Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 7Ssk/48/2026 0725100489 25. 06. 2026 Mgr. Michal Novotný ECLI:SK:NSSSR:2026:0725100489.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Novotného a členiek senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XX, H. W. A., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej č. 60085-2/2019-BA zo dňa 6. 8. 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 16Sas/8/2025-53 zo dňa 11. 12. 2025, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, ako prvostupňového správneho orgánu č. 700-0212462319-GC04/19 zo dňa 17. 5. 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmeho bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“), bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe predpísané poistné na nemocenské poistenie za mesiace február 2019 a marec 2019 v sume 35,19 eur, poistné na starobné poistenie v sume 143,99 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 37,99 eur, spolu v sume 217,17 eur (ďalej aj „poistné“). 2. Skonštatovala, že žalobcovi v danom období trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie z dôvodu, že splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie takéhoto poistenia, keď mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a zároveň jeho príjmy zo živnosti za rok 2017 presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti. Nevykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti tak nemalo vplyv na povinnosť žalobcu odviesť za toto obdobie poistné. 3. Dodala, že z dôvodu, že žalobca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, správny orgán prvého stupňa mal povinnosť žalobcovi dlžnú sumu predpísať. Nepriaznivá finančná či zdravotná situácia nemá vplyv na správnosť, resp. výšku predpísaného poistného. II. Konanie pred správnym súdom 4. Rozhodnutie žalovanej napadol žalobca správnou žalobou, o ktorej rozhodol správny súdu rozsudkom č. k. 16Sas/8/2025-53 zo dňa 11. 12. 2025 tak, že ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 5. Skonštatoval, že medzi účastníkmi neboli sporné skutkové okolnosti veci. Kľúčovou právnou otázkou bolo posúdenie, či bola žalovaná povinná skúmať, či žalobca, ktorý nemal v mesiacoch február a marec 2019 pozastavené prevádzkovanie živnosti, reálne ne/vykonával žiadnu činnosť. Správny súd považoval právnu úpravu v tejto otázke za jednoznačnú, a to pokiaľ ide o následky uplynutia doby pozastavenia prevádzkovania živnosti v podobe automatického skončenia prerušenia povinného
nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a obnovenia odvodovej povinnosti bez potreby (a aj možnosti) osobitného skúmania, či poistenec reálne vykonával samostatnú zárobkovú činnosť na základe takejto „obnovenej“ živnosti. Zdôraznil, že je výlučne na uvážení živnostníka, či si v záujme optimalizácie odvodov pozastaví (a to aj opakovane) alebo nepozastaví živnostenské oprávnenie. Uplynutím obdobia sa živnosť automaticky a bez ďalšieho obnovuje a živnostník je opätovne oprávnený na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a nazerá sa naňho ako na samostatne zárobkovo činnú osobu. Jedinou podmienkou, ktorú žalovaná podľa § 21 ods. 5 druhej vety zákona č 461/2003 Z. z. skúma je, či dosiahol príjem za relevantné obdobie uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 tohto zákona vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Zistenia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu, že v období od 1. 2. 2019 do 21. 3. 2019 bol žalobca oprávnený na prevádzkovanie živnosti a za rok 2017 dosiahol zákonom ustanovenú hranicu príjmov, považoval správny súd za správne. Správne potom žalovaná konštatovala, že žalobcovi opätovne vznikla odvodová povinnosť. III. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom trval na dôvodoch uvedených v žalobe. Opomenutie predĺženia pozastavenia živnosti odôvodňoval stresovými okolnosťami mimoriadneho zreteľa, bezodkladnou nápravou a nevykonávaním živnosti v mesiacoch február a marec 2019. Mal za to, že súd bol povinný rozhodnutie žalovanej zrušiť a aj zastaviť vymáhanie nezákonnej zrážky z jeho starobného dôchodku. Poukazoval na „absurdnú“ právnu úpravu, ktorá stanovuje automatické obnovenie živnosti po skončení prerušenia s tým, že kto iný ako správny súd by mal preskúmavať nezákonnosť legislatívy, poslancov, pracovníkov ústredného orgánu štátnej správy. Poukázal na to, že je chránenou osobou a správny súd sa ho mal zastať, a to aj v zmysle zásady „in dubio pro reo“. Navrhol napadnutý rozsudok správneho súdu zrušiť. 7. Žalovaná vo vyjadrení navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na tom, že vymáhanie sumy 217,17 eur malo byť zastavené z dôvodu okolností mimoriadneho zreteľa. Poukázal na nevýhodnosť právnej úpravy. IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom 9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 10. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 5 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ktorá podľa svojho čestného vyhlásenia opätovne začala vykonávať činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 alebo ktorá mala prerušené povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 26, vzniká odo dňa, od ktorého je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo odo dňa nasledujúceho po dni skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Podmienkou na vznik týchto poistení je, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu, v ktorom je opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ku dňu, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo ku dňu skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie takejto osobe zaniká 30. júna alebo 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako. Podľa § 26 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. 11. Žalobca v kasačnej sťažnosti nespochybňoval rozhodné skutkové okolnosti zistené v administratívnom konaní. Nečinil sporným, že v mesiacoch február a marec 2019 mal opäť (v dôsledku skončenia prerušenia živnostenských oprávnení) postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ani to, že v roku 2017 bol jeho príjem vo výške 6.208,15 eur (teda viac než suma 5.472 eur, ktorá predstavovala ustanovenú zákonnú hranicu príjmu). Naplnenie formálnych zákonných podmienok, uvedených vo vtedy platnej právnej úprave spojených so vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, teda nebolo medzi účastníkmi sporné. 12. Žalobca sa však domnieval, že dlžné poistné mu nemalo byť predpísané z dôvodov jeho zdravotného stavu a sociálneho postavenia, ako aj z dôvodu, že v skutočnosti samostatnú zárobkovú činnosť v týchto mesiacoch ani nerealizoval a len si zabudol včas predĺžiť prerušenie živnosti. 13. Zákon neumožňuje zohľadniť subjektívne okolnosti uvádzané žalobcom ako dôvody, pre ktoré by mohla žalovaná zvažovať (posúdiť a rozhodnúť sa), či dlžné poistné predpíše alebo nie. Je potrebné prisvedčiť argumentácii správneho súdu, že je na uvážení živnostníka, či a na aké obdobie si svoju živnosť pozastaví. Vo všeobecnosti žalobca nemá povinnosť zostať držiteľom živnostenských oprávnení, pokiaľ samostatnú zárobkovú činnosť dlhodobo nevykonáva resp. nemieni vykonávať. Pokiaľ sa rozhodne využiť zákonnú možnosť živnostenské oprávnenie len prerušiť a prerušenie živnostenských oprávnení opomenie včas predĺžiť, následky tohto opomenutia v podobe možného opätovného vzniku povinného poistenia (nemocenského a dôchodkového) v prípade naplnenia zákonných podmienok idú na jeho ťarchu, ako správne konštatoval správny súd. 14. Aj kasačný súd dospel k záveru, že argumenty žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť správnosť záveru správnych orgánov, že žalobca bol povinný za mesiace február a marec 2019 odviesť povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v celkovej sume 217,17 eur. Pretože tak neurobil, prvostupňový správny orgán podľa § 144 zákona o sociálnom poistení musel dlžné poistné žalobcovi predpísať a mohol na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia následne poistné od žalobcu aj vymáhať. 15. Ak žalobca namietal, že správny súd mal posúdiť „legálnosť“ právnej úpravy, poslancov, ako aj postupu zamestnancov žalovaného, tak je potrebné uviesť, že správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného (ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal), pričom dospel k záveru, že nedošlo k porušeniu zákona. Postupom poslancov pri prijímaní zákonov a „legálnosťou“ zákona by sa mohol v zmysle čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaoberať len v tom zmysle, či nie je daný dôvod na podanie návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Žalobca však sám ani len nenaznačil dôvod, prečo by aplikovaná zákonná úprava mala odporovať ústave alebo kvalifikovaným medzinárodným zmluvám. Taktiež záver správneho súdu, že prípadné rozhodovanie o náhrade škody patrí do právomoci civilných súdov, je správny. Okrem toho správny súd príhodne poukázal na to, že vymoženie sumy predpísaného poistného sa realizovalo na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia žalovanej. 16. Žalobca v kasačnej sťažnosti označil za absurdné, že po skončení prerušenia živnosti dochádza k jej obnoveniu. Ak však už pominuli účinky prerušenia, ktoré boli viazané na určitú dobu, tak je logické, že po jej uplynutí sa živnosť „obnovuje“. Je potrebné zopakovať, že živnostník, ktorý ďalej nemieni vykonávať podnikateľskú činnosť, môže svoje živnostenské oprávnenie zrušiť, prípadne znova požiadať o jeho prerušenie. Žalobca taktiež namietal, že správny súd mal v jeho prospech uplatniť zásadu „in dubio pro reo“, hoci žalovaný nerozhodoval o jeho vine. Nie je ani zrejmé, aké pochybnosti (dubium) mal žalobca na mysli.
V. Záver a trovy kasačného konania 17. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 18. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci nemal úspech a u žalovanej, ktorá bola síce úspešná, kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by jej nárok na náhradu trov priznal. 19. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.