Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/171/2019 1019201142 14. 10. 2025 JUDr. Lucia Kúdelčíková ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019, takto rozhodol: I. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Revízna komisia“) podaním zo dňa 28.10.2016 podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi, ktorý v súvislosti so zastupovaním svojho klienta C. D. dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. zamestnankyni spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava (ďalej len „Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.“), E. B., bytom F. XXXX/X, E. (ďalej len „E. B.“), na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol: „počúvaj ma, zlomím Ti prst, zlomím Ti prst“, pričom jej pravý ukazovák zovrel vo svojej ľavej dlani, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 a § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „návrh na začatie disciplinárneho konania“). V návrhu na začatie disciplinárneho konania predseda Revíznej komisie uviedol, že dňa 01.06.2016 doručili sťažovatelia, a to spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. a E. B., žalovanému sťažnosť na žalobcu ako advokáta (ďalej len „podnet na začatie disciplinárneho konania“), v ktorej uviedli, že E. B. si dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. plnila pracovné povinnosti redaktorky denníka NOVÝ ČAS. V konkrétnostiach bola E. B. zamestnávateľom vyslaná, aby dokumentovala okolnosti trestného súdneho konania a následného prepustenia C. D. z výkonu trestu odňatia slobody z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Pri výkone povolania redaktorky k nej v snahe zabrániť jej vo výkone povolania pristúpil žalobca, ktorý sa proti nej rozbehol a začal sa jej stavať pred fotoaparát, aby jej zabránil fotografovať C.
D.. Žalobca držal v pravej ruke mobil a všetko si natáčal na video. Kričal po redaktorke, že nemá fotiť. Chytil jej fotoaparát a snažil sa ho zatlačiť objektívom do zeme. Žalobca sa na E. B. zahnal a ukazoval na ňu prstom. Tak to opätovala aj E. B. s výzvou nech prestane útočiť a vyhrážať sa jej. Vtedy jej žalobca dokonca chytil prst, vykrúcal jej ho, pričom sa jej vyhrážal: „Mám ti ten prst zlomiť?!“ 2. Predseda Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Disciplinárna komisia“) listom č. DS V.-75/16:1613/2015-dr.Číž/Fá zo dňa 28.10.2016 zaslal žalobcovi návrh na začatie disciplinárneho konania. Týmto listom žalovaný zároveň vyzval žalobcu, aby sa najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho prevzatia vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania. 3. Žalobca sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania vyjadril podaním zo dňa 05.12.2016 konštatujúc, že tento návrh je založený na údajnej preukaznosti troch fotografií z kompilácie účelovo vybraných dôkazov ako aj na dezinterpretácii žalobcovej otázky majúcej za účel neutralizovanie agresívnej pózy sťažovateľky. Žalobca ďalej uviedol, že sa za žiadnych okolností nikdy nikomu nevyhrážal. Revízna komisia účelovo zmenila výrok, aby pôsobil výhražne. 4. Žalovaný rozhodnutím č. DS V.-75/16:1613/2016 zo dňa 04.10.2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného, že v súvislosti so zastupovaním svojho klienta C. D. dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. zamestnankyni spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., a to E. B., na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol: „počúvaj ma, zlomím Ti prst, zlomím Ti prst“, pričom jej pravý ukazovák zovrel vo svojej ľavej dlani, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 a § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „advokátsky poriadok“). Za to žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,00 eur. 5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že mal za preukázané z dôkazov predložených priamo žalobcom, že skutok, za ktorý bol disciplinárne stíhaný, sa stal, a že sa ho dopustil žalobca. V danej konkrétnej situácii si žalobca mal a musel byť vedomý hrozby a vyvodenia možného sankčného dôsledku orgánom žalovaného za jeho správanie porušujúce príslušné ustanovenia zákona o advokácii a ostatných stavovských predpisov. Predvídateľnosť takého konkrétneho dôsledku bolo možné u žalobcu predpokladať o to viac, že tento bol už v minulosti za obdobné disciplinárne previnenia prejednávaný, právoplatne uznaný za vinného, za čo mu bolo uložené aj disciplinárne opatrenie. Z týchto dôvodov mal žalovaný za to, že boli splnené podmienky pre prejednanie disciplinárneho previnenia žalobcu s možnosťou vydania opätovného meritórneho rozhodnutia tak, ako to bolo definované vo výroku prvostupňového rozhodnutia bez porušenia aplikácie zásady non bis in idem, keďže v tejto veci boli splnené podmienky pre možnosť kombinácie rôznych konaní vedených proti disciplinárne obvinenému za ten istý skutok, ktoré konania boli pre žalobcu ako osobu znalú práva predvídateľné, v disciplinárnom konaní bol skutok spáchaný žalobcom posúdený z dôkazov predložených priamo žalobcom, teda z dôkazov zadovážených nie nezákonne a vzhľadom k tomu, že v priestupkovom konaní nebola žalobcovi uložená žiadna sankcia, sankcia uložená žalobcovi v disciplinárnom konaní nebola zjavne neprimeranou a ani ho neprimerane nezaťažovala. Pri ukladaní druhu a výšky disciplinárneho opatrenia vychádzal žalovaný z vyhodnotenia závažnosti porušenia povinností a osoby žalobcu. 6. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že uznal žalobcu za vinného, že v súvislosti so zastupovaním svojho klienta C. D. dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. zamestnankyni spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., a to E. B., na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol: „Počúvaj ma, zlomím ti prst, zlomím ti prst“, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku, pričom mu za to uložil pokutu vo výške 1 000,00 eur. 7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z audiovizuálneho záznamu nebolo vidieť, že by žalobca bol uchopil prst E. B. a tento vykrútil. Táto skutočnosť teda nebola preukázaná. Na druhej strane však z uvedeného záznamu vyplývalo, že žalobca použil voči E. B. slová: „Počúvaj, zlomím ti prst, zlomím ti prst.“ Tieto slová bolo možné v danom kontexte považovať za vyhrážanie sa. Takéto konanie bolo nezlučiteľné so správaním advokáta tak, ako to definovali stavovské predpisy.
Pokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať zásadu non bis in idem, žalovaný zastával názor, že pri uznaní žalobcu za vinného z porušenia stavovských predpisov nedošlo k porušeniu uvedenej zásady. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež na Odporúčanie R/91/1 prijaté Výborom ministrov na 452. zasadnutí dňa 13.02.1991. S názorom žalobcu, že išlo o res iudicata, žalovaný nesúhlasil. O res iudicata by mohlo ísť, keby vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a nové konanie by začalo v tej istej veci pred tým istým administratívnym orgánom a podľa totožnej kvalifikácie činu. O takýto prípad však v právnej veci žalobcu nešlo. Pokiaľ išlo o uloženie disciplinárneho opatrenia, žalovaný sa riadil § 27 a nasl. Disciplinárneho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „disciplinárny poriadok“). II. Žaloba 8. Žalobou zo dňa 20.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol, aby súd toto rozhodnutie zrušil, vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému a priznal mu voči žalovanému právo na náhradu trov konania. 9. Žalobným bodom bolo bezprecedentné simultánne porušenie zásad non bis in idem a res iudicata na podklade neaplikovateľnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v priamom rozpore so samotnou citovanou judikatúrou ako aj s § 57 ods. 1 zákona o advokácii v spojení s § 2 ods. 8, § 7 ods. 1 a § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Ďalším žalobným bodom bol vnútorný rozpor rozhodnutia spôsobený (opakovaným) uvádzaním nesprávneho dňa rozhodnej udalosti vo výroku, nesprávnym uvedením zloženia senátu a podaného odvolania ako aj redukciou podaní žalobcu. Žalobnými bodmi boli taktiež zásadný rozpor písomného vyhotovenia rozhodnutia so znením, v akom bolo vyhlásené, vrátane zmeny jeho vyhlásených náležitostí, ktorými bol navyše spôsobený hrubý rozpor odôvodnenia rozhodnutia s matrikou žalovaného a teda so skutkovým a právnym stavom, a porušenie viacerých ustanovení disciplinárneho poriadku. 10. Návrh na začatie disciplinárneho konania tak, ako bol podaný, bol jednoznačne od počiatku vadný a jediným rozhodnutím o takomto návrhu muselo byť oslobodenie spod disciplinárneho návrhu, keďže v ňom bolo žalobcovi kladené za vinu, že dňa 12.05.2015 vykonal určitý skutok. Uvedené však bolo v rozpore s predloženými dôkazmi, týkajúcimi sa udalostí, ktoré sa odohrali dňa 12.05.2016. Je zjavné, že cieľom Disciplinárnej komisie bolo žalovať tento skutok, ale z nejakého dôvodu bol celý návrh na začatie disciplinárneho konania písaný na rok 2015. Keďže disciplinárny senát ako aj odvolací disciplinárny senát žalovaného bol viazaný návrhom na začatie disciplinárneho konania, bolo zjavné, že celé konanie bolo nadbytočné a jeho jediným účelom bolo spôsobiť žalobcovi škodu. 11. Žiaden bezprávny názor, či nezáväzné odporúčanie Rady Európy ako ani jednoznačne účelový „spin“ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva o postupe orgánov v daňovom konaní, pri ktorom neexistuje žiadna analógia k línii trestné/priestupkové/disciplinárne konanie, nemôže prekonať skutočnosť, že pri konaní žalovaného boli okrem základných práv žalobcu hrubo porušené predpisy o vedení konania tak, aby bolo možné dosiahnuť žiadaný výsledok, vrátane konania so zástupcom žalobcu bez prítomnosti žalobcu ako disciplinárne obvineného, odročenia odvolacieho disciplinárneho konania na návrh žalobcu za účelom zabezpečenia dôkazu a osobitne následného ignorovania tohto vlastného uznesenia, súvisiaceho odopretia práva záverečného slova v odvolacom konaní, nedoručovania rozhodnutia do vlastných rúk a ignorovania práva na vyhotovenie rozhodnutia do troch dní od jeho vyhlásenia. Prečo prikročil k odňatiu práva záverečnej reči, sa odvolací disciplinárny senát žalovaného neunúval oznámiť. 12. Odvolací disciplinárny senát žalovaného nielenže zneutralizoval dikciu v písomnom vyhotovení napadnutého rozhodnutia, ale z písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia sa vytratilo predsedom senátu opakovane vyslovené pochopenie pre reakciu žalobcu, keď označil jeho konanie v dôsledku počinu dotknutej novinárky za vyprovokované konanie. Pri vyhlásení napadnutého rozhodnutia predseda senátu neuviedol iné vyjadrenie vo vzťahu k okolnostiam spáchania a určenia výšky pokuty, ale v jeho písomnom vyhotovení sa zrazu objavili výhradne tri priťažujúce okolnosti. Napriek správne ústne vyhlásenej skutočnosti o existencii jediného právoplatného disciplinárneho rozhodnutia do písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia bolo lživo uvedené, že odvolací disciplinárny senát žalovaného
prihliadal na existenciu dvoch disciplinárnych rozhodnutí, pričom táto okolnosť bola uvedená ako jedna z troch priťažujúcich okolností. Vyhlásenie akýchkoľvek priťažujúcich okolností však absentovalo. 13. Zároveň bolo preukázané, že si odvolací disciplinárny senát žalovaného rovnako ako A. G. H. vymysleli existenciu právoplatného disciplinárneho rozhodnutia zo dňa 05.12.2014. A. G. H. si nedal ani len tú námahu, aby uviedol čokoľvek konkrétne a vystačil si s plurálom „disciplinárnych stíhaní“. Nebolo zrejmé, odkiaľ čerpali kolegovia svoje lživé tvrdenie, ale tvrdenie v písomnom vyhotovení rozhodnutia o existencii právoplatného rozhodnutia podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii bolo v rozpore s matrikou žalovaného. Predmetné tvrdenie bolo lživé, pretože údajne právoplatné rozhodnutie zo dňa 05.12.2014 (I. ODS 24/14) bolo zrušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/32/15-42 zo dňa 08.06.2016, v dôsledku ktorého bol žalobca následne právoplatne oslobodený spod disciplinárneho návrhu. Matrika žalovaného z tohto dôvodu neevidovala žiadne právoplatné disciplinárne rozhodnutie voči žalobcovi spred dňa 20.11.2017. Jediným existujúcim disciplinárnym rozhodnutím zo dňa 20.11.2017 bolo potrestanie žalobcu za spôsob, akým bránil svoje práva v konaní pred Krajským súdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. 2S/32/15. 14. Disciplinárne konanie vedené žalovaným, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého rozhodnutia, bolo účelovým obchádzaním zásad, na ktorých stál Trestný poriadok. Toto disciplinárne konanie zároveň popieralo význam advokácie. Potrestanie žalobcu bolo prejavom partikulárneho stavovského záujmu na údajnej ochrane jeho vlastnej integrity. Napadnuté rozhodnutie ako aj celé disciplinárne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bolo ukážkou arogancie niektorých osôb ovládajúcich činnosť žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného 15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2019 konštatujúc, že žalovaný pri svojom rozhodovaní postupoval v súlade so zákonnými predpismi a v odôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúco uviedol všetky skutočnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil. 16. V priebehu disciplinárneho konania bolo nesporne zistené, že žalobca predniesol voči E. B. výrok: „Počúvaj, zlomím ti prst, zlomím ti prst“, ktorú skutočnosť preukázal prepis záznamu zo dňa 14.05.2019. Takýto výrok bol v rozpore so stavovskými predpismi. Postup advokáta pri výkone advokácie zahŕňal v sebe požiadavku, aby konanie advokáta bolo vždy také, že ho verejnosť nebude mať dôvod hodnotiť negatívne pre jeho neadekvátne postoje alebo neadekvátny obsah jeho prejavov. Táto požiadavka sa odzrkadlila v § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona o advokácii ako aj v stavovskom predpise, ktorým bol advokátsky poriadok. 17. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil IV. Konanie na správnom súde 18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/171/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/171/2019. 19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 14.10.2025 za prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.
V. Relevantné právne predpisy 20. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. 21. Podľa čl. 50 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. 22. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. 23. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné pravidlá, ktoré určuje predpis komory. 24. Podľa § 29a ods. 1 zákona o advokácii, advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný zachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta. 25. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory. 26. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne opatrenie a) písomné napomenutie, b) verejné napomenutie, c) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným predpisom, d) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov, e) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov, zoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov. 27. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru zavinenia. 28. Podľa § 2 ods. 2 advokátskeho poriadku, advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže a dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu. 29. Podľa § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku, advokát nesmie prijať poverenie, ktoré by znižovalo dôstojnosť advokátskeho stavu a smie použiť len prostriedky, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými predpismi, dobrými mravmi a zásadami slušného správania sa. VI. Právne posúdenie veci správnym súdom 30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“), a to vo veci správneho
trestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní svojho rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. 31. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo veci správneho trestania, správny súd prvotne pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“) a predovšetkým v ňom obsiahnutý popis skutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože len z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno, aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. Výrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa kladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby určitý skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. 32. Posúdenie dostatočnej určitosti výroku sankčného rozhodnutia je závislé na výklade pojmov „skutok“ a „popis skutku“, čo sú dve odlišné kategórie. „Skutok“ je to, čo sa objektívne stalo, pričom orgán verejnej správy vedie administratívne konanie práve ohľadne samotného skutku. Naproti tomu, „popis skutku“ je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch ľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné rozumieť jazykový popis tých opomenutí či konaní alebo skutkových okolností, ktoré možno subsumovať pod formálne znaky správneho deliktu vymedzené v zákone. Popis skutku tak musí obsahovať tie opomenutia či konania alebo skutkové okolnosti, ktoré sú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorý je predmetom konania, t.j. správneho deliktu, za ktorý bola uložená sankcia. Inými slovami, popis skutku musí predstavovať aspoň natoľko podrobný popis, aby boli naplnené požiadavky jednoznačnej identifikácie skutku a zrozumiteľnosti tak, aby v popise skutku boli uvedené všetky zákonné znaky príslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, a aby už z výroku sankčného rozhodnutia vyplývalo, akým opomenutím alebo konaním bol správny delikt spáchaný. 33. Požiadavky na popis skutku vo výroku sankčného rozhodnutia samozrejme nie je možné aplikovať všeobecne, paušálne a šablónovite, ale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe skutku, ohľadom ktorého orgán verejnej správy vedie správne konanie vo veci správneho trestania. Vo veciach správneho trestania je teda (okrem iného) potrebné v každom jednotlivom prípade a vo všetkých jeho súvislostiach posúdiť, či je údaj o mieste alebo časový údaj v popise skutku vo výroku sankčného rozhodnutia dostatočný a potrebný, a či predmetný popis skutku dostatočne vymedzuje skutok tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Zmyslom presného vymedzenia skutku vo výroku sankčného rozhodnutia je totiž práve to, aby sankcionovaný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom. 34. Z hľadiska uvedených východísk pristúpil správny súd v nadväznosti na žalobné námietky k posúdeniu popisu skutku, zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným rozhodnutím žalovaného (ďalej len „predmetný skutok“), vo výroku napadnutého rozhodnutia a k posúdeniu eventuálnych vád popisu predmetného skutku vo výroku napadnutého rozhodnutia. 35. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že podľa návrhu na začatie disciplinárneho konania, podľa výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj podľa výroku napadnutého rozhodnutia sa žalobca mal predmetného skutku dopustiť dňa 12.05.2015. Taktiež v podnete na začatie disciplinárneho konania sa uvádza, že žalobca sa mal predmetného skutku dopustiť dňa 12.05.2015. Samotný podnet na začatie disciplinárneho konania je zo dňa 17.05.2016 a žalovaným bol zaevidovaný dňa 01.06.2016 pod evidenčným č. 1613/16. 36. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že jeho súčasťou je kópia rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS2-2016/026225, Pk: 2016/132 zo dňa 25.05.2017 (ďalej len „priestupkové rozhodnutie“). Z priestupkového rozhodnutia vyplýva, že sa týka konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, na tom skutkovom základe, že dňa 12.05.2016 v čase okolo 12:00 hod. na parkovisku oproti budove Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom mal chytiť za objektív fotoaparát, ktorým chcela E. B. fotiť jeho klienta a tlačiť jej ho smerom k zemi a následne chytiť za ukazovák pravej ruky E. B. a spýtať sa jej, „či nepotrebuje zlomiť prst“, ktorej týmto chcel zabrániť vo fotografovaní svojho klienta pri prepustení z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Z uvedeného je zrejmé, že priestupkové
rozhodnutie sa týka skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase, v akom malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku. Z uvedeného je tiež zrejmé, že k spáchaniu skutku uvedeného v priestupkovom rozhodnutí malo dôjsť dňa 12.05.2016, a že teda aj k spáchaniu predmetného skutku malo dôjsť dňa 12.05.2016. Samotný žalobca vo vyjadrení k podnetu na začatie disciplinárneho konania uviedol, že „touto vecou je moje stretnutie s E. B. a A. I. dňa 12.5.2016 tesne pred 12.00 SELČ na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom“. Žalobca pritom aj na disciplinárnom pojednávaní dňa 03.11.2017 uviedol, že E. B. videl prvýkrát dňa 12.05.2016, ako to vyplýva zo zápisnice z tohto disciplinárneho pojednávania. V zmysle zápisnice z disciplinárneho pojednávania zo dňa 03.11.2017 sa členka disciplinárneho senátu pýtala žalobcu, či „v čase 12.5.2016“ bol žalobca zástupcom „p. D.“. 37. Pokiaľ ide o relevantnosť priestupkového rozhodnutia a v ňom uvedeného dátumu spáchania skutku, vo vzťahu ku ktorému bolo vedené priestupkové konanie, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané, pre rozhodovanie v preskúmavanej právnej veci, správny súd uvádza, že práve v nadväznosti na priestupkové rozhodnutie, presnejšie v nadväznosti na poukaz žalobcu na toto rozhodnutie, sa žalovaný zaoberal možnou aplikáciou zásady non bis in idem v preskúmavanej právnej veci. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaný výslovne konštatoval, že „aj v tomto konkrétnom prípade sa jedná o kombináciu konaní pred správnym orgánom, ktorý o rovnakom skutku disciplinárne obvineného rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ... a o konanie disciplinárne, podľa osobitných stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory“ (str. 14 prvostupňového rozhodnutia). Odhliadnuc od tejto skutočnosti, z popisu skutku v priestupkovom rozhodnutí je úplne zjavné, že priestupkové rozhodnutie bolo vydané vo veci skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase, v akom malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku. 38. Sumarizujúc zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu možno konštatovať, že podľa žalovaného a podľa podnetu na začatie disciplinárneho konania sa žalobca mal predmetného skutku dopustiť dňa 12.05.2015, avšak podľa Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy k spáchaniu skutku zo strany žalobcu, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase, v akom malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku zo strany žalobcu, malo dôjsť dňa 12.05.2016, ktorý dátum ako čas „svojho stretnutia s E. B. a A. I.“ uviedol žalobca už vo vyjadrení k podnetu na začatie disciplinárneho konania. Z administratívneho spisu teda vyplývajú nejasnosti o čase spáchania predmetného skutku s tým, že samotný administratívny spis neumožňuje jednoznačne ustáliť čas spáchania predmetného skutku. Inými slovami, administratívny spis neumožňuje jednoznačne ustáliť, či k spáchaniu predmetného skutku došlo dňa 12.05.2015 alebo dňa 12.05.2016. Nebolo vecou správneho súdu, aby si utváral úsudok o čase spáchania predmetného skutku napríklad v nadväznosti na časový odstup medzi spísaním podnetu na začatie disciplinárneho konania (datovaným dňom 17.05.2016) a časom, kedy podľa podávateľov podnetu na začatie disciplinárneho konania malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku (datovaným dňom 12.05.2015), či v nadväznosti na vyhľadávanie eventuálnych informácií o „stretnutí žalobcu s E. B. na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom“ prostredníctvom internetových vyhľadávačov. Keďže administratívny spis neumožňuje jednoznačne ustáliť, či k spáchaniu predmetného skutku došlo dňa 12.05.2015 alebo dňa 12.05.2016, zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ktorá skutočnosť sama zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 39. V nadväznosti na vyššie uvedený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že časový údaj v popise skutku vo výroku sankčného rozhodnutia má zásadný význam pri vymedzení (individualizácii) sankcionovaného skutku. Časový údaj totiž spolu s ďalšími údajmi v popise skutku vo výroku sankčného rozhodnutia umožňuje odlíšiť sankcionovaný skutok od iného skutku, resp. od iných skutkov. Vysoké formálne požiadavky, ktoré sa kladú na výrok sankčného rozhodnutia, sa preto nepochybne v plnej miere vzťahujú aj na časový údaj v popise skutku vo výroku takéhoto rozhodnutia. Správny súd preto nemohol aprobovať postup žalovaného, ktorý napriek vyššie uvedeným údajom obsiahnutým v administratívnom spise, nevenoval náležitú pozornosť zisťovaniu času, kedy mal byť predmetný skutok spáchaný. 40. Na závere, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci vo vzťahu k času spáchania predmetného skutku, nemôže nič zmeniť skutočnosť, že žalobca v zásade až v žalobe explicitne uviedol, že datovanie predmetného skutku dňom 12.05.2015 je v rozpore s predloženými dôkazmi. Administratívny spis totiž obsahoval listinu (priestupkové
rozhodnutie) ako aj vyjadrenia žalobcu nasvedčujúce spáchaniu predmetného skutku dňa 12.05.2016, v nadväznosti na ktoré mal potom žalovaný viesť dokazovanie za účelom zistenia a ustálenia času, kedy mal byť predmetný skutok spáchaný. Napokon, žalobca už vo vyjadrení k podnetu na začatie disciplinárneho konania uviedol, že k jeho „stretnutiu“ s E. B. na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom došlo dňa 12.5.2016 tesne pred 12.00 SELČ. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že „v prípade dokazovania v trestnom konaní a analogicky aj v administratívnom konaní o správnom delikte, nie je možné hovoriť o dôkaznom bremene na strane žalobcu (podozrivého)“ (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Stk/2/2025 zo dňa 22.08.2025, ods. 16). Nebol to teda žalobca, koho zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadne preukázania času, kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku. Dôkazné bremeno ohľadne náležitého zistenia skutkového stavu, a to vrátane času spáchania predmetného skutku, v preskúmavanej právnej veci, keďže išlo o vec správneho trestania, zaťažovalo žalovaného. 41. Napriek tomu, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci vo vzťahu k času spáchania predmetného skutku, ktorá skutočnosť sama zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd považuje za príhodné vyjadriť sa aj k žalobným námietkam týkajúcim sa okolností relevantných pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia a v stručnosti aj k žalobným námietkam týkajúcim sa nesprávnej aplikácie zásady non bis in idem v preskúmavanej právnej veci zo strany žalovaného. 42. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa okolností relevantných pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za priťažujúcu okolnosť na strane žalobcu považoval naplnenie § 30 ods. 2 písm. c), d) a j) disciplinárneho poriadku, keďže konanie žalobcu bolo determinované neznalosťou zákonných povinností a stavovských predpisov, ktoré viedli k protiprávnosti konania, a to napriek tomu, že už v minulosti bol žalobca v rámci disciplinárnych konaní uznaný za vinného. Táto skutočnosť mala vyplývať z registra disciplinárnych opatrení žalobcu, kedy mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2014. Vo vzťahu k tejto okolnosti správny súd z výpisu z registra disciplinárnych opatrení týkajúcich sa žalobcu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu, zistil, že je v ňom s dátumom právoplatnosti 05.12.2014 uvedený záznam o disciplinárnom konaní č. 44/2013:667/2013 s dátumom uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii dňa 03.11.2014. V nadväznosti na tento záznam uvedený v predmetnom výpise z registra disciplinárnych opatrení týkajúcich sa žalobcu správny súd z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/32/15 zo dňa 20.04.2016 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave“), na ktorý poukázal žalobca v žalobe (uvádzajúc ale nesprávny dátum jeho vydania), a ktorý je správnemu súdu známy z jeho úradnej činnosti, zistil, že týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-24/14:667/2013 zo dňa 03.11.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že zrušené rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-24/14:667/2013 zo dňa 03.11.2014 sa týkalo disciplinárneho konania č. 44/13:667/2013. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo disciplinárne opatrenie, „ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2014“, zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, proti ktorému nebol podaný opravný prostriedok. Zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného vo vzťahu k okolnostiam relevantným pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia teda bolo taktiež nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ktorá skutočnosť taktiež zakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 43. V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave správny súd pre úplnosť uvádza, že bol vydaný v právnej veci tých istých účastníkov konania, ako je tomu v preskúmavanej právnej veci. Správny súd zároveň dodáva, že žalovaného v konaní, v ktorom bol vydaný vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zastupovala A. H. J., ktorá zastupuje žalovaného aj v preskúmavanej právnej veci. Inými slovami, vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, na ktorý poukázal žalobca v žalobe, bol účastníkom konania v preskúmavanej právnej veci známy. 44. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa nesprávnej aplikácie zásady non bis in idem v preskúmavanej právnej veci zo strany žalovaného, správny súd prvotne uvádza, že zásada non bis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin, je na ústavnej úrovni vyjadrená v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosť rešpektovať uvedenú zásadu vyplýva tiež z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, a to najmä z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo potrestať
v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Aj keď sa uvedená právna norma zmieňuje len o „trestnom stíhaní“ či o „trestnom konaní“, zásadu non bis in idem je potrebné aplikovať aj vo veciach správneho trestania. 45. Pri interpretácii zásady non bis in idem Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 10.02.2009 vo veci Zolotukhin proti Rusku, sťažnosť č. 14939/03, pri vymedzovaní totožnosti skutku (zložka idem) odmietol prístup vychádzajúci z právnej kvalifikácie deliktu, pretože takýto prístup bol príliš reštriktívny voči právam jednotlivca. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje stíhanie pre druhý čin, pokiaľ je tento druhý čin založený na totožnom skutku či skutku totožnom v podstatných rysoch. V nadväznosti na uvedené je potom potrebné konštatovať, že stíhanie jedného a toho istého skutku podľa dvoch skutkových podstát je prípustné vtedy, pokiaľ sa tieto od seba navzájom líšia v podstatných prvkoch (okolnostiach) s tým, že naopak tam, kde existuje aspoň čiastočná zhoda v podstatných prvkoch, je potrebné uplatniť zásadu non bis in idem. 46. Pri interpretácii zásady non bis in idem Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 15.11.2016 vo veci A a B proti Nórsku, sťažnosti č. 24130/11 a č. 29758/11, objasnil, že ak nemá dôjsť k opakovaniu súdneho konania alebo trestu (zložka bis), ktoré čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje, je potrebné, aby kombinované konania vykazovali „dostatočne tesnú vecnú a časovú spojitosť“, resp. aby tvorili súvislý celok. 47. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré tvoria jeden celok, je zrejmé, že žalovaný vec posudzoval aj z hľadiska možnej aplikácie zásady non bis in idem. Posudzovaniu veci z hľadiska možnej aplikácie zásady non bis in idem venoval žalovaný osobitnú pozornosť v prvostupňovom rozhodnutí, v ktorom vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva načrtol východiská pre posúdenie úzkej vecnej spojitosti medzi konaniami, ktoré sa týkajú v zásade toho istého skutku. Hodnotiť aplikovanie týchto východísk v preskúmavanej právnej veci zo strany žalovaného by bolo vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zistil skutkový stav v rozsahu nedostačujúcom na riadne posúdenie veci, predčasné. Správny súd preto iba poukazuje, pre prípad, ak by bolo v ďalšom konaní po doplnení dokazovania potrebné posúdenie veci z hľadiska možnej aplikácie zásady non bis in idem, na to, že žalovaný by potom musel venovať náležitú pozornosť aj objasneniu toho, či konanie, v ktorom bolo vydané priestupkové rozhodnutie, a disciplinárne konanie vedené proti žalobcovi sledujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele a či sa týkajú rôznych aspektov predmetného skutku. Zároveň by sa potom žalovaný musel náležite venovať aj odlíšeniu posúdenia predmetného skutku žalobcu z hľadiska jeho kvalifikovania ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a z hľadiska jeho kvalifikovania ako disciplinárneho deliktu advokáta, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí v spojení s napadnutým rozhodnutím v zásade absentuje. 48. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 49. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a v jeho intenciách bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu. Zároveň bude úlohou žalovaného svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. 50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 51. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.