Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 4S/106/2024 0724101225 11. 06. 2025 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY -2Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., A., bytom E. X, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPSČPO3-2024/003896-003 zo dňa 31.07.2024, takto rozhodol: -2I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: -8I. Priebeh administratívneho konania 1. Prezident Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) oznámil žalobcovi dňa 06.05.2024 v súlade s § 140 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v relevantnom znení (ďalej len „zákon o HaZZ“) začatie konania vo veci jeho odvolania z funkcie nadriadeného – riaditeľa Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. V oznámení bol žalobca poučený o možnosti účinne obhajovať svoje práva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Vyjadrenie k návrhu na odvolanie mal žalobca doručiť na Prezídium HaZZ do 07.05.2024 do 14:00 hod. 2. Žalobca doručil dňa 07.05.2024 na Prezídium HaZZ vyjadrenie, v ktorom uviedol, že došlo k porušeniu § 16 ods. 2 zákona o HaZZ, pretože bol na neho vyvíjaný psychický a časový nátlak. Konkretizoval to určením termínu na predloženie vyjadrenia od prevzatia uvedeného oznámenia o začatí konania, teda do 14.00 hod. dňa 07.05.2024. Vo vyjadrení poukázal na výsledky svojej služobnej činnosti, ocenenia, vzdelávacie aktivity súvisiace so služobnou činnosťou, ako aj na športové aktivity. Na základe uvedených skutočností vo svojom písomnom vyjadrení požiadal o zváženie návrhu na jeho odvolanie z funkcie nadriadeného.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 3 zo dňa 28.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odvolal žalobcu z funkcie nadriadeného, a to dňom 31.05.2024. Žalovaný zároveň podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, podľa ktorého príslušník HaZZ vymenovaný do funkcie nadriadeného môže byť ministrom vnútra Slovenskej republiky odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu. K vylúčeniu odkladného účinku žalovaný uviedol, že vzhľadom na významnosť a dôležitosť úloh, ktoré vyplývajú z funkcie, je nevyhnutné zabezpečiť riadne plnenie úloh na úseku riadenia, organizovania a kontroly v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre a vzhľadom na ohrozenie tohto všeobecného záujmu, služobný orgán vylúčil odkladný účinok rozkladu. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČPO3-2024/003896-003 zo dňa 31.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca sa žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave dňa 14.08.2024 domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a žiadal ich zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 16.08.2024 bolo správnemu súdu doručené doplnenie žaloby. 6. Žalobca namietal, že žalovaný mu určil šikanózne krátku lehotu na podanie vyjadrenia k oznámeniu o začatí konania o návrhu na odvolanie z funkcie nadriadeného. Žalobca sa k návrhu vyjadril, i keď nevedel aké sú dôvody (podklady) pre jeho odvolanie. Uvedené oznámenie mu bolo doručené iba formálne s cieľom naplniť zákonom daný postup služobného úradu, avšak jednoznačne smerujúci vopred k jeho odvolaniu, čo vyplýva i z podaní prezidenta HaZZ zo dňa 20.05.2024 a 23.05.2024. Žalobca ďalej namietal, že prezident HaZZ začal konanie voči žalobcovi, avšak v medziach zákona nie je príslušným služobným orgánom, pretože služobným orgánom príslušným rozhodnúť vo veci odvolanie príslušníka z funkcie nadriadeného je výlučne minister. Žalobca namietal aj postup v súvislosti so záznamami prezidenta HaZZ, o ktorých obsahu nebol žalobca informovaný. Žalobca nemal informácie o tom, ako prezident HaZZ, ak konal ako prvostupňový služobný orgán, vyhodnotil jeho vyjadrenie a v ňom uplatnené námietky, resp. aké podklady predložil ministrovi, čím bol porušený § 16 ods. 3 zákona o HaZZ. Žalobca namietal aj skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný rozhodol podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ o vylúčení odkladného účinku rozkladu z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu, avšak v odôvodnení bola uvedená len všeobecná charakteristika, ktorá v takomto obsahu nie je preskúmateľná súdom, o to viac, ak dôsledkom takéhoto postupu bola okamžitá profesijná a služobná degradácia príslušníka vo funkcii nadriadeného. 7. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že minister opomenul napríklad vyhodnotiť platné služobné hodnotenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca na záver poukázal na viacero zákonných ustanovení, o ktoré oprel svoju žalobnú argumentáciu. 8. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie nadriadeného je nepreskúmateľný, pretože síce obsahuje vo výroku poukaz na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, avšak nie je v ňom explicitne uvedené, že žalobcu z funkcie nadriadeného odvoláva podľa § 50 ods. 2 tohto zákona o HaZZ, t.j. „bez uvedenia dôvodu“. Žalobca nespochybnil, že podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ príslušník, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného (§ 49 zákona o HaZZ), môže byť (no nemusí) z tejto funkcie odvolaný ministrom, „a to aj bez uvedenia dôvodu“, ale táto skutočnosť má byť uvedená vo výroku rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenie musí byť v súlade s výrokom, aby nevznikali žiadne pochybnosti o tom, o čom bolo v merite veci rozhodnuté. Tieto zákonné podmienky napadnuté prvostupňové rozhodnutie neobsahuje. 9. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie listín z administratívneho spisu vedeného v konaní o jeho odvolaní z funkcie nadriadeného, o ktorých obsahu nebol informovaný, i keď obsahujú stanovisko k jeho vyjadreniu zo dňa 07.05.2024. Z príslušných listín bolo zrejmé, že tieto obsahovali iba všeobecné
formulácie a citácie zákona a nepreukazovali splnenie hmotnoprávnych podmienok v konaní pre odvolanie žalobcu z funkcie. III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.11.2024 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď mal za to, že žalobca bol dostatočne skoro upozornený na začatie konania vo veci jeho odvolania z funkcie nadriadeného a na oznámenie písomne odpovedal. S prihliadnutím na predmet konania a vo vzťahu k schopnostiam a skúsenostiam žalobcu bol čas poskytnutý na vyjadrenie dostatočný a bolo v záujme žalobcu, aby sa vyjadril. Žalobca neodôvodnil námietku diskriminácie v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ani námietku nesúladu s dobrými mravmi. Vylúčenie odkladného účinku rozkladu bolo služobným orgánom riadne zdôvodnené a to z dôvodu nevyhnutného a naliehavého záujmu zabezpečenia riadneho plnenia úloh na úseku riadenia, organizovania a kontroly vykonávania štátnej služby v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. Žalovaný nesúhlasil s vyjadreniami žalobcu, že prezident HaZZ nezaujal stanovisko k jeho vyjadreniu, pretože písomné záznamy prezidenta HaZZ sú súčasťou spisového materiálu a prezident HaZZ sa v nich vyjadril ku všetkým námietkam žalobcu. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ jednoznačne vyplýva, že minister vnútra Slovenskej republiky môže príslušníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného, z tejto funkcie odvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Jedinou obligatórnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia je predchádzajúce vymenovanie do funkcie nadriadeného. Ide o prejav diskrečnej právomoci štátu, kedy sa ministrovi vnútra Slovenskej republiky ponecháva možnosť voľnej úvahy, či využije alebo nevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia tohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, či pristúpi k jeho realizácii. V prípade ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o HaZZ minister vnútra Slovenskej republiky vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne a autonómne rozhoduje v oblasti právne determinovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty. 12. Žalovaný taktiež trval na tom, že vylúčenie odkladného účinku rozkladu riadne zdôvodnil, keď ho oprel o požiadavku naliehavosti všeobecného záujmu. IV. Posúdenie veci správnym súdom 13. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 14. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2025 (§137 ods. 4 SSP). 15. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). 16. Podľa § 16 ods. 2 zákona o HaZZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého. Príslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti. 17. Podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie nadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.
18. Podľa § 141 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie. 19. Podľa § 141 ods. 4 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. 20. Podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť. Odkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon. 21. Podľa § 154 ods. 8 zákona o HaZZ, proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno odvolať. 22. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože podľa jeho tvrdenia neexistovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného a žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi. Zákon o HaZZ upravuje v § 50 dve situácie, kedy môže dôjsť k odvolaniu z funkcie nadriadeného. V prvom prípade ide o situáciu, keď sú naplnené konkrétne podmienky uvedené v § 50 ods. 1 zákona o HaZZ a po splnení týchto podmienok vedúci služobného úradu nadriadeného odvolá. Druhý spôsob predstavuje možnosť ministra odvolať nadriadeného aj bez udania dôvodu, to znamená bez splnenia akýchkoľvek vopred daných hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak dôjde k odvolaniu z funkcie nadriadeného z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 zákona o HaZZ, tieto musia byť v rozhodnutí presne pomenované a ich splnenie riadne odôvodnené. V prípade odvolania podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ sa uvedenie dôvodu a jeho odôvodnenie pre odvolanie z funkcie nevyžaduje. Jednoducho povedané, žalovanému z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ nevyplýva žiadna povinnosť označiť dôvody pre odvolanie nadriadeného. Samotná možnosť a posúdenie takéhoto postupu je ponechaná výlučne v kompetencii ministra. Z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ tak vyplýva veľmi extenzívna právomoc, v rámci ktorej zákonodarca ponechal na úvahe ministra, či túto kompetenciu využije. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správna úvaha je vyjadrením určitého stupňa voľnosti, ktorú správnemu orgánu pri rozhodovaní ponechal zákonodarca, a ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo vydané v rámci zákonných hraníc. Nebol dôvodný argument žalobcu, že i v prípade možnosti odvolať nadriadeného bez udania dôvodu, musí byť tento dôvod v rozhodnutí jasne pomenovaný a odôvodnený, pretože § 50 ods. 2 zákona o HaZZ by tak stratil svoje opodstatnenie a bol by v podstate bezúčelný. 23. K možnosti odvolania z funkcie bez udania dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024. V uvedenom prípade síce išlo o posúdenie možnosti odvolať člena súdnej rady bez udania dôvodu, avšak vo všeobecnosti je možné tieto závery aplikovať aj na prejednávaný prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom uznesení skonštatoval nasledovné: „Ústavný súd vo všeobecnej rovine uvádza, že požiadavka na odôvodnenie individuálneho právneho aktu má nespochybniteľný zmysel a obsahový význam. Odôvodnenie nie je samoúčelné, pretože vystupuje v pozícii nástroja, ktorý zabezpečuje možnosť preskúmania rozhodnutia. Prostredníctvom odôvodnenia sa zakladá možnosť konfrontácie rozhodnutia s právom aprobovanými dôvodmi rozhodovania.... To ale platí v situácii, keď právna úprava pozitívne a explicitne zakotvuje dôvody odvolania. Len vtedy totiž existuje hypotéza právnej normy slúžiaca ako referencia individuálneho právneho aktu o odvolaní z funkcie. V takom prípade odôvodnenie predstavuje prostriedok, ktorý umožňuje vyhodnotiť, či rozhodnutie bolo v konkrétnom prípade prijaté z dôvodov, ktoré právny poriadok pripúšťa, akceptuje a dovoľuje. V prípade zistenia nesúladu odôvodnenia s normatívne objektivizovanými dôvodmi rozhodnutia dokáže príslušný orgán, najmä opravná inštancia (stupeň), zabezpečiť súlad, a to na právom upravených opravných princípoch (napríklad kasačný princíp alebo apelačný princíp).“
24. Inak povedané, ak zákon ponecháva subjektu verejnej správy možnosť prijať rozhodnutie bez uvedenia dôvodu, prípadné dôvody uvedené v takomto rozhodnutí o odvolaní z funkcie nadriadeného by nebolo možné konfrontovať s objektívne ustanoveným zákonným kritériom. Predmetom skúmania správneho súdu tak bolo iba posúdenia splnenia jedinej zákonnom určenej podmienky, a to predchádzajúce vymenovania žalobcu do funkcie nadriadeného. Správny súd po oboznámení sa s administratívnym spisom konštatuje, že táto podmienka splnená bola, pretože žalobca bol dňa 01.12.2022 vymenovaný do funkcie riaditeľa HaZZ v Nitre. Z uvedeného preto nie je možné prijať záver, že žalovaný nerešpektoval zákon o HaZZ, neprekročil svoje kompetencie zverené mu týmto zákonom a nekonal ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce ponechal žalobcovi veľmi krátku lehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania, avšak zákon o HaZZ dĺžku lehoty v takomto prípade neupravuje, a jej určenie bolo ponechané iba na žalovanom. K uvedenému správny súd uvádza, že lehotu 24 hodín je možné považovať za neprimeranú a žalovaný by sa mal v budúcnosti vyhýbať ukladaniu takýchto krátkych lehôt v situáciách, keď jej poskytnutie neodôvodňujú konkrétne časové a skutkové okolnosti. Napriek tejto skutočnosti správny súd nevyhodnotil poskytnutie takejto krátkej lehoty za natoľko podstatnú okolnosť, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca sa k návrhu na začatie konania v určenej lehote riadne vyjadril a s ohľadom na 15-dňovú lehotu na podanie rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol žalobca uviesť všetky svoje námietky týkajúce sa jeho odvolania z funkcie, správny súd vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú. 25. S absenciou odôvodnenia rozhodnutia v prípade odvolanie z funkcie nadriadeného bez udania dôvodu súvisí aj samotná možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom takéhoto rozhodnutia. Žalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a nedostal dostatočný časový priestor na to, aby mohol reagovať a brániť svoje práva a právom chránené záujmy. 26. Správny súd na tomto mieste opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024, v ktorom skonštatoval: „Vyrovnanie sa s ďalšou sťažnostnou námietkou, ktorá smeruje k nemožnosti sťažovateľov vyjadriť sa k dôvodom odvolania z funkcií členov súdnej rady, sa akcesoricky a neoddeliteľne upína na vysporiadanie sa s potrebou odôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ teda ústavný súd už ustálil, že právomoc politických subjektov na odvolanie svojich nominantov v súdnej rade nemožno podmieniť existenciou materiálneho dôvodu na jej využitie, potom sú ďalšie úvahy o potrebe vyjadrovania v uvedenom kontexte zbytočné. Inak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v súdnej rade bez uvedenia dôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého objektivizácia nie je nijako potrebná.“ 27. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na svoje platné služobné hodnotenie, kariérny postup, zodpovedné plnenie služobných povinností počas doterajšieho pôsobenia v štátnej službe a viaceré ocenenia, ktoré žalovaný vôbec nezohľadnil. Na tomto mieste správny súd opätovne uvádza, že ani tieto skutočnosti nepredstavujú zákonnú prekážku pre uplatnenie diskrečnej právomoci ministra pristúpiť k využitiu možnosti odvolať nadriadeného z funkcie bez udania dôvodu. Správny súd preto uvedené námietku vyhodnotil ako bezpredmetnú. 28. Za rovnako bezpredmetnú správny súdu vyhodnotil aj námietku, že konanie voči žalobcovi začal prezident HaZZ, avšak v medziach zákona nie je príslušným služobným orgánom, pretože služobným orgánom príslušným rozhodnúť vo veci odvolanie príslušníka z funkcie nadriadeného je výlučne minister. Podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o HaZZ v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu; ak to ustanovuje osobitný predpis, na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného orgánu. Vedúcim služobného úradu je minister alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa odseku 2 vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, v tomto prípade prezident HaZZ. Je nutné zdôrazniť, že prezident HaZZ podal návrh na odvolanie z funkcie nadriadeného podľa § 140 ods. 3 zákona o HaZZ, avšak samotné rozhodnutie bolo ponechané na ministrovi vnútra Slovenskej republiky a prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím ministra vnútra Slovenskej republiky. 29. Žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie nadriadeného je nepreskúmateľný, pretože síce poukazoval vo výroku na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, avšak nie
je v ňom explicitne uvedené, že žalobcu z funkcie nadriadeného odvoláva podľa § 50 ods. 2 tohto zákona o HaZZ, t.j. „bez uvedenia dôvodu“. Túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil taktiež ako neopodstatnenú. Z prvostupňového rozhodnutia je možné jednoznačne určiť spôsob odvolania žalobcu, a to tak opakovaným poukázaním na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, tak vo výroku ako aj v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a aj výslovným uvedením, že ide o odvolanie z funkcie bez udania dôvodu v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia. 30. Žalobca ďalej v žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti, v ktorej žalovaný vylúčil odkladný účinok podaného rozkladu podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ. Správny súd sa čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku, resp. naliehavosť všeobecného záujmu, nebolo dostatočným spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené. Žalovaný až v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného záujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických a právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách riaditeľa Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre, ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti HaZZ. Správny súd zdôrazňuje, že aj samotné posúdenie vylúčenia odkladného účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného záujmu je ponechané na správnej úvahe orgánu verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Napriek skutočnosti, že išlo o veľmi všeobecné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku, ktoré naviac malo byť obsiahnuté už v prvostupňovom rozhodnutí, pretože sa vzťahovalo práve na rozklad podaný voči tomuto rozhodnutiu, správny súd nepovažoval takéto pochybenie žalovaného za dôvod na zrušenie napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia, pretože jeho zrušenie v časti vylúčenia odkladného účinku podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia a vrátenie veci žalovanému by v konečnom dôsledku neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu. 31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Samotné nedostatočné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku podaného rozkladu v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia, výlučne z dôvodu nešpecifikovania dôvodov pre vylúčenie odkladného účinku v prvostupňovom rozhodnutí (ktoré však samo o sebe bolo konvalidované neskorším i keď stručným odôvodnením v napadnutom rozhodnutí), by neviedlo k zmene samotného výroku, ale iba k zopakovaniu procesu jeho vydania, čo v tomto štádiu správny súd považoval za neúčelné, keďže žalobcovi by neboli oznámené iné dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí. 32. Správny súd na záver uvádza, že jeho úlohou v prejednávanom prípade nebolo posudzovať účelnosť či vecnú správnosť právnej úpravy týkajúcej sa odvolávania nadriadeného bez udania dôvodu, ale na základe administratívneho spisu vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. 33. Správny súd v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 6/2022 zo dňa 24.05.2023, v ktorom posudzoval súlad novely ustanovení § 61 ods. 5, 6, a 7 zákona č. 55/2017 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ktorým sa mienia a dopĺňajú niektoré zákony s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorom skonštatoval, že je nutné rozlišovať medzi ukončením štátnozamestnaneckého pomeru a odvolaní z hierarchickej pozície vedúceho štátneho zamestnanca. Žalobca síce v žalobe načrtol možnú diskrimináciu pri jeho odvolaní z funkcie nadriadeného, avšak túto úvahu bližšie nerozvinul. Nad rámec uvedeného správny súdu uvádza, že odvolaním žalobcu z funkcie nadriadeného nedošlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom rozhodnutí v bode 71 uviedol: „Samotný čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky chráni štátnych zamestnancov pred stanovením diskriminačného dôvodu prepustenia, ale neustanovuje povinnosť stanoviť konkrétne dôvod odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca. Je vecou koncepcie štátnej správy určovanou zákonodarcom, a nie ústavnosti, či zákon stanoví odvolanie vedúcich zamestnancov na základe konkrétnych dôvod alebo bez nich, ak nejde o kritérium diskriminačné. Z hľadiska demokratickej zodpovednosti za výkon štátnej správy možno uviesť, že s odvolaním
vedúceho zamestnanca musí súhlasiť štatutár daného štátneho orgánu alebo iný vedúci zamestnanec, čo vyplýva priamo z napadnutých ustanovení.“ 34. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 35. Dňa 21.10.2024 žalobca doručil na správny súd návrh na spojenie prejednávanej veci s konaním vedeným na správnom súde pod sp. zn. 3S/110/2024. Podaním zo dňa 27.03.2025 zobral žalobca tento návrh späť, preto o ňom správny súd nerozhodoval. 36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania. 37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: -2Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.