Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/8/2025 0725100489 11. 12. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, D. E. C., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo 6. augusta 2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania 1. Pobočka žalovanej Bratislava (ďalej len „pobočka žalovanej“) dňa 17. mája 2019 rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) predpísala žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe poistné na nemocenské poistenie vo výške 35,19 eur, poistné na starobné poistenie v sume 143,99 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 37,99 eur, spolu v sume 217,17 eur, vydaným podľa § 144 ods. 1, § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zákonov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 43/2004 Z. z.. 2. Na odvolanie žalobcu, namietajúceho, že mal pozastavenú živnosť do konca januára 2019, pričom toto pozastavenie si následne predĺžil od 22. marca 2019 do 22. marca 2022 a v medziobdobí mesiacov február a marec, kedy si nedopatrením opomenul predĺžiť pozastavenie živnosti, reálne žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť nevykonával, rozhodla žalovaná dňa 6. augusta 2019 rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej. 3. Žalovaná úvodom ozrejmila skutkový stav, podľa ktorého mal žalobca v kontrolovanom období oprávnenie na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenských listov č. C./ XXXXX.XXXXX, č. F.-XXXXX a na základe osvedčení o živnostenskom oprávnení č. F.-XXXXX, č. F.XXXXX. Žalobca mal vo všetkých predmetoch podnikania pozastavené prevádzkovanie živnosti od 22. marca 2019 do 22. marca 2022 (čo vyplýva z oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti č. F./ XXXXXX-X). 4. Žalovaná zároveň z údajov zabezpečených od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zistila, že príjem žalobcu zo živnosti za rok 2017 presiahol zákonom ustanovenú sumu 5.472,- €, keďže podľa daňového priznania z 29. marca 2018 dosiahol príjem vo výške 6.208,15 €. Na tomto základe dospela žalovaná k záveru, že podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. bol žalobca v období, za ktoré mu bolo
rozhodnutím predpísané poistné, t. j. v období za mesiace február 2019 a marec 2019 (do 21. marca 2019) povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. 5. Vo vzťahu k námietkam uplatneným v odvolaní žalovaná konštatovala, že tie nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, teda mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjmy zo živnosti za rok 2017 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu. Údaje uvedené v daňovom priznaní sú pre žalovanú záväzné. Pobočka žalovanej pritom zaslala žalobcovi formou SMS upozornenie na skutočnosť, že ako samostatne zárobkovo činná osoba neuhradil poistné za mesiac február a marec 2019 pričom sa nejednalo o pripomenutie opomenutia formálneho predĺženia pozastavenia prevádzkovania živnosti. Žalobca na upozornenie o dlžnom poistnom reagoval tým, že si predĺžil pozastavenie prevádzkovania živnosti o čom žalovanú upovedomil, no dlžné poistné neuhradil. Za záležitosti týkajúce sa prevádzkovania živnosti ako aj povinnosti, ktoré živnostníkovi vyplývajú zo zákona, je zodpovedný výlučne živnostník sám ako odvádzateľ poistného. Nevykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti v spornom období nemá vplyv na povinnosť žalobcu odviesť za toto obdobie poistné. Podľa § 26 odseku 2 zákona č. 461/2003 Z. z. sa samostatne zárobkovo činnej osobe prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. Žiadne z uvedených nebolo v prípade žalobcu v spornom období splnené. 6. Žalovaná ozrejmila, že v období pozastavenia prevádzkovania živnosti samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniká poistná rola, ale povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie sa prerušuje, čo znamená, že takáto osoba nie je povinná odvádzať poistné. Po ukončení pozastavenia prevádzkovania živnosti sa ukončuje aj prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia čo znamená, že v prípade, ak sú naďalej splnené zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať poistné. II. Správna žaloba a jej doplnenia 7. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 29. októbra 2019 správnu žalobu (pôvodne vedenú pod sp. zn. 6Sa/60/2018), namietajúc, že počas obdobia mesiacov február až marec 2019 nevykonával reálne a fyzicky žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť a nedoplatok na poistnom preto považuje za ničotnú podlžnosť. Vydaním napadnutého rozhodnutia sa žalovaná dopustila zneužitia formalizmu, čo považuje za nezákonné, pretože nemôže platiť rozhodnutie, ktoré nezodpovedá materiálnej skutkovej pravde. 8. Žalobca pritom poberal toho času diskriminačne nízky dôchodok a napadnutým rozhodnutím by utrpel peňažnú ujmu. Okrem vedeného je zdravotne znevýhodnený z dôvodu celoživotného komplikovaného dedičného ochorenia. Má značné výživovo-liečivové náklady na dennú starostlivosť. 9. V rámci doplnenia žaloby doručenej dňa 12. februára 2020 opätovne uviedol, že žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie, ktoré považuje za nezákonné, pričom odkázal na argumentáciu obsiahnutú v podanej žalobe, že v sporných mesiacoch február a marec nevykonával reálne žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť. Žalobca si iba v dôsledku náročného obdobia opomenul predĺžiť pozastavenie jeho živnosti, čo následne ihneď napravil. Tvrdene žalovanej, že pohľadávka na poistnom je právoplatná a vykonateľná považuje za nepravdu a zavádzanie. Záverom zopakoval okolnosti jeho ťaživej finančnej situácie spôsobenej diskriminačne nízkym dôchodkom, že je starobným zdravotne ťažko znevýhodneným dôchodcom a že existovali ďalšie skutkové okolnosti, na ktoré mala žalovaná prihliadať a rozhodnúť v prospech žalobcu. Okrem uvedeného žiadal vydať platobný rozkaz na sumu dlžného poistného, ktoré mu žalovaná nezákonne zrazila resp. jeho trojnásobku a to do 31. marca. Záverom zdôraznil spoločenskú nevyhnutnosť zmeny legislatívy v oblasti životného minima, minimálneho dôchodku, peňažných príspevkov na kompenzáciu a minimálnej mzdy. Je povinnosťou štátu upraviť daňovo odvodový systém tak, aby zodpovedal ústave a právam občanov.
10. V doplnení žaloby doručenej dňa 13. júla 2020 zopakoval, že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť spolu s vydaním platobného rozkazu v lehote do konca augusta 2020. III. Vyjadrenie žalovanej ku správnej žalobe 11. Na výzvu správneho súdu sa ku žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. definujúce samostatne zárobkovo činné osoby na účely predmetného zákona, v zmysle ktorého sa za takú považuje fyzická osoba ktorá dovŕšila 18 rokov a dosahuje príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v kalendárnom roku rozhodujúcou na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Obe podmienky musia byť splnené kumulatívne. 12. S konkretizáciou na prejednávanú vec mal žalobca takéto postavenie, keďže obe uvedené podmienky spĺňal. Žiadne ďalšie podmienky pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. žalovaná skúmať musela. Pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je rozhodujúci príjem za predchádzajúci kalendárny rok, pričom nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba v čase, keď jej vznikne a trvá povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie skutočne vykonáva činnosť, ktorá jej zakladá právo na dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. 13. Žalobca bol evidovaný ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 1. júla 2012, keďže bol držiteľom viacerých živnostenských oprávnení, na základe, ktorých vykonával zárobkovú činnosť a dosahoval príjem z podnikania. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava č. XXX-XXXXX žalovaná zistila, že žalobca s účinnosťou od 31. januára 2018 mal pozastavený výkon činnosti, a to až do 31. januára 2019. Dňa 31. januára 2018 preto došlo k vzniku prerušenia povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu čo malo za následok zánik povinnosti platiť a odvádzať poistné (§ 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Žalobca opätovne požiadal o pozastavenie živnostenských oprávnení až dňa 22. marca 2019, čím opätovne došlo k pozastaveniu živnostenských oprávnení až v uvedený deň, čo vyplýva aj zo samotného potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti G./XXXXXX-X vydaným Okresným úradom Bratislava. 14. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností žalobca nebol povinný platiť poistné v období pozastavenia prevádzkovania živnosti, teda od 31. januára 2018 do 31. januára 2019, a následne až od 22. marca 2019. V období od 1. februára 2019 do 21. marca 2019 však žalobcovi v súlade s § 21 ods. 5 zákona č 461/2003 Z. z. opätovne vznikla odvodová povinnosť, keďže v tomto období pozastavené živnostenské oprávnenie nemal. Žalovaná pritom žalobcu na opätovný vznik odvodovej povinnosti upozornila, v dôsledku čoho si žalobca dodatočne pozastavenie prevádzkovania živnosti obnovil. Keďže žalobca dobrovoľne splnenie odvodovej povinnosti nepristúpil a žalovaný nepreukázal žiadne iné skutočnosti, na základe, ktorých by bol oslobodený od platenia poistného v spornom období, vydala pobočka žalovanej prvostupňové rozhodnutie. Subjektívne okolnosti prezentované žalobcom nie sú spôsobilé zvrátiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Irelevantné sú aj tvrdenia žalobcu, že v spornom období mesiacov február a marec 2019 reálne nevykonával žiadnu samostatnú zárobkovú činnosť, keďže podmienku reálneho vykonávania činnosti zákon nepredpokladá. O uvedenom svedčí aj rozhodovacia prax správnych súdov, ako napríklad rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 14Sa/11/2017 z 19. decembra 2017, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/16/2018 z 26. septembra 2018, podľa ktorých nie je smerodajné, či fyzická osoba reálne činnosť, na ktorej výkon má oprávnenie alebo je držiteľom licencie, vykonáva. IV. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 15. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
16. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod spisovou značkou 6Sa/60/2018. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 13Sa, ktorý však zistil, že ku jednej spisovej značke BA-6Sa/60/2018 adresoval žalobca postupne viacero samostatných žalôb, ktoré mali byť po správnosti zapísané náhodným výberom ako nové žaloby. Predmetná vec bola dňa 7. apríla 2025 pridelená náhodným výberom samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej koná pod novou spisovou značkou 16Sas/8/2025. 17. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“)] v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 18. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 11. decembra 2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania nepožiadal (žalobca žiadal o nariadenie pojednávania iba v konaní o starobnom dôchodku, ktoré je vedené pod sp. zn. BA-6Sa/60/2018, pričom v predmetnom konaní žiadal rozhodnúť formou platobného rozkazu do 31. marca, čo nemožno považovať za návrh o nariadenie pojednávania). Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu. 19. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej vo veci predpísala poistného na nemocenské poistenie vo výške 35,19 eur, poistného na starobné poistenie v sume 143,99 eur a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 37,99 eur, spolu v sume 217,17 eur, za obdobie mesiacov február a marec 2019 (do 21. marca 2019), žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe. 20. Správny súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že sa v ňom nachádza potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti F./XXXXXX-X z 22. marca 2019, podľa ktorého mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na doklade o živnostenskom oprávnení od 22. marca 2019 do 22. marca 2022. V administratívnom spise sa nachádza aj výpis zo živnostenského registra z ktorého vyplýva, že žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnosti aj od 31. januára 2018 do 31. januára 2019 na základe potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti F./XXXXXX-X. 21. Vychádzajúc z vyjadrení oboch účastníkov konania možno konštatovať, že skutkové okolnosti medzi nimi neboli sporné a teda kľúčovou právnou otázkou zostalo posúdenie, či bola žalovaná povinná osobitne v prípade žalobcu skúmať, či ten, hoci v sporných mesiacoch február a marec 2019 nemal pozastavené prevádzkovanie živnosti, reálne a skutočne žiadnu činnosť nevykonával, v dôsledku čoho sa prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia neukončilo a kontinuálne trvalo až do jeho opätovného prerušenia, resp. že za tieto mesiace u neho nevznikla odvodová povinnosť. 22. Správny súd konštatuje, že právna úprava zákona č. 461/2003 Z. z. je jednoznačná čo do následkov uplynutia doby pozastavenia prevádzkovania živnosti a to v podobe automatického skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a obnovenia odvodovej povinnosti bez potreby (a aj možnosti) osobitného skúmania, či poistenec reálne samostatnú zárobkovú činnosť na základe takejto „obnovenej“ živnosti vykonáva. Je totiž výlučne na uvážení živnostníka, či si v záujme optimalizácie odvodov pozastaví (a to aj opätovne) alebo nepozastaví živnostenské oprávnenie, pričom voľnú úvahu má aj v trvaní takéhoto pozastavenia [podľa pôvodnej právnej úpravy § 57 ods. 6 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) (ďalej len „živnostenský zákon“) účinnej do 31. júla 2021 nebolo možné pozastaviť živnosť na kratšie ako šesť mesiacov a na dlhšie ako na tri roky, pričom podľa aktuálne platnej právnej úpravy živnostenského zákona v znení zákona č. 261/2021 Z. z. už tento limit nie je daný]. Uplynutím obdobia, počas
ktorého bolo živnostenské oprávnenie pozastavené (ak nie je uvedené inak), sa živnosť automaticky a bez ďalšieho obnovuje, čo vyplýva aj z § 57 ods. 5 živnostenského zákona, podľa ktorého „Po pozastavení prevádzkovania živnosti podnikateľ nadobudne živnostenské oprávnenie uplynutím doby pozastavenia prevádzkovania živnosti alebo dňom uvedeným v oznámení o zmene doby pozastavenia prevádzkovania živnosti.“. Týmto dňom je živnostník opätovne oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a je na neho z pohľadu § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. nazerané ako na samostatne zárobkovo činnú osobu, u ktorej už nie sú dané podmienky na prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (§ 26 ods. 2 uvedeného zákona). Jedinú podmienku, ktorú žalovaná podľa § 21 ods. 5 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. skúma a ktorá súvisí s dĺžkou obdobia, počas ktorého mal živnostník resp. samostatne zárobkovo činná osoba pozastavené prevádzkovanie živnostenského oprávnenia, je, či k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na prevádzkovanie živnosti alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba takýto príjem nedosiahne, jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 23. V uvedenom prípade dospela žalovaná resp. jej pobočka ku správnemu zisteniu vychádzajúc z podkladov zabezpečených od príslušného živnostenského úradu resp. zo živnostenského registra, že žalobca mal pozastavené prevádzkovanie živnostenského oprávnenia od 31. januára 2018 do 31. januára 2019 a od 22. marca 2019 do 22. marca 2022. V období celého mesiaca február 2019 a časti mesiaca marec 2019, konkrétne do 21. marca 2019, bol na prevádzkovanie živnosti oprávnený. Rovnako žalovaná skúmala splnenie podmienky podľa druhej vety § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., keď z údajov od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky k 1. júlu 2018 zistila, že za predchádzajúci kalendárny rok 2017 žalobca presiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmov (keďže podľa daňového priznania z 29. marca 2018 dosiahol za kalendárny rok 2017 príjem vo výške 6.208,15 € a zákonom bola ustanovená hranica príjmov vo výške 5.472,- €). Na základe uvedených zistení preto žalovaná správne konštatovala, že žalobcovi v dôsledku obnovenia živnostenského oprávnenia dňa 1. februára 2019 sa skončilo prerušenie resp. vznikla mu opätovne odvodová povinnosť v súvislosti s existenciou naďalej trvajúceho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Správny súd len pre doplnenie uvádza, že za predpokladu, ak by sa žalobca nerozhodol pre opätovné pozastavenie živnostenského oprávnenia, by takýto stav trval až do 30. júna 2019. Žalovaná by totiž až k 1. júlu 2019 opätovne preverovala podmienky trvania povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia odvíjajúce sa od príjmu dosiahnutého za predchádzajúci kalendárny rok. 24. Keďže ku zániku pozastavenia prevádzkovania živnosti došlo práve v období, kedy u žalobcu boli splnené všetky podmienky na trvanie resp. opätovný vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., obnovila sa mu aj odvodová povinnosť, ako už súd konštatoval vyššie. 25. Správne pritom poznamenáva aj žalovaná, že tá s pozastavením živnosti nemá nič do činenia, pretože žalobcu notifikovala iba v súvislosti s nesplnením odvodovej povinnosti v režime zákona č. 461/2003 Z. z.. Prerušenie živnostenského oprávnenia žalobca riešil s miestne príslušným živnostenským úradom v režime živnostenského zákona pričom opomenutie ďalšieho predĺženia ide v tomto prípade na žalobcovu ťarchu. 26. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu v podobe nevyhovujúcej právnej úpravy a peňažnej náhrady, na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia sú tieto irelevantné. Zároveň správny súd poukazuje na ustanovenie § 7 písm. c) a d) SSP, v zmysle ktorých správne súdy nepreskúmavajú všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak, súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. Napokon, peňažná náhrada, ktorú žalobca žiadal refundovať, bola vymožená žalovanou na základe napadnutého rozhodnutia, ktoré sa v predmetnom konaní ukázalo ako zákonné.
27. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa § 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.