrení, ktorými by zabezpečila splnenie dotknutej povinnosti, ktoré bola schopná objektívne vykonať. 46. Keďže správny súd dospel k záverom o možnosti liberácie v zásade len z dôvodov nepredvídaných resp. nepredvídateľných okolností, možno vo veci podporne poukázať aj na závery Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/16, ktorý v bode 61, uviedol, že v kontexte colnej právnej úpravy sa oba pojmy „vyššia moc“ a „nepredvídaná okolnosť“ vyznačujú objektívnym prvkom týkajúcim sa existencie neobvyklých okolností, ktoré sú nezávislé od vôle hospodárskeho subjektu, a subjektívnym prvkom, ktorý spočíva v povinnosti dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím vhodných opatrení bez toho, aby priniesla neprimerané obete (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2007, Société Pipeline Méditerranée et Rhône, C-314/06, EU:C:2007:817, bod 24; zo 14. júna 2012, CIVAD, C-533/10, EU:C:2012:347, bod 28; uznesenie z 21. septembra 2012, Noscira/ÚHVT, C-69/12 P,
neuverejnené, EU:C:2012:589, bod 39; uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. septembra 2014, Faktor B. i W. Gęsina/Komisia, C-138/14 P, neuverejnené, EU:C:2014:2256, bod 19, ako aj rozsudok zo 4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C-659/13 a C-34/14, EU:C:2016:74, bod 192). 47. Pokiaľ žalobca predložil v súdnom konaní Zmluvu, správny súd uvádza, že zmluvnými dojednaniami sa nemožno zbaviť zodpovednosti za plnenie právnych povinností ustanovených colnými predpismi; v prípade ak sa žalobca domnieval, že zmluvný partner porušil ustanovenia danej Zmluvy, môže sa príslušnými právnymi prostriedkami domáhať plnení plynúcich zo zodpovednosti za porušenie zmluvnej povinnosti. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje aj na povinnosti žalobcu plynúce zo Zmluvy (ktorý bol v prejednávanej veci obstarávateľom), keď z čl. III písm. B bod 2 Zmluvy je zrejmé, že žalobca bol povinný bez zbytočného odkladu upozorniť objednávateľa (dopravcu) okrem iného na riadne neukončenie tranzitnej operácie, čo žalobca nespravil. 48. Vo vzťahu k uspokojivému preukázaniu, že oneskorenie nespôsobil žalobca, správny súd uvádza, že „uspokojivosť“ preukázania je právnym pojmom neurčitým, pričom náleží colným orgánom, aby obsah tohto pojmu v konaní ustálili prostredníctvom riadne a náležite odôvodnenej správnej úvahy, pričom správny súd preskúmava správnu úvahu len v limitoch vyplývajúcich mu z § 27 ods. 2, 3 SSP, a teda či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že podstatným pre ustálenie o zodpovednosti žalobcu za správny delikt bol záver o absencii liberačného dôvodu, nie nedostatok dôkazov preukazujúcich relevantný liberačný dôvod. 49. Colné orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach riadne zaoberali posúdením existencie liberačného dôvodu a jeho následným preukázaním. Liberačný dôvod v tvrdeniach žalobcu nevzhliadli a následne sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu a svoje závery o neexistencii liberačného dôvodu a vyvodení zodpovednosti žalobcu za spáchanie colného deliktu podľa § 70 Colného zákona, spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona dostatočne odôvodnili. 50. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odklonu v rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý sa v porovnaní s napadnutým rozhodnutím odlišne vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia v rozhodnutí č. 496651/2019, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V uvedenom rozhodnutí žalovaný iba konštatoval povinnosť vyhodnotiť namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neopomenul vysporiadať sa so žalobcom uvádzaným dôvodom, ktorý ho mal liberovať, avšak dospel k záveru o jeho neexistencii. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa neodklonil od svojej rozhodovacej činnosti, ale zohľadnil skutkové okolnosti v prejednávanej veci. 51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabránenia nezmysleného trestania držiteľov colných režimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh, bola ustanovená prostredníctvom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia právna fikcia dodržania lehoty na ukončenie colného režimu tranzit. Pri skúmaní účelu uvedeného nariadenia správny súd vychádzal z bodu 54 recitálu Vykonávacieho nariadenia, z ktorého okrem iného, vyplýva, že jedným z cieľov jeho prijatia bolo uľahčiť legitímny obchod a zaistiť účinnosť colných kontrol a súčasne zabrániť všetkým rozdielom v prístupe zo strany colných správ jednotlivých členských štátov; v týchto procesných pravidlách sa určujú hlavné prvky postupov a zahŕňajú zjednodušenia a tým sa umožňuje colným správam aj hospodárskym subjektom plne využívať zosúladené efektívne režimy ako konkrétny príklad zjednodušenia obchodu. 52. Správny súd tiež preskúmal, či colný orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je rovnako vecou voľného uváženia, v rámci ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. 53. Prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali zákonne aj pri rozhodovaní o výške pokuty, keď prihliadli na všetky relevantné skutočnosti a po ich posúdení dospeli k záveru, že tieto odôvodňujú uloženie pokuty pri dolnej hranici určenej zákonom vo výške 200,- eur (maximálna hranica 99 581,75
eura). Správny súd má za to, že prvostupňový colný orgán sa pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na jej výšku s poukazom na § 74 ods. 1 Colného zákona. 54. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom predchádzajúcej právnej úpravy liberačného dôvodu a s tým spojenej rozhodovacej činnosti, keď ju nepovažoval za majúcu zásadný význam pre rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci B. C. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, C. D. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de E. proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho chodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú založené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vyporiadať sa s každým argumentom. 55. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP. 56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby mu nahradil trovy konania. 57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).