Advokáti.Digital
UznesenieSprávny súd v Bratislave29. 10. 2025plný text

Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 16Sa/19/2024 z 29. 10. 2025

CitáciaUznesenie Správneho súdu v Bratislave z 29. októbra 2025, sp. zn. 16Sa/19/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101535.3

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Bratislave 16Sa/19/2024 0724101535 29. 10. 2025 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101535.3

Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. XXXXXX XXXX, zomrel XX. XXXX XXXX, naposledy bytom C. D. E. XXX/XX, F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave konanie zastavuje. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy doručenou správnemu súdu dňa 8. októbra 2024 sa žalobca domáhal, aby správny súd uložil žalovanej povinnosť rozhodnúť o jeho žiadosti o starobný dôchodok z 22. novembra 2023. 2. Prv, než správny súd mohol pristúpiť k preskúmaniu namietanej nezákonnosti v podobe nečinnosti žalovanej, zisťoval, či sú splnené procesné podmienky v zmysle § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na meritórne prejednanie a rozhodnutie veci. 3. Správny súd z lustrácie vykonanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že žalobca dňa XX. XXXX XXXX zomrel. Úmrtie žalobcu má zároveň preukázané z Oznámenia o úmrtí vydaného dňa 29. júla 2025 matričným úradom mesta Nové Zámky. Podľa § 35 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) (1) Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.(2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu má aj orgán verejnej správy. Podľa § 99 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 4. Jednou zo základných podmienok konania pred správnym súdom je procesná spôsobilosť účastníkov konania. Správny súdny poriadok neupravuje expressis verbis stratu procesnej subjektivity. V takomto prípade sa použijú na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti zákona č. 160/2015Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“). Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3 CSP (1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. (2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.(3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“) (1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. 5. V prejednávanom prípade je predmetom preskúmacieho konania pred správnym súdom (ne)zákonnosť namietanej nečinnosti žalovanej, teda efektivity, účelnosti a včasnosti vykonaných procesných úkonov v administratívnom konaní a či možno s ohľadom na jeho doterajší priebeh konštatovať, že žalovaná je nečinná, pokiaľ do dňa podania žaloby resp. do dňa rozhodovania správneho súdu v danom administratívnom konaní nerozhodla. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom prieskumu nie je konkrétne rozhodnutie alebo opatrenie žalovanej, ktoré by sa výrokom dotýkalo práv alebo oprávnených záujmov žalobcu a jeho prípadných majetkových práv. V danom prípade preto nemožno dospieť k záveru, že konanie sa týka majetkového sporu, v ktorom vy vzhľadom na jeho povahu bolo možné pokračovať. 6. Aj rozhodovacia prax kasačného súdu zdôrazňuje potrebu odlišovania, či je predmetom prieskumu nečinnosť v prebiehajúcom administratívnom konaní alebo priamo rozhodnutie ako jeho výsledok (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Ssk 91/2022 z 18. mája 2022). 7. Vzhľadom na skutočnosť, že sa v prejednávanom prípade nejedná o sporové konanie, ktoré je charakterizované o. i. kontradiktórnym postavením strán v spore a nejde ani o majetkový spor, teda o spor, ktorého predmetom by bolo plnenie, ale predmetom konania je posúdenie namietanej nečinnosti žalovanej, správny súd konštatuje, že s tým súvisiaca strata spôsobilosti žalobcu byť účastníkom súdneho konania predstavuje taký nedostatok súdneho konania, ktorý nemožno odstrániť a má za následok zastavenie konania postupom podľa § 99 písm. b) SSP. Podľa § 170 SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak: a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 8. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle § 170 písm. b) SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam