{"guid": "35bb6e9a-ac6a-46af-beb3-be4bf6f580ca:d7146cb4-a10e-4035-831d-2f8f91fcaf75", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1", "spisova_znacka": "BA-6S/171/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/171/2019 z 14. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 14. októbra 2025, sp. zn. BA-6S/171/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1", "identifikacne_cislo": "1019201142", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Kúdelčíková", "sudca_id": 985, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-kudelcikova-985", "datum_vydania": "2025-10-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/455", "nazov": "zákon č. 455/1991 Zb. (živnostenský zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/455-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-5", "nazov": "§ 50 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-50.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-56", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-57", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7146cb4-a10e-4035-831d-2f8f91fcaf75", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/171/2019\n1019201142\n14. 10. 2025\nJUDr. Lucia Kúdelčíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201142.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov\nsenátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, so sídlom Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská advokátska\nkomora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, právne zastúpený: JUDr. Eva Bušová,\nadvokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Predseda Revíznej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Revízna komisia“) podaním\nzo dňa 28.10.2016 podal návrh na začatie disciplinárneho konania proti žalobcovi, ktorý v súvislosti so\nzastupovaním svojho klienta C. D. dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. zamestnankyni spoločnosti\nRingier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom Prievozská 14, Bratislava (ďalej len „Ringier Axel Springer\nSlovakia, a.s.“), E. B., bytom F. XXXX/X, E. (ďalej len „E. B.“), na parkovisku pred Ústavom na výkon\ntrestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol: „počúvaj ma, zlomím Ti prst, zlomím Ti prst“,\npričom jej pravý ukazovák zovrel vo svojej ľavej dlani, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia\npodľa § 56 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no advokácii“), pretože porušil povinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a\nods. 1 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 a § 2 ods. 4 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej\nkomory (ďalej len „návrh na začatie disciplinárneho konania“). V návrhu na začatie disciplinárneho\nkonania predseda Revíznej komisie uviedol, že dňa 01.06.2016 doručili sťažovatelia, a to spoločnosť\nRingier Axel Springer Slovakia, a.s. a E. B., žalovanému sťažnosť na žalobcu ako advokáta (ďalej\nlen „podnet na začatie disciplinárneho konania“), v ktorej uviedli, že E. B. si dňa 12.05.2015 v čase\nokolo 12:00 hod. plnila pracovné povinnosti redaktorky denníka NOVÝ ČAS. V konkrétnostiach bola E.\nB. zamestnávateľom vyslaná, aby dokumentovala okolnosti trestného súdneho konania a následného\nprepustenia C. D. z výkonu trestu odňatia slobody z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici\nnad Váhom. Pri výkone povolania redaktorky k nej v snahe zabrániť jej vo výkone povolania pristúpil\nžalobca, ktorý sa proti nej rozbehol a začal sa jej stavať pred fotoaparát, aby jej zabránil fotografovať C.\n\nD.. Žalobca držal v pravej ruke mobil a všetko si natáčal na video. Kričal po redaktorke, že nemá fotiť.\nChytil jej fotoaparát a snažil sa ho zatlačiť objektívom do zeme. Žalobca sa na E. B. zahnal a ukazoval\nna ňu prstom. Tak to opätovala aj E. B. s výzvou nech prestane útočiť a vyhrážať sa jej. Vtedy jej žalobca\ndokonca chytil prst, vykrúcal jej ho, pričom sa jej vyhrážal: „Mám ti ten prst zlomiť?!“\n2. Predseda Disciplinárnej komisie Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Disciplinárna komisia“)\nlistom č. DS V.-75/16:1613/2015-dr.Číž/Fá zo dňa 28.10.2016 zaslal žalobcovi návrh na začatie\ndisciplinárneho konania. Týmto listom žalovaný zároveň vyzval žalobcu, aby sa najneskôr do 15\npracovných dní odo dňa jeho prevzatia vyjadril k návrhu na začatie disciplinárneho konania.\n3. Žalobca sa k návrhu na začatie disciplinárneho konania vyjadril podaním zo dňa 05.12.2016\nkonštatujúc, že tento návrh je založený na údajnej preukaznosti troch fotografií z kompilácie účelovo\nvybraných dôkazov ako aj na dezinterpretácii žalobcovej otázky majúcej za účel neutralizovanie\nagresívnej pózy sťažovateľky. Žalobca ďalej uviedol, že sa za žiadnych okolností nikdy nikomu\nnevyhrážal. Revízna komisia účelovo zmenila výrok, aby pôsobil výhražne.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. DS V.-75/16:1613/2016 zo dňa 04.10.2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“) uznal žalobcu za vinného, že v súvislosti so zastupovaním svojho klienta C. D. dňa\n12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod. zamestnankyni spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., a\nto E. B., na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol:\n„počúvaj ma, zlomím Ti prst, zlomím Ti prst“, pričom jej pravý ukazovák zovrel vo svojej ľavej dlani, čím\nsa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil povinnosti\nadvokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona o advokácii a v § 2 ods. 2 a §\n2 ods. 4 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „advokátsky poriadok“). Za\nto žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 3 000,00 eur.\n5. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný konštatoval, že mal za preukázané z dôkazov\npredložených priamo žalobcom, že skutok, za ktorý bol disciplinárne stíhaný, sa stal, a že sa ho dopustil\nžalobca. V danej konkrétnej situácii si žalobca mal a musel byť vedomý hrozby a vyvodenia možného\nsankčného dôsledku orgánom žalovaného za jeho správanie porušujúce príslušné ustanovenia zákona\no advokácii a ostatných stavovských predpisov. Predvídateľnosť takého konkrétneho dôsledku bolo\nmožné u žalobcu predpokladať o to viac, že tento bol už v minulosti za obdobné disciplinárne previnenia\nprejednávaný, právoplatne uznaný za vinného, za čo mu bolo uložené aj disciplinárne opatrenie. Z týchto\ndôvodov mal žalovaný za to, že boli splnené podmienky pre prejednanie disciplinárneho previnenia\nžalobcu s možnosťou vydania opätovného meritórneho rozhodnutia tak, ako to bolo definované vo\nvýroku prvostupňového rozhodnutia bez porušenia aplikácie zásady non bis in idem, keďže v tejto\nveci boli splnené podmienky pre možnosť kombinácie rôznych konaní vedených proti disciplinárne\nobvinenému za ten istý skutok, ktoré konania boli pre žalobcu ako osobu znalú práva predvídateľné,\nv disciplinárnom konaní bol skutok spáchaný žalobcom posúdený z dôkazov predložených priamo\nžalobcom, teda z dôkazov zadovážených nie nezákonne a vzhľadom k tomu, že v priestupkovom konaní\nnebola žalobcovi uložená žiadna sankcia, sankcia uložená žalobcovi v disciplinárnom konaní nebola\nzjavne neprimeranou a ani ho neprimerane nezaťažovala. Pri ukladaní druhu a výšky disciplinárneho\nopatrenia vychádzal žalovaný z vyhodnotenia závažnosti porušenia povinností a osoby žalobcu.\n6. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. I. ODS-1/18:1613/2016 zo dňa 27.05.2019\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že uznal žalobcu za vinného,\nže v súvislosti so zastupovaním svojho klienta C. D. dňa 12.05.2015 v čase okolo 12:00 hod.\nzamestnankyni spoločnosti Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., a to E. B., na parkovisku pred Ústavom\nna výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom uviedol: „Počúvaj ma, zlomím ti prst, zlomím ti\nprst“, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, pretože porušil\npovinnosti advokáta uložené mu v § 18 ods. 2, § 18 ods. 3 a § 29a ods. 1 zákona o advokácii a v § 2\nods. 2 a § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku, pričom mu za to uložil pokutu vo výške 1 000,00 eur.\n7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že z audiovizuálneho záznamu nebolo\nvidieť, že by žalobca bol uchopil prst E. B. a tento vykrútil. Táto skutočnosť teda nebola preukázaná.\nNa druhej strane však z uvedeného záznamu vyplývalo, že žalobca použil voči E. B. slová: „Počúvaj,\nzlomím ti prst, zlomím ti prst.“ Tieto slová bolo možné v danom kontexte považovať za vyhrážanie\nsa. Takéto konanie bolo nezlučiteľné so správaním advokáta tak, ako to definovali stavovské predpisy.\n\nPokiaľ išlo o argumentáciu žalobcu, že na daný prípad bolo potrebné aplikovať zásadu non bis in idem,\nžalovaný zastával názor, že pri uznaní žalobcu za vinného z porušenia stavovských predpisov nedošlo\nk porušeniu uvedenej zásady. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a tiež na Odporúčanie R/91/1 prijaté Výborom ministrov na 452. zasadnutí dňa\n13.02.1991. S názorom žalobcu, že išlo o res iudicata, žalovaný nesúhlasil. O res iudicata by mohlo\nísť, keby vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a nové konanie by začalo v tej istej veci pred tým istým\nadministratívnym orgánom a podľa totožnej kvalifikácie činu. O takýto prípad však v právnej veci žalobcu\nnešlo. Pokiaľ išlo o uloženie disciplinárneho opatrenia, žalovaný sa riadil § 27 a nasl. Disciplinárneho\nporiadku Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „disciplinárny poriadok“).\nII.\nŽaloba\n8. Žalobou zo dňa 20.08.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.08.2019, sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom navrhol, aby súd toto rozhodnutie\nzrušil, vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému a priznal mu voči žalovanému právo na náhradu trov\nkonania.\n9. Žalobným bodom bolo bezprecedentné simultánne porušenie zásad non bis in idem a res iudicata\nna podklade neaplikovateľnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v priamom rozpore so\nsamotnou citovanou judikatúrou ako aj s § 57 ods. 1 zákona o advokácii v spojení s § 2 ods. 8, § 7 ods.\n1 a § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Ďalším\nžalobným bodom bol vnútorný rozpor rozhodnutia spôsobený (opakovaným) uvádzaním nesprávneho\ndňa rozhodnej udalosti vo výroku, nesprávnym uvedením zloženia senátu a podaného odvolania ako\naj redukciou podaní žalobcu. Žalobnými bodmi boli taktiež zásadný rozpor písomného vyhotovenia\nrozhodnutia so znením, v akom bolo vyhlásené, vrátane zmeny jeho vyhlásených náležitostí, ktorými bol\nnavyše spôsobený hrubý rozpor odôvodnenia rozhodnutia s matrikou žalovaného a teda so skutkovým\na právnym stavom, a porušenie viacerých ustanovení disciplinárneho poriadku.\n10. Návrh na začatie disciplinárneho konania tak, ako bol podaný, bol jednoznačne od počiatku vadný\na jediným rozhodnutím o takomto návrhu muselo byť oslobodenie spod disciplinárneho návrhu, keďže\nv ňom bolo žalobcovi kladené za vinu, že dňa 12.05.2015 vykonal určitý skutok. Uvedené však bolo\nv rozpore s predloženými dôkazmi, týkajúcimi sa udalostí, ktoré sa odohrali dňa 12.05.2016. Je zjavné,\nže cieľom Disciplinárnej komisie bolo žalovať tento skutok, ale z nejakého dôvodu bol celý návrh\nna začatie disciplinárneho konania písaný na rok 2015. Keďže disciplinárny senát ako aj odvolací\ndisciplinárny senát žalovaného bol viazaný návrhom na začatie disciplinárneho konania, bolo zjavné, že\ncelé konanie bolo nadbytočné a jeho jediným účelom bolo spôsobiť žalobcovi škodu.\n11. Žiaden bezprávny názor, či nezáväzné odporúčanie Rady Európy ako ani jednoznačne účelový „spin“\nrozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva o postupe orgánov v daňovom konaní, pri ktorom neexistuje\nžiadna analógia k línii trestné/priestupkové/disciplinárne konanie, nemôže prekonať skutočnosť, že pri\nkonaní žalovaného boli okrem základných práv žalobcu hrubo porušené predpisy o vedení konania tak,\naby bolo možné dosiahnuť žiadaný výsledok, vrátane konania so zástupcom žalobcu bez prítomnosti\nžalobcu ako disciplinárne obvineného, odročenia odvolacieho disciplinárneho konania na návrh žalobcu\nza účelom zabezpečenia dôkazu a osobitne následného ignorovania tohto vlastného uznesenia,\nsúvisiaceho odopretia práva záverečného slova v odvolacom konaní, nedoručovania rozhodnutia do\nvlastných rúk a ignorovania práva na vyhotovenie rozhodnutia do troch dní od jeho vyhlásenia. Prečo\nprikročil k odňatiu práva záverečnej reči, sa odvolací disciplinárny senát žalovaného neunúval oznámiť.\n12. Odvolací disciplinárny senát žalovaného nielenže zneutralizoval dikciu v písomnom vyhotovení\nnapadnutého rozhodnutia, ale z písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia sa vytratilo predsedom\nsenátu opakovane vyslovené pochopenie pre reakciu žalobcu, keď označil jeho konanie v dôsledku\npočinu dotknutej novinárky za vyprovokované konanie. Pri vyhlásení napadnutého rozhodnutia\npredseda senátu neuviedol iné vyjadrenie vo vzťahu k okolnostiam spáchania a určenia výšky pokuty, ale\nv jeho písomnom vyhotovení sa zrazu objavili výhradne tri priťažujúce okolnosti. Napriek správne ústne\nvyhlásenej skutočnosti o existencii jediného právoplatného disciplinárneho rozhodnutia do písomného\nvyhotovenia napadnutého rozhodnutia bolo lživo uvedené, že odvolací disciplinárny senát žalovaného\n\nprihliadal na existenciu dvoch disciplinárnych rozhodnutí, pričom táto okolnosť bola uvedená ako jedna\nz troch priťažujúcich okolností. Vyhlásenie akýchkoľvek priťažujúcich okolností však absentovalo.\n13. Zároveň bolo preukázané, že si odvolací disciplinárny senát žalovaného rovnako ako A. G. H.\nvymysleli existenciu právoplatného disciplinárneho rozhodnutia zo dňa 05.12.2014. A. G. H. si nedal ani\nlen tú námahu, aby uviedol čokoľvek konkrétne a vystačil si s plurálom „disciplinárnych stíhaní“. Nebolo\nzrejmé, odkiaľ čerpali kolegovia svoje lživé tvrdenie, ale tvrdenie v písomnom vyhotovení rozhodnutia\no existencii právoplatného rozhodnutia podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii bolo v rozpore\ns matrikou žalovaného. Predmetné tvrdenie bolo lživé, pretože údajne právoplatné rozhodnutie zo dňa\n05.12.2014 (I. ODS 24/14) bolo zrušené právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/32/15-42 zo dňa 08.06.2016, v dôsledku ktorého bol žalobca následne právoplatne oslobodený spod\ndisciplinárneho návrhu. Matrika žalovaného z tohto dôvodu neevidovala žiadne právoplatné disciplinárne\nrozhodnutie voči žalobcovi spred dňa 20.11.2017. Jediným existujúcim disciplinárnym rozhodnutím zo\ndňa 20.11.2017 bolo potrestanie žalobcu za spôsob, akým bránil svoje práva v konaní pred Krajským\nsúdom v Bratislave vedenom pod sp. zn. 2S/32/15.\n14.\nDisciplinárne konanie vedené žalovaným, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého\nrozhodnutia, bolo účelovým obchádzaním zásad, na ktorých stál Trestný poriadok. Toto disciplinárne\nkonanie zároveň popieralo význam advokácie. Potrestanie žalobcu bolo prejavom partikulárneho\nstavovského záujmu na údajnej ochrane jeho vlastnej integrity. Napadnuté rozhodnutie ako aj celé\ndisciplinárne konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bolo ukážkou arogancie niektorých osôb\novládajúcich činnosť žalovaného.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.10.2019 konštatujúc, že žalovaný pri svojom\nrozhodovaní postupoval v súlade so zákonnými predpismi a v odôvodnení svojho rozhodnutia\nvyčerpávajúco uviedol všetky skutočnosti, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\n16. V priebehu disciplinárneho konania bolo nesporne zistené, že žalobca predniesol voči E. B. výrok:\n„Počúvaj, zlomím ti prst, zlomím ti prst“, ktorú skutočnosť preukázal prepis záznamu zo dňa 14.05.2019.\nTakýto výrok bol v rozpore so stavovskými predpismi. Postup advokáta pri výkone advokácie zahŕňal\nv sebe požiadavku, aby konanie advokáta bolo vždy také, že ho verejnosť nebude mať dôvod hodnotiť\nnegatívne pre jeho neadekvátne postoje alebo neadekvátny obsah jeho prejavov. Táto požiadavka\nsa odzrkadlila v § 18 ods. 2 a ods. 3 zákona o advokácii ako aj v stavovskom predpise, ktorým bol\nadvokátsky poriadok.\n17. Žalobca možnosť podať repliku k vyjadreniu žalovaného nevyužil\nIV.\nKonanie na správnom súde\n18. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“), začal s účinnosťou od 01.06.2023\nvykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od\n01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave\na Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec\nvedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/171/2019 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov\na programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená\ndo senátu 6S správneho súdu a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-6S/171/2019.\n19. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3\nods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol na\npojednávaní dňa 14.10.2025 za prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného.\n\nV.\nRelevantné právne predpisy\n20. Podľa čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nnikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za\ntrestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného\nporiadku tohto štátu.\n21. Podľa čl. 50 ods. 5 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), nikoho nemožno trestne stíhať za čin, za\nktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie\nmimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.\n22. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať\ns odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom\na dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho\npresvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych\nslužieb.\n23. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval\ndôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné\npravidlá, ktoré určuje predpis komory.\n24. Podľa § 29a ods. 1 zákona o advokácii, advokát je pri výkone povolania aj mimo neho povinný\nzachovávať vážnosť a dôstojnosť, ktorú vyžaduje postavenie advokáta.\n25. Podľa § 56 ods. 1 zákona o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta,\nzahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené\nporušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.\n26. Podľa § 56 ods. 2 zákona o advokácii, za disciplinárne previnenie možno uložiť ako disciplinárne\nopatrenie\na) písomné napomenutie,\nb) verejné napomenutie,\nc) peňažnú pokutu až do výšky stonásobku minimálnej mesačnej mzdy ustanovenej osobitným\npredpisom,\nd) pozastavenie výkonu advokácie uložené od šiestich mesiacov do troch rokov,\ne) vyčiarknutie zo zoznamu advokátov, zoznamu advokátskych koncipientov, zoznamu euroadvokátov,\nzoznamu zahraničných advokátov alebo zoznamu medzinárodných advokátov.\n27. Podľa § 56 ods. 4 zákona o advokácii, disciplinárny senát pri ukladaní disciplinárneho opatrenia\nprihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, na spôsob konania, následok a mieru\nzavinenia.\n28. Podľa § 2 ods. 2 advokátskeho poriadku, advokát je povinný dodržiavať pravidlá korektnej súťaže\na dbať na dôstojnosť advokátskeho stavu.\n29. Podľa § 2 ods. 4 advokátskeho poriadku, advokát nesmie prijať poverenie, ktoré by znižovalo\ndôstojnosť advokátskeho stavu a smie použiť len prostriedky, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými\npredpismi, dobrými mravmi a zásadami slušného správania sa.\nVI.\nPrávne posúdenie veci správnym súdom\n30. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie v spojení\ns prvostupňovým rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie žalovaného“), a to vo veci správneho\n\ntrestania. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť, či žalovaný pri vydaní svojho rozhodnutia a v konaní,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou\nsúdnou praxou.\n31. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného\nvo veci správneho trestania, správny súd prvotne pripomína, že riadne formulovaný výrok rozhodnutia\norgánu verejnej správy vo veci správneho trestania (ďalej len „výrok sankčného rozhodnutia“)\na predovšetkým v ňom obsiahnutý popis skutku predstavuje nezastupiteľnú časť rozhodnutia, pretože\nlen z jeho výroku možno zistiť, či a ak áno, aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená.\nVýrok sankčného rozhodnutia, na ktorý sa kladú vysoké formálne požiadavky, preto v zásade musí\nobsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne aj uvedenie iných\nskutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby určitý skutok nebol zameniteľný s iným skutkom.\n32. Posúdenie dostatočnej určitosti výroku sankčného rozhodnutia je závislé na výklade pojmov „skutok“\na „popis skutku“, čo sú dve odlišné kategórie. „Skutok“ je to, čo sa objektívne stalo, pričom orgán\nverejnej správy vedie administratívne konanie práve ohľadne samotného skutku. Naproti tomu, „popis\nskutku“ je len slovnou formou, prostredníctvom ktorej sa skutok odráža vo vyjadrovacích prejavoch\nľudskej komunikácie. Popisom skutku je teda potrebné rozumieť jazykový popis tých opomenutí či konaní\nalebo skutkových okolností, ktoré možno subsumovať pod formálne znaky správneho deliktu vymedzené\nv zákone. Popis skutku tak musí obsahovať tie opomenutia či konania alebo skutkové okolnosti, ktoré\nsú právne významné z hľadiska naplnenia jednotlivých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu,\nktorý je predmetom konania, t.j. správneho deliktu, za ktorý bola uložená sankcia. Inými slovami, popis\nskutku musí predstavovať aspoň natoľko podrobný popis, aby boli naplnené požiadavky jednoznačnej\nidentifikácie skutku a zrozumiteľnosti tak, aby v popise skutku boli uvedené všetky zákonné znaky\npríslušnej skutkovej podstaty správneho deliktu, a aby už z výroku sankčného rozhodnutia vyplývalo,\nakým opomenutím alebo konaním bol správny delikt spáchaný.\n33. Požiadavky na popis skutku vo výroku sankčného rozhodnutia samozrejme nie je možné aplikovať\nvšeobecne, paušálne a šablónovite, ale vždy s prihliadnutím k špecifikám a povahe skutku, ohľadom\nktorého orgán verejnej správy vedie správne konanie vo veci správneho trestania. Vo veciach správneho\ntrestania je teda (okrem iného) potrebné v každom jednotlivom prípade a vo všetkých jeho súvislostiach\nposúdiť, či je údaj o mieste alebo časový údaj v popise skutku vo výroku sankčného rozhodnutia\ndostatočný a potrebný, a či predmetný popis skutku dostatočne vymedzuje skutok tak, aby nemohol byť\nzamenený s iným skutkom. Zmyslom presného vymedzenia skutku vo výroku sankčného rozhodnutia\nje totiž práve to, aby sankcionovaný skutok nebol zameniteľný s iným skutkom.\n34. Z hľadiska uvedených východísk pristúpil správny súd v nadväznosti na žalobné námietky\nk posúdeniu popisu skutku, zo spáchania ktorého bol žalobca uznaný vinným rozhodnutím žalovaného\n(ďalej len „predmetný skutok“), vo výroku napadnutého rozhodnutia a k posúdeniu eventuálnych vád\npopisu predmetného skutku vo výroku napadnutého rozhodnutia.\n35. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že podľa návrhu na začatie disciplinárneho konania,\npodľa výroku prvostupňového rozhodnutia ako aj podľa výroku napadnutého rozhodnutia sa žalobca\nmal predmetného skutku dopustiť dňa 12.05.2015. Taktiež v podnete na začatie disciplinárneho konania\nsa uvádza, že žalobca sa mal predmetného skutku dopustiť dňa 12.05.2015. Samotný podnet na\nzačatie disciplinárneho konania je zo dňa 17.05.2016 a žalovaným bol zaevidovaný dňa 01.06.2016 pod\nevidenčným č. 1613/16.\n36. Správny súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že jeho súčasťou je kópia rozhodnutia Okresného\núradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-TN-OVVS2-2016/026225, Pk: 2016/132 zo\ndňa 25.05.2017 (ďalej len „priestupkové rozhodnutie“). Z priestupkového rozhodnutia vyplýva, že sa\ntýka konania vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca\ntým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním, na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 12.05.2016 v čase okolo 12:00 hod. na parkovisku oproti budove Ústavu na výkon trestu\nodňatia slobody v Dubnici nad Váhom mal chytiť za objektív fotoaparát, ktorým chcela E. B. fotiť jeho\nklienta a tlačiť jej ho smerom k zemi a následne chytiť za ukazovák pravej ruky E. B. a spýtať sa jej,\n„či nepotrebuje zlomiť prst“, ktorej týmto chcel zabrániť vo fotografovaní svojho klienta pri prepustení\nz Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom. Z uvedeného je zrejmé, že priestupkové\n\nrozhodnutie sa týka skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase, v akom malo\ndôjsť k spáchaniu predmetného skutku. Z uvedeného je tiež zrejmé, že k spáchaniu skutku uvedeného\nv priestupkovom rozhodnutí malo dôjsť dňa 12.05.2016, a že teda aj k spáchaniu predmetného skutku\nmalo dôjsť dňa 12.05.2016. Samotný žalobca vo vyjadrení k podnetu na začatie disciplinárneho konania\nuviedol, že „touto vecou je moje stretnutie s E. B. a A. I. dňa 12.5.2016 tesne pred 12.00 SELČ na\nparkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom“. Žalobca pritom aj\nna disciplinárnom pojednávaní dňa 03.11.2017 uviedol, že E. B. videl prvýkrát dňa 12.05.2016, ako\nto vyplýva zo zápisnice z tohto disciplinárneho pojednávania. V zmysle zápisnice z disciplinárneho\npojednávania zo dňa 03.11.2017 sa členka disciplinárneho senátu pýtala žalobcu, či „v čase 12.5.2016“\nbol žalobca zástupcom „p. D.“.\n37. Pokiaľ ide o relevantnosť priestupkového rozhodnutia a v ňom uvedeného dátumu spáchania\nskutku, vo vzťahu ku ktorému bolo vedené priestupkové konanie, v ktorom bolo toto rozhodnutie\nvydané, pre rozhodovanie v preskúmavanej právnej veci, správny súd uvádza, že práve v nadväznosti\nna priestupkové rozhodnutie, presnejšie v nadväznosti na poukaz žalobcu na toto rozhodnutie,\nsa žalovaný zaoberal možnou aplikáciou zásady non bis in idem v preskúmavanej právnej veci.\nV prvostupňovom rozhodnutí žalovaný výslovne konštatoval, že „aj v tomto konkrétnom prípade sa\njedná o kombináciu konaní pred správnym orgánom, ktorý o rovnakom skutku disciplinárne obvineného\nrozhodoval podľa ustanovení zákona č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ...\na o konanie disciplinárne, podľa osobitných stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory“ (str.\n14 prvostupňového rozhodnutia). Odhliadnuc od tejto skutočnosti, z popisu skutku v priestupkovom\nrozhodnutí je úplne zjavné, že priestupkové rozhodnutie bolo vydané vo veci skutku, ktorého sa mal\nžalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase, v akom malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku.\n38. Sumarizujúc zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu možno konštatovať, že podľa\nžalovaného a podľa podnetu na začatie disciplinárneho konania sa žalobca mal predmetného skutku\ndopustiť dňa 12.05.2015, avšak podľa Okresného úradu Trenčín, odboru všeobecnej vnútornej správy\nk spáchaniu skutku zo strany žalobcu, ktorého sa mal žalobca dopustiť v zásade v rovnakom čase,\nv akom malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku zo strany žalobcu, malo dôjsť dňa 12.05.2016,\nktorý dátum ako čas „svojho stretnutia s E. B. a A. I.“ uviedol žalobca už vo vyjadrení k podnetu na\nzačatie disciplinárneho konania. Z administratívneho spisu teda vyplývajú nejasnosti o čase spáchania\npredmetného skutku s tým, že samotný administratívny spis neumožňuje jednoznačne ustáliť čas\nspáchania predmetného skutku. Inými slovami, administratívny spis neumožňuje jednoznačne ustáliť,\nči k spáchaniu predmetného skutku došlo dňa 12.05.2015 alebo dňa 12.05.2016. Nebolo vecou\nsprávneho súdu, aby si utváral úsudok o čase spáchania predmetného skutku napríklad v nadväznosti\nna časový odstup medzi spísaním podnetu na začatie disciplinárneho konania (datovaným dňom\n17.05.2016) a časom, kedy podľa podávateľov podnetu na začatie disciplinárneho konania malo dôjsť\nk spáchaniu predmetného skutku (datovaným dňom 12.05.2015), či v nadväznosti na vyhľadávanie\neventuálnych informácií o „stretnutí žalobcu s E. B. na parkovisku pred Ústavom na výkon trestu odňatia\nslobody v Dubnici nad Váhom“ prostredníctvom internetových vyhľadávačov. Keďže administratívny spis\nneumožňuje jednoznačne ustáliť, či k spáchaniu predmetného skutku došlo dňa 12.05.2015 alebo dňa\n12.05.2016, zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci, ktorá skutočnosť sama zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n39. V nadväznosti na vyššie uvedený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza,\nže časový údaj v popise skutku vo výroku sankčného rozhodnutia má zásadný význam pri vymedzení\n(individualizácii) sankcionovaného skutku. Časový údaj totiž spolu s ďalšími údajmi v popise skutku\nvo výroku sankčného rozhodnutia umožňuje odlíšiť sankcionovaný skutok od iného skutku, resp. od\niných skutkov. Vysoké formálne požiadavky, ktoré sa kladú na výrok sankčného rozhodnutia, sa preto\nnepochybne v plnej miere vzťahujú aj na časový údaj v popise skutku vo výroku takéhoto rozhodnutia.\nSprávny súd preto nemohol aprobovať postup žalovaného, ktorý napriek vyššie uvedeným údajom\nobsiahnutým v administratívnom spise, nevenoval náležitú pozornosť zisťovaniu času, kedy mal byť\npredmetný skutok spáchaný.\n40. Na závere, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci vo vzťahu k času spáchania predmetného skutku, nemôže nič zmeniť skutočnosť, že\nžalobca v zásade až v žalobe explicitne uviedol, že datovanie predmetného skutku dňom 12.05.2015\nje v rozpore s predloženými dôkazmi. Administratívny spis totiž obsahoval listinu (priestupkové\n\nrozhodnutie) ako aj vyjadrenia žalobcu nasvedčujúce spáchaniu predmetného skutku dňa 12.05.2016,\nv nadväznosti na ktoré mal potom žalovaný viesť dokazovanie za účelom zistenia a ustálenia času,\nkedy mal byť predmetný skutok spáchaný. Napokon, žalobca už vo vyjadrení k podnetu na začatie\ndisciplinárneho konania uviedol, že k jeho „stretnutiu“ s E. B. na parkovisku pred Ústavom na výkon\ntrestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom došlo dňa 12.5.2016 tesne pred 12.00 SELČ. V tejto\nsúvislosti správny súd zdôrazňuje, že „v prípade dokazovania v trestnom konaní a analogicky aj v\nadministratívnom konaní o správnom delikte, nie je možné hovoriť o dôkaznom bremene na strane\nžalobcu (podozrivého)“ (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Stk/2/2025 zo dňa 22.08.2025, ods. 16). Nebol to teda žalobca, koho zaťažovalo dôkazné bremeno\nohľadne preukázania času, kedy malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku. Dôkazné bremeno\nohľadne náležitého zistenia skutkového stavu, a to vrátane času spáchania predmetného skutku,\nv preskúmavanej právnej veci, keďže išlo o vec správneho trestania, zaťažovalo žalovaného.\n41. Napriek tomu, že zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci vo vzťahu k času spáchania predmetného skutku, ktorá skutočnosť sama zakladá dôvod\nna zrušenie napadnutého rozhodnutia, správny súd považuje za príhodné vyjadriť sa aj k žalobným\nnámietkam týkajúcim sa okolností relevantných pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia\na v stručnosti aj k žalobným námietkam týkajúcim sa nesprávnej aplikácie zásady non bis in idem\nv preskúmavanej právnej veci zo strany žalovaného.\n42. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa okolností relevantných pri rozhodovaní o uložení\ndisciplinárneho opatrenia, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že za priťažujúcu okolnosť na\nstrane žalobcu považoval naplnenie § 30 ods. 2 písm. c), d) a j) disciplinárneho poriadku, keďže konanie\nžalobcu bolo determinované neznalosťou zákonných povinností a stavovských predpisov, ktoré viedli\nk protiprávnosti konania, a to napriek tomu, že už v minulosti bol žalobca v rámci disciplinárnych\nkonaní uznaný za vinného. Táto skutočnosť mala vyplývať z registra disciplinárnych opatrení žalobcu,\nkedy mu bolo uložené disciplinárne opatrenie podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona o advokácii,\nktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2014. Vo vzťahu k tejto okolnosti správny súd z výpisu\nz registra disciplinárnych opatrení týkajúcich sa žalobcu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu,\nzistil, že je v ňom s dátumom právoplatnosti 05.12.2014 uvedený záznam o disciplinárnom konaní č.\n44/2013:667/2013 s dátumom uloženia disciplinárneho opatrenia podľa § 56 ods. 2 písm. b) zákona\no advokácii dňa 03.11.2014. V nadväznosti na tento záznam uvedený v predmetnom výpise z registra\ndisciplinárnych opatrení týkajúcich sa žalobcu správny súd z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.\nzn. 2S/32/15 zo dňa 20.04.2016 (ďalej len „rozsudok Krajského súdu v Bratislave“), na ktorý poukázal\nžalobca v žalobe (uvádzajúc ale nesprávny dátum jeho vydania), a ktorý je správnemu súdu známy\nz jeho úradnej činnosti, zistil, že týmto rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. I. ODS-24/14:667/2013 zo dňa 03.11.2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave vyplýva, že zrušené rozhodnutie žalovaného č. I. ODS-24/14:667/2013 zo\ndňa 03.11.2014 sa týkalo disciplinárneho konania č. 44/13:667/2013. Z uvedeného je zrejmé, že v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia už bolo disciplinárne opatrenie, „ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa\n05.12.2014“, zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, proti ktorému nebol podaný opravný\nprostriedok. Zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného vo vzťahu k okolnostiam relevantným pri\nrozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia teda bolo taktiež nedostačujúce na riadne posúdenie\nveci, ktorá skutočnosť taktiež zakladala dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.\n43. V nadväznosti na vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave správny súd pre úplnosť\nuvádza, že bol vydaný v právnej veci tých istých účastníkov konania, ako je tomu v preskúmavanej\nprávnej veci. Správny súd zároveň dodáva, že žalovaného v konaní, v ktorom bol vydaný vyššie\nuvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zastupovala A. H. J., ktorá zastupuje žalovaného aj\nv preskúmavanej právnej veci. Inými slovami, vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave, na\nktorý poukázal žalobca v žalobe, bol účastníkom konania v preskúmavanej právnej veci známy.\n44. Pokiaľ ide o žalobné námietky týkajúce sa nesprávnej aplikácie zásady non bis in idem\nv preskúmavanej právnej veci zo strany žalovaného, správny súd prvotne uvádza, že zásada non\nbis in idem, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin, je na ústavnej úrovni\nvyjadrená v čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Povinnosť rešpektovať uvedenú zásadu vyplýva\ntiež z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, a to najmä z čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého nikoho nemožno stíhať alebo potrestať\n\nv trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený\nalebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona a trestného poriadku tohto štátu. Aj keď sa uvedená\nprávna norma zmieňuje len o „trestnom stíhaní“ či o „trestnom konaní“, zásadu non bis in idem je\npotrebné aplikovať aj vo veciach správneho trestania.\n45. Pri interpretácii zásady non bis in idem Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 10.02.2009\nvo veci Zolotukhin proti Rusku, sťažnosť č. 14939/03, pri vymedzovaní totožnosti skutku (zložka idem)\nodmietol prístup vychádzajúci z právnej kvalifikácie deliktu, pretože takýto prístup bol príliš reštriktívny\nvoči právam jednotlivca. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd zakazuje stíhanie pre druhý čin, pokiaľ je tento druhý čin\nzaložený na totožnom skutku či skutku totožnom v podstatných rysoch. V nadväznosti na uvedené je\npotom potrebné konštatovať, že stíhanie jedného a toho istého skutku podľa dvoch skutkových podstát\nje prípustné vtedy, pokiaľ sa tieto od seba navzájom líšia v podstatných prvkoch (okolnostiach) s tým,\nže naopak tam, kde existuje aspoň čiastočná zhoda v podstatných prvkoch, je potrebné uplatniť zásadu\nnon bis in idem.\n46. Pri interpretácii zásady non bis in idem Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 15.11.2016\nvo veci A a B proti Nórsku, sťažnosti č. 24130/11 a č. 29758/11, objasnil, že ak nemá dôjsť k opakovaniu\nsúdneho konania alebo trestu (zložka bis), ktoré čl. 4 ods. 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd zakazuje, je potrebné, aby kombinované konania vykazovali „dostatočne tesnú\nvecnú a časovú spojitosť“, resp. aby tvorili súvislý celok.\n47. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktoré tvoria jeden\ncelok, je zrejmé, že žalovaný vec posudzoval aj z hľadiska možnej aplikácie zásady non bis in idem.\nPosudzovaniu veci z hľadiska možnej aplikácie zásady non bis in idem venoval žalovaný osobitnú\npozornosť v prvostupňovom rozhodnutí, v ktorom vychádzajúc z rozhodovacej praxe Európskeho súdu\npre ľudské práva načrtol východiská pre posúdenie úzkej vecnej spojitosti medzi konaniami, ktoré sa\ntýkajú v zásade toho istého skutku. Hodnotiť aplikovanie týchto východísk v preskúmavanej právnej\nveci zo strany žalovaného by bolo vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný zistil skutkový stav v rozsahu\nnedostačujúcom na riadne posúdenie veci, predčasné. Správny súd preto iba poukazuje, pre prípad, ak\nby bolo v ďalšom konaní po doplnení dokazovania potrebné posúdenie veci z hľadiska možnej aplikácie\nzásady non bis in idem, na to, že žalovaný by potom musel venovať náležitú pozornosť aj objasneniu\ntoho, či konanie, v ktorom bolo vydané priestupkové rozhodnutie, a disciplinárne konanie vedené proti\nžalobcovi sledujú vzájomne sa dopĺňajúce ciele a či sa týkajú rôznych aspektov predmetného skutku.\nZároveň by sa potom žalovaný musel náležite venovať aj odlíšeniu posúdenia predmetného skutku\nžalobcu z hľadiska jeho kvalifikovania ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a z hľadiska\njeho kvalifikovania ako disciplinárneho deliktu advokáta, ktoré v prvostupňovom rozhodnutí v spojení\ns napadnutým rozhodnutím v zásade absentuje.\n48. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu zo strany\nžalovaného bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n49. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku a v jeho\nintenciách bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu. Zároveň bude úlohou\nžalovaného svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\n50. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal\nvoči žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia\nsamostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n51. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny\nsúd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení\ns § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm.\nc/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom\nv kasačnom\nkonaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,\nktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum\nprávnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}