Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/143/2018 1018201244 02. 07. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BestWine s.r.o., so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 46 389 831, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04 Bratislava, (pôvodný žalovaný: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), za účasti: 1. Slovanet, a. s., Galvaniho 19, 821 04 Bratislava, 2. A. B. C., D. XX, XXX XX E., 3. F. C., D. XX, XXX XX, E., 4. Miroslav Štefanka, Banská Bystrica – Podháj 39, 974 05 Banská Bystrica, 5. G. C., Štefánikova 70, 059 41 Tatranská Štrba, 6. H. I., bytom J. XX, XXX XX E., 7. D. K., bytom L. XXX/XX, E., 8. MIVO DEVELOPMENT, s.r.o., Námestie sv. Egídia 97/42, 058 01 Poprad, 9. GRAND KOLIBA s.r.o., Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, 10. Anita Štefány, Tomášikova 50/A, 831 04 Bratislava, 11. Marada Capital Services, a.s., Bystrická 44, 900 33 Marianka, 12. Sympatia Partners, a. s., so sídlom Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, právne zastúpená Sympatia Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Vajnorská 21A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 256 834, 13. A. M., D. XXXX/XX, XXX XX B., 14. N. M., D. XXXX/XX, XXX XX B., 15. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Magistrát, sekcia správy nehnuteľností, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, 16. Slovenský pozemkový fond, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11, 17. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2018/53760/MES zo dňa 29.06.2018, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania e p r i z n á v a.
n
odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 28.12.2016 spoločnosť Slovanet a.s., IČO: 36964812 (ďalej len „Slovanet a.s.“) podala návrh na umiestnenie líniovej stavby „Panorama-Koliba-BA-optická prípojka” v lokalite Sliačska a Tupého ul. v Bratislave (ďalej len „líniová stavba“). Slovanet a.s. bola poskytovateľom verejnej siete na základe rozhodnutia o licencii udelenej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky. Stavba mala byť súčasťou verejnej telekomunikačnej siete v súlade s § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v relevantnom znení (ďalej len „zákon o EK“)
a mala byť verejnoprospešnou stavbou, keďže mala priniesť prospech obyvateľom a návštevníkom dotknutej lokality. 2. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámil dňa 30.07.2017 verejnou vyhláškou začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby a zároveň upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania. 3. Územným rozhodnutiu č. 1870/2017/UKSP/POBA-UR-26 zo dňa 04.12.2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový orgán rozhodol o umiestnení líniovej stavby. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/53760/MES zo dňa 29.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca podal dňa 05.09.2018 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia. 6. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo sa žalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, absentujú v ňom úvahy a myšlienkové pochody žalovaného, pre ktoré odmietol odvolanie. Žalobca trval na tom, že vo veci malo byť nariadené miestne zisťovanie a ústne pojednávanie, pretože líniová stavba zasahuje do práv 17 vlastníkov. Žalobca ďalej namietal doručovanie verejnou vyhláškou, pretože tento spôsob je možné využiť iba v nevyhnutnej miere. Stavba podľa názoru žalobcu nie je líniovou stavbou, ale ide o súčasť verejnej siete, na ktorú je nutné aplikovať § 14, § 18 a §26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 7. Žalobca ďalej poukázal, že podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“) musel návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahovať aj súhlas vlastníka pozemku, ak nemala spoločnosť Slovanet a.s. k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhovanú stavbu nebolo možné pozemok vyvlastniť. Žalobca nedal spoločnosti Slovanet a.s. súhlas realizovať stavbu na jeho pozemku. Takúto skutočnosť nemohol zhojiť ani odkaz na § 66 zákona o EK. V uvedenom prípade nebol preukázaný verejný záujem a taktiež v rovnakom čase prebiehal proces o umiestnení inej stavby a žalobca už mal v tom čase platne a účinne uzatvorenú zmluvu na realizáciu líniovej inžinierskej stavby pre elektronickú komunikáciu vedúcu cez jeho pozemky s iným subjektom ako bola spoločnosť Slovanet a.s. III. Vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania 8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami zo dňa 21.06.2019 a 10.07.2019, v ktorých poukázal na dôvodovú časť napadnutého rozhodnutia. Žalobca podľa jeho názoru nesprávne poukazoval na ustanovenia Správneho poriadku, napr. vo veci doručovania písomnosti, keď pri doručovaní písomnosti sa prednostne postupuje podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“). Definíciu líniovej inžinierskej stavby explicitne určuje § 43a ods. 3 písm. h, § 56 písm. b) a § 139 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona. Žalobca nepredložil žiaden posudok znalca z odboru stavebníctva, ktorý by sa nestotožnil s posúdením stavby žalovaným ako líniovej inžinierskej stavby. 9. K námietke týkajúcej sa súhlasu vlastníka s umiestnením stavby a realizáciou stavby vo verejnom záujme žalovaný poukázal na konkrétne odseky z dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca síce v žalobe poukázal na zmluvu uzatvorenú s inou spoločnosťou na realizáciu líniovej inžinierskej stavby na jeho pozemku, avšak žiadnu takúto zmluvu, ani prípadné územné rozhodnutie v konaní nepredložil. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v prípade uzatvorenia tejto zmluvy
považuje stavbu za líniovú inžiniersku stavbu pre elektronickú komunikáciu, pričom o takej istej stavbe v samotnej žalobe uviedol, že nešlo o takýto druh stavby. 10. Spoločnosť Slovanet a.s. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 07.08.2019. Podľa názoru spoločnosti Slovanet s.r. sa doručovanie verejnom vyhláškou vykonalo v súlade s platnou právnou úpravou podľa Stavebného zákona, pretože Stavebný zákon bol v danom prípade lex specialis oproti Správnemu poriadku. Skutočnosť, že sa jedná o líniovú stavbu vychádza z § 139 ods. 3 Stavebného zákona v spojení so zákonom o EK. Žalobca bol v konaní účastníkom konania a mohol uplatňovať všetky jemu patriace práva, čo aj urobil. Nemožno súhlasiť so žalobcom o neexistencii verejného záujmu na zriadení stavby, žalovaný správne posudzoval verejný záujem podľa § 66 zákona o EK. Národná stratégia pre širokopásmový prístup v Slovenskej republike bola schválená uznesením vlády SR č. 136 zo dňa 02.03.2011 a verejný záujem je v tomto prípade notorietou. Žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy na realizáciu líniovej stavby s treťou osobou a ani uzatvorenie takejto zmluvy by nebolo spôsobilé privodiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na splnenie zákonných podmienok podľa § 66 zákona o EK. 11. Ďalší účastník konania Železnice Slovenskej republiky sa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2019 stotožnili s napadnutým rozhodnutím a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 12. Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2019 uviedol, že ponecháva na úvahe súdu posúdenie žalobných bodov. 13. Ďalší účastník konania spoločnosť Sympatia Partners, a.s., IČO: 47 134 437, vo svojom vyjadrení zo dňa 09.10.2019 uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, považuje ho za vecne správne, riadne odôvodnené a zodpovedajúce ustálenej praxi pri budovaní líniových stavieb. IV. Replika žalobcu 14. Dňa 18.07.2021 bola správnemu súdu doručená replika žalobcu, ktorý opätovne namietal posúdenie stavby ako líniovej stavby. Podľa tvrdenia žalobcu ide o pridružený prostriedok podľa § 4 ods. 4 zákona o EK, a preto nebolo možné aplikovať doručovanie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 Stavebného poriadku. Žalovaný mal na konanie aplikovať základné zásady správneho konania, konať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania. Žalobca vo vyjadrení taktiež opakovane zdôraznil, že v danej veci neboli naplnené podmienky a nešlo o stavbu vo verejnom záujme. V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 15. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-5S/143/2018. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš. 16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol. Správny súd v Bratislave rozsudok verejne vyhlásil dňa 02.07.2025.
17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi. 19. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) Stavebného zákona, inžinierske stavby sú h) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice. 20. Podľa § 56 písm. b) Stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje b) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a vytyčovacích bodov. 21. Podľa § 139 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona, líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä f) vedenia elektronickej komunikačnej siete. 22. Podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona, v prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa odseku 3 alebo o jej súčasť, rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie. 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o EK, elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 24. Podľa § 66 ods. 1 zákona o EK, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku. 25. Podľa § 66 ods. 2 zákona o EK, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom. 26. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky, ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o využití územia obsahuje súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť. 27. Kľúčové otázky, ktoré bolo nutné v konaní posúdiť bolo určenie, či v uvedenom prípade išlo o realizáciu líniovej stavby, či sa táto stavba uskutočňovala vo verejnom záujme, a či na vydanie územného rozhodnutia bol potrebný súhlas žalobcu ako vlastníka dotknutého pozemku, na ktorom sa líniová stavba mala umiestniť. 28. V prejednávanom prípade spoločnosť Slovanet a.s. realizovala umiestnenie optickej prípojky na existujúcu optickú komunikačnú sieť za účelom zvýšenia kvality poskytovaných multifunkčných telekomunikačných a dátových služieb. Vedenie elektronickej komunikačnej siete je v zmysle § 43a ods.
3 písm. h) Stavebného zákona inžinierskou stavbou a je súčasne líniou stavbou podľa § 139 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona. V uvedenom prípade tak realizovaná stavba spĺňala zákonné definičné znaky vymedzené pre líniovú stavbu. I v prípade akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa charakteru stavby, bolo podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona v právomoci orgánu príslušného na povolenie takejto stavby, posúdiť a určiť či ide alebo nejde o líniovú stavbu. Vzhľadom na to, že v uvedenom prípade jednoznačne išlo o stavbu, ktorá mala charakter líniovej stavby, bolo nutné v administratívnom konaní aplikovať príslušné ustanovenia zákonov vzťahujúce sa k povoľovaniu umiestnenia takejto stavby. 29. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa doručovania oznámenia o začatí konania o umiestnení stavby formou verejnej vyhlášky správny súd poukazuje na znenie § 36 ods. 4 Stavebného zákona, ktorý jednoznačne určuje spôsob doručovania tohto rozhodnutia pri líniových stavbách. Stavebný zákon predstavuje lex specialis a jeho aplikácia má prednosť pred aplikáciou Správneho poriadku, čo vyplýva i z § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konania podľa Stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na to, že Stavebný zákon implicitne určuje spôsob doručovania oznámenia o začatí územného konania v prípade líniových stavieb, aplikácia Správneho poriadku je v takomto prípade vylúčená a prvostupňový orgán bol povinný doručovať oznámenie o začatí územného konania verejnou vyhláškou. Prvostupňový orgán tak nepochybil, keď doručoval oznámenie o začatí územného konania formou verejnej vyhlášky a nie jednotlivým účastníkom konania osobitnou zásielkou určenou do vlastných rúk. V uvedenej veci správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/61/2022 zo dňa 30.01.2024, v rámci ktorého síce najvyšší správny súd posudzoval doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania (v tu prejednávanej veci ide o doručovanie oznámenia o začatí územného konania), avšak jeho závery je možné aplikovať aj na prejednávaný prípad: „24. V súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa, že boli porušené jeho práva účasti v posudzovanom stavebnom konaní, kasačný súd uvádza, že v predmetnej veci ide o stavebné konanie na líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. b) Stavebného zákona (komunikácia). Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia stavebného konania v porovnaní so všeobecným stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4, § 61 ods. 4 Stavebného zákona a § 26 Správneho poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie stavebného konania na líniovú stavbu účastníkom stavebného konania verejnou vyhláškou (§ 61 ods. 4 Stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 61 ods. 4 Stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 61 ods. 1 Stavebného zákona. V tomto prípade sa použije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie stavebného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona. 25. Na tomto mieste kasačný súd konštatuje, že doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 1. októbra 2008, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 125/2009 z 21. januára 2010). 26. Aplikujúc tieto východiská na prípad sťažovateľa, tento bol spolu s ostatnými účastníkmi konania oboznámený so začatím stavebného konania verejnou vyhláškou dňa 1. júna 2020 zákonným spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli, na webovom sídle mesta Senica a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní, a toto oznámenie bolo dňa 16. júna 2020 z úradnej tabule mesta Senica v súlade so zákonom aj zvesené. Kasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ bol riadne oboznámený so začatím stavebného konania, tohto sa mohol zúčastniť a vzniesť pripomienky, preto nedošlo k porušeniu jeho práva na účasť v povoľovacom konaní a ani k porušeniu predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.“ Žalobca tak bol riadne informovaný o začatí územného konania, nebola mu odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť územného konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy, čo aj následne robil. 30. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa absencie verejného záujmu pri umiestňovaní líniovej stavby. Je nepochybné, že budovanie elektro-komunikačných sietí, ktoré prispievajú k možnosti rýchlej a efektívnej komunikácii medzi občanmi a verejnou správou, ako aj orgánmi verejnej správy a ďalšími subjektmi navzájom, je nie len žiaduce, ale záväzok budovania takýchto sieti vyplýva Slovenskej republike i z viacerých prijatých európskych dokumentov, ako
napr. Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2014/61/EÚ z 15.05.2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí alebo taktiež z dokumentu Digitálna Agenda pre Európu prijatej ešte v roku 2010. Verejný záujem na budovaní takýchto sietí vyplýva aj z viacerých programových stratégií prijatých vládou Slovenskej republiky, okrem iného aj uznesením vlády Slovenskej republiky č. 136 zo dňa 02.03.2011, ktorým bola schválená Národná stratégia pre širokopásmový prístup v SR, na ktorý poukázala spoločnosť Slovanet a.s. Z uvedeného dôvodu nie je možné zúžiť verejný záujem na budovaní elektro-komunikačných sietí iba na súkromný záujem obyvateľov určitého domu, ako to v žalobe uviedol žalobca. Správny súd poukazuje taktiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/20/2019 zo dňa 30.03.2022, v ktorom uviedol: „Verejný záujem sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné záujmy a predstavuje hodnotu, ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré základné práva a slobody. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný. Práve líniové stavby možno vnímať ako príklad, na ktorom sa podstata verejného záujmu ilustruje.“ 31. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj namietanú absenciu súhlasu žalobcu s umiestnením líniovej stavby na jeho pozemku. Vyhláška upravuje v § 3 ods. 1 písm. e) povinnosť stavebníka preukázať pri podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, že disponuje súhlasom vlastníka pozemku, alebo má k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť. V prejednávanom prípade podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona v spojení s § 66 ods. 1 písm. a) zákona o EK dané právo „zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti“ malo povahu iného práva vyplývajúceho zo zákona, ktoré sa neskôr premietlo do zriadenia vecného bremena viaznuceho k dotknutej nehnuteľnosti. Tento druh vecného bremena sa následne, po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/41/2020 zo dňa 30.11.2022, bod 33), deklaruje formou záznamu do katastra nehnuteľností, čím však nie je dotknutá povinnosť podniku/stavebníka podľa § 66 ods. 4 zákona o EK po skončení nevyhnutných prác uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a zároveň právo vlastníka nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 5 zákona o EK, ktorý je obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv stavebníka/podniku na jednorazovú primeranú náhradu za takéto nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. 32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by im v konaní vznikli trovy. 34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).