{"guid": "fd7f5ae2-d1dc-4229-8d8f-413ae5f87640:08bd9edf-fda3-4c25-9935-fe44e028dad3", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1", "spisova_znacka": "4S/106/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 4S/106/2024 z 11. 6. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 11. júna 2025, sp. zn. 4S/106/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1", "identifikacne_cislo": "0724101225", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Lucia Tóth", "sudca_id": 971, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lucia-toth-971", "datum_vydania": "2025-06-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Ssk/95/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "8a71fa99-4ceb-4707-b16c-13928cf4d2f0:e352630a-6798-4833-b622-2be169218e88", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/315", "nazov": "zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/315", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/315-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/08bd9edf-fda3-4c25-9935-fe44e028dad3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n4S/106/2024\n0724101225\n11. 06. 2025\nJUDr. Lucia Tóth\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724101225.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n-2Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov\nsenátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., A.,\nbytom E. X, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Šablica, advokát so\nsídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, 812 72 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPSČPO3-2024/003896-003 zo dňa 31.07.2024, takto\nrozhodol:\n-2I. Správny súd žalobu z a m i e t a.\nII. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n-8I.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Prezident Hasičského a záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) oznámil žalobcovi dňa 06.05.2024\nv súlade s § 140 ods. 3 zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v relevantnom znení\n(ďalej len „zákon o HaZZ“) začatie konania vo veci jeho odvolania z funkcie nadriadeného – riaditeľa\nKrajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. V oznámení bol žalobca poučený o možnosti účinne obhajovať svoje\npráva a záujmy, najmä vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Vyjadrenie k návrhu\nna odvolanie mal žalobca doručiť na Prezídium HaZZ do 07.05.2024 do 14:00 hod.\n2. Žalobca doručil dňa 07.05.2024 na Prezídium HaZZ vyjadrenie, v ktorom uviedol, že došlo k porušeniu\n§ 16 ods. 2 zákona o HaZZ, pretože bol na neho vyvíjaný psychický a časový nátlak. Konkretizoval to\nurčením termínu na predloženie vyjadrenia od prevzatia uvedeného oznámenia o začatí konania, teda\ndo 14.00 hod. dňa 07.05.2024. Vo vyjadrení poukázal na výsledky svojej služobnej činnosti, ocenenia,\nvzdelávacie aktivity súvisiace so služobnou činnosťou, ako aj na športové aktivity. Na základe uvedených\nskutočností vo svojom písomnom vyjadrení požiadal o zváženie návrhu na jeho odvolanie z funkcie\nnadriadeného.\n\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 3 zo dňa 28.05.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) odvolal žalobcu\nz funkcie nadriadeného, a to dňom 31.05.2024. Žalovaný zároveň podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ\nz dôvodu naliehavého všeobecného záujmu vylúčil odkladný účinok rozkladu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, podľa\nktorého príslušník HaZZ vymenovaný do funkcie nadriadeného môže byť ministrom vnútra Slovenskej\nrepubliky odvolaný, a to aj bez uvedenia dôvodu. K vylúčeniu odkladného účinku žalovaný uviedol, že\nvzhľadom na významnosť a dôležitosť úloh, ktoré vyplývajú z funkcie, je nevyhnutné zabezpečiť riadne\nplnenie úloh na úseku riadenia, organizovania a kontroly v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre\na vzhľadom na ohrozenie tohto všeobecného záujmu, služobný orgán vylúčil odkladný účinok rozkladu.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Žalovaný rozhodnutím č. SPSČPO3-2024/003896-003 zo dňa 31.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nŽaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu\n5. Žalobca sa žalobou podanou na Správnom súde v Bratislave dňa 14.08.2024 domáhal preskúmania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a žiadal ich zrušenie\na vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Dňa 16.08.2024 bolo správnemu súdu doručené\ndoplnenie žaloby.\n6. Žalobca namietal, že žalovaný mu určil šikanózne krátku lehotu na podanie vyjadrenia k oznámeniu\no začatí konania o návrhu na odvolanie z funkcie nadriadeného. Žalobca sa k návrhu vyjadril, i keď\nnevedel aké sú dôvody (podklady) pre jeho odvolanie. Uvedené oznámenie mu bolo doručené iba\nformálne s cieľom naplniť zákonom daný postup služobného úradu, avšak jednoznačne smerujúci\nvopred k jeho odvolaniu, čo vyplýva i z podaní prezidenta HaZZ zo dňa 20.05.2024 a 23.05.2024.\nŽalobca ďalej namietal, že prezident HaZZ začal konanie voči žalobcovi, avšak v medziach zákona nie je\npríslušným služobným orgánom, pretože služobným orgánom príslušným rozhodnúť vo veci odvolanie\npríslušníka z funkcie nadriadeného je výlučne minister. Žalobca namietal aj postup v súvislosti so\nzáznamami prezidenta HaZZ, o ktorých obsahu nebol žalobca informovaný. Žalobca nemal informácie\no tom, ako prezident HaZZ, ak konal ako prvostupňový služobný orgán, vyhodnotil jeho vyjadrenie\na v ňom uplatnené námietky, resp. aké podklady predložil ministrovi, čím bol porušený § 16 ods. 3 zákona\no HaZZ. Žalobca namietal aj skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný rozhodol podľa §\n154 ods. 7 zákona o HaZZ o vylúčení odkladného účinku rozkladu z dôvodu naliehavého všeobecného\nzáujmu, avšak v odôvodnení bola uvedená len všeobecná charakteristika, ktorá v takomto obsahu nie je\npreskúmateľná súdom, o to viac, ak dôsledkom takéhoto postupu bola okamžitá profesijná a služobná\ndegradácia príslušníka vo funkcii nadriadeného.\n7. Žalobca poukázal aj na tú skutočnosť, že minister opomenul napríklad vyhodnotiť platné služobné\nhodnotenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Žalobca na záver poukázal na viacero\nzákonných ustanovení, o ktoré oprel svoju žalobnú argumentáciu.\n8. V doplnení žaloby žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie\nnadriadeného je nepreskúmateľný, pretože síce obsahuje vo výroku poukaz na § 50 ods. 2 zákona\no HaZZ, avšak nie je v ňom explicitne uvedené, že žalobcu z funkcie nadriadeného odvoláva podľa §\n50 ods. 2 tohto zákona o HaZZ, t.j. „bez uvedenia dôvodu“. Žalobca nespochybnil, že podľa § 50 ods. 2\nzákona o HaZZ príslušník, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného (§ 49 zákona o HaZZ), môže\nbyť (no nemusí) z tejto funkcie odvolaný ministrom, „a to aj bez uvedenia dôvodu“, ale táto skutočnosť má\nbyť uvedená vo výroku rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenie musí byť v súlade s výrokom, aby nevznikali\nžiadne pochybnosti o tom, o čom bolo v merite veci rozhodnuté. Tieto zákonné podmienky napadnuté\nprvostupňové rozhodnutie neobsahuje.\n9. Žalobca požiadal žalovaného o poskytnutie listín z administratívneho spisu vedeného v konaní o jeho\nodvolaní z funkcie nadriadeného, o ktorých obsahu nebol informovaný, i keď obsahujú stanovisko k\njeho vyjadreniu zo dňa 07.05.2024. Z príslušných listín bolo zrejmé, že tieto obsahovali iba všeobecné\n\nformulácie a citácie zákona a nepreukazovali splnenie hmotnoprávnych podmienok v konaní pre\nodvolanie žalobcu z funkcie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.11.2024 žiadal žalobu ako\nnedôvodnú zamietnuť, keď mal za to, že žalobca bol dostatočne skoro upozornený na začatie konania\nvo veci jeho odvolania z funkcie nadriadeného a na oznámenie písomne odpovedal. S prihliadnutím na\npredmet konania a vo vzťahu k schopnostiam a skúsenostiam žalobcu bol čas poskytnutý na vyjadrenie\ndostatočný a bolo v záujme žalobcu, aby sa vyjadril. Žalobca neodôvodnil námietku diskriminácie\nv súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, ani námietku nesúladu s dobrými mravmi. Vylúčenie\nodkladného účinku rozkladu bolo služobným orgánom riadne zdôvodnené a to z dôvodu nevyhnutného\na naliehavého záujmu zabezpečenia riadneho plnenia úloh na úseku riadenia, organizovania a kontroly\nvykonávania štátnej služby v pôsobnosti Krajského riaditeľstva HaZZ v Nitre. Žalovaný nesúhlasil\ns vyjadreniami žalobcu, že prezident HaZZ nezaujal stanovisko k jeho vyjadreniu, pretože písomné\nzáznamy prezidenta HaZZ sú súčasťou spisového materiálu a prezident HaZZ sa v nich vyjadril\nku všetkým námietkam žalobcu.\n11. Žalovaný ďalej uviedol, že z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ jednoznačne vyplýva, že minister vnútra\nSlovenskej republiky môže príslušníka, ktorý bol vymenovaný do funkcie nadriadeného, z tejto funkcie\nodvolať, a to aj bez uvedenia dôvodu. Jedinou obligatórnou podmienkou pre aplikáciu tohto ustanovenia\nje predchádzajúce vymenovanie do funkcie nadriadeného. Ide o prejav diskrečnej právomoci štátu,\nkedy sa ministrovi vnútra Slovenskej republiky ponecháva možnosť voľnej úvahy, či využije alebo\nnevyužije predmetné oprávnenie dané mu zákonom, pričom nemusí uviesť konkrétne dôvody využitia\ntohto oprávnenia, pretože je iba na jeho vnútornom posúdení a následnom rozhodnutí, či pristúpi\nk jeho realizácii. V prípade ustanovenia § 50 ods. 2 zákona o HaZZ minister vnútra Slovenskej\nrepubliky vystupuje ako správny orgán, ktorý autoritatívne a autonómne rozhoduje v oblasti právne\ndeterminovaných subjektívnych práv subjektov so záväznými právnymi dôsledkami pre tieto subjekty.\n12. Žalovaný taktiež trval na tom, že vylúčenie odkladného účinku rozkladu riadne zdôvodnil, keď ho\noprel o požiadavku naliehavosti všeobecného záujmu.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n13. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná\na s odkazom na § 190 SSP ju zamietol.\n14. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2\nSSP, keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom\nsídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.06.2025 (§137 ods. 4 SSP).\n15. Podľa § 27 ods. 2 SSP, pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy\nvydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či\ntaké rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým\nnie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).\n16. Podľa § 16 ods. 2 zákona o HaZZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru\nmusí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého.\nPríslušník nesmie byť v súvislosti s výkonom štátnej služby prenasledovaný ani inak postihovaný za to,\nže podá na iného príslušníka alebo nadriadeného sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania\nalebo iné oznámenie o kriminalite a inej protispoločenskej činnosti.\n17. Podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, príslušník, ktorý bol podľa tohto zákona vymenovaný do funkcie\nnadriadeného, môže byť z tejto funkcie odvolaný ministrom, a to aj bez uvedenia dôvodu.\n\n18. Podľa § 141 ods. 1 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby\nbol spoľahlivo zistený stav veci. Na tento účel je povinný obstarať si podklady potrebné na rozhodnutie.\n19. Podľa § 141 ods. 4 zákona o HaZZ, služobný orgán postupuje v konaní v úzkej súčinnosti\ns účastníkom konania, je povinný mu umožniť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä\nsa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.\n20. Podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo\nak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný\nnenahraditeľnú ujmu, môže služobný orgán odkladný účinok vylúčiť; naliehavosť treba riadne odôvodniť.\nOdkladný účinok nemožno vylúčiť, ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n21. Podľa § 154 ods. 8 zákona o HaZZ, proti rozhodnutiu o vylúčení odkladného účinku sa nemožno\nodvolať.\n22. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, pretože podľa jeho\ntvrdenia neexistovali dôvody pre odvolanie žalobcu z funkcie nadriadeného a žalovaný konal v rozpore\ns dobrými mravmi. Zákon o HaZZ upravuje v § 50 dve situácie, kedy môže dôjsť k odvolaniu z funkcie\nnadriadeného. V prvom prípade ide o situáciu, keď sú naplnené konkrétne podmienky uvedené v §\n50 ods. 1 zákona o HaZZ a po splnení týchto podmienok vedúci služobného úradu nadriadeného\nodvolá. Druhý spôsob predstavuje možnosť ministra odvolať nadriadeného aj bez udania dôvodu, to\nznamená bez splnenia akýchkoľvek vopred daných hmotnoprávnych podmienok. Z uvedeného vyplýva,\nže v prípade, ak dôjde k odvolaniu z funkcie nadriadeného z dôvodov uvedených v § 50 ods. 1 zákona\no HaZZ, tieto musia byť v rozhodnutí presne pomenované a ich splnenie riadne odôvodnené. V prípade\nodvolania podľa § 50 ods. 2 zákona o HaZZ sa uvedenie dôvodu a jeho odôvodnenie pre odvolanie\nz funkcie nevyžaduje. Jednoducho povedané, žalovanému z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ nevyplýva\nžiadna povinnosť označiť dôvody pre odvolanie nadriadeného. Samotná možnosť a posúdenie takéhoto\npostupu je ponechaná výlučne v kompetencii ministra. Z § 50 ods. 2 zákona o HaZZ tak vyplýva veľmi\nextenzívna právomoc, v rámci ktorej zákonodarca ponechal na úvahe ministra, či túto kompetenciu\nvyužije. Z § 27 ods. 2 SSP vyplýva, že pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom\npovolenej správnej úvahy, preskúmava súd iba to, či takéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Správna úvaha je vyjadrením určitého stupňa voľnosti, ktorú správnemu orgánu\npri rozhodovaní ponechal zákonodarca, a ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie,\naké uzná za najvhodnejšie, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia,\nako aj prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že bolo vydané v rámci zákonných hraníc. Nebol\ndôvodný argument žalobcu, že i v prípade možnosti odvolať nadriadeného bez udania dôvodu, musí byť\ntento dôvod v rozhodnutí jasne pomenovaný a odôvodnený, pretože § 50 ods. 2 zákona o HaZZ by tak\nstratil svoje opodstatnenie a bol by v podstate bezúčelný.\n23. K možnosti odvolania z funkcie bez udania dôvodu sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024. V uvedenom prípade síce išlo\no posúdenie možnosti odvolať člena súdnej rady bez udania dôvodu, avšak vo všeobecnosti je možné\ntieto závery aplikovať aj na prejednávaný prípad. Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom\nuznesení skonštatoval nasledovné: „Ústavný súd vo všeobecnej rovine uvádza, že požiadavka\nna odôvodnenie individuálneho právneho aktu má nespochybniteľný zmysel a obsahový význam.\nOdôvodnenie nie je samoúčelné, pretože vystupuje v pozícii nástroja, ktorý zabezpečuje možnosť\npreskúmania rozhodnutia. Prostredníctvom odôvodnenia sa zakladá možnosť konfrontácie rozhodnutia\ns právom aprobovanými dôvodmi rozhodovania.... To ale platí v situácii, keď právna úprava pozitívne\na explicitne zakotvuje dôvody odvolania. Len vtedy totiž existuje hypotéza právnej normy slúžiaca ako\nreferencia individuálneho právneho aktu o odvolaní z funkcie. V takom prípade odôvodnenie predstavuje\nprostriedok, ktorý umožňuje vyhodnotiť, či rozhodnutie bolo v konkrétnom prípade prijaté z dôvodov,\nktoré právny poriadok pripúšťa, akceptuje a dovoľuje. V prípade zistenia nesúladu odôvodnenia s\nnormatívne objektivizovanými dôvodmi rozhodnutia dokáže príslušný orgán, najmä opravná inštancia\n(stupeň), zabezpečiť súlad, a to na právom upravených opravných princípoch (napríklad kasačný princíp\nalebo apelačný princíp).“\n\n24. Inak povedané, ak zákon ponecháva subjektu verejnej správy možnosť prijať rozhodnutie bez\nuvedenia dôvodu, prípadné dôvody uvedené v takomto rozhodnutí o odvolaní z funkcie nadriadeného\nby nebolo možné konfrontovať s objektívne ustanoveným zákonným kritériom. Predmetom skúmania\nsprávneho súdu tak bolo iba posúdenia splnenia jedinej zákonnom určenej podmienky, a to\npredchádzajúce vymenovania žalobcu do funkcie nadriadeného. Správny súd po oboznámení sa\ns administratívnym spisom konštatuje, že táto podmienka splnená bola, pretože žalobca bol dňa\n01.12.2022 vymenovaný do funkcie riaditeľa HaZZ v Nitre. Z uvedeného preto nie je možné prijať\nzáver, že žalovaný nerešpektoval zákon o HaZZ, neprekročil svoje kompetencie zverené mu týmto\nzákonom a nekonal ani v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný síce ponechal žalobcovi veľmi krátku\nlehotu na vyjadrenie sa k oznámeniu o začatí konania, avšak zákon o HaZZ dĺžku lehoty v takomto\nprípade neupravuje, a jej určenie bolo ponechané iba na žalovanom. K uvedenému správny súd uvádza,\nže lehotu 24 hodín je možné považovať za neprimeranú a žalovaný by sa mal v budúcnosti vyhýbať\nukladaniu takýchto krátkych lehôt v situáciách, keď jej poskytnutie neodôvodňujú konkrétne časové\na skutkové okolnosti. Napriek tejto skutočnosti správny súd nevyhodnotil poskytnutie takejto krátkej\nlehoty za natoľko podstatnú okolnosť, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nŽalobca sa k návrhu na začatie konania v určenej lehote riadne vyjadril a s ohľadom na 15-dňovú\nlehotu na podanie rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu, v ktorom mohol žalobca uviesť všetky\nsvoje námietky týkajúce sa jeho odvolania z funkcie, správny súd vyhodnotil túto námietku ako\nneopodstatnenú.\n25. S absenciou odôvodnenia rozhodnutia v prípade odvolanie z funkcie nadriadeného bez udania\ndôvodu súvisí aj samotná možnosť oboznámiť sa a vyjadriť sa k podkladom takéhoto rozhodnutia.\nŽalobca uviedol, že nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom administratívneho spisu a nedostal\ndostatočný časový priestor na to, aby mohol reagovať a brániť svoje práva a právom chránené záujmy.\n26. Správny súd na tomto mieste opätovne poukazuje na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky\nv uznesení sp. zn. II. ÚS 298/2024 zo dňa 30.05.2024, v ktorom skonštatoval: „Vyrovnanie sa s ďalšou\nsťažnostnou námietkou, ktorá smeruje k nemožnosti sťažovateľov vyjadriť sa k dôvodom odvolania\nz funkcií členov súdnej rady, sa akcesoricky a neoddeliteľne upína na vysporiadanie sa s potrebou\nodôvodnenia rozhodnutia o odvolaní. Pokiaľ teda ústavný súd už ustálil, že právomoc politických\nsubjektov na odvolanie svojich nominantov v súdnej rade nemožno podmieniť existenciou materiálneho\ndôvodu na jej využitie, potom sú ďalšie úvahy o potrebe vyjadrovania v uvedenom kontexte zbytočné.\nInak povedané, ak vláda a národná rada môžu odvolať reprezentanta v súdnej rade bez uvedenia\ndôvodu, nie je namieste uvažovať o možnosti vyjadrenia sa k dôvodu, ktorého objektivizácia nie je nijako\npotrebná.“\n27. Žalobca vo svojej žalobe poukázal na svoje platné služobné hodnotenie, kariérny postup,\nzodpovedné plnenie služobných povinností počas doterajšieho pôsobenia v štátnej službe a viaceré\nocenenia, ktoré žalovaný vôbec nezohľadnil. Na tomto mieste správny súd opätovne uvádza, že ani\ntieto skutočnosti nepredstavujú zákonnú prekážku pre uplatnenie diskrečnej právomoci ministra pristúpiť\nk využitiu možnosti odvolať nadriadeného z funkcie bez udania dôvodu. Správny súd preto uvedené\nnámietku vyhodnotil ako bezpredmetnú.\n28. Za rovnako bezpredmetnú správny súdu vyhodnotil aj námietku, že konanie voči žalobcovi začal\nprezident HaZZ, avšak v medziach zákona nie je príslušným služobným orgánom, pretože služobným\norgánom príslušným rozhodnúť vo veci odvolanie príslušníka z funkcie nadriadeného je výlučne minister.\nPodľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona o HaZZ v služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach\nslužobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje vedúci služobného úradu; ak to ustanovuje osobitný\npredpis, na rozhodnutie vo veciach služobného pomeru je potrebný predchádzajúci súhlas príslušného\norgánu. Vedúcim služobného úradu je minister alebo v rozsahu ním ustanovenom iná osoba podľa\nodseku 2 vo vzťahu k príslušníkom Hasičského a záchranného zboru, v tomto prípade prezident HaZZ.\nJe nutné zdôrazniť, že prezident HaZZ podal návrh na odvolanie z funkcie nadriadeného podľa § 140\nods. 3 zákona o HaZZ, avšak samotné rozhodnutie bolo ponechané na ministrovi vnútra Slovenskej\nrepubliky a prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím ministra vnútra\nSlovenskej republiky.\n29. Žalobca uviedol, že výrok prvostupňového rozhodnutia o jeho odvolaní z funkcie nadriadeného\nje nepreskúmateľný, pretože síce poukazoval vo výroku na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, avšak nie\n\nje v ňom explicitne uvedené, že žalobcu z funkcie nadriadeného odvoláva podľa § 50 ods. 2 tohto\nzákona o HaZZ, t.j. „bez uvedenia dôvodu“. Túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil taktiež ako\nneopodstatnenú. Z prvostupňového rozhodnutia je možné jednoznačne určiť spôsob odvolania žalobcu,\na to tak opakovaným poukázaním na § 50 ods. 2 zákona o HaZZ, tak vo výroku ako aj v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia, a aj výslovným uvedením, že ide o odvolanie z funkcie bez udania dôvodu\nv odôvodnení prvostupňového rozhodnutia.\n30. Žalobca ďalej v žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v časti,\nv ktorej žalovaný vylúčil odkladný účinok podaného rozkladu podľa § 154 ods. 7 zákona o HaZZ. Správny\nsúd sa čiastočne stotožnil s tvrdením žalobcu, že vylúčenie odkladného účinku, resp. naliehavosť\nvšeobecného záujmu, nebolo dostatočným spôsobom v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnené.\nŽalovaný až v napadnutom rozhodnutí objasnil skutočnosti, v ktorých videl ohrozenie všeobecného\nzáujmu na neodkladnom zabezpečení úloh na úseku ochrany života, zdravia a majetku fyzických\na právnických osôb, pričom žalovaný uviedol skôr všeobecné úvahy o úlohách riaditeľa Krajského\nriaditeľstva HaZZ v Nitre, ako aj úlohách ministra vnútra pri zabezpečovaní činnosti HaZZ. Správny súd\nzdôrazňuje, že aj samotné posúdenie vylúčenia odkladného účinku z dôvodu naliehavosti všeobecného\nzáujmu je ponechané na správnej úvahe orgánu verejnej správy, ktorý takéto rozhodnutie vydal. Napriek\nskutočnosti, že išlo o veľmi všeobecné odôvodnenie vylúčenia odkladného účinku, ktoré naviac malo\nbyť obsiahnuté už v prvostupňovom rozhodnutí, pretože sa vzťahovalo práve na rozklad podaný voči\ntomuto rozhodnutiu, správny súd nepovažoval takéto pochybenie žalovaného za dôvod na zrušenie\nnapadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia, pretože jeho zrušenie v časti vylúčenia odkladného\núčinku podaného rozkladu voči prvostupňovému rozhodnutiu z dôvodu nedostatočného odôvodnenia\na vrátenie veci žalovanému by v konečnom dôsledku neviedlo k podstatnej zmene v prospech žalobcu.\n31. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, podľa ktorého dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu\nmôže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje\npreto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či\nvýhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Samotné nedostatočné odôvodnenie vylúčenia odkladného\núčinku podaného rozkladu v prvostupňovom rozhodnutí nie je možné považovať za takú vadu konania,\nktorá by spôsobovala nezákonnosť samotného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia,\nvýlučne z dôvodu nešpecifikovania dôvodov pre vylúčenie odkladného účinku v prvostupňovom\nrozhodnutí (ktoré však samo o sebe bolo konvalidované neskorším i keď stručným odôvodnením\nv napadnutom rozhodnutí), by neviedlo k zmene samotného výroku, ale iba k zopakovaniu procesu jeho\nvydania, čo v tomto štádiu správny súd považoval za neúčelné, keďže žalobcovi by neboli oznámené\niné dôvody, ako tie, ktoré boli uvedené v napadnutom rozhodnutí.\n32. Správny súd na záver uvádza, že jeho úlohou v prejednávanom prípade nebolo posudzovať účelnosť\nči vecnú správnosť právnej úpravy týkajúcej sa odvolávania nadriadeného bez udania dôvodu, ale\nna základe administratívneho spisu vyhodnotiť, či napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n33. Správny súd v tejto veci poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. PL. ÚS 6/2022 zo dňa 24.05.2023, v ktorom posudzoval súlad novely ustanovení § 61 ods. 5,\n6, a 7 zákona č. 55/2017 Z. z o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 453/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s ktorým sa mienia a dopĺňajú niektoré\nzákony s Ústavou Slovenskej republiky, v ktorom skonštatoval, že je nutné rozlišovať medzi ukončením\nštátnozamestnaneckého pomeru a odvolaní z hierarchickej pozície vedúceho štátneho zamestnanca.\nŽalobca síce v žalobe načrtol možnú diskrimináciu pri jeho odvolaní z funkcie nadriadeného, avšak\ntúto úvahu bližšie nerozvinul. Nad rámec uvedeného správny súdu uvádza, že odvolaním žalobcu\nz funkcie nadriadeného nedošlo k ukončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky v citovanom rozhodnutí v bode 71 uviedol: „Samotný čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\nchráni štátnych zamestnancov pred stanovením diskriminačného dôvodu prepustenia, ale neustanovuje\npovinnosť stanoviť konkrétne dôvod odvolania z funkcie vedúceho zamestnanca. Je vecou koncepcie\nštátnej správy určovanou zákonodarcom, a nie ústavnosti, či zákon stanoví odvolanie vedúcich\nzamestnancov na základe konkrétnych dôvod alebo bez nich, ak nejde o kritérium diskriminačné.\nZ hľadiska demokratickej zodpovednosti za výkon štátnej správy možno uviesť, že s odvolaním\n\nvedúceho zamestnanca musí súhlasiť štatutár daného štátneho orgánu alebo iný vedúci zamestnanec,\nčo vyplýva priamo z napadnutých ustanovení.“\n34. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby,\na preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n35. Dňa 21.10.2024 žalobca doručil na správny súd návrh na spojenie prejednávanej veci s konaním\nvedeným na správnom súde pod sp. zn. 3S/110/2024. Podaním zo dňa 27.03.2025 zobral žalobca tento\nnávrh späť, preto o ňom správny súd nerozhodoval.\n36. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, na základe ktorého možno spravodlivo od žalobcu\npožadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\n-2Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,\nna Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia\nopravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods.\n1 SSP zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {"stav": {"sz": "7Ssk/95/2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "8a71fa99-4ceb-4707-b16c-13928cf4d2f0:e352630a-6798-4833-b622-2be169218e88", "datum": "2026-01-28", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}