Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-1S/25/2020 1020200141 26. 10. 2023 JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M ECLI:SK:SpSBA:2023:1020200141.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a Mgr. Jany Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 36 588 725, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezident policajného zboru, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, prezidenta Policajného zboru č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 v spojení s personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Viceprezident Policajného zboru personálnym rozkazom č. 15 zo dňa 26.09.2019 preložil podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z .z. v znení neskorších predpisov dňom 01.10.2019 žalobcu, v stálej štátnej službe, s funkciou veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca bol odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 mal vykonať riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. 2. Proti personálnemu rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného č. SPOU-POPK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 bolo doručené žalobcovi dňa 29.11.2019. II. Žaloba
3. Žalobca sa žalobou zo dňa 27.01.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.01.2020 domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019 ako aj personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) a § 191 ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, ako aj priznania náhrady trov konania. Personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 9 z 25. júla 2019 bol žalobca odvolaný dňom 31. júla 2019 z doterajšej funkcie a prevedený na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru (RHCP Sobrance ÚHCP P PZ) s tým, že ustanovenie do novej funkcie vykoná riaditeľ RHCP Sobrance UHCP P PZ. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že organizačným opatrením ministra vnútra č. 13/2019 bola v dôsledku organizačnej zmeny dňom 31. júla 2019 zrušená doterajšia funkcia žalobcu a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§ 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru). Na odvolanie žalobcu z 8. augusta 2019 žalovaný rozhodnutím prezidenta policajného zboru č. SPOU-PO-PK-64/2019 z 25. septembra 2019 toto rozhodnutie zrušil, pretože zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez náležitej opory v zákonnej úprave, keďže skutkový stav, na ktorý odkazuje, vôbec nenastal, pretože žalobcova funkcia prostredníctvom organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13/2019 zrušená nebola. Následne bol zrušený i medzičasom vydaný personálny rozkaz riaditeľa RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 355 o menovaní žalobcu do novej funkcie (zástupca riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru Topoľa) a to rozhodnutím ministra vnútra č. SPOU-P05-2019/004001-002 z 26. septembra 2019. Ďalej bol vydaný personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 a rozhodnutie žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorých prieskum zákonnosti je predmetom tohto konania. 4. Pre vydanie napadnutého rozhodnutia neboli splnené zákonom stanovené podmienky (§ 35 ods. 1 písm. a), § 35 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.), pretože organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému zrušeniu doterajšej funkcie žalobcu (doterajšia funkcia naďalej existuje pod iným označením) a teda ani k vytvoreniu novej funkcie s inou náplňou činnosti; išlo o účelový postup s cieľom odvolania žalobcu z jeho doterajšej funkcie. Tým argumentoval žalobca už v podanom odvolaní zo 14. októbra 2019, no žalovaný sa týmito dôvodmi riadne a dostatočne nevyporiadal. Z odôvodnenia Personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 z 26. septembra 2019 je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď jeho doterajšia funkcia mala byt' organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24. septembra 2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo teda zjavne o situáciu, keď sa nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa síce vytvorila nová funkcia a s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. Doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ mobilnej zásahovej jednotky) bola zrušená iba formálne, v skutočnosti (materiálne) existuje naďalej. Žalovaným realizované organizačné zmeny nie sú v príčinnej súvislosti s organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24. septembra 2019. 5. Ako vyplýva z § 35 ods. 1 písm. a) zák. č. 73/1998 Z .z. splnenie podmienky zrušenia doterajšej funkcie v prípade vytvorenia novej funkcie a podmienky vytvorenia novej funkcie s inou náplňou služobných povinností sa posudzuje podľa náplne služobnej činnosti. Náplň služobnej činnosti veliteľa mobilnej zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ bola do 31. septembra 2019 určená Pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60 zo dňa 31. októbra 2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance ÚHCP P PZ zmenenom pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88 z 22. augusta 2019. Náplň služobnej činnosti riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky na RHCP Sobrance ÚHCP P PZ od 1. októbra 2019 je určená Pokynom RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 104 z 30. septembra 2019, ktorým sa mení a dopĺňa Pokyn RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 60/2018 o organizačnom poriadku RHCP Sobrance UHCP P PZ v znení pokynu RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 88/2019. Z porovnania náplne služobnej činnosti veliteľa mobilnej zásahovej jednotky a riaditeľa mobilnej zásahovej jednotky vyplýva, že z pôvodne 31 služobných činností bola jedna činnosť modifikovaná, štyri činnosti doplnené a vypustená bola všeobecne formulovaná činnosť spočívajúca v zabezpečovaní a kontrole plnenia ďalších úloh určených riaditeľom riaditeľstva. Z tohto porovnania zároveň vyplýva, že všetky základné služobné činnosti ostali nezmenené. Organizačnou zmenou vznikla totožná funkcia s takmer identickým popisom služobnej činnosti. Organizačnou zmenou nedošlo k skutočnému (materiálnemu) zrušeniu doterajšej funkcie, ale iba k jej premenovaniu a nedošlo ňou ani k akejkoľvek zmene jej zaradenia v organizačnej štruktúre RHCP Sobrance UHCP P PZ ani k zmene miesta výkonu štátnej služby. Žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí dostatočne nevyporiadal s odvolaním žalobcu najmä pokiaľ ide o uvedenú argumentáciu. Na tieto argumenty reagoval iba formálne. 6. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu, ktorá v skutočnosti nebola zrušená (na v skutočnosti nezrušenom tabuľkovom mieste). To zakladá nepreskúmateľnost' napadnutého rozhodnutia. Formálne a účelové odvolanie žalobcu z doterajšej funkcie má iba vyvolať zdanie o zániku doterajšej funkcie a má zlegalizovať nezákonný postup. Žalobca považuje organizačnú zmenu od začiatku za účelovú a vykonanú iba s cieľom jeho odvolania z funkcie. Mobilná zásahová jednotka pod jeho vedením dosahovala vždy nadpriemerné výsledky. Pretože nadriadený žalobcu ho nemohol vyhodnotiť ako nespôsobilého na výkon doterajšej funkcie (od zavedenia hodnotiaceho systému bol žalobca vždy hodnotený stupňom „A” — výborne), jediná možnosť na zmenu vo funkcii veliteľa mobilnej zásahovej jednotky bolo presadiť vykonanie organizačnej zmeny, predmetom ktorej mali byt' služobné činnosti jej veliteľa. Mobilná zásahová jednotka tak bola v priebehu jedného roku reorganizovaná celkovo trikrát. Okrem žalobcu nebol v rámci reorganizácií na mobilnej zásahovej jednotke z funkcie odvolaný žiadny iný policajt, a to aj napriek skutočnosti, že sa organizačné zmeny obdobne dotýkali rovnako aj iných policajtov. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie obsahom administratívneho spisu žalovaného, výsluchom žalobcu, listinami pripojenými k tejto žalobe a označil ďalšie dôkazy, ktoré navrhol vykonať po ich vyžiadaní od žalovaného - prílohy (prehľad zmien) organizačného opatrenia ministra vnútra č. 13 z 23. júla 2019, prílohy (prehľad zmien) organizačného opatrenia ministra vnútra č. 17 z 24. septembra 2019, a to na preukázanie obsahu organizačného opatrenia, keďže ich žalobca nemá, ďalej rozkaz riaditeľa riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance č. 450/2019 uložený na RHCP Sobrance o premenovaní funkcií zástupcov veliteľa mobilnej zásahovej jednotky ID 5254 a ID 5255 na preukázanie postupu žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám, ktoré neboli zrušené, ale iba premenované, hoci služobné činnosti na nich boli rovnako formálne zmenené v rozsahu ako služobné činnosti na funkcii veliteľ/riaditeľ mobilnej zásahovej jednotky. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Z odôvodnenia personálneho rozkazu je zrejmé, že u žalobcu išlo o prípad, keď jeho doterajšia funkcia mala byť organizačným opatrením ministra vnútra č. 17/2019 z 24.09.2019 v dôsledku organizačných zmien zrušená a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti. Nešlo teda zjavne o situáciu, keď sa nová funkcia po zrušení doterajšej nevytvorila vôbec, ani o prípad, keď sa síce vytvorila nová funkcia a s rovnakou náplňou činnosti, avšak v inom mieste výkonu štátnej služby. ÚHCP P PZ predložil pod č. p.: PPZ-HCP-VO-2019/048381-003 zo dňa 12.9.2019 na realizáciu návrh na vykonanie zmien v tabuľke zloženia a počtov ÚHCP P PZ, ktorý bol vopred podľa čl. 3 ods. 7 Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov Policajného zboru na roky 2019 – 2020 pod č. PPZ-HCP-VO-2019/048381-001 zo dňa 10.09.2019 prerokovaný s Odborovým zväzom polície v Slovenskej republike, pričom uvedený subjekt pod č. OZ-1-077/2019 zo dňa 11.09.2019 vyslovil s predloženým vyššie uvedeným návrhom súhlas. Súčasťou odsúhlaseného návrhu je v časti II. registratúrneho záznamu OZ-1-077/2019 zo dňa 11.09.2019 i zrušenie funkcie 1 TM funkcia veliteľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-6 (ID 5253) KCHP 1520 a zároveň zriadenie funkcie s iným popisom činnosti v pôsobnosti RHCP Sobrance ÚHCP P PZ a to 1 TM funkcia riaditeľ Mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru PT-7 (ID 5253) KCHP 1512/1521. Predloženej navrhovanej organizačnej zmene predchádzala analýza činnosti funkcie veliteľ MZJ PZ PT-6 (ID 5253) RHCP Sobrance ÚHCP P PZ. Vyhodnotením všetkých ukazovateľov bol prijatý záver, že v súvislosti s nárastom činností tejto funkcie existuje potreba vytvorenia kvalitatívne novej funkcie riaditeľ MZJ PZ PT-7 (ID 5253) RHCP Sobrance s rozšírením úloh popisu činnosti. 8. Podľa čl. 19 ods. 2 písm. d) bod 3. nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 39/2015 o organizačnom poriadku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov minister vnútra Slovenskej republiky vydáva tabuľky zloženia a počtov útvarov ministerstva, zariadení ministerstva, rozpočtových organizácií ministerstva, útvarov Policajného zboru, útvarov Hasičského a záchranného zboru, okresných úradov a Úradu inšpekčnej služby formou organizačného opatrenia a schvaľuje v nich zmeny. Organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17 zo dňa 24.09.2019 boli na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností dňom 01.10.2019 vykonané zmeny v tabuľke zloženia a počtov Prezídia Policajného zboru a tým aj v rámci
organizačnej štruktúry dotknutých organizačných zložiek ÚHCP P PZ (teda aj RHCP Sobrance), ktoré sú podľa platného organizačného poriadku súčasťou Prezídia Policajného zboru. V súvislosti so zmenami v tabuľke zloženia a počtov, ktoré vyplynuli pre RHCP Sobrance z organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17 zo dňa 24.10.2019 bol vydaný pokyn ÚHCP P PZ č. 27 zo dňa 27.09.2019, ktorým sa mení a dopĺňa pokyn úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č. 17/2014 o činnosti mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance v znení pokynu č. 23/2019. 9. V súvislosti s organizačnou zmenou došlo k uvedenej novelizácii pokynu č. 17/2014, keď boli MZJ PZ RHCP Sobrance uložené tri nové úlohy na úseku spracovania, aktualizácie a testovania pohotovostných plánov s tým, že uvedenou novelizáciou bol taktiež pre novozriadenú funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance rozšírený okruh úloh o celkovo štyri úlohy. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o organizačnú a systemizačnú zmenu, v rámci ktorej sa zrušila okrem iných aj doterajšia funkcia žalobcu (veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance) a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činností. Realizácia prvostupňového rozhodnutia tak vychádzala zo záveru organizačných a systemizačných zmien v rámci štruktúry Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V zmysle časti III. organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra Slovenskej republiky uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Po vydaní organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 tak prvostupňový orgán nemal inú možnosť, ako týmto opatrením vyvolané zmeny realizovať, nemohol sa teda svojvoľne rozhodnúť a selektívne niektoré schválené organizačné zmeny ignorovať a iné vykonať. 10. Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1624 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 863/2007, nariadenie Rady (ES) 2007/2004 a rozhodnutie Rady 2005/267/ES (ďalej len „nariadenie“) (nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch) sa vytvorila nová európska pohraničná a pobrežná stráž, zároveň sa posilnil jej mandát, boli zvýšené jej personálne počty, ako aj finančný rozpočet a úmerne k tomu vzrástol aj rozsah úloh smerom z agentúry k členským štátom Európskej únie. Teda v rámci zodpovednosti za kontrolu hraníc pribudli aj nové úlohy pre ÚHCP P PZ a nové úlohy pribudli aj RHCP Sobrance, ktoré zodpovedá za kontrolu hraníc na vonkajších hraniciach Slovenskej republiky s Ukrajinou. V osobitných prípadoch extrémne veľkého počtu nelegálnych migrantov prichádzajúcich na vonkajšiu hranicu sa predpokladá aj nasadenie „tímov rýchleho zásahu“, ktoré môže poskytnúť agentúra Frontex na žiadosť členského štátu. Rozsah nasadenia síl a prostriedkov viacerých zložiek štátnej správy, samosprávy, iných neštátnych organizácií, fyzických osôb a právnických osôb bude závisieť od vývoja aktuálneho stavu a okolností na vonkajšej hranici Slovenskej republiky, pričom najdôležitejším faktorom je počet nelegálnych migrantov, ktorí budú prichádzať na vonkajšiu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou. Pohotovostný plán vymedzuje orgány štátnej správy, samosprávy, iné neštátne organizácie, právnické osoby alebo fyzické osoby a ich podiel na realizácii tohto plánu. Spracovanie, aktualizácia a precvičovanie tohto plánu patrí do oblasti činnosti na úseku krízového manažmentu a podľa prílohy č. 1 k N MV SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/2017 je jedným z možných rizík a ohrození aj „porušovanie režimu na štátnych hraniciach“, ktorej príčinou vzniku môže byť nelegálna migrácia cudzincov cez vonkajšiu pozemnú hranicu mimo hraničných priechodov. V podmienkach RHCP Sobrance túto oblasť zabezpečuje MZJ PZ, ktorá sa aj zúčastnila precvičenia tohto plánu a ich činnosť koordinovalo vedenie MZJ PZ, ktoré bolo zodpovedné za taktické precvičenie tohto plánu. Po analýze činností funkcií systemizovaných na RHCP Sobrance sa činnosti na úseku krízového manažmentu (N MV SR č. 5/2017 o plnení úloh pri príprave na krízové situácie a pri ich riešení v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 86/2017), do ktorej oblasti spadá aj príprava, spracovanie, aktualizovanie a testovanie týchto plánov i príprava na iné riziká a ohrozenia, boli tieto úlohy dané do popisu činnosti riaditeľa MZJ PZ RHCP Sobrance. 11. Žalovaný naďalej trvá na skutočnosti, že zmena v náplni činnosti novozriadenej funkcie riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní so zrušenou funkciou veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance je nesporná. Skutočnosť, že MZJ PZ RHCP Sobrance sa aj pred organizačnou zmenou podieľala na spracovaní pohotovostných plánov v rámci RHCP Sobrance ešte neznamená, že takúto činnosť možno
stotožniť so zodpovednosťou za spracovanie, aktualizovanie a testovanie takýchto plánov v pôsobnosti celého RHCP Sobrance. V dôsledku nových úloh na úseku spracovania, aktualizovania a testovania pohotovostných plánov sa teda v porovnaní so stavom do 30.09.2019 pre funkciu riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance zaviedla diametrálne odlišná kvalita úloh. Niet z vyššie uvedených dôvodov pochýb o tom, že ide o rozsiahlu zmenu v náplni činnosti novovytvorenej funkcie riaditeľ MZJ PZ RHCP Sobrance v porovnaní s náplňou činnosti zrušenej funkcie veliteľ MZJ PZ RHCP Sobrance , a preto sa nemožno stotožniť s námietkou žalobcu, že podmienka vytvorenia novej funkcie s inou náplňou činnosti vyjadrená v ustanovení § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. nebola pri tejto organizačnej zmene dodržaná. 12. Poukazovanie žalobcu na iné funkcie v rámci organizačnej štruktúry RHCP Sobrance dotknuté organizačným opatrením ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 nemá súvis s napadnutým rozhodnutím, ani s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko v obidvoch prípadoch sa u žalobcu jedná o individuálne právne akty a táto námietka je nad rámec žalobného návrhu. Žalovaný zastáva právny názor, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je potrebné, aby sa v ňom uvádzali odpovede na všetky, a to aj nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti alebo návrhy účastníka konania, aj keď účastník konania ich vníma ako relevantné. Žalovaný ako odvolací orgán bol však povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemohol sa teda obmedziť iba na to, čo tvrdia alebo navrhujú účastníci konania. Žalobca výslovne neuviedol, z akého dôvodu podľa neho dochádza k diskriminácii jeho osoby zo strany oprávnených orgánov resp. nadriadených. IV. Replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu 13. Žalobca v replike zo dňa 14.07.2020 uviedol, že nedošlo k vytvoreniu novej Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ale k zmene názvu inštitúcie existujúcej od roku 2005. Rovnako je zrejmé, že od záväznosti a uplatniteľnosti nariadenia pre vnútroštátne orgány Slovenskej republiky zodpovedné za riadenie hraníc do prijatia organizačného opatrenia uplynuli tri roky, počas ktorých boli z neho vyplývajúce nové úlohy uložené žalobcovi a boli žalobcom riadne plnené (napr. úloha vyplývajúca z čl. 13 „Posudzovanie zraniteľnosti”). To nespochybňuje vo svojom vyjadrení ani žalovaný. Navyše nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EU) 2016/1624 zo 14. septembra 2016 bolo 13. novembra 2019 zrušené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži a zrušení nariadení (EÚ) č. 1052/2013 a (EÚ) 2016/1624 (s výnimkou článkov 20, 30 a 31, ktoré sa zrušujú s účinnosťou od l . januára 2021). Ako vyplýva z uvedeného žalovaný tak organizačnú zmenu, na ktorú sa odvoláva, odôvodňuje európskou normou schválenou tri roky pred realizáciou organizačnej zmeny a zrušenou 44 dní po jej vykonaní. Žalovaný vo vyjadrení nespochybňuje, že jeho postup vo vzťahu k týmto funkciám bol taký, ako uvádza žalobca. Bráni sa nelogicky iba tým, že svoj postup k týmto funkciám v odvolacom konaní nebol povinný skúmať. To však nič nemení na tom, že práve zákonný postup žalovaného vo vzťahu k týmto funkciám iba potvrdzuje nezákonnosť jeho postupu vo vzťahu k žalobcovi. 14. Žalobca v ďalšom vyjadrení poukázal na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach – rozsudok sp. zn. 1S 20/2020 z 21.11.2022 a Krajského súdu v Žiline – rozsudok sp. zn. 30S 193/2019 z 23.03.2021 a predložil súdu listinné dôkazy – personálny rozkaz riaditeľa RHCP Sobrance ÚHCP P PZ č. 450 zo dňa 30.09.2019 o oznámení, že došlo k zmene názvu funkcie dňom 01.10.2019. V. 15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z .z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred
Krajským súdom v Bratislave bola vec prejednávaná pod sp. zn. 1S/25/2020. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/25/2020. VI. Relevantné právne predpisy 16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z .z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, v znení účinnom v čase vydania preskúmavaných rozhodnutí, miestom výkonu štátnej služby na účely tohto zákona je obec, v ktorej je policajt zaradený na výkon štátnej služby. 19. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa ustanoví do voľnej funkcie, ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví, ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení do funkcie v stálej štátnej službe. Pri ustanovení do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. 20. Podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z .z., policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia. 21. Podľa § 35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z .z., organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej služby. 22. Podľa § 35 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z .z., policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1. 23. Podľa § 35 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z., policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom. 24. Podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z. z., prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie podľa § 33. 25. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie? to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu na služobnom plate podľa osobitného predpisu.10c) ( Odkaz pod 10c § 20 zákona č. 328/2002 Z .z.) 26. Podľa § 48 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 73/1998 Z .z., policajt má právo
a) na podmienky nevyhnutné na riadny výkon štátnej služby, b) na služobný plat a platový postup v štátnej službe podľa tohto zákona, c) na prehlbovanie kvalifikácie. 27. Podľa § 225 ods. 2 písm. b) zákona č. 73/1998 Z .z., služobný úrad vopred prerokuje s príslušným odborovým orgánom návrh na prevedenie alebo preloženie policajta na inú funkciu z dôvodu organizačných zmien, zo zdravotných dôvodov alebo z dôvodu zákazu činnosti. 28. Podľa § 233 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z .z., oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. 29. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 30. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. VII. Právne posúdenie správnym súdom 31. Správny súd ako vecne a miestne príslušný súd preskúmal v rozsahu žalobných dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd o žalobe rozhodol na pojednávaní dňa 26.10.2023. 32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019, ktorým podľa § 35 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. preložil dňom 01.10.2019 žalobcu, v stálej štátnej službe, s funkciou veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, na Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobca bol odvolaný dňom 30.09.2019 z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 8 zákona č. 73/1998 Z .z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie do funkcie dňom 01.10.2019 vykoná riaditeľ Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru. 33. Odôvodnenie personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 znie nasledovne: „Organizačným opatrením ministra vnútra SR č. 17/2019 bola v dôsledku organizačných zmien dňom 30.09.2019 zrušená doterajšia funkcia menovaného a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti (§35 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov).“ 34. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že podľa žalovaného je nepochybné, že zmena služobného zaradenia žalobcu bola vynútená nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej ním zastávanej funkcie, pretože táto funkcia bola v dôsledku organizačných zmien vyplývajúcich z organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 zrušená s tým, že sa vytvorila nová funkcia s inou náplňou činnosti. 35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že jeho obsahom nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, ktoré, ako vyplýva z odôvodnenia personálneho rozkazu viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26. 09. 2019 a z napadnutého rozhodnutia
žalovaného SPOU-PO-PK-88/2019 zo dňa 25.11.2019, je podkladom pre vydania oboch uvedených rozhodnutí. 36. Za uvedených okolností, o aké ide vo veci samej, že súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, od ktorého znenia a existencie sa odvíja žalobou napadnutý personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, správny súd z dôvodov na strane žalovaného nemohol vyhodnotiť, či skutkový a právny stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za podklad svojich preskúmavaných rozhodnutí, aj reálne zodpovedal skutočnosti. 37. Správny súd z obsahu napadnutého personálneho rozkazu zistil, že odôvodnenie je strohé. V personálnom rozkaze uvedené odôvodnenie podľa názoru správneho súdu nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia vymedzené v ust. § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého musí byť zrejmé ktoré skutočnosti boli jeho podkladom, akými úvahami bol konajúci orgán verejnej správy vedený pri hodnotení získaných dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe vo veci rozhodol. Personálny rozkaz neobsahuje podklady pre jeho vydanie, konkrétne obsah organizačnej zmeny č. 17/2019 a tiež v jeho odôvodnení absentuje akákoľvek správna úvaha, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa vedený pri hodnotení dôkazov, ktoré boli podkladom jeho rozhodnutia, čoho dôsledkom je nemožnosť preskúmania v ňom prijatého záveru. 38. Správny súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944). 39. Správny súd konštatuje, že tak personálny rozkaz viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v nich absentuje správna úvaha o vyhodnotení obsahu opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 vo vzťahu k žalobcovi zasadením do rámca vykonaných dôkazov a na základe nich zisteného skutkového stavu, vrátane uvedenia kontextu aplikácie právnych predpisov na takto zistený skutkový stav. 40. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj personálneho rozkazu nevyplýva, z akého dôvodu žalobca nemôže zastávať doterajšiu funkciu. 41. Sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že v zmysle časti III. organizačného opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019, ktorým bola žalobcova funkcia preukázateľne zrušená, bola zo strany ministerky vnútra Slovenskej republiky uložená generálnym riaditeľom, riaditeľom a vedúcim dotknutých útvarov povinnosť realizovať predmetné organizačné zmeny. Pokiaľ však ani správny súd, ani žalobca nemá k dispozícii znenie opatrenia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. 17/2019 a ani samotné odôvodnenie personálneho rozkazu neobsahuje konkrétny a určitý opis dôvodov prijatia rozhodnutia, správnemu súdu neostáva nič iné iba konštatovať, že napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 42. Správny súd tiež prisvedčil žalobnej námietke, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vyjadrenou v odvolaní zo dňa 14.10.2019, že ostatným policajtom, ktorých sa organizačné zmeny týkali, boli vyhlásené len oboznamovacie rozkazy.
43. Správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 5S/14/2018 zo dňa 25.06.2019 (body 108 až 110), voči ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, v zmysle ktorého konajúci súd videl pochybenie orgánu verejnej správy v tom, že nezaslali súdu kompletný a zažurnalizovaný administratívny spis, pričom poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/7/2012 zo dňa 03.04.2012. Z tej vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutia. Taktiež v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8Sžo/6/2010 sa uvádza: „ak žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis, alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať či správny orgán postupoval a rozhodoval v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o začatí správneho konania, prípadne doplnení návrhu na začatie konania, o priebehu dokazovania, označenia skutočností, ktoré správny orgán považoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci a ktoré nie a prečo, ako aj informácie o možnom zastúpení účastníkov správneho konania. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenia skutkového stavu odporcom zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo o sebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu.“ 44. Nakoľko súčasťou administratívneho spisu nie je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 17/2019, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, a síce, že malo dôjsť k zrušeniu funkcie žalobcu, nemá oporu v administratívnom spise. Inými slovami, z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že reálne došlo k zrušeniu funkcie žalobcu organizačným opatrením ministra vnútra, na ktoré odkazuje tak personálny rozkaz, ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného. 45. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s personálnym rozkazom viceprezidenta Policajného zboru č. 15 zo dňa 26.09.2019 podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP zrušil pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady nezákonnosti zrušených rozhodnutí. 46. Správny súd zotrval na právnom názore vyslovenom v skutkovo a právne obdobnej veci v rozsudku vydanom dňa 24.11.2022 v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 1S/20/2020. Správny súd má vedomosť, že voči uvedenému rozsudku mala byť podaná kasačná sťažnosť, o ktorej dosiaľ kasačný súd nerozhodol. 47. Správny súd pre úplnosť dodáva, že nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to s poukazom na ust. §119 a § 120 SSP, z dôvodu, že navrhnuté dôkazy neboli nevyhnutné na vydanie rozhodnutia vo veci. 48. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí a nepreukázanie obsahu organizačného opatrenia ministra vnútra SR č. 17/2019 v administratívnom spise správny súd nepristúpil k vysporiadaniu sa s ostatnými žalobnými námietkami, pre predčasnosť. 49. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§191 ods. 6 SSP). 50. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP, úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobca mal vo veci celkový úspech. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.