{"guid": "8ead18d0-b3fc-4d06-9268-58f0d0375544:171d1f80-93a3-4f94-96a6-71bb7c7f23eb", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8", "spisova_znacka": "BA-5S/143/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/143/2018 z 2. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 2. júla 2025, sp. zn. BA-5S/143/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8", "identifikacne_cislo": "1018201244", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-07-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/351", "nazov": "zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/351-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/171d1f80-93a3-4f94-96a6-71bb7c7f23eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/143/2018\n1018201244\n02. 07. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018201244.8\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu\nMgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: BestWine s.r.o., so sídlom\nJelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 46 389 831, právne zastúpený: ARDEN LEGAL & TAX s.r.o.,\nadvokátska kancelária so sídlom Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému:\nRegionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova 12735/64, 831 04\nBratislava, (pôvodný žalovaný: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova\n46, 832 05 Bratislava), za účasti: 1. Slovanet, a. s., Galvaniho 19, 821 04 Bratislava, 2. A. B. C., D. XX,\nXXX XX E., 3. F. C., D. XX, XXX XX, E., 4. Miroslav Štefanka, Banská Bystrica – Podháj 39, 974 05\nBanská Bystrica, 5. G. C., Štefánikova 70, 059 41 Tatranská Štrba, 6. H. I., bytom J. XX, XXX XX E., 7.\nD. K., bytom L. XXX/XX, E., 8. MIVO DEVELOPMENT, s.r.o., Námestie sv. Egídia 97/42, 058 01 Poprad,\n9. GRAND KOLIBA s.r.o., Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, 10. Anita Štefány, Tomášikova 50/A, 831\n04 Bratislava, 11. Marada Capital Services, a.s., Bystrická 44, 900 33 Marianka, 12. Sympatia Partners,\na. s., so sídlom Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, právne zastúpená Sympatia Legal, s.r.o., advokátska\nkancelária so sídlom Vajnorská 21A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 256 834, 13. A. M., D. XXXX/XX, XXX\nXX B., 14. N. M., D. XXXX/XX, XXX XX B., 15. Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Magistrát,\nsekcia správy nehnuteľností, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, 16. Slovenský pozemkový fond,\nBúdková cesta 36, 817 15 Bratislava 11, 17. Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova\n8, 813 61 Bratislava, IČO 31 364 501, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BAOVBP2-2018/53760/MES zo dňa 29.06.2018, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nIII. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania\ne p r i z n á v a.\n\nn\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Dňa 28.12.2016 spoločnosť Slovanet a.s., IČO: 36964812 (ďalej len „Slovanet a.s.“) podala návrh\nna umiestnenie líniovej stavby „Panorama-Koliba-BA-optická prípojka” v lokalite Sliačska a Tupého ul.\nv Bratislave (ďalej len „líniová stavba“). Slovanet a.s. bola poskytovateľom verejnej siete na základe\nrozhodnutia o licencii udelenej Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb\nSlovenskej republiky. Stavba mala byť súčasťou verejnej telekomunikačnej siete v súlade s § 2 ods. 2\nzákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v relevantnom znení (ďalej len „zákon o EK“)\n\na mala byť verejnoprospešnou stavbou, keďže mala priniesť prospech obyvateľom a návštevníkom\ndotknutej lokality.\n2. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (ďalej len „prvostupňový orgán“) oznámil dňa\n30.07.2017 verejnou vyhláškou začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby a zároveň upustil\nod ústneho pojednávania a miestneho zisťovania.\n3. Územným rozhodnutiu č. 1870/2017/UKSP/POBA-UR-26 zo dňa 04.12.2017 (ďalej „prvostupňové\nrozhodnutie“) prvostupňový orgán rozhodol o umiestnení líniovej stavby.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný (pôvodne Okresný úrad\nBratislava, odbor výstavby a bytovej politiky) rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2018/53760/MES zo dňa\n29.06.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca podal dňa 05.09.2018 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nzrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia.\n6. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, lebo sa\nžalovaný nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi, absentujú v ňom úvahy a myšlienkové pochody\nžalovaného, pre ktoré odmietol odvolanie. Žalobca trval na tom, že vo veci malo byť nariadené miestne\nzisťovanie a ústne pojednávanie, pretože líniová stavba zasahuje do práv 17 vlastníkov. Žalobca ďalej\nnamietal doručovanie verejnou vyhláškou, pretože tento spôsob je možné využiť iba v nevyhnutnej\nmiere. Stavba podľa názoru žalobcu nie je líniovou stavbou, ale ide o súčasť verejnej siete, na ktorú je\nnutné aplikovať § 14, § 18 a §26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).\n7. Žalobca ďalej poukázal, že podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.\n453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška“)\nmusel návrh na vydanie územného rozhodnutia obsahovať aj súhlas vlastníka pozemku, ak nemala\nspoločnosť Slovanet a.s. k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhovanú stavbu nebolo\nmožné pozemok vyvlastniť. Žalobca nedal spoločnosti Slovanet a.s. súhlas realizovať stavbu na jeho\npozemku. Takúto skutočnosť nemohol zhojiť ani odkaz na § 66 zákona o EK. V uvedenom prípade\nnebol preukázaný verejný záujem a taktiež v rovnakom čase prebiehal proces o umiestnení inej stavby\na žalobca už mal v tom čase platne a účinne uzatvorenú zmluvu na realizáciu líniovej inžinierskej stavby\npre elektronickú komunikáciu vedúcu cez jeho pozemky s iným subjektom ako bola spoločnosť Slovanet\na.s.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov konania\n8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaniami zo dňa 21.06.2019 a 10.07.2019, v ktorých poukázal\nna dôvodovú časť napadnutého rozhodnutia. Žalobca podľa jeho názoru nesprávne poukazoval na\nustanovenia Správneho poriadku, napr. vo veci doručovania písomnosti, keď pri doručovaní písomnosti\nsa prednostne postupuje podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v relevantnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“). Definíciu líniovej inžinierskej stavby\nexplicitne určuje § 43a ods. 3 písm. h, § 56 písm. b) a § 139 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona. Žalobca\nnepredložil žiaden posudok znalca z odboru stavebníctva, ktorý by sa nestotožnil s posúdením stavby\nžalovaným ako líniovej inžinierskej stavby.\n9. K námietke týkajúcej sa súhlasu vlastníka s umiestnením stavby a realizáciou stavby vo verejnom\nzáujme žalovaný poukázal na konkrétne odseky z dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia. Žalobca\nsíce v žalobe poukázal na zmluvu uzatvorenú s inou spoločnosťou na realizáciu líniovej inžinierskej\nstavby na jeho pozemku, avšak žiadnu takúto zmluvu, ani prípadné územné rozhodnutie v konaní\nnepredložil. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca v prípade uzatvorenia tejto zmluvy\n\npovažuje stavbu za líniovú inžiniersku stavbu pre elektronickú komunikáciu, pričom o takej istej stavbe\nv samotnej žalobe uviedol, že nešlo o takýto druh stavby.\n10. Spoločnosť Slovanet a.s. sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 07.08.2019. Podľa názoru spoločnosti\nSlovanet s.r. sa doručovanie verejnom vyhláškou vykonalo v súlade s platnou právnou úpravou podľa\nStavebného zákona, pretože Stavebný zákon bol v danom prípade lex specialis oproti Správnemu\nporiadku. Skutočnosť, že sa jedná o líniovú stavbu vychádza z § 139 ods. 3 Stavebného zákona\nv spojení so zákonom o EK. Žalobca bol v konaní účastníkom konania a mohol uplatňovať všetky jemu\npatriace práva, čo aj urobil. Nemožno súhlasiť so žalobcom o neexistencii verejného záujmu na zriadení\nstavby, žalovaný správne posudzoval verejný záujem podľa § 66 zákona o EK. Národná stratégia pre\nširokopásmový prístup v Slovenskej republike bola schválená uznesením vlády SR č. 136 zo dňa\n02.03.2011 a verejný záujem je v tomto prípade notorietou. Žalobca nepreukázal uzatvorenie zmluvy na\nrealizáciu líniovej stavby s treťou osobou a ani uzatvorenie takejto zmluvy by nebolo spôsobilé privodiť\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia vzhľadom na splnenie zákonných podmienok podľa § 66 zákona\no EK.\n11. Ďalší účastník konania Železnice Slovenskej republiky sa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.08.2019\nstotožnili s napadnutým rozhodnutím a navrhli žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n12. Ďalší účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení zo dňa 08.08.2019 uviedol,\nže ponecháva na úvahe súdu posúdenie žalobných bodov.\n13. Ďalší účastník konania spoločnosť Sympatia Partners, a.s., IČO: 47 134 437, vo svojom vyjadrení\nzo dňa 09.10.2019 uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, považuje ho\nza vecne správne, riadne odôvodnené a zodpovedajúce ustálenej praxi pri budovaní líniových stavieb.\nIV.\nReplika žalobcu\n14. Dňa 18.07.2021 bola správnemu súdu doručená replika žalobcu, ktorý opätovne namietal posúdenie\nstavby ako líniovej stavby. Podľa tvrdenia žalobcu ide o pridružený prostriedok podľa § 4 ods. 4 zákona\no EK, a preto nebolo možné aplikovať doručovanie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 Stavebného\nporiadku. Žalovaný mal na konanie aplikovať základné zásady správneho konania, konať v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania. Žalobca vo vyjadrení taktiež opakovane zdôraznil, že v danej veci neboli\nnaplnené podmienky a nešlo o stavbu vo verejnom záujme.\nV.\nPosúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov\n15. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych\nsúdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného\nzriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy\nzačnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.\n1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy\nvo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu\nv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná\nprávna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:\nBA-5S/143/2018. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok\n2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia\nTóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.\n16. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak ako vyplývali\nz obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) ju zamietol. Správny\nsúd v Bratislave rozsudok verejne vyhlásil dňa 02.07.2025.\n\n17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,\nkonania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.\njúna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n18. Podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona, začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby alebo\nv odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako\naj územného konania o využití územia, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom\núzemného konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou\nvyhláškou aj v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.\n19. Podľa § 43a ods. 3 písm. h) Stavebného zákona, inžinierske stavby sú\nh) diaľkové a miestne elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare,\ntransformačné stanice.\n20. Podľa § 56 písm. b) Stavebného zákona, stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje\nb) pri nadzemných a podzemných vedeniach elektronických komunikačných sietí, vrátane oporných a\nvytyčovacích bodov.\n21. Podľa § 139 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona, líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä\nf) vedenia elektronickej komunikačnej siete.\n22. Podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona, v prípade pochybnosti o tom, či ide o líniovú stavbu podľa\nodseku 3 alebo o jej súčasť, rozhodne orgán štátnej správy príslušný na jej povolenie.\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona o EK, elektronická komunikačná sieť (ďalej len „sieť“) je funkčne prepojená\nsústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane\nsieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými\nalebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním\nokruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej\nenergie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie\na káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.\n24. Podľa § 66 ods. 1 zákona o EK, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme\na) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,\nb) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu\nnehnuteľnosť,\nc) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné\nporasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník\nalebo užívateľ pozemku.\n25. Podľa § 66 ods. 2 zákona o EK, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm.\na) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu\ndo katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej\nčasti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú\nna nového vlastníka, ak je podnikom.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) vyhlášky, ak ide o návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby a o\nvyužití územia obsahuje súhlas vlastníka pozemku, ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo\niné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá vyvlastniť.\n27. Kľúčové otázky, ktoré bolo nutné v konaní posúdiť bolo určenie, či v uvedenom prípade išlo\no realizáciu líniovej stavby, či sa táto stavba uskutočňovala vo verejnom záujme, a či na vydanie\núzemného rozhodnutia bol potrebný súhlas žalobcu ako vlastníka dotknutého pozemku, na ktorom sa\nlíniová stavba mala umiestniť.\n28. V prejednávanom prípade spoločnosť Slovanet a.s. realizovala umiestnenie optickej prípojky\nna existujúcu optickú komunikačnú sieť za účelom zvýšenia kvality poskytovaných multifunkčných\ntelekomunikačných a dátových služieb. Vedenie elektronickej komunikačnej siete je v zmysle § 43a ods.\n\n3 písm. h) Stavebného zákona inžinierskou stavbou a je súčasne líniou stavbou podľa § 139 ods. 3\npísm. f) Stavebného zákona. V uvedenom prípade tak realizovaná stavba spĺňala zákonné definičné\nznaky vymedzené pre líniovú stavbu. I v prípade akýchkoľvek pochybností týkajúcich sa charakteru\nstavby, bolo podľa § 139 ods. 4 Stavebného zákona v právomoci orgánu príslušného na povolenie takejto\nstavby, posúdiť a určiť či ide alebo nejde o líniovú stavbu. Vzhľadom na to, že v uvedenom prípade\njednoznačne išlo o stavbu, ktorá mala charakter líniovej stavby, bolo nutné v administratívnom konaní\naplikovať príslušné ustanovenia zákonov vzťahujúce sa k povoľovaniu umiestnenia takejto stavby.\n29. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa doručovania oznámenia o začatí konania o umiestnení\nstavby formou verejnej vyhlášky správny súd poukazuje na znenie § 36 ods. 4 Stavebného zákona,\nktorý jednoznačne určuje spôsob doručovania tohto rozhodnutia pri líniových stavbách. Stavebný zákon\npredstavuje lex specialis a jeho aplikácia má prednosť pred aplikáciou Správneho poriadku, čo vyplýva\ni z § 140 Stavebného zákona, podľa ktorého ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na\nkonania podľa Stavebného zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Vzhľadom na to, že\nStavebný zákon implicitne určuje spôsob doručovania oznámenia o začatí územného konania v prípade\nlíniových stavieb, aplikácia Správneho poriadku je v takomto prípade vylúčená a prvostupňový orgán\nbol povinný doručovať oznámenie o začatí územného konania verejnou vyhláškou. Prvostupňový orgán\ntak nepochybil, keď doručoval oznámenie o začatí územného konania formou verejnej vyhlášky a nie\njednotlivým účastníkom konania osobitnou zásielkou určenou do vlastných rúk. V uvedenej veci správny\nsúd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/61/2022 zo dňa 30.01.2024,\nv rámci ktorého síce najvyšší správny súd posudzoval doručovanie oznámenia o začatí stavebného\nkonania (v tu prejednávanej veci ide o doručovanie oznámenia o začatí územného konania), avšak\njeho závery je možné aplikovať aj na prejednávaný prípad: „24. V súvislosti s kasačnou námietkou\nsťažovateľa, že boli porušené jeho práva účasti v posudzovanom stavebnom konaní, kasačný súd\nuvádza, že v predmetnej veci ide o stavebné konanie na líniovú stavbu podľa § 139 ods. 3 písm. b)\nStavebného zákona (komunikácia). Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri\noznamovaní začatia stavebného konania v porovnaní so všeobecným stavebným konaním (ktoré sa\nnetýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou podľa § 36 ods.\n4, § 61 ods. 4 Stavebného zákona a § 26 Správneho poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie\nstavebného konania na líniovú stavbu účastníkom stavebného konania verejnou vyhláškou (§ 61 ods.\n4 Stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 61 ods. 4 Stavebného zákona je špeciálnou\núpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 61 ods. 1 Stavebného zákona. V tomto prípade sa\npoužije zásada lex specialis derogat legi generali, t. j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný\nzákon alebo ustanovenie. Preto začatie stavebného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný\núrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk podľa § 61\nods. 1 Stavebného zákona. 25. Na tomto mieste kasačný súd konštatuje, že doručovanie písomností\nverejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom\nriešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné\núdaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania\nv dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom\nčasovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 1. októbra 2008, uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo 125/2009 z 21. januára 2010). 26. Aplikujúc tieto východiská na\nprípad sťažovateľa, tento bol spolu s ostatnými účastníkmi konania oboznámený so začatím stavebného\nkonania verejnou vyhláškou dňa 1. júna 2020 zákonným spôsobom, a to vyvesením na úradnej tabuli,\nna webovom sídle mesta Senica a tiež na centrálnej úradnej elektronickej tabuli po dobu 15 dní, a toto\noznámenie bolo dňa 16. júna 2020 z úradnej tabule mesta Senica v súlade so zákonom aj zvesené.\nKasačný súd preto konštatuje, že sťažovateľ bol riadne oboznámený so začatím stavebného konania,\ntohto sa mohol zúčastniť a vzniesť pripomienky, preto nedošlo k porušeniu jeho práva na účasť v\npovoľovacom konaní a ani k porušeniu predpisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia.“ Žalobca\ntak bol riadne informovaný o začatí územného konania, nebola mu odňatá možnosť aktívne sa zúčastniť\núzemného konania a účinne v ňom brániť svoje práva a právom chránené záujmy, čo aj následne robil.\n30. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa absencie verejného záujmu\npri umiestňovaní líniovej stavby. Je nepochybné, že budovanie elektro-komunikačných sietí, ktoré\nprispievajú k možnosti rýchlej a efektívnej komunikácii medzi občanmi a verejnou správou, ako aj\norgánmi verejnej správy a ďalšími subjektmi navzájom, je nie len žiaduce, ale záväzok budovania\ntakýchto sieti vyplýva Slovenskej republike i z viacerých prijatých európskych dokumentov, ako\n\nnapr. Smernice Európskeho parlamentu a rady č. 2014/61/EÚ z 15.05.2014 o opatreniach na\nzníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí alebo taktiež\nz dokumentu Digitálna Agenda pre Európu prijatej ešte v roku 2010. Verejný záujem na budovaní\ntakýchto sietí vyplýva aj z viacerých programových stratégií prijatých vládou Slovenskej republiky, okrem\niného aj uznesením vlády Slovenskej republiky č. 136 zo dňa 02.03.2011, ktorým bola schválená\nNárodná stratégia pre širokopásmový prístup v SR, na ktorý poukázala spoločnosť Slovanet a.s.\nZ uvedeného dôvodu nie je možné zúžiť verejný záujem na budovaní elektro-komunikačných sietí iba na\nsúkromný záujem obyvateľov určitého domu, ako to v žalobe uviedol žalobca. Správny súd poukazuje\ntaktiež na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/20/2019 zo dňa 30.03.2022,\nv ktorom uviedol: „Verejný záujem sleduje legitímne spoločenské, hospodárske, ekonomické, resp. iné\nzáujmy a predstavuje hodnotu, ktorá je (vo všeobecnosti) nadradená nad základné právo, resp. viaceré\nzákladné práva a slobody. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť ako\nvšeobecne prospešný. Práve líniové stavby možno vnímať ako príklad, na ktorom sa podstata verejného\nzáujmu ilustruje.“\n31. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj namietanú absenciu súhlasu žalobcu s umiestnením\nlíniovej stavby na jeho pozemku. Vyhláška upravuje v § 3 ods. 1 písm. e) povinnosť stavebníka preukázať\npri podaní návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby, že disponuje súhlasom vlastníka\npozemku, alebo má k pozemku vlastnícke alebo iné právo a pre navrhované opatrenie sa pozemok nedá\nvyvlastniť. V prejednávanom prípade podľa § 139 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona v spojení s § 66\nods. 1 písm. a) zákona o EK dané právo „zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia\nna cudzej nehnuteľnosti“ malo povahu iného práva vyplývajúceho zo zákona, ktoré sa neskôr premietlo\ndo zriadenia vecného bremena viaznuceho k dotknutej nehnuteľnosti. Tento druh vecného bremena\nsa následne, po právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby (obdobne rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/41/2020 zo dňa 30.11.2022, bod 33), deklaruje formou záznamu\ndo katastra nehnuteľností, čím však nie je dotknutá povinnosť podniku/stavebníka podľa § 66 ods. 4\nzákona o EK po skončení nevyhnutných prác uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a zároveň\nprávo vlastníka nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 5 zákona o EK, ktorý je obmedzený v obvyklom užívaní\nnehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv stavebníka/podniku na jednorazovú primeranú náhradu za takéto\nnútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.\n32. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsahu\nadministratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie, boli vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 190 SSP.\n33. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani\nďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil takú povinnosť, v dôsledku ktorej by\nim v konaní vznikli trovy.\n34. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom\nSprávneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 1 mesiaca od jeho\ndoručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP/.\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie\nnapadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)\nopísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.\n1 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal\nspôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej\nveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny\nsúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}