Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/78/2024 1020200141 25. 09. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200141.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca), členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, prezident Policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, voči žalobcovi nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 (ďalej len „personálny rozkaz“) bol žalobca podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), v stálej štátnej službe, s funkciou veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície D. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, dňom 01.10.2019 preložený na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície D. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Súčasne bol žalobca personálnym rozkazom odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. Ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 mal podľa personálneho rozkazu vykonať riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície D. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. Z odôvodnenia personálneho rozkazu vyplýva, že organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.). 2. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 tak, že odvolanie zamietol a personálny rozkaz potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) bolo doručené žalobcovi dňa 29.11.2019. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o.i.
vyplýva, že dôsledkom zrušenia personálneho rozkazu tak, ako to navrhuje žalobca v odvolaní, by bolo okrem iného aj to, že žalobca by nebol služobne zaradený na žiadnej funkcii, pretože funkcia, na ktorú bol naposledy prevedený, resp. preložený a následne ustanovený v minulosti, nie je v tabuľkách zloženia a počtov Ministerstva vnútra SR od 01.10.2019 už viac systemizovaná. Právne postavenie žalobcu po zrušení personálneho rozkazu by sa tak dostalo do hrubého rozporu so zásadou, že každý príslušník Policajného zboru musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného pomeru zaradený na existujúcej funkcii, resp. v niektorom zo zákonom určených druhov záloh. II. Žaloba 3. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.01.2020, domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj personálneho rozkazu podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), ako aj priznania náhrady trov konania. Personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 9 z 25.07.2019 bol žalobca odvolaný dňom 31.07.2019 z doterajšej funkcie a prevedený na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície D. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru (ďalej len „RHCP Sobrance ÚHCP P PZ“) s tým, že ustanovenie do novej funkcie vykoná riaditeľ RHCP Sobrance ÚHCP P PZ. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že organizačným opatrením ministra vnútra č. 13/2019 bola v dôsledku organizačnej zmeny dňom 31.07.2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.). V nadväznosti na podané odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím prezidenta Policajného zboru č. SPOU-PO-PK-64/2019 z 25.09.2019 toto rozhodnutie zrušil, pretože zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez náležitej opory v zákonnej úprave, keďže skutkový stav, na ktorý odkazuje, vôbec nenastal, pretože žalobcova funkcia prostredníctvom organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13/2019 zrušená nebola. Následne bol zrušený i medzičasom vydaný personálny rozkaz riaditeľa RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 355 o menovaní žalobcu do novej funkcie (zástupca riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa) a to rozhodnutím ministra vnútra č. SPOU-P05-2019/004001-002 z 26.09.2019. Následne bol vydaný personálny rozkaz a rozhodnutie žalovaného, ktorých prieskum zákonnosti je predmetom tohto konania. 4. Pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky (§ 35 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.), pretože organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu (doterajšia funkcia naďalej existuje pod iným označením), a teda ani k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti; išlo o účelový postup s cieľom odvolať žalobcu z jeho doterajšej funkcie. Tým argumentoval žalobca už v podanom odvolaní zo 14.10.2019, no žalovaný sa týmito dôvodmi riadne a dostatočne nevyporiadal. Z odôvodnenia personálneho rozkazu je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď jeho doterajšia funkcia mala byť organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo teda zjavne o situáciu, keď sa nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa síce vytvorila nová funkcia a s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. Doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ mobilnej zásahovej jednotky) bola zrušená iba formálne, v skutočnosti (materiálne) existuje naďalej. Žalovaným realizované organizačné zmeny nie sú v príčinnej súvislosti s organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 z 24.09.2019. 5. Ako vyplýva z § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z. z. splnenie podmienky zrušenia doterajšej funkcie v prípade vytvorenia novej funkcie a podmienky vytvorenia novej funkcie s inou náplňou služobných povinností sa posudzuje podľa náplne služobnej činnosti. Náplň služobnej činnosti veliteľa mobilnej zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ bola do 31.09.2019 určená Pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60 zo dňa 31.10.2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance ÚHCP P PZ, ktorý bol zmenený pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88 z 22.08.2019. Náplň služobnej činnosti riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ od 01.10.2019 je určená Pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 104 z 30.09.2019, ktorým sa mení a dopĺňa Pokyn RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60/2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance UHCP P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019. Z porovnania náplne služobnej činnosti veliteľa mobilnej zásahovej jednotky a riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky vyplýva, že z pôvodne 31 služobných činností bola jedna činnosť modifikovaná, štyri činnosti doplnené a vypustená bola všeobecne formulovaná činnosť spočívajúca v zabezpečovaní a kontrole plnenia ďalších úloh určených riaditeľom riaditeľstva. Z tohto
porovnania zároveň vyplýva, že všetky základné služobné činnosti ostali nezmenené. Organizačnou zmenou vznikla totožná funkcia s takmer identickým popisom služobnej činnosti. Organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému (materiálnemu) zrušeniu doterajšej funkcie, ale iba k jej premenovaniu a nedošlo ňou ani k akejkoľvek zmene jej zaradenia v organizačnej štruktúre RHCP Sobrance ÚHCP P PZ ani k zmene miesta výkonu štátnej služby. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevyporiadal s odvolaním žalobcu, najmä pokiaľ ide o uvedenú argumentáciu. Na tieto argumenty reagoval iba formálne. 6. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu, ktorá v skutočnosti nebola zrušená (na v skutočnosti nezrušenom tabuľkovom mieste). To zakladá nepreskúmateľnost' napadnutého rozhodnutia. Formálne a účelové odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie má iba vyvolať zdanie o zániku doterajšej funkcie a má zlegalizovať nezákonný postup. Žalobca považuje organizačnú zmenu od začiatku za účelovú a vykonanú iba s cieľom jeho odvolania z funkcie. Mobilná zásahová jednotka pod jeho vedením dosahovala vždy nadpriemerné výsledky. Keďže nadriadený žalobcu ho nemohol vyhodnotiť ako nespôsobilého na výkon doterajšej funkcie (od zavedenia hodnotiaceho systému bol žalobca vždy hodnotený stupňom „A” výborne), jediná možnosť na zmenu vo funkcii veliteľa mobilnej zásahovej jednotky bolo presadiť vykonanie organizačnej zmeny, predmetom ktorej mali byt' služobné činnosti jej veliteľa. Mobilná zásahová jednotka tak bola v priebehu jedného roku reorganizovaná celkovo trikrát. Okrem žalobcu nebol v rámci reorganizácií na mobilnej zásahovej jednotke z funkcie odvolaný žiadny iný policajt, a to aj napriek skutočnosti, že sa organizačné zmeny obdobne dotýkali rovnako aj iných policajtov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie obsahom administratívneho spisu žalovaného, výsluchom žalobcu, listinami pripojenými k tejto žalobe a označil ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať po ich vyžiadaní od žalovaného - prílohy (prehľad zmien) organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 13 z 23.07.2019, prílohy (prehľad zmien) organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17 z 24.09.2019, a to na preukázanie obsahu organizačného opatrenia, keďže ich žalobca nemá k dispozícii, ďalej rozkaz riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. 450/2019 uložený na RHCP Sobrance o premenovaní funkcií zástupcov veliteľa mobilnej zásahovej jednotky ID 5254 a ID 5255 na preukázanie postupu žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám, ktoré neboli zrušené, ale iba premenované, hoci služobné činnosti na nich boli rovnako formálne zmenené v rozsahu ako služobné činnosti na funkcii veliteľ/riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky.
III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Z odôvodnenia personálneho rozkazu je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď jeho doterajšia funkcia mala byť organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 z 24.09.2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo teda zjavne o situáciu, keď sa nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa síce vytvorila nová funkcia a s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. ÚHCP P PZ predložil pod č. p.: PPZ-HCP-VO-2019/048381-003 zo dňa 12 09.2019 na realizáciu návrh na vykonanie zmien v tabuľke zloženia a počtov ÚHCP P PZ, ktorý bol vopred podľa čl. 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 – 2020 pod č. PPZHCP-VO-2019/048381-001 zo dňa 10.09.2019 prerokovaný s Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike, pričom uvedený subjekt pod č. OZ-1-077/2019 zo dňa 11.09.2019 vyslovil s predloženým návrhom súhlas. Súčasťou odsúhlaseného návrhu je v časti II. registratúrneho záznamu OZ-1-077/2019 zo dňa 11.09.2019 i zrušenie funkcie 1 TM funkcia veliteľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-6 (ID 5253) KCHP 1520 a zároveň zriadenie funkcie s iným popisom činnosti v pôsobnosti RHCP Sobrance ÚHCP P PZ a to 1 TM funkcia riaditeľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-7 (ID 5253) KCHP 1512/1521. Predloženej navrhovanej organizačnej zmene predchádzala analýza činnosti funkcie veliteľ MZJ PZ PT-6 (ID 5253) RHCP Sobrance ÚHCP P PZ. Vyhodnotením všetkých ukazovateľov bol prijatý záver, že v súvislosti s nárastom činností tejto funkcie existuje potreba vytvorenia kvalitatívne novej funkcie riaditeľ MZJ PZ PT-7 (ID 5253) RHCP Sobrance s rozšírením úloh popisu činnosti.
8. Podľa čl. 19 ods. 2 písm. d) bod 3. nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra SR v znení neskorších predpisov minister vnútra SR vydáva tabuľky zloženia a počtov útvarov ministerstva, zariadení ministerstva, rozpočtových organizácií ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov Hasičského a záchranného zboru, okresných úradov a Úradu inšpekčnej služby formou organizačného opatrenia a schvaľuje v nich zmeny. Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 24.09.2019 boli na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností dňom 01.10.2019 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru a tým aj v rámci organizačnej štruktúry dotknutých organizačných zložiek ÚHCP P PZ (teda aj RHCP Sobrance), ktoré sú podľa platného organizačného poriadku súčasťou Prezídia Policajného zboru. V súvislosti so zmenami v tabuľke zloženia a počtov, ktoré vyplynuli pre RHCP Sobrance z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17 zo dňa 24.09.2019 bol vydaný pokyn ÚHCP P PZ č. 27 zo dňa 27.09.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 17/2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance v znení pokynu č. 23/2019. 9. V súvislosti s organizačnou zmenou došlo k uvedenej novelizácii pokynu č. 17/2014, keď boli mobilnej zásahovej jednotke Policajného zboru RHCP Sobrance (ďalej len „MZJ PZ RHCP Sobrance“) uložené tri nové úlohy na úseku spracovania, aktualizácie a testovania pohotovostných plánov s tým, že uvedenou novelizáciou bol taktiež pre novozriadenú funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance rozšírený okruh úloh o celkovo štyri úlohy. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností. Realizácia prvostupňového rozhodnutia tak vychádzala zo záveru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry Ministerstva vnútra SR. V zmysle časti III. organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministra vnútra SR uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené organizačné zmeny ignorovať a iné vykonať. 10. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (ďalej len „nariadenie“) sa vytvorila nová európska pohraničná a pobrežná stráž, zároveň sa posilnil jej mandát, boli zvýšené jej personálne počty, ako aj finančný rozpočet a úmerne k tomu vzrástol aj rozsah úloh smerom z agentúry k členským štátom Európskej únie. Teda v rámci zodpovednosti za kontrolu hraníc pribudli aj nové úlohy pre ÚHCP P PZ a nové úlohy pribudli aj RHCP Sobrance, ktoré zodpovedá za kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky s Ukrajinou. V osobitných prípadoch extrémne veľkého počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich na vonkajšiu hranicu sa predpokladá aj nasadenie „tímov rýchleho zásahu“, ktoré môže poskytnúť agentúra Frontex na žiadosť členského štátu. Rozsah nasadenia síl a prostriedkov viacerých zložiek štátnej správy, samosprávy, iných neštátnych organizácií, fyzických osôb a právnických osôb bude závisieť od vývoja aktuálneho stavu a okolností na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, pričom najdôležitejším faktorom je počet nelegálnych migrantov, ktorí budú prichádzať na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. Pohotovostný plán vymedzuje orgány štátnej správy, samosprávy, iné neštátne organizácie, právnické osoby alebo fyzické osoby a ich podiel na realizácii tohto plánu. Spracovanie, aktualizácia a precvičovanie tohto plánu patrí do oblasti činnosti na úseku krízového manažmentu a podľa prílohy č. 1 k nariadeniu Ministerstva vnútra SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 86/2017 je jedným z možných rizík a ohrození aj „porušovanie režimu na štátnych hraniciach“, ktorých príčinou vzniku môže byť nelegálna migrácia cudzincov cez vonkajšiu pozemnú hranicu mimo hraničných priechodov. V podmienkach RHCP Sobrance túto oblasť zabezpečuje MZJ PZ, ktorá sa aj zúčastnila precvičenia tohto plánu a ich činnosť koordinovalo vedenie MZJ PZ, ktoré bolo zodpovedné za taktické precvičenie tohto plánu. Po analýze činností funkcií systemizovaných na RHCP Sobrance sa činnosti na úseku krízového manažmentu (nariadenie Ministerstva vnútra SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra SR č. 86/2017),
do ktorej oblasti spadá aj príprava, spracovanie, aktualizovanie a testovanie týchto plánov i príprava na iné riziká a ohrozenia, boli tieto úlohy dané do popisu činnosti riaditeľa MZJ PZ RHCP Sobrance. 11. Žalovaný trval na tom, že zmena v náplni činnosti novozriadenej funkcie riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance je nesporná. Skutočnosť, že MZJ PZ RHCP Sobrance sa aj pred organizačnou zmenou podieľala na spracovaní pohotovostných plánov v rámci RHCP Sobrance ešte neznamená, že takúto činnosť možno stotožniť so zodpovednosťou za spracovanie, aktualizovanie a testovanie takýchto plánov v pôsobnosti celého RHCP Sobrance. V dôsledku nových úloh na úseku spracovania, aktualizovania a testovania pohotovostných plánov sa teda v porovnaní so stavom do 30.09.2019 pre funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance zaviedla diametrálne odlišná kvalita úloh. Niet z vyššie uvedených dôvodov pochýb o tom, že ide o rozsiahlu zmenu v náplni činnosti novovytvorenej funkcie riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní s náplňou činnosti zrušenej funkcie veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že podmienka vytvorenia novej funkcie s inou náplňou činnosti vyjadrená v ustanovení § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nebola pri tejto organizačnej zmene dodržaná. 12. Poukazovanie žalobcu na iné funkcie v rámci organizačnej štruktúry RHCP Sobrance dotknuté organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 nemá súvis s napadnutým rozhodnutím, ani s personálnym rozkazom, nakoľko v obidvoch prípadoch sa u žalobcu jedná o individuálne právne akty a táto námietka je nad rámec žalobného návrhu. Podľa žalovaného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný ako odvolací orgán bol však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemohol sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Žalobca výslovne neuviedol, z akého dôvodu podľa neho dochádza k diskriminácii jeho osoby zo strany oprávnených orgánov resp. nadriadených.
IV. Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu 13. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2020 uviedol, že nedošlo k vytvoreniu novej Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ale k zmene názvu inštitúcie existujúcej od roku 2005. Rovnako je zrejmé, že od záväznosti a uplatniteľnosti nariadenia pre vnútroštátne orgány Slovenskej republiky zodpovedné za riadenie hraníc do prijatia organizačného opatrenia uplynuli tri roky, počas ktorých boli z neho vyplývajúce nové úlohy uložené žalobcovi a boli žalobcom riadne plnené (napr. úloha vyplývajúca z čl. 13 „Posudzovanie zraniteľnosti”). To nespochybňuje vo svojom vyjadrení ani žalovaný. Navyše nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 bolo 13. novembra 2019 zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (s výnimkou článkov 20, 30 a 31, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od l . januára 2021). Ako vyplýva z uvedeného žalovaný tak organizačnú zmenu, na ktorú sa odvoláva, odôvodňuje európskou normou schválenou tri roky pred realizáciou organizačnej zmeny a zrušenou 44 dní po jej vykonaní. Žalovaný vo vyjadrení nespochybnil, že jeho postup vo vzťahu k týmto funkciám bol taký, ako uvádzal žalobca. Bráni sa nelogicky iba tým, že svoj postup k týmto funkciám v odvolacom konaní nebol povinný skúmať. To však nič nemení na tom, že práve zákonný postup žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám iba potvrdzuje nezákonnosť jeho postupu vo vzťahu k žalobcovi. 14. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach – rozsudok sp. zn. 1S 20/2020 z 21.11.2022 a Krajského súdu v Žiline – rozsudok sp. zn. 30S 193/2019 z 23.03.2021 a predložil súdu listinné dôkazy – personálny rozkaz riaditeľa RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 450 zo dňa 30.09.2019 o oznámení, že došlo k zmene názvu funkcie dňom 01.10.2019. V. Konanie na správnom súde a kasačné konanie
15. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 1S/25/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu, kde bola vedená pod sp. zn. BA-1S/25/2020. 16. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-1S/25/2020-305 zo dňa 26.10.2023 rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému, žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že: „ 35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že jeho obsahom nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26. 09. 2019 a z napadnutého rozhodnutia žalovaného SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, je podkladom pre vydania oboch uvedených rozhodnutí. 36. Za uvedených okolností, o aké ide vo veci samej, že súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, od ktorého znenia a existencie sa odvíja žalobou napadnutý personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správny súd z dôvodov na strane žalovaného nemohol vyhodnotiť, či skutkový a právny stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal skutočnosti. 37. Správny súd z obsahu napadnutého personálneho rozkazu zistil, že odôvodnenie je strohé. V personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie podľa názoru správneho súdu nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého musí byť zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo veci rozhodol. Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah organizačnej zmeny č. 17/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, čoho dôsledkom je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru. 39. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v nich absentuje správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový stav. 40. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj personálneho rozkazu nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu. 41. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že v zmysle časti III. organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra Slovenskej republiky uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Pokiaľ však ani správny súd, ani žalobca nemá k dispozícii znenie opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 a ani samotné odôvodnenie personálneho rozkazu neobsahuje konkrétny a určitý opis dôvodov prijatia rozhodnutia, správnemu súdu neostáva nič iné iba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
42. Správny súd tiež prisvedčil žalobnej námietke, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vyjadrenou v odvolaní zo dňa 14.10.2019, že ostatným policajtom, ktorých sa organizačné zmeny týkali, boli vyhlásené len oboznamovacie rozkazy. 44. Nakoľko súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, a síce, že malo dôjsť k zrušeniu funkcie žalobcu, nemá oporu v administratívnom spise. Inými slovami, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že reálne došlo k zrušeniu funkcie žalobcu organizačným opatrením ministra vnútra, na ktoré odkazuje tak personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti zrušených rozhodnutí.“ 17. Proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-1S/25/2020-305 zo dňa 26.10.2023 podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) rozsudkom sp. zn. 7Ssk/16/2024 zo dňa 28.05.2024 tak, že kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, ktoré bolo pred správnym súdom po vrátení veci vedené pod sp. zn. 5S/78/2024. V zmysle rozvrhu práce správneho súdu upravujúceho postup pri pridelení veci po jej vrátení z NSS SR bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 5S, keďže vec sa zapíše do súdneho registra tomu sudcovi, ktorý vo veci rozhodoval pred jej zrušením. Sudcom spravodajcom v konaní vedenom pred správnym súdom pod sp. zn. BA-1S/25/2020 bola JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M., ktorá je členkou a predsedníčkou senátu 5S, ktorý vec po jej vrátení z NSS SR prejednal a rozhodoval. Po vrátení veci zaslal žalobca správnemu súdu vyjadrenie z 22.10.2024, v ktorom namietal formálne nedostatky prehľadu zmien v tabuľke zloženia a počtov, ktorú priložil žalovaný ku kasačnej sťažnosti a ktorá tvorí prílohu organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 z 24.09.2019. Vyjadrenie žalobcu doručil správny súd na vedomie žalovanému dňa 12.11.2024. Správny súd vytýčil termín pojednávania pôvodne na 23.01.2025 o 11:15 hod, ktorý bol pre práceneschopnosť predsedníčky senátu zrušený spolu s vytýčením nového termínu pojednávania dňa 24.04.2025 o 10:00 hod. Pojednávanie konané dňa 24.04.2025 bolo otvorené a po prednesoch účastníkov konania bolo podľa § 115 SSP odročené na 25.09.2025 o 10:00 hod za účelom potreby doplnenia administratívneho spisu o kompletný zoznam všetkých pokynov a interných predpisov vzťahujúcich sa na stanovenie rozsahu predmetu činností funkcie veliteľa mobilnej zásahovej jednotky k 30.09.2019. Žalovanému súd doručil dňa 06.05.2025 výzvu na poskytnutie súčinnosti v súvislosti s doplnením administratívneho spisu, ktorú súčinnosť žalovaný poskytol dňa 14.05.2025. Doplnenie listín do administratívneho spisu bolo žalobcovi doručené dňa 27.05.2025, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 07.07.2025 doručeným žalovanému dňa 22.07.2025. VI. Relevantné právne predpisy 18. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby. 19. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. 20. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 21. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 22. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1. 23. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. 24. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. 25. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie? to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.10c) ( Odkaz pod 10c § 20 zákona č. 328/2002 Z. z.) 26. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 27. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 28. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. VII. Posúdenie veci správnym súdom 30. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 25.09.2025, ktorému predchádzalo pojednávanie konané dňa 24.04.2025.
31. Podľa § 469 SSP bol správny súd pri rozhodovaní vo veci samej viazaný právnym názorom vysloveným NSS SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/16/2024 zo dňa 28.05.2024, podľa ktorého: „10. Správny súd tak dôvody pre zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 SSP zisťuje a formuluje predovšetkým vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho orgánu a až následne vo vzťahu k rozhodnutiu prvostupňového orgánu (porov. v tomto smere už rozsudok tun. súdu sp. zn. 6 Ssk 27/2023, ktorým bol zrušený rozsudok správneho súdu č. k. 1 S 20/2020-63 v obdobnej veci). Žalovaný však v tu prerokúvanej veci vo výsledku správne namieta, že záver o nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia je v napadnutom rozsudku urobený bez náležitého vysvetlenia. V odsekoch 33 a 37 jeho odôvodnenia sa správny súd zaoberá len stručným odôvodnením personálneho rozkazu. Odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sa tiahne cez približne 13 strán, však správny súd nevyhodnotil. Z jeho obsahu (ako ho reprodukoval kasačný súd v odseku 3 tohto rozsudku) je pritom zrejmé, že sa v ňom žalovaný snaží vyrovnať tak s námietkami, že zmena bola účelová voči žalobcovi, že na ňu neboli splnené podmienky, ako aj že nová funkcia je obsahovo v podstate totožná s predošlou. Rovnako sa v ňom žalovaný vyjadruje k otázke, či a do akej miery sa dalo prihliadať aj na iné okolnosti než len na samotnú organizačnú zmenu. Záver správneho súdu, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné, je tak skutočne veľmi všeobecný a vágny, čo žalovanému znemožňuje zistiť, ako má v ďalšom konaní postupovať, aby dosiahol súlad s názorom súdu. Ak správny súd zrušuje rozhodnutie, podľa § 139 ods. 2 SSP je okrem iného povinný v odôvodnení uviesť, ak má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu však tejto požiadavke nevyhovuje (porov. podobne cit. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 27/2023). 11. Pokiaľ ide o zrušovací dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, nie je celkom pravdivým tvrdenie správneho súdu v odseku 41, že žalobca ani správny súd nemali k dispozícii organizačné opatrenie č. 17/2019. Toto organizačné opatrenie totiž sám žalobca pripojil k žalobe (hoci aj bez príloh, porov. č. l. 20 p. v. a č. l. 21), takže ho v tomto rozsahu mal k dispozícii aj správny súd. Zároveň však treba pripomenúť, že podľa judikatúry je citované ustanovenie jedným z prejavov princípu, že súdy v správnom súdnictve nenahrádzajú správne orgány, ale len preskúmavajú zákonnosť ich postupu. Podľa § 238 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z. z. použiteľného v prerokúvanej veci oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Výsledkom hodnotenia dôkazov je skutkový stav (jednotlivé skutočnosti), ktoré sa uvádzajú v rozhodnutí (§ 241 ods. 3 cit. zák.). Úlohou správneho súdu je potom posúdiť, či v administratívnych spisoch majú oporu zistené skutočnosti, nie každý jednotlivý čiastkový argument, ktorým orgán verejnej správy zistený skutkový stav podoprel. Zrušiť rozhodnutie s použitím § 191 ods. 1 písm. f) SSP môže správny súd len vtedy, ak zistí, že skutkový stav (t. j. skutočnosti, z ktorých vychádza právne posúdenie) nemá žiadnu oporu v administratívnych spisoch alebo je s nimi v priamom rozpore (porov. rozsudok tun. súdu sp. zn. 4 Sžk 18/2020 a tam citovanú prejudikatúru). 12. Žalovaný vcelku správne namieta, že napadnutý rozsudok neobjasňuje celkom jasne ani otázku, prečo celý obsah organizačného opatrenia č. 17/2019 treba považovať za otázku skutkového stavu, a prečo by teda jeho absencia v administratívnom spise mala viesť k záveru, že skutkový stav v ňom nemá oporu. Samu existenciu tohto organizačného opatrenia totiž počas celého administratívneho konania nespochybňoval ani žalobca. Naopak, on sám vo svojom odvolaní celkom otvorene uvádza, že takéto opatrenie bolo vydané a na jeho základe bola realizovaná reorganizácia mobilnej zásahovej jednotky konkrétnymi pokynmi úradu hraničnej a cudzineckej polície (porov. s. 3 odvolania). Tento pokyn je obsahom administratívneho spisu (príloha č. 6) a vyplýva z neho, ako konkrétne sa zmenili označenia a úlohy jednotlivých funkcií v mobilnej zásahovej jednotke. Napokon, ako príloha č. 1 je v administratívnom spise založený „Prehľad zmien v tabuľke zloženia a počtov / Prezídium Policajného zboru“, v ktorého záhlaví sa vysvetľuje, že ide o „Organizačné opatrenie ministra vnútra SR č: 17/2019“ platné od 24. septembra 2019 a účinné od 1. októbra 2019. V tejto prílohe je tabuľka, ktorej spodná časť sa týka Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance – Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru a je z nej zrejmý presun vo funkciách v tejto jednotke. 13. Na základe uvedeného sa tak kasačný súd vo výsledku stotožňuje s námietkou žalovaného, že sama absencia plného znenia organizačného opatrenia č. 17/2019 v administratívnom spise nepostačovala pre záver o tom, že preskúmavané rozhodnutia vychádza zo skutkového stavu, ktorý nemá oporu v administratívnom spise. To platí o to viac, že ani sám žalobca počas administratívneho konania nespochybňoval, že takéto organizačné opatrenie bolo vydané a že ním urobené zmeny sa týkali funkcie, do ktorej ustanovený. Rovnako žalobca tieto okolnosti nespochybňoval ani v správnej žalobe, v ktorej
znova vychádzal z toho, že takéto organizačné opatrenie bolo vydané a že ním došlo k zrušeniu a vytvorenie určitých funkcií. Spochybňoval však, či pokyn č. 27/2019 bol realizáciou tohto opatrenia a či ním opísaná funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ je funkciou s inou náplňou služobnej činnosti. Tieto otázky smerujú k právnemu posúdeniu veci, teda či v jeho prípade boli alebo neboli naplnené podmienky organizačnej zmeny v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Pokiaľ správny súd považoval za potrebné mať na tento účel k dispozícii celé organizačné opatrenie, nič mu nebránilo žiadať žalovaného o jeho predloženie, a to eventuálne aj za použitia poriadkových opatrení v zmysle § 80 SSP. Neúplnosť alebo nepredloženie žiadaných administratívnych spisov totiž podľa Správneho súdneho poriadku – na rozdiel od ustanovenia § 250j ods. 3 OSP účinného do 30. júna 2016 – nie je dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy (porov. v tomto smere už cit. rozsudok sp. zn. 6 Ssk 27/2023). 14. Správny súd tak vec nesprávne právne posúdil, ak zrušil rozhodnutie žalovaného aj personálny rozkazu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP z tých dôvodov, ktoré uviedol vo svojom rozsudku. Pokiaľ navyše zrušil rozhodnutie žalovaného z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nevyhovuje jeho rozsudok požiadavkám § 139 ods. 2 SSP. Kasačná sťažnosť žalovaného je tak v zmysle uplatnených sťažnostných bodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 15. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP). Osobitne správny súd bude dbať na § 134 ods. 1 SSP, podľa ktorého je zásadne viazaný žalobnými bodmi správnej žaloby, keďže v prerokúvanej veci nejde o žiadnu z výnimiek podľa odseku 2 tohto paragrafu. Preto sa v novom konaní nebude zaoberať okolnosťami, ktoré v správnej žalobe neboli namietané (absencia organizačného opatrenia v administratívnom spise, nedostatočné uplatnenie správnej úvahy v personálnom rozkaze), prípadne ktoré sú len formálnymi chybami, či už odstrániteľnými výkladom alebo bez vplyvu na samotnú podstatu rozhodnutia (porov. napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 408/2023, ods. 13, a tam citovanú judikatúru). Naopak, sústredí sa na posúdenie kľúčovej spornej otázky, či funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ zriadená od 1. októbra 2019 má (v zmysle pokynu úradu hraničnej a cudzineckej polície č. 27/2019) skutočne inú náplň činnosti než funkcia „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky“ existujúca do 30. septembra 2019, a teda či zrušenie a zriadenie týchto funkcií je organizačnou zmenou, akú ma namysli ustanovenie § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.“ 32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz o preložení žalobcu podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. dňom 01.10.2019, z dôvodu, že funkcia žalobcu „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky“ existujúca do 30.09.2019 zanikla. V konaní bola sporná otázka, či z materiálneho hľadiska novovytvorená funkcia „riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky“ zriadená od 01.10.2019 mala skutočne inú náplň než funkcia „veliteľ mobilnej zásahovej jednotky“. 33. Vo vzťahu k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci správny súd posudzoval náplň činnosti veliteľa mobilnej zásahovej jednotky a riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že z prílohy č. 2 k Pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60/2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance ÚHCP P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019 (účinným dňom 22.08.2019), vyplývajú úlohy veliteľa mobilnej zásahovej jednotky k 30.09.2019 a z pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 104/2019 z 30.09.2019, účinného od 01.10.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60/2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance ÚHCP P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019, vyplývajú úlohy riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky od 01.10.2019. Z porovnania vymedzených úloh vyplýva, že funkcii riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky boli od 01.10.2019 pridané nové kompetencie oproti kompetenciám funkcie veliteľa mobilnej zásahovej jednotky k 30.09.2019. Jedná sa o tieto nové úlohy [uvedené v článku s názvom „Mobilná zásahová jednotka Policajného zboru Riaditeľ PT – 7 (P)“ v ods. 3 pod písmenami t), u), v), w)]: - zodpovednosť za spracovanie, aktualizovanie a testovanie pohotovostných plánov v rámci riaditeľstva, - zodpovednosť za plnenie úloh na úseku vytvárania databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru, najmä jej dopĺňaním z radov policajtov zaradených na útvare a podieľanie sa na ich vysielaní na plnenie úloh v zahraničí, - podieľanie sa na vysielaní policajtov zahraničnej jednotky Policajného zboru zaradených na útvare do rýchlych zásahov, spoločných operácií a pilotných projektov organizovaných agentúrou Frontex,
- zodpovednosť za zasielanie údajov v oblasti posudzovania zraniteľnosti vo svojej pôsobnosti. 34. Správny súd zistil, že z pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 104/2019 z 30.09.2019, účinného od 01.10.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60/2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance ÚHCP P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019, vyplývajú nové úlohy pre mobilnú zásahovú jednotku, ktorými sú spracovanie, aktualizovanie a testovanie pohotovostných plánov [doplnené písm. i) do čl. 24 ods. 1], v rámci ktorých plnenia mobilná zásahová jednotka (1.) predkladá návrhy na aktualizáciu pohotovostných plánov na základe analýzy rizík, (2.) vyčleňuje sily a prostriedky a takticky precvičuje pohotovostné plány v rámci riaditeľstva, (3.) koordinuje činnosť útvarov riaditeľstva pri precvičovaní pohotovostných plánov, (4.) navrhuje mechanizmus riadenia síl a prostriedkov zložiek, ktoré budú vykonávať činnosti v prípadoch príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. Do čl. 24 ods. 2 pokynu bolo vložené nové písm. k), podľa ktorého znenia mobilná zásahová jednotka plní ďalej úlohy na úseku vytvárania databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru, najmä jej dopĺňaním z radov policajtov zaradených na útvaroch v podriadenosti riaditeľstva a zodpovedá za ich vysielanie na plnenie úloh v zahraničí podľa interného predpisu. 35. Z pokynu ÚHCP P PZ č. 27/2019 z 27.09.2019, účinného od 01.10.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn ÚHCP P PZ č. 17/2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru RHCP Sobrance v znení pokynu č. 23/2019 vyplýva, že: 35.1. bol vložený nový článok 10a s názvom - Úlohy pri spracovaní, aktualizovaní a testovaní pohotovostných plánov, na základe ktorého mobilná zásahová jednotka v súvislosti s úlohami uvedenými v tohto novom článku najmä predkladá návrhy na aktualizáciu pohotovostných plánov na základe analýzy rizík, vyčleňuje sily a prostriedky a takticky precvičuje pohotovostné plány v rámci riaditeľstva, koordinuje činnosť útvarov riaditeľstva pri precvičovaní pohotovostných plánov, navrhuje mechanizmus riadenia síl a prostriedkov zložiek, ktoré budú vykonávať činnosti v prípadoch príchodu veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. 35.2 slovo „veliteľ“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte okrem čl. 17 ods. 6, 7 a 10 nahrádza slovom „riaditeľ“ v príslušnom tvare a v tej súvislosti sa článok 20 týka základných úloh riaditeľa, do ktorých bolo v čl. 20 ods. 3 za písmenom v) vložené nové písmená w), x), y), z), ktoré definujú rozsah nových kompetencií spojených s funkciou riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky vzniknutej od 01.10.2019 oproti funkcii veliteľa mobilnej zásahovej jednotky existujúcej do 30.09.2019. Jedná sa o nasledovné úlohy: - zodpovednosť za spracovanie, aktualizovanie a testovanie pohotovostných plánov v rámci riaditeľstva, - zodpovednosť za plnenie úloh na úseku vytvárania databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru, najmä jej dopĺňaním z radov policajtov zaradených na útvare a podieľanie sa na ich vysielaní na plnenie úloh v zahraničí, - podieľanie sa na vysielaní policajtov zahraničnej jednotky Policajného zboru zaradených na útvare do rýchlych zásahov, spoločných operácií a pilotných projektov organizovaných agentúrou Frontex, - zodpovednosť za zasielanie údajov v oblasti posudzovania zraniteľnosti vo svojej pôsobnosti. 36. Z administratívneho spisu správny súdu zistil, že v návrhu Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.09.2019, č. PPZ-HCP-VO-2019/048381-003, adresovanému Prezídiu Policajného zboru je uvedené (v čl. II), že sa v pôsobnosti RHCP Sobrance na MZJ PZ zrušuje funkcia veliteľ PT-6 (ID 5253) KCHP 1520, a zriaďuje sa funkcia riaditeľ PT-7 KCHP 1512/1521, ktorá bola odôvodnená nárastom činností v súvislosti s vonkajšou pozemnou hranicou s Ukrajinou a príchodom veľkého počtu štátnych príslušníkov tretích krajín na hranicu s Ukrajinou. To odôvodňuje potrebu vytvorenia kvalitatívne nových funkcií a rozšírením úloh popisu činnosti s doplnením nových špecifických úloh v nasledovnom rozsahu: - zodpovednosť za spracovanie, aktualizovanie a testovanie pohotovostných plánov v rámci riaditeľstva, - zodpovednosť za plnenie úloh na úseku vytvárania databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru, najmä jej dopĺňaním z radov policajtov zaradených na útvare a podieľanie sa na ich vysielaní na plnenie úloh v zahraničí, - podieľanie sa na vysielaní policajtov zahraničnej jednotky Policajného zboru zaradených na útvare do rýchlych zásahov, spoločných operácií a pilotných projektov organizovaných agentúrou Frontex, - zodpovednosť za zasielanie údajov v oblasti posudzovania zraniteľnosti vo svojej pôsobnosti.
37. Z vyššie uvedeného porovnania zmien, ktoré nastali od 01.10.2019, správny súd zistil, že z materiálneho hľadiska došlo k definovaniu nových úloh mobilnej zásahovej jednotky a v tej súvislosti aj k špecifikovaniu nových zodpovedností spojených s funkciou riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky, ktorá má kvalitatívne iný, širší rozmer, v porovnaní s funkciou veliteľa mobilnej zásahovej jednotky. V tejto súvislosti správny súd uvádza, samotný žalobca v žalobe (strana 4, 5) používa na identifikovanie rozdielov v služobných povinnostiach žalobcu ako veliteľa mobilnej zásahovej jednotky do 30.09.2019 a novovytvorenej funkcie riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky od 01.10.2019 výrazy „takmer identický popis služobnej činnosti“, „modifikovaná služobná činnosť“, nahradenie dovtedajšej „obdobnej služobnej činnosti“, „doplnená služobná činnosť“. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca pripustil, že služobné činnosti neboli úplne identické, ale k zmene došlo. K tvrdeniu žalobca, že kompetencie novovytvorenej funkcie už vykonával aj on sám ako veliteľ mobilnej zásahovej jednotky, pokiaľ bolo tomu tak, je potrebné uviesť, že tieto nemohol vykonávať v rámci jemu zverenej zodpovednosti vyplývajúcej mu z jeho priamo a direktívne zverenej špecifickej zodpovednosti, ktorá by bola súčasťou popisu služobnej činnosti policajta, ale len výlučne v rámci osobitného poverenia, ktorý mu bol daný nadriadeným ako ad hoc delegovaná právomoc časovo obmedzená a determinovaná existenciou osobitného poverenia, čo je z kvalitatívneho hľadiska diametrálne odlišné postavenie ako je spojené s funkciou riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky zriadenej od 01.10.2019, ktorej boli uvedené nové zodpovednosti doplnené priamo do popisu úloh. Napokon ani zo zodpovedania otázok žalobcom položených mu predsedníčkou senátu na pojednávaní dňa 24.04.2025 a ani z vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.07.2025 nevyplynulo, že by služobná náplň činností žalobcu k 30.09.2019 mala mať obsiahnuté v sebe aj kompetencie pridané novovzniknutej funkcii riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky. Práve naopak, sám žalobca vo vyjadrení z 07.07.2025 poukazuje na pokyny riaditeľa riaditeľstva, ktoré museli predchádzať plneniu týchto úloh, a teda zodpovednosť za ich plnenie nevyplývala priamo z náplne činnosti, ale závisela od inej okolnosti a splnenia dodatočnej podmienky. 38. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (v kontexte znenia bodov 33 až 36 odôvodnenia rozsudku) verifikoval, že došlo k organizačnej zmene v materiálnom slova zmysle podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. K takémuto záveru správny súd dospel nielen v kontexte porovnania náplne služobných činností veliteľa a riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky, v rámci ktorej došlo k materiálnej zmene na úrovni nových zodpovedností a úloh, ale aj v kontexte toho, že došlo k rozšíreniu a precizovaniu úloh nielen vo vzťahu k novovytvorenej funkcii, ale aj k celej mobilnej zásahovej jednotke. Preto správny súd neprisvedčil dôvodnosti žalobnej námietky nesprávneho právneho posúdenia a ani nedostatočného zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci vo vzťahu k určeniu, či k organizačnej zmene z materiálneho hľadiska došlo. 39. Správny súd uvádza, že základom pre personálny rozkaz je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019 z 24.09.2019. Ide o vnútorný predpis, ktorý je osobitným prípadom normatívnych právnych aktov nesmerujúcich voči subjektom stojacim mimo systému vzťahov organizačnej nadriadenosti a podriadenosti vo verejnej správe. Smeruje len voči subjektom ovládaným organizačnou podriadenosťou vo vzťahu k správnemu orgánu, ktorý takýto normatívny akt vydal. Ide o abstraktné formy vnútornej činnosti verejnej správy s povahou interných normatívnych aktov. Od normatívnych právnych aktov s vonkajšími právnymi účinkami je však potrebné odlišovať vnútorné predpisy najmä tým, že ich právne účinky smerujú výlučne voči služobne podriadeným subjektom. Sú to interné akty, ktoré nie sú všeobecne záväzné ako pramene práva, sú záväzné pre adresátov a nesmú byť v rozpore so zákonom. Z týchto dôvodov ani personálny rozkaz nemá povahu všeobecne záväzného právneho predpisu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 264/2009 z 05.04.2011). V danom prípade má personálny rozkaz charakter deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi formálne vyhlasuje právny stav, ktorý fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre konkrétneho útvaru. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru potrebu jeho zaradenia na konkrétnu funkciu na konkrétne miesto v závislosti od potrieb Policajného zboru (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo 40/2013 z 20.08.2014). 40. Vo vzťahu k žalobcovej námietke smerujúcej k spochybneniu potreby vykonania organizačnej zmeny správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.06.2016, podľa ktorého „...ústavný súd poukazuje na § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, podľa ktorého sa policajt v služobnom pomere prevedie na inú funkciu v tom
istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. Rešpektujúc citovaný text § 35 ods. 1 písm. a) policajného zákona, ústavný súd akceptuje ako ústavne konformný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého príslušné ustanovenia policajného zákona je potrebné vykladať s ohľadom na osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru, keďže „Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátno-zamestnaneckom pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu.“ Vzhľadom na citované ústavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje a od riadiacich pracovníkov polície nemožno vyžadovať, aby preukazovali a dokladovali splnenie podmienky nemožnosti prevedenia na inú funkciu v mieste výkonu doterajšej funkcie, ktorá bola zrušená. Keďže policajný zbor je vojensky organizovaný zbor, je to nadriadený, ktorý je oprávnený posúdiť v rámci organizačných zmien v prípade zrušenia doterajšej funkcie príslušníka Policajného zboru, potrebu zaradenia príslušníka na konkrétnu funkciu na konkrétnom mieste v závislosti od potrieb Policajného zboru. Z uvedených dôvodov ústavný súd aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.“ 41. Správny súd v kontexte vyššie uvedenej charakteristiky Policajného zboru konštatuje, že skúmanie potreby či dôvodnosti zavedenia zmeny v organizácii Policajného zboru nie je a ani nemôže byť predmetom správneho súdneho prieskumu, keďže to, či je zmena potrebná alebo nie, je plne v kompetencii a posúdení výkonnej moci, a nie moci súdnej. Žiaden súd nemá oprávnenie riadiť Policajný zbor prostredníctvom právneho názoru či pokynov vo vzťahu k vhodnosti a účelnosti zloženia jeho vnútornej štruktúry, vymedzenia úloh v rámci tejto štruktúry a hierarchického usporiadania pri plnení úloh. 42. Pokiaľ ide o žalobcom vznesené námietku jeho diskriminácie, správny súd uvádza, že podľa § 2a ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým občanom pri vstupe do štátnej služby a policajtom pri vykonávaní štátnej služby v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovenou osobitným zákonom. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že okrem neho nebol v rámci reorganizácie mobilnej zásahovej jednotky z funkcie odvolaný žiaden policajt, a to aj napriek tomu, že sa organizačné zmeny obdobne týkali rovnako aj iných policajtov. Žalobca poukázal na to, že funkcia „zástupcu veliteľa mobilnej zásahovej jednotky“ bola zmenená na „zástupcu riaditeľa jednotky“ a „zástupcu riaditeľa pre výkon služby“, a že funkcia „veliteľ zmeny“ bola zmenená na „vedúci zmeny“. Policajtom dotknutým uvedenými zmenami však bola iba oznámená zmena názvu ich funkcie a neboli odvolaní z doterajších funkcií. K uvedenému argumentu žalobcu správny súd uvádza, že ku diskriminácii žalobcu by mohlo dôjsť v prípade, ak by sa iná osoba ocitla v rovnakej alebo porovnateľnej právnej situácii ako žalobca, pričom s inou osobou by sa jednalo odlišne ako so žalobcom. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde, keďže žalobca bol ako jediný vo funkcii veliteľa mobilnej zásahovej jednotky, a teda iný príslušník nebol v rovnakej právnej situácii ako žalobca. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že z administratívneho spisu nevyplýva, že by minister vnútra SR mal konať výslovne voči žalobcovi s úmyslom diskriminovať ho vydaním organizačného opatrenia, ktoré navyše nebolo vydané len vo vzťahu k žalobcovi, ale v oveľa širšom rozsahu. Z administratívneho spisu vyplýva, že k organizačnému opatreniu došlo vo vzťahu k žalobcovi z objektívnych dôvodov vyplývajúcich z potreby precizovať úlohy súvisiace s výskytom príslušníkov tretích krajín na hranici s Ukrajinou. V slede udalostí a následných pokynov nadväzujúcich na organizačné opatrenie ministra vnútra SR príslušné útvary a funkcionári Policajného zboru obsah organizačného opatrenia voči žalobcovi len materiálne napĺňali. Z uvedených dôvodov správny súd nezistil dôvodnosť námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutie a personálny rozkaz sú nezákonné, keďže v podstate mali simulovať, že existujú iné dôvody na reorganizáciu ako tie skutočné, ktorými malo byť podľa žalobcu jeho odstránenie z funkcie z dôvodu nerovnakého zaobchádzania. Preto správny súd nezistil existenciu dôvodu na zrušenie rozhodnutia pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred žalovaným, ktoré by mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ohľadom tvrdenej
diskriminácie nevykonal žalobcom navrhnuté dokazovanie s poukazom na § 119 a § 120 SSP, z dôvodu, že navrhnuté dôkazy neboli nevyhnutné na vydanie rozhodnutia vo veci, keďže sa týkali príslušníkov s inou funkciou ako bola funkcia žalobcu. 43. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že z obsahu rozhodnutia žalovaného vyplýva, že organizačná zmena k 01.10.2019 nebola samoúčelná, ale bola spojená s kvalitatívnou a kvantitatívnou zmenou v úlohách, ktoré dotknutý útvar bude povinný po 01.10.2019 plniť a za ktorých dodržiavanie, organizáciu a kontrolu bude zodpovedný príslušník Policajného zboru služobne zaradený na tejto novej funkcii. Tieto nové úlohy súvisia s prenesením zodpovednosti za činnosti na úseku pohotovostných plánov podľa nariadenia, vytvárania databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru a posudzovania zraniteľnosti a tvoria podkladový rámec, ktorým sa nevyhnutnosť a dôvodnosť organizačnej zmeny zakladá. Účelom zmeny bolo výhradne zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností, čo je v príslušných organizačných právnych normách konkrétne vyjadrené prenesením presne definovaných úloh do kompetencie mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru a do služobných činností novej funkcie riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru. 44. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zmena v náplni činnosti novozriadenej funkcie riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru je nesporná. Skutočnosť, že mobilná zásahová jednotka Policajného zboru sa aj pred organizačnou zmenou podieľala na spracovaní pohotovostných plánov v rámci RHCP Sobrance ešte neznamená, že takúto činnosť možno stotožniť so zodpovednosťou za spracovanie, aktualizovanie a testovanie takýchto plánov v pôsobnosti celého RHCP Sobrance. Táto nová úloha pre riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru vychádza z nového rozdelenia činností na danom úseku, ktoré sa prejavilo v novelizácii pokynu č. 17/2014 prostredníctvom pokynu č. 27/2019. V dôsledku nových úloh na úseku spracovania, aktualizovania a testovania pohotovostných plánov sa teda v porovnaní so stavom do 30.09.2019 pre funkciu riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru zaviedla diametrálne odlišná kvalita úloh. Od 01.10.2019 už riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru nezodpovedá iba za podieľanie sa predmetných aktivitách, ale ich ako najvyšší nadriadený tohto útvaru zabezpečuje pre celé RHCP Sobrance, a to vo forme predkladania návrhov na aktualizáciu pohotovostných plánov, vyčleňovania síl a prostriedkov, ich taktického precvičovania, koordinácie činnosti útvarov RHCP Sobrance a iniciovania mechanizmu riadenia síl a prostriedkov jednotlivých zložiek RHCP Sobrance v danej oblasti. Niet preto pochýb o tom, že ide o rozsiahlu zmenu v náplni činnosti novovytvorenej funkcie riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru v porovnaní s náplňou činnosti zrušenej funkcie veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru, a preto sa nemožno stotožniť s námietkou, že podmienka vytvorenia novej funkcie s inou náplňou činnosti vyjadrená v § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nebola pri tejto organizačnej zmene dodržaná. Skutočnosť, že vytváranie databázy zahraničnej jednotky Policajného zboru a vysielanie policajtov do rýchlych zásahov, spoločných operácií a pilotných projektov je nariadením Ministerstva vnútra SR č. 37/2017 o zahraničnej jednotke Policajného zboru zverené do pôsobnosti ÚHCP P PZ neznamená, že všetky úlohy vyplývajúce z tohto interného predpisu je povinný plniť iba riaditeľ ÚHCP P PZ, prípadne iné útvary výslovne v tomto internom predpise uvedené. Pokiaľ teda časť týchto činností bola odo dňa 01.10.2019 zverená aj do pôsobnosti novej funkcie riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru, pričom takéto úlohy v základných úlohách veliteľa mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru do dňa 30.09.2019 nefigurovali, ide nepochybne o podstatné rozšírenie náplne činnosti nove funkcie v porovnaní s funkciou zrušenou. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd neprisvedčil dôvodnosti žalobného bodu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné vo vzťahu k vysporiadaniu sa námietkami žalobcu, ktorý spochybňoval, či k organizačnej zmene z materiálneho hľadiska došlo. Pokiaľ ide o námietky diskriminácie žalobcu, s nimi sa žalovaný vysporiadal na strane 10 a 11 napadnutého rozhodnutia žalovaného. 46. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke, že tabuľka zmien nadväzujúca na organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019 z 24.09.2019 vykazuje nedostatky takéto rozsahu, že z nej nie je preukázané, že k organizačnej zmene došlo z formálneho hľadiska, správny súd poukazuje na to, že je viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) a na to, že žalobca počas administratívneho konania nespochybňoval, že organizačné opatrenie bolo vydané a že ním urobené zmeny sa týkali funkcie, do ktorej bol ustanovený. Rovnako žalobca tieto okolnosti nespochybňoval ani v správnej žalobe,
v ktorej znova vychádzal z toho, že organizačné opatrenie bolo vydané a že ním došlo k zrušeniu a vytvoreniu určitých funkcií. Takéto vymedzenie žalobného bodu konštatoval aj NSS SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/16/2024 zo dňa 28.05.2024 (bod 13). Inými slovami, žalobca v správnej žalobe nespochybňoval vykonanie organizačnej zmeny vo formálnom slova zmysle, ale v zmysle materiálnom, a síce spochybnil, či novo vytvorená funkcia riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky má skutočne inú náplň služobnej činnosti ako žalobcom vykonávaná funkcia veliteľa mobilnej zásahovej jednotky do 30.09.2019. Preto správny súd v súlade s § 183 a § 134 ods. 1 SSP na žalobcom doplnený žalobný dôvod po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby neprihliadol, keďže rozsah a dôvod žaloby možno doplniť len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, pričom žalobcom doplnený žalobný dôvod nastal po uplynutí uvedenej lehoty, konkrétne až v konaní po vrátení veci kasačným súdom. Pokiaľ žalobca na pojednávaní dňa 25.09.2025 poukazoval na rozsudky NSS SR vydané vo veciach sp. zn. 6Ssk/50/2024 a sp. zn. 7Ssk/78/2024 týkajúce sa náležitostí tabuľky prehľadu zmien nadväzujúcich na organizačné opatrenie ministra vnútra SR, správny súd by na uvedené rozhodnutia prihliadol v prípade, pokiaľ by námietka nepreukázania zmien vo formálnom slova zmysle, t.j. v tabuľke prehľadu organizačných zmien, bola obsahom žalobných námietok. O takýto prípad sa však v prejednávanej veci nejedná. Sám žalobca v správnej žalobe uviedol, že „doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ mobilnej zásahovej jednotky) bola zrušená iba formálne, v skutočnosti (materiálne) existuje naďalej.“ 47. Vo vzťahu k žalobnému bodu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd konštatuje, že žalovaným zistený skutkový stav, ktorý bol základom pre vydanie personálneho rozkazu a rozhodnutia žalovaného, má oporu v obsahu administratívneho spisu, čo okrem iného vyplýva aj z bodu 33 až 36 odôvodnenia rozsudku. V tej súvislosti sa žiada dodať, že správny súd v nadväznosti na rozsudok NSS SR sp. zn. 7Ssk/16/2024 zo dňa 28.05.2024 zabezpečil kompletnosť administratívneho spisu aj žiadosťou o poskytnutie súčinnosti žalovanému, ktorý tejto výzve vyhovel. 48. Správny súd neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.