{"guid": "20d0e3fd-5fdd-4e80-be7c-1adff4db0a97:4dd11678-80e4-47ec-af23-2b466fc10e5d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7", "spisova_znacka": "BA-2S/140/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-2S/140/2018 z 26. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 26. novembra 2025, sp. zn. BA-2S/140/2018, ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7", "identifikacne_cislo": "1018201238", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Jeannette Hajdinová", "sudca_id": 477, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jeannette-hajdinova-477", "datum_vydania": "2025-11-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/669", "nazov": "zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dd11678-80e4-47ec-af23-2b466fc10e5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-2S/140/2018\n1018201238\n26. 11. 2025\nJUDr. Jeannette Hajdinová\nECLI:SK:SpSBA:2025:1018201238.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nBA-2S/140/2018\n2\n1\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: OZ Triblavina,\nso sídlom Záhradnícka 792/3, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 50 331 981, právne zastúpený: Mgr.\nEva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, SAK č. 1696,\nproti žalovanému: Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody č. 6, 811 05\nBratislava, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská\ncesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, právne zastúpený: soukeník – štrpka s. r. o., so sídlom\nStrážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom\nBúdková 36, 817 15 Bratislava, 3/ Valbek SK, spol. s r. o., so sídlom: Eurovea Central 1, Pribinova 4,\n811 09 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Vavrovič, advokát, so sídlom Nová ul. č. 129, 900\n31 Stupava, SAK č. 4002, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48/2018 zo\ndňa 27. júna 2018, takto\nrozhodol:\nBA-2S/140/2018\n2\n1\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nIII. Ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nBA-2S/140/2018\n46\n\n1\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej\nžalovaný), č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/C212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013, právoplatného\ndňa 19.02.2013, povolil žalovaný ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre diaľnice a rýchlostné cesty\npodľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) ďalšiemu účastníkovi 1/ - Národná diaľničná\nspoločnosť, a.s. (ďalej len NDS) ako stavebníkovi stavbu: „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, križovatka\nTriblavina“ (ďalej len križovatka Triblavina) a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Hlavným\nstavebným objektom stavby tohto povolenia bola mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s pripojením\nna diaľnicu D1 prostredníctvom súbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C9,5/80 po\noboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku v minimálnych potrebných dĺžkach. Kolektorové\npásy boli navrhnuté s ohľadom na budúce rozšírenie diaľnice v kategórií D 33,5/120. Súčasťou boli aj\nvetvy 1K, 2K, 3K a 4K s navrhovanou rýchlosťou 60 km/h spájajúce kolektory s diaľnicou D1 a príslušné\nodbočovacie a pripájacie pruhy navrhnuté podľa STN 73 6102. V mieste styku vetiev križovatky na\nmestskú zbernú komunikáciu boli navrhnuté turbo-okružné križovatky. V návrhu bol zohľadnený záujem\npripojiť okolité územie na mestskú zbernú komunikáciu.\n2. Rozhodnutím žalovaného č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013, právoplatného dňa\n03.05.2013, povolil žalovaný podľa § 66 zákona stavebného zákona NDS ako stavebníkovi stavbu:\nkrižovatka Triblavina a určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Objekty stavby v II. etape\nzahrňujú najmä kolektorový pás Bratislava – Senec od km 18,3 po km 19,3 D1 a objekty s ním súvisiace\na nadväzujú na I. etapu, ktorá bola stavebne povolená rozhodnutím č. 18662/2012/SCDPK, 03904/2013/\nC212-SCDPK-1482 zo dňa 14.01.2013.\n3. Rozhodnutím žalovaného č. 25481/2014/C212-SCDPK/77471 zo dňa 15.12.2014, právoplatného dňa\n19.01.2015, povolil žalovaný podľa § 67 a § 69 stavebného zákona predĺženie platnosti stavebných\npovolení č. 10565/2013/C212-SCDPK-19308 zo dňa 27.03.2013 a č. 03904/2013/C212-SCDPK-1482\nzo dňa 14.01.2013 do 31.12.2017 (ďalej spolu pre všetky tri uvedené rozhodnutia aj len „stavebné\npovolenia“).\n4. Žiadosťou o zmenu stavby pred dokončením SO 101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 zo dňa\n26.07.2017 požiadala NDS o zmenu stavebných objektov:\n020-00 Vegetačné úpravy\n101-00 Križovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Ba-TT\n102-00 Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2\n102-11 Prečerpávacia stanica dažďových vôd\n201-00 Most na diaľnici D1 v km 18,090 nad komunikáciou MZ12/50 f.t. B2\n251-01 Protihluková stena v km 17,950-18,870 diaľnice D1 Ba-TT, vpravo, spodná stavba\n252-00 Protihluková stena v km 0,040-0,420 vetvy B križovatky Triblavina, vpravo\n253-00 Protihluková stena v km 18,485-18,955 D1 na kolek. Páse Bratislava – Senec, vpravo\n301-00 Oplotenie križovatky Triblavina\n501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina\n502-00 Dažďová kanalizácia odvodnenia komunikácie MZ 12/50 f.t. B2\n503-00 Úprava existujúcej kanalizácie na diaľnici D1 Bratislava – Senec\n611-00 Prípojka NN pre ČS km 18,150 diaľnice D1 Ba-TT\n650-00 ISD Stavebná časť\n650-11 ISD Technologická časť\nAko dôvody žiadosti NDS uviedla, že zmena stavby pred dokončením je spracovaná z dôvodu\nzmeny koncepcie vedenia dopravy v predmetnom území z aktualizovaného dopravno-kapacitného\nposúdenia vypracovaného pre úsek diaľnice D1 Bratislava, Vajnory – Senec. Zároveň zmena šírkového\nusporiadania diaľnice D1 v úseku Bratislava, Vajnory – Triblavina vyplynula z návrhu križovatky D1/D4\nIvanka – Sever, ktorá svojim tvarom, šírkovým usporiadaním ovplyvnila križovatku Triblavina. V tejto\n\nsúvislosti bolo na základe dopravno-kapacitného posúdenia úseku Bratislava – Senec optimalizované\nnavrhované šírkové usporiadanie diaľnice D1 z pôvodného 6-pruhového (kat. D 33,5/120 + kolektor\nC9,5/80) na 8 pruhové (kat. D 41/120) + zaraďovací/vyraďovací pruh. Ostatné stavebné objekty\nsúvisiace s križovatkou Triblavina ostávajú bez zmeny. To znamená, že 4 okružné križovatky,\nmestská zberná komunikácia, súvisiace preložky sietí ostávajú nezmenené. Nebudú sa realizovať\nsúbežné kolektorové pásy a predmetné územie bude priamo napojené prostredníctvom mimoúrovňovej\nkrižovatky na diaľnicu D1 a obslužná funkcia súbežných kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú\nsieť.\n5. K žiadosti NDS doložila o. i. záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby\na bytovej politiky (ďalej len OÚ BA) č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 podľa §\n120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatoval, že predložený návrh zmeny stavby\npred jej dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie.\n6. Oznámenie o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 v spojení s §\n3 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č\n669/2007 Z. z.) bolo zverejnené od 07.08.2017 do 23.08.2017, v obciach Bernolákovo v dňoch od\n08.08.2017 do 08.07.2017 a obci Chorvátsky Grob v dňoch od 08.08.2017 do 08.09.2017 a doručené\ndotknutým subjektom.\n7. Na základe oznámenia o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením doručili žalovanému\nstanoviská dotknuté orgány - bez pripomienok: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky č.\nÚCLaSMŠ-44-354/2017 zo dňa 11.08.2017 a Letové prevádzkové služby Slovenskej republiky č.\n00352/2017/DTZL-31 zo dňa 14.08.2017, súhlasné stanoviská s podmienkami: Dopravný úrad\nč. 168528/2017/ROP-002-P/27255 zo dňa 09.08.2017 a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídium Policajného zboru č. PPZ-ODP2-597-002/2017 zo dňa 11.08.2017. Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky (ďalej len MŽP) zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa\n09.10.2017, v ktorom oznámilo, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z koncepčného\nhľadiska v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon EIA) s vydaným záverečným\nstanoviskom, rozhodnutím a opatreniami.\n8. Do konania predložilo námietky množstvo fyzických a právnických osôb, medzi nimi aj žalobca, ktorý\nnamietal, že:\n8.1. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením je v rozpore s vydaným rozhodnutím o umiestnení\nstavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa 16.07.2010 (právoplatné dňa 05.08.2010), ktoré vydal Krajský\nstavebný úrad v Bratislave a ktoré bolo vydané pre križovatku so 6-pruhovou diaľnicou s obojstrannými\n2-pruhovými kolektormi do križovatky zapojenými. Neupravilo sa len šírkové usporiadanie diaľnice,\nale zmenilo sa komplexné funkčné využitie územia, čo je v priamom rozpore s úmyslom využitia\na obsluhy Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len BSK) a v priamom rozpore so záväznou časťou\núzemného plánu. Zmenou došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc pozemku, zmene\nzastavaných plôch – ako k posunu aj zmene rozlohy zastavanej plochy, zmene napájania na verejné\nkomunikácie, vegetačných úprav, inžinierskych sietí, umiestnenia počtu retenčných jazierok, atď.\n8.2. Stavebný úrad porušil § 58a ods. 3 stavebného zákona, keď síce zverejnil kópiu žiadosti o zmenu\nstavby pred dokončením vrátane rozhodnutia zo zisťovacieho konania k Oznámeniu o zámere, avšak\nbez údajov o sprístupnení právoplatného záverečného stanoviska na webovom sídle orgánu, ktorý ho\nvydal.\n8.3. NDS porušila v konaní § 38 ods. 1 zákona EIA, keď nesplnila podmienky záverečného stanoviska\nvydaného k stavbe, konkrétne podmienky č. 1, 3, 20, 21, 23, 25, 26, 31, 36, 37, 39, 42, 44, 47, 49.\n8.4. Stavebný úrad znevýhodnil známych účastníkov konania tým, že oznámenie o zmene stavby pred\ndokončením doručoval len časti známych účastníkov konania, keďže žalobca ako aj ďalší účastníci EIA\nsú riadnymi a známymi účastníkmi povoľovacieho konania.\n8.5. Navrhovaná zmena stavby nie je v súlade s projektom, ktorý bol predložený v zisťovacom\nkonaní podľa zákona EIA a ktorého výsledkom bolo rozhodnutie MŽP SR č. 2394/2017-1.7/ml zo\ndňa 13.03.2017, že stavbu nie je potrebné posudzovať (ďalej len rozhodnutie MŽP o neposudzovaní)\n\ns poukazom na zmenu objektov protihlukových stien (251-01, 252-00, 253-00). Predkladaná zmena\nstavby pred dokončením sa nezmieňuje o zmene protihlukovej steny (PHS) 251-00, naopak v žiadosti\npribudol nový stavebný objekt 251-01 Staničenie a predpokladané dĺžky PHS sa nezhodujú so zmenami\nv zisťovacom konaní.\n8.6. Zmena mení koncepciu dopravného riešenia celého regiónu, čo predstavuje významný zásah\na vplyv na životné prostredie a kvalitu života ľudí, preto je nevyhnutné navrhované zmeny posúdiť podľa\nzákona EIA s poukazom na ust. § 18 ods. 1 písm. d) zákona EIA. V danom prípade nie je možné uplatniť\npostup podľa ust. § 18 ods. 2 zákona EIA, ale je potrebné postupovať podľa § 18 ods. 1 tohto zákona.\n8.7. Vydaním rozhodnutia MŽP SR o neposudzovaní nezaniká platnosť podmienok Záverečného\nstanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 (ďalej aj len záverečné stanovisko) a stavebník si\nnemôže vyberať, ktoré podmienky z neho platia a ktoré nie.\n8.8. Vypustenie kolektorov je v priamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK a aj v časti\nverejnoprospešných stavieb. Navyše takto zadefinovanú časť územného plánu požadovala zapracovať\npresne tak, ako je teraz v platnom územnom pláne NDS. Zmena zároveň definitívne znemožní aj\nprípadné dobudovanie kolektorov v budúcnosti. Už dnes sú udelené výnimky pre stavby logistických\nprakov (STARLAND) zasahujúce do ochranného pásma diaľnice D1, teda do pozemkov, na ktorých by\nsa kolektory mohli v budúcnosti postaviť. Kolektory je možné dobudovať len pri rozšírení diaľnice podľa\npôvodného projektu (6-pruh s odstavnými pruhmi).\n8.9. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice je v priamom rozpore so záväznou\nčasťou územného plánu BSK a aj v časti verejnoprospešných stavieb.\n8.10. Zmena 6-pruhovej šírky diaľnice na 8 pruhovú šírku diaľnice nie je v súlade s územnými plánmi\ndotknutých obcí Bernolákovo, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji.\n8.11. Záväzné stanovisko zo dňa 08.02.2016 podľa § 120 (stavebného zákona – pozn. súdu) pre\nnavrhovanú zmenu nie je záväzným stanoviskom pre súlad s územnoplánovacou dokumentáciou,\nale vyjadruje súlad s územným rozhodnutím. Predložené stanovisko je v zmysle § 120 (stavebného\nzákona - pozn. súdu) neplatné, nakoľko prekračuje kompetencie dané zákonom. V namietanom\nstanovisku je konštatované: „nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou“. Kompetencie\nvymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad/nesúlad s územným rozhodnutím.\nSúlad stavby s územným plánom sa mal posudzovať, resp. bol posudzovaný v územnom konaní,\nnakoľko v stavebnom konaní podľa § 62 stavebného zákona stavebný úrad skúma najmä zastavovacie\npodmienky určené územným plánom zóny alebo územným rozhodnutím, nie územným plánom obce,\nresp. samosprávneho kraja. Územnoplánovacia dokumentácia je úplne iná problematika ako podmienky\nv územnom rozhodnutí. Zároveň poverená pracovníčka Ing. Zuzana Karasová nebola oprávnená\npredmetné záväzné stanovisko podpísať.\n8.12. Navrhovaná zmena stavby pred dokončením nerieši dopravnú situáciu počas výstavby križovatky\nTriblavina, vzhľadom na to, že kolektory mali slúžiť počas výstavby okrem iného aj na dopravnú obsluhu\nstavby.\n8.13. Navrhovaná zmena diaľnice porušuje zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi žalovaným, NDS\na BSK v roku 2011.\n8.14. Navrhovaná zmena nerieši náhradu za kolektory, preto žalobca požadoval podmieniť zmenu stavby\npred dokončením rozšírením cesty I/61 na štvorpruhovú s časovým harmonogramom výstavby.\n8.15. Navrhovaná zmena stavby nie je doložená žiadnym relevantným dopravným prieskumom,\nčo konštatuje aj záverečná správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) z kontroly postupu NDS\npri príprave, riadení a financovaní strategických infraštruktúrnych projektov. NDS najskôr zadala\nvypracovanie nových projektov na zmenu križovatky a až následne zadala vypracovanie dopravného\nprieskumu, ktoré mali potvrdzovať správnosť zadania vypracovania projektovej dokumentácie. Dopravný\nprieskum bol vypracovaný účelovo. Žalobca zároveň priložil tabuľku, v ktorej je uvedené, z akých\núdajov vychádzal dopravný prieskum vykonaný Výskumným ústavom dopravným a údajmi podloženými\núzemnoplánovacou dokumentáciou a pripravovanými projektami.\n8.16. Podľa stanoviska projekčnej spoločnosti Amberg, ktorá je autorom dokumentácie pre projekt\n„Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh“ zo dňa 28.01.2015 je zrejmé, že vzhľadom na\nznačný nárast počtu vozidiel je potrebné zväčšiť počet jazdných pruhov na kolektoroch na 3, nie ich\nodstrániť.\n8.17. V roku 2008 bola vypracovaná štúdia D1 Bratislava – Trnava, skapacitnenie diaľnice, Ateliér DS,\ns.r.o, kde boli porovnávané 3 varianty rozšírenia diaľnice vrátanej 6-pruhovej s kolektormi a 8-pruhovej\nbez kolektorov. Ako optimálny variant bol odporúčaný variant 6-pruhovej diaľnice s kolektormi.\n\nZároveň žalobca poukázal na Usmernenie ministerstva dopravy č. 001710/009/SCDPK-11323 zo\ndňa 18.03.2009 (Usmernenie – kolektory z roku 2009), ktorým žalovaný žiadal do zavedenia pojmu\n„kolektor“ do technických predpisov navrhovať kolektor ako súčasť diaľnice, Záverečnú správu NKÚ\nz Kontroly postupu Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. pri príprave, riadení a financovaní strategických\ninfraštruktúrnych projektov, Zmluvu o spolupráci uzatvorenú medzi Slovenskou republikou, NDS a BSK,\nŽiadosť o stanovisko od spoločnosti AMBERG ENGENEERING, z ktorého vyplýva zmena rozsahu\nprác a predmetu zmluvy o dielo zo dňa 28.01.2015, Stanovisko spoločnosti R-PROJECT INVEST, s.r.o.\nzo dňa 25.04.2016.\n9. Podaním zo dňa 03.09.2017 doplnil žalobca svoje námietky v konaní o povolení zmeny stavby pred\ndokončením o ďalšie námietky:\n9.1 Pri vydávaní záväzného stanoviska k splneniu podmienok Rozhodnutia o umiestnení stavby\ndošlo k porušeniu stavebného zákona. Dokumentácia pre zmenu stavby pred dokončením križovatky\nTriblavina je v rozpore s dokumentáciou predloženou v konaní o umiestnení stavby, a preto nedošlo\nk naplneniu podmienok územného rozhodnutia a toto záväzné stanovisko bolo vydané protizákonne.\n9.2 Žalobca žiadal predložiť plán organizácie výstavby vrátane prístupových komunikácií\na obchádzkových trás, v prípade využívania Seneckej cesty ako obchádzkovej trasy, dopravným\nmodelom preveriť kapacitné možnosti Seneckej cesty počas výstavby I/61 so zohľadnením všetkých\nplánovaných a povoľovaných projektov vrátane novej svetelnej križovatky v obci Ivanka pri Dunaji.\n9.3 Žalobca žiadal o doplnenie informácie o termíne a časovom harmonograme rozšírenia Seneckej\ncesty I/64 na 4-pruh, čo bolo deklarované ako náhradné riešenie za zrušené kolektory.\n9.4 Žalobca žiadal o predloženie územného rozhodnutia a stavebného povolenia pre trvalú prístupovú\nkomunikáciu z verejnej cestnej siete na križovatku Triblavina.\n9.5 Žalobca upozornil na zmenu názvu ministerstva dopravy.\n9.6 Žalobca žiadal do podmienok doplniť aj podmienku skolaudovaného mimoúrovňového napojenia\nprístupovej komunikácie vedúcej ku križovatke Triblavina na Seneckú cestu I/61, inak nebude križovatka\nvyužiteľná pre verejnosť a bude slúžiť len jednému developerovi.\n9.7 Žalobca žiadal vypracovať nové dopravno-kapacitné posúdenie so špecifikáciou, aký podiel kapacity\nkrižovatky Triblavina bude naplnených výstavbou plánovaného projektu spoločnosti STARLAND tzv.\nPark City.\n10. Rozhodnutím č. 04458/2018/SDPK/17694, 22723/2017 zo dňa 14.03.2018 (ďalej len prvostupňové\nrozhodnutie) žalovaný povolil NDS zmenu stavby križovatky Triblavina pred dokončením v objektovej\nskladbe, tak ako bolo uvedené v žiadosti NDS (viď. bod 4). Žalovaný uviedol, že zmena stavby spočíva\nnajmä:\nSO 020-00 – zmene plôch vegetačných úprav vyplývajúcich zo zmeny objektu SO 101-00;\nSO 101-00 – v rozšírení diaľnice na 8-pruhovú kategórie D 41,0/120 namiesto pôvodného 6-pruhového\nriešenia kategórie 33,5/120 a nerealizovanie stavebných objektov SO 103-01 Kolektorový pás diaľnice\nD1, smer Bratislava – Senec (od km 18,3 po 19,3 D1), SO 103-02 Kolektorový pás diaľnice D1, smer\nSenec – Bratislava;\nSO 102-00 – v znížení nivelity a úpravy tesniacej vane, v zmene odvádzania povrchových vôd z vozovky\ndo štrbinových žľabov namiesto pôvodných mostných odvodňovačov, dopĺňajú sa svahové sklzy,\nkanalizačné šachty v turbookružnej križovatke „Rondel 2“;\nSO 102-11 – v úprave parametrov technológie prečerpávania odpadových vôd;\nSO 201-00 – v zmene konštrukcie a zakladania mostného objektu;\nSO 251-01, SO 252-00, SO 253-00 – zmena polohy, zakladania a dĺžky protihlukových stien na základe\naktuálnej hlukovej štúdie;\nSO 301-00 – v prispôsobení oplotenia stavby úpravám križovatky a protihlukových stien;\nSO 501-00 – v úprave odvodnenia a zväčšenia retenčných jazierok a v doplnení nového retenčného\njazierka pri jestvujúcom priepuste;\nSO 502-00 – v zväčšení profilu výtlačného potrubia;\nSO 503-00 – v úprave dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky;\nSO 611-00 – v zmene napájania dĺžky kanalizácie vyplývajúcej zo zmeny križovatky;\nSO 650-00, SO 650-11 – v zmene trasy, rozmiestnenia a počtu technologických zariadení ISD aj\nna jestvujúcom stredisku správy a údržby, v príprave stavebno-technických konštrukcii pre premenné\ndopravné značky.\n\nZmena stavby sa bude realizovať na pozemkoch v rámci pôvodných záberov uvedených v stavebných\npovoleniach. Ministerstvo dopravy zároveň určilo záväzné podmienky uskutočňovania stavby v zmysle\nstanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov s tým, že ostatné podmienky uvedené v stavebných\npovoleniach ostávajú v platnosti aj pre zmenu stavby pred dokončením povolenú týmto prvostupňovým\nrozhodnutím.\n11. Námietky žalobcu vznesené v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením žalovaný v celom\nrozsahu zamietol. S jednotlivými námietkami v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia sa žalovaný\nvysporiadal nasledovne:\n11.1. K námietke uvedenej v bode 8.1. tohto odôvodnenia uviedol, že zmena šírkového usporiadania\ndiaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi intenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa navrhla\nv priestore vymedzenom územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa\ndotýka šírky samotnej diaľnice, sa nezmenilo funkčné využitie územia, naďalej je to územie určené\npre diaľnicu a jej súčasti, ktorou je aj diaľničná križovatka. Diaľnica je cestná komunikácia, ktorá\nzabezpečuje dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu. K\npožiadavke o doloženie zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby pre navrhovanú zmenu stavby špeciálny\nstavebný úrad poznamenáva, že k žiadosti o zmenu stavby pred dokončením stavebník doručil záväzné\nstanovisko podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona, v ktorom OÚ BA konštatuje, že predložený návrh\nzmeny stavby pred dokončením si nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia a nie je v rozpore s platnou\núzemnoplánovacou dokumentáciou pre dané územie. Pretože námietky smerovali voči záväznému\nstanovisku tohto orgánu, požiadal žalovaný podľa §140b ods. 5 stavebného zákona o potvrdenie\nalebo zmenu stanoviska nadriadený orgán, v tomto prípade sekciu výstavby žalovaného. Sekcia\nvýstavby listom č. 27614/2017/SV/79355 zo dňa 13.11.217 upozornila na to, že projektová dokumentácia\ndoložená na špeciálny stavebný úrad bola vyhotovená v októbri 2016 a záväzné stanovisko OÚ BA bolo\nvydané dňa 08.02.2016 a odporučila zabezpečiť do konania aktuálne stanovisko. Žalovaný po preverení\ndátumov v projektovej dokumentácií zistil, že niektoré výkresy majú dátum vyhotovenia po februári 2016,\na preto požiadal OÚ BA o aktualizovanie záväzného stanoviska k projektovej dokumentácií podľa §\n120 stavebného zákona. OÚ BA listom č. OU-BA-OVBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 potvrdil\nsvoje pôvodné stanovisko zo dňa 08.02.2016 a skonštatoval, že predložený návrh zmeny stavby pred\njej dokončením z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného\nrozhodnutia. Žalovaný požiadal sekciu výstavby ako nadriadeného orgánu o stanovisko podľa § 140b\nods. 5 stavebného zákona. Sekcia výstavby v stanovisku č. 10729/2018/SFV/14546 zo dňa 12.03.2018\nsúhlasila so stanoviskom OÚ BA.\n11.2. K námietke uvedenej v bode 8.2 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka, že dňa 29.11.2017 NDS\ndoplnila žiadosť listom č. 1137/10820/230702/2017 zo dňa 21.11.2017 o link na záverečné stanovisko č.\n9785/2009-3.4/ml, ktorý špeciálny stavebný úrad zverejnil na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom\nsídle.\n11.3. K námietkam uvedeným v bodoch 8.3, 8.5 a 8.6 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenal, že\nMŽP zaslalo záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017, v ktorom konštatuje, že\noznámenie o zmene stavby pred jej dokončením je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom EIA,\ns vydaným záverečným stanoviskom, rozhodnutiami a opatreniami. Pretože námietky smerovali voči\nzáväznému stanovisku, žalovaný požiadal dotknutý orgán podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona\nstanovisko k námietkam. MŽP zaslalo listom č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 27.11.2017 svoje potvrdzujúce\nstanovisko. Následne žalovaný žiadal potvrdenie alebo zmenu stanoviska od nadriadeného orgánu.\nMinister životného prostredia doručil žalovanému stanovisko č. 4003/2018 zo dňa 07.02.2018, ktorým\npotvrdil záväzné stanovisko č. 1385/2017-3.4/ml zo dňa 09.10.2017 a zároveň uviedol, že ak zmeny sú\nposúdené ako kladné, tak nahrádzajú pôvodný variant v tých častiach, v ktorých je zmena posúdená,\nčiže, ak bolo vypustenie kolektorov posúdené s výsledkom bez závažného vplyvu na životné prostredie,\ntak zmena je možná a nahrádza pôvodne posúdenú diaľnicu D1 s kolektormi. Žalovaný zdôraznil, že\nsúčasťou predloženej projektovej dokumentácie bolo „vyhodnotenie spôsobu zapracovania pripomienok\nurčených v záväznom stanovisku MŽP SR“, vypracované ďalším účastníkom 3/ Valbek SK spol. s r.\no. (ďalej len spoločnosť Valbek), v ktorom sa o.i. uvádza: „Predmetná stavba predstavuje diaľničnú\nkrižovatku, ktorej účelom je zlepšiť dopravnú situáciu v okolí, nielen v momentálne dotknutom území,\nale aj s výhľadom na dobudovanie prepojenia ciest I/61 a II/502. Predmetná stavba je navrhnutá\nv súlade so záverečným stanoviskom, resp. vyjadreniami k Oznámeniam o zmene navrhovanej činnosti.\nNedochádza k žiadnej ďalšej technickej ani technologickej zmene, to znamená stavba bola z hľadiska\n\ntechnického riešenia a jeho vplyvov na životné prostredie v plnom rozsahu posúdená v zmysle bodu\nč. 3 tohto Vyhodnotenia.“ K námietke nesúladu predloženej zmeny stavby s projektom predloženým\nv procese EIA projektant spoločnosti Valbek uviedol, že údaje uvedené zo strany žalobcu nie sú\nv súlade s predmetným oznámením o zmene z novembra 2016 ani s predloženou projektovou\ndokumentáciou na zmenu stavby pred dokončením, ale pochádzajú zo starších pracovných verzií\npredmetnej dokumentácie. V Oznámení o zmene z novembra 2016 sú údaje o zmene objektov PHS\nv súlade s projektovou dokumentáciou stavebných objektov SO 251-0, 252-00, 253-00.\n11.4. K námietke uvedenej v bode 8.4 tohto odôvodnenia žalovaný poukázal na to, že oznámenie o začatí\nkonania bolo doručené všetkým účastníkom konania verejnou vyhláškou. Dňom doručenia všetkým\núčastníkom je 23.08.2017. Žalovaný nepochybil keď s poukazom na ust. § 61 ods. 4 a § 139 ods. 3\npísm. b) stavebného zákona, doručoval oznámenie o začatí konania verejnou vyhláškou.\n11.5. K námietkam uvedeným v bodoch 8.8., 8.9, 8.10 žalovaný zdôraznil, že účelom predmetnej\nstavby je rekonštrukcia jestvujúcej, už kapacitne nevyhovujúcej diaľnice D1 na trase Bratislava –\nTrnava, v dotknutom úseku spočívajúce rozšírenie diaľnice D1 zo 6-pruhu na 8-pruh. V súčasnosti\nrámci výstavby diaľnice D1 je prioritným cieľom riešiť jej skapacitnenie, pričom koridor vymedzený\núzemným plánom VÚC BSK je dodržaný. Žalovaný má za to, že územný plán BSK nikde neuvádza\nčasový harmonogram výstavby kolektorov, ktoré nebudú v tejto etape výstavby realizované. Počas\nrealizácie stavby môžu nastať skutočnosti s dopadom na pôvodnú koncepciu riešenia výstavby, čoho\nnásledkom môže byť pozmenenie pôvodnej koncepcie. Zmena koncepcie dopravného riešenia diaľnice\nD1 vyplynula z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia a jeho koordináciou s diaľnicou D4,\nv ktorom bol preukázaný taký nárast intenzít dopravy, že pôvodne navrhované riešenie 6-pruhovej\ndiaľnice D1 vrátane súbežných jednosmerných kolektorov z roku 2010 bolo vyhodnotené ako prekonané\na nevyhovujúce. Zmena šírkového usporiadania diaľnice je v súlade so zastavovacími podmienkami\núzemného plánu, nebudú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými\npredpismi ani neprimerané obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania\nvo väčšom rozsahu než sa počítalo v územnom rozhodnutí. Pre správne určenie súladu zmeny\nkoncepcie diaľnice D1 je potrebné správne vymedziť pojem „kolektor“, ktorý nemá svoju legálnu definíciu.\nKolektory nie sú súčasťou diaľnice, pretože v ust. § 1 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných\nkomunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon), je uvedené, čo\nje súčasťou diaľnice, pričom kolektor tam uvedený nie je. V prípade, ak by aj kolektory boli súčasťou\ndiaľnice, platí § 3b ods. 2 cestného zákona, podľa ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy\nz diaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových\nkomunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo\nobjekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Kolektory nepredstavujú stavbu, ktorá je nevyhnutná\nna zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej a plynulej premávky na nich.\nÚlohou kolektorov v tomto prípade je pripojenie prístupových ciest z okolitých nehnuteľností a obcí. Vo\nvšeobecnosti platí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov, t.j. oddelením kolektorov\nod diaľnice sa diaľnica funkčne neznehodnotí a bude môcť aj naďalej plniť svoj účel. Ich výstavba\nsa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice D1 a kolektory ako také môžu byť z hľadiska\ntechnického a dopravného riešenia v budúcnosti za určitých podmienok dobudované. Na základe\nuvedeného je možné skonštatovať, že prestavba D1 v posudzovanom úseku ako 8-pruh namiesto 6pruhu je v súlade s funkčným vymedzením územia podľa územného plánu BSK. K súladu s územnými\nplánmi vydávajú záväzné stanoviská obce, ktorých katastra sa stavba dotýka. Rozšírenie jestvujúcej\ndiaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí.\n11.6. K námietkam uvedeným v bode 8.11 a 9.1 tohto odôvodnenia žalovaný uvádza, že nie je\noprávnený spochybňovať stanovisko dotknutého orgánu. Žalovaný vyhodnotil tieto námietky ako\nnámietky smerujúce proti záväznému stanovisku dotknutého orgánu a postupoval podľa § 140b ods. 5\nstavebného zákona.\n11.7. K námietkam uvedeným v bode 8.12 a 9.2 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že súčasťou\npredloženej projektovej dokumentácie, ktorá bola k dispozícií k nahliadnutiu na špeciálnom stavebnom\núrade je „Projekt organizácie dopravy počas výstavby“, kde je podrobne definované dočasné dopravné\nznačenie ako aj presmerovanie dopravy v prípade mimoriadnej udalosti. Senecká cesta je cesta I. triedy\nako každá iná a podľa § 6 ods. 1 cestného zákona „premávku na pozemných komunikáciách upravujú\nosobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým\n\nspôsobom na účely, na ktoré sú určené“. Určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení\nvydal príslušný cestný správny orgán pod č. 10161/2016/C212-SCDPK/21098 zo dňa 04.04.2016 a č.\n11718/2017/C232- SCDPK/34505 zo dňa 09.05.2017 so súhlasom Ministerstva vnútra SR, Prezídia\nPolicajného zboru SR.\n11.8. K námietke uvedenej v bode 8.13 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že nie je oprávnený\nkontrolovať plnenie povinností jednotlivým subjektom vyplývajúcim im z uzatvorenej zmluvy. Napriek\ntomu poznamenáva, že predmetom zmluvy o spolupráci medzi Slovenskou republikou, v zastúpení\nžalovaným, NDS a VÚC BSK, ktorá bola uzavretá v súvislosti so zabezpečením výstavby križovatky\nTriblavina a bola podpísaná v decembri 2011 a januári 2012 (ďalej len „zmluva o spolupráci“), bol\nzáväzok zmluvných strán vzájomne spolupracovať pri plnení úloh súvisiacich s prípravou, výstavbou a\nodovzdaním diaľničnej križovatky Triblavina. NDS sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazala pripraviť a\nzabezpečiť stavbu mestskej zbernej komunikácie v dĺžke 1,171 km na začiatku a na konci ukončenej\nokružnými križovatkami umožňujúcimi v budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61\na II/502. VÚC BSK sa v tejto zmluve o spolupráci zaviazal po uvedení do užívania prevziať túto\nstavbu do svojho vlastníctva a správy a predtým zabezpečiť súvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s\nkrižovatkou Triblavina. Zároveň sa zaviazal vybudovať toto prepojenie v troch etapách pričom pripojenie\nna cestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059\n(pôvodne III/50212) v časovom horizonte 2014-2016 a cesta III/1059 na cestu II/502 v časovom horizonte\n2017-2020. NDS si svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o spolupráci plní, diaľničná križovatka je\nvo výstavbe. Plnenie záväzkov zo strany VÚC BSK nie je jednoznačne preukázateľné, pretože podľa\ndostupných informácií južné napojenie v časti zemného telesa na základe usmernenia ministerstva\ndopravy zabezpečuje za (namiesto) BSK NDS a pre severné napojenie križovatky na cestu III/1059 BSK\nnezabezpečil ani územné rozhodnutie.\n11.9. K námietke uvedenej v bode 8.14 tohto odôvodnenia žalovaný poznamenáva, že uvedená\npožiadavka nesúvisí priamo s konaním o predložených zmenách križovatky Triblavina. Rozostavaná\nstavba D1, križovatka Triblavina musí rešpektovať pripravenú koncepciu výstavby križovatky D4/D1\nv technickom riešení a zároveň aj termínovú koordináciu. V realizácii stavby križovatky Triblavina\nbolo nevyhnutné prijať opatrenia na splnenie tejto požiadavky. Rozšírenie cesty I/61 na 4-pruhovú v\ncelom úseku Bratislava – Senec je na základe pokynu ministra dopravy SR súčasťou komplexného\nriešenia dopravnej situácie v Bratislavskom kraji v nadväznosti na výstavbu diaľnice D4. NDS preberá\ninvestičnú prípravu stavby I/61 Bratislava – Senec – skapacitnenie od Slovenskej správy ciest.\nRozšírením cesty I/61 na 4-pruh bude plne nahradené pôvodné kolektorové riešenie diaľnice D1, čo je\naj predmetom Dopravno-kapacitného posúdenia diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“. Požiadavka\nnevyužívať pri výstavbe križovatky Triblavina cestu I/61 je irelevantná a nesúvisí s predloženou\nzmenovou dokumentáciou. Prístupové komunikácie na stavenisko križovatky Triblavina boli povolené v\nstavebnom konaní, využívajú sa na výstavbu diaľničnej križovatky a cesta I/61 je verejná komunikácia\nso všeobecným užívaním podľa § 6 ods. 1 cestného zákona.\n11.10. K námietkam uvedeným v bodoch 8.15, 8.16 a 8.17 tohto odôvodnenia žalovaný podotýka,\nže zmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku\n2015 vypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory). Keďže pôvodné\nriešenie s kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4\nsa rozhodlo, že diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne\noverené ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie\njestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území: Diaľnica D1, mimoúrovňová\nkrižovatka Triblavina (Dopravnoinžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o. 2012; Stanovení očekávaných\nhodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno 2014); D1 BratislavaSenec, MÚK Triblavina, Dopravno-kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,); Dopravné\nposúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.); Diaľnica D1\nBA-TT, križovatka Triblavina - napojenie na cestu I/61, 0 - etapa Dopravno-inžiniersky prieskum\npre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013); Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina,\nSprievodná správa k mikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015); Dopravno-inžiniersky\nprieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh, 1.úsek, DSP 11/2015, (Alfa 04, Amberg,\nValbek, Geoconsult); Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom\nmikroskopického dopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016); Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice\nD1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom mikroskopického dopravného modelu, MDV SR,\n\nvypracované VÚD Žilina 11/2016. VÚD Žilina ako spracovateľ dopravného modelu D4/R7 vychádzal z\ndopravného zaťaženia v územnom genereli a z matíc prepravných vzťahov, ktoré mapovali rok 2014.\nÚzemný generel sa schvaľoval v roku 2015 s prognózou, ktorá zohľadňovala rozvojové zámery mesta\na jeho širšieho okolia. Generel zjednotil všetky dostupné podklady a aj výhľadové dopravné zaťaženie\núzemia do roku 2040. Dopravno-kapacitné posúdenia vychádzajú z dopravného zaťaženia z územného\ngenerelu dopravy, so zohľadnením demografickej prognózy rastu obcí, resp. mesta, ako aj rozvojové\nzámery z okrajových/periférnych častí. Uvedené podklady boli dostupné na stránke stavebníka a\nšpeciálny stavebný úrad ich považuje za postačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia\ndiaľnice D1. Koncepcia rozšírenia diaľnice D1 bola navrhnutá na základe skúseností projekčných\nspoločností z oblasti dopravy a úzko koordinovaná s diaľnicou D4. K predloženej tabuľke pripravenosti a\numiestnenia projektov, ktorých pôvod a zdroj žalovanému nie je známy a jasný, sa žalovaný nevyjadruje.\nDiaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia – cestnú sieť, prípadne sieť miestnych\nkomunikácií, ktorej úlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je\nv kompetencii samosprávy.\n11.11. K požiadavke uvedenej v bode 9.3 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je\npredmetom tohto konania a žalovaný nie je príslušný na konanie v predmetnej veci.\n11.12. K požiadavke uvedenej v bode 9.4 tohto rozhodnutia, žalovaný konštatuje, že uvedené nie je\npredmetom tohto konania. Pre severné pripojenie križovatky Triblavina zabezpečuje pripojenie v zmysle\nzmluvy o spolupráci na jestvujúcu cestnú sieť VÚC BSK. Južné napojenie na cestu I/61 bolo rovnako\nv kompetencii VÚC BSK.\n11.13. K požiadavke uvedenej v bode 9.6 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že uvedené nie je\npredmetom tohto konania.\n11.14. K požiadavke uvedenej v bode 9.7 tohto odôvodnenia, žalovaný uvádza, že vo vyššie uvedených\ndopravno-kapacitných posúdeniach, ktoré boli uvedené na str. 16 (správne má byť 18 – pozn. súdu)\nprvostupňového rozhodnutia, sú zahrnuté aj investičné zámery spoločnosti STARLAND.\n12. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali okrem žalobcu rozklad viaceré fyzické a právnické osoby.\nŽalobca v podanom rozklade uviedol námietky totožné s tými, ktoré uviedol v rámci konania o povolení\nzmeny stavby pred dokončením a okrem týchto námietok tiež poukázal na to, že bola podaná správna\nžaloba proti rozhodnutiu ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017 – rozkl.) zo dňa\n26. júna 2017, ktorým zamietol rozklad proti rozhodnutiu MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017,\nktorým sa rozhodlo o tom, že zmena navrhovanej činnosti – stavba „križovatka Triblavina“ sa nebude\nposudzovať a žiadal konanie prerušiť do výsledku súdneho konania.\n13. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje riadne náležitosti v zmysle ust. § 47\nzákona č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok), keď sa žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia síce vysporiadaval\ns námietkami účastníkov, ale postupoval kulantne, teda nie v intenciách právnej úpravy, keď jednotlivé\npodklady a stanoviská dotknutých orgánov poprel (napríklad námietky BSK) a prispôsobil si pre vlastnú\npotrebu rozhodnutia, pričom sa zavadzajúcim spôsobom opieral o zákonnú úpravu. Odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia žalobca považuje za založené na jeho subjektívnych domnienkach\na predstavách.\n14. Ďalej žalobca namietal, že dňa 03.09.2017 podal doplnenie námietok, v odôvodnení prvostupňového\nrozhodnutia však nie sú tieto námietky písomne vôbec zahrnuté, prvostupňové rozhodnutie ich\nneuvádza a nevysporiadava sa s nimi. Žalovaný tiež neuviedol ako sa vysporiadal s rozporom ohľadom\npredčasne vydaného záväzného stanoviska OU BA z 08.02.2016, vzhľadom na neskoršie dátumy\nniektorých výkresov v projektovej dokumentácií z októbra 2016. Zároveň poukázal na to, že projektová\ndokumentácia bola vyhotovená v novembri 2015 a dopravno-kapacitné posúdenie až v roku 2016, čo\npredstavuje rozpor v logickej nadväznosti a popiera inštitút odbornosti.\n15. Žalobca podal v rámci rozkladu aj odvolanie voči záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018,\nnakoľko je podľa neho protizákonné a vydané v rozpore s územným plánom BSK.\n\n16. Žalovaný sa podľa žalobcu účelovo vysporiadal s požiadavkou Prezídia Policajného zboru,\nohľadom preukázania splnenia podmienok dopravným modelom na výhľadové obdobie, ktorú zamietol\ns odôvodnením, že uvedený úsek diaľnice nie je predmetom tejto stavby. Žalobca má za to, že námietka\nPrezídia Policajného zboru bola opodstatnená.\n17. Žalobca namietal aj znenie záväzného stanoviska MŽP SR č. 1385/2017-1.7/ml zo dňa 09.10.2017,\nv ktorom je uvedené, že oznámenie o zmene stavby pred dokončením je z „koncepčného hľadiska“\nv súlade so zákonom EIA, pričom MŽP mohlo vyjadriť iba súlad alebo nesúlad, nie súlad z koncepčného\nhľadiska. Toto záväzné stanovisko tiež nezodpovedá skutočnosti, keďže podmienky záväzného\nstanoviska č. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 neboli dodržané. Nebola dodržaná podmienka č.\n3 – vypracovať plán organizácie dopravy počas výstavby, ktorý určí trasy prevozov materiálov pre\nstaveniskovú dopravu tak, aby sa v maximálnej miere uskutočňovala na telese kolektorov. Nebola tiež\ndodržaná podmienka č. 20 vypracovať aktualizáciu dopravnej analýzy a prognózy intenzity dopravy na\nsamotnom telese diaľnice, kolektoroch a vetvách diaľničných križovatiek so zohľadnením súčasného aj\nvýhľadového územného rozvoja širšieho okolia. Pri vypracovaní dopravnej analýzy a prognózy neboli\nzohľadnené stavby, na ktoré bolo vydané územné rozhodnutie a stavby, na ktoré bola spracovaná EIA,\nresp. údaje boli skreslené tak, aby bola dodržaná podmienka č. 20. Nebola dodržaná podmienka č. 24\nvypracovať podrobnú hlukovú štúdiu pre navrhovanú činnosť v priestorovom modeli so zohľadnením\nšírenia hluku v teréne. Spoločnosť Inžinierske služby, spol. s r.o., ktorá vypracovala hlukovú štúdiu č.\n563/2014 z februára 2016, nemala v čase vypracovania štúdie platnú akreditáciu, keďže akreditáciu má\nplatnú od 15.08.2017. Nebola dodržaná podmienka č. 25 zabezpečiť hodnotenie odpadov na verejné\nzdravie, uvedené hodnotenie nebolo vypracované. Nebola dodržaná podmienka č. 37 zabezpečiť\npriebežný monitoring predmetného úseku diaľnice z hľadiska frekvencie kolízií a vplyvu dopravy na\nokolité biotopy a živočíchy. Nebola dodržaná podmienka č. 41 vyriešiť majetkovoprávne vysporiadanie\ntrvalého a dočasného záberu pozemkov, nakoľko zmluvy so spoločnosťou MCTS sú po platnosti\na k podpisu nových nedošlo. Žalobca ďalej v rozklade požadoval kreovanie členov pracovnej skupiny\nžalovaného z nezávislých externých odborníkov a súčasne vzniesol námietku zaujatosti voči ministrovi\ndopravy z dôvodu, že na tlačovej konferencií dňa 19.04.2018 vyhlásil, že kým bude minister, kolektory\nsa stavať nebudú, čím prejudikoval svoje rozhodnutie o rozklade.\n18. Rozhodnutím ministra dopravy Slovenskej republiky (ďalej len minister) č. 48/2018, 16573/2018/\nSL/45593-M zo dňa 27.06.2018 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) minister prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil a rozklady účastníkov zamietol.\n19. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia k námietke žalobcu k rozporu zmeny stavby s vydaným\núzemným rozhodnutím minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom rozhodnutí a dodal,\nže rozhodnutím o umiestnení stavby sa neurčuje časová koordinácia výstavby, ale jednoznačne sa\numiestni líniová stavba do územia. Zmena šírkového usporiadania diaľnice D1 vyvolaná narastajúcimi\nintenzitami dopravy a koordináciou s diaľnicou D4 sa udiala v priestore vymedzenom územným\nrozhodnutím pre križovatku Triblavina. Touto zmenou, ktorá sa dotýka šírky samotnej diaľnice sa\nnezmenilo funkčné využitie územia, tzn. umiestnenie diaľničnej križovatky.\n20. K námietke žalobcu k obsahu stanoviska OÚ BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ\nzo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len stanovisko OÚ BA z 08.02.2016) a stanoviska ministerstva, sekcie\nvýstavby č. 10729/2018/SV/20037 zo dňa 12.03.2018 odkázal na postup popísaný v bode 11.1 tohto\nodôvodnenia a uviedol, že stanovisko OU BA OVBP pod č. OU-BA-OVBP2-2016/4024/KAZ zo dňa\n08.02.2016 k zmenám navrhnutým v priestore diaľnice konštatuje, že zmeny križovatky Triblavina\nsú premietnuté do priestoru potvrdeného platným územným rozhodnutím. K ďalšej časti námietky\nkonštatuje, že navrhované zmeny diaľnice D1 v priestore križovatky Triblavina sú premietnuté v koridore\nvymedzenom územným plánom VÚC BSK. OÚ BA sa k súladu zmien križovatky Triblavina s územným\nrozhodnutím vyjadril súhlasným stanoviskom. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že predmetná zmena\nvypustenia kolektorov a zmena šírkového usporiadania zo 6 - pruhovej na 8 – pruhovú diaľnicu je v\npriamom rozpore so záväznou časťou územného plánu BSK. Vo vzťahu k tejto námietke zopakoval\nargumentáciu uvedenú v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a trval na závere, že keďže kolektory\nnie sú súčasťou diaľnice, znamená to, že ich výstavba sa nemusí uskutočňovať súčasne s prestavbou\ndiaľnice D1 a kolektory, ako také môžu byť dobudované neskôr. K súladu s územnými plánmi obcí\npoukázal na to, že záväzné stanovisko vydávajú obce, ktorých území sa stavba dotýka. Rozšírenie\njestvujúcej diaľnice D1 je navrhnuté v koridore vymedzenom územným plánom dotknutých obcí.\n\n21. Nesúhlasil ani s námietkou, že až do rozhodnutia o žalobe podanej na preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutiu Ministra životného prostredia SR č. 5900/2017-9.2 (19/2017) zo dňa 26.06.2018 a\nrozhodnutia MŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017 na Krajskom súde v Bratislave, je nutné\nprerušiť konanie o povolení zmeny stavby pred dokončením z dôvodu predbežnej otázky. Ak už o\npredbežnej otázke rozhodol príslušný orgán, je správny orgán v konaní, v ktorom sa táto predbežná\notázka vyskytuje, takýmto rozhodnutím viazaný. Správny orgán je viazaný i nezákonným rozhodnutím,\npokiaľ nebolo pre svoju nezákonnosť zrušené. Za predbežnú otázku v konaní o povolení zmeny stavby\npred dokončením je možné považovať len záväzné stanovisko MŽP, nie žalobu podanú proti obom\nrozhodnutiam MŽP, ktorým prináleží až do rozhodnutia súdu prezumpcia správnosti.\n22. K námietke k plánu organizácie dopravy počas výstavby križovatky Triblavina uviedol, že pre\nkrižovatku Triblavina je vypracovaný podrobný projekt organizácie dopravy počas výstavby odsúhlasený\nPPZ SR, pre ktorý je vydané určenie dopravného značenia. Tento projekt je súčasťou predloženej\ndokumentácie zmeny stavby pred dokončením. Oprava komunikácií po ukončení výstavby je súčasťou\nstavebných prác. Taktiež bola v rámci výstavby križovatky vypracovaná dokumentácia Mikrosimulácie\ndopravy počas výstavby, ktorá simuluje, pri akom dopravnom zaťažení nastane kolaps dopravy (Valbek\n2016).\n23. S námietkou žalobcu, že nebola splnená podmienka záverečného stanoviska č. 20 vypracovať pre\nďalší stupeň projektovej prípravy aktualizáciu dopravnej prognózy, minister nesúhlasil. Pre navrhované\n8-pruhové riešenie D1 v úseku Vajnory – Triblavina, ktoré malo dopad na križovatku Triblavina, bolo\nza posledné tri roky vypracovaných niekoľko dopravno-kapacitných prieskumov a modelov, v ktorých\nbolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete v špičkových hodinách v dotknutom území.\nZmena koncepcie dopravy diaľnice D1 vyplynula z dopravno – kapacitného posúdenia z roku 2015\nvypracovaného za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh + kolektory). Keďže pôvodné riešenie\ns kolektormi sa ukázalo ako kapacitne nevyhovujúce, v rámci koordinácie s diaľnicou D4 sa rozhodlo,\nže diaľnica bude skapacitnená v 8-pruhovom riešení. Toto riešenie bolo následne overené ďalšími 9\ndopravno-kapacitnými modelmi, v ktorých bolo posúdené dopravné zaťaženie jestvujúcej cestnej siete\nv špičkových hodinách v dotknutom území. Uvedené poklady boli dostupné na stránke NDS a sú\npostačujúce pre overenie navrhnutého riešenia skapacitnenia diaľnice D1. Zároveň uviedol aj zoznam\ndoteraz zabezpečených dopravno-inžinierskych podkladov pre rozšírenie D1:\n- Diaľnica D1, mimoúrovňová križovatka Triblavina (Dopravno-inžiniersky prieskum pre DÚR) DIC s.r.o.\n2012,\n- Stanovení očekávaných hodnot intenzit na krížení D1x III/502002 (Centrum dopravního výzkumu, Brno\n2014)\n- D1 Bratislava-Senec, MÚK Triblavina, Dopravno kapacitné posúdenie, aktualizácia 2014 (Alfa 04 a.s.,)\n- Dopravné posúdenie okružnej križovatky na ceste I/61 a III/502002 Bernolákovo (Alfa 04 a.s.),\n- Diaľnica D1 BA-TT, križovatka Triblavina-napojenie na cestu I/61, 0-etapa Dopravno-inžiniersky\nprieskum pre DSP (PROJ-SIG s.r.o. 2013),\n- Diaľnica D1 Bratislava-Senec, úsek Vajnory križovatka Triblavina, Sprievodná správa k\nmikroskopickému dopravnému modelu (VÚD Žilina 6/2015),\n- Dopravno-inžiniersky prieskum, diaľnica D1, Bratislava-Senec, rozšírenie na 6-pruh,1.úsek, DSP\n11/2015, (Alfa 04, Amberg, Valbek, Geoconsult),\n- Kapacitné posúdenie diaľnice D1/D4 v úseku Vajnory-Triblavina prostredníctvom mikroskopického\ndopravného modelu (VÚD Žilina 5/2016),\n- Dopravno-kapacitné posúdenie diaľnice D1 v úseku „Vajnory – Triblavina“ prostredníctvom\nmikroskopického dopravného modelu, MDV SR, vypracované VÚD Žilina 11/2016.\n24. Tvrdenie, že vstupy do kapacitných posúdení boli skreslené, minister považoval za nepravdivé\na uviedol, že pri zadávaní podkladov boli zohľadnené všetky povolené investičné zámery v území. K\npredloženým informáciám žalobcu, ktorých pôvod a zdroj nie je jasný, sa nevyjadruje. Hore uvedené\ndopravno-kapacitné podklady boli vypracované oprávnenými odborníkmi z oblasti dopravy, pričom\npôvod podkladov predložených žalobcom nie je jasný.\n25. K námietke, že spracovateľ Hlukovej štúdie pre križovatku Triblavina z roku 2016 nemá akreditáciu\npodľa §16 ods. 4 písm. b) zákona 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konštatoval, že spracovateľ\n\nHlukovej štúdie je oprávnený vykonávať hlukové štúdie, merania a predikciu hluku. Uvedené doklady\npreukazujúce oprávnenie - Osvedčenie o akreditácii č. S-160, vrátane rozsahu akreditácie sa\nnachádzajú v spise. Predložená zmena križovatky Triblavina nebude mať podľa rozhodnutia zo\nzisťovacieho konania vplyvov stavby na ŽP č. 2394/2017-1.7/ml z 13.3.2017 zásadný vplyv na zdravie\nobyvateľstva.\n26. Minister nesúhlasil ani s námietkou, že nebola dodržaná podmienka č. 37 (záverečného stanoviska\n– pozn. súdu) – zabezpečenie priebežného monitoringu. V zmysle podmienok záverečného stanoviska\nbol, a aj stále je, realizovaný monitoring vybraných zložiek životného prostredia. Monitoring bol\nvykonávaný rok pred začatím stavby (2014), pokračuje počas výstavby (2015, 2016) a bude ukončený\nrok po sprevádzkovaní stavby.\n27. K námietkam týkajúcim sa procesu EIA minister zopakoval argumentáciu uvedenú v prvostupňovom\nrozhodnutí (viď bod 11.3. tohto odôvodnenia).\n28. Námietka, že navrhovaná zmena stavby pred dokončením nemá platné majetkové vysporiadanie,\nje podľa ministra nepravdivá. Zmeny v križovatke Triblavina sú navrhnuté na pozemkoch, ktoré boli\nmajetkovoprávne vysporiadané už v stavebnom konaní. Nesúhlasil ani s námietkou, že rozhodnutie\nministerstva nie je v súlade so zákonom. Prvostupňové rozhodnutie má podľa neho všetky náležitosti\npodľa § 46 a § 47 správneho poriadku. Ministerstvo sa v rozhodnutí vysporiadalo so všetkými\nrelevantnými námietkami účastníkov konania.\n29. K námietke zaujatosti ministra v rozhodovaní o podanom rozklade uviedol, že v správnom konaní\nmôže byť vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť\nustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše\nnemá postavenie zamestnanca správneho orgánu. V právnej praxi preto nemôže dôjsť k vylúčeniu\nvedúceho ústredného orgánu štátnej správy (ministra) pri rozhodovaní o rozklade podľa § 61 ods. 2\nsprávneho poriadku. Objektívnosť rozhodovania zabezpečuje účasť členov osobitnej komisie podľa §\n61 ods. 2 správneho poriadku.\nII. Žaloba\n30. Žalobca v žalobe doručenej Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.09.2018 žiadal, aby súd zrušil\nnapadnuté rozhodnutie, prvostupňové rozhodnutie a aj stanovisko Okresného úradu Bratislava, odboru\nvýstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2016/4024/KAZ zo dňa 08.02.2016 (ďalej aj len záväzné\nstanovisko OÚ BA z 08.02.2016), aktualizované záväzné stanovisko Okresného úradu Bratislava,\nodboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OUBP2-2018/28757/KAZ zo dňa 08.02.2018 (ďalej aj len\nzáväzné stanovisko OÚ BA z 08.02.2018) a stanovisko sekcie výstavby žalovaného č. 10729/2018/\nSV/20037 zo dňa 12.03.2018 (ďalej aj len záväzné stanovisko sekcie výstavby žalovaného z 12.03.2018)\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n31. V prvej časti žaloby označenej ako „ÚČEL PODANIA ŽALOBY, CIELE ŽALOBCU A KONTEXT\nPRÍPADU“ žalobca uviedol, že zmena stavby križovatky Triblavina predstavuje zásadné zmeny oproti\npôvodne schválenému projektu, najmä zrušením výstavby tzv. kolektorových pásov. Účelom a prínosom\nschválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia\nsa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvetvenie\ndopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Narastajúca doprava totiž viedla k potrebe rozšírenia\ndiaľnice D1 v úseku Bratislava-Trnava. Po vyhodnotení a porovnaní rôznych riešení, ako najlepšie vyšlo\nriešenie 6-pruhová diaľnica so súbežnými komunikáciami – tzv. kolektormi. V tomto duchu sú schválené\naj všetky záväzné dokumenty (územné plány obcí, územný plán župy). Pre obyvateľov dotknutého\núzemia by toto riešenie prinieslo okrem priameho napojenia na diaľnicu cez novú križovatku Triblavina\naj napojenie na kolektory všetkých existujúcich ciest križujúcich diaľnicu (Triblavinská cesta, spojnica\nobcí Chorvátsky Grob Bernolákovo). Kolektory predstavovali pre obyvateľov žijúcich v území jediné\nčasovo dostupné zlepšenie katastrofálnej dopravnej situácie. Ich zrušenie prinesie závažné negatívne\ndôsledky pre okolitý región a ľudí žijúcich v tomto regióne. Žalovaný sa touto zmenou vrátil k technickému\nriešeniu, ktoré už bolo raz vyhodnotené ako menej vhodné. Nebola preukázaná finančná úspora ani\nvyriešenie napojenia križovatky na existujúcu sieť. V čase spustenia do prevádzky križovatka, v podobe\nakej bola povolená, začína a končí v poli na oboch stranách diaľnice. Zrušením sa závažne zaťaží\n\nexistujúca už dnes preťažená sieť, najmä cesta I/61 Bratislava –Senec, čím už v čase výstavby dôjde\nk negatívnemu vplyvu na pohodu života obyvateľov a na životné prostredie (hluk, splodiny a pod.) Z\npohľadu životného prostredia to znamená, že doprava z diaľnice cez túto komunikáciu nemôže preniesť\ndopravnú kapacitu bez toho, aby nebolo mimoriadne zaťažené životné prostredie hlukom, splodinami\na inými negatívnymi vlastnosťami, ktoré budú vznikať pri upchaní, resp. výraznom spomalení dopravy\nsmerom z diaľnice na miestnu cestnú sieť. Okrem parametrov obslužnej komunikácie v priemyselnej\nzóne má cesta povolená zmenou stavby pred dokončením aj dve napojenia na priemyselnú zónu Šákoň\ns minimálnymi odbočovacími pruhmi, ktoré sú na plánovanú intenzitu dopravy absolútne nedostatočné\na budú spôsobovať spomalenie dopravy resp. zápchy v oboch smeroch (smer z diaľnice ako aj smer\nna diaľnicu). Diaľnicu D1 bude pre križovanie s diaľnicou D4 potrebné zdvihnúť o 1,5 m, pričom počas\ntohto dvíhania bude diaľnica uzavretá. Kolektory mali počas výstavby rozšírenia diaľnice slúžiť ako\nprístupová komunikácia pre staveniskovú dopravu a ako obchádzková trasa. Zrušením kolektorových\npásov v križovatke Triblavina sa znemožní vybudovanie kolektorov na celom úseku rozširovania diaľnice\nD1 Bratislava – Trnava, čo bude mať negatívny dopad na regionálnu dopravu a je zásahom do schválenej\nkoncepcie dopravy podľa územného plánu BSK a obcí.\n32. V pôvodnom riešení v úseku Bratislava – Senec mali vzniknúť tri nové napojenia existujúcich ciest\nna kolektory – 1. Triblavinská ulica v Chorvatskom Grobe (MČ Čierna Voda), 2. križovatka Triblavina a\n3. cesta Bernolákovo – Chorvátsky Grob. Obyvatelia týchto obcí by tak získali pre prístup do Bratislavy\nnové dve dvojpruhové komunikácie, čím by sa významne zlepšila katastrofálna dopravná situácia a\ndenno-denné zápchy a zároveň by sa dosah diaľnice na okolité územie zväčšil. V novom riešení zostáva\nlen jedna možnosť napojenia, a to diaľničná križovatka Triblavina. Zároveň tieto kolektorové pásy mali\nza úlohu odkloniť dopravu v čase výstavby, umožniť prístup pre zásah záchranných zložiek, poskytnúť\nalternatívnu trasu v prípade havárie na diaľnici D1. Ak nebude možnosť napojenia na diaľnicu D1 cez\nsystém obojstranných kolektorov a v území bude pokračovať rozvoj v zmysle schválených územných\nplánov jednotlivých obcí a BSK, tak sa podstatnou mierou znehodnotia súčasné dopravné podmienky\nnasledovne:\n- Pre jazdy do Bratislavy z rozvojových území Čierna Voda, Chorvátsky a Slovenský Grob, bude\nvyužívaný prieťah cesty III/00611 cez Vajnory (Roľnícka ul.), kde sa špičková hodina v dôsledku toho\nroztiahne aj na viac ako 4 hodiny. Maximálna kapacita dnešnej dvojpruhovej komunikácie je do 1200\nvozidiel a na ďalších viac ako 1900 vozidiel tu už nie je reálny priestor.\n- Obdobná situácia bude aj na ceste I/61 z rozvojových území Ivanka p. Dunaji, Bernolákovo, Tomášov,\nodkiaľ bude doprava prichádzať miestnymi cestami III. triedy na dnes už plne využívanú cestu I/61.\nUvedená komunikácia taktiež nemá žiadne kapacitné rezervy.\n- Doprava z rozvojového územia sa bude „tlačiť“ aj na cestu II/502, ktorá na vstupnom úseku do mesta\ncez Raču (ulice Púchovská a Žitná) je už v dnešnom stave bez kapacitnej rezervy (pričom očakávaný\nnárast dopravy v tomto smere je cca +40 %).\n- Realizácia bez kolektorov nevytvorí ani dostatočné priečne prepojenia cez teleso diaľnice D1.\n33. Žalobca v druhej časti žaloby popísal priebeh administratívneho konania a v tretej časti uviedol\ndôvody žaloby, za ktoré označil nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový\nstav. Uvedené dôvody žaloby vyvodil z toho, že záväzné podklady napadnutých rozhodnutí, t.j. záväzné\nstanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016, aktualizované záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2018 ako aj\nstanovisko sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12.03.2018, sú nezákonné s poukazom na ust. § 120\nods. 2, § 140b ods. 1 a § 140b ods. 2 stavebného zákona. Úlohou Okresného úradu Bratislava, odboru\nvýstavby a bytovej politiky, v konaní o zmene stavby pred dokončením, bolo „overiť dodržanie podmienok\nurčených v územnom rozhodnutí“. Tieto záväzné stanoviská sú nezákonné, pretože nepravdivo overili\ndodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí.\n34. Z ust. § 39 ods. 1 prvá veta stavebného zákona a § 39a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že úlohou\nrozhodovania o umiestnení stavby je určenie stavebného pozemku, umiestnenie navrhovanej stavby na\npozemku, určenie podmienok na jej umiestnenie ako aj podmienky napojenia umiestňovanej stavby na\ndopravnú infraštruktúru alebo inžinierske siete. Takýmito podmienkami sa určia podmienky na výškové\nči polohové umiestnenie, podmienky odstupov od hraníc pozemku a susedných stavieb či na prístup k\nstavbe. Ide tiež o určenie podmienok napojenia stavby na verejnú komunikáciu a inžinierske siete.\n35. Povolená zmena stavby pred dokončením je jednoznačne v rozpore s podmienkami územného\nrozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave o umiestnení stavby č. A/2010/1740/LGZ zo dňa\n\n16.7.2010 (ďalej len územné rozhodnutie). Jednoznačne to vyplýva z porovnania objektov, ktorých\numiestnenie bolo povolené územným rozhodnutím a objektov, ktoré sú súčasťou projektu zmeny stavby\npred dokončením.\n36. Najdôležitejšou zmenou oproti územnému rozhodnutiu je zmena stavebného objektu 101-00\nKrižovatka Triblavina v km 18,090 diaľnice D1 Bratislava- Trnava a vynechanie stavebných objektov SO\n103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Bratislava – Senec), SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice\nD1, smer Senec – Bratislava), SO 203-01 (Most na kolektorovom páse Bratislava – Senec v km 18,090\ndiaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2), SO 203-02 (Most na kolektorovom páse Senec –\nBratislava v km 18,090 diaľnice D1 nad komunikáciou MZ 12/50, f.t.B2). Tieto zmeny nie sú v súlade\ns právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina a nie sú v súlade ani s územnými\nrozhodnutiami pre ostatnú časť rozširovania diaľnice D1.\n37. Predmetnou zmenou stavby pred dokončením došlo k celkovej zmene umiestnenia stavby od hraníc\npozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu zastavaných plôch aj k zmene rozlohy zastavanej\nplochy), došlo k zmene napájania na verejné komunikácie – konkrétne bola najmä zrušená výstavba tzv.\nkolektorových pásov, bol rozšírený počet pruhov diaľnice z pôvodne povolených 6 pruhov na 8 pruhov\ndiaľnice, došlo k zmene inžinierskych sietí, k zmene umiestnenia a počtu retenčných jazierok, k zníženie\nvýškových pomerov križovatky, k zmene konštrukcie a zakladania mosta z dôvodu zmeny riešenia\nkrižovatky, k zmene polôh a dĺžky protihlukových stien a zároveň došlo k celkovej zmene dopravnej\nkoncepcie územia, ktorá vyvolá nevyhnutné zmeny nadväzujúcich stavieb.\n38. Žalobca poukázal na podmienky určené v právoplatnom územnom rozhodnutí na str. 3, kde boli\nurčené podmienky pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu stavby:\n„1. Umiestnenie a popis stavby/1.1 Urbanistické a architektonické:\nNavrhovaná križovatka Triblavina bude v budúcnosti riešiť prepojenie dopravy z obcí Chorvátsky\nGrob, Čierna Voda, Slovenský Grob a Bernolákovo s diaľnicou D1. Jedná sa o aktívne územie, ktoré\nrýchlo a výrazne mení, čo má za následok rastúce nároky na dopravu a jej fungovanie. Napojenie\nbude realizované prostredníctvom dvojpruhových kolektorov súbežných s diaľnicou D1, v tejto stavbe\nvybudovaných v príslušnej dĺžke.“\nĎalej v bode 1.4 Popis stavby druhý odsek na str. 4 sa uvádza: „Hlavným objektom stavby\nD1 Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina je stavebný objekt 101-00 Križovatka Triblavina. Je\nnavrhnutá ako mimoúrovňová kosodĺžniková križovatka s napojením sa na diaľnicu D1 prostredníctvom\nsúbežných dvojpruhových kolektorových pásov kategórie C 9,5/80 (stavebný objekt 103-01 a stavebný\nobjekt 103-02) po oboch stranách diaľnice D1, navrhnutých pre križovatku Triblavina v minimálnej\npotrebnej dĺžke“.\n39. OÚ BA vo svojom pôvodnom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2016 konštatoval, že predložený\nprojekt zmeny stavby pred dokončením „nevyžaduje zmenu územného rozhodnutia“ a vo svojom\naktualizovanom záväznom stanovisku zo dňa 8.2.2018 konštatoval, že projekt zmeny stavby pred\ndokončením „z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného\nrozhodnutia“. Okresný úrad je však v zmysle stavebného zákona oprávnený iba „overiť dodržanie\npodmienok určených v územnom rozhodnutí“ a nie posudzovať súlad s územným rozhodnutím iba „z\nkoncepčného hľadiska“. Okresným úrad týmto stanoviskom hrubo a svojvoľne prekročil svoju zákonnú\nprávomoc. Kompetencie vymedzené zákonom úradu určujú len možnosť vyjadriť súlad alebo nesúlad\ns územným rozhodnutím. Stavebný zákon nedáva možnosť vydať záväzné stanovisko, že návrh je\nz koncepčného hľadiska v súlade s územným rozhodnutím. Buď projekt je v súlade s územným\nrozhodnutím, alebo nie je. „Koncepcia“ projektu v projektovej dokumentácii pre zmenu stavby pred\ndokončením nie je žiadnym spôsobom definovaná, a preto je stanovisko OÚ BA zmätočné a nezákonné.\nTaký výklad stavebného zákona, podľa ktorého stačí, aby okresný úrad posúdil a overil súlad s\núzemným rozhodnutím „z koncepčného hľadiska“, je neprípustným a svojvoľným výkladom zákona, ktorý\nodporuje účelu stavebného zákona. Pojem „súlad s územným rozhodnutím z koncepčného hľadiska“\nje totiž zo svojej podstavy veľmi vágnym pojmom, umožňujúcim úradu svojvoľný a subjektívny výklad.\nOkresný úrad musí byť viazaný podmienkami územného rozhodnutia a objektmi povolenými v územnom\nrozhodnutí. Nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc\nzastavaného pásma resp. koridoru určeného pre diaľnicu. Takýto svojvoľný postup úradov by znamenal\nzávažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území. Ak by okresný úrad pravdivo konštatoval,\nže projekt zmeny stavby pred dokončením nie je v súlade s podmienkami uvedenými v územnom\n\nrozhodnutí, muselo by začať nové územné konanie o vydaní územného rozhodnutia a musel by byť\nznovu posúdený aj súlad zmeneného projektu s územným plánom BSK, ktorý obsahuje stavbu diaľnice\ns kolektormi.\n40. Dôsledkom stanoviska OÚ BA, je zabránenie tomu, aby bol projekt zmeny stavby križovatky\nTriblavina znovu posúdený v územnom konaní a aby bol v územnom konaní posúdený aj súlad s\núzemným plánom BSK. Je preto dôvodné sa domnievať, že okresný úrad sa snažil účelovo vyhnúť tomu,\nže v novom územnom konaní by mohol byť konštatovaný nesúlad zmeneného projektu stavby križovatky\nTriblavina s územným plánom BSK.\n41. Je nespochybniteľnou skutočnosťou, že rozšírenie diaľnice D1 na 6-pruh s kolektormi je v záväznej\nčasti územného plánu BSK, ako aj v územných plánoch obcí Bernolákovo, Vajnory a Chorvátsky Grob. V\núzemnom pláne BSK je jednoznačne uvedená podmienka výstavby kolektorov – súbežných komunikácií\npre stavbu rozšírenia diaľnice D1 Bratislava – Trnava, a to ako v textovej časti, tak aj v grafickej časti, v\nzáväznej časti územného plánu ako aj v časti verejnoprospešných stavieb. V stanovisku BSK zo dňa 11.\n1. 2016 sa uvádza: „v zmysle záväznej časti ÚPNR-BSK je jednoznačne definovaná úprava trasy diaľnice\nD1 v úseku Bratislava – hranica BSK – (Trnava) na plnohodnotnú 6 – pruhovú diaľnicu s obojstrannými\ndvojpruhovými jednosmernými kolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice a úprava predmetnej trasy diaľnice\nrozšírením na 8 – pruh bez budovania ľavého a pravého kolektoru je v rozpore so záväznou časťou\nÚPNR-BSK.“. Žalobca tiež poukazuje na uznesenie zastupiteľstva BSK č. 50/2016 zo dňa 22. 4. 2016,\nv ktorom zastupiteľstvo „berie na vedomie informáciu o navrhovanej zmene stavby pred dokončením\n„Diaľnica D1 – Bratislava – Trnava, križovatka Triblavina“ a konštatuje, že „predložené riešenie je v\nrozpore s platným územným plánom regiónu BSK“ a že s predloženým návrhom riešenia nesúhlasí.\n42. Žalobca poukázal aj na závery v záverečnej správe NKÚ, kde konkrétne na str. 5 skonštatoval, že\n„zmena koncepcie rozšírenia diaľnice D1 zo šesť-pruhu so súbežnými komunikáciami na 8-pruh bez\nsúbežných komunikácií nebola v čase výkonu kontroly v súlade s platným územným plánom BSK.“\nVýstavba kolektorov sa predpokladá tiež v územnom pláne obce Chorvátsky Grob a v územnom pláne\nobce Bernolákovo.\n43. Žalobca poukázal na znenie ust.§ 27 ods. 2 a ods. 6, § 37 ods. 1 a 2 stavebného zákona, čl. 68\nÚstavy Slovenskej republiky, § 3 ods. 1, § 46 správneho poriadku a uviedol, že zásada legality, teda\npovinnosť správnych orgánov postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, je jedným\nz princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 2 ods. 2 a 3 a je spoločná\npre všetky procesné predpisy. Z vyššie uvedeného vyplýva jednoznačná povinnosť správneho orgánu\npostupovať a rozhodovať v súlade so všeobecne záväznými nariadeniami obcí aj samosprávnych krajov.\nPri vydávaní územného rozhodnutia musí teda stavebný úrad rešpektovať aj územný plán BSK, ktorého\nzáväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením – t.j. všeobecne záväzným právnym\npredpisom záväzným pre celé územie BSK.\n44. Tento výklad zákona, že pri vydávaní územného rozhodnutia je potrebné rešpektovať aj územný\nplán samosprávneho kraja (regiónu), potvrdzuje aj judikatúra súdov. Napríklad v rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo 76/2015 zo dňa 14. 12. 2016.\n45. Ako už bolo uvedené vyššie OÚ BA nemá právomoc poskytovať vyjadrenia k súladu s\núzemnoplánovacou dokumentáciou, nakoľko územnoplánovacia dokumentácia je vlastne územný plán\na OÚ BA je oprávnený vydávať iba vyjadrenia k dodržaniu podmienok určených v územnom rozhodnutí.\nS poukazom na ust. § 61 ods. 1 a 62 stavebného zákona súlad stavby s územným plánom sa mal\nposudzovať, resp. bol posudzovaný, v územnom konaní. Keďže územnoplánovacia dokumentácia je\núplne iná problematika, ako podmienky určené v územnom rozhodnutí, ktorých dodržanie mal OÚ\nBA overiť, je zjavné, že svojím konštatovaním v záväznom stanovisku hrubo prekročil svoju zákonnú\nprávomoc a jeho stanovisko je v tejto časti právne irelevantné, nezákonné, nulitné a zmätočné.\n46. Žalobca s poukazom na ust. § 27 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len SSP) žiadal preskúmať aj záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 8.2.2016,\nktoré považuje za nezákonné aj z dôvodu jeho vydania a podpísania osobou, ktorá na to zo zákona\nnebola oprávnená. Poverená vedúca oddelenia OÚ BA Ing. Zuzana Karasová nebola v zmysle čl. 7\nods. 3 smernice Ministerstva vnútra SR č. 142 z 13. 09. 2013 č. SVSOMSZV1- 2013/022320 oprávnená\n\ntoto stanovisko podpísať, keďže vedúceho odboru zastupuje ním poverený zamestnanec v rozsahu\nvymedzenom v písomnom poverení. Na základe poverenia je vedúci alebo poverený vedúci v rámci\nsvojej odvetvovej pôsobnosti oprávnený podpisovať bežnú korešpondenciu s výnimkou rozhodnutí a\nobsahovo dôležitých dokumentov. Tým, že záväzné stanovisko je pre stavebný úrad záväzné, obsahuje\nv sebe autoritatívne rozhodnutie o otázke, o ktorej už stavebný úrad sám nie je oprávnený rozhodnúť a\nje povinný rešpektovať toto záväzné stanovisko. Nemá teda povahu len „obyčajného“ vyjadrenia, ale má\npovahu rozhodnutia alebo prinajmenšom „obsahovo dôležitého dokumentu“ a nemožno ho radiť medzi\n„nižšiu“ kategóriu úradných dokumentov, ako sú „obyčajné“ vyjadrenia, oznámenia alebo odstúpenia.\n47. Žalobca žiadal o posúdenie zákonnosti aj aktualizovaného záväzného stanoviska OÚ BA zo\ndňa 8.2.2018 a stanoviska sekcie výstavby žalovaného zo dňa 12. 3. 2018, ktorým sekcia výstavby\nžalovaného súhlasila so stanoviskom OÚ BA, vzhľadom na to, že pre povolenie zmeny stavby pred\ndokončením bol kľúčový a záväzný obsah vyššie spomínaného záväzného stanoviska OÚ BA zo\ndňa 8.2.2016. Obsahová nezákonnosť týchto stanovísk spôsobuje aj nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že záväzné stanovisko je pre správny orgán\nzáväzné. Z dôvodu nezákonnosti a nedostatočnosti podkladu rozhodnutia, ktorým záväzné stanovisko\nje, treba konštatovať, že zistenie skutkového stavu správnym orgánom bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci.\nIII. Vyjadrenie žalovaného\n48. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že so žalobou nesúhlasí, pretože prvostupňové rozhodnutie je\nv súlade s územným rozhodnutím, so spôsobom využitia územia a bolo vydané na základe všetkých\npotrebných podkladov. Zdôraznil, že zmena stavby spočíva vo vynechaní tzv. kolektorov, pôdorys a účel\nstavby teda – diaľničná križovatka sa nemení. Kolektory nie sú súčasťou diaľnice, ich výstavba sa nemusí\nuskutočňovať súčasne s prestavbou diaľnice a ako také môžu byť dobudované v budúcnosti aj s ohľadom\nna skutočnosť, že NDS zabezpečila majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov po vonkajší obvod\nstavby vrátane pozemkov pod kolektormi. Kolektory nie sú nevyhnutné na zabezpečenie a ochranu\ndiaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Vo všeobecnosti\nplatí, že výstavba diaľnic môže byť realizovaná aj bez kolektorov a diaľnica sa funkčne neznehodnotí\na bude môcť naďalej plniť svoj účel.\n49. Predmetné územie má byť využívané ako diaľnica. Žalovaný s poukazom na ust. § 3b ods.\n2 cestného zákona upozorňuje, že diaľnica nemôže nahrádzať dopravnú infraštruktúru územia\n– cestnú sieť (cesty I., II. a III. triedy), prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je\nzabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia jednotlivých obcí je v kompetencií samosprávy.\nKolektory podľa pôvodného stavebného povolenia by teoreticky mohli umožniť pripojenia na diaľnicu\niba nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú priamo pri kolektoroch, pretože podľa informácií dostupných\nžalovanému, nemajú obce takéto zberné miestne komunikácie a ani samosprávny kraj cesty II. a III.\ntriedy navrhnuté vo svojich územných plánoch. Z tohto dôvodu aj predstava okamžitého pripojenia\nregionálnej dopravy zo všetkých ciest na diaľnicu je nereálna.\n50. K namietanej nezákonnosti záväzných stanovísk žalovaný poukázal na znenie ust. § 120 ods.\n2 stavebného zákona a uviedol, že BSK nie je orgánom vydávajúcim záväzné stanovisko. Bol by\nním iba vtedy, ak by pre stavbu nebolo vydané územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie v tomto\nprípade vydané bolo krajským stavebným úrad, ktorého nástupca je OÚ BA. Záväzné stanovisko nie je\nrozhodnutím, a preto nemusí obsahovať všetky náležitosti v zmysle ust. § 47 správneho poriadku. OÚ\nBA ako miestne príslušný stavebný úrad bol oprávnený posudzovať podľa § 117b stavebného zákona\núčel vyžitia územia v zmysle stavebného zákona, cestného zákona a územného plánu.\n51. BSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný\nv prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Zmena stavby rešpektuje koridor určený pre stavbu diaľnice,\nkolektory nie sú integrálnou súčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram výstavby\nkolektorov.\n52. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané po starostlivom preskúmaní\nskutočného stavu a na základe všetkých podkladov, ktoré požaduje stavebný zákon. Samotné\nrozhodnutie o nepostavení stavebných objektov – kolektorov nevybočilo z rámca právnych predpisov.\n\nVhodnosť, účelnosť a hospodárnosť rozhodnutia ministerstva a ministra nie sú predmetom preskúmania\nzákonnosti podľa SSP.\n53. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nIV. Replika žalobcu\n54. Žalobca v replike uviedol, že argumenty žalovaného nijakým spôsobom nevyvracajú argumenty\nžalobcu v žalobe. Tvrdenie, že kolektory nie sú súčasťou diaľnice a môžu byť prípadne dostavané\nneskôr, je pre posúdenie súladu s územným rozhodnutím právne irelevantné a žiadnym spôsobom\nnepreukazuje, že prvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Navyše toto tvrdenie\nje nepravdivé, keďže kolektory v budúcnosti nebude možné dobudovať tak, aby to bolo v súlade\ns rozhodnutiami o umiestnení stavby križovatky Triblavina a diaľnice Bratislava – Trnava.\n55. Zmena stavby nespočíva iba v zrušení kolektorov, ale mení koncepciu a dopravné napojenie celej\nstavby križovatky Triblavina, na ktorú mali byť tieto kolektorové pásy napojené. Okrem toho došlo\nk zmene stavebného objektu SO 501-00 Odvodnenie diaľnice D1, kolektorov a križovatky Triblavina,\nv dôsledku čoho je navrhovaná retenčná nádrž umiestnená do koridoru kolektorov, a teda v jasnej kolízií\ns plánovanými kolektormi.\n56. Predmetná zmena stavby má inú šírku ako stavba križovatky umiestnená územným rozhodnutím\naj ako stavba diaľnice umiestnená rozhodnutím o umiestnení stavby „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava,\nrozšírenie na 6-pruh + kolektory“ č. A/2013/415-/HLO zo dňa 26.03.2013 (rozšírenie diaľnice na šesťpruh\ns kolektormi), ktoré stanovuje šírku diaľnice 33,5m a šírku kolektorov 9,5m. Zmenená stavba križovatky\nTriblavina má šírku 41m Uvedené stavby nemajú rovnakú šírku a nenadväzujú na seba. Nie je priestor\nna dodatočné vybudovanie kolektorov nad podchodom pod diaľnicou. Zmenou stavby pred dokončením\nsa tri pruhy diaľnice a aj kolektory nahrádzajú štyrmi pruhmi diaľnice. Aj takáto zmena spĺňa normový\nsklon komunikácie pre podchod popod diaľnicu a aj podchodnú výšku pre nákladné autá. Ak však\npo dobudovaní štvrtého pruhu, budete chcieť pridať kolektorové pásy po oboch stranách, bude sklon\nkomunikácie pre podchod veľmi strmý a nebude spĺňať platné technické normy alebo sklon zostane\nrovnaký a nebude spĺňať parametre pre výšku nákladných vozidiel a vjazd nákladných vozidiel do takto\nvytvoreného podchodu.\n57. Argumenty žalovaného k súladu so spôsobom využitia územia nijakým spôsobom nevyvracajú\nargumenty žalobcu v žalobe a sú právne irelevantné a žiadnym spôsobom nepreukazujú, že\nprvostupňové rozhodnutie je v súlade s územným rozhodnutím. Žalobca poukazuje na Usmernenie\n– kolektor z roku 2009, v ktorom žalovaný uviedol, že do zavedenia pojmu kolektor, žiada kolektory\nnavrhovať ako súčasť diaľnice podľa kategórie 9,5/80 v zmysle STN 73 6101. Žalobca poukazuje na to,\nže kolektor sa nenapája na diaľnicu kdekoľvek, ale len v mieste diaľničnej križovatky. Je pozoruhodné,\nže žalovaný nepovažuje kolektory vybudované na iných úsekoch diaľnic za v rozpore s ust. § 3b ods.\n2 cestného zákona.\n58. Diaľnica nenahrádza dopravnú infraštruktúru územia, ale pomáha jej zvládať enormný nárast\ndopravnej záťaže. Skutočnosť, že kolektory slúžia na napojenie ciest nižšej triedy cez kolektor\nna diaľnicu potvrdzuje aj projektant diaľnice D2, Bratislava – štátna hranica SR/ČR (Zámer pre\nnavrhovanú činnosť podľa zákona č. 24/2006 Z. z., GEOCONSULT, spol. s r.o., 2012, dostupné na\nwww.enviroportal.sk).\nV. Vyjadrenia ďalších účastníkov\n59. K žalobe zaslala svoje vyjadrenia aj spoločnosť Valbek prostredníctvom svojho právneho zástupcu,\nktorý uviedol, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí a žaloba je podaná bezdôvodne. Prvostupňové\nrozhodnutie je po technickej a projekčnej stránke plne v súlade s projektovaním ciest a diaľnic v zmysle\nSTN 73 6101 a STN 73 6102.\n60. Stavebný zákon v zmysle ust. § 68 umožňuje zmenu stavby pred dokončením ako jednu\nz právnych možností technickej zmeny povolenej stavby pred jej dokončením, pričom stavebný zákon\n\nv tomto konaní v zásade vôbec nepožaduje zmenu rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ objemové\npodmienky stavby alebo účel stavby ostávajú bez zmeny.\n61. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe sú z pohľadu odbornej prípravy projektovej dokumentácie\nzavádzajúce a nesprávne, nakoľko zmena stavby – rozšírenie na 8-pruh bez kolektorov vychádza\nz dopravného riešenia diaľnice a z aktualizovaného dopravno-kapacitného posúdenia danej diaľničnej\nstavby výlučne pri posúdení nárastu intenzity dopravy v danom území ako i nutnosť koordinácie\ns výstavbou diaľnice D4, kde bol preukázaný odborným posúdením a navrhovaným technickým\nriešením taký nárast intenzity dopravy, že pôvodné technické riešenie danej stavby diaľničnej križovatky\na rozšírenia diaľnice na 6-pruh s dvojpruhovými kolektormi by kapacitne daný nárast dopravy nevyriešil,\nale naopak by daný pôvodne navrhovaný koncept technického a dopravného riešenia danej stavby\nviedol k dopravným kolapsom aj napriek vybudovaniu navrhovaných diaľničných križovatiek a súbežných\ndvojpruhových kolektorov.\n62. Pôvodné technické riešenie nebolo realizované z dôvodu nutnosti koordinácie výstavby diaľnice\nD4. Po posúdení nových skutočností a viacerých riešení bol ako najlepší variant posúdený návrh\nrozšírenia diaľnice na 8-pruh bez kolektorov, nakoľko toto riešenie zabezpečí v danom úseku pri\nsúčasnom napojení na novo vybudovanú diaľnicu D4 najväčší rozptyl dopravy na diaľnici D1 Bratislava\n– Trnava. Pôvodne navrhované dvojpruhové kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy nevyriešili vôbec\na nezabezpečili by po odbornej ani dopravnej stránke lepšiu prepojiteľnosť dotknutého územia, ako to\nzavádzajúco tvrdí žalobca. Pôvodne navrhované kolektory nemôžu v zmysle platnej legislatívy plniť\nfunkciu napojenia dotknutého územia, nakoľko kolektorový pás ako súčasť diaľničnej križovatky neplní\nfunkciu obslužnej komunikácie slúžiacej na pripojenie dotknutého územia, t.j. na spojenie kolektora\na diaľnice s inými obslužnými komunikáciami inej triedy (I.-III.) ako to zavádzajúco tvrdí žalobca, ale slúži\nvýlučne na prieplet dopravných prúdov v rámci diaľničných križovatiek. Úlohou kolektora je usmerniť\ndopravné pohyby v rámci mimoúrovňových križovatiek, cez ktoré sa potom doprava napája na diaľnicu.\nTvrdenie žalobcu je nesprávne v otázke výhod a nutnosti stavby kolektorov.\n63. V zmysle definície STN 736100 bod 8.45 je kolektorový pás definovaný ako „jazdný pás v oblasti\nkrižovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri zmene jazdného smeru, a ktorý\nje oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej pozemnej komunikácie“. Kolektor\nako ho prezentuje žalobca, ktorý by zároveň plnil úlohu prepojovacej komunikácie s inými miestnymi\nkomunikáciami a následne diaľnicou nie je možný, nakoľko takéto priame prepojenie legislatíva pri\ndiaľnici neumožňuje. Všetky obslužné komunikácie musia byť prioritne napojené na diaľničnú križovatku\na nie na kolektor, ktorý ako súčasť diaľnice nie je možné prepojiť inou obslužnou komunikáciou ako\nsi to mylne predstavuje žalobca. Pôvodne navrhované kolektory by zvýšenú intenzitu dopravy v oblasti\nnezmenšili, nakoľko slúžia len na usmernenie dopravy v rámci diaľničných križovatiek.\n64. Úlohou diaľnice je zabezpečenie spojenia medzi dôležitými centrami na úrovni celého územia\nrepubliky, nie riešenie dopravnej infraštruktúry lokálneho územia alebo miestnej dopravnej infraštruktúry,\nktoré sú riešené miestnymi komunikáciami a cestami I. až III. triedy, ktoré nie sú v kompetencií NDS.\nZároveň spoločnosť Valbek poukázala na definíciu diaľnice v zmysle bodu 2.3 STN 736100.\n65. V zmysle platnej legislatívy a príslušných noriem je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic\nna susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľničné komunikácie iné účelové komunikácie mimo\ntých, ktoré slúžia na správu a údržbu diaľnic ako zariadenia údržby a správy diaľnic a odpočívadlá.\nTvrdenia žalobcu o prínose kolektorov a ich nutnosti na zabezpečenie obslužnosti daného územia\na jeho prepojenia s diaľnicou je odborný nezmysel a pri súčasnej intenzite dopravy je to žalobcova\nchiméra a nereálny spôsob dopravného rozvoja daného územia, nakoľko napojenie miestnej dopravnej\ninfraštruktúry na diaľnicu je nerealizovateľné.\n66. Spoločnosť Valbek je toho názoru, že variant rozšírenia diaľnice na 8 pruh bez kolektorov je po\nodbornej stránke najvýhodnejšie riešenie a daná zmena stavby nespôsobí žiadne negatívne následky\nna živote obyvateľov dotknutého územia ani žiadne negatívne následky na životnom prostredí alebo\novzduší. V prípade potreby je možné vynechané „kolektory“ v budúcnosti dobudovať, ak vznikne potreba\nďalšieho riešenia napojenia dopravnej infraštruktúry ciest I až III triedy. Zároveň dáva do pozornosti, že\nv danom území je aj v súčasnosti cesta I/61 vedená v súbehu s diaľnicou, v prípade ktorej prebieha\n\nprojekt jej skapacitnenia na štvorpruhovú komunikáciu. Aj z tohto pohľadu sa javí budovanie ďalších\nsúbežných komunikácií tzv. „kolektorov“ s diaľnicou ako diskutabilné a nehospodárne.\n67. Spoločnosť Valbek záverom namietla, že v žalobe absentuje údaj o doručení rozhodnutia v zmysle\nust. § 182 ods. 1 písm. d) SSP a teda nie je možné sa vyjadriť k otázke včasnosti podanej žaloby.\n68. Ďalší účastník 2/ Slovenský pozemkový fond uviedol, že vec ponecháva v celom rozsahu na úvahe\nsúdu vzhľadom na to, že nie je dôvodná obava, že by výsledkom tohto konania mohli byť priamo dotknuté\nvecné práva účastníkov, ktorých má zastupovať.\nVI. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania\n69. Žalobca dňa 20.03.2019 doručil ďalšie dve svoje vyjadrenia. V prvom podaní poukázal na\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 6S/347/2016 zo dňa 22.11.2018, ktorý podľa jeho\nnázoru podporuje jeho argumentáciu. V uvedenom rozsudku súd zrušil rozhodnutie MŽP v zisťovacom\nkonaní, o tom že zmena stavby „Diaľnica D4 Bratislava, Jarovce – Ivanka sever“ nebude predmetom\nposudzovania podľa zákona EIA. V tomto rozsudku sa súd nestotožnil s argumentáciu MŽP a NDS,\nale naopak dal za pravdu žalobcovi, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie je v prípade\nčinnosti „Diaľnice a rýchlostné cesty vrátane objektov“ bez určenia limitu prahovej hodnoty obligatórne.\nŽalovaný zopakoval argumentáciu, prečo je podľa neho potrebné oznámenú zmenu stavby považovať\nza samostatný projekt, ktorý má podliehať posúdeniu podľa zákona EIA.\n70. V ďalšom vyjadrení zo dňa 18.03.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu spoločnosti Valbek. Žalobca\npoukázal na to, že v danom prípade ide podľa jeho názoru práve o zmenu objemových podmienok\nstavby a aj o zmenu účelu stavby. Zopakoval, že zmenou stavby došlo k celkovej zmene umiestnenia\nstavby od hraníc pozemku, zmene zastavaných plôch (k posunu aj zmene plochy rozlohy zastavanej\nplochy), zmene napájania na verejné komunikácie. Zmena stavby, ktorou sa mení hlavný stavebný\nobjekt vypustením kolektorových pásov, zásadne mení stav určený územným rozhodnutím a je v rozpore\ns územným s právoplatným územným rozhodnutím pre križovatku Triblavina.\n71. Žalobca pripomenul, za akým účelom bola schválená pôvodná stavba. Účelom a prínosom\nschválených kolektorových pásov bolo najmä zabezpečenie viacerých početnejších možností pripojenia\nsa na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy v oblasti okolo diaľnice a rýchlejšie odvedenie\ndopravnej záťaže z územia v okolí diaľnice. Pokiaľ spoločnosť Valbek tvrdí, že zmena je vyvolaná\nnárastom intenzity dopravy a nutnosť koordinácie s výstavbou diaľnice D4, malo dôjsť k celkovej zmene\nkoncepcie dopravy v tomto území, mal byť zahájený nový proces inžinierskej činnosti, malo by dôjsť\nk realizácií novej expertízy s oponentúrou, nové posúdenie vplyvov na životné prostredie k zapracovaniu\nnového technického riešenia do zmeny územného plánu BSK a do územných plánov dotknutých obcí.\nInštitút zmeny stavby pred dokončením je určený pre malé nepodstatné zmeny v rámci stavby, ktoré\nnemajú zásadný vplyv na účel, technické riešenie a finančné hodnotenie stavby. Spoločnosť Valbek\nnevníma stavbu v širších súvislostiach a v komplexnom rámci a žalobca jeho vyjadrenie považuje iba\nza vyjadrenie subjektívneho názoru. Spoločnosť Valbek opomenula vo svojom vyjadrení, aké následky\nbude mať zrušenie kolektorových pásov, ktoré žalobca popísal v žalobe.\n72. Žalobca nesúhlasí ani s argumentáciou spoločnosti Valbek k účelu kolektorov v rámci diaľničnej\nkrižovatky a poukazuje na to, že jeho vyjadrenia sú v rozpore so štúdiou „D1 Bratislava – Triblavina,\nskapacitnenie diaľnice „ (autor ATELIÉR DS, s.r.o.), ktorú objednala NDS, so štátnou expertízou\nč. 10/2012, s projektovou dokumentáciou pre územné rozhodnutie tejto stavby, so záverečným\nstanoviskom MŽP č. 9785/20093.4/ml zo dňa 31.05.2010 podľa zákona EIA, s územným rozhodnutím\nBSK (pravdepodobne malo byť uvedené plánom – pozn. súdu), pôvodným stavebným povolením. Vo\nvšetkých týchto dokumentoch je súčasťou ľavý a pravý kolektorový pás určený na obsluhu dotknutého\núzemia.\n73. Žalobca zároveň opakovanie poukazuje na Usmernenie – kolektor z 2009, v ktorom sa o.i. uvádza:\n„Postupná urbanizácia územia v prímestských zónach zvyšuje požiadavky na pripojenie území v okolí\ndiaľnic. Riešením, eliminujúcim nadmerný počet mimoúrovňových križovatiek, je budovanie kolektorov,\nsúbežných s diaľnicou, ktoré majú zberný, resp. distribučný charakter...“. Z uvedeného vyplýva, že\n\nkolektory sú riadny cestný objekt, ktorý je súčasťou diaľnice a na ktorý je možné pripojiť cestu, ktorá\nkrižuje diaľnicu.\n74. Tvrdenie, že navrhovaná zmena stavby nebude mať negatívny dopad na život obyvateľov ani životné\nprostredie, považuje žalobca za nepodložené. Taktiež skutočnosť, že zmena stavby je naprojektovaná\nv súlade príslušnými technickými normami, je v tejto súvislosti irelevantná.\n75. Spoločnosť Valbek v reakcii na vyjadrenie žalobcu nesúhlasila s tým, že sa zásadne menia objemové\npodmienky stavby a dochádza k zmene účelu stavby. Toto tvrdenie je bezpredmetné, keďže stavba aj\npo zmene bude mať ten istý dopravný účel z dôvodu, že sa jedná o cestnú diaľničnú stavbu a jej účel\nsa v reálnom stave asi ťažko bude meniť na iný. K zmene objemových podmienok nedošlo, nakoľko\npozemky vyčlenené v pôvodnom stavebnom povolení boli dodržané. Hlavným stavebným objektom je\ndiaľničná križovatka a nie kolektorové pásy. Vypustením kolektorových pásov sa nezmení funkčnosť\nkrižovatky, nakoľko tento typ križovatky podľa príslušných STN nevyžaduje kolektorové pásy. Zopakoval,\nže žalobcom uvádzaný účel križovatky je zavádzajúci, pretože účelom diaľničnej križovatky je vyššia\nobslužnosť územia cez diaľničnú križovatku, nie napojenie územia na diaľnicu formou kolektorových\npásov ako to tvrdí žalobca.\n76. Žalobca podsúva vo svojich vyjadreniach, že križovatka je navrhnutá hlavne z dôvodu\nnapojenia kolektorových pásov, čo je nesprávne, nakoľko podľa pôvodnej dokumentácie pre stavebné\npovolenie je konštatované, že hlavným stavebným objektom je križovatka Triblavina SO 101-00.\nV zmysle sprievodnej správy k dokumentácií pre stavebné povolenie je účelom stavby vybudovanie\nmimoúrovňovej križovatky Triblavina v mieste výhľadového prepojenia I/61 a II/502 a nie vybudovanie\nkolektorov. Hlavný stavebný objekt je samotná križovatka Triblavina, prostredníctvom kolektorov sú vetvy\nkrižovatky napojené len na diaľnicu. Nikde v rámci stavby danej križovatky nie je ani náznak toho, že by\nna kolektoroch boli navrhnuté úrovňové križovatky alebo akékoľvek cestné prepojenia s inou cestnou\ninfraštruktúrou dotknutého územia. Z pohľadu predchádzajúcej dokumentácie dochádza iba k zmene\nspôsobu napojenia na D1, nie ku zmene koncepcie križovatky. Zdôraznila, že kolektorové pásy bude\nmožné dobudovať avšak len v zmysle príslušnej STN.\n77. Zároveň konštatovala, že keďže na kolektorové pásy v oblasti križovatky Triblavina nie je\nv projektovej dokumentácií nič pripojené (ani podľa STN nemôže byť), zmena spôsobu pripojenia\nkrižovatky na diaľnicu neprinesie žiadne negatívne následky z pohľadu výstavby križovatky Triblavina\nna životné prostredie ani dopravnú obslužnosť dotknutého územia, tak ako to skúša podsúvať žalobca.\nTechnické dvíhanie diaľnice o 1,5 m má súvis výlučne s výstavbou D4 a nie križovatkou Triblavina.\n78. Spoločnosť Valbek zdôraznila, že v zmysle platnej legislatívy je na možné obslužné komunikácie\npripájať na existujúcu diaľničnú sieť iba formou mimoúrovňovej križovatky a nie kolektorových pásov\nhoci aj súbežných s diaľnicou. Žalobca zámerne neuvádza neskoršie usmernenie ministerstva dopravy\nč. 08530/2016/C21-SCDPK/20436 zo dňa 01.04.2016 (ďalej len Usmernenie – kolektory z 2016),\nktoré zásadným spôsobom koriguje Usmernenie – kolektory z 2009, v ktorom je uvedené: „V STN\n73 6100 názvoslovie pozemných komunikácií je však v súčasnosti zavedený iba pojem „kolektorový\npás“ ako jazdný pás v oblasti križovatky, v ktorom dochádza k priepletu dopravného prúdu vozidiel pri\nzmene jazdného smeru, a ktorý je oddelený deliacim pásom od priebežného jazdného pásu križovanej\npozemnej komunikácie. Technické podmienky navrhovaného kolektoru neboli do dnešného dňa\nspracované a pojem kolektor nebol definovaný, zavedený a schválený v STN a technických predpisoch\nurčených pre návrh diaľnice a rýchlostných ciest. Z uvedeného rušíme predmetné usmernenie a žiadame\npojem kolektor nepoužívať pri návrhu projektov diaľnic a rýchlostných ciest....Z uvedeného vyplýva,\nže na kolektor, ako súčasť diaľnice v zmysle usmernenia MDPaT S z roku 2009 nie je možné pripojiť\nžiadne účelové komunikácie....“ V zmysle tohto stanoviska žalobcove tvrdenia o nutnosti a prospešnosti\nriešenia napojenia dotknutého územia formou kolektorových pásov nie sú v zmysle platnej legislatívy\nvôbec možné. Spoločnosť Valbek k svojmu vyjadreniu pripojila kópiu Usmernenie – kolektory z 2016.\n79. K žalobe zaslala svoje vyjadrenie aj NDS, ktorá uviedla, že v pôvodnej dokumentácií pre územné\nrozhodnutie rozšírenia diaľnice D1 v úseku Bratislava – Trnava nebol zohľadnený prírastok dopravy\nz plánovanej diaľnice D4, nakoľko v tom čase, t.j. v roku 2010 nebol jasný tvar, intenzita dopravy\nv križovatke na diaľnici D1 Ivanka – sever ani termín a spôsob realizácie diaľnice D4. Z uvedeného\ndôvodu bol vypracovaný pokyn NDS zastaviť projekčné práce na dokumentácií pre stavebné povolenie\n\nstavby diaľnica D1 – Bratislava – Senec, rozšírenie na 6-pruh a navrhnúť také riešenie rekonštrukcie\ndiaľnic D1, najmä v najviac zaťaženom úseku medzi diaľnicou D4 a križovatkou Triblavina, ktoré by\nzodpovedalo aktuálnym dopravným prognózam. Zároveň bolo potrebné navrhnúť bezpečne pripojenie\nvšetkých smerov na diaľnicu D1 v priestore medzi križovatkou D1/D4 Ivanka – sever a križovatkou\nTriblavina, nakoľko obe križovatky sú navzájom vzdialené len 2,8 km, čo je vzdialenosť, ktorá nevyhovuje\nSTN 73 6102. Preto sa upravilo šírkové usporiadanie diaľnice. Nebudú sa realizovať len kolektorové\npásy, predmetné územie bude napojené prostredníctvom mimoúrovňovej križovatky na diaľnicu D1\na obslužná funkcia kolektorov prejde na diaľnicu a miestnu cestnú sieť. Uvedená zmena bude mať\nza následok, že obce Chorvátsky Grob, Slovenský Grob a Bernolákovo sa nebudú môcť napojiť\nprostredníctvom kolektorov na diaľnicu D1, ale len cez križovatku Triblavina, čo predstavuje cca 1 km\nobchádzku. Výstavba kolektorov (samotných jednosmerných súbežných ciest diaľnice D1) by nevyriešila\nproblém obsluhy územia v aglomerácií Bratislavy, pričom plnohodnotne dokážu územia obslúžiť len\nkrižovatky na diaľnici, na ktorých je možné využiť všetky smery a nie napojenie obcí na diaľnicu.\n80. NDS ďalej uviedla, že s poukazom na § 120 ods. 2 stavebného zákona BSK nebol orgánom,\nktorý vydáva záväzné stanovisko. Bol by ním iba vtedy, ak by nebolo vydané územné rozhodnutie.\nBSK mal v konaní postavenie účastníka konania, podal námietky, s ktorými sa žalovaný vysporiadal\nv rozhodnutí. Zmena stavby rešpektuje koridor vymedzený pre diaľnicu, kolektory nie sú integrálnou\nsúčasťou diaľnice a územný plán BSK neurčuje harmonogram, že kolektory musia byť vybudované\nzároveň so stavbou diaľnice. Stanovisko BSK z 11.01.2016 je z pohľadu konania o zmene stavby pred\ndokončením úplne irelevantné a nebolo pre žalovaného záväzné. Stavebný úrad je obsahom záväzného\nstanoviska viazaný, práve preto, že sa jedná o stanovisko vydané príslušným orgánom o otázke, ktorú\nšpeciálny stavebný úrad nedokáže sám posúdiť. Ak teda OÚ BA ako aj sekcia ministerstva potvrdili súlad\nzmeny stavby s územným rozhodnutím, žalovaný nemal možnosť tieto stanoviská nejakým spôsobom\nnapadnúť.\n81. S odkazom na ust. § 1 ods. 4 cestného zákona (platného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia)\nkolektory nie sú súčasťou diaľnice. Aj keď územný plán BSK uvádza návrh výstavby kolektorov ako\nsúčasť diaľnice, v tomto smere BSK nie je oprávnený podávať záväzný výklad právnych noriem\nvrátane záväzného výkladu pojmov. Kolektor nie je v právnom zmysle považovaný za súčasť diaľnice.\nDo istej miery to podporuje aj ich účel, ktorým má byť účelové napojenie prístupových ciest obcí\nsusediacich s diaľnicou. Pokiaľ by boli kolektory súčasťou diaľnice, platí ust. § 3b ods. 2 cestného\nzákona, v zmysle ktorého je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné nehnuteľnosti\nalebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií, ktorými sú na\ndiaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a zariadenia\numiestnené na odpočívadlách. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle ust. § 10 ods. 2 písm. a)\nstavebného zákona územný plán regiónu stanovuje najmä zásady a regulatívy štruktúry osídlenia,\npriestorového usporiadania a funkčného využívania územia z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja\na rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, vodného hospodárstva,\nenvironmentalistiky a cestovného ruchu. Keďže zmenou koncepcie dopravného riešenia sa upravilo len\nšírkové usporiadanie zo 6-pruhu kat. D33,5/120 plus kolektor 2x C9,5/80 na 8-pruhové kat. D 41/120\na nemení sa ňou funkčné vymedzenie daného územia, ktorým je prestavba D1 a jej rozšírenie, nemala\nby byť zmena v rozpore s územným plánom BSK, nakoľko pre pôvodný zámer výstavby OÚ BA vydal\núzemné rozhodnutie.\n82. Ďalej NDS poukázala na vymedzenie diaľnice v zmysle STN 736100 a § 43a ods. 3 stavebného\nzákona a uviedla, že pripojenie na diaľnicu je možné len prostredníctvom diaľničnej križovatky. Diaľnica\nnemôže nahrádzať infraštruktúru územia tzn. cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých\núlohou je zabezpečiť dopravnú obsluhu územia. Rozvoj územia obcí je v kompetencií samosprávy.\nNDS zároveň poukázala na to, že v zmysle ust. § 27 SSP správny súd neposudzuje vhodnosť\na účelnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, posudzuje, či správny orgán nevybočil z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom. Podľa NDS napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie\nnevybočilo z rámca právnych predpisov a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n83. K vyjadreniu žalobcu zo dňa 18.03.2019 NDS zaslala samostatné vyjadrenie, ktoré je argumentačne\ntotožné s vyjadrením spoločnosti Valbek.\nVII. Pojednávanie dňa 03.07.2019\n\n84. Dňa 03.07.2019 sa konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že právny zástupca NDS sa\nna pojednávaní nevedel vyjadriť k otázkam zvolenému postupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona\nEIA, nepriaznivému vplyvu na životné prostredie tvrdenému žalobcom, k vyhodnocovaniu aktuálnej\ndopravnej situácie a vypracovaniu štúdií v súvislosti so zmenou stavby.\nVIII. Ďalšie vyjadrenia\n85. Následne NDS doručila vyjadrenie zo dňa 17.07.2019 k vyššie uvedeným otázkam. K zvolenému\npostupu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. c) zákona EIA NDS uviedla, že v prípade činnosti (diaľnice\na rýchlostné cesty vrátane objektov) nie je stanovená žiadna prahová hodnota. Ust. § 18 ods. 1\npísm. d) zákona EIA stanovuje, že aj samotná zmena navrhovanej činnosti podlieha povinnému\nposudzovaniu. Vzťahuje sa to len na zmeny navrhovaných činností, pri ktorých sú v Prílohe č. 8\nzákona EIA nejaké konkrétne prahy ustanovené. Prijatím názoru žalobcu by zmena akéhokoľvek\nparametra navrhovanej činnosti musela viesť k povinnému posudzovaniu podľa zákona EIA, konkrétne\nna diaľniciach a rýchlostných cestách, pri výstavbe ktorých dochádza k niekoľkým desiatkam zmien, by\nkaždá zmena bola povinne hodnotená. Poukázala pri tom na dôvodovú správu k zákonu EIA, podľa\nktorej samotná zmena musí dosahovať alebo prekračovať prahovú hodnotu, pričom týmto spôsobom\nnemôžu byť automaticky posudzované akékoľvek drobné zmeny navrhovaných činností. Automatické\nposúdenie akejkoľvek zmeny bez zohľadnenia charakteru a jej možného nepriaznivého vplyvu na životné\nprostredie by bolo v rozpore so zmyslom a účelom zákona EIA.\n86. Správny súd vyzval NDS, aby sa vyjadrila aj k žalobcom tvrdenému nepriaznivému vplyvu na\nživotné prostredie pri stavbe takéhoto druhu, kedy dochádza aj k zmenám takého charakteru ako je\nnapr. vyššia potreba zemných prác, zníženie nivelity križovatky, zmena konštrukcie zakladania mosta,\núprava parametrov technológie prečerpávania vôd, zmena polôh a dĺžky protihlukových stien, zmena\nodvodnenia, skrátenie a posun úpravy kanalizácie (uvedené na č.l. 6 žaloby), a potom k argumentácií,\nktorá smeruje k tvrdenému nepriaznivému vplyvu na životné prostredie. K tomuto NDS uviedla, že\nv rámci križovatky Triblavina nebola zmenená nivelita vozovky, dĺžky protihlukových stien boli opätovne\npreverené aktualizáciou hlukovej štúdie v roku 2016. Podľa tohto podkladu sú navrhnuté tri protihlukové\nsteny na diaľnici D1, a to v severnej časti, kde chráni územie obce Chorvátsky Grob, a dve v južnej časti\nsmerom k záhradkárskej oblasti Triblavina, k.ú. Bernolákovo. Zakladanie konštrukcie mosta (tesniacej\nvane) bolo upravené z dôvodu vysokej hladiny spodnej vody v tejto lokalite. Uvedené zmeny boli najmä\ntechnického charakteru a premietli sa len do priestoru jestvujúcej diaľnice D1.\n87. K otázke súdu, ako a kedy NDS vyhodnocovala aktuálnu dopravnú situáciu a či boli nejaké štúdie\nv súvislosti so zmenou stavby, NDS uviedla, že účelnosť navrhovaného riešenia bola preukázaná okrem\nsamostatného dopravno-kapacitného posúdenia vypracovaného pre NDS v roku 2015 aj ďalšími 6\ndopravno-inžinierskymi modelmi celej lokality. Naopak účelnosť a bezpečnosť kolektorového riešenia\nnie je podložená okrem dopravného prieskumu z roku 2011 žiadnym iným podkladom. Z dopravnoinžinierskych podkladov pre územné rozhodnutie vyplýva, že v roku 2035 pre realizáciu 6-pruhu\ns kolektormi bude úsek D1 Vajnory-Triblavina na hranici únosnosti. NDS poukázala na prieskumy\nvymenované v bode 23 tohto odôvodnenia.\n88. Žalovaný k otázkam environmentálneho posúdenia uviedol, že otázka, či zmena stavby sa má\nposúdiť podľa zákona EIA a ktorým konkrétnym spôsobom, nie je v kompetencii žalovaného, ale\nv kompetencií MŽP. Žalovaný pred vydaním rozhodnutia mal k dispozícii stanovisko MŽP a rozhodnutie\nMŽP č. 2394/2017-1.7/ml zo dňa 13.03.2017. Záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 1 druhá veta\nstavebného zákona je pre žalovaného záväzné.\nIX. Relevantná právna úprava\n89. Podľa § 1 ods. 4 cestného zákona súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky\nzariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic,\nciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na\nnich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta\n\na kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na\nelektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta.\n90. Podľa § 3b ods. 2 cestného zákona je zakázané zriaďovať vjazdy a výjazdy z diaľnic na susedné\nnehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových komunikácií,\nktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo objekty a\nzariadenia umiestnené na odpočívadlách.\n91. Podľa § 4 ods. 1 cestného zákona diaľnice sa budujú ako pozemné komunikácie smerovo rozdelené\ns obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradené len pre motorové vozidlá s určenou povolenou\nrýchlosťou podľa osobitného predpisu, s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými\nkomunikáciami.\n92. Podľa § 8 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovaciu dokumentáciu\ntvoria:\na) Koncepcia územného rozvoja Slovenska,\nb) územný plán regiónu,\nc) územný plán obce,\nd) územný plán zóny.\n93. Podľa § 8 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia\nje základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie Slovenskej republiky,\nregiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy a koncepcie rozvoja obcí a\niné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so\nzáväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).\n94. Podľa § 10 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu sa spracúva\npre časť krajiny s viacerými obcami, v ktorej treba riešiť špecifické rozvojové zámery alebo vykonávať\nčinnosti výrazne ovplyvňujúce priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Územný plán\nregiónu musí byť v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska a vychádza zo\nsmernej časti Koncepcie územného rozvoja Slovenska.\n95. Podľa § 10 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územný plán regiónu ustanovuje\nnajmä\na) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia z\nhľadiska jeho trvalo udržateľného rozvoja a rozvoja urbanizácie, priemyslu, poľnohospodárstva, lesného\nhospodárstva, vodného hospodárstva, environmentalistiky a cestovného ruchu,\nb) zásady a regulatívy usporiadania verejného dopravného a technického vybavenia,\nc) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability, tvorby\nkrajiny a ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón,\nd) zásady a regulatívy priestorových požiadaviek ochrany a využívania prírodných zdrojov a významných\nkrajinných prvkov,\ne) vzájomnú nadväznosť územného rozvoja regiónu a jeho obcí a väzby na susediace regióny,\nf) verejnoprospešné stavby a chránené časti krajiny.\n96. Podľa § 13 ods. 1 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 územnoplánovacia dokumentácia\nsa člení na záväznú časť a na smernú časť. V Koncepcii územného rozvoja Slovenska sa ako\nzáväzné vymedzujú zásady a regulatívy, ktoré usmerňujú požiadavky najmä odvetvových koncepcií na\npriestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia Slovenskej republiky a jej regiónov v súlade s\nprincípmi trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, prírodného a kultúrneho dedičstva.\n97. Podľa § 13 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schvaľujúci orgán určí záväznú časť\na smernú časť územnoplánovacej dokumentácie. V záväznej časti vždy určí verejnoprospešné stavby\na chránené časti krajiny.\n98. Podľa § 13 ods. 3 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 v záväznej časti územnoplánovacej\ndokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy\n\na) v regióne štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a funkčného využívania územia regiónu,\núzemného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny, ochrany\na šetrného využívania prírodných zdrojov, ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových rezervácií,\npamiatkových zón a významných krajinných prvkov, usporiadania verejného dopravného a technického\nvybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby a pre chránené časti krajiny,\nb) v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,\nusporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre\nverejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania\nprírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému\nekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene,\nc) v zóne podrobnejšieho priestorového usporiadania a funkčného využívania pozemkov, stavieb\na verejného dopravného a technického vybavenia územia, umiestnenia stavieb na jednotlivých\npozemkoch, do urbánnych priestorov a zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov,\nnevyhnutnej vybavenosti stavieb a napojenie na verejné dopravné a technické vybavenie územia,\nzačlenenia stavieb do okolitej zástavby, do pamiatkových rezervácií, do pamiatkových zón a do ostatnej\nkrajiny.\n99. Podľa § 27 ods. 2 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 samosprávny kraj schvaľuje územný\nplán regiónu a jeho záväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením. Samosprávny kraj\nzverejní záväzné časti územného plánu regiónu\na) vyvesením na úradnej tabuli najmenej na 30 dní,\nb) doručením dotknutým obciam a dotknutým orgánom.\n100. Podľa § 27 ods. 6 stavebného zákona účinného do 31.12.2022 schválená územnoplánovacia\ndokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným podkladom na vypracovanie a\nschvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné rozhodovanie a na vypracovanie\ndokumentácie stavieb.\n101. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n102. Podľa § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh\npredovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území\na jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi\nrozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a\nvšeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,\nprípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti\npráce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o\nkultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ\nposúdenie nepatrí iným orgánom.\n103. Podľa § 37 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\n104. Podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov\n1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku\n1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s\npredpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.\n105. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) stavebného zákona inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a\núčelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.\n\n106. Podľa § 62 ods. 1 stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,\na) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia,\nb) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného\nprostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na\nvýstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi,\nc) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie\ntechnického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie,\nd) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude\nuskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným\ndozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník\noznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,\ne) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,\nfunkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,\nvysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie\na automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.\n107. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov,\nich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.\n108. Podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\n109. Podľa § 68 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť\nstavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.\n110. Podľa § 68 ods. 2 stavebného zákona v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými\norgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom\nrozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo\nžiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.\n111. Podľa § 117b stavebného zákona ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo\nuskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť\nstavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja.\nUstanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu\nbanská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou.\n112. Podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona,\npokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len\nna základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý\noveruje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva,\nšpeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne\npríslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených\núzemným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním\núzemia, ktoré je určené v územnom pláne obce.\n113. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto\nzákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy\nchránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah\nzáväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia\nzáväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.\n114. Podľa § 140b ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať požiadavky\nv rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom. Vo svojom záväznom stanovisku je\npovinný vždy uviesť ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť,\n\na údaj, či týmto záväzným stanoviskom zároveň nahrádza stanovisko pre konanie nasledujúce podľa\ntohto zákona.\n115. Podľa § 140b ods. 3 stavebného zákona dotknutý orgán je viazaný obsahom svojho\npredchádzajúceho záväzného stanoviska, ktoré vo veci vydal; to neplatí, ak došlo k zmene ustanovení\nprávneho predpisu, podľa ktorých dotknutý orgán záväzné stanovisko vydal, alebo k podstatnej\nzmene skutkových okolností, z ktorých dotknutý orgán vychádzal. Ak dotknutý orgán vydá neskoršie\nzáväzné stanovisko, uvedie v ňom, či jeho predchádzajúce záväzné stanovisko sa neskorším záväzným\nstanoviskom potvrdzuje, dopĺňa, mení alebo nahrádza s uvedením dôvodov podľa zákona.\n116. Podľa § 140b ods. 5 stavebného zákona pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi\nvyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania\nsmerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého\norgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada\npotvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého\norgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom.\n117. Podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona\nsmeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko\nk obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie\nspolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je\nnadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného\nstanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.\n118. Podľa § 140b ods. 7 stavebného zákona ak je právoplatné rozhodnutie podľa tohto zákona založené\nna obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené alebo zmenené pre\nrozpor so zákonom, ide o dôvod na obnovu konania.\n119. Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,\nktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č- 453/2001 Z. z.) k\nžiadosti o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením sa prikladá\na) projektová dokumentácia v troch vyhotoveniach, ktorá obsahuje\n1. súhrnnú správu obsahujúcu údaje ustanovené v § 9 ods. 1 písm. a) a b) v rozsahu navrhovanej zmeny\nvrátane údajov, či navrhovaná zmena stavby bude mať účinok na okolie stavby, životné prostredie alebo\nužívanie stavby,\n2. situačný výkres, ak sa mení vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie stavby,\n3. stavebné výkresy v rozsahu navrhovanej zmeny,\n4. ak ide o zásah do nosnej konštrukcie, statické posúdenie navrhovanej zmeny,\nb) doklady o prerokovaní s orgánmi štátnej správy, ktorých záujmy sú navrhovanou zmenou stavby\ndotknuté.\n120. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 453/2001 Z.z. ak zmena stavby spočíva iba v nepodstatných\nodchýlkach od projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (napr. sa nemení umiestnenie,\npôdorysné ani výškové ohraničenie stavby, účel, konštrukčné ani dispozičné riešenie), možno zmenu\npo dohode so stavebným úradom vyznačiť priamo v overených vyhotoveniach pôvodnej projektovej\ndokumentácie stavby a prerokovať v kolaudačnom konaní.\n121. Podľa § 11 ods. 6 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.\nz. z 25. januára 2001 o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii v znení\núčinnom do 31.03.2024 (ďalej len vyhláška č. 55/2001 Z. z.) záväzná časť územného plánu regiónu\nobsahuje návrh regulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia obsahujúcimi záväzné pravidlá, ktoré sú podkladom na vypracovanie schvaľovacieho\ndokumentu. Do záväznej časti územného plánu regiónu sa začleňujú\na) zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania a zásady funkčného využívania\núzemia z hľadiska rozvoja urbanizácie, hospodárstva a občianskej vybavenosti predovšetkým so\nsociálnou infraštruktúrou, rekreáciou, cestovným ruchom a kúpeľníctvom,\n\nb) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania\na udržiavania ekologickej stability, zachovania kultúrneho dedičstva, využívania prírodných zdrojov a\niného potenciálu územia, stanovenia chránených častí krajiny,\nc) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia,\nd) zoznam verejnoprospešných stavieb,\ne) schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.\nX. Pojednávanie a verejné vyhlásenie rozsudku\n122. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022\nZ.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022\nZ.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na\nsprávne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského\nsúdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.\nZ uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/140/2018 vedený na Správnom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/140/2018.\n123. Na pojednávaní dňa 29.10.2025, ktoré sa konalo za účasti právneho zástupcu žalobcu a právneho\nzástupcu NDS, účastníci zotrvali na svojich písomných stanoviskách. Pojednávanie bolo odročené za\núčelom verejného vyhlásenia rozsudku na deň 26.11.2025.\n124. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s\n§ 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa\n26.11.2025 v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu NDS. Žalovaný a ďalší účastníci boli o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku upovedomení.\nXI. Právne posúdenie veci\n125. Predmetom prieskumu je v tomto prípade rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené\nrozhodnutie o povolení zmeny stavby – križovatky Triblavina pred dokončením.\n126. Vychádzajúc zo znenia podanej žaloby, žalobné námietky žalobcu možno rozdeliť do niekoľkých\nskupín:\n- námietky týkajúce sa vhodnosti dopravného riešenia bez kolektorových pásov,\n- námietky smerujúce k záväzným stanoviskám ako podkladovým rozhodnutiam,\n- námietky týkajúce sa nesúladu s vydaným územným rozhodnutím,\n- námietky týkajúce sa nesúladu s územným plánom BSK a dotknutých obcí.\n127. Žalobca sa v úvode žaloby pomerne rozsiahlo venoval účelu žaloby jej cieľu a celkovému\nkontextu, pričom opísal dopravnú situáciu a očakávaný prínos pôvodne povolenej stavby, ako aj\nžalobcom očakávané negatívne dôsledky schválenej zmeny stavby na dopravu okolitého regiónu.\nŽalobca sa zameral predovšetkým na vhodnosť pôvodného dopravného riešenia (6 – pruh + kolektory)\na novo schváleného dopravného riešenia (8-pruh bez kolektorov) a zdôrazňoval potrebu vybudovania\nkolektorových pásov. Vo vzťahu k posúdeniu vhodnosti konkrétneho dopravného riešenia, správny súd\nkonštatuje, že nie je oprávnený skúmať a posudzovať vhodnosť a účelnosť napadnutého rozhodnutia,\na teda ani vhodnosť a účelnosť konkrétne zvoleného dopravného riešenia. Takéto posúdenie je\ns poukazom na ust. § 27 ods. 3 SSP mimo kompetencie správneho súdu. Podstatou správneho súdnictva\nje preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí, opatrení a iných zásahov orgánov verejnej správy (§ 6 ods.\n1 SSP). Zákonnosť a správnosť, resp. nezákonnosť a nesprávnosť sú dve odlišné kategórie a zatiaľ\nčo zákonnosť je výsledkom súladu s právnymi normami, správnosť v zásade svedčí o konformite\ns efektívnym či humánnym, alebo morálnym uplatňovaním správnej úvahy. To znamená, že zákonné\nrozhodnutie môže byť aj nesprávne a súčasne aj naopak (FEČÍK, Marián. § 27 [Preskúmavanie\nskôr vydaného rozhodnutia a opatrenia, správnej úvahy, účelnosti, hospodárnosti a vhodnosti]. In:\nBARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1.\nvydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 213.).\n128. „Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Preto súd nemôže preskúmavať vhodnosť a účelnosť\nobsahu výrokov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti\n\nrozhodnutí orgánov verejnej správy správnemu súdnictvu nepatrí, lebo súdy by takýmto posudzovaním\nnahradzovali orgány výkonnej moci a zasahovali by nedovoleným spôsobom do otázok voľnej úvahy\nsprávneho orgánu. Zákonnosťou rozhodnutí a postupov je súlad týchto rozhodnutí a postupov s platným\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6\nSžo 146/2010).\n129. Z uvedeného dôvodu správny súd nevyhodnocoval tvrdenia žalobcu smerujúce k posúdeniu\nvhodnosti dopravného riešenia 6-pruh + kolektory a 8-pruh bez kolektorov. V súvislosti s navrhovanou\nzmenou stavby mohol správny súd posúdiť iba žalobcom namietaný nedostatočne zistený skutkový stav,\nteda otázku, či správne orgány dostatočne zistili skutkový stav pri povoľovaní zmeny stavby a zaobstarali\nsi dostatok podkladov podporujúcich záver o potrebe zmeny pôvodného technického riešenia križovatky\nTriblavina. Žalovaný odôvodnil potrebu zmeny pôvodného riešenia potrebou koordinácie s výstavbou\ndiaľnice D4 a narastajúcou intenzitou dopravy, a toto preukazoval dopravno – kapacitným posúdením\nz roku 2015 vypracovaným za účelom overenia pôvodného návrhu D1 (6-pruh+kolektory) a následne\novereným ďalšími 9 dopravno-kapacitnými modelmi (viď bod 11.10 vyššie). Žalobca síce opakovane\nuvádzal, aké negatívne vplyvy zmenenej stavby na dopravu regiónu očakáva, uvedené tvrdenia však\nnijakým spôsobom nepreukázal ani nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý by jeho závery potvrdzoval\na spochybnil by závery vyplývajúce z vyššie obstaraných dopravno – kapacitných posúdení. Žalobca\nnepredložil žiadny dôkaz, ktorý by podporoval jeho tvrdenie, že technické riešenie vypustením kolektorov\na rozšírením pruhov diaľnice na 8 je technicky nevyhovujúcim a zapríčiňuje zhoršenie dopravných\npodmienky. Na pojednávaní dňa 25.10.2025 sa iba odvolal na všeobecne dostupné informácie o\ndopravnej situácií v danej oblasti. Takéto tvrdenie žalobcu je však pre jeho všeobecný charakter pre\nsprávny súd nepreskúmateľné a nespôsobilé spochybniť žalovaným zistený a vyhodnotený skutkový\nstav podporený vyššie uvedenými odbornými posúdeniami.\n130. Nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalobca ďalej odvodzoval od nezákonnosti\npodkladových rozhodnutí - záväzného stanoviska OÚ BA z 08.02.2016, aktualizovaného záväzného\nstanoviska OÚ BA z 08.02.2018 a potvrdzujúceho stanoviska sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018,\nktoré žiadal zrušiť spolu s napadnutým a prvostupňovým rozhodnutím.\n131. Vzhľadom na to, že záväzné stanovisko OÚ BA zo dňa 08.02.2016 bolo aktualizované stanoviskom\nOÚ BA z 08.02.2018 správny súd námietky žalobcu smerujúce k zneniu a podpisu záväzného stanoviska\nzo dňa 08.02.2016 nepovažuje relevantné pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\nPrípadné nedostatky tohto záväzného stanoviska nemohli mať vplyv na zákonnosť prvostupňového\na napadnutého rozhodnutia s poukazom na to, že následné bolo vydané nové aktualizované záväzné\nstanovisko z 08.02.2018, ktoré sa v konaní stalo podkladom pre vydanie rozhodnutia.\n132. Vo vzťahu k záväznému stanovisku OÚ BA zo dňa 08.02.2018 správny súd vychádzal zo\nznenia námietok v žalobe, ktorými žalobca namietal hrubé prekročenie právomoci a nepravdivé overenie\ndodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na\nznenie ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, ktoré špeciálnym stavebným úradom umožňuje povolenie\nzmeny stavby len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným\nstavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Iba v prípade,\nak sa nevydáva územné rozhodnutie, je potrebné obstarať záväzné stanovisko miestne príslušného\norgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným\nplánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je\nurčené v územnom pláne obce. Vzhľadom na to, že v danom prípade bolo vydané územné rozhodnutie,\núlohou OÚ BA v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia bolo vydať záväzné stanovisko k otázke\ndodržania podmienok určených v územnom rozhodnutí.\n133. Žalobca napádal prekročenie právomoci OÚ BA, keďže tento je podľa žalobcu oprávnený iba\noveriť dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí a nie posudzovať súlad s územným\nrozhodnutím iba „z koncepčného hľadiska“. V záväznom stanovisku zo dňa 02.08.2018 OÚ BA uviedol:\n„z koncepčného hľadiska nie je v rozpore s podmienkami právoplatného územného rozhodnutia“.\nVzhľadom na to, že úlohou OÚ BA bolo v záväznom stanovisku overiť dodržanie podmienok určených\nv územnom rozhodnutí v zmysle ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona, uvedeným konštatovaním\nnemohol OÚ BA prekročiť svoju právomoc. Správny súd nepovažoval použitie slovného spojenia „z\nkoncepčného hľadiska“ za vadu záväzného stanoviska, ktorá by spôsobovala jeho nezákonnosť či\n\nzmätočnosť, vzhľadom na to, že takáto formulácia nespôsobuje pochybnosti o tom, k akému záveru\nOÚ BA v tomto záväznom stanovisku zo dňa 08.02.2018 dospel, a to k záveru o dodržaní podmienok\nurčených v územnom rozhodnutí.\n134. Žalobca nedodržanie podmienok v územnom rozhodnutí odôvodnil zmenami v stavebných\nobjektoch oproti vydanému územnému rozhodnutiu, predovšetkým zmenou hlavného stavebného\nobjektu, z ktorého sa vypúšťajú kolektorové pásy s poukazom na to, že v územnom rozhodnutí je\nv podmienke č. 1 a 1.4 v časti „Umiestnenie a popis stavby“ uvedené napojenie križovatky cez\nkolektorové pásy. Zmenu stavebných objektov podľa názoru správneho súdu však nemožno automaticky\nzamieňať s nedodržaním podmienok pôvodného územného rozhodnutia. Inými slovami skutočnosť,\nže dochádza k zmene niektorých stavebných objektov je daná charakterom tohto administratívneho\nkonania – konania o zmene stavby pred dokončením. Hlavným stavebným objektom je v tomto prípade\nSO 101 – križovatka Triblavina. Posudzované zmeny stavby je potrebné vnímať so zreteľom na túto\nskutočnosť. Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti v podanej žalobe nejasná, keď žalobca len\npoukázal na to, že v opise stavby v územnom rozhodnutí sú uvedené kolektorové pásy a vymenoval\nzmeny v stavebných objektoch, ktoré z prvostupňového rozhodnutia vyplývajú (zmena inžinierskych\nsietí, retenčných jazierok, zníženie výškových pomerov a pod.). Podrobnú argumentáciu vo vzťahu\nk jednotlivým podmienkam územného rozhodnutia, ktoré žalobca považuje za nedodržané, neuviedol.\nPokiaľ žalobca namietal v súvislosti s územným rozhodnutím zmenu napojenia križovatky, podľa názoru\nsprávneho súdu nejde o nedodržanie podmienok územného rozhodnutia, ale ide o samotnú zmenu\nstavby povoľovanú v konaní podľa § 68 stavebného zákona; inak povedané to, že došlo k zmene\noproti popisu stavby v územnom rozhodnutí, nie je automaticky porušením podmienky územného\nrozhodnutia. Pre lepšie porozumenie správny súd uvádza, že žalobca napríklad v administratívnom\nkonaní konkrétne argumentoval, ktoré z podmienok ustanovených v Záverečnom stanovisku MŽP\nč. 9785/2009-3.4/ml zo dňa 31.05.2010 považuje za porušené a prečo. S touto argumentáciou sa\nvysporiadal žalovaný v rámci rozkladového konania. Takáto konkrétna argumentácia vo vzťahu ku\nkonkrétnym podmienkam územného rozhodnutia žalobcom uvedená nebola, keďže žalobca odkazuje\nna porovnanie stavebných objektov.\n135. Námietku žalobcu, že OÚ BA nemôže svojvoľne posudzovať iba tú skutočnosť, že objekty sú\numiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma, resp. koridoru určeného pre diaľnicu a takýto svojvoľný\npostup úradov by znamenal závažné narušenie existujúcich stavieb a vzťahov v území, správny súd\nnevie vzhľadom na jej nezrozumiteľnosť vyhodnotiť. Zo znenia záväzného stanoviska nevyplýva, že OÚ\nBA posudzoval iba skutočnosť, že objekty sú umiestnené v rámci hraníc zastavaného pásma určeného\npre diaľnicu. Ako bolo uvedené vyššie, zo záväzného stanoviska vyplýva iba konštatovanie o súlade\ns podmienkami územného rozhodnutia. Žalobca tiež bližšie nešpecifikoval, v čom spočíva narušenie\nexistujúcich stavieb a vzťahov v území. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že zmenou stavby zaniká súlad\ns právoplatným rozhodnutím pre ostatné úseky diaľnice, uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalobcu\nkonkretizované, a preto ho nemožno zo strany správneho súdu vyhodnotiť. Žalobca neuviedol aké\nkonkrétne stavby, rozhodnutia ani úseky diaľnice má na mysli.\n136. „Záväzné stanoviská ako podkladové rozhodnutia nie sú preskúmateľné súdom samostatne, iba\nv rámci súdneho prieskumu konečného rozhodnutia. Záväzne´ stanoviska´ dotknutých orgánov verejnej\nsprávy sú vydávane´ na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu, musia byť vždy\nodôvodnene´ tak, aby boli spôsobilým predmetom preskúmania v odvolacom konaní´ (§ 140b ods. 6\nstavebného zákona) a následne i v konaní´ pred súdom“ (viď. Uznesenie Najvyššieho súdu SR ,sp.zn.:\n4Sžk/3/2018).\n137. Správny súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že je viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby. Argumentáciu žalobcu nie je oprávnený dopĺňať ani svojvoľne rozširovať, hoc by aj zistil\niný (žalobcom netvrdený) dôvod nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Zákonodarca výslovne\nnormatívne upravil viazanosť správneho súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb,\nže správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu ani vyhľadávať konkrétne dôvody\nnezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra\npetita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) (BARICOVÁ, Jana. § 134 [Viazanosť rozsahom\na dôvodmi žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol.\nSprávny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 697.)\n\n138. Napriek tomu, že stanovisko OÚ BA z 08.02.2018 obsahuje iba záver o súlade s podmienkami\nprávoplatného územného rozhodnutia, resp. záväzné stanovisko sekcie žalovaného zo dňa 12.03.2018\niba súhlas so záväzným stanoviskom OÚ BA z 08.02.2018, obe bez bližšieho zdôvodnenia, vzhľadom\nna obsah žalobných námietok, správny súd nemohol tieto podkladové rozhodnutia zrušiť pre\nnepreskúmateľnosť, keďže ju žalobca nenamietal.\n139. Pri posúdení námietky žalobcu, že postupom, ktorý žalovaný zvolil, sa zabránilo posúdeniu zmeny\nstavby v novom územnom konaní, správny súd predovšetkým skúmal, či zmenu stavby v rozsahu,\nv akom bola napadnutým rozhodnutím povolená, je možné povoliť postupom podľa § 68 stavebného\nzákona. Stavebný zákon bližšie nešpecifikuje, akú zmenu stavby je možné v rámci konania o zmene\nstavby pred dokončením povoliť. Z § 11 ods. 2 vyhlášky č. 453/2001 Z. z. je zrejmé, že povoliť podľa § 68\nstavebného zákona možno aj také zmeny, ktoré menia vonkajšie pôdorysné alebo výškové usporiadanie\nstavby.\n140. Určité obmedzenie rozsahu zmeny stavby pred dokončením možno nájsť v judikatúre českých\nsúdov, ktoré vzhľadom na toho času rovnakú právnu úpravu (stavebný zákon č. 50/1976 Zb.) je\naplikovateľné aj v tomto prípade. Podľa rozsudku Městského soudu v Praze, č.k.: 10 Ca 171/2003-96\nzmenu stavby pred jej dokončením podľa § 68 stavebného zákona, je možné povoliť iba vtedy, pokiaľ\ns ohľadom na stavebno-technické určenie a účel budúceho užívania ide stále o rovnakú stavbu a iba\nvtedy, ak bola stavba podľa schváleného projektu zahájená a nebol doposiaľ dokončená. Je zrejmé,\nže aj po zmene (vypustení kolektorových pásov a rozšírení na 8-pruh) zmenená stavba bude naďalej\ndiaľničnou križovatkou, ktorej stavebno-technické určenie ani účel sa nemení. Pokiaľ teda žalobca\nnamietal, že dochádza k zmene – k posunu zastavaných plôch a rozlohy zastavanej plochy a mení sa\nnapájanie križovatky ako hlavného stavebného objektu na verejné komunikácie, takáto zmena podľa\nnázoru správneho súdu je možná v rámci konania podľa § 68 stavebného zákona, pretože aj po takejto\nzmene, ide stále o rovnakú stavbu v zmysle stavebno-technického určenia a účelu budúceho užívania.\n141. Žalobca namietal tiež snahu správnych orgánov vyhnúť sa novému územnému konaniu, v ktorom\nby sa posudzoval aj súlad s územným plánom BSK. Posúdenie súladu navrhovanej zmeny stavby\ns územným plánom BSK sa uskutočnilo aj v konaní o zmene stavby pred dokončením, pričom BSK v ňom\nmalo postavenie účastníka konania. Žalovaný ako aj BSK v ňom vzniesli námietky nesúladu povoľovanej\nzmeny s územným plánom BSK (aj dotknutých obcí), s ktorými sa žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia vysporiadal. Vzhľadom na to, že správny súd dospel k záveru, že zmena v rozsahu, akom\nbola povolená, bola možná aj v konaní podľa § 68 stavebného zákona, túto námietku žalobcu považuje\nza nedôvodnú.\n142. Posledný okruh žalobcových námietok sa týkal rozporu s územným plánom BSK. Pri posúdení\ntejto námietky správny súd zohľadnil názor vyjadrený v rozsudku NSS SR sp. zn.: 7Svl/40/2023, podľa\nktorého obsah územného plánu súd vykladá štandardnými výkladovými metódami, počnúc jazykovým\nznením a následne ďalšími metódami, predovšetkým účelom právneho predpisu, jeho systematikou\na požiadavkou zabezpečiť súlad s nadriadenými právnymi normami.\n143. Územný plán BSK (dostupné na: https://bratislavskykraj.sk/urad-bsk/uzemne-planovanie-a-gis/\nuzemny-plan-regionu-bratislavsky-samospravny-kraj/) ustanovuje v časti II. Verejnoprospešné stavby\nv oblasti dopravnej infraštruktúry bod 1.1: „Diaľnica D1 – úsek Bratislava – hranica BSK (-Trnava)\n– prestavba na plnohodnotnú 6 - pruhovú diaľnicu s obojstrannými dvojpruhovými jednosmernými\nkolektormi, ktoré sú súčasťou diaľnice, vrátane mimoúrovňových križovatiek a napájaní ciest na\nkolektory.“ Z tohto doslovného znenia je možné dedukovať, že kolektorové pásy majú byť súčasťou\nprestavovanej diaľnice. Kolektorové pásy ako stavebné objekty v zmysle ust. § 1 ods. 4 cestného\nzákona však súčasťou diaľnice nie sú. Ide teda o zrejmý rozpor tejto časti územného plánu BSK s § 1\nods. 4 cestného zákona. Z tohto dôvodu je podľa názoru správneho súdu potrebné pristúpiť k ďalším\nmetódam interpretácie územného plánu BSK, a to predovšetkým s ohľadom na jeho účel, systematiku\na požiadavku zabezpečiť súlad s nadriadenými normami, v tomto prípade s cestným zákonom.\n144. Účel územnoplánovacej dokumentácie možno zistiť z ust. § 8 stavebného zákona podľa ktorého\núzemnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie\núzemia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú\nstabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia. Taktiež\n\nz vyhlášky č. 55/2001 Z. z. je zrejmé, že záväzná časť územného plánu regiónu obsahuje návrh\nregulatívov územného rozvoja so zásadami priestorového usporiadania a funkčného využívania územia\nobsahujúcimi záväzné pravidlá, ktoré sú podkladom na vypracovanie schvaľovacieho dokumentu. Pokiaľ\nteda účelom územného plánu je určiť regulatívy územného rozvoja, zásady priestorového usporiadania\na funkčného využitia, dôležitým pre posúdenie navrhovanej zmeny stavby je skutočnosť, či navrhovaná\nzmena sa vymyká priestorovému usporiadaniu a funkčnému využitiu územia. Nebolo sporným, že\nnavrhovaná zmena stavby nevybočuje z koridoru rezervovaného pre diaľnice, konkrétne diaľničnú\nkrižovatku (priestorové usporiadanie), ktorý určil územný plán BSK. Stavba aj po zmene bude tiež\nv súlade s funkčným využitím územia určeným územným plánom BSK, ktorým má byť diaľničná\nkrižovatka. Z hľadiska účelu územného plánu teda navrhovaná zmena stavby nie je v rozpore s územným\nplánom BSK. Uvedené sa potom obdobne vzťahuje aj na územné plány dotknutých obcí.\n145. Pokiaľ žalobca poukazoval na závery NKÚ vo vzťahu k súladu zmeny stavby s územným\nplánom BSK, správny súd uvádza, že NKÚ nemá právomoc posudzovať súlad zmeny stavby\ns územnoplánovacou dokumentáciou, preto toto jeho konštatovanie nie je záväzné v konaní\no preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.\n146. Skutočnosť, že kolektorový pás nie je súčasťou diaľnice, možno vyvodiť z ust. § 1 ods. 4 cestného\nzákona, ktoré za súčasť diaľnice považuje iba zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre\núplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej\npremávky na nich. Taktiež z ust. § 3b ods. 2 cestného zákona vyplýva zákaz zriaďovať vjazdy a výjazdy z\ndiaľnic na susedné nehnuteľnosti alebo pripájať na diaľnice účelové komunikácie s výnimkou účelových\nkomunikácií, ktorými sú na diaľnice pripojené objekty a zariadenia pre správu a údržbu diaľnic alebo\nobjekty a zariadenia umiestnené na odpočívadlách. Ak by teda kolektor bol považovaný za súčasť\ndiaľnice, nebolo by ho možné prepojiť s inými obslužnými komunikáciami.\n147. Pokiaľ žalobca poukazoval na Usmernenie - kolektory žalovaného z roku 2009, toto usmernenie\nbolo zrušené a nahradené novým usmernením z roku 2016 práve pre jeho rozpor s ust. § 3b cestného\nzákona.\n148. Sporným zostalo tvrdenie žalobcu o nemožnosti dobudovať kolektorové pásy a tvrdenie\nžalovaného, že kolektorové pásy je možné vybudovať za splnenia určitých podmienok aj dodatočne. S\nprihliadnutím na to, že kolektorové pásy sú, ako stavebné objekty, od diaľnice oddeliteľné a diaľnica,\nako taká je funkčná aj bez nich, správny súd uznal argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí,\nako aj ďalších účastníkov o tom, že vybudovanie kolektorových pásov, ktoré predpokladá územný plán\nBSK, sa nemusí uskutočniť súčasne s prestavbou diaľnice. Pokiaľ žalobca argumentoval, že kolektorové\npásy nie je možné dobudovať neskôr s poukazom na sklon komunikácie, resp. výškové parametre\nnákladných vozidiel, či umiestnenie retenčnej nádrže do koridoru kolektorov, toto svoje tvrdenie bližšie\nnekonkretizoval ani nepodporil žiadnym dôkazom, takže zostalo nepreukázané iba v rovine všeobecných\ntvrdení.\nŽalobca argumentoval aj tým, že kolektorové pásy mali zabezpečiť viaceré početnejšie možnosti\npripojenia na diaľnicu, rozptýlenie a zníženie intenzity dopravy okolo diaľnice a odvedenie dopravnej\nzáťaže. Správny súd považuje za potrebné opakovane pripomenúť, že predmetom napadnutého\nrozhodnutia je stavba - križovatka Triblavina ako hlavný stavebný objekt a ako taká nemôže nahradiť\ninfraštruktúru územia tzn. cestnú sieť, prípadne sieť miestnych komunikácií, ktorých úlohou je zabezpečiť\ndopravnú obsluhu územia. Súhlasne so žalovaným správny súd poukazuje na to, že rozvoj územia obcí\nje v kompetencií samospráv. V tejto súvislosti sa BSK v zmluvne o spolupráci aj zaviazal zabezpečiť\nsúvisiace prepojenie ciest I/61 a II/502 s križovatkou Triblavina v troch etapách pričom pripojenie na\ncestu I/61 malo byť v zmysle tejto zmluvy vybudované v horizonte rokov 2013-2015, na cestu III/1059\n(pôvodne III/50212) v časovom horizonte 2014-2016 a cesta III/1059 na cestu II/502 v časovom horizonte\n2017-2020. Z územného rozhodnutia (bod 1.1.) naviac vyplýva, že prepojenie okolitého územia malo\nbyť zabezpečené prostredníctvom miestnej zbernej komunikácie (SO102-00) v tejto stavbe navrhnutej\nv dĺžke 1,17120 km na začiatku a na konci úpravy ukončenej okružnými križovatkami, umožňujúcimi\nv budúcnosti dobudovať komunikáciu ako prepojenie ciest I/61 a II/502, ktorej stavbu (SO 102-00)\nsa v zmysle zmluvy o spolupráci zaviazala zabezpečiť NDS. Z prvostupňového rozhodnutia je pritom\nzrejmé, že sa vypustila realizácia stavebných objektov SO 103-01 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer\n\nBratislava – Senec od 18,3 km po 19,3 D1) a SO 103-02 (Kolektorový pás diaľnice D1, smer Senec –\nBratislava), nie stavba SO 102-00 (Komunikácia MZ 1/50, f.t. B2).\n149. Záverom právny súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:\n1S/205/2017, v ktorom Krajský súd v Bratislave posudzoval zákonnosť rozhodnutia Ministerstva\nživotného prostredia č. 5900/2017-9.2 z 26.06.2017, ako podkladového rozhodnutia, a ktorým MŽP\npotvrdilo prvostupňové rozhodnutie o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Diaľnica D1 Bratislava –\nTrnava, križovatka Triblavina (3)“ sa nebude posudzovať. Žalobcove námietky v administratívnom konaní\nsmerujúce k rozporu so zákonom EIA boli predmetom posúdenia v tomto súdnom konaní.\n150. Správny súd s prihliadnutím na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto\nju podľa § 190 SSP zamietol.\n151. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok\nna náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1SSP a contr. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak\nsúd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť\nžalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP. Ďalším účastníkom v zmysle § 169 SSP a contrario\nsprávny súd právo na náhradu trov nepriznal, pretože im nevznikli trovy v súvislosti s plnením povinností,\nktoré by im explicitne správny súd uložil. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre\nktoré by im mohol náhradu trov konania priznať.\n152. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nBA-2S/140/2018\n29\n1\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP), ktorá nemá odkladný účinok\n(§ 446 ods. 1 SSP).\nO kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2\nSSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote\njedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).\nPodľa § 445 ods. 1 a 2SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa\n§ 57 uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nPodľa § 449 ods. 1 a 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej\nsťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom.\nPovinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}