Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/28/2021 1021200322 25. 03. 2025 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200322.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Marekom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: Ing. A. B., so sídlom: C. XX, D., IČO: XX XXX XXX, v zastúpení: AKFU LEGAL s.r.o., so sídlom: Havlíčkova 11A, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 85921-2/2020-BA zo dňa 30. decembra 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-0211556320-GC04/20 zo dňa 09. júla 2020 Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 144 ods. 1, § 152a, § 178 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZSP“) predpísala žalobcovi poistné za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014 spolu v sume XX.XXX,XX eur. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnila podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a/, § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, § 129 ZSP a vecne tým, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún
2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, decembert2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, čím porušil ustanovenia §128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b), § 20 ods. 1 písm. b), §26 ods. 1, §27 ods. 1 a § 28 ods. 1, § 21 ods. 1 písm. b), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 ZSP. 3. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom vzniesol námietku premlčania. 4. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 85921-2/2020-BA zo dňa 30. decembra 2020 podľa § 179 ods. 1 písm. b/ ZSP odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu prvého stupňa. 5. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 5, § 14 ods. 1 písm. h/, § 15 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, § 138 ods. 9, § 138 ods. 5, 9, § 128 ods. 1 písm. c/, § 129 ods. 2, § 130 písm. c/, § 131 ods. 1 písm. c/, § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 ZSP a vecne tým, že podľa údajov z Daňového riaditeľstva (od 1. januára 2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) príjem žalobcu zo živnosti za rok 2007 (X XXX XXX,XX SKK - daňové priznanie z 31. marca 2008) presiahol zákonom ustanovenú sumu XX XXX,XX SKK pre rok 2007, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2008 (X XXX XXX,XX SKK daňové priznanie z 31. marca 2009) presiahol zákonom ustanovenú sumu XXX XXX,XX SKK pre rok 2008, príjem účastníka konania zo živnosti za rok 2009 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 31. marca 2010) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2009, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2010 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 31. marca 2011) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2010, príjem žalobcu zo živnosti za rok 2011 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 30. marca 2012) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2011, a príjem žalobcu zo živnosti za rok 2012 (XX XXX,XX eur - daňové priznanie z 4. júna 2013) presiahol zákonom ustanovenú sumu X XXX,XX eur pre rok 2012. Na základe tejto skutočnosti bol žalobcu v období, za ktoré mu bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. 6. Prvostupňový orgán kontrolou platieb poistného zistil, že žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za obdobie január 2009 do jún 2014 do dňa vydania napadnutého rozhodnutia neuhradil vôbec, čím vznikla dlžná suma na poistnom spolu vo výške XX XXX,XX eur. 7. Žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo v predmetnom období, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (t.j. mal živnostenské oprávnenie) a zároveň jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2007 až 2012 presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobcovi, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe, vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov. 8. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, písomne vyzvala žalobcu na predloženie registračných listín fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007. Žalobca si list č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, prevzal dňa 31. júla 2019. Pretože žalobca nepredložil tieto dokumenty, t. j. nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 21. februára 2020 vydala rozhodnutie č. 700-0209011820-GC09/20 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 1. júla 2007. 9. Na základe uvedených skutočností, Sociálna poisťovňa, ústredie, námietku premlčania, ktorú vzniesol žalobca voči napadnutému rozhodnutiu neuznala, pretože žalobca nesplnil zákonom stanovenú povinnosť, t.j. nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne.
II. Správna žaloba 10. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 15.03.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia zo dňa 30. decembra 2020 v spojení s rozhodnutím zo dňa 09. júla 2020. 11. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že je rezidentom Českej republiky a samostatne zárobkovo činnou osobou. Dňa 28.07.1993 žalobcovi vzniklo oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti na území Českej republiky, kde však podnikateľskú činnosť nevyvíja. 12. Podstatnú časť podnikateľskej činnosti žalobca vykonáva prostredníctvom obchodnej spoločnosti ATRIOS Projektmanagement & Development GmbH, so sídlom Brachelligasse 15-2, 1220 Wien, založenej dňa 31.12.1999 podľa práva Rakúskej republiky. Na území tohto štátu má žalobca zároveň svoje bydlisko a centrum svojich životných a podnikateľských záujmov. Z uvedených dôvodov je žalobca od 31.12.1999 platiteľom poistného v Rakúskej republike, ktorej legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha. Žalobca od 23.06.2006 vykonáva ako fyzická osoba v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom časť podnikateľskej činnosti aj na území Slovenskej republiky. S prihliadnutím na riadne uhrádzanie poistného do systému sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky mal žalobca za to, že v Slovenskej republike mu táto povinnosť nevznikla a z tohto dôvodu v rozhodnom období nevykonával platby poistného v Slovenskej republike. 13. V nadväznosti na túto skutočnosť Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím zo dňa 21.02.2020 určila, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie s účinnosťou od 01.07.2007. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. O odvolaní voči rozhodnutiu o vzniku poistného nebolo do dňa podania žaloby žalobcovi doručené žiadne rozhodnutie, a to napriek skutočnosti, že od podania odvolania uplynulo 12 mesiacov. Napriek nevysporiadaniu sa s uvedeným odvolaním pobočka vydala rozhodnutie zo dňa 09.07.2020, ktorým predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2014 poistné. Voči Rozhodnutiu o predpísaní poistného vzniesol žalobca v rámci odvolania zo dňa 16.11.2020 námietku premlčania podľa § 147 ZSP, na základe presvedčenia, že právo predpísať poistné bolo z dôvodu uplynutia desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného premlčané. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.12.2020. Žalovaný v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil napadnuté rozhodnutie pobočky. Žalovaný nepovažoval právo predpísať poistné za premlčané, a to najmä s poukazom na § 147 ods. 2 ZSP, v zmysle ktorého sa právo predpísať poistné nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť stanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b) ZSP. 14. Žalobca v súlade s § 177 zákona č. 160/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) podáva voči rozhodnutiu správnu žalobu z dôvodu, že rozhodnutie je nezákonné a jeho prijatím bol žalobca ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. 15. Žalobca upozorňuje, že v rámci odvolania vzniesol výhradu spočívajúcu v neuplatnení zásady zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov EÚ. Žalobca mal za to, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky, kde vykonáva úhrady poistného. Hoci vyššie uvedenú námietku žalobca nevzniesol výslovne aj v rámci odvolania voči napádanému rozhodnutiu, toto rozhodnutie priamo nadväzovalo na rozhodnutie o vzniku poistného, v ktorom túto námietku vzniesol, a o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté. So zreteľom na podstatu tejto výhrady bolo povinnosťou žalovaného, aby postupom podľa § 195 ods. 1 ZSP riadne zistil skutkový stav i v tomto smere, čo však nevykonal. Súčasne má žalobca za to, že otázkou zamedzenia uplatňovania sociálneho systému viacerých členských štátov sa mal správny orgán pri rozhodovaní o vzniku a predpísaní poistného zaoberať aj bez ingerencie žalobcu, nakoľko príslušné nariadenia, sú priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch Európskej únie. 16. Ďalej žalobca namieta, že na zamedzenie situácií, v ktorých by sa na samostatne zárobkovo činné osoby alebo zamestnancov vzťahovali vnútroštátne právne predpisy rôznych členských štátov boli prijaté koordinačné nariadenia, najmä Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacie Nariadenie Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Nariadenia sú priamo uplatniteľné v členských štátoch, vzhľadom na čo mal žalovaný posúdiť vec aj v súlade s týmito všeobecne záväznými právnymi aktami EÚ, nie len podľa vnútroštátneho práva. Základným všeobecným pravidlom Nariadenia č. 833/2004 je zásada, že na osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Predmetné nariadenie sa v zmysle predchádzajúcej vety a v súlade s prvou časťou súvetia čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 833/2004 vzťahuje na štátnych príslušníkov členského štátu EÚ s vecnou pôsobnosťou podľa čl. 3 ods. 1 a nasl. Nariadenia č. 833/2004 aj na v tomto konaní posudzované časti sociálneho zabezpečenia. Z čoho je zrejmé, že na prejednávanú vec žalobcu je priamo aplikovateľné citované nariadenie, a v tejto súvislosti sa na žalobcu v súlade s čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 833/2004 vzťahuje legislatíva len jedného členského štátu. 17. Pokiaľ ide o splnenie podmienok v písm. a) cit. Nariadenia č. 883/2004, bydliskom podľa tohto nariadenia je miesto, kde osoba zvyčajne býva. Týmto miestom bolo v prípade žalobcu E. F. X/XXXX, XXXX A. a od 18.05.2010 D. XX – C. X, XXXX A.. Podstatnou časťou činnosti sa v zmysle čl. 14 bod 8 písm. b) vykonávacieho Nariadenia č. 987/2009 a contrario rozumie obrat, pracovný čas, počet poskytovaných služieb alebo príjem vyšší ako 25%. Nakoľko žalobca spĺňa kritériá v čl. 13 ods. 2 písm. a) Nariadenia č. 883/2004, na žalobcu sú podľa Nariadenia č. 883/2004 priamo aplikovateľné právne predpisy Rakúskej republiky. Zároveň nie je potrebné v tejto súvislosti subsidiárne skúmať podmienky uvedené v písm. b) cit. ustanovenia. 18. Dokazovanie v tomto smere mal vykonať žalovaný, resp. pobočka, a to najmä zabezpečením si dôkazov nevyhnutných na zamedzenie duplicitného plnenia poistného v Rakúskej republike a Slovenskej republike. Žalovaný však nedopytoval príslušné inštitúcie v Rakúskej republike a náležite nezistil skutkový stav napriek skutočnosti, že príslušné nariadenia sú priamo aplikovateľné v členských štátoch. 19. Žalobca má za to, že nakoľko vykonáva (podstatnú) časť činnosti na území Rakúskej republiky, kde má bydlisko, vzťahujú sa naňho podľa Nariadenia č. 1408/71 právne predpisy Rakúskej republiky. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že Nariadením č. 883/2004 nedošlo k uplatňovaniu odlišných právnych predpisov, ako zakladá hlava II. Nariadenia č. 1408/71, nakoľko v oboch prípadoch sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej republiky. 20. Podľa názoru žalobcu sa mal žalovaný, resp. Pobočka v rámci zisťovania skutkového stavu vysporiadať so zásadnými skutočnosťami uvedenými aj v tejto žalobe. V tomto smere mal žalovaný dospieť k záveru, že poistné v rozhodnom období nemohlo vzniknúť v Slovenskej republike, nakoľko sa na žalobcu v súlade s čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004 vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky. 21. Za týmto účelom bolo podľa názoru žalobcu povinnosťou žalovaného požiadať o súčinnosť príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Rakúskej republike, a to za účelom preukázania registrácie a úhrad poistného zo strany žalobcu v tomto členskom štáte. V prípade zaobstarania si esenciálnych podkladov pre rozhodnutie by bolo žalovanému zrejmé riziko dvojitého plnenia poistného zo strany žalobcu (viď. napr. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2013, spis. zn. 10Sžso/27/2013). Ako je však zrejmé z rozhodnutí žalovaného a pobočky, v odôvodnení absentuje akékoľvek vysporiadanie sa s otázkou uplatniteľnej legislatívy v zmysle priamo aplikovateľného Nariadenia č. 883/2004, resp. Nariadenia č. 1408/71 a ich vykonávacích nariadení. III. Vyjadrenie žalovanej. 22. K námietkam v správnej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukazuje na zistený skutkový stav v konaní. Poukazuje na to, že u žalobcu došlo k 1. júlu 2007 k naplneniu všetkých ZSP taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, bol žalobca povinný sa v zmysle § 228 ods. 3 ZSP prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil (nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku na poistenie k 1. júlu
2007), a to i napriek výzve pobočky Sociálnej poisťovne číslo: 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, doručenej žalobcovi dňa 31. júla 2019, bola Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý ZSP rozhodnúť o vzniku povinného poistenia žalobcu k 1. júlu 2007. 23. Rozhodnutím zo dňa 21. februára 2020, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, dňa 1. júla 2007 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania prvostupňové rozhodnutie nadobudlo dňa 3. apríla 2020 právoplatnosť. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že proti rozhodnutiu číslo: 700-0209011820-GC09/20 podal odvolanie, avšak Sociálna poisťovňa o tom nemá vedomosť (z uvedeného dôvodu preto došlo k správoplatneniu daného rozhodnutia a následnému predpísaniu poistného). K správnej žalobe síce žalobca predložil podanie označené ako „Odvolanie voči rozhodnutiu číslo: 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020“, avšak toto podanie nie je opatrené pečiatkou Sociálnej poisťovne o jeho prevzatí správnym orgánom a žalobca taktiež nepredložil žiaden relevantný dôkaz o podaní odvolania. 24. V súvislosti s tým žalovaná uvádza, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným a záväzným spôsobom upravilo právne pomery žalobcu (právoplatné rozhodnutie teda konečným spôsobom upravilo status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto toto nemôže byť opätovne posudzované v následnom konaní). 25. Právoplatné rozhodnutie svojim obsahom zaväzuje nielen účastníkov konania, ale aj orgán, ktorý ho vydal i ďalšie subjekty. Právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorej existenciu podmieňuje všeobecný záujem na stabilite právnych vzťahov založených rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu. Žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015, zo dňa 28. septembra 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 2Sa/18/2017, zo dňa 8. decembra 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 9Sžso/23/2013, zo dňa 27. novembra 2013 a ďalšie súdu známe rozhodnutia. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaná za to, že otázka vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby už bola právoplatne vyriešená, a to ešte pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0211556320-GC04/20, zo dňa 9. júla 2020, vo veci predpísania poistného. 27. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby zákon o sociálnom poistení spája aj vznik odvodovej povinnosti, t.j. povinnosti odvádzať poistné včas a v správnej sume. Z dôvodu, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil, bola pobočka Sociálnej poisťovne v zmysle § 144 ods. 1 ZSP povinná mu poistné predpísať. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, tak urobila rozhodnutím číslo: 700-0211556320-GC04/20, zo dňa 9. júla 2020, ktorým žalobcovi predpísala dlžnú sumu poistného za obdobie január 2009 až jún 2014 vo výške XX XXX,XX eur. 28. Žalobca sa v správnej žalobe snaží navodiť dojem, že Sociálna poisťovňa porušila svoje povinnosti, keď nezačala konanie o určenie uplatniteľných právnych predpisov, ktoré sa mali v prípade žalobcu uplatňovať, resp. že neakceptovala skutočnosť, že podlieha právnym predpisom Rakúskej republiky. Tomuto žalovaná oponuje, keď Sociálna poisťovňa až do podania predmetnej správnej žaloby nemala vedomosť o tom, že u žalobcu nastali také právne skutočnosti, ktoré si v jeho prípade vyžadujú aplikáciu Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, zo dňa 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972, zo dňa 21. marca 1972, t.j. že vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch. Podľa článku 12 a ods. 1 písm. a) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá obvykle vykonáva činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov alebo v podniku so sídlom alebo miestom podnikania na území jedného členského štátu a ktorým prechádza spoločná hranica dvoch členských štátov alebo ktorá súčasne vykonáva zamestnanie na území jedného členského štátu a samostatnú zárobkovú činnosť na území druhého členského štátu, oznámi túto situáciu inštitúcii určenej príslušným orgánom členského štátu, na území ktorého má bydlisko. Bydliskom sa v zmysle článku 1 písm. h) základného nariadenia rozumie zvyčajné bydlisko. Žalobca v správnej žalobe uvádza, že jeho bydliskom je adresa v Rakúskej republike. V zmysle
článku 12 a ods. 2 písm. a) vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá obvykle vykonáva zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov a ktorá vykonáva časť svojej činnosti v členskom štáte, na území ktorého má bydlisko, podlieha právnym predpisom tohto členského štátu, inštitúcia určená príslušným orgánom tohto členského štátu, vydá tejto osobe osvedčenie potvrdzujúce, že sa na ňu vzťahujú právne predpisy tohto členského štátu, a kópiu tohto osvedčenia zašle inštitúcii určenej príslušným orgánom ktoréhokoľvek druhého členského štátu na území ktorého dotknutá osoba vykonáva časť svojej činností, a/alebo ak ide o zamestnanca, na území ktorého má podnik alebo zamestnávateľ, ktorý ho zamestnáva, sídlo alebo miesto podnikania. 29. Žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vzniesol námietku premlčania poistného. Opätovne však žalovaná uvádza, že Sociálna poisťovňa, ústredie, na ňu nemohla v rámci odvolacieho konania prihliadať. Z ustanovenia § 147 ods. 1 ZSP vyplýva, že právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Následne v odseku 2 tohto ustanovenia zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 kladie premlčaniu poistného jednu podmienku, keď hovorí, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 (samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Ustanovenie § 231 ods. 1 písm. b), na ktoré zákon o sociálnom poistení v § 147 ods. 2 odkazuje upravuje povinnosť zamestnávateľa, čím žalobca nebol (v prejednávanom prípade sa posudzuje premlčanie práva predpísať poistné žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, preto sa posudzuje len splnenie povinnosti podľa § 228 ods. 3). V znení účinnom od 1. januára 2011 odkazoval § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení na § 228 ods. 1 (predmetné ustanovenie v znení účinnom od 1. januára 2011 znelo: samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku). Zákon o sociálnom poistení teda jasne ustanovuje podmienky, kedy dochádza k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné. Okrem uplynutia premlčacej lehoty je Sociálna poisťovňa povinná skúmať aj to, či si samostatne zárobkovo činná osoba splnila ohlasovaciu povinnosť. Pričom žalobca si nesplnil túto svoju zákonnú povinnosť, preto bola pobočka Sociálnej poisťovne povinná následne vydať rozhodnutie vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené, desaťročná premlčacia lehota za obdobie január 2009 až jún 2010 síce uplynula (poistné za mesiac jún 2010 bolo splatné dňa 8. júla 2010, t.j. desaťročná premlčacia lehota teda uplynula dňa 8. júla 2020), avšak k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné vzhľadom na § 147 ods. 2 ZSP nedošlo. IV. Replika žalobcu 30. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý aj po vyjadrení žalovanej zotrval na svojej žalobe, ako aj na tvrdeniach uvedených v žalobe, najmä na tom, že ku vzniku poistného v Slovenskej republike nedošlo z dôvodu rozporu rozhodnutí žalovanej s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia a vykonávacím Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Zároveň má za to, že žalovaná nemala právomoc rozhodnúť o vzniku poistného na základe rozhodnutia č. 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21.02.2020 ako aj o predpísaní poistného na základe rozhodnutia č. 700-0211556320-GC04/20 zo dňa 09.07.2020, následne potvrdeného rozhodnutím č. 85921-2/2020 zo dňa 30.12.2020. Všeobecná záväznosť nariadenia a jeho priama uplatniteľnosť vo všetkých členských štátoch vyplýva priamo z čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V prípade, ak sú splnené hmotnoprávne podmienky priamo aplikovateľnej právnej úpravy sekundárnych prameňov práva Európskej vo forme nariadení, právne vzťahy nimi upravené sa spravujú režimom predmetných právnych aktov Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie nutné vziať do úvahy nielen jeho doslovné znenie, ale aj vzájomný kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 21. marca 2018, Klein Schiphorst, C-551/16, bod 34). Cieľom koordinačných nariadení je bezpochyby zamedzenie uplatňovania viacerých právnych úprav členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Účel je zároveň možné abstrahovať i z nosného ustanovenia článku
48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v zmysle ktorého sa prijmú opatrenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov. 31. V prejednávanom prípade to znamená, že naplnením hypotézy čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004 dochádza bez ďalšieho k uplatňovaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom má žalobca bydlisko, a kde vykonáva podstatnú časť svojej činnosti, t.j. Rakúskej republiky. A contratio tak neprichádza do úvahy aplikácia vnútroštátneho práva Slovenskej republiky v oblasti sociálneho zabezpečenia v dávkových alebo nedávkových konaniach, na ktoré sa vzťahujú koordinačné nariadenia, ako je zrejmé aj z čl. 11 ods. 1 Nariadenia č. 883/2004. 32. Žalobca ďalej v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2020, sp. zn. 9Sžsk/103/2019. Nadväzujúc na uvedené má žalobca za to, že na vznik a predpísanie poistného nebola žalovaná vecne príslušná a o otázkach súvisiacich so sociálnym zabezpečením mal právomoc rozhodnúť len príslušný orgán v Rakúskej republike. Napokon, takýto záver predpokladá aj Nariadenie č. 883/2004, ktoré v článku 13 ods. 5 ustanovuje: „Osoby uvedené v odsekoch 1 až 4 sa na účely právnych predpisov určených v súlade s týmito ustanoveniami považujú za osoby, ktoré vykonávajú všetky svoje činnosti ako zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby a ktoré získavajú celý svoj príjem v danom členskom štáte.“ 33. Neprípustnosť argumentácie žalovanej dôvodí žalobca aj z interpretácie článku 10 Nariadenia č. 883/2004, ktoré zamedzuje súbehu dávok, ustanovujúc: „Pokiaľ nie je ustanovené inak, toto nariadenie nepriznáva ani nezachováva nárok na niekoľko dávok toho istého druhu za jednu a tú istú dobu povinného poistenia.“ Ak by teda žalovaná prijala platby poistného predpísané Rozhodnutím o predpísaní poistného, v prípade vzniku nároku žalobcu by bol povinný vyplatiť príslušné dávky v rámci sociálneho zabezpečenia podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. Túto povinnosť by však mala aj príslušná inštitúcia Rakúskej republiky, nakoľko v nej žalobca za rozhodné obdobie uhrádzal platby poistného. Týmto postupom by pri vyplácaní dávok došlo ku konaniu v priamom rozpore s článkom 10 cit. nariadenia. 34. Pokiaľ ide o námietku o nesplnení si notifikačnej povinnosti žalobcu podľa čl. 3 ods. 2 vykonávacieho Nariadenia č. 987/2009, žalobca uvádza, že aj v prípade, ak by neinformoval príslušnú inštitúciu Rakúska v oblasti sociálneho zabezpečenia (resp. žalovanú) o súčasnom výkone samostatne zárobkovej činnosti vo viacerých štátoch, táto skutočnosť nemá akýkoľvek vplyv na jeho hmotnoprávne postavenie poistenca v danom členskom štáte. Koordinačne nariadenia v žiadnom smere nespájajú priame uplatňovanie právnych predpisov sociálneho zabezpečenia iného štátu s podmienkou prvotnej notifikácie príslušnej inštitúcie. Opačný záver by ad absurdum legitimizoval záver, že na žalobcu by sa vzťahovali súčasne dva, resp. viaceré systémy sociálneho zabezpečenia a to až dovtedy, kým by takúto skutočnosť neoznámil príslušnej inštitúcii. Takýto záver je podľa žalobcu neprípustný a v rozpore s účelom koordinačných nariadení ako aj samotnou dikciou čl. 11 ods. 1 a čl. 13 ods. 2 Nariadenia č. 883/2004. V. Duplika žalovanej 35. K replike žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci predpísania poistného žalobcovi, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci vzniku povinného poistenia žalobcu. Žalobca sa však svojimi námietkami snaží navodiť dojem, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 700-0209011820-GC09/20, zo dňa 21. februára 2020, ktorým pobočka rozhodla, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2007, je bez právnej relevancie, pričom absolútne neberie ohľad na to, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda že konečným a záväzným spôsobom upravilo status žalobcu na účely sociálneho poistenia. 36. Žalovaná poukazuje na to, že po prvýkrát žalobca uviedol, že vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť vo viacerých členských štátoch až v správnej žalobe proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 85921-2/2020-BA, zo dňa 30. decembra 2020. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo objektívne možné, aby Sociálna poisťovňa v čase rozhodovania vo veci vzniku povinného poistenia a následne pri rozhodovaní vo veci predpísania dlžnej sumy poistného vedela o tom, že žalobca vykonáva
činnosť vo viacerých členských štátoch (Sociálna poisťovňa tieto skutočnosti nemala odkiaľ vedieť). Na tomto mieste poukazuje na § 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 37. Keďže u žalobcu došlo v spornom období (od 1. júla 2007 a nasl.) k naplneniu všetkých zákonom o sociálnom poistení taxatívne ustanovených podmienok pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 21 ods. ZSP) a žalobca si nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v § 228 ods. 3 ZSP - povinnosť prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení, Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku povinného poistenia žalobcu (nevediac o tom, že u žalobcu existovali skutočnosti rozhodujúce pre aplikovanie nariadení Európskej únie). Následne, po nesplnení si povinnosti odviesť poistné zo strany žalobcu, pristúpila Sociálna poisťovňa k predpísaniu tejto dlžnej sumy poistného rozhodnutím, pričom vychádzala zo skutočností vtedy jej známych. VI. Ďalšie vyjadrenie žalobcu 38. K duplike žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrváva na doteraz ním v konaní prezentovaných námietkach. Má za to, že berúc do úvahy uvedené a účel koordinačných nariadení sa podľa žalobcu nemožno uspokojiť s výkladom, na základe ktorého by nesplnenie informačnej povinnosti a absencia vedomosti žalovaného o výkone činnosti v inom členskom štáte (z dôvodu prípadného neposkytnutia informácie žalobcu príslušnej inštitúcii v Rakúskej republiky) odôvodnilo zákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým rozhodol o vzniku poistného a následne o jeho výške, za situácie, kedy sa na žalobcu vzťahujú práva a povinnosti podľa príslušnej legislatívy Rakúskej republiky, keďže legislatíva vyplýva z koordinačných nariadení a je priamo aplikovateľná. 39. Pokiaľ ide o právomoc žalovaného, žalobca je presvedčený, že vzhľadom na výlučnú aplikáciu právnych predpisov v oblasti sociálneho zabezpečenia Rakúskej republiky žalovaný nemal od počiatku právomoc rozhodovať o otázkach vzniku a predpísania poistného žalobcovi. Žalovaný odkazuje na ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, ktorý však podľa žalobcu nie je možné aplikovať za daných skutkových okolností. Žalobca je presvedčený, že v prípade naplnenia podmienok stanovených koordinačnými nariadeniami na uplatnenie legislatívy v oblasti sociálneho zabezpečenia určitého štátu žalovaný nie je a nebol oprávnený v posudzovaných veciach rozhodnúť, a to z dôvodu nemožnosti aplikácie vnútroštátnych noriem, vrátane Zákona o sociálnom poistení. Predmetná otázka bola predmetom viacerých súdnych konaní, pričom veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 04.12.2018, spis. zn. 1Vs/1/2018 zaoberal problematikou právomoci vnútroštátneho orgánu (Sociálnej poisťovne) rozhodovať o určení uplatniteľnej legislatívy a súčasne o právomoci konať v nedávkových konaniach. Najvyšší súd SR v uznesení konštatoval: „Ak bolo žalobkyni definitívne určené poľské zákonodarstvo, žiadna slovenská vnútroštátna norma na žalobkyňu použitá byť nemôže, a to ani normy o právomoci žalovanej na nedávkové konanie. Prijatím opačného záveru by došlo k popretiu samotného cieľa nariadenia, ktorým je o.i., aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť (bod 15 preambuly základného nariadenia). Ak by žalovaná naďalej mohla uplatňovať ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., nie je jasné, čím by hmotnoprávne bolo naplnené určenie poľskej legislatívy. Určenie vzniku, či nevzniku sociálneho poistenia tak poľskou ako aj slovenskou inštitúciou by mohlo viesť k situácií, že rozhodnú rôzne, následkom čoho by jedna osoba podliehala systému sociálneho zabezpečenia viacerých štátov alebo nepodliehala systému sociálneho zabezpečenia žiadneho zo štátov. Práve na vylúčenie takýchto situácii európsky normotvorca prijal základné a vykonávacie nariadenie, pričom vykonávacie nariadenie v čl. 16 v spojení prípadne s rozhodnutím č. A 1 stanovuje postup určovania uplatniteľnej legislatívy. Z uvedených dôvodov senát 9S vo vzťahu k druhej nastolenej otázke vyslovil záver, že ak bola postupom podľa čl. 16 vykonávacieho nariadenia v spojení s II. hlavou základného nariadenia osobe určená poľská legislatíva, nemá žalovaná právomoc rozhodnúť o (ne)vzniku povinného sociálneho poistenia tejto osoby podľa slovenskej legislatívy.“ Obdobný záver bol ustálený aj v iných rozhodnutiach (napr. R 47/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 9Sžsk/86/2017).
VII. Relevantná právna úprava 40. Podľa § 5 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. 41. Podľa § 293cu ZSP, na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby sa v období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 použije § 5 v znení účinnom do 31. decembra 2013. 42. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 43. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) ZSP, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 44. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) ZSP, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 45. Podľa § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 138 ods. 5, § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z., účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013). 46. Podľa § 21 ods. 1 ZSP, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. 47. Podľa § 138 ods. 9 ZSP, vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity. 48. Podľa § 138 ods. 9 ZSP, vymeriavací základ je pre povinne nemocensky poistenú a povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu a dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti mesačne najmenej vo výške 44,2% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné (§ 138 ods. 5 zákona v znení zákona č. 543/2010 Z. z. účinnom od 1. januára 2011 do 31. decembra 2012). 49. Podľa § 138 ods. 5 ZSP, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne
dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné 50. Podľa § 147 ods. 1 ZSP, právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. 51. Podľa § 147 ods. 2 ZSP, právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 a § 231 ods. 1 písm. b.). 52. Podľa § 228 ods. 3 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. 53. Podľa § 228 ods. 6 ZSP, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 3 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob určí Sociálna poisťovňa. 54. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. VIII. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 55. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13 ods. 3 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) a vo veci dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. 56. Správny súd v Bratislave rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 57. Vo veci mal správny súd za preukázané, že čo Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, listom č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, písomne vyzvala žalobcu na predloženie registračného listu fyzickej osoby - Prihláška od 1. júla 2007, žalobca si list č. 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019, prevzal dňa 31. júla 2019. Pretože žalobca nepredložil registračný list fyzickej osoby - prihlášku, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, dňa 21. februára 2020 vydala rozhodnutie č. 700-0209011820-GC09/20 vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osobe ku dňu 1. júla 2007. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. apríla 2020. 58. V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že preskúmal kompletný administratívny spis týkajúci sa veci žalobcu a nenašiel v ňom žiadne podanie, ktorým by sa žalobca odvolal voči rozhodnutiu zo dňa 21. februára 2020. Ak žalobca v rámci svojej žaloby tvrdí, že podal odvolanie, v rámci ktorého okrem iného namietal aj to, že je poistencom dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského štátu Európskej únie (Rakúska), nemôže sa súd s touto námietkou stotožniť. Hoci žalobca v správnej žalobe predložil aj dôkaz (zažurnalizovaný na č.l. 16 súdneho spisu) ako „odvolanie voči rozhodnutiu číslo 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020“ toto podanie okrem toho, že je datované zo dňa 06.03.2020 neobsahuje ani pečiatku Sociálnej poisťovne, žalobca k nemu nepriložil ani len poštovú obálku s dátumom jej odoslania Sociálnej poisťovni resp. potvrdenie o odoslaní elektronickými prostriedkami, teda súd nemá preukázané, že by žalobca podal voči rozhodnutiu zo dňa 21.02.2020 odvolanie.
59. Čo sa týka splnenia si povinnosti podľa § 228 ods. 3 ZSP, žalobca podanie registračného listu fyzickej osoby v súdnom konaní netvrdí a žiaden list nie je ani súčasťou predloženého administratívneho spisu, teda súd má nepodanie registračného listu žalobcu za nesporné medzi účastníkmi konania. 60. Následne orgán verejnej správy prvého stupňa, vydal rozhodnutie č. 700-0211556320-GC04/20, zo dňa 9. júla 2020, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod ZSP predpísal samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi za obdobie január 2009 až jún 2014 poistné na nemocenské poistenie v sume X XXX,XX eur, poistné na starobné poistenie v sume XX XXX,XX eur, poistné na invalidné poistenie v sume X XXX,XX eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume X XXX,XX eur spolu v sume XX XXX,XX eur. Žalovaným rozhodnutím zo dňa 30.12.2020 žalovaná odvolanie zamietla a v celom rozsahu potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. 61. Skutočnosť, že žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodcovské poistenie dňa 01. júla 2007 má súd preukázanú, obsahom administratívneho spisu, konkrétne rozhodnutím č. 700-0209011820-GC09/20 zo dňa 21. februára 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.07.2020. V tomto konaní, ktorého predmetom je preskúmanie predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity už tunajší súd nie je oprávnený riešiť otázku, či žalobcovi vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie alebo nie. Vzhľadom na uvedené preto súd považoval otázku dátumu vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu od 01.07.2007 za rozhodnutú. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/78/2018, zo dňa 25. septembra 2019, podľa ktorého „sa súd v danom prípade mohol zaoberať iba preskúmaním napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorým sa rozhodovalo o poistnom, pretože o zániku poistenia už bolo právoplatne rozhodnuté ... žalobkyňa žiadala v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom. Argumenty, ktoré uviedla však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobkyňa v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu o zániku poistenia, nepodala. “ 62. Následne na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo Sociálnou poisťovňou zistené, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009, máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december 2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010, september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec 2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011, október 2011, november 2011, december 2011, január 2012, február 2012, marec 2012, apríl 2012, máj 2012, jún 2012, júl 2012, august 2012, september 2012, október 2012, november 2012, december 2012, január 2013, február 2013, marec 2013, apríl 2013, máj 2013, jún 2013, júl 2013, august 2013, september 2013, október 2013, november 2013, december 2013, január 2014, február 2014, marec 2014, apríl 2014, máj 2014, jún 2014, Čím porušil ustanovenia §128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) zákona, § 128 ods. 11 písm. b/, § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta a ďalšie ZSP. Výpočet a rozrátanie jednotlivých dlžných čiastok poistného Sociálna poisťovňa uviedla v prílohe (neoddeliteľnej súčasti rozhodnutia), žalobca samotný výpočet ani výslednú čiastku dlžného poistného nenamietal ani v rámci administratívneho konania a nerozporuje ju ani v podanej správnej žalobe, teda súd spôsob výpočtu ani jednotlivé dlžné čiastky na poistnom považuje za medzi účastníkmi konania nesporné. 63. K žalobcom vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že zo znenia ustanovenia § 147 ZSP vyplýva zákonná podmienka, že právo predpísať poistné samostatne zárobkovo činnej osobe sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 ZSP, teda, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich zániku. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaná preukázala, že žalobca si svoju zákonnú povinnosť prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ku dňu 01.07.2007 nesplnil, nepodal Registračný list fyzickej osoby - prihlášku, a o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bolo rozhodnuté rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Vzhľadom k uvedenému je žalobcom vznesená námietka premlčania práva predpísať poistné nedôvodná.
64. Ďalej žalobca namieta tým, že podlieha legislatíve v oblasti sociálneho zabezpečenia v Rakúskej republike, kde vykonáva úhrady poistného. V tomto smere tunajší súd poukazuje na to, že Sociálna poisťovňa nedisponovala žiadnymi informáciami, že by žalobca vykonával činnosť v iných členských štátoch, resp. že by v prejednávanom období podliehal právnym predpisom Rakúskej republiky (Sociálna poisťovňa nedisponuje osvedčením, že sa na žalobcu vzťahujú právne predpisy Rakúskej republiky). O uvedenej skutočnosti sa žalobca prvý raz zmieňuje až v súdnom konaní, v podanej žalobe. V administratívnom konaní žalobca ani raz túto skutočnosť neuvádza, pričom v zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ ZSP bol žalobca povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak tak neurobil (a to ani po výzve Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, číslo: 58544-1/2019-BAM, zo dňa 25. júla 2019), a teda porušil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o sociálnom poistení. Pokiaľ žalobca v súdnom konaní predkladá ako dôkaz „potvrdenie o čiastočnom plnení“ (nachádzajúci sa na č.l. 13 súdneho spisu) vydanom Rakúskou Sociálnou poisťovňou zo dňa 24.02.2021, z dátumu jeho vydania je zrejmé, že bolo vydané až po ukončení administratívneho konania vo veci žalobcu. Žalované rozhodnutie Sociálnej poisťovne bolo vydané dňa 30.12.2020, teda v čase ešte pred vydaním tohto potvrdenia žalobcovi, pričom v zmysle § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 65. Taktiež súd uvádza, že je nelogické a aj nevykonateľné, aby Slovenská Sociálna poisťovňa pri predpisovaní poistného každej jednej samostatne zárobkovo činnej osobe podnikajúcej na Slovensku, skúmala v každom jednom členskom štáte Európskej únie to, či táto osoba nie je už poistencom dôchodkového a nemocenského poistenia na území iného členského štátu Európskej únie. Je predsa v záujme žalobcu (ako osoby povinnej odvádzať poistné a príspevky na Sociálne poistenie), aby riadne a včas informoval príslušné inštitúcie tých členských krajín (medzi nimi aj Slovenské), o všetkých informáciách týkajúcich sa jeho osoby a ktoré sú nevyhnutné na riadne posúdenie jeho postavenia ako osoby povinnej na platenie zákonom vyžadovaných odvodov, ak si žalobca tieto povinnosti nesplní, sám sa vystaví do situácie, kde napriek snahe, záujmu a zákonnému postupu Sociálnej poisťovne, nebude v tom dôsledku úplne a presne zistený skutkový stav. 66. Na záver súd zdôrazňuje, že žalobca v rámci odvolania nevzniesol námietku spočívajúcu v neuplatnení zásady zamedzenia prekrývania uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov EÚ. 67. S poukazom na uvedené považuje súd napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 68. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).