Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/140/2018 z 26. 11. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave BA-2S/140/2018 1018201238 26. 11. 2025 JUDr. Jeannette Hajdinová ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY BA-2S/140/2018 2 1 Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina, so sídlom Záhradnícka 792/3, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 331 981, právne zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, SAK č. 1696, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, 811 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ Valbek SK, spol. s r. o., so sídlom: Eurovea Central 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Vavrovič, advokát, so sídlom Nová ul. č. 129, 900 31 Stupava, SAK č. 4002, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo dňa 27. júna 2018, takto rozhodol: BA-2S/140/2018 2 1 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: BA-2S/140/2018 46

1 I. Priebeh administratívneho konania 1. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej žalovaný), č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013, právoplatného dňa 19.02.2013, povolil žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) ďalšiemu účastníkovi 1/ - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. (ďalej len NDS) ako stavebníkovi stavbu: „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina“ (ďalej len križovatka Triblavina) a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Hlavným stavebným objektom stavby tohto povolenia bola mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s pripojením na diaľnicu D1 prostredníctvom súbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C9,5/80 po oboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku v minimálnych potrebných dĺžkach. Kolektorové pásy boli navrhnuté s ohľadom na budúce rozšírenie diaľnice v kategórií D 33,5/120. Súčasťou boli aj vetvy 1K, 2K, 3K a 4K s navrhovanou rýchlosťou 60 km/h spájajúce kolektory s diaľnicou D1 a príslušné odbočovacie a pripájacie pruhy navrhnuté podľa STN 73 6102. V mieste styku vetiev križovatky na mestskú zbernú komunikáciu boli navrhnuté turbo-okružné križovatky. V návrhu bol zohľadnený záujem pripojiť okolité územie na mestskú zbernú komunikáciu. 2. Rozhodnutím žalovaného č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013, právoplatného dňa 03.05.2013, povolil žalovaný podľa § 66 zákona stavebného zákona NDS ako stavebníkovi stavbu: križovatka Triblavina a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Objekty stavby v II. etape zahrňujú najmä kolektorový pás Bratislava – Senec od km 18,3 po km 19,3 D1 a objekty s ním súvisiace a nadväzujú na I. etapu, ktorá bola stavebne povolená rozhodnutím č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/ C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013. 3. Rozhodnutím žalovaného č. 25481/2014/C212-SCDPK/77471 zo dňa 15.12.2014, právoplatného dňa 19.01.2015, povolil žalovaný podľa § 67 a § 69 stavebného zákona predĺženie platnosti stavebných povolení č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013 a č. 03904/2013/C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013 do 31.12.2017 (ďalej spolu pre všetky tri uvedené rozhodnutia aj len „stavebné povolenia“). 4. Žiadosťou o zmenu stavby pred dokončením SO 101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 zo dňa 26.07.2017 požiadala NDS o zmenu stavebných objektov: 020-00 Vegetačné úpravy 101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Ba-TT 102-00 Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2 102-11 Prečerpávacia stanica dažďových vôd 201-00 Most na diaľnici D1 v km 18,090 nad komunikáciou MZ12/50 f.t. B2 251-01 Protihluková stena v km 17,950-18,870 diaľnice D1 Ba-TT, vpravo, spodná stavba 252-00 Protihluková stena v km 0,040-0,420 vetvy B križovatky Triblavina, vpravo 253-00 Protihluková stena v km 18,485-18,955 D1 na kolek. Páse Bratislava – Senec, vpravo 301-00 Oplotenie križovatky Triblavina 501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina 502-00 Dažďová kanalizácia odvodnenia komunikácie MZ 12/50 f.t. B2 503-00 Úprava existujúcej kanalizácie na diaľnici D1 Bratislava – Senec 611-00 Prípojka NN pre ČS km 18,150 diaľnice D1 Ba-TT 650-00 ISD Stavebná časť 650-11 ISD Technologická časť Ako dôvody žiadosti NDS uviedla, že zmena stavby pred dokončením je spracovaná z dôvodu zmeny koncepcie vedenia dopravy v predmetnom území z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia vypracovaného pre úsek diaľnice D1 Bratislava, Vajnory – Senec. Zároveň zmena šírkového usporiadania diaľnice D1 v úseku Bratislava, Vajnory – Triblavina vyplynula z návrhu križovatky D1/D4 Ivanka – Sever, ktorá svojim tvarom, šírkovým usporiadaním ovplyvnila križovatku Triblavina. V tejto

súvislosti bolo na základe dopravno-kapacitného posúdenia úseku Bratislava – Senec optimalizované navrhované šírkové usporiadanie diaľnice D1 z pôvodného 6-pruhového (kat. D 33,5/120 + kolektor C9,5/80) na 8 pruhové (kat. D 41/120) + zaraďovací/vyraďovací pruh. Ostatné stavebné objekty súvisiace s križovatkou Triblavina ostávajú bez zmeny. To znamená, že 4 okružné križovatky, mestská zberná komunikácia, súvisiace preložky sietí ostávajú nezmenené. Nebudú sa realizovať súbežné kolektorové pásy a predmetné územie bude priamo napojené prostredníctvom mimoúrovňovej križovatky na diaľnicu D1 a obslužná funkcia súbežných kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú sieť. 5. K žiadosti NDS doložila o. i. záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len OÚ BA) č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatoval, že predložený návrh zmeny stavby pred jej dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie. 6. Oznámenie o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 v spojení s § 3 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č 669/2007 Z. z.) bolo zverejnené od 07.08.2017 do 23.08.2017, v obciach Bernolákovo v dňoch od 08.08.2017 do 08.07.2017 a obci Chorvátsky Grob v dňoch od 08.08.2017 do 08.09.2017 a doručené dotknutým subjektom. 7. Na základe oznámenia o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením doručili žalovanému stanoviská dotknuté orgány - bez pripomienok: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky č. ÚCLaSMŠ-44-354/2017 zo dňa 11.08.2017 a Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky č. 00352/2017/DTZL-31 zo dňa 14.08.2017, súhlasné stanoviská s podmienkami: Dopravný úrad č. 168528/2017/ROP-002-P/27255 zo dňa 09.08.2017 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru č. PPZ-ODP2-597-002/2017 zo dňa 11.08.2017. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP) zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 09.10.2017, v ktorom oznámilo, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon EIA) s vydaným záverečným stanoviskom, rozhodnutím a opatreniami. 8. Do konania predložilo námietky množstvo fyzických a právnických osôb, medzi nimi aj žalobca, ktorý namietal, že: 8.1. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením je v rozpore s vydaným rozhodnutím o umiestnení stavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa 16.07.2010 (právoplatné dňa 05.08.2010), ktoré vydal Krajský stavebný úrad v Bratislave a ktoré bolo vydané pre križovatku so 6-pruhovou diaľnicou s obojstrannými 2-pruhovými kolektormi do križovatky zapojenými. Neupravilo sa len šírkové usporiadanie diaľnice, ale zmenilo sa komplexné funkčné využitie územia, čo je v priamom rozpore s úmyslom využitia a obsluhy Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len BSK) a v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu. Zmenou došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc pozemku, zmene zastavaných plôch – ako k posunu aj zmene rozlohy zastavanej plochy, zmene napájania na verejné komunikácie, vegetačných úprav, inžinierskych sietí, umiestnenia počtu retenčných jazierok, atď. 8.2. Stavebný úrad porušil § 58a ods. 3 stavebného zákona, keď síce zverejnil kópiu žiadosti o zmenu stavby pred dokončením vrátane rozhodnutia zo zisťovacieho konania k Oznámeniu o zámere, avšak bez údajov o sprístupnení právoplatného záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho vydal. 8.3. NDS porušila v konaní § 38 ods. 1 zákona EIA, keď nesplnila podmienky záverečného stanoviska vydaného k stavbe, konkrétne podmienky č. 1, 3, 20, 21, 23, 25, 26, 31, 36, 37, 39, 42, 44, 47, 49. 8.4. Stavebný úrad znevýhodnil známych účastníkov konania tým, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením doručoval len časti známych účastníkov konania, keďže žalobca ako aj ďalší účastníci EIA sú riadnymi a známymi účastníkmi povoľovacieho konania. 8.5. Navrhovaná zmena stavby nie je v súlade s projektom, ktorý bol predložený v zisťovacom konaní podľa zákona EIA a ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MŽP SR č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017, že stavbu nie je potrebné posudzovať (ďalej len rozhodnutie MŽP o neposudzovaní)

s poukazom na zmenu objektov protihlukových stien (251-01, 252-00, 253-00). Predkladaná zmena stavby pred dokončením sa nezmieňuje o zmene protihlukovej steny (PHS) 251-00, naopak v žiadosti pribudol nový stavebný objekt 251-01 Staničenie a predpokladané dĺžky PHS sa nezhodujú so zmenami v zisťovacom konaní. 8.6. Zmena mení koncepciu dopravného riešenia celého regiónu, čo predstavuje významný zásah a vplyv na životné prostredie a kvalitu života ľudí, preto je nevyhnutné navrhované zmeny posúdiť podľa zákona EIA s poukazom na ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA. V danom prípade nie je možné uplatniť postup podľa ust. § 18 ods. 2 zákona EIA, ale je potrebné postupovať podľa § 18 ods. 1 tohto zákona. 8.7. Vydaním rozhodnutia MŽP SR o neposudzovaní nezaniká platnosť podmienok Záverečného stanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 (ďalej aj len záverečné stanovisko) a stavebník si nemôže vyberať, ktoré podmienky z neho platia a ktoré nie. 8.8. Vypustenie kolektorov je v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK a aj v časti verejnoprospešných stavieb. Navyše takto zadefinovanú časť územného plánu požadovala zapracovať presne tak, ako je teraz v platnom územnom pláne NDS. Zmena zároveň definitívne znemožní aj prípadné dobudovanie kolektorov v budúcnosti. Už dnes sú udelené výnimky pre stavby logistických prakov (STARLAND) zasahujúce do ochranného pásma diaľnice D1, teda do pozemkov, na ktorých by sa kolektory mohli v budúcnosti postaviť. Kolektory je možné dobudovať len pri rozšírení diaľnice podľa pôvodného projektu (6-pruh s odstavnými pruhmi). 8.9. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice je v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK a aj v časti verejnoprospešných stavieb. 8.10. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice nie je v súlade s územnými plánmi dotknutých obcí Bernolákovo, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji. 8.11. Záväzné stanovisko zo dňa 08.02.2016 podľa § 120 (stavebného zákona – pozn. súdu) pre navrhovanú zmenu nie je záväzným stanoviskom pre súlad s územnoplánovacou dokumentáciou, ale vyjadruje súlad s územným rozhodnutím. Predložené stanovisko je v zmysle § 120 (stavebného zákona - pozn. súdu) neplatné, nakoľko prekračuje kompetencie dané zákonom. V namietanom stanovisku je konštatované: „nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou“. Kompetencie vymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad/nesúlad s územným rozhodnutím. Súlad stavby s územným plánom sa mal posudzovať, resp. bol posudzovaný v územnom konaní, nakoľko v stavebnom konaní podľa § 62 stavebného zákona stavebný úrad skúma najmä zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím, nie územným plánom obce, resp. samosprávneho kraja. Územnoplánovacia dokumentácia je úplne iná problematika ako podmienky v územnom rozhodnutí. Zároveň poverená pracovníčka Ing. Zuzana Karasová nebola oprávnená predmetné záväzné stanovisko podpísať. 8.12. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením nerieši dopravnú situáciu počas výstavby križovatky Triblavina, vzhľadom na to, že kolektory mali slúžiť počas výstavby okrem iného aj na dopravnú obsluhu stavby. 8.13. Navrhovaná zmena diaľnice porušuje zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalovaným, NDS a BSK v roku 2011. 8.14. Navrhovaná zmena nerieši náhradu za kolektory, preto žalobca požadoval podmieniť zmenu stavby pred dokončením rozšírením cesty I/61 na štvorpruhovú s časovým harmonogramom výstavby. 8.15. Navrhovaná zmena stavby nie je doložená žiadnym relevantným dopravným prieskumom, čo konštatuje aj záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z kontroly postupu NDS pri príprave, riadení a financovaní strategických infraštruktúrnych projektov. NDS najskôr zadala vypracovanie nových projektov na zmenu križovatky a až následne zadala vypracovanie dopravného prieskumu, ktoré mali potvrdzovať správnosť zadania vypracovania projektovej dokumentácie. Dopravný prieskum bol vypracovaný účelovo. Žalobca zároveň priložil tabuľku, v ktorej je uvedené, z akých údajov vychádzal dopravný prieskum vykonaný Výskumným ústavom dopravným a údajmi podloženými územnoplánovacou dokumentáciou a pripravovanými projektami. 8.16. Podľa stanoviska projekčnej spoločnosti Amberg, ktorá je autorom dokumentácie pre projekt „Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh“ zo dňa 28.01.2015 je zrejmé, že vzhľadom na značný nárast počtu vozidiel je potrebné zväčšiť počet jazdných pruhov na kolektoroch na 3, nie ich odstrániť. 8.17. V roku 2008 bola vypracovaná štúdia D1 Bratislava – Trnava, skapacitnenie diaľnice, Ateliér DS, s.r.o, kde boli porovnávané 3 varianty rozšírenia diaľnice vrátanej 6-pruhovej s kolektormi a 8-pruhovej bez kolektorov. Ako optimálny variant bol odporúčaný variant 6-pruhovej diaľnice s kolektormi.

Zároveň žalobca poukázal na Usmernenie ministerstva dopravy č. 001710/009/SCDPK-11323 zo dňa 18.03.2009 (Usmernenie – kolektory z roku 2009), ktorým žalovaný žiadal do zavedenia pojmu „kolektor“ do technických predpisov navrhovať kolektor ako súčasť diaľnice, Záverečnú správu NKÚ z Kontroly postupu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri príprave, riadení a financovaní strategických infraštruktúrnych projektov, Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi Slovenskou republikou, NDS a BSK, Žiadosť o stanovisko od spoločnosti AMBERG ENGENEERING, z ktorého vyplýva zmena rozsahu prác a predmetu zmluvy o dielo zo dňa 28.01.2015, Stanovisko spoločnosti R-PROJECT INVEST, s.r.o. zo dňa 25.04.2016. 9. Podaním zo dňa 03.09.2017 doplnil žalobca svoje námietky v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením o ďalšie námietky: 9.1 Pri vydávaní záväzného stanoviska k splneniu podmienok Rozhodnutia o umiestnení stavby došlo k porušeniu stavebného zákona. Dokumentácia pre zmenu stavby pred dokončením križovatky Triblavina je v rozpore s dokumentáciou predloženou v konaní o umiestnení stavby, a preto nedošlo k naplneniu podmienok územného rozhodnutia a toto záväzné stanovisko bolo vydané protizákonne. 9.2 Žalobca žiadal predložiť plán organizácie výstavby vrátane prístupových komunikácií a obchádzkových trás, v prípade využívania Seneckej cesty ako obchádzkovej trasy, dopravným modelom preveriť kapacitné možnosti Seneckej cesty počas výstavby I/61 so zohľadnením všetkých plánovaných a povoľovaných projektov vrátane novej svetelnej križovatky v obci Ivanka pri Dunaji. 9.3 Žalobca žiadal o doplnenie informácie o termíne a časovom harmonograme rozšírenia Seneckej cesty I/64 na 4-pruh, čo bolo deklarované ako náhradné riešenie za zrušené kolektory. 9.4 Žalobca žiadal o predloženie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre trvalú prístupovú komunikáciu z verejnej cestnej siete na križovatku Triblavina. 9.5 Žalobca upozornil na zmenu názvu ministerstva dopravy. 9.6 Žalobca žiadal do podmienok doplniť aj podmienku skolaudovaného mimoúrovňového napojenia prístupovej komunikácie vedúcej ku križovatke Triblavina na Seneckú cestu I/61, inak nebude križovatka využiteľná pre verejnosť a bude slúžiť len jednému developerovi. 9.7 Žalobca žiadal vypracovať nové dopravno-kapacitné posúdenie so špecifikáciou, aký podiel kapacity križovatky Triblavina bude naplnených výstavbou plánovaného projektu spoločnosti STARLAND tzv. Park City. 10. Rozhodnutím č. 04458/2018/SDPK/17694, 22723/2017 zo dňa 14.03.2018 (ďalej len prvostupňové rozhodnutie) žalovaný povolil NDS zmenu stavby križovatky Triblavina pred dokončením v objektovej skladbe, tak ako bolo uvedené v žiadosti NDS (viď. bod 4). Žalovaný uviedol, že zmena stavby spočíva najmä: SO 020-00 – zmene plôch vegetačných úprav vyplývajúcich zo zmeny objektu SO 101-00; SO 101-00 – v rozšírení diaľnice na 8-pruhovú kategórie D 41,0/120 namiesto pôvodného 6-pruhového riešenia kategórie 33,5/120 a nerealizovanie stavebných objektov SO 103-01 Kolektorový pás diaľnice D1, smer Bratislava – Senec (od km 18,3 po 19,3 D1), SO 103-02 Kolektorový pás diaľnice D1, smer Senec – Bratislava; SO 102-00 – v znížení nivelity a úpravy tesniacej vane, v zmene odvádzania povrchových vôd z vozovky do štrbinových žľabov namiesto pôvodných mostných odvodňovačov, dopĺňajú sa svahové sklzy, kanalizačné šachty v turbookružnej križovatke „Rondel 2“; SO 102-11 – v úprave parametrov technológie prečerpávania odpadových vôd; SO 201-00 – v zmene konštrukcie a zakladania mostného objektu; SO 251-01, SO 252-00, SO 253-00 – zmena polohy, zakladania a dĺžky protihlukových stien na základe aktuálnej hlukovej štúdie; SO 301-00 – v prispôsobení oplotenia stavby úpravám križovatky a protihlukových stien; SO 501-00 – v úprave odvodnenia a zväčšenia retenčných jazierok a v doplnení nového retenčného jazierka pri jestvujúcom priepuste; SO 502-00 – v zväčšení profilu výtlačného potrubia; SO 503-00 – v úprave dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky; SO 611-00 – v zmene napájania dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky; SO 650-00, SO 650-11 – v zmene trasy, rozmiestnenia a počtu technologických zariadení ISD aj na jestvujúcom stredisku správy a údržby, v príprave stavebno-technických konštrukcii pre premenné dopravné značky.

Zmena stavby sa bude realizovať na pozemkoch v rámci pôvodných záberov uvedených v stavebných povoleniach. Ministerstvo dopravy zároveň určilo záväzné podmienky uskutočňovania stavby v zmysle stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov s tým, že ostatné podmienky uvedené v stavebných povoleniach ostávajú v platnosti aj pre zmenu stavby pred dokončením povolenú týmto prvostupňovým rozhodnutím. 11. Námietky žalobcu vznesené v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením žalovaný v celom rozsahu zamietol. S jednotlivými námietkami v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal nasledovne: 11.1. K námietke uvedenej v bode 8.1. tohto odôvodnenia uviedol, že zmena šírkového usporiadania diaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi intenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa navrhla v priestore vymedzenom územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa dotýka šírky samotnej diaľnice, sa nezmenilo funkčné využitie územia, naďalej je to územie určené pre diaľnicu a jej súčasti, ktorou je aj diaľničná križovatka. Diaľnica je cestná komunikácia, ktorá zabezpečuje dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu. K požiadavke o doloženie zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby pre navrhovanú zmenu stavby špeciálny stavebný úrad poznamenáva, že k žiadosti o zmenu stavby pred dokončením stavebník doručil záväzné stanovisko podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatuje, že predložený návrh zmeny stavby pred dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie. Pretože námietky smerovali voči záväznému stanovisku tohto orgánu, požiadal žalovaný podľa §140b ods. 5 stavebného zákona o potvrdenie alebo zmenu stanoviska nadriadený orgán, v tomto prípade sekciu výstavby žalovaného. Sekcia výstavby listom č. 27614/2017/SV/79355 zo dňa 13.11.217 upozornila na to, že projektová dokumentácia doložená na špeciálny stavebný úrad bola vyhotovená v októbri 2016 a záväzné stanovisko OÚ BA bolo vydané dňa 08.02.2016 a odporučila zabezpečiť do konania aktuálne stanovisko. Žalovaný po preverení dátumov v projektovej dokumentácií zistil, že niektoré výkresy majú dátum vyhotovenia po februári 2016, a preto požiadal OÚ BA o aktualizovanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácií podľa § 120 stavebného zákona. OÚ BA listom č. OU-BA-OVBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 potvrdil svoje pôvodné stanovisko zo dňa 08.02.2016 a skonštatoval, že predložený návrh zmeny stavby pred jej dokončením z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia. Žalovaný požiadal sekciu výstavby ako nadriadeného orgánu o stanovisko podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona. Sekcia výstavby v stanovisku č. 10729/2018/SFV/14546 zo dňa 12.03.2018 súhlasila so stanoviskom OÚ BA. 11.2. K námietke uvedenej v bode 8.2 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka, že dňa 29.11.2017 NDS doplnila žiadosť listom č. 1137/10820/230702/2017 zo dňa 21.11.2017 o link na záverečné stanovisko č. 9785/2009-3.4/ml, ktorý špeciálny stavebný úrad zverejnil na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle. 11.3. K námietkam uvedeným v bodoch 8.3, 8.5 a 8.6 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenal, že MŽP zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017, v ktorom konštatuje, že oznámenie o zmene stavby pred jej dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom EIA, s vydaným záverečným stanoviskom, rozhodnutiami a opatreniami. Pretože námietky smerovali voči záväznému stanovisku, žalovaný požiadal dotknutý orgán podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona stanovisko k námietkam. MŽP zaslalo listom č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 27.11.2017 svoje potvrdzujúce stanovisko. Následne žalovaný žiadal potvrdenie alebo zmenu stanoviska od nadriadeného orgánu. Minister životného prostredia doručil žalovanému stanovisko č. 4003/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorým potvrdil záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017 a zároveň uviedol, že ak zmeny sú posúdené ako kladné, tak nahrádzajú pôvodný variant v tých častiach, v ktorých je zmena posúdená, čiže, ak bolo vypustenie kolektorov posúdené s výsledkom bez závažného vplyvu na životné prostredie, tak zmena je možná a nahrádza pôvodne posúdenú diaľnicu D1 s kolektormi. Žalovaný zdôraznil, že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie bolo „vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok určených v záväznom stanovisku MŽP SR“, vypracované ďalším účastníkom 3/ Valbek SK spol. s r. o. (ďalej len spoločnosť Valbek), v ktorom sa o.i. uvádza: „Predmetná stavba predstavuje diaľničnú križovatku, ktorej účelom je zlepšiť dopravnú situáciu v okolí, nielen v momentálne dotknutom území, ale aj s výhľadom na dobudovanie prepojenia ciest I/61 a II/502. Predmetná stavba je navrhnutá v súlade so záverečným stanoviskom, resp. vyjadreniami k Oznámeniam o zmene navrhovanej činnosti. Nedochádza k žiadnej ďalšej technickej ani technologickej zmene, to znamená stavba bola z hľadiska

technického riešenia a jeho vplyvov na životné prostredie v plnom rozsahu posúdená v zmysle bodu č. 3 tohto Vyhodnotenia.“ K námietke nesúladu predloženej zmeny stavby s projektom predloženým v procese EIA projektant spoločnosti Valbek uviedol, že údaje uvedené zo strany žalobcu nie sú v súlade s predmetným oznámením o zmene z novembra 2016 ani s predloženou projektovou dokumentáciou na zmenu stavby pred dokončením, ale pochádzajú zo starších pracovných verzií predmetnej dokumentácie. V Oznámení o zmene z novembra 2016 sú údaje o zmene objektov PHS v súlade s projektovou dokumentáciou stavebných objektov SO 251-0, 252-00, 253-00. 11.4. K námietke uvedenej v bode 8.4 tohto odôvodnenia žalovaný poukázal na to, že oznámenie o začatí konania bolo doručené všetkým účastníkom konania verejnou vyhláškou. Dňom doručenia všetkým účastníkom je 23.08.2017. Žalovaný nepochybil keď s poukazom na ust. § 61 ods. 4 a § 139 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, doručoval oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou. 11.5. K námietkam uvedeným v bodoch 8.8., 8.9, 8.10 žalovaný zdôraznil, že účelom predmetnej stavby je rekonštrukcia jestvujúcej, už kapacitne nevyhovujúcej diaľnice D1 na trase Bratislava – Trnava, v dotknutom úseku spočívajúce rozšírenie diaľnice D1 zo 6-pruhu na 8-pruh. V súčasnosti rámci výstavby diaľnice D1 je prioritným cieľom riešiť jej skapacitnenie, pričom koridor vymedzený územným plánom VÚC BSK je dodržaný. Žalovaný má za to, že územný plán BSK nikde neuvádza časový harmonogram výstavby kolektorov, ktoré nebudú v tejto etape výstavby realizované. Počas realizácie stavby môžu nastať skutočnosti s dopadom na pôvodnú koncepciu riešenia výstavby, čoho následkom môže byť pozmenenie pôvodnej koncepcie. Zmena koncepcie dopravného riešenia diaľnice D1 vyplynula z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia a jeho koordináciou s diaľnicou D4, v ktorom bol preukázaný taký nárast intenzít dopravy, že pôvodne navrhované riešenie 6-pruhovej diaľnice D1 vrátane súbežných jednosmerných kolektorov z roku 2010 bolo vyhodnotené ako prekonané a nevyhovujúce. Zmena šírkového usporiadania diaľnice je v súlade so zastavovacími podmienkami územného plánu, nebudú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi ani neprimerané obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania vo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Pre správne určenie súladu zmeny koncepcie diaľnice D1 je potrebné správne vymedziť pojem „kolektor“, ktorý nemá svoju legálnu definíciu. Kolektory nie sú súčasťou diaľnice, pretože v ust. § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon), je uvedené, čo je súčasťou diaľnice, pričom kolektor tam uvedený nie je. V prípade, ak by aj kolektory boli súčasťou diaľnice, platí § 3b ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Kolektory nepredstavujú stavbu, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej a plynulej premávky na nich. Úlohou kolektorov v tomto prípade je pripojenie prístupových ciest z okolitých nehnuteľností a obcí. Vo všeobecnosti platí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov, t.j. oddelením kolektorov od diaľnice sa diaľnica funkčne neznehodnotí a bude môcť aj naďalej plniť svoj účel. Ich výstavba sa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice D1 a kolektory ako také môžu byť z hľadiska technického a dopravného riešenia v budúcnosti za určitých podmienok dobudované. Na základe uvedeného je možné skonštatovať, že prestavba D1 v posudzovanom úseku ako 8-pruh namiesto 6pruhu je v súlade s funkčným vymedzením územia podľa územného plánu BSK. K súladu s územnými plánmi vydávajú záväzné stanoviská obce, ktorých katastra sa stavba dotýka. Rozšírenie jestvujúcej diaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí. 11.6. K námietkam uvedeným v bode 8.11 a 9.1 tohto odôvodnenia žalovaný uvádza, že nie je oprávnený spochybňovať stanovisko dotknutého orgánu. Žalovaný vyhodnotil tieto námietky ako námietky smerujúce proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu a postupoval podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona. 11.7. K námietkam uvedeným v bode 8.12 a 9.2 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že súčasťou predloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícií k nahliadnutiu na špeciálnom stavebnom úrade je „Projekt organizácie dopravy počas výstavby“, kde je podrobne definované dočasné dopravné značenie ako aj presmerovanie dopravy v prípade mimoriadnej udalosti. Senecká cesta je cesta I. triedy ako každá iná a podľa § 6 ods. 1 cestného zákona „premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým

spôsobom na účely, na ktoré sú určené“. Určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení vydal príslušný cestný správny orgán pod č. 10161/2016/C212-SCDPK/21098 zo dňa 04.04.2016 a č. 11718/2017/C232- SCDPK/34505 zo dňa 09.05.2017 so súhlasom Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru SR. 11.8. K námietke uvedenej v bode 8.13 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že nie je oprávnený kontrolovať plnenie povinností jednotlivým subjektom vyplývajúcim im z uzatvorenej zmluvy. Napriek tomu poznamenáva, že predmetom zmluvy o spolupráci medzi Slovenskou republikou, v zastúpení žalovaným, NDS a VÚC BSK, ktorá bola uzavretá v súvislosti so zabezpečením výstavby križovatky Triblavina a bola podpísaná v decembri 2011 a januári 2012 (ďalej len „zmluva o spolupráci“), bol záväzok zmluvných strán vzájomne spolupracovať pri plnení úloh súvisiacich s prípravou, výstavbou a odovzdaním diaľničnej križovatky Triblavina. NDS sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazala pripraviť a zabezpečiť stavbu mestskej zbernej komunikácie v dĺžke 1,171 km na začiatku a na konci ukončenej okružnými križovatkami umožňujúcimi v budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61 a II/502. VÚC BSK sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazal po uvedení do užívania prevziať túto stavbu do svojho vlastníctva a správy a predtým zabezpečiť súvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s križovatkou Triblavina. Zároveň sa zaviazal vybudovať toto prepojenie v troch etapách pričom pripojenie na cestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059 (pôvodne III/50212) v časovom horizonte 2014-2016 a cesta III/1059 na cestu II/502 v časovom horizonte 2017-2020. NDS si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci plní, diaľničná križovatka je vo výstavbe. Plnenie záväzkov zo strany VÚC BSK nie je jednoznačne preukázateľné, pretože podľa dostupných informácií južné napojenie v časti zemného telesa na základe usmernenia ministerstva dopravy zabezpečuje za (namiesto) BSK NDS a pre severné napojenie križovatky na cestu III/1059 BSK nezabezpečil ani územné rozhodnutie. 11.9. K námietke uvedenej v bode 8.14 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenáva, že uvedená požiadavka nesúvisí priamo s konaním o predložených zmenách križovatky Triblavina. Rozostavaná stavba D1, križovatka Triblavina musí rešpektovať pripravenú koncepciu výstavby križovatky D4/D1 v technickom riešení a zároveň aj termínovú koordináciu. V realizácii stavby križovatky Triblavina bolo nevyhnutné prijať opatrenia na splnenie tejto požiadavky. Rozšírenie cesty I/61 na 4-pruhovú v celom úseku Bratislava – Senec je na základe pokynu ministra dopravy SR súčasťou komplexného riešenia dopravnej situácie v Bratislavskom kraji v nadväznosti na výstavbu diaľnice D4. NDS preberá investičnú prípravu stavby I/61 Bratislava – Senec – skapacitnenie od Slovenskej správy ciest. Rozšírením cesty I/61 na 4-pruh bude plne nahradené pôvodné kolektorové riešenie diaľnice D1, čo je aj predmetom Dopravno-kapacitného posúdenia diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“. Požiadavka nevyužívať pri výstavbe križovatky Triblavina cestu I/61 je irelevantná a nesúvisí s predloženou zmenovou dokumentáciou. Prístupové komunikácie na stavenisko križovatky Triblavina boli povolené v stavebnom konaní, využívajú sa na výstavbu diaľničnej križovatky a cesta I/61 je verejná komunikácia so všeobecným užívaním podľa § 6 ods. 1 cestného zákona. 11.10. K námietkam uvedeným v bodoch 8.15, 8.16 a 8.17 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka, že zmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku 2015 vypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory). Keďže pôvodné riešenie s kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4 sa rozhodlo, že diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne overené ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území: Diaľnica D1, mimoúrovňová križovatka Triblavina (Dopravnoinžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o. 2012; Stanovení očekávaných hodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno 2014); D1 BratislavaSenec, MÚK Triblavina, Dopravno-kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,); Dopravné posúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.); Diaľnica D1 BA-TT, križovatka Triblavina - napojenie na cestu I/61, 0 - etapa Dopravno-inžiniersky prieskum pre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013); Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina, Sprievodná správa k mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015); Dopravno-inžiniersky prieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh, 1.úsek, DSP 11/2015, (Alfa 04, Amberg, Valbek, Geoconsult); Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016); Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR,

vypracované VÚD Žilina 11/2016. VÚD Žilina ako spracovateľ dopravného modelu D4/R7 vychádzal z dopravného zaťaženia v územnom genereli a z matíc prepravných vzťahov, ktoré mapovali rok 2014. Územný generel sa schvaľoval v roku 2015 s prognózou, ktorá zohľadňovala rozvojové zámery mesta a jeho širšieho okolia. Generel zjednotil všetky dostupné podklady a aj výhľadové dopravné zaťaženie územia do roku 2040. Dopravno-kapacitné posúdenia vychádzajú z dopravného zaťaženia z územného generelu dopravy, so zohľadnením demografickej prognózy rastu obcí, resp. mesta, ako aj rozvojové zámery z okrajových/periférnych častí. Uvedené podklady boli dostupné na stránke stavebníka a špeciálny stavebný úrad ich považuje za postačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia diaľnice D1. Koncepcia rozšírenia diaľnice D1 bola navrhnutá na základe skúseností projekčných spoločností z oblasti dopravy a úzko koordinovaná s diaľnicou D4. K predloženej tabuľke pripravenosti a umiestnenia projektov, ktorých pôvod a zdroj žalovanému nie je známy a jasný, sa žalovaný nevyjadruje. Diaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia – cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorej úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je v kompetencii samosprávy. 11.11. K požiadavke uvedenej v bode 9.3 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je predmetom tohto konania a žalovaný nie je príslušný na konanie v predmetnej veci. 11.12. K požiadavke uvedenej v bode 9.4 tohto rozhodnutia, žalovaný konštatuje, že uvedené nie je predmetom tohto konania. Pre severné pripojenie križovatky Triblavina zabezpečuje pripojenie v zmysle zmluvy o spolupráci na jestvujúcu cestnú sieť VÚC BSK. Južné napojenie na cestu I/61 bolo rovnako v kompetencii VÚC BSK. 11.13. K požiadavke uvedenej v bode 9.6 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je predmetom tohto konania. 11.14. K požiadavke uvedenej v bode 9.7 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že vo vyššie uvedených dopravno-kapacitných posúdeniach, ktoré boli uvedené na str. 16 (správne má byť 18 – pozn. súdu) prvostupňového rozhodnutia, sú zahrnuté aj investičné zámery spoločnosti STARLAND. 12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali okrem žalobcu rozklad viaceré fyzické a právnické osoby. Žalobca v podanom rozklade uviedol námietky totožné s tými, ktoré uviedol v rámci konania o povolení zmeny stavby pred dokončením a okrem týchto námietok tiež poukázal na to, že bola podaná správna žaloba proti rozhodnutiu ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 – rozkl.) zo dňa 26. júna 2017, ktorým zamietol rozklad proti rozhodnutiu MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017, ktorým sa rozhodlo o tom, že zmena navrhovanej činnosti – stavba „križovatka Triblavina“ sa nebude posudzovať a žiadal konanie prerušiť do výsledku súdneho konania. 13. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje riadne náležitosti v zmysle ust. § 47 zákona č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), keď sa žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce vysporiadaval s námietkami účastníkov, ale postupoval kulantne, teda nie v intenciách právnej úpravy, keď jednotlivé podklady a stanoviská dotknutých orgánov poprel (napríklad námietky BSK) a prispôsobil si pre vlastnú potrebu rozhodnutia, pričom sa zavadzajúcim spôsobom opieral o zákonnú úpravu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia žalobca považuje za založené na jeho subjektívnych domnienkach a predstavách. 14. Ďalej žalobca namietal, že dňa 03.09.2017 podal doplnenie námietok, v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia však nie sú tieto námietky písomne vôbec zahrnuté, prvostupňové rozhodnutie ich neuvádza a nevysporiadava sa s nimi. Žalovaný tiež neuviedol ako sa vysporiadal s rozporom ohľadom predčasne vydaného záväzného stanoviska OU BA z 08.02.2016, vzhľadom na neskoršie dátumy niektorých výkresov v projektovej dokumentácií z októbra 2016. Zároveň poukázal na to, že projektová dokumentácia bola vyhotovená v novembri 2015 a dopravno-kapacitné posúdenie až v roku 2016, čo predstavuje rozpor v logickej nadväznosti a popiera inštitút odbornosti. 15. Žalobca podal v rámci rozkladu aj odvolanie voči záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018, nakoľko je podľa neho protizákonné a vydané v rozpore s územným plánom BSK.

16. Žalovaný sa podľa žalobcu účelovo vysporiadal s požiadavkou Prezídia Policajného zboru, ohľadom preukázania splnenia podmienok dopravným modelom na výhľadové obdobie, ktorú zamietol s odôvodnením, že uvedený úsek diaľnice nie je predmetom tejto stavby. Žalobca má za to, že námietka Prezídia Policajného zboru bola opodstatnená. 17. Žalobca namietal aj znenie záväzného stanoviska MŽP SR č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 09.10.2017, v ktorom je uvedené, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z „koncepčného hľadiska“ v súlade so zákonom EIA, pričom MŽP mohlo vyjadriť iba súlad alebo nesúlad, nie súlad z koncepčného hľadiska. Toto záväzné stanovisko tiež nezodpovedá skutočnosti, keďže podmienky záväzného stanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 neboli dodržané. Nebola dodržaná podmienka č. 3 – vypracovať plán organizácie dopravy počas výstavby, ktorý určí trasy prevozov materiálov pre staveniskovú dopravu tak, aby sa v maximálnej miere uskutočňovala na telese kolektorov. Nebola tiež dodržaná podmienka č. 20 vypracovať aktualizáciu dopravnej analýzy a prognózy intenzity dopravy na samotnom telese diaľnice, kolektoroch a vetvách diaľničných križovatiek so zohľadnením súčasného aj výhľadového územného rozvoja širšieho okolia. Pri vypracovaní dopravnej analýzy a prognózy neboli zohľadnené stavby, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie a stavby, na ktoré bola spracovaná EIA, resp. údaje boli skreslené tak, aby bola dodržaná podmienka č. 20. Nebola dodržaná podmienka č. 24 vypracovať podrobnú hlukovú štúdiu pre navrhovanú činnosť v priestorovom modeli so zohľadnením šírenia hluku v teréne. Spoločnosť Inžinierske služby, spol. s r.o., ktorá vypracovala hlukovú štúdiu č. 563/2014 z februára 2016, nemala v čase vypracovania štúdie platnú akreditáciu, keďže akreditáciu má platnú od 15.08.2017. Nebola dodržaná podmienka č. 25 zabezpečiť hodnotenie odpadov na verejné zdravie, uvedené hodnotenie nebolo vypracované. Nebola dodržaná podmienka č. 37 zabezpečiť priebežný monitoring predmetného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a vplyvu dopravy na okolité biotopy a živočíchy. Nebola dodržaná podmienka č. 41 vyriešiť majetkovoprávne vysporiadanie trvalého a dočasného záberu pozemkov, nakoľko zmluvy so spoločnosťou MCTS sú po platnosti a k podpisu nových nedošlo. Žalobca ďalej v rozklade požadoval kreovanie členov pracovnej skupiny žalovaného z nezávislých externých odborníkov a súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči ministrovi dopravy z dôvodu, že na tlačovej konferencií dňa 19.04.2018 vyhlásil, že kým bude minister, kolektory sa stavať nebudú, čím prejudikoval svoje rozhodnutie o rozklade. 18. Rozhodnutím ministra dopravy Slovenskej republiky (ďalej len minister) č. 48/2018, 16573/2018/ SL/45593-M zo dňa 27.06.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) minister prvostupňové rozhodnutie potvrdil a rozklady účastníkov zamietol. 19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke žalobcu k rozporu zmeny stavby s vydaným územným rozhodnutím minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí a dodal, že rozhodnutím o umiestnení stavby sa neurčuje časová koordinácia výstavby, ale jednoznačne sa umiestni líniová stavba do územia. Zmena šírkového usporiadania diaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi intenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa udiala v priestore vymedzenom územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa dotýka šírky samotnej diaľnice sa nezmenilo funkčné využitie územia, tzn. umiestnenie diaľničnej križovatky. 20. K námietke žalobcu k obsahu stanoviska OÚ BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len stanovisko OÚ BA z 08.02.2016) a stanoviska ministerstva, sekcie výstavby č. 10729/2018/SV/20037 zo dňa 12.03.2018 odkázal na postup popísaný v bode 11.1 tohto odôvodnenia a uviedol, že stanovisko OU BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 k zmenám navrhnutým v priestore diaľnice konštatuje, že zmeny križovatky Triblavina sú premietnuté do priestoru potvrdeného platným územným rozhodnutím. K ďalšej časti námietky konštatuje, že navrhované zmeny diaľnice D1 v priestore križovatky Triblavina sú premietnuté v koridore vymedzenom územným plánom VÚC BSK. OÚ BA sa k súladu zmien križovatky Triblavina s územným rozhodnutím vyjadril súhlasným stanoviskom. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že predmetná zmena vypustenia kolektorov a zmena šírkového usporiadania zo 6 - pruhovej na 8 – pruhovú diaľnicu je v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK. Vo vzťahu k tejto námietke zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a trval na závere, že keďže kolektory nie sú súčasťou diaľnice, znamená to, že ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice D1 a kolektory, ako také môžu byť dobudované neskôr. K súladu s územnými plánmi obcí poukázal na to, že záväzné stanovisko vydávajú obce, ktorých území sa stavba dotýka. Rozšírenie jestvujúcej diaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí.

21. Nesúhlasil ani s námietkou, že až do rozhodnutia o žalobe podanej na preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu Ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017) zo dňa 26.06.2018 a rozhodnutia MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 na Krajskom súde v Bratislave, je nutné prerušiť konanie o povolení zmeny stavby pred dokončením z dôvodu predbežnej otázky. Ak už o predbežnej otázke rozhodol príslušný orgán, je správny orgán v konaní, v ktorom sa táto predbežná otázka vyskytuje, takýmto rozhodnutím viazaný. Správny orgán je viazaný i nezákonným rozhodnutím, pokiaľ nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Za predbežnú otázku v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením je možné považovať len záväzné stanovisko MŽP, nie žalobu podanú proti obom rozhodnutiam MŽP, ktorým prináleží až do rozhodnutia súdu prezumpcia správnosti. 22. K námietke k plánu organizácie dopravy počas výstavby križovatky Triblavina uviedol, že pre križovatku Triblavina je vypracovaný podrobný projekt organizácie dopravy počas výstavby odsúhlasený PPZ SR, pre ktorý je vydané určenie dopravného značenia. Tento projekt je súčasťou predloženej dokumentácie zmeny stavby pred dokončením. Oprava komunikácií po ukončení výstavby je súčasťou stavebných prác. Taktiež bola v rámci výstavby križovatky vypracovaná dokumentácia Mikrosimulácie dopravy počas výstavby, ktorá simuluje, pri akom dopravnom zaťažení nastane kolaps dopravy (Valbek 2016). 23. S námietkou žalobcu, že nebola splnená podmienka záverečného stanoviska č. 20 vypracovať pre ďalší stupeň projektovej prípravy aktualizáciu dopravnej prognózy, minister nesúhlasil. Pre navrhované 8-pruhové riešenie D1 v úseku Vajnory – Triblavina, ktoré malo dopad na križovatku Triblavina, bolo za posledné tri roky vypracovaných niekoľko dopravno-kapacitných prieskumov a modelov, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území. Zmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku 2015 vypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh + kolektory). Keďže pôvodné riešenie s kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4 sa rozhodlo, že diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne overené ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území. Uvedené poklady boli dostupné na stránke NDS a sú postačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia diaľnice D1. Zároveň uviedol aj zoznam doteraz zabezpečených dopravno-inžinierskych podkladov pre rozšírenie D1: - Diaľnica D1, mimoúrovňová križovatka Triblavina (Dopravno-inžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o. 2012, - Stanovení očekávaných hodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno 2014) - D1 Bratislava-Senec, MÚK Triblavina, Dopravno kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,) - Dopravné posúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.), - Diaľnica D1 BA-TT, križovatka Triblavina-napojenie na cestu I/61, 0-etapa Dopravno-inžiniersky prieskum pre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013), - Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina, Sprievodná správa k mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015), - Dopravno-inžiniersky prieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh,1.úsek, DSP 11/2015, (Alfa 04, Amberg, Valbek, Geoconsult), - Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016), - Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR, vypracované VÚD Žilina 11/2016. 24. Tvrdenie, že vstupy do kapacitných posúdení boli skreslené, minister považoval za nepravdivé a uviedol, že pri zadávaní podkladov boli zohľadnené všetky povolené investičné zámery v území. K predloženým informáciám žalobcu, ktorých pôvod a zdroj nie je jasný, sa nevyjadruje. Hore uvedené dopravno-kapacitné podklady boli vypracované oprávnenými odborníkmi z oblasti dopravy, pričom pôvod podkladov predložených žalobcom nie je jasný. 25. K námietke, že spracovateľ Hlukovej štúdie pre križovatku Triblavina z roku 2016 nemá akreditáciu podľa §16 ods. 4 písm. b) zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatoval, že spracovateľ

Hlukovej štúdie je oprávnený vykonávať hlukové štúdie, merania a predikciu hluku. Uvedené doklady preukazujúce oprávnenie - Osvedčenie o akreditácii č. S-160, vrátane rozsahu akreditácie sa nachádzajú v spise. Predložená zmena križovatky Triblavina nebude mať podľa rozhodnutia zo zisťovacieho konania vplyvov stavby na ŽP č. 2394/2017-1.7/ml z 13.3.2017 zásadný vplyv na zdravie obyvateľstva. 26. Minister nesúhlasil ani s námietkou, že nebola dodržaná podmienka č. 37 (záverečného stanoviska – pozn. súdu) – zabezpečenie priebežného monitoringu. V zmysle podmienok záverečného stanoviska bol, a aj stále je, realizovaný monitoring vybraných zložiek životného prostredia. Monitoring bol vykonávaný rok pred začatím stavby (2014), pokračuje počas výstavby (2015, 2016) a bude ukončený rok po sprevádzkovaní stavby. 27. K námietkam týkajúcim sa procesu EIA minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí (viď bod 11.3. tohto odôvodnenia). 28. Námietka, že navrhovaná zmena stavby pred dokončením nemá platné majetkové vysporiadanie, je podľa ministra nepravdivá. Zmeny v križovatke Triblavina sú navrhnuté na pozemkoch, ktoré boli majetkovoprávne vysporiadané už v stavebnom konaní. Nesúhlasil ani s námietkou, že rozhodnutie ministerstva nie je v súlade so zákonom. Prvostupňové rozhodnutie má podľa neho všetky náležitosti podľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Ministerstvo sa v rozhodnutí vysporiadalo so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania. 29. K námietke zaujatosti ministra v rozhodovaní o podanom rozklade uviedol, že v správnom konaní môže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. V právnej praxi preto nemôže dôjsť k vylúčeniu vedúceho ústredného orgánu štátnej správy (ministra) pri rozhodovaní o rozklade podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku. Objektívnosť rozhodovania zabezpečuje účasť členov osobitnej komisie podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku. II. Žaloba 30. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.09.2018 žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a aj stanovisko Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len záväzné stanovisko OÚ BA z 08.02.2016), aktualizované záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 (ďalej aj len záväzné stanovisko OÚ BA z 08.02.2018) a stanovisko sekcie výstavby žalovaného č. 10729/2018/ SV/20037 zo dňa 12.03.2018 (ďalej aj len záväzné stanovisko sekcie výstavby žalovaného z 12.03.2018) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 31. V prvej časti žaloby označenej ako „ÚČEL PODANIA ŽALOBY, CIELE ŽALOBCU A KONTEXT PRÍPADU“ žalobca uviedol, že zmena stavby križovatky Triblavina predstavuje zásadné zmeny oproti pôvodne schválenému projektu, najmä zrušením výstavby tzv. kolektorových pásov. Účelom a prínosom schválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia sa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvetvenie dopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Narastajúca doprava totiž viedla k potrebe rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava. Po vyhodnotení a porovnaní rôznych riešení, ako najlepšie vyšlo riešenie 6-pruhová diaľnica so súbežnými komunikáciami – tzv. kolektormi. V tomto duchu sú schválené aj všetky záväzné dokumenty (územné plány obcí, územný plán župy). Pre obyvateľov dotknutého územia by toto riešenie prinieslo okrem priameho napojenia na diaľnicu cez novú križovatku Triblavina aj napojenie na kolektory všetkých existujúcich ciest križujúcich diaľnicu (Triblavinská cesta, spojnica obcí Chorvátsky Grob Bernolákovo). Kolektory predstavovali pre obyvateľov žijúcich v území jediné časovo dostupné zlepšenie katastrofálnej dopravnej situácie. Ich zrušenie prinesie závažné negatívne dôsledky pre okolitý región a ľudí žijúcich v tomto regióne. Žalovaný sa touto zmenou vrátil k technickému riešeniu, ktoré už bolo raz vyhodnotené ako menej vhodné. Nebola preukázaná finančná úspora ani vyriešenie napojenia križovatky na existujúcu sieť. V čase spustenia do prevádzky križovatka, v podobe akej bola povolená, začína a končí v poli na oboch stranách diaľnice. Zrušením sa závažne zaťaží

existujúca už dnes preťažená sieť, najmä cesta I/61 Bratislava –Senec, čím už v čase výstavby dôjde k negatívnemu vplyvu na pohodu života obyvateľov a na životné prostredie (hluk, splodiny a pod.) Z pohľadu životného prostredia to znamená, že doprava z diaľnice cez túto komunikáciu nemôže preniesť dopravnú kapacitu bez toho, aby nebolo mimoriadne zaťažené životné prostredie hlukom, splodinami a inými negatívnymi vlastnosťami, ktoré budú vznikať pri upchaní, resp. výraznom spomalení dopravy smerom z diaľnice na miestnu cestnú sieť. Okrem parametrov obslužnej komunikácie v priemyselnej zóne má cesta povolená zmenou stavby pred dokončením aj dve napojenia na priemyselnú zónu Šákoň s minimálnymi odbočovacími pruhmi, ktoré sú na plánovanú intenzitu dopravy absolútne nedostatočné a budú spôsobovať spomalenie dopravy resp. zápchy v oboch smeroch (smer z diaľnice ako aj smer na diaľnicu). Diaľnicu D1 bude pre križovanie s diaľnicou D4 potrebné zdvihnúť o 1,5 m, pričom počas tohto dvíhania bude diaľnica uzavretá. Kolektory mali počas výstavby rozšírenia diaľnice slúžiť ako prístupová komunikácia pre staveniskovú dopravu a ako obchádzková trasa. Zrušením kolektorových pásov v križovatke Triblavina sa znemožní vybudovanie kolektorov na celom úseku rozširovania diaľnice D1 Bratislava – Trnava, čo bude mať negatívny dopad na regionálnu dopravu a je zásahom do schválenej koncepcie dopravy podľa územného plánu BSK a obcí. 32. V pôvodnom riešení v úseku Bratislava – Senec mali vzniknúť tri nové napojenia existujúcich ciest na kolektory – 1. Triblavinská ulica v Chorvatskom Grobe (MČ Čierna Voda), 2. križovatka Triblavina a 3. cesta Bernolákovo – Chorvátsky Grob. Obyvatelia týchto obcí by tak získali pre prístup do Bratislavy nové dve dvojpruhové komunikácie, čím by sa významne zlepšila katastrofálna dopravná situácia a denno-denné zápchy a zároveň by sa dosah diaľnice na okolité územie zväčšil. V novom riešení zostáva len jedna možnosť napojenia, a to diaľničná križovatka Triblavina. Zároveň tieto kolektorové pásy mali za úlohu odkloniť dopravu v čase výstavby, umožniť prístup pre zásah záchranných zložiek, poskytnúť alternatívnu trasu v prípade havárie na diaľnici D1. Ak nebude možnosť napojenia na diaľnicu D1 cez systém obojstranných kolektorov a v území bude pokračovať rozvoj v zmysle schválených územných plánov jednotlivých obcí a BSK, tak sa podstatnou mierou znehodnotia súčasné dopravné podmienky nasledovne: - Pre jazdy do Bratislavy z rozvojových území Čierna Voda, Chorvátsky a Slovenský Grob, bude využívaný prieťah cesty III/00611 cez Vajnory (Roľnícka ul.), kde sa špičková hodina v dôsledku toho roztiahne aj na viac ako 4 hodiny. Maximálna kapacita dnešnej dvojpruhovej komunikácie je do 1200 vozidiel a na ďalších viac ako 1900 vozidiel tu už nie je reálny priestor. - Obdobná situácia bude aj na ceste I/61 z rozvojových území Ivanka p. Dunaji, Bernolákovo, Tomášov, odkiaľ bude doprava prichádzať miestnymi cestami III. triedy na dnes už plne využívanú cestu I/61. Uvedená komunikácia taktiež nemá žiadne kapacitné rezervy. - Doprava z rozvojového územia sa bude „tlačiť“ aj na cestu II/502, ktorá na vstupnom úseku do mesta cez Raču (ulice Púchovská a Žitná) je už v dnešnom stave bez kapacitnej rezervy (pričom očakávaný nárast dopravy v tomto smere je cca +40 %). - Realizácia bez kolektorov nevytvorí ani dostatočné priečne prepojenia cez teleso diaľnice D1. 33. Žalobca v druhej časti žaloby popísal priebeh administratívneho konania a v tretej časti uviedol dôvody žaloby, za ktoré označil nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav. Uvedené dôvody žaloby vyvodil z toho, že záväzné podklady napadnutých rozhodnutí, t.j. záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016, aktualizované záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2018 ako aj stanovisko sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12.03.2018, sú nezákonné s poukazom na ust. § 120 ods. 2, § 140b ods. 1 a § 140b ods. 2 stavebného zákona. Úlohou Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, v konaní o zmene stavby pred dokončením, bolo „overiť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí“. Tieto záväzné stanoviská sú nezákonné, pretože nepravdivo overili dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. 34. Z ust. § 39 ods. 1 prvá veta stavebného zákona a § 39a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že úlohou rozhodovania o umiestnení stavby je určenie stavebného pozemku, umiestnenie navrhovanej stavby na pozemku, určenie podmienok na jej umiestnenie ako aj podmienky napojenia umiestňovanej stavby na dopravnú infraštruktúru alebo inžinierske siete. Takýmito podmienkami sa určia podmienky na výškové či polohové umiestnenie, podmienky odstupov od hraníc pozemku a susedných stavieb či na prístup k stavbe. Ide tiež o určenie podmienok napojenia stavby na verejnú komunikáciu a inžinierske siete. 35. Povolená zmena stavby pred dokončením je jednoznačne v rozpore s podmienkami územného rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave o umiestnení stavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa

16.7.2010 (ďalej len územné rozhodnutie). Jednoznačne to vyplýva z porovnania objektov, ktorých umiestnenie bolo povolené územným rozhodnutím a objektov, ktoré sú súčasťou projektu zmeny stavby pred dokončením. 36. Najdôležitejšou zmenou oproti územnému rozhodnutiu je zmena stavebného objektu 101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Bratislava- Trnava a vynechanie stavebných objektov SO 103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Bratislava – Senec), SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Senec – Bratislava), SO 203-01 (Most na kolektorovom páse Bratislava – Senec v km 18,090 diaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2), SO 203-02 (Most na kolektorovom páse Senec – Bratislava v km 18,090 diaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2). Tieto zmeny nie sú v súlade s právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina a nie sú v súlade ani s územnými rozhodnutiami pre ostatnú časť rozširovania diaľnice D1. 37. Predmetnou zmenou stavby pred dokončením došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc pozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu zastavaných plôch aj k zmene rozlohy zastavanej plochy), došlo k zmene napájania na verejné komunikácie – konkrétne bola najmä zrušená výstavba tzv. kolektorových pásov, bol rozšírený počet pruhov diaľnice z pôvodne povolených 6 pruhov na 8 pruhov diaľnice, došlo k zmene inžinierskych sietí, k zmene umiestnenia a počtu retenčných jazierok, k zníženie výškových pomerov križovatky, k zmene konštrukcie a zakladania mosta z dôvodu zmeny riešenia križovatky, k zmene polôh a dĺžky protihlukových stien a zároveň došlo k celkovej zmene dopravnej koncepcie územia, ktorá vyvolá nevyhnutné zmeny nadväzujúcich stavieb. 38. Žalobca poukázal na podmienky určené v právoplatnom územnom rozhodnutí na str. 3, kde boli určené podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby: „1. Umiestnenie a popis stavby/1.1 Urbanistické a architektonické: Navrhovaná križovatka Triblavina bude v budúcnosti riešiť prepojenie dopravy z obcí Chorvátsky Grob, Čierna Voda, Slovenský Grob a Bernolákovo s diaľnicou D1. Jedná sa o aktívne územie, ktoré rýchlo a výrazne mení, čo má za následok rastúce nároky na dopravu a jej fungovanie. Napojenie bude realizované prostredníctvom dvojpruhových kolektorov súbežných s diaľnicou D1, v tejto stavbe vybudovaných v príslušnej dĺžke.“ Ďalej v bode 1.4 Popis stavby druhý odsek na str. 4 sa uvádza: „Hlavným objektom stavby D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina je stavebný objekt 101-00 Križovatka Triblavina. Je navrhnutá ako mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s napojením sa na diaľnicu D1 prostredníctvom súbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C 9,5/80 (stavebný objekt 103-01 a stavebný objekt 103-02) po oboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku Triblavina v minimálnej potrebnej dĺžke“. 39. OÚ BA vo svojom pôvodnom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2016 konštatoval, že predložený projekt zmeny stavby pred dokončením „nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia“ a vo svojom aktualizovanom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2018 konštatoval, že projekt zmeny stavby pred dokončením „z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia“. Okresný úrad je však v zmysle stavebného zákona oprávnený iba „overiť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí“ a nie posudzovať súlad s územným rozhodnutím iba „z koncepčného hľadiska“. Okresným úrad týmto stanoviskom hrubo a svojvoľne prekročil svoju zákonnú právomoc. Kompetencie vymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad alebo nesúlad s územným rozhodnutím. Stavebný zákon nedáva možnosť vydať záväzné stanovisko, že návrh je z koncepčného hľadiska v súlade s územným rozhodnutím. Buď projekt je v súlade s územným rozhodnutím, alebo nie je. „Koncepcia“ projektu v projektovej dokumentácii pre zmenu stavby pred dokončením nie je žiadnym spôsobom definovaná, a preto je stanovisko OÚ BA zmätočné a nezákonné. Taký výklad stavebného zákona, podľa ktorého stačí, aby okresný úrad posúdil a overil súlad s územným rozhodnutím „z koncepčného hľadiska“, je neprípustným a svojvoľným výkladom zákona, ktorý odporuje účelu stavebného zákona. Pojem „súlad s územným rozhodnutím z koncepčného hľadiska“ je totiž zo svojej podstavy veľmi vágnym pojmom, umožňujúcim úradu svojvoľný a subjektívny výklad. Okresný úrad musí byť viazaný podmienkami územného rozhodnutia a objektmi povolenými v územnom rozhodnutí. Nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma resp. koridoru určeného pre diaľnicu. Takýto svojvoľný postup úradov by znamenal závažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území. Ak by okresný úrad pravdivo konštatoval, že projekt zmeny stavby pred dokončením nie je v súlade s podmienkami uvedenými v územnom

rozhodnutí, muselo by začať nové územné konanie o vydaní územného rozhodnutia a musel by byť znovu posúdený aj súlad zmeneného projektu s územným plánom BSK, ktorý obsahuje stavbu diaľnice s kolektormi. 40. Dôsledkom stanoviska OÚ BA, je zabránenie tomu, aby bol projekt zmeny stavby križovatky Triblavina znovu posúdený v územnom konaní a aby bol v územnom konaní posúdený aj súlad s územným plánom BSK. Je preto dôvodné sa domnievať, že okresný úrad sa snažil účelovo vyhnúť tomu, že v novom územnom konaní by mohol byť konštatovaný nesúlad zmeneného projektu stavby križovatky Triblavina s územným plánom BSK. 41. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že rozšírenie diaľnice D1 na 6-pruh s kolektormi je v záväznej časti územného plánu BSK, ako aj v územných plánoch obcí Bernolákovo, Vajnory a Chorvátsky Grob. V územnom pláne BSK je jednoznačne uvedená podmienka výstavby kolektorov – súbežných komunikácií pre stavbu rozšírenia diaľnice D1 Bratislava – Trnava, a to ako v textovej časti, tak aj v grafickej časti, v záväznej časti územného plánu ako aj v časti verejnoprospešných stavieb. V stanovisku BSK zo dňa 11. 1. 2016 sa uvádza: „v zmysle záväznej časti ÚPNR-BSK je jednoznačne definovaná úprava trasy diaľnice D1 v úseku Bratislava – hranica BSK – (Trnava) na plnohodnotnú 6 – pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice a úprava predmetnej trasy diaľnice rozšírením na 8 – pruh bez budovania ľavého a pravého kolektoru je v rozpore so záväznou časťou ÚPNR-BSK.“. Žalobca tiež poukazuje na uznesenie zastupiteľstva BSK č. 50/2016 zo dňa 22. 4. 2016, v ktorom zastupiteľstvo „berie na vedomie informáciu o navrhovanej zmene stavby pred dokončením „Diaľnica D1 – Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina“ a konštatuje, že „predložené riešenie je v rozpore s platným územným plánom regiónu BSK“ a že s predloženým návrhom riešenia nesúhlasí. 42. Žalobca poukázal aj na závery v záverečnej správe NKÚ, kde konkrétne na str. 5 skonštatoval, že „zmena koncepcie rozšírenia diaľnice D1 zo šesť-pruhu so súbežnými komunikáciami na 8-pruh bez súbežných komunikácií nebola v čase výkonu kontroly v súlade s platným územným plánom BSK.“ Výstavba kolektorov sa predpokladá tiež v územnom pláne obce Chorvátsky Grob a v územnom pláne obce Bernolákovo. 43. Žalobca poukázal na znenie ust.§ 27 ods. 2 a ods. 6, § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 46 správneho poriadku a uviedol, že zásada legality, teda povinnosť správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je jedným z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2 a 3 a je spoločná pre všetky procesné predpisy. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačná povinnosť správneho orgánu postupovať a rozhodovať v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obcí aj samosprávnych krajov. Pri vydávaní územného rozhodnutia musí teda stavebný úrad rešpektovať aj územný plán BSK, ktorého záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením – t.j. všeobecne záväzným právnym predpisom záväzným pre celé územie BSK. 44. Tento výklad zákona, že pri vydávaní územného rozhodnutia je potrebné rešpektovať aj územný plán samosprávneho kraja (regiónu), potvrdzuje aj judikatúra súdov. Napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 76/2015 zo dňa 14. 12. 2016. 45. Ako už bolo uvedené vyššie OÚ BA nemá právomoc poskytovať vyjadrenia k súladu s územnoplánovacou dokumentáciou, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia je vlastne územný plán a OÚ BA je oprávnený vydávať iba vyjadrenia k dodržaniu podmienok určených v územnom rozhodnutí. S poukazom na ust. § 61 ods. 1 a 62 stavebného zákona súlad stavby s územným plánom sa mal posudzovať, resp. bol posudzovaný, v územnom konaní. Keďže územnoplánovacia dokumentácia je úplne iná problematika, ako podmienky určené v územnom rozhodnutí, ktorých dodržanie mal OÚ BA overiť, je zjavné, že svojím konštatovaním v záväznom stanovisku hrubo prekročil svoju zákonnú právomoc a jeho stanovisko je v tejto časti právne irelevantné, nezákonné, nulitné a zmätočné. 46. Žalobca s poukazom na ust. § 27 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) žiadal preskúmať aj záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016, ktoré považuje za nezákonné aj z dôvodu jeho vydania a podpísania osobou, ktorá na to zo zákona nebola oprávnená. Poverená vedúca oddelenia OÚ BA Ing. Zuzana Karasová nebola v zmysle čl. 7 ods. 3 smernice Ministerstva vnútra SR č. 142 z 13. 09. 2013 č. SVSOMSZV1- 2013/022320 oprávnená

toto stanovisko podpísať, keďže vedúceho odboru zastupuje ním poverený zamestnanec v rozsahu vymedzenom v písomnom poverení. Na základe poverenia je vedúci alebo poverený vedúci v rámci svojej odvetvovej pôsobnosti oprávnený podpisovať bežnú korešpondenciu s výnimkou rozhodnutí a obsahovo dôležitých dokumentov. Tým, že záväzné stanovisko je pre stavebný úrad záväzné, obsahuje v sebe autoritatívne rozhodnutie o otázke, o ktorej už stavebný úrad sám nie je oprávnený rozhodnúť a je povinný rešpektovať toto záväzné stanovisko. Nemá teda povahu len „obyčajného“ vyjadrenia, ale má povahu rozhodnutia alebo prinajmenšom „obsahovo dôležitého dokumentu“ a nemožno ho radiť medzi „nižšiu“ kategóriu úradných dokumentov, ako sú „obyčajné“ vyjadrenia, oznámenia alebo odstúpenia. 47. Žalobca žiadal o posúdenie zákonnosti aj aktualizovaného záväzného stanoviska OÚ BA zo dňa 8.2.2018 a stanoviska sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12. 3. 2018, ktorým sekcia výstavby žalovaného súhlasila so stanoviskom OÚ BA, vzhľadom na to, že pre povolenie zmeny stavby pred dokončením bol kľúčový a záväzný obsah vyššie spomínaného záväzného stanoviska OÚ BA zo dňa 8.2.2016. Obsahová nezákonnosť týchto stanovísk spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že záväzné stanovisko je pre správny orgán záväzné. Z dôvodu nezákonnosti a nedostatočnosti podkladu rozhodnutia, ktorým záväzné stanovisko je, treba konštatovať, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. III. Vyjadrenie žalovaného 48. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím, so spôsobom využitia územia a bolo vydané na základe všetkých potrebných podkladov. Zdôraznil, že zmena stavby spočíva vo vynechaní tzv. kolektorov, pôdorys a účel stavby teda – diaľničná križovatka sa nemení. Kolektory nie sú súčasťou diaľnice, ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice a ako také môžu byť dobudované v budúcnosti aj s ohľadom na skutočnosť, že NDS zabezpečila majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov po vonkajší obvod stavby vrátane pozemkov pod kolektormi. Kolektory nie sú nevyhnutné na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Vo všeobecnosti platí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov a diaľnica sa funkčne neznehodnotí a bude môcť naďalej plniť svoj účel. 49. Predmetné územie má byť využívané ako diaľnica. Žalovaný s poukazom na ust. § 3b ods. 2 cestného zákona upozorňuje, že diaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia – cestnú sieť (cesty I., II. a III. triedy), prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je v kompetencií samosprávy. Kolektory podľa pôvodného stavebného povolenia by teoreticky mohli umožniť pripojenia na diaľnicu iba nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú priamo pri kolektoroch, pretože podľa informácií dostupných žalovanému, nemajú obce takéto zberné miestne komunikácie a ani samosprávny kraj cesty II. a III. triedy navrhnuté vo svojich územných plánoch. Z tohto dôvodu aj predstava okamžitého pripojenia regionálnej dopravy zo všetkých ciest na diaľnicu je nereálna. 50. K namietanej nezákonnosti záväzných stanovísk žalovaný poukázal na znenie ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona a uviedol, že BSK nie je orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko. Bol by ním iba vtedy, ak by pre stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie v tomto prípade vydané bolo krajským stavebným úrad, ktorého nástupca je OÚ BA. Záväzné stanovisko nie je rozhodnutím, a preto nemusí obsahovať všetky náležitosti v zmysle ust. § 47 správneho poriadku. OÚ BA ako miestne príslušný stavebný úrad bol oprávnený posudzovať podľa § 117b stavebného zákona účel vyžitia územia v zmysle stavebného zákona, cestného zákona a územného plánu. 51. BSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Zmena stavby rešpektuje koridor určený pre stavbu diaľnice, kolektory nie sú integrálnou súčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram výstavby kolektorov. 52. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané po starostlivom preskúmaní skutočného stavu a na základe všetkých podkladov, ktoré požaduje stavebný zákon. Samotné rozhodnutie o nepostavení stavebných objektov – kolektorov nevybočilo z rámca právnych predpisov.

Vhodnosť, účelnosť a hospodárnosť rozhodnutia ministerstva a ministra nie sú predmetom preskúmania zákonnosti podľa SSP. 53. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. IV. Replika žalobcu 54. Žalobca v replike uviedol, že argumenty žalovaného nijakým spôsobom nevyvracajú argumenty žalobcu v žalobe. Tvrdenie, že kolektory nie sú súčasťou diaľnice a môžu byť prípadne dostavané neskôr, je pre posúdenie súladu s územným rozhodnutím právne irelevantné a žiadnym spôsobom nepreukazuje, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Navyše toto tvrdenie je nepravdivé, keďže kolektory v budúcnosti nebude možné dobudovať tak, aby to bolo v súlade s rozhodnutiami o umiestnení stavby križovatky Triblavina a diaľnice Bratislava – Trnava. 55. Zmena stavby nespočíva iba v zrušení kolektorov, ale mení koncepciu a dopravné napojenie celej stavby križovatky Triblavina, na ktorú mali byť tieto kolektorové pásy napojené. Okrem toho došlo k zmene stavebného objektu SO 501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina, v dôsledku čoho je navrhovaná retenčná nádrž umiestnená do koridoru kolektorov, a teda v jasnej kolízií s plánovanými kolektormi. 56. Predmetná zmena stavby má inú šírku ako stavba križovatky umiestnená územným rozhodnutím aj ako stavba diaľnice umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na 6-pruh + kolektory“ č. A/2013/415-/HLO zo dňa 26.03.2013 (rozšírenie diaľnice na šesťpruh s kolektormi), ktoré stanovuje šírku diaľnice 33,5m a šírku kolektorov 9,5m. Zmenená stavba križovatky Triblavina má šírku 41m Uvedené stavby nemajú rovnakú šírku a nenadväzujú na seba. Nie je priestor na dodatočné vybudovanie kolektorov nad podchodom pod diaľnicou. Zmenou stavby pred dokončením sa tri pruhy diaľnice a aj kolektory nahrádzajú štyrmi pruhmi diaľnice. Aj takáto zmena spĺňa normový sklon komunikácie pre podchod popod diaľnicu a aj podchodnú výšku pre nákladné autá. Ak však po dobudovaní štvrtého pruhu, budete chcieť pridať kolektorové pásy po oboch stranách, bude sklon komunikácie pre podchod veľmi strmý a nebude spĺňať platné technické normy alebo sklon zostane rovnaký a nebude spĺňať parametre pre výšku nákladných vozidiel a vjazd nákladných vozidiel do takto vytvoreného podchodu. 57. Argumenty žalovaného k súladu so spôsobom využitia územia nijakým spôsobom nevyvracajú argumenty žalobcu v žalobe a sú právne irelevantné a žiadnym spôsobom nepreukazujú, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Žalobca poukazuje na Usmernenie – kolektor z roku 2009, v ktorom žalovaný uviedol, že do zavedenia pojmu kolektor, žiada kolektory navrhovať ako súčasť diaľnice podľa kategórie 9,5/80 v zmysle STN 73 6101. Žalobca poukazuje na to, že kolektor sa nenapája na diaľnicu kdekoľvek, ale len v mieste diaľničnej križovatky. Je pozoruhodné, že žalovaný nepovažuje kolektory vybudované na iných úsekoch diaľnic za v rozpore s ust. § 3b ods. 2 cestného zákona. 58. Diaľnica nenahrádza dopravnú infraštruktúru územia, ale pomáha jej zvládať enormný nárast dopravnej záťaže. Skutočnosť, že kolektory slúžia na napojenie ciest nižšej triedy cez kolektor na diaľnicu potvrdzuje aj projektant diaľnice D2, Bratislava – štátna hranica SR/ČR (Zámer pre navrhovanú činnosť podľa zákona č. 24/2006 Z. z., GEOCONSULT, spol. s r.o., 2012, dostupné na www.enviroportal.sk). V. Vyjadrenia ďalších účastníkov 59. K žalobe zaslala svoje vyjadrenia aj spoločnosť Valbek prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a žaloba je podaná bezdôvodne. Prvostupňové rozhodnutie je po technickej a projekčnej stránke plne v súlade s projektovaním ciest a diaľnic v zmysle STN 73 6101 a STN 73 6102. 60. Stavebný zákon v zmysle ust. § 68 umožňuje zmenu stavby pred dokončením ako jednu z právnych možností technickej zmeny povolenej stavby pred jej dokončením, pričom stavebný zákon

v tomto konaní v zásade vôbec nepožaduje zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ objemové podmienky stavby alebo účel stavby ostávajú bez zmeny. 61. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe sú z pohľadu odbornej prípravy projektovej dokumentácie zavádzajúce a nesprávne, nakoľko zmena stavby – rozšírenie na 8-pruh bez kolektorov vychádza z dopravného riešenia diaľnice a z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia danej diaľničnej stavby výlučne pri posúdení nárastu intenzity dopravy v danom území ako i nutnosť koordinácie s výstavbou diaľnice D4, kde bol preukázaný odborným posúdením a navrhovaným technickým riešením taký nárast intenzity dopravy, že pôvodné technické riešenie danej stavby diaľničnej križovatky a rozšírenia diaľnice na 6-pruh s dvojpruhovými kolektormi by kapacitne daný nárast dopravy nevyriešil, ale naopak by daný pôvodne navrhovaný koncept technického a dopravného riešenia danej stavby viedol k dopravným kolapsom aj napriek vybudovaniu navrhovaných diaľničných križovatiek a súbežných dvojpruhových kolektorov. 62. Pôvodné technické riešenie nebolo realizované z dôvodu nutnosti koordinácie výstavby diaľnice D4. Po posúdení nových skutočností a viacerých riešení bol ako najlepší variant posúdený návrh rozšírenia diaľnice na 8-pruh bez kolektorov, nakoľko toto riešenie zabezpečí v danom úseku pri súčasnom napojení na novo vybudovanú diaľnicu D4 najväčší rozptyl dopravy na diaľnici D1 Bratislava – Trnava. Pôvodne navrhované dvojpruhové kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy nevyriešili vôbec a nezabezpečili by po odbornej ani dopravnej stránke lepšiu prepojiteľnosť dotknutého územia, ako to zavádzajúco tvrdí žalobca. Pôvodne navrhované kolektory nemôžu v zmysle platnej legislatívy plniť funkciu napojenia dotknutého územia, nakoľko kolektorový pás ako súčasť diaľničnej križovatky neplní funkciu obslužnej komunikácie slúžiacej na pripojenie dotknutého územia, t.j. na spojenie kolektora a diaľnice s inými obslužnými komunikáciami inej triedy (I.-III.) ako to zavádzajúco tvrdí žalobca, ale slúži výlučne na prieplet dopravných prúdov v rámci diaľničných križovatiek. Úlohou kolektora je usmerniť dopravné pohyby v rámci mimoúrovňových križovatiek, cez ktoré sa potom doprava napája na diaľnicu. Tvrdenie žalobcu je nesprávne v otázke výhod a nutnosti stavby kolektorov. 63. V zmysle definície STN 736100 bod 8.45 je kolektorový pás definovaný ako „jazdný pás v oblasti križovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri zmene jazdného smeru, a ktorý je oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej pozemnej komunikácie“. Kolektor ako ho prezentuje žalobca, ktorý by zároveň plnil úlohu prepojovacej komunikácie s inými miestnymi komunikáciami a následne diaľnicou nie je možný, nakoľko takéto priame prepojenie legislatíva pri diaľnici neumožňuje. Všetky obslužné komunikácie musia byť prioritne napojené na diaľničnú križovatku a nie na kolektor, ktorý ako súčasť diaľnice nie je možné prepojiť inou obslužnou komunikáciou ako si to mylne predstavuje žalobca. Pôvodne navrhované kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy v oblasti nezmenšili, nakoľko slúžia len na usmernenie dopravy v rámci diaľničných križovatiek. 64. Úlohou diaľnice je zabezpečenie spojenia medzi dôležitými centrami na úrovni celého územia republiky, nie riešenie dopravnej infraštruktúry lokálneho územia alebo miestnej dopravnej infraštruktúry, ktoré sú riešené miestnymi komunikáciami a cestami I. až III. triedy, ktoré nie sú v kompetencií NDS. Zároveň spoločnosť Valbek poukázala na definíciu diaľnice v zmysle bodu 2.3 STN 736100. 65. V zmysle platnej legislatívy a príslušných noriem je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľničné komunikácie iné účelové komunikácie mimo tých, ktoré slúžia na správu a údržbu diaľnic ako zariadenia údržby a správy diaľnic a odpočívadlá. Tvrdenia žalobcu o prínose kolektorov a ich nutnosti na zabezpečenie obslužnosti daného územia a jeho prepojenia s diaľnicou je odborný nezmysel a pri súčasnej intenzite dopravy je to žalobcova chiméra a nereálny spôsob dopravného rozvoja daného územia, nakoľko napojenie miestnej dopravnej infraštruktúry na diaľnicu je nerealizovateľné. 66. Spoločnosť Valbek je toho názoru, že variant rozšírenia diaľnice na 8 pruh bez kolektorov je po odbornej stránke najvýhodnejšie riešenie a daná zmena stavby nespôsobí žiadne negatívne následky na živote obyvateľov dotknutého územia ani žiadne negatívne následky na životnom prostredí alebo ovzduší. V prípade potreby je možné vynechané „kolektory“ v budúcnosti dobudovať, ak vznikne potreba ďalšieho riešenia napojenia dopravnej infraštruktúry ciest I až III triedy. Zároveň dáva do pozornosti, že v danom území je aj v súčasnosti cesta I/61 vedená v súbehu s diaľnicou, v prípade ktorej prebieha

projekt jej skapacitnenia na štvorpruhovú komunikáciu. Aj z tohto pohľadu sa javí budovanie ďalších súbežných komunikácií tzv. „kolektorov“ s diaľnicou ako diskutabilné a nehospodárne. 67. Spoločnosť Valbek záverom namietla, že v žalobe absentuje údaj o doručení rozhodnutia v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. d) SSP a teda nie je možné sa vyjadriť k otázke včasnosti podanej žaloby. 68. Ďalší účastník 2/ Slovenský pozemkový fond uviedol, že vec ponecháva v celom rozsahu na úvahe súdu vzhľadom na to, že nie je dôvodná obava, že by výsledkom tohto konania mohli byť priamo dotknuté vecné práva účastníkov, ktorých má zastupovať. VI. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania 69. Žalobca dňa 20.03.2019 doručil ďalšie dve svoje vyjadrenia. V prvom podaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6S/347/2016 zo dňa 22.11.2018, ktorý podľa jeho názoru podporuje jeho argumentáciu. V uvedenom rozsudku súd zrušil rozhodnutie MŽP v zisťovacom konaní, o tom že zmena stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever“ nebude predmetom posudzovania podľa zákona EIA. V tomto rozsudku sa súd nestotožnil s argumentáciu MŽP a NDS, ale naopak dal za pravdu žalobcovi, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je v prípade činnosti „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ bez určenia limitu prahovej hodnoty obligatórne. Žalovaný zopakoval argumentáciu, prečo je podľa neho potrebné oznámenú zmenu stavby považovať za samostatný projekt, ktorý má podliehať posúdeniu podľa zákona EIA. 70. V ďalšom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu spoločnosti Valbek. Žalobca poukázal na to, že v danom prípade ide podľa jeho názoru práve o zmenu objemových podmienok stavby a aj o zmenu účelu stavby. Zopakoval, že zmenou stavby došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc pozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu aj zmene plochy rozlohy zastavanej plochy), zmene napájania na verejné komunikácie. Zmena stavby, ktorou sa mení hlavný stavebný objekt vypustením kolektorových pásov, zásadne mení stav určený územným rozhodnutím a je v rozpore s územným s právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina. 71. Žalobca pripomenul, za akým účelom bola schválená pôvodná stavba. Účelom a prínosom schválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia sa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvedenie dopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Pokiaľ spoločnosť Valbek tvrdí, že zmena je vyvolaná nárastom intenzity dopravy a nutnosť koordinácie s výstavbou diaľnice D4, malo dôjsť k celkovej zmene koncepcie dopravy v tomto území, mal byť zahájený nový proces inžinierskej činnosti, malo by dôjsť k realizácií novej expertízy s oponentúrou, nové posúdenie vplyvov na životné prostredie k zapracovaniu nového technického riešenia do zmeny územného plánu BSK a do územných plánov dotknutých obcí. Inštitút zmeny stavby pred dokončením je určený pre malé nepodstatné zmeny v rámci stavby, ktoré nemajú zásadný vplyv na účel, technické riešenie a finančné hodnotenie stavby. Spoločnosť Valbek nevníma stavbu v širších súvislostiach a v komplexnom rámci a žalobca jeho vyjadrenie považuje iba za vyjadrenie subjektívneho názoru. Spoločnosť Valbek opomenula vo svojom vyjadrení, aké následky bude mať zrušenie kolektorových pásov, ktoré žalobca popísal v žalobe. 72. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou spoločnosti Valbek k účelu kolektorov v rámci diaľničnej križovatky a poukazuje na to, že jeho vyjadrenia sú v rozpore so štúdiou „D1 Bratislava – Triblavina, skapacitnenie diaľnice „ (autor ATELIÉR DS, s.r.o.), ktorú objednala NDS, so štátnou expertízou č. 10/2012, s projektovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie tejto stavby, so záverečným stanoviskom MŽP č. 9785/20093.4/ml zo dňa 31.05.2010 podľa zákona EIA, s územným rozhodnutím BSK (pravdepodobne malo byť uvedené plánom – pozn. súdu), pôvodným stavebným povolením. Vo všetkých týchto dokumentoch je súčasťou ľavý a pravý kolektorový pás určený na obsluhu dotknutého územia. 73. Žalobca zároveň opakovanie poukazuje na Usmernenie – kolektor z 2009, v ktorom sa o.i. uvádza: „Postupná urbanizácia územia v prímestských zónach zvyšuje požiadavky na pripojenie území v okolí diaľnic. Riešením, eliminujúcim nadmerný počet mimoúrovňových križovatiek, je budovanie kolektorov, súbežných s diaľnicou, ktoré majú zberný, resp. distribučný charakter...“. Z uvedeného vyplýva, že

kolektory sú riadny cestný objekt, ktorý je súčasťou diaľnice a na ktorý je možné pripojiť cestu, ktorá križuje diaľnicu. 74. Tvrdenie, že navrhovaná zmena stavby nebude mať negatívny dopad na život obyvateľov ani životné prostredie, považuje žalobca za nepodložené. Taktiež skutočnosť, že zmena stavby je naprojektovaná v súlade príslušnými technickými normami, je v tejto súvislosti irelevantná. 75. Spoločnosť Valbek v reakcii na vyjadrenie žalobcu nesúhlasila s tým, že sa zásadne menia objemové podmienky stavby a dochádza k zmene účelu stavby. Toto tvrdenie je bezpredmetné, keďže stavba aj po zmene bude mať ten istý dopravný účel z dôvodu, že sa jedná o cestnú diaľničnú stavbu a jej účel sa v reálnom stave asi ťažko bude meniť na iný. K zmene objemových podmienok nedošlo, nakoľko pozemky vyčlenené v pôvodnom stavebnom povolení boli dodržané. Hlavným stavebným objektom je diaľničná križovatka a nie kolektorové pásy. Vypustením kolektorových pásov sa nezmení funkčnosť križovatky, nakoľko tento typ križovatky podľa príslušných STN nevyžaduje kolektorové pásy. Zopakoval, že žalobcom uvádzaný účel križovatky je zavádzajúci, pretože účelom diaľničnej križovatky je vyššia obslužnosť územia cez diaľničnú križovatku, nie napojenie územia na diaľnicu formou kolektorových pásov ako to tvrdí žalobca. 76. Žalobca podsúva vo svojich vyjadreniach, že križovatka je navrhnutá hlavne z dôvodu napojenia kolektorových pásov, čo je nesprávne, nakoľko podľa pôvodnej dokumentácie pre stavebné povolenie je konštatované, že hlavným stavebným objektom je križovatka Triblavina SO 101-00. V zmysle sprievodnej správy k dokumentácií pre stavebné povolenie je účelom stavby vybudovanie mimoúrovňovej križovatky Triblavina v mieste výhľadového prepojenia I/61 a II/502 a nie vybudovanie kolektorov. Hlavný stavebný objekt je samotná križovatka Triblavina, prostredníctvom kolektorov sú vetvy križovatky napojené len na diaľnicu. Nikde v rámci stavby danej križovatky nie je ani náznak toho, že by na kolektoroch boli navrhnuté úrovňové križovatky alebo akékoľvek cestné prepojenia s inou cestnou infraštruktúrou dotknutého územia. Z pohľadu predchádzajúcej dokumentácie dochádza iba k zmene spôsobu napojenia na D1, nie ku zmene koncepcie križovatky. Zdôraznila, že kolektorové pásy bude možné dobudovať avšak len v zmysle príslušnej STN. 77. Zároveň konštatovala, že keďže na kolektorové pásy v oblasti križovatky Triblavina nie je v projektovej dokumentácií nič pripojené (ani podľa STN nemôže byť), zmena spôsobu pripojenia križovatky na diaľnicu neprinesie žiadne negatívne následky z pohľadu výstavby križovatky Triblavina na životné prostredie ani dopravnú obslužnosť dotknutého územia, tak ako to skúša podsúvať žalobca. Technické dvíhanie diaľnice o 1,5 m má súvis výlučne s výstavbou D4 a nie križovatkou Triblavina. 78. Spoločnosť Valbek zdôraznila, že v zmysle platnej legislatívy je na možné obslužné komunikácie pripájať na existujúcu diaľničnú sieť iba formou mimoúrovňovej križovatky a nie kolektorových pásov hoci aj súbežných s diaľnicou. Žalobca zámerne neuvádza neskoršie usmernenie ministerstva dopravy č. 08530/2016/C21-SCDPK/20436 zo dňa 01.04.2016 (ďalej len Usmernenie – kolektory z 2016), ktoré zásadným spôsobom koriguje Usmernenie – kolektory z 2009, v ktorom je uvedené: „V STN 73 6100 názvoslovie pozemných komunikácií je však v súčasnosti zavedený iba pojem „kolektorový pás“ ako jazdný pás v oblasti križovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri zmene jazdného smeru, a ktorý je oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej pozemnej komunikácie. Technické podmienky navrhovaného kolektoru neboli do dnešného dňa spracované a pojem kolektor nebol definovaný, zavedený a schválený v STN a technických predpisoch určených pre návrh diaľnice a rýchlostných ciest. Z uvedeného rušíme predmetné usmernenie a žiadame pojem kolektor nepoužívať pri návrhu projektov diaľnic a rýchlostných ciest....Z uvedeného vyplýva, že na kolektor, ako súčasť diaľnice v zmysle usmernenia MDPaT S z roku 2009 nie je možné pripojiť žiadne účelové komunikácie....“ V zmysle tohto stanoviska žalobcove tvrdenia o nutnosti a prospešnosti riešenia napojenia dotknutého územia formou kolektorových pásov nie sú v zmysle platnej legislatívy vôbec možné. Spoločnosť Valbek k svojmu vyjadreniu pripojila kópiu Usmernenie – kolektory z 2016. 79. K žalobe zaslala svoje vyjadrenie aj NDS, ktorá uviedla, že v pôvodnej dokumentácií pre územné rozhodnutie rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava nebol zohľadnený prírastok dopravy z plánovanej diaľnice D4, nakoľko v tom čase, t.j. v roku 2010 nebol jasný tvar, intenzita dopravy v križovatke na diaľnici D1 Ivanka – sever ani termín a spôsob realizácie diaľnice D4. Z uvedeného dôvodu bol vypracovaný pokyn NDS zastaviť projekčné práce na dokumentácií pre stavebné povolenie

stavby diaľnica D1 – Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh a navrhnúť také riešenie rekonštrukcie diaľnic D1, najmä v najviac zaťaženom úseku medzi diaľnicou D4 a križovatkou Triblavina, ktoré by zodpovedalo aktuálnym dopravným prognózam. Zároveň bolo potrebné navrhnúť bezpečne pripojenie všetkých smerov na diaľnicu D1 v priestore medzi križovatkou D1/D4 Ivanka – sever a križovatkou Triblavina, nakoľko obe križovatky sú navzájom vzdialené len 2,8 km, čo je vzdialenosť, ktorá nevyhovuje STN 73 6102. Preto sa upravilo šírkové usporiadanie diaľnice. Nebudú sa realizovať len kolektorové pásy, predmetné územie bude napojené prostredníctvom mimoúrovňovej križovatky na diaľnicu D1 a obslužná funkcia kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú sieť. Uvedená zmena bude mať za následok, že obce Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Bernolákovo sa nebudú môcť napojiť prostredníctvom kolektorov na diaľnicu D1, ale len cez križovatku Triblavina, čo predstavuje cca 1 km obchádzku. Výstavba kolektorov (samotných jednosmerných súbežných ciest diaľnice D1) by nevyriešila problém obsluhy územia v aglomerácií Bratislavy, pričom plnohodnotne dokážu územia obslúžiť len križovatky na diaľnici, na ktorých je možné využiť všetky smery a nie napojenie obcí na diaľnicu. 80. NDS ďalej uviedla, že s poukazom na § 120 ods. 2 stavebného zákona BSK nebol orgánom, ktorý vydáva záväzné stanovisko. Bol by ním iba vtedy, ak by nebolo vydané územné rozhodnutie. BSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal v rozhodnutí. Zmena stavby rešpektuje koridor vymedzený pre diaľnicu, kolektory nie sú integrálnou súčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram, že kolektory musia byť vybudované zároveň so stavbou diaľnice. Stanovisko BSK z 11.01.2016 je z pohľadu konania o zmene stavby pred dokončením úplne irelevantné a nebolo pre žalovaného záväzné. Stavebný úrad je obsahom záväzného stanoviska viazaný, práve preto, že sa jedná o stanovisko vydané príslušným orgánom o otázke, ktorú špeciálny stavebný úrad nedokáže sám posúdiť. Ak teda OÚ BA ako aj sekcia ministerstva potvrdili súlad zmeny stavby s územným rozhodnutím, žalovaný nemal možnosť tieto stanoviská nejakým spôsobom napadnúť. 81. S odkazom na ust. § 1 ods. 4 cestného zákona (platného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia) kolektory nie sú súčasťou diaľnice. Aj keď územný plán BSK uvádza návrh výstavby kolektorov ako súčasť diaľnice, v tomto smere BSK nie je oprávnený podávať záväzný výklad právnych noriem vrátane záväzného výkladu pojmov. Kolektor nie je v právnom zmysle považovaný za súčasť diaľnice. Do istej miery to podporuje aj ich účel, ktorým má byť účelové napojenie prístupových ciest obcí susediacich s diaľnicou. Pokiaľ by boli kolektory súčasťou diaľnice, platí ust. § 3b ods. 2 cestného zákona, v zmysle ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a) stavebného zákona územný plán regiónu stanovuje najmä zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu. Keďže zmenou koncepcie dopravného riešenia sa upravilo len šírkové usporiadanie zo 6-pruhu kat. D33,5/120 plus kolektor 2x C9,5/80 na 8-pruhové kat. D 41/120 a nemení sa ňou funkčné vymedzenie daného územia, ktorým je prestavba D1 a jej rozšírenie, nemala by byť zmena v rozpore s územným plánom BSK, nakoľko pre pôvodný zámer výstavby OÚ BA vydal územné rozhodnutie. 82. Ďalej NDS poukázala na vymedzenie diaľnice v zmysle STN 736100 a § 43a ods. 3 stavebného zákona a uviedla, že pripojenie na diaľnicu je možné len prostredníctvom diaľničnej križovatky. Diaľnica nemôže nahrádzať infraštruktúru územia tzn. cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia obcí je v kompetencií samosprávy. NDS zároveň poukázala na to, že v zmysle ust. § 27 SSP správny súd neposudzuje vhodnosť a účelnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, posudzuje, či správny orgán nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Podľa NDS napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie nevybočilo z rámca právnych predpisov a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 83. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.03.2019 NDS zaslala samostatné vyjadrenie, ktoré je argumentačne totožné s vyjadrením spoločnosti Valbek. VII. Pojednávanie dňa 03.07.2019

84. Dňa 03.07.2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca NDS sa na pojednávaní nevedel vyjadriť k otázkam zvolenému postupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA, nepriaznivému vplyvu na životné prostredie tvrdenému žalobcom, k vyhodnocovaniu aktuálnej dopravnej situácie a vypracovaniu štúdií v súvislosti so zmenou stavby. VIII. Ďalšie vyjadrenia 85. Následne NDS doručila vyjadrenie zo dňa 17.07.2019 k vyššie uvedeným otázkam. K zvolenému postupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA NDS uviedla, že v prípade činnosti (diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov) nie je stanovená žiadna prahová hodnota. Ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA stanovuje, že aj samotná zmena navrhovanej činnosti podlieha povinnému posudzovaniu. Vzťahuje sa to len na zmeny navrhovaných činností, pri ktorých sú v Prílohe č. 8 zákona EIA nejaké konkrétne prahy ustanovené. Prijatím názoru žalobcu by zmena akéhokoľvek parametra navrhovanej činnosti musela viesť k povinnému posudzovaniu podľa zákona EIA, konkrétne na diaľniciach a rýchlostných cestách, pri výstavbe ktorých dochádza k niekoľkým desiatkam zmien, by každá zmena bola povinne hodnotená. Poukázala pri tom na dôvodovú správu k zákonu EIA, podľa ktorej samotná zmena musí dosahovať alebo prekračovať prahovú hodnotu, pričom týmto spôsobom nemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností. Automatické posúdenie akejkoľvek zmeny bez zohľadnenia charakteru a jej možného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona EIA. 86. Správny súd vyzval NDS, aby sa vyjadrila aj k žalobcom tvrdenému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie pri stavbe takéhoto druhu, kedy dochádza aj k zmenám takého charakteru ako je napr. vyššia potreba zemných prác, zníženie nivelity križovatky, zmena konštrukcie zakladania mosta, úprava parametrov technológie prečerpávania vôd, zmena polôh a dĺžky protihlukových stien, zmena odvodnenia, skrátenie a posun úpravy kanalizácie (uvedené na č.l. 6 žaloby), a potom k argumentácií, ktorá smeruje k tvrdenému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie. K tomuto NDS uviedla, že v rámci križovatky Triblavina nebola zmenená nivelita vozovky, dĺžky protihlukových stien boli opätovne preverené aktualizáciou hlukovej štúdie v roku 2016. Podľa tohto podkladu sú navrhnuté tri protihlukové steny na diaľnici D1, a to v severnej časti, kde chráni územie obce Chorvátsky Grob, a dve v južnej časti smerom k záhradkárskej oblasti Triblavina, k.ú. Bernolákovo. Zakladanie konštrukcie mosta (tesniacej vane) bolo upravené z dôvodu vysokej hladiny spodnej vody v tejto lokalite. Uvedené zmeny boli najmä technického charakteru a premietli sa len do priestoru jestvujúcej diaľnice D1. 87. K otázke súdu, ako a kedy NDS vyhodnocovala aktuálnu dopravnú situáciu a či boli nejaké štúdie v súvislosti so zmenou stavby, NDS uviedla, že účelnosť navrhovaného riešenia bola preukázaná okrem samostatného dopravno-kapacitného posúdenia vypracovaného pre NDS v roku 2015 aj ďalšími 6 dopravno-inžinierskymi modelmi celej lokality. Naopak účelnosť a bezpečnosť kolektorového riešenia nie je podložená okrem dopravného prieskumu z roku 2011 žiadnym iným podkladom. Z dopravnoinžinierskych podkladov pre územné rozhodnutie vyplýva, že v roku 2035 pre realizáciu 6-pruhu s kolektormi bude úsek D1 Vajnory-Triblavina na hranici únosnosti. NDS poukázala na prieskumy vymenované v bode 23 tohto odôvodnenia. 88. Žalovaný k otázkam environmentálneho posúdenia uviedol, že otázka, či zmena stavby sa má posúdiť podľa zákona EIA a ktorým konkrétnym spôsobom, nie je v kompetencii žalovaného, ale v kompetencií MŽP. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia mal k dispozícii stanovisko MŽP a rozhodnutie MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017. Záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 druhá veta stavebného zákona je pre žalovaného záväzné. IX. Relevantná právna úprava 89. Podľa § 1 ods. 4 cestného zákona súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta

a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta. 90. Podľa § 3b ods. 2 cestného zákona je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. 91. Podľa § 4 ods. 1 cestného zákona diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie smerovo rozdelené s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami. 92. Podľa § 8 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria: a) Koncepcia územného rozvoja Slovenska, b) územný plán regiónu, c) územný plán obce, d) územný plán zóny. 93. Podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13). 94. Podľa § 10 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu sa spracúva pre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať činnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán regiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo smernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska. 95. Podľa § 10 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu ustanovuje najmä a) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu, b) zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby krajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, d) zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných krajinných prvkov, e) vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny, f) verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. 96. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako záväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva. 97. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny. 98. Podľa § 13 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy

a) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany a šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny, b) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene, c) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb a verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých pozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov, nevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia, začlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej krajiny. 99. Podľa § 27 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 samosprávny kraj schvaľuje územný plán regiónu a jeho záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Samosprávny kraj zverejní záväzné časti územného plánu regiónu a) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní, b) doručením dotknutým obciam a dotknutým orgánom. 100. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb. 101. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní. 102. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 103. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 104. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne. 105. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.

106. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. 107. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. 108. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. 109. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením. 110. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní. 111. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou. 112. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 113. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. 114. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je povinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť,

a údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa tohto zákona. 115. Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho predchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení právneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej zmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie záväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným stanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona. 116. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 117. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní. 118. Podľa § 140b ods. 7 stavebného zákona ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené na obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre rozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania. 119. Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č- 453/2001 Z. z.) k žiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa prikladá a) projektová dokumentácia v troch vyhotoveniach, ktorá obsahuje 1. súhrnnú správu obsahujúcu údaje ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu navrhovanej zmeny vrátane údajov, či navrhovaná zmena stavby bude mať účinok na okolie stavby, životné prostredie alebo užívanie stavby, 2. situačný výkres, ak sa mení vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie stavby, 3. stavebné výkresy v rozsahu navrhovanej zmeny, 4. ak ide o zásah do nosnej konštrukcie, statické posúdenie navrhovanej zmeny, b) doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby dotknuté. 120. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných odchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie, pôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu po dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej dokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní. 121. Podľa § 11 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z. z. z 25. januára 2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej len vyhláška č. 55/2001 Z. z.) záväzná časť územného plánu regiónu obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obsahujúcimi záväzné pravidlá, ktoré sú podkladom na vypracovanie schvaľovacieho dokumentu. Do záväznej časti územného plánu regiónu sa začleňujú a) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja urbanizácie, hospodárstva a občianskej vybavenosti predovšetkým so sociálnou infraštruktúrou, rekreáciou, cestovným ruchom a kúpeľníctvom,

b) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability, zachovania kultúrneho dedičstva, využívania prírodných zdrojov a iného potenciálu územia, stanovenia chránených častí krajiny, c) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia, d) zoznam verejnoprospešných stavieb, e) schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb. X. Pojednávanie a verejné vyhlásenie rozsudku 122. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/140/2018 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/140/2018. 123. Na pojednávaní dňa 29.10.2025, ktoré sa konalo za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu NDS, účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách. Pojednávanie bolo odročené za účelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 26.11.2025. 124. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 26.11.2025 v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu NDS. Žalovaný a ďalší účastníci boli o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomení. XI. Právne posúdenie veci 125. Predmetom prieskumu je v tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o povolení zmeny stavby – križovatky Triblavina pred dokončením. 126. Vychádzajúc zo znenia podanej žaloby, žalobné námietky žalobcu možno rozdeliť do niekoľkých skupín: - námietky týkajúce sa vhodnosti dopravného riešenia bez kolektorových pásov, - námietky smerujúce k záväzným stanoviskám ako podkladovým rozhodnutiam, - námietky týkajúce sa nesúladu s vydaným územným rozhodnutím, - námietky týkajúce sa nesúladu s územným plánom BSK a dotknutých obcí. 127. Žalobca sa v úvode žaloby pomerne rozsiahlo venoval účelu žaloby jej cieľu a celkovému kontextu, pričom opísal dopravnú situáciu a očakávaný prínos pôvodne povolenej stavby, ako aj žalobcom očakávané negatívne dôsledky schválenej zmeny stavby na dopravu okolitého regiónu. Žalobca sa zameral predovšetkým na vhodnosť pôvodného dopravného riešenia (6 – pruh + kolektory) a novo schváleného dopravného riešenia (8-pruh bez kolektorov) a zdôrazňoval potrebu vybudovania kolektorových pásov. Vo vzťahu k posúdeniu vhodnosti konkrétneho dopravného riešenia, správny súd konštatuje, že nie je oprávnený skúmať a posudzovať vhodnosť a účelnosť napadnutého rozhodnutia, a teda ani vhodnosť a účelnosť konkrétne zvoleného dopravného riešenia. Takéto posúdenie je s poukazom na ust. § 27 ods. 3 SSP mimo kompetencie správneho súdu. Podstatou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Zákonnosť a správnosť, resp. nezákonnosť a nesprávnosť sú dve odlišné kategórie a zatiaľ čo zákonnosť je výsledkom súladu s právnymi normami, správnosť v zásade svedčí o konformite s efektívnym či humánnym, alebo morálnym uplatňovaním správnej úvahy. To znamená, že zákonné rozhodnutie môže byť aj nesprávne a súčasne aj naopak (FEČÍK, Marián. § 27 [Preskúmavanie skôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej úvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 213.). 128. „Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť obsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti

rozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním nahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy správneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Sžo 146/2010). 129. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu smerujúce k posúdeniu vhodnosti dopravného riešenia 6-pruh + kolektory a 8-pruh bez kolektorov. V súvislosti s navrhovanou zmenou stavby mohol správny súd posúdiť iba žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav, teda otázku, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav pri povoľovaní zmeny stavby a zaobstarali si dostatok podkladov podporujúcich záver o potrebe zmeny pôvodného technického riešenia križovatky Triblavina. Žalovaný odôvodnil potrebu zmeny pôvodného riešenia potrebou koordinácie s výstavbou diaľnice D4 a narastajúcou intenzitou dopravy, a toto preukazoval dopravno – kapacitným posúdením z roku 2015 vypracovaným za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory) a následne overeným ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi (viď bod 11.10 vyššie). Žalobca síce opakovane uvádzal, aké negatívne vplyvy zmenenej stavby na dopravu regiónu očakáva, uvedené tvrdenia však nijakým spôsobom nepreukázal ani nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý by jeho závery potvrdzoval a spochybnil by závery vyplývajúce z vyššie obstaraných dopravno – kapacitných posúdení. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenie, že technické riešenie vypustením kolektorov a rozšírením pruhov diaľnice na 8 je technicky nevyhovujúcim a zapríčiňuje zhoršenie dopravných podmienky. Na pojednávaní dňa 25.10.2025 sa iba odvolal na všeobecne dostupné informácie o dopravnej situácií v danej oblasti. Takéto tvrdenie žalobcu je však pre jeho všeobecný charakter pre správny súd nepreskúmateľné a nespôsobilé spochybniť žalovaným zistený a vyhodnotený skutkový stav podporený vyššie uvedenými odbornými posúdeniami. 130. Nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalobca ďalej odvodzoval od nezákonnosti podkladových rozhodnutí - záväzného stanoviska OÚ BA z 08.02.2016, aktualizovaného záväzného stanoviska OÚ BA z 08.02.2018 a potvrdzujúceho stanoviska sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018, ktoré žiadal zrušiť spolu s napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím. 131. Vzhľadom na to, že záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 08.02.2016 bolo aktualizované stanoviskom OÚ BA z 08.02.2018 správny súd námietky žalobcu smerujúce k zneniu a podpisu záväzného stanoviska zo dňa 08.02.2016 nepovažuje relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Prípadné nedostatky tohto záväzného stanoviska nemohli mať vplyv na zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že následné bolo vydané nové aktualizované záväzné stanovisko z 08.02.2018, ktoré sa v konaní stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia. 132. Vo vzťahu k záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018 správny súd vychádzal zo znenia námietok v žalobe, ktorými žalobca namietal hrubé prekročenie právomoci a nepravdivé overenie dodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, ktoré špeciálnym stavebným úradom umožňuje povolenie zmeny stavby len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Iba v prípade, ak sa nevydáva územné rozhodnutie, je potrebné obstarať záväzné stanovisko miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo vydané územné rozhodnutie, úlohou OÚ BA v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bolo vydať záväzné stanovisko k otázke dodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí. 133. Žalobca napádal prekročenie právomoci OÚ BA, keďže tento je podľa žalobcu oprávnený iba overiť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí a nie posudzovať súlad s územným rozhodnutím iba „z koncepčného hľadiska“. V záväznom stanovisku zo dňa 02.08.2018 OÚ BA uviedol: „z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia“. Vzhľadom na to, že úlohou OÚ BA bolo v záväznom stanovisku overiť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí v zmysle ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, uvedeným konštatovaním nemohol OÚ BA prekročiť svoju právomoc. Správny súd nepovažoval použitie slovného spojenia „z koncepčného hľadiska“ za vadu záväzného stanoviska, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť či

zmätočnosť, vzhľadom na to, že takáto formulácia nespôsobuje pochybnosti o tom, k akému záveru OÚ BA v tomto záväznom stanovisku zo dňa 08.02.2018 dospel, a to k záveru o dodržaní podmienok určených v územnom rozhodnutí. 134. Žalobca nedodržanie podmienok v územnom rozhodnutí odôvodnil zmenami v stavebných objektoch oproti vydanému územnému rozhodnutiu, predovšetkým zmenou hlavného stavebného objektu, z ktorého sa vypúšťajú kolektorové pásy s poukazom na to, že v územnom rozhodnutí je v podmienke č. 1 a 1.4 v časti „Umiestnenie a popis stavby“ uvedené napojenie križovatky cez kolektorové pásy. Zmenu stavebných objektov podľa názoru správneho súdu však nemožno automaticky zamieňať s nedodržaním podmienok pôvodného územného rozhodnutia. Inými slovami skutočnosť, že dochádza k zmene niektorých stavebných objektov je daná charakterom tohto administratívneho konania – konania o zmene stavby pred dokončením. Hlavným stavebným objektom je v tomto prípade SO 101 – križovatka Triblavina. Posudzované zmeny stavby je potrebné vnímať so zreteľom na túto skutočnosť. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti v podanej žalobe nejasná, keď žalobca len poukázal na to, že v opise stavby v územnom rozhodnutí sú uvedené kolektorové pásy a vymenoval zmeny v stavebných objektoch, ktoré z prvostupňového rozhodnutia vyplývajú (zmena inžinierskych sietí, retenčných jazierok, zníženie výškových pomerov a pod.). Podrobnú argumentáciu vo vzťahu k jednotlivým podmienkam územného rozhodnutia, ktoré žalobca považuje za nedodržané, neuviedol. Pokiaľ žalobca namietal v súvislosti s územným rozhodnutím zmenu napojenia križovatky, podľa názoru správneho súdu nejde o nedodržanie podmienok územného rozhodnutia, ale ide o samotnú zmenu stavby povoľovanú v konaní podľa § 68 stavebného zákona; inak povedané to, že došlo k zmene oproti popisu stavby v územnom rozhodnutí, nie je automaticky porušením podmienky územného rozhodnutia. Pre lepšie porozumenie správny súd uvádza, že žalobca napríklad v administratívnom konaní konkrétne argumentoval, ktoré z podmienok ustanovených v Záverečnom stanovisku MŽP č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 považuje za porušené a prečo. S touto argumentáciou sa vysporiadal žalovaný v rámci rozkladového konania. Takáto konkrétna argumentácia vo vzťahu ku konkrétnym podmienkam územného rozhodnutia žalobcom uvedená nebola, keďže žalobca odkazuje na porovnanie stavebných objektov. 135. Námietku žalobcu, že OÚ BA nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma, resp. koridoru určeného pre diaľnicu a takýto svojvoľný postup úradov by znamenal závažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území, správny súd nevie vzhľadom na jej nezrozumiteľnosť vyhodnotiť. Zo znenia záväzného stanoviska nevyplýva, že OÚ BA posudzoval iba skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma určeného pre diaľnicu. Ako bolo uvedené vyššie, zo záväzného stanoviska vyplýva iba konštatovanie o súlade s podmienkami územného rozhodnutia. Žalobca tiež bližšie nešpecifikoval, v čom spočíva narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zmenou stavby zaniká súlad s právoplatným rozhodnutím pre ostatné úseky diaľnice, uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalobcu konkretizované, a preto ho nemožno zo strany správneho súdu vyhodnotiť. Žalobca neuviedol aké konkrétne stavby, rozhodnutia ani úseky diaľnice má na mysli. 136. „Záväzné stanoviská ako podkladové rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom samostatne, iba v rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia. Záväzne´ stanoviska´ dotknutých orgánov verejnej správy sú vydávane´ na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy odôvodnene´ tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní´ (§ 140b ods. 6 stavebného zákona) a následne i v konaní´ pred súdom“ (viď. Uznesenie Najvyššieho súdu SR ,sp.zn.: 4Sžk/3/2018). 137. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Argumentáciu žalobcu nie je oprávnený dopĺňať ani svojvoľne rozširovať, hoc by aj zistil iný (žalobcom netvrdený) dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zákonodarca výslovne normatívne upravil viazanosť správneho súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb, že správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) (BARICOVÁ, Jana. § 134 [Viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 697.)

138. Napriek tomu, že stanovisko OÚ BA z 08.02.2018 obsahuje iba záver o súlade s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia, resp. záväzné stanovisko sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018 iba súhlas so záväzným stanoviskom OÚ BA z 08.02.2018, obe bez bližšieho zdôvodnenia, vzhľadom na obsah žalobných námietok, správny súd nemohol tieto podkladové rozhodnutia zrušiť pre nepreskúmateľnosť, keďže ju žalobca nenamietal. 139. Pri posúdení námietky žalobcu, že postupom, ktorý žalovaný zvolil, sa zabránilo posúdeniu zmeny stavby v novom územnom konaní, správny súd predovšetkým skúmal, či zmenu stavby v rozsahu, v akom bola napadnutým rozhodnutím povolená, je možné povoliť postupom podľa § 68 stavebného zákona. Stavebný zákon bližšie nešpecifikuje, akú zmenu stavby je možné v rámci konania o zmene stavby pred dokončením povoliť. Z § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z. z. je zrejmé, že povoliť podľa § 68 stavebného zákona možno aj také zmeny, ktoré menia vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie stavby. 140. Určité obmedzenie rozsahu zmeny stavby pred dokončením možno nájsť v judikatúre českých súdov, ktoré vzhľadom na toho času rovnakú právnu úpravu (stavebný zákon č. 50/1976 Zb.) je aplikovateľné aj v tomto prípade. Podľa rozsudku Městského soudu v Praze, č.k.: 10 Ca 171/2003-96 zmenu stavby pred jej dokončením podľa § 68 stavebného zákona, je možné povoliť iba vtedy, pokiaľ s ohľadom na stavebno-technické určenie a účel budúceho užívania ide stále o rovnakú stavbu a iba vtedy, ak bola stavba podľa schváleného projektu zahájená a nebol doposiaľ dokončená. Je zrejmé, že aj po zmene (vypustení kolektorových pásov a rozšírení na 8-pruh) zmenená stavba bude naďalej diaľničnou križovatkou, ktorej stavebno-technické určenie ani účel sa nemení. Pokiaľ teda žalobca namietal, že dochádza k zmene – k posunu zastavaných plôch a rozlohy zastavanej plochy a mení sa napájanie križovatky ako hlavného stavebného objektu na verejné komunikácie, takáto zmena podľa názoru správneho súdu je možná v rámci konania podľa § 68 stavebného zákona, pretože aj po takejto zmene, ide stále o rovnakú stavbu v zmysle stavebno-technického určenia a účelu budúceho užívania. 141. Žalobca namietal tiež snahu správnych orgánov vyhnúť sa novému územnému konaniu, v ktorom by sa posudzoval aj súlad s územným plánom BSK. Posúdenie súladu navrhovanej zmeny stavby s územným plánom BSK sa uskutočnilo aj v konaní o zmene stavby pred dokončením, pričom BSK v ňom malo postavenie účastníka konania. Žalovaný ako aj BSK v ňom vzniesli námietky nesúladu povoľovanej zmeny s územným plánom BSK (aj dotknutých obcí), s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Vzhľadom na to, že správny súd dospel k záveru, že zmena v rozsahu, akom bola povolená, bola možná aj v konaní podľa § 68 stavebného zákona, túto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. 142. Posledný okruh žalobcových námietok sa týkal rozporu s územným plánom BSK. Pri posúdení tejto námietky správny súd zohľadnil názor vyjadrený v rozsudku NSS SR sp. zn.: 7Svl/40/2023, podľa ktorého obsah územného plánu súd vykladá štandardnými výkladovými metódami, počnúc jazykovým znením a následne ďalšími metódami, predovšetkým účelom právneho predpisu, jeho systematikou a požiadavkou zabezpečiť súlad s nadriadenými právnymi normami. 143. Územný plán BSK (dostupné na: https://bratislavskykraj.sk/urad-bsk/uzemne-planovanie-a-gis/ uzemny-plan-regionu-bratislavsky-samospravny-kraj/) ustanovuje v časti II. Verejnoprospešné stavby v oblasti dopravnej infraštruktúry bod 1.1: „Diaľnica D1 – úsek Bratislava – hranica BSK (-Trnava) – prestavba na plnohodnotnú 6 - pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice, vrátane mimoúrovňových križovatiek a napájaní ciest na kolektory.“ Z tohto doslovného znenia je možné dedukovať, že kolektorové pásy majú byť súčasťou prestavovanej diaľnice. Kolektorové pásy ako stavebné objekty v zmysle ust. § 1 ods. 4 cestného zákona však súčasťou diaľnice nie sú. Ide teda o zrejmý rozpor tejto časti územného plánu BSK s § 1 ods. 4 cestného zákona. Z tohto dôvodu je podľa názoru správneho súdu potrebné pristúpiť k ďalším metódam interpretácie územného plánu BSK, a to predovšetkým s ohľadom na jeho účel, systematiku a požiadavku zabezpečiť súlad s nadriadenými normami, v tomto prípade s cestným zákonom. 144. Účel územnoplánovacej dokumentácie možno zistiť z ust. § 8 stavebného zákona podľa ktorého územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Taktiež

z vyhlášky č. 55/2001 Z. z. je zrejmé, že záväzná časť územného plánu regiónu obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obsahujúcimi záväzné pravidlá, ktoré sú podkladom na vypracovanie schvaľovacieho dokumentu. Pokiaľ teda účelom územného plánu je určiť regulatívy územného rozvoja, zásady priestorového usporiadania a funkčného využitia, dôležitým pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby je skutočnosť, či navrhovaná zmena sa vymyká priestorovému usporiadaniu a funkčnému využitiu územia. Nebolo sporným, že navrhovaná zmena stavby nevybočuje z koridoru rezervovaného pre diaľnice, konkrétne diaľničnú križovatku (priestorové usporiadanie), ktorý určil územný plán BSK. Stavba aj po zmene bude tiež v súlade s funkčným využitím územia určeným územným plánom BSK, ktorým má byť diaľničná križovatka. Z hľadiska účelu územného plánu teda navrhovaná zmena stavby nie je v rozpore s územným plánom BSK. Uvedené sa potom obdobne vzťahuje aj na územné plány dotknutých obcí. 145. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery NKÚ vo vzťahu k súladu zmeny stavby s územným plánom BSK, správny súd uvádza, že NKÚ nemá právomoc posudzovať súlad zmeny stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, preto toto jeho konštatovanie nie je záväzné v konaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 146. Skutočnosť, že kolektorový pás nie je súčasťou diaľnice, možno vyvodiť z ust. § 1 ods. 4 cestného zákona, ktoré za súčasť diaľnice považuje iba zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Taktiež z ust. § 3b ods. 2 cestného zákona vyplýva zákaz zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Ak by teda kolektor bol považovaný za súčasť diaľnice, nebolo by ho možné prepojiť s inými obslužnými komunikáciami. 147. Pokiaľ žalobca poukazoval na Usmernenie - kolektory žalovaného z roku 2009, toto usmernenie bolo zrušené a nahradené novým usmernením z roku 2016 práve pre jeho rozpor s ust. § 3b cestného zákona. 148. Sporným zostalo tvrdenie žalobcu o nemožnosti dobudovať kolektorové pásy a tvrdenie žalovaného, že kolektorové pásy je možné vybudovať za splnenia určitých podmienok aj dodatočne. S prihliadnutím na to, že kolektorové pásy sú, ako stavebné objekty, od diaľnice oddeliteľné a diaľnica, ako taká je funkčná aj bez nich, správny súd uznal argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako aj ďalších účastníkov o tom, že vybudovanie kolektorových pásov, ktoré predpokladá územný plán BSK, sa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice. Pokiaľ žalobca argumentoval, že kolektorové pásy nie je možné dobudovať neskôr s poukazom na sklon komunikácie, resp. výškové parametre nákladných vozidiel, či umiestnenie retenčnej nádrže do koridoru kolektorov, toto svoje tvrdenie bližšie nekonkretizoval ani nepodporil žiadnym dôkazom, takže zostalo nepreukázané iba v rovine všeobecných tvrdení. Žalobca argumentoval aj tým, že kolektorové pásy mali zabezpečiť viaceré početnejšie možnosti pripojenia na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy okolo diaľnice a odvedenie dopravnej záťaže. Správny súd považuje za potrebné opakovane pripomenúť, že predmetom napadnutého rozhodnutia je stavba - križovatka Triblavina ako hlavný stavebný objekt a ako taká nemôže nahradiť infraštruktúru územia tzn. cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Súhlasne so žalovaným správny súd poukazuje na to, že rozvoj územia obcí je v kompetencií samospráv. V tejto súvislosti sa BSK v zmluvne o spolupráci aj zaviazal zabezpečiť súvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s križovatkou Triblavina v troch etapách pričom pripojenie na cestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059 (pôvodne III/50212) v časovom horizonte 2014-2016 a cesta III/1059 na cestu II/502 v časovom horizonte 2017-2020. Z územného rozhodnutia (bod 1.1.) naviac vyplýva, že prepojenie okolitého územia malo byť zabezpečené prostredníctvom miestnej zbernej komunikácie (SO102-00) v tejto stavbe navrhnutej v dĺžke 1,17120 km na začiatku a na konci úpravy ukončenej okružnými križovatkami, umožňujúcimi v budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61 a II/502, ktorej stavbu (SO 102-00) sa v zmysle zmluvy o spolupráci zaviazala zabezpečiť NDS. Z prvostupňového rozhodnutia je pritom zrejmé, že sa vypustila realizácia stavebných objektov SO 103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer

Bratislava – Senec od 18,3 km po 19,3 D1) a SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Senec – Bratislava), nie stavba SO 102-00 (Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2). 149. Záverom právny súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 1S/205/2017, v ktorom Krajský súd v Bratislave posudzoval zákonnosť rozhodnutia Ministerstva životného prostredia č. 5900/2017-9.2 z 26.06.2017, ako podkladového rozhodnutia, a ktorým MŽP potvrdilo prvostupňové rozhodnutie o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina (3)“ sa nebude posudzovať. Žalobcove námietky v administratívnom konaní smerujúce k rozporu so zákonom EIA boli predmetom posúdenia v tomto súdnom konaní. 150. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 151. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario správny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mohol náhradu trov konania priznať. 152. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: BA-2S/140/2018 29 1 Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Podľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.