{"guid": "75c1cc94-1f0f-44f5-a19d-751a00aa6c94:5251c4a2-4f7a-476c-914a-7805fc84a06e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2", "spisova_znacka": "BA-5S/235/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/235/2021 z 9. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 9. apríla 2025, sp. zn. BA-5S/235/2021, ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2", "identifikacne_cislo": "1021201544", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-04-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/199", "nazov": "Colný zákon (199/2004 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/199-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5251c4a2-4f7a-476c-914a-7805fc84a06e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/235/2021\n1021201544\n09. 04. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1021201544.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: GESCOM s.r.o., so sídlom\nOkružná 9, Stupava, IČO: 44 221 975, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,\ns.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO , proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná cesta 66, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n256336/2021 zo dňa 24.06.2021, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Colný úrad A. rozhodnutím č. 144978/2021 zo dňa 13.04.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nuznal žalobcu za zodpovedného z naplnenia skutkovej podstaty colného deliktu podľa § 70 zák. č.\n199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „Colný zákon“), spôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. a) bod 1 Colného zákona,\nktorého sa dopustil tým, že ako držiteľ colného režimu tranzit Únie v colnom režime tranzit Únie nedodržal\npovinnosť stanovenú dňa 03.07.2019 colným úradom odoslania v tranzitnom vyhlásení predložiť tovar\nspolu so sprievodnými dokladmi colnému úradu určenia do 13.07.2019, ale tovar spolu so sprievodnými\ndokladmi bol predložený až dňa 17.07.2019, t.j. s omeškaním 4 dni. Uvedeným konaním žalobca porušil\npovinnosť ustanovenú v čl. 233 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.\n952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v znení neskorších zmien a súvisiacich právnych\npredpisov (ďalej len „Colný kódex Únie“). Za porušenie colných predpisov vyššie uvedeným spôsobom\nbola žalobcovi uložená pokuta podľa § 73 písm. a) v spojení s § 74 ods. 1 Colného zákona vo výške\nXXX eur.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 256336/2021 zo dňa 21.06.2021 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď dospel k záveru, že žalobca porušil povinnosť\nustanovenú v čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pričom liberačný dôvod uvedený v článku 306\nods. 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/2447, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá\nvykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 952/2013, ktorým sa\nustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“) stanovuje, že držiteľ colného režimu\ndodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie\nnespôsobil on, tzn. že nedodržanie lehoty bolo spôsobené okolnosťami, ktoré sú náležite odôvodnené k\n\nspokojnosti colného úradu a nedajú sa pripísať na vrub držiteľa colného režimu tranzit alebo prepravcu;\nide o okolnosti, ktorým by držiteľ' colného režimu tranzit alebo dopravca nemohli nijak zabrániť pri\nvynaložení patričného úsilia (ako napr. nehoda, zdravotná indispozícia, porucha vozidla, štrajk alebo\niné nepredvídateľné okolnosti). Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené\nv dohľade nad prepravou tovaru, ale na svoje povinnosti v podstate rezignoval a podieľal sa fakticky\nna preprave tovaru len ako vystaviteľ príslušných dokladov, pričom dôvody liberácie, aké uvádzal, by\nvo väčšej miere znamenali absolútne zbavenie sa zodpovednosti za nepredloženie tovaru v stanovenej\nlehote colnému úradu určenia, čo nemá opodstatnenie v čl. 233 ods.1 Colného kódexu Únie. Prípadnou\nzodpovednostnou dopravcu tovaru pritom nie je dotknutá zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit.\nDržiteľ colného režimu tranzit zodpovedá za to, že tovar bude v nezmenenom stave predložený colnému\núradu určenia v určenej lehote v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie\nidentifikácie tohto tovaru. Držiteľ colného režimu tranzit je osobou s najvyššou mierou zodpovednosti v\nrámci tohto colného režimu, čo vyplýva z čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, pričom ide o objektívnu\nzodpovednosť s možnosťou liberácie.\n3. Žalovaný zdôraznil, že pri skúmaní zodpovednosti v súlade s právnou úpravou uvedenou v článku\n306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia liberačný dôvod spočívajúci v priznaní sa dopravcu, že správu\nzabudol poslať ďalej žalobcovi, nie je uspokojivým preukázaním, že omeškanie nespôsobil žalobca.\nZodpovednosť právnických osôb za colný delikt je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, pričom\nzáujem spoločnosti je v zásade určený skutkovými podstatami uvedenými v § 72 Colného zákona a\nz hľadiska naplnenia týchto skutkových podstát colný orgán skúma, či sa právnická osoba dopustila\nniektorého z konaní vymenovaných v § 72 Colného zákona. Zodpovednosť držiteľa colného režimu\ntranzit zaniká naplnením liberačného dôvodu, ktorý v prejednávanom prípade naplnený nebol, keďže\nžalobcom uvádzaný liberačný dôvod nepovažoval žalovaný ako ani colný úrad za relevantný z hľadiska\nzbavenia sa zodpovednosti.\n4. Žalovaný poukázal aj na Manuál tranzitnej prepravy č. TAXUD/A2/005/2015 (ďalej len „Manuál\ntranzitnej prepravy“), Kapitola 4 - Formality v úrade určenia, bod 5 Predloženie po uplynutí časovej\nlehoty, v ktorom sú uvedené príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou plynutia\nčasovej lehoty, za ktoré sa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavnému zodpovednému, a to sú\nnapr. potvrdenka vydaná políciou (pokiaľ ide o nehodu, krádež..), potvrdenka vydaná zdravotnou službou\n(pokiaľ ide o lekárske ošetrenie), potvrdenka od havarijnej služby (v prípade opravy vozidla), akýkoľvek\ndôkaz o omeškaní z dôvodu štrajku alebo iných nepredvídateľných okolností, pričom o platnosti dôkazu\nrozhoduje colný úrad určenia. Hoci Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ide o úpravu tzv.\nsoft law, ide o medzinárodný nástroj, ktorý obsahuje princípy, normy, štandardy alebo iné vymedzenie\nželaného, preferovaného správania sa. Soft law vyjadruje preferenciu, ako by sa štát mal v určitej\nsituácii správať, pričom toto vyjadrenie preferovaného správania sa sleduje účel dosiahnutia cieľov\nmedzinárodného spoločenstva a na právne záväznú právnu úpravu a na soft law je príhodné nazerať\nako na kontinuum. Jeho dodržiavanie je záväzkom štátov politickej, resp. morálnej povahy, ktorého\nrešpektovanie a plnenie budú môcť ostatní členovia medzinárodného spoločenstva legitímne očakávať.\nColný úrad vyššie uvedené príklady možných dôkazov o nepredvídateľných okolnostiach pouvažoval\nza skutočnosti, ktorými by bolo možné uspokojivo preukázať, že držiteľ colného režimu tranzit alebo\ndopravca nespôsobili oneskorenie, avšak liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho\nnariadenia nie je nedostatočná komunikácia žalobcu s dopravcom.\nII.\nPodstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu vo veciach správneho trestania zo dňa\n08.09.2021, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového\nrozhodnutia, zrušenia oboch rozhodnutí a priznania náhrady trov konania. Žalobca mal za to, že\nnapadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ\nnapadnutého rozhodnutia, považoval žalobca za rozporný s administratívnymi spismi.\n6. Žalobca namietal, že dôvody, pre ktoré prišlo k prekročeniu lehoty na predloženie tovaru colnému\núradu určenia spočívali v konaní dopravcu, ktorého dňa 12.07.2019 informoval zmluvný partner, že\nnemá potrebné doklady pre ukončenie tranzitu, avšak dopravca túto správu ďalej zabudol poslať\n\nžalobcovi a keďže zamestnanec dopravcu zastupoval kolegu, nemal som vedomosť, že pre tranzit končí\nlehota. Toto vyjadrenie/priznanie dopravcu bolo pre žalobcu liberačným dôvodom podľa čl. 306 ods. 3\nVykonávacieho nariadenia, ktoré ho zbavuje zodpovednosti z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného\nkódexu Únie. Aj keby colné predpisy Únie vyššie uvedenú liberáciu neupravovali (quod non), žalobca\nskutočnosť, že dopravca nerešpektoval podmienky tranzitu objektívne nemal ako ovplyvniť, avšak v\nkonaní pred žalovaným a colným úradom ju preukázal. Za účelom riadneho zabezpečenia plnenia\npodmienok colného režimu tranzit podľa čl. 233 Colného kódexu Únie, žalobca uzavrel s dopravcom\nZmluvu o obstaraní vystavenia tranzitných dokladov a zaistenie colného dlhu pri doprave tovaru pod\ncolných dohľadom v režime tranzit zo dňa 10.7.2013 (ďalej len „Zmluva“), kde boli stanovené aj konkrétne\npovinnosti dopravcu pre realizáciu colných režimov tranzit.\n7. Z ustanovenia čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia vyplývajú iné liberačné dôvody ako si bez\nopory v uvedenom článku určil/stanovil žalovaný a spočívajú v uspokojivom preukázaní, že oneskorenie\nnespôsobil držiteľ colného režimu alebo dopravca. Následne sa uplatní pre jedného z nich alebo pre\nobidvoch fikcia dodržania lehoty podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, pričom je potrebné\npreukázať, že oneskorenie nespôsobil buď držiteľ colného režimu alebo dopravca, ale že ho spôsobil\nniekto iný ako je napr. príjemca a pre držiteľa colného režimu oneskorenie môže spôsobiť aj dopravca.\nZákladným predpokladom je však uspokojivé preukázanie nedodržania lehoty zo strany držiteľa colného\nrežimu alebo dopravcu, pričom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia neukladá týmto subjektom\nvynakladať akékoľvek patričné úsilie vo vzťahu, aby im nebolo bránené v dohľade nad prepravou\ntovaru, stačí keď preukážu, že oneskorenie uspokojivo nespôsobili oni. Zo strany žalovaného išlo o\nextenzívne kritériá pre uplatnenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia\na jeho formalistický výklad.\n8. Žalovaný naviac podmienil uplatnenie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho\nnariadenia predložením dôkazu, ktorý by preukázal ako bolo žalobcovi bránené v dohľade nad prepravou\ntovaru. Nielenže Colný kódex Únie a ani Vykonávacie nariadenie nepožadujú predložiť žiaden dôkaz o\nbránení v dohľade, ale ani nepracujú s pojmom bránenie v dohľade. Žalovaný tak extenzívnym výkladom\nčl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia založil nový liberačný dôvod.\n9. Žalobca mal na zabezpečenie svojich povinností podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie s\ndopravcom uzavretú Zmluvu. Dopravca vlastným priznaním porušil podmienky colného režimu tranzit\npodľa čl. 233 ods. 3 Colného kódexu Únie, keďže z dôvodov na jeho strane nebola dodržaná lehota\nna predloženie tovaru colnému úradu určenia podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Žalobca\nako držiteľ colného režimu tranzit podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie nemal žiaden dosah na\n„zabudnutie“ dopravcu, a navyše pri existencii Zmluvy a oneskorení spôsobenom dopravcom, nemôže\nniesť zodpovednosť za prejednávaný colný delikt. Ak žalovaný neprihliadal na existujúci liberačný dôvod\nžalobcu, je napadnuté rozhodnutie arbitrárne.\n10. Z dôvodu liberácie držiteľov colných režimov tranzit, pri banálnom porušení podmienok režimu\ntranzit spočívajúcich v prekročení lehoty na ukončenie colného režimu tranzit podľa čl. 297 ods. 1\nVykonávacieho nariadenia, pri ktorých bol tovar spolu so sprievodnými dokladmi predložený colným\norgánom, bola v colnej legislatíve od mája 2016 z dôvodu zabránenia nezmyselného trestania držiteľov\ncolných režimov a dopravcov v prípadoch, kde navyše nevznikol žiaden colný dlh, ustanovená\nprostredníctvom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia právna fikcia dodržania lehoty na ukončenie\ncolného režimu tranzit podľa čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia pre držiteľov colného režimu,\nak títo preukážu, že oneskorenie nespôsobili oni. V právnej veci žalobcu bolo liberačným dôvodom\npriznanie dopravcu, ktorý jednoducho zabudol poslať žalobcovi správu, čím opomenul svoje povinnosti\npri tovare pod colným dohľadom. Skutočnosť, že tovar bol spolu so sprievodnými dokladmi predložený\ncolným orgánom 4 dni po stanovenej lehote, nemala žiaden dosah na ohrozenie finančných záujmov\nÚnie a jej členských štátov, keďže počas colného režimu tranzit je colný dlh vždy zabezpečený a tovar\nbol predložený colným orgánom, takže neunikol spod colného dohľadu.\n11. Pri skúmaní zodpovednosti za porušenie článku 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobca\nnepostačuje uplatniť len princíp objektívnej zodpovednosti, keďže pre účely skúmania liberačného\ndôvodu podľa ustanovenia čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenie je potrebné skúmať subjektívne\nkonanie osoby, ktorá spôsobila oneskorenie. Skúmanie existencie liberačného dôvodu má prednosť\npred bezbrehým uznávaním/konštatovaním naplnenia predpokladov objektívnej zodpovednosti podľa čl.\n\n233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, pokiaľ bol do konania predložený liberačný dôkaz v zmysle\nčl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Z dôvodu preukázaného porušenia čl. 233 ods. 3 Colného\nkódexu Únie v spojení s čl. 297 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia v nadväznosti na priznanie dopravcu,\nje predpokladom neporušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie žalobcom, keďže v konaní\nboli v jeho prospech preukázané podmienky liberácie.\n12. Žalobca namietal, že použitý Manuál tranzitnej prepravy nie je právne záväzný, ale je všeobecne\nakceptovaný, avšak colné orgány neprebrali na účely fungovania colných režimov tranzit všetky\nustanovenia z tranzitného manuálu, ale používajú ho ako pomôcku. Pokiaľ Manuál tranzitnej prepravy\nuvádza príklady nepredvídateľných okolností, ktoré sú príčinou uplynutia časovej lehoty, ale za ktoré\nsa nemôže pripisovať vina prepravcovi ani hlavného zodpovednému, ide len súhrn možných prípadov,\npričom tieto sa môžu týkať aj nepredvídateľných okolností. Takže do úvahy prichádzajú nie len\nnepredvídateľné okolností, ale aj iné okolnosti, ktorými sa uspokojujúco preukáže, že oneskorenie\nnespôsobil držiteľ colného režimu alebo dopravca. Pokiaľ usmernenia komisie nie sú právne záväzné,\nnie je možné podmieňovať naplnenie liberačných dôvodov podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho\nnariadenia podmienkami a dôkazmi, ktoré vyplývajú z právne nezáväzného usmernenia.\n13. V prípade čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia nie je liberačným dôvodom uspokojené\npreukázanie vyššej moci alebo nepredvídateľnej okolnosti. Liberačný dôvod nemožno vykladať\nreštriktívne, len s odkazom na bod 5. Kapitoly 4 Manuálu tranzitnej prepravy, ale uplatnením\ngramatického a logického výkladu tak, že uspokojujúce preukázanie oneskorenia, je možné preukázať\nnie len zásahom vyššej moci, resp. nepredvídateľnou okolnosťou. Žalovaný a colný úrad nesprávne\nprávne posúdili skutkový stav, pretože formalistickým výkladom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia\nuznali žalobcu zodpovedným z porušenia čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie, a to aj\nnapriek tomu, že vyjadrenie dopravcu predstavuje pre žalobcu liberačný dôvod. Colným orgánom\nbolo uspokojivo preukázané, že oneskorenie dodania tovaru v lehote určenej podľa čl. 297 ods. 1\nVykonávacieho nariadenia nespôsobil on, ale dopravca.\n14. Žalobca tiež namietal aplikáciu uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2010-20 a sp. zn. III.\nÚS 168/09-20 ako vychádzajúcich z inej právnej úpravy.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.11.2021, pričom zotrval na dôvodoch uvedených\nv napadnutom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n16. Žalovaný zdôraznil, že držiteľovi colného režimu tranzit Únie prináleží, aby predložil tovar v\nnezmenenom stave colnému úradu určenia v určenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými\norgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto tovaru. Zodpovednosť držiteľa colného režimu tranzit Únie,\nmá zabezpečiť starostlivé a jednotné uplatňovanie ustanovení tohto režimu a riadny priebeh tranzitných\noperácií v záujme finančných záujmov Únie a jej členských štátov.\n17. K uplatneniu liberačného dôvodu uvedeného v článku 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia žalovaný\nuviedol, že tento je potrebné uspokojujúco preukázať, teda že nedodržanie lehoty bolo spôsobené\nokolnosťami, ktoré sú náležite odôvodnené k spokojnosti colného úradu a nedajú sa pripísať na vrub\ndržiteľa colného režimu tranzit alebo prepravcu. Ide o okolnosti, ktorým by držiteľ colného režimu tranzit\nalebo dopravca nemohli nijak zabrániť pri vynaložení patričného úsilia (ako napr. nehoda, zdravotná\nindispozícia, porucha vozidla, štrajk alebo iné nepredvídateľné okolnosti). V prejednávanom prípade\nžalobca nepredložil žiadny dôkaz, že by mu bolo akokoľvek bránené v dohľade nad prepravou tovaru,\nhoci predloženie takýchto dôkazov by do značnej miery prispelo k uplatneniu sporného ustanovenia\nobsahujúceho liberačný dôvod využiteľný v prospech žalobcu. Pokiaľ by žalobca riadne plnil svoje\npovinnosti držiteľa colného režimu tranzit, mohol v danom prípade zabrániť omeškaniu predložiť tovar\nspolu so sprievodnými dokladmi colnému úradu určenia v určenej lehote.\n18. Žalobcom predloženú Zmluvu žalovaný považoval za irelevantnú, s tým, že žalobca ňou nemôže\nargumentovať v konaní pred správnym orgánom, kde právne akty súkromného práva nemajú svoje\nmiesto. Z ustanovení zmluvy vyplýva, že žalobca svoje povinnosti v rámci colného režimu tranzit\n\nÚnie preniesol na dopravcu. Pri vyvodení administratívnej zodpovednosti nie je prenesenie zákonnej\npovinnosti na inú osobu bez zodpovedajúcej právnej úpravy možné. Žalobca vystupuje ako držiteľ\ncolného režimu tranzit v rámci výkonu podnikateľskej činnosti za odmenu a tiež na nevyhnutnosť znášať\nprípadné podnikateľské riziko predstavované možnou stratou spôsobenou nedodržiavaním povinností\ndržiteľa colného režimu tranzit.\n19. Žalovaný k aplikácii uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2010-20 a sp. zn. III. ÚS 168/09-20\nzdôraznil, že Ústavný súd SR podal výklad sporného liberačného dôvodu uvedeného v Dohovore o\nspoločnom tranzitnom režime, ktorý je totožný s liberačným dôvodom uvedeným v článku 306 ods. 3\nVykonávacieho nariadenia. Uvedená problematika nie je riešená podstatne inak od predchádzajúcej\nprávnej úpravy ani v súčasnosti a liberačný dôvod bol aj pred májom 2016 vo vykonávacom nariadení\nk Colnému kódexu Únie.\n20. Článok 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia síce priamo neuvádza povinnosť vynakladať akékoľvek\npatričné úsilie v tomto vzťahu, ale ukladá povinnosť uspokojivo preukázať, že oneskorenie nespôsobil\ndržiteľ colného režimu Únie alebo dopravca, avšak výraz „uspokojivo“ si žalobca zamieňa s významom\n„bez zodpovednosti“. Žalobcovi, ako osobe znalej colných predpisov vzhľadom na jeho podnikateľskú\nčinnosť, malo byť zrejmé, že tranzitným režimom sa umožňuje odklad platenia cla a spotrebnej dane,\nDPH a iných poplatkov za tovar počas jeho prepravy z úradu odoslania do úradu určenia; vstúpenie\ndo právneho vzťahu ako držiteľ colného režimu tranzit je spojené aj s prevzatím zodpovednostných\npráv a povinností vyplývajúcich z tohto colného režimu. Jeho používanie však nie je nijako záväzné.\nS ohľadom na dobu omeškania s dodaním tovaru colnému úradu určenia, počas ktorej nemohol colný\norgán vykonávať colný dohlaď nad tovarom, nie je možné hovoriť o „banálnom“ porušení podmienok\ncolného režimu tranzit Únie.\n21. Žalovaný pri posudzovaní zodpovednosti v nadväznosti na žalobcom uvádzaný liberačný dôvod\nvychádzal aj z argumentácie Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-154/16, kde súd urobil výklad pojmu\n„nepredvídateľná okolnosť“ (taká ako je vo veci samej vychádzajúc z Manuálu tranzitnej prepravy), a\nto, či sa javí ako neobvyklá pre hospodársky subjekt a nezávislá od jeho vôle, a či sa nedalo zabrániť\njej dôsledkom napriek všetkej vynaloženej náležitej starostlivosti, z uznesení Ústavného súdu SR, aj z\nManuálu tranzitnej prepravy. Príklady možných dôkazov o nepredvídateľných okolnostiach uvedených\nv Manuáli tranzitnej prepravy považoval žalovaný za skutočnosti, ktorými by bolo možné uspokojivo\npreukázať, že držiteľ colného režimu tranzit nespôsobil oneskorenie, liberačným dôvodom však nie je\nnedostatočná komunikácia žalobcu s dopravcom.\nIV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n22. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4\nods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne\nsúdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“\nPredmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho\nsúdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je\nvedená pod sp. zn.: BA – 5S/235/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k Rozvrhu práce Správneho súdu\nv Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené\nv záhlaví tohto rozsudku.\n23. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté\nrozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní tak ako vyplýval\nz obsahu žaloby, a to v rozsahu žalobných bodov, majúc na pamäti, že vo veci sa jedná o správnu žalobu\nvo veciach správneho trestania, pričom nevzhliadol dôvod pre postup podľa § 196 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).\n\n24. Správny súd v Bratislave rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 09.04.2025\nnariadeného v súlade s § 107 ods. 1 písm. a) SSP, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu\na zástupkyňa žalovaného.\n25. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n26. Podľa čl. 5 ods. 35 Colného kódexu Únie, „držiteľ colného režimu“ je:\na) osoba, ktorá podáva colné vyhlásenie, alebo osoba, na ktorej účet sa uvedené vyhlásenie podáva;\nalebo\nb) osoba, na ktorú sa previedli práva a povinnosti vyplývajúce z colného režimu.\n27. Podľa čl. 233 ods. 1 Colného kódexu Únie, držiteľ colného režimu tranzit Únie je zodpovedný za\nvšetky tieto body:\na) predloženie tovaru v nezmenenom stave, ako aj požadovaných informácií, colnému úradu určenia v\nurčenej lehote a v súlade s opatreniami prijatými colnými orgánmi na zabezpečenie identifikácie tohto\ntovaru;\nb) dodržiavanie colných predpisov týkajúcich sa colného režimu;\nc) ak colné predpisy neustanovujú inak, poskytnutie záruky na zabezpečenie zaplatenia sumy\ndovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo iných platieb ustanovených inými\npríslušnými platnými predpismi, ktoré môžu vzniknúť pri tovare.\n28. Podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia, ak sa tovar predložil po uplynutí lehoty, ktorú\nstanovil colný úrad odoslania v súlade s článkom 297 ods. 1 tohto nariadenia, predpokladá sa, že držiteľ\ncolného režimu dodržal lehotu, ak on alebo dopravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže,\nže oneskorenie nespôsobil on.\n29. Podľa § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona, colného deliktu alebo colného priestupku sa\ndopustí ten, kto nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do osobitného colného\nrežimu.\n30. Podľa § 74 ods. 1 Colného zákona, za colný delikt možno podľa závažnosti porušenia colných\npredpisov uložiť pokutu do 99 581,75 eura; ak ide o colný delikt podľa § 72 ods. 1 písm. o), do 331\n939,18 eura.\n31. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia\na konania predchádzajúceho ich vydaniu dospel k záveru, že námietky žalobcu neboli spôsobilé\nspochybniť zákonnosť týchto rozhodnutí. Žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit, ktorý je hlavným\nzodpovedným, mal vedomosť, že tovar sa prepravuje pod colným dohľadom a tovar treba v stanovenej\nlehote predložiť colnému úradu určenia spolu so sprievodnými dokladmi.\n32. Zodpovednosť za colné delikty právnických osôb je koncipovaná ako zodpovednosť objektívna\ns možnosťou liberácie. Už len samotná skutočnosť, že určité konanie, správanie, je zákonodarcom\nformálne vyhlásené za colný delikt, vyjadruje jeho spoločenskú nebezpečnosť a závažnosť. Objektívnou\nzodpovednosťou sa rozumie zodpovednosť za protiprávny stav a to bez ohľadu na to, či zodpovedná\nosoba následok v podobe protiprávneho stavu zavinila. Objektívnu zodpovednosť možno v zásade\nvnímať aj ako zodpovednosť za výsledok, ktorým je v prejednávanej veci omeškanie/oneskorenie\ns predložením tovaru a sprievodných dokumentov colnému úradu určenia. Objektívna zodpovednosť\nvzniká aj vtedy, keď zodpovednostný subjekt nevie, nemôže a ani nemusí vedieť o vzniku protiprávneho\nstavu. Znakmi objektívnej zodpovednosti sú: porušenie právnej povinnosti, vznik protiprávneho stavu\na príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom protiprávneho stavu /kauzálny\nnexus/.\n33. Podstatou obrany žalobcu bolo tvrdenie, že vo veci existoval liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods.\n3 Vykonávacieho nariadenia, teda že oneskorenie nespôsobil žalobca, za ktorý považoval nedbanlivé\nkonanie dopravcu, opísané v administratívnom spise /ktorý mu zabudol oznámiť, že tranzit nie je možné\n\nuskutočniť v lehote stanovenej colným úradom, keďže treťou osobou mu neboli dodané potrebné\ndoklady/.\n34. Správny súd prvotne zdôrazňuje, že žalobca ako držiteľ colného režimu tranzit Únie mal vo vlastnom\nzáujme za účelom dodržania zákonných povinností vynaložiť patričné úsilie na to, aby bolo tranzitné\nvyhlásenie spolu s tovarom a sprievodnými dokladmi predložené colnému úradu určenia v stanovenej\nlehote, ktorá povinnosť vyplýva žalobcovi práve z čl. 233 ods. 1 písm. a) Colného kódexu Únie.\n35. Žalobca v podanej žalobe netvrdil, ani z obsahu pripojených spisov správny súd nezistil, že\nby akýmkoľvek spôsobom pred uplynutím lehoty na predloženie tovaru a sprievodných dokumentov\ncolnému úradu určenia kontaktoval dopravcu resp. bežným a obvyklým spôsobom pri výkone svojej\npodnikateľskej činnosti v súčinnosti s dopravcom sa hocijakým spôsobom zaujímal o stav tovaru po tom,\nčo vystavil tranzitný doklad a tak dbal na splnenie svojich povinnosti vyplývajúcich z čl. 233 ods. 1 písm.\na) Colného kódexu Únie.\n36. Dôkazné bremeno v prípade uplatňovania liberačného dôvodu zaťažuje žalobcu, ktorý bol povinný\nprvotne uviesť colnému úradu skutočnosti, ktoré podľa neho predstavujú liberačný dôvod (i) a následne\n(ii) povinnosť existenciu liberačného dôvodu uspokojujúco preukázať tak, aby o jej existencii nemohli\nbyť žiadne pochybnosti (predložiť/označiť dôkaz).\n37. K zániku zodpovednosti za colný delikt a následnému upusteniu od uloženia zodpovedajúcej sankcie\nmôže dôjsť len za existencie liberačného dôvodu, ktorým vo všeobecnosti možno rozumieť skutočnosť\nalebo výnimočnú okolnosť, ktorá nastala objektívne a nezávisle a nemožno rozumne predpokladať,\nže by právnická osoba túto skutočnosť alebo jej následky odvrátila alebo prekonala. Na zbavenie sa\nzodpovednosti právnickej osoby za colný delikt nepostačuje len všeobecný odkaz na nedbanlivostné\nkonanie tretej osoby, keďže liberačným dôvodom nie je porušenie povinnosti zo strany zmluvného\npartnera. Liberačné dôvody v rámci objektívnej zodpovednosti právnických osôb možno pripodobniť\nk zodpovednosti fyzických osôb za priestupok spáchaný z nedbanlivosti. Inak povedané, nedbanlivosť\nfyzickej osoby pri zodpovednosti za priestupok možno prirovnať k nevynaloženiu primeraného úsilia\nprávnickej osoby pri zodpovednosti za správny /tu colný/ delikt. Na základe tejto premisy neobstojí\nobrana žalobcu, že nemal povinnosť vynakladať akékoľvek úsilie vo vzťahu k zabezpečeniu včasného\npredloženia tovaru a príslušných dokladov a že nebol povinný vykonávať žiaden dohľad nad tranzitnou\noperáciou.\n38. Časťou argumentácie žalobcu bolo tvrdenie, že z čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia nijako\nnevyplýva, že liberačným dôvodom by mohli byť len okolnosti, ktoré sú nepredvídateľné; pre liberáciu\nmožno použiť aj iné okolnosti, ktorými sa uspokojujúco preukáže, že oneskorenie nespôsobil držiteľ\ncolného režimu alebo dopravca. Na tomto mieste správny súd poukazuje, že z administratívneho spisu\nani z vyjadrení žalobcu nebolo možné zistiť dostatočne určitý dôvod, pre ktorý ním označenou treťou\nosobou nebolo možné získať potrebné poklady, teda konkrétny dôvod omeškania s ukončením tranzitnej\noperácie; táto okolnosť a jej povaha ostala správnemu súdu neznáma. Poukázanie na vyjadrenie\ndopravcu bez bližšieho objasnenia skutkových okolností tak vyhodnotil správny súd totožne s colnými\norgánmi ako nedostatočné na to, aby mohlo predstavovať liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods.\n3 Vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ by liberačným dôvodom mohli byť aj iné ako nepredvídateľné\nokolnosti, ipso facto okolnosti predvídateľné, za súčasného akceptovania nečinnosti povinných osôb,\ntakýmto výkladom by bola popretá idea liberačných dôvodov ako právom predvídaných výnimiek, ako\nosobitých výnimočných okolností kedy sa neuplatní objektívna zodpovednosť (ako pravidlo).\n39. Čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia neuvádza liberačné dôvody in concreto, len vo všeobecnej\nrovine stanovuje, že držiteľ colného režimu musí uspokojivo preukázať, že omeškanie nespôsobil a toto\nsúčasne preukázať k spokojnosti colného úradu.\n40. Správny súd sa v ďalšom zaoberal otázkou, čo je potrebné rozumieť pod pojmom „nespôsobil“\nako základom liberačného dôvodu, ktorý výraz však nemožno zamieňať so záverom o nezavinení\noneskorenia, keďže v prípade colného deliktu sa jedná o objektívnu zodpovednosť bez ohľadu na\nsubjektívnu stránku (zavinenie).\n\n41. Porovnaním jednotlivých jazykových verzií čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia správny súd\nzistil, že v českom znení sa používa spojenie „zpoždění nelze přičítat“; z anglického znenia je zrejmé,\nže zodpovedná osoba dokazuje, že jej nemožno omeškanie pripísať, priradiť (not attributable to), z\nnemeckého znenia vyplýva, že zodpovedná osoba preukazuje, že za omeškanie nezodpovedá (nicht ...\nverantwortlich ist). Z uvedeného vyplýva, že hoci existujú určité odchýlky v použitej terminológii,\nspoločným znakom je to, že omeškanie nemá pôvod v konaní/opomenutí zodpovednej osoby.\n42. Z Manuálu tranzitnej prepravy vyplýva, že ak predloženie tovaru a dokladu nastalo po uplynutí\nlehoty, ktorú stanovil colný úrad odoslania, predpokladá sa, že držiteľ colného režimu alebo prepravca\ndodržal lehotu, ak on alebo prepravca colnému úradu určenia uspokojujúco preukáže, že oneskorenie\nnespôsobil on. Príklady dôkazov o nepredvídaných okolnostiach, ktoré sú príčinou uplynutia lehoty,\nale za ktoré sa nemôže pripisovať vina dopravcovi ani držiteľovi colného režimu: • potvrdenka vydaná\npolíciou (napríklad, pokiaľ ide o nehodu alebo krádež), • potvrdenka vydaná zdravotnou službou\n(napríklad, pokiaľ ide o lekárske ošetrenie), • potvrdenka od havarijnej služby (napríklad, pokiaľ ide o\nopravu vozidla), • akýkoľvek dôkaz odkladu z dôvodu štrajku, nepriaznivých poveternostných podmienok\nalebo iných nepredvídaných okolností.\n43. Manuál tranzitnej prepravy síce nie je právne záväzný, jeho obsahom sú pravidlá, ktoré nie sú prísne\nvynútiteľné (ide o pravidlá s povahou soft law), tento dokument je však súčasťou právnych systémov\nv spoločnom priestore európskeho právneho poriadku, a teda pri interpretácii všeobecných pojmov je\npotrebné z neho vychádzať za účelom uniformného aplikovania pravidiel vzťahujúcich sa na jednotný\ncolný priestor Únie. Cieľom tohto dokumentu je zaistiť konzistentné uplatňovanie právnych predpisov o\ntranzite pri rovnakom zaobchádzaní so všetkými hospodárskymi subjektmi, pričom obsahuje štandardný\nvýklad spôsobu, akým by všetky colné orgány uplatňujúce colný režim tranzit Únie prostredníctvom\nadministratívneho opatrenia mali vykonávať právne predpisy o tranzite.\n44. Manuál tranzitnej prepravy nepochybne obsahuje demonštratívny výpočet dôkazov\no nepredvídaných udalostiach, ktoré možno predložiť colným orgánom pre relevanciu a uspokojivé\npreukázanie liberačného dôvodu podľa čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia. Z uvedeného hoc\ndemonštratívneho výpočtu o „nepredvídaných okolnostiach“, je zrejmé, že sa napospol týka okolností,\nktorých spoločným kvázi kvalifikačným znakom je ich výnimočnosť (teda, že nejde o okolnosť bežnú\na obvyklú v každodennej činnosti zodpovednej osoby), prípadne pôvod a vznik týchto okolností je\nmimo sféry pôsobenia zodpovednej osoby, ktoré táto osoba nemohla nijako ovplyvniť, ako príklad\nnepredvídanej udalosti je uvádzaná dokonca vyššia moc (nepriaznivé poveternostné podmienky).\nNaviac aj z gramatického významu slova nepredvídaný vyplýva, že sa jedná o okolnosť neočakávanú,\nnečakanú či prekvapujúcu. Nepôjde tak o akúkoľvek udalosť, ktorej následkom zodpovedná osoba\nnezabránila napríklad vlastnou nedbanlivosťou/nečinnosťou tak, ako tomu bolo v prejednávanej veci;\npre to, aby určitá okolnosť mohla predstavovať liberačný dôvod je potrebné, aby obsahovala práve prvok\nneočakávanosti či nepredvídateľnosti (súladne s úvahami správneho súdu vyslovenými v bode 38 tohto\nrozsudku). Ako nedôvodný bol tak posúdený argument žalobcu, že liberačným dôvodom bolo to, že mu\ndopravca „jednoducho“ zabudol poslať správu.\n45. Na základe uvedeného možno liberačný dôvod v zmysle čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia vo\nvšeobecnosti charakterizovať ako nepredvídanú udalosť (nepochybne aj iného charakteru ako udalosti,\ndôkazy o ktorých konkrétne spomína Manuál tranzitnej dopravy) za súčasného splnenia podmienky,\nže sa jedná o pre zodpovednú osobu okolnosť prekvapujúcu a nečakanú, ktorú nemožno odvrátiť ani\nrealizáciou všetkých možných opatrení, ktorými by zabezpečila splnenie dotknutej povinnosti, ktoré bola\nschopná objektívne vykonať.\n46. Keďže správny súd dospel k záverom o možnosti liberácie v zásade len z dôvodov nepredvídaných\nresp. nepredvídateľných okolností, možno vo veci podporne poukázať aj na závery Súdneho dvora EÚ\nvo veci C-154/16, ktorý v bode 61, uviedol, že v kontexte colnej právnej úpravy sa oba pojmy „vyššia\nmoc“ a „nepredvídaná okolnosť“ vyznačujú objektívnym prvkom týkajúcim sa existencie neobvyklých\nokolností, ktoré sú nezávislé od vôle hospodárskeho subjektu, a subjektívnym prvkom, ktorý spočíva\nv povinnosti dotknutej osoby zabezpečiť sa proti následkom neobvyklej udalosti prijatím vhodných\nopatrení bez toho, aby priniesla neprimerané obete (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra\n2007, Société Pipeline Méditerranée et Rhône, C-314/06, EU:C:2007:817, bod 24; zo 14. júna 2012,\nCIVAD, C-533/10, EU:C:2012:347, bod 28; uznesenie z 21. septembra 2012, Noscira/ÚHVT, C-69/12 P,\n\nneuverejnené, EU:C:2012:589, bod 39; uznesenie predsedu Súdneho dvora z 30. septembra 2014,\nFaktor B. i W. Gęsina/Komisia, C-138/14 P, neuverejnené, EU:C:2014:2256, bod 19, ako aj rozsudok zo\n4. februára 2016, C & J Clark International a Puma, C-659/13 a C-34/14, EU:C:2016:74, bod 192).\n47. Pokiaľ žalobca predložil v súdnom konaní Zmluvu, správny súd uvádza, že zmluvnými dojednaniami\nsa nemožno zbaviť zodpovednosti za plnenie právnych povinností ustanovených colnými predpismi;\nv prípade ak sa žalobca domnieval, že zmluvný partner porušil ustanovenia danej Zmluvy, môže sa\npríslušnými právnymi prostriedkami domáhať plnení plynúcich zo zodpovednosti za porušenie zmluvnej\npovinnosti. Nad rámec uvedeného správny súd poukazuje aj na povinnosti žalobcu plynúce zo Zmluvy\n(ktorý bol v prejednávanej veci obstarávateľom), keď z čl. III písm. B bod 2 Zmluvy je zrejmé, že\nžalobca bol povinný bez zbytočného odkladu upozorniť objednávateľa (dopravcu) okrem iného na riadne\nneukončenie tranzitnej operácie, čo žalobca nespravil.\n48. Vo vzťahu k uspokojivému preukázaniu, že oneskorenie nespôsobil žalobca, správny súd uvádza,\nže „uspokojivosť“ preukázania je právnym pojmom neurčitým, pričom náleží colným orgánom, aby\nobsah tohto pojmu v konaní ustálili prostredníctvom riadne a náležite odôvodnenej správnej úvahy,\npričom správny súd preskúmava správnu úvahu len v limitoch vyplývajúcich mu z § 27 ods. 2, 3 SSP,\na teda či nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že\npodstatným pre ustálenie o zodpovednosti žalobcu za správny delikt bol záver o absencii liberačného\ndôvodu, nie nedostatok dôkazov preukazujúcich relevantný liberačný dôvod.\n49. Colné orgány sa v preskúmavaných rozhodnutiach riadne zaoberali posúdením existencie\nliberačného dôvodu a jeho následným preukázaním. Liberačný dôvod v tvrdeniach žalobcu nevzhliadli\na následne sa náležite vysporiadali s námietkami žalobcu a svoje závery o neexistencii liberačného\ndôvodu a vyvodení zodpovednosti žalobcu za spáchanie colného deliktu podľa § 70 Colného zákona,\nspôsobom uvedeným v § 72 ods. 1 písm. e) bod 1 Colného zákona dostatočne odôvodnili.\n50. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadom odklonu v rozhodovacej činnosti žalovaného, ktorý sa v\nporovnaní s napadnutým rozhodnutím odlišne vyjadril k uplatňovaniu čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho\nnariadenia v rozhodnutí č. 496651/2019, túto vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V uvedenom\nrozhodnutí žalovaný iba konštatoval povinnosť vyhodnotiť namietané „poľahčujúce okolnosti“ v kontexte\nčl. 306 ods. 3 Vykonávacieho nariadenia č. 2015/2447. V napadnutom rozhodnutí žalovaný neopomenul\nvysporiadať sa so žalobcom uvádzaným dôvodom, ktorý ho mal liberovať, avšak dospel k záveru o jeho\nneexistencii. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa neodklonil od svojej rozhodovacej činnosti, ale\nzohľadnil skutkové okolnosti v prejednávanej veci.\n51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu, že v colnej legislatíve od mája 2016 z\ndôvodu zabránenia nezmysleného trestania držiteľov colných režimov a dopravcov v prípadoch, kde\nnavyše nevznikol žiaden colný dlh, bola ustanovená prostredníctvom čl. 306 ods. 3 Vykonávacieho\nnariadenia právna fikcia dodržania lehoty na ukončenie colného režimu tranzit. Pri skúmaní účelu\nuvedeného nariadenia správny súd vychádzal z bodu 54 recitálu Vykonávacieho nariadenia, z ktorého\nokrem iného, vyplýva, že jedným z cieľov jeho prijatia bolo uľahčiť legitímny obchod a zaistiť\núčinnosť colných kontrol a súčasne zabrániť všetkým rozdielom v prístupe zo strany colných správ\njednotlivých členských štátov; v týchto procesných pravidlách sa určujú hlavné prvky postupov a\nzahŕňajú zjednodušenia a tým sa umožňuje colným správam aj hospodárskym subjektom plne využívať\nzosúladené efektívne režimy ako konkrétny príklad zjednodušenia obchodu.\n52. Správny súd tiež preskúmal, či colný orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak\nzákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho\nnásledok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je rovnako vecou voľného uváženia, v rámci\nktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu,\njeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj\npreventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby. Pri uložení pokuty\nsprávny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania.\n53. Prvostupňový správny orgán a žalovaný postupovali zákonne aj pri rozhodovaní o výške pokuty,\nkeď prihliadli na všetky relevantné skutočnosti a po ich posúdení dospeli k záveru, že tieto odôvodňujú\nuloženie pokuty pri dolnej hranici určenej zákonom vo výške 200,- eur (maximálna hranica 99 581,75\n\neura). Správny súd má za to, že prvostupňový colný orgán sa pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty\nvysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré majú významný vplyv na jej výšku s poukazom na § 74\nods. 1 Colného zákona.\n54. Správny súd sa bližšie nezaoberal námietkou žalobcu ohľadom predchádzajúcej právnej úpravy\nliberačného dôvodu a s tým spojenej rozhodovacej činnosti, keď ju nepovažoval za majúcu zásadný\nvýznam pre rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že\nvychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci B. C. proti Španielsku,\nrozsudok zo dňa 21. januára 1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, C. D. proti Španielsku, rozsudok\nzo dňa 09. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de E. proti Holandsku, rozsudok zo\ndňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku\nbola daná súdom podrobná odpoveď. Podľa štandardnej judikatúry súdu reflektujúcej princíp riadneho\nchodu spravodlivosti musia súdne rozhodnutia v dostatočnej miere obsahovať dôvody, na ktorých sú\nzaložené. Povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť ponímaná v takom zmysle, že je potrebné\nvyporiadať sa s každým argumentom.\n55. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol\npostupom podľa § 190 SSP.\n56. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby mu nahradil trovy konania.\n57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\n\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9b76e7b9-24c7-4ede-bcd5-52086cdac335", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 6/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2010 z 21. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9b76e7b9-24c7-4ede-bcd5-52086cdac335"}, {"guid": "ussr:3d4af1bc-d5ce-4561-b08b-87f0a1950181", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/09 z 16. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-16", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3d4af1bc-d5ce-4561-b08b-87f0a1950181"}], "citovane_v": []}