Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 1S/78/2024 0724100826 11. 11. 2025 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100826.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom X D. E., A., C. F. G., štátny občan Egyptskej arabskej republiky, zastúpený DETVAI LUDIK MALÝ | DLMU Advokátska kancelária, so sídlom Cukrová 14, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, Regrútska 4, Bratislava a 2/ Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného 2/ č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021 a o uloženie povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu, takto rozhodol: I. Súd žalobu v časti preskúmania opatrenia žalovaného v 2/ rade č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021 o d m i e t a. II. Súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sprístupniť požadovanú informáciu z a m i e t a. III. Žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava rozhodnutím č.: PPZ-HCPBA2-2019/003015-013 z 26.03.2019 (ďalej aj len ,,potvrdzujúce rozhodnutie o vyhostení“) ako odvolací orgán potvrdilo rozhodnutie žalovaného 1/ - Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava č.: PPZHCP-BA6-126-009/2018-AV z 25.04.2018 (ďalej aj len ,,rozhodnutie o vyhostení“), ktorým správny orgán rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu na územie Egyptskej arabskej republiky a zároveň uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky (SR) a na územie všetkých členských štátov na dobu 10 rokov. Dôvodom pre vydanie rozhodnutia o vyhostení bola vedomosť prvostupňového orgánu o tom, že žalobca má predstavovať vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o pobyte cudzincov“), pričom táto skutočnosť mala byť preukázaná z úradného záznamu z oboznámenia s utajovanou písomnosťou so stupňom utajenia „VÝHRADNÉ“, ktorého pôvodcom je Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava a ktorý je zaprotokolovaný ako príloha úradného záznamu č. PPZ-HCP-BA6-126/2018-AV. Správny orgán dňa 25.04.2018 začal konanie vo veci administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov na základe utajovanej písomnosti, ktorej pôvodcom je Národná protiteroristická jednotka Národnej kriminálnej
agentúry prezídia Policajného zboru (právny predchodca žalovaného 2/). Predmetná písomnosť mala obsahovať konkrétne dôvody, ktorých záverom má byť, že žalobca predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu. Z dôvodu, že sa jednalo o utajovanú písomnosť stupňa utajenia VÝHRADNÉ“, táto nemohla byť súčasťou spisového materiálu ku konaniu o vyhostení (ďalej aj len ,,,utajovaná skutočnosť“). Žalobca podal voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu o vyhostení žalobu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 7Sa/41/2019 z 30. júla 2019 tak, že správnu žalobu odmietol ako oneskorene podanú podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP. Predmetné uznesenie o odmietnutí žaloby nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2019. 2. Právny zástupca žalobcu dňa 30. 10. 2020 doručil žalovanému 1/ žiadosť o nahliadnutie do spisu vedeného ku konaniu o vyhostení, ktorou sa s odkazom na nálezy Ústavného súdu SR domáhal sprístupnenia spisu, vrátane časti označenej ako ,,utajená skutočnosť“. Žalovaný 1/ reagoval na túto žiadosť listom č. PPZ-HCP-BA6-15-040/2020-AV z 04.11.2020, kde žalobcovi oznámil termín, kedy mu umožní nahliadnuť do spisu, pričom ho upozornil, že k nahliadnutiu bude možné predložiť len listiny tvoriace spisový materiál a ním požadovaná utajovaná skutočnosť tento spisový materiál netvorí, keďže ide o utajovanú skutočnosť a nahliadnutie do takého dokumentu, ako aj samotný dokument podliehajú režimu v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon ochrane utajovaných skutočností“). 3. Dňa 25.11.2020 doručil právny zástupca žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného 2/ žiadosť o oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou v zmysle § 35 ods. 3 zákona o ochrane utajovaných skutočností. Dňa 28.01.2021 doručil právny zástupca žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného 2/ opakovanú žiadosť. Žiadosti žalobcu boli odstúpené žalovanému 1/ na vybavenie. Žalovaný 1/ reagoval na tieto žiadosti listom - opatrením č. PPZ-HCP-BA6-6-047/2021- AV z 05.03.2021 (ďalej aj len „opatrenie 1“), ktorým nevyhovel žiadostiam žalobcu s odôvodnením, že dňa 19.01.2021 bola žalovanému 1/ doručená od právneho predchodcu žalovaného 2/ písomnosť – opatrenie žalovaného 2/ č. PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V (ďalej aj len „opatrenie 2“), ktorou právny predchodca žalovaného 2/ oznámil, že nedáva právnemu zástupcovi žalobcu súhlas na jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou. Obsah opatrenia 2 nebol žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi sprístupnený. II. Žaloba 4. Žalobca zastúpený advokátom podal včas voči napadnutému opatreniu 1 a opatreniu 2 žalobu, v ktorej poukázal na to, že rozhodnutím o vyhostení sa mu výrazne a v súčasnosti už nenapraviteľne zasiahlo do osobného a rodinného života a do dnešného dňa nepozná žiadne konkrétne dôvody. Napadnutým opatrením 1 a opatrením 2 mu bolo opätovne upreté právo oboznámiť s týmito dôvodmi, čím mu je znemožnená jeho právna obrana. Žalobca uviedol, že napadnuté opatrenie 1 a opatrenie 2 majú povahu opatrení v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), vzhľadom na skutočnosť, že nie sú rozhodnutiami, avšak sa nimi priamo a bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd žalobcu. 5. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016-131 z 12.12.2018. V tejto súvislosti namietal, že opatrením 1 a opatrením 2 bol postup príslušných správnych orgánov v rozpore so základnými právami a slobodami žalobcu. Podľa žalobcu konaním žalovaného 1 a žalovaného 2 došlo k porušeniu základných ľudských práv žalobcu podľa čl. 46 a čl. 48 Ústavy SR, a to najmä k porušeniu práva na obhajobu, keďže vzhľadom na to, že žalobcovi opätovne neboli sprístupnené informácie, ktoré mali zakladať ako jediné a rozhodujúce dôvod na vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení – žalobca nemal možnosť akokoľvek sa v konaní o svojom administratívnom vyhostení brániť, vyjadriť sa k predmetným skutočnostiam a podať prípadné vysvetlenie. Zároveň bol podľa žalobcu konaním žalovaného 1 a žalovaného 2 porušený článok 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach. 6. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný 1 a žalovaný 2 postupovali aj v rozpore s § 35 ods. 2 a 3 zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností. 7. Žalobca navrhol, aby správny súd v zmysle § 27 ods. 1 SSP v spojení s § 191 ods. 3 SSP zrušil napadnuté opatrenie 2, ktoré je podkladom pre opatrenie 1.
8. Žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetom opatrenia 1 a opatrenia 2 je sprístupnenie určitých informácií zodpovedajúcich utajovanej skutočnosti, tak navrhuje, aby správny súd postupoval v konaní podľa § 193 SSP. 9. V rámci petitu žalobca navrhol, aby správny súd vyhovel žalobe a: ,,1. uložil žalovanému 1 a žalovanému 2 v konaní, aby v lehote určenej správnym súdom uviedli dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú Utajovanú skutočnosť sprístupniť, 2. v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) a písm. g) Správneho súdneho poriadku rozsudkom zrušil Rozhodnutie Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA2-2019/003015-013 zo dňa 26.03.2019, ako aj opatrenie Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V, 3. v rozsudku uložil žalovanému 1 a žalovanému 2, ako osobám povinným sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – Utajovanú skutočnosť.“ III. Vyjadrenie žalovaného 10. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení namietali rozporuplnosť a celkovú zmätočnosť žaloby a nevykonateľnosť žalobného petitu. 11. Ďalej namietali, že žalobca ako opatrenia označuje odpoveď žalovaného 1/ na jeho žiadosť o nahliadnutie, ako aj písomnosť právneho predchodcu žalovaného 2/, pričom podľa žalovaného ani jedna z uvedených písomností nepredstavuje opatrenie. K tomu ďalej uviedol, že predmetná správna žaloba nemôže konvalidovať alebo zhojiť oneskorené podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu o vyhostení z dôvodu márneho uplynutia zákonnej lehoty na jej podanie. 12. Nesúhlasné stanovisko žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/ nie je možné považovať za akt vydaný v správnom konaní z dôvodu, že nesúhlasné stanovisko nie je aktom v pravom zmysle slova, teda nepredstavuje jednostranný prejav vôle správneho orgánu na základe posúdenia právnych aspektov a posúdenia faktického, t. j. skutkového stavu. Preto žaloba smerujúca k zrušeniu žalobcom tvrdeného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, resp. jemu podriadených súčastí nemá podľa názoru žalovaných žiaden zákonný podklad a považuje ju v celom rozsahu za neopodstatnenú a bez legitímneho základu. V tejto súvislosti žalovaní vzniesli námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. 13. Ďalej uviedli, že považujú za podstatné, že podklad, resp. informácia alebo utajovaná skutočnosť bola výsledkom určitej zákonom umožnenej a dovolenej činnosti iného subjektu, v tomto prípade právneho predchodcu žalovaného 2/, ako pôvodcu utajovanej skutočnosti, pričom táto bola pre žalovaného 1/ nezmeniteľná a záväzná a od tejto sa odvíjali ďalšie postupy žalovaného 1/. Utajovaná skutočnosť bola získaná jednoznačne a bez pochybností zákonným spôsobom v rámci operatívno pátracej činnosti útvarov, resp. subjektov žalovaného 1/. Postup jednotlivých útvarov, vrátane právneho predchodcu žalovaného 2/, bol v súvislosti so žiadosťou právneho zástupcu žalobcu o jednorazové oboznámenie sa s utajovanou skutočnosťou zákonný a správny a žalovaný 1/ v tomto prípade nevydal žiadne rozhodnutie ani opatrenie, keďže sa v predmetnej veci nejednalo o administratívne konanie. 14. Žalovaní ďalej uviedli, že informácia o bezpečnostnom riziku je výsledkom operatívno - pátracej činnosti príslušných útvarov, resp. právneho predchodcu žalovaného 2/, ktorá bola plne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky a ktorá podlieha režimu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností so stupňom utajenia „VYHRADENÉ“, a to vzhľadom na citlivosť a závažnosť obsahu samotnej utajovanej skutočnosti a negatívne medzinárodné konzekvencie priamo nadväzujúce na moment oboznámenia sa s predmetnou utajovanou skutočnosťou neoprávnenými osobami, medzi ktorých patrí aj žalobca a jeho právny zástupca. Z uvedeného podľa žalovaného 1/ vyplýva, že utajovaná skutočnosť, ktorej sprístupnenia sa žalobca v tomto konaní domáha, je tak závažného charakteru a medzinárodného významu, že jej sprístupnenie na to neoprávneným osobám prostredníctvom akéhokoľvek súdneho alebo správneho konania je vylúčená. Sprístupnenie uvedenej informácie zakazuje, resp. vylučuje zákon č. 215/2004 Z. z. ex lege.
15. Žalovaní poukázali na to, že nahliadnutie do utajovanej časti administratívneho spisu podlieha režimu podľa zákona č. 215/2004 Z. z., z ktorého vyplýva, že s utajovanými skutočnosťami sa môže oboznámiť len advokát žalobcu, a to na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí. Žalovaný 1/ je viazaný vyjadrením právneho predchodcu žalovaného 2/. 16. Žalovaný ďalej uviedol, že neporušil § 35 ods. 2 a 3 zákona č. 215/2004 Z. z., pretože administratívny spis obsahuje záznam o oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou vedenou pod č. p.: PPZ-HCPBA6-126/2018-AV zo dňa 25.04.2018, avšak konkrétnou informáciou disponuje iba právny predchodca žalovaného 2/. Z uvedeného dôvodu táto písomnosť nie je súčasťou administratívneho spisu žalobcu. IV. Replika žalobcu a duplika žalovaného 17. Žalobca na vyjadrenie žalovaných reagoval replikou, v ktorej zdôraznil, že opatrením orgánu verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté, pričom je zrejmé, že písomnosť žalovaného 2 (opatrenie 2), i keď nie je formálne označená ako „opatrenie“, je potrebné považovať za opatrenie v zmysle SSP. Žalobca poukázal na to, že nemá inú právnu možnosť, ako predmetné opatrenie 2 napadnúť v tomto konaní a v prípade, ak by mu bolo odopreté právo preskúmania opatrenia súdnou cestou, uvedené by zakladalo možnosť správnych orgánov odpierať práva fyzickým a právnickým osobám na základe svojvôle, bez možnosti nápravy aktov správnych orgánov vydaných v správnych konaniach. Opätovne poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.12.2018 a uviedol, že žalobca nemá do dnešného dňa vedomosť, na základe akých skutočností správny orgán rozhodol v konaní o vyhostení. 18. Žalovaní 1/ a 2/ reagovali na repliku žalobcu duplikou, v ktorej sa v zásade pridržali svojej predchádzajúcej argumentácie. Záverom poukázali na informáciu týkajúcu sa predmetného konania, a to, že žalovaný 2/ disponuje informáciou, pri ktorej zahraničný partner udelil výnimku z medzinárodnej zmluvy pre oboznámenie sa výlučne konajúceho sudcu s touto informáciou. Oboznámenie iných strán zahraničný partner výslovne zakázal. Sprístupnenie tejto informácie v predmetnom vyjadrení je s poukazom na výslovný zákaz zahraničného partnera vylúčené, avšak žalovaní, ak to správny súd bude považovať za potrebné, sprístupnia informáciu výhradne konajúcemu súdu špeciálnym utajeným a chráneným spôsobom tak, aby oboznámenie iných subjektov bolo vylúčené. V. Konanie na správnom súde 19. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do samosudcovského oddelenia 16Sa Správneho súdu v Bratislave (ďalej aj len ,,správny súd“). Pred správnym súdom bola vec vedená pod sp. zn. BA-4Sa/52/2021. 20. Pôvodne sa žalobca správnou žalobou zo dňa 14.05.2021, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave, domáhal v časti bodu 1. žalobného návrhu, aby správny súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava (žalovaný 1/) a Národnej kriminálnej agentúre (právny predchodca žalovaného 2/) povinnosť uviesť dôvody, pre ktoré nemožno sprístupniť požadovanú utajovanú skutočnosť. V časti bodu 2. žalobného návrhu sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. p.: PPZ-HCPBA2-2019/003015-013 zo dňa 26. marca 2019 (rozhodnutie o vyhostení) ako aj opatrenia Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V z 19. januára 2021 (opatrenie 2) a v časti bodu 3. žalobného návrhu sa žalobca domáhal uloženia povinnosti Oddeleniu cudzineckej polície
PZ Bratislava (žalovaný 1/) a Národnej kriminálnej agentúre (právny predchodca žalovaného 2/) ako osobám povinným sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – utajovanú skutočnosť. 21. Na základe vyššie uvedeného správny súd uznesením č. k. BA-4Sa/52/2021-163 z 21. marca 2024 vylúčil žalobu v časti bodu 1. žalobného návrhu o uloženie povinnosti Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava a Národnej kriminálnej agentúre v súdom ustanovenej lehote uviesť dôvody, pre ktoré nemožno sprístupniť požadovanú utajovanú skutočnosť, v časti bodu 2. žalobného návrhu v rozsahu, ktorým sa žalobca domáha zrušenia opatrenia Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZNKA-PTC-2021/8-001-V z 19. januára 2021 a v časti bodu 3. žalobného návrhu o uloženie povinnosti Oddeleniu cudzineckej polície PZ Bratislava a Národnej kriminálnej agentúre ako osobám povinným sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu, sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – utajovanú skutočnosť, na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené na správnom súde pod sp. zn. 1S/78/2024 a 1S/107/2024. 22. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. apríla 2024, a preto predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní vedenom pod sp. zn. 1S/78/2024 a 1S/107/2024 je naďalej iba preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného 1/ č.: PPZ- HCP-BA6-6-047/2021-AV zo dňa 05.03.2021 a opatrenia žalovaného 2/ č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021. V konaní vedenom pod sp.zn. BA-4Sa/52/2021 správny súd rozhodol uznesením BA-4Sa/52/2021 z 10.06.2024 tak, že žalobu odmietol z dôvodu res iducata podľa § 98 ods. 1 písm. a) SSP s poukazom na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod sp.zn. 7Sa/41/2019. 23. Vzhľadom na formuláciu pôvodného žalobného petitu správny súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 1S/78/2024-164 z 27.08.2025, aby odstránil rozpor v petite žaloby s obsahom správnej žaloby, keďže obsah správnej žaloby nekorešponduje s návrhom výroku rozsudku, a to tak, aby uviedol, či sa žalobou zo dňa 14.05.2021 domáha zrušenia opatrenia žalovaného 2/ č. PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021 (t.j. všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), alebo žaloby vo veci sprístupnenia informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,infozákon“). 24. Žalobca v zmysle výzvy upravil petit tak, že požiadal, aby správny súd vydal nasledovný rozsudok: ,,I. Správny súd v Bratislave opatrenie Národnej kriminálnej agentúry č. p.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001V zo dňa 19.01.2021 zrušuje a vec vracia Žalovanému 2 na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave ukladá Žalovanému 1 a Žalovanému 2, ako osobám povinným sprístupňovať informácie v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), povinnosť sprístupniť Žalobcovi požadovanú informáciu – Utajovanú skutočnosť.“. VI. Verejné vyhlásenie rozsudku 25. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, preskúmal napadnuté opatrenie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu prechádzalo a dospel k záveru, že žalobu je v časti preskúmania opatrenia žalovaného v 2/ rade č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001V zo dňa 19.01.2021 potrebné odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP a v časti uloženia povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sprístupniť požadovanú informáciu zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 11. novembra 2025, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie pojednávania vo veci nežiadali v žiadnom zo svojich podaní. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo v súlade s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. VII. Relevantná právna úprava
26. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 27. Podľa § 7 ods. 1 písm. e/ zák. č. 162/2015 Z. z., správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 28. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zák. č. 162/2015 Z. z., správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 29. Podľa § 193 zák. č. 162/2015 Z. z., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. VIII. Právne posúdenie 30. Správny súd vychádzajúc z dispozičného princípu (§ 5 ods. 5 SSP) úvodom konštatuje, že predmet súdneho prieskumu v tomto konaní je determinovaný žalobným návrhom (petitom) žalobcu, pričom v rámci súdneho prieskumu je správny súd v zmysle § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom, ako aj dôvodmi žaloby. 31. V cit. ustanovení § 134 ods. 1 SSP zákonodarca výslovne normatívne upravil viazanosť správneho súdu rozsahom žaloby a žalobnými bodmi, aby nebolo pochýb, že správny súd nemôže za žalobcu určovať rozsah súdneho prieskumu, ani vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o normatívne vyjadrenie zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí správny súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, s výnimkou vecí uvedených v § 134 ods. 2 SSP. 32. Správny súd ďalej uvádza, že žalobný návrh patrí medzi osobitné náležitosti žaloby [§ 182 ods. 1 písm. h) SSP], pričom tento predstavuje výrok rozhodnutia správneho súdu, ktorého vydania sa žalobca domáha. Ide o spresnenie všeobecnej náležitosti podania [čo sa podaním sleduje § 57 ods. 1 písm. d) SSP]. Cieľom zavedenia tejto osobitnej náležitosti je, aby viedla žalobcu k jednoznačnému vyjadreniu, čoho sa v správnom súdnom konaní domáha, pričom jeho možnosti sú však v konaní podľa Správneho súdneho poriadku, na rozdiel od civilného sporového konania, veľmi obmedzené a dané zákonom. Podoba výrokov rozhodnutí v správnom súdnictve nie je daná na vôľu účastníkov, keď Správny súdny poriadok taxatívne upravuje možnosti, ako môže znieť výrok rozhodnutí. Na rozdiel od civilnej žaloby, kde je daná široká rozmanitosť žalobných petitov v súlade s § 137 CSP, správna žaloba s ohľadom na kasačný princíp je vo vymedzení žalobného petitu značne obmedzená. Správna žaloba tak bude predovšetkým obsahovať konečný návrh výroku o zrušení napadnutého administratívneho rozhodnutia či opatrenia (prípadne aj návrh na zrušenie rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy prvého stupňa) a vrátení veci žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie - kasačný žalobný návrh. Ak žalobca napáda správnou žalobou iba niektoré výroky rozhodnutia či opatrenia, bude sa domáhať zrušenia iba týchto výrokov. Oproti niekdajšej právnej úprave v § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, právna úprava v Správnom súdnom poriadku výslovne ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh – petit, čo je odrazom určitej formalizácie správneho súdneho procesu. Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. (BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK,
Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 913– 914.) 33. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, správny súd na základe žalobcom, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom v súlade s § 49 ods. 1 SSP, formulovaného žalobného návrhu aj s prihliadnutím na obsah žalobnej argumentácie ustálil, že predmetom konania je preskúmanie opatrenia 2 žalovaného 2/ (opatrenie č.: PPZ-NKA-PTC-2021/8-001-V z 19.01.2021) a súčasne uloženie povinnosti žalovanému 1/ a žalovanému v 2/ sprístupniť požadovanú informáciu v zmysle § 193 SSP. 34. Keďže, ako už správny súd naznačil, správnu žalobu je tiež potrebné vyhodnocovať aj s prihliadnutím na jej obsah, tak pre úplnosť je žiaduce uviesť, že žalobca síce v rámci obsahu žaloby zmienil, že sú podľa neho naplnené podmienky zrušenia opatrenia 2 ako aj opatrenia 1, avšak uvedené naznačil v kontexte argumentácie k zrušeniu rozhodnutia o vyhostení, na čo aj reflektoval pri formulácii pôvodného žalobného petitu (keďže pôvodne navrhol aj zrušenie rozhodnutia o vyhostení). Žalobca sa v rámci formulácie pôvodného žalobného petitu taktiež reflektujúc na obsah žaloby výslovne domáhal zrušenia opatrenia 2, pričom však opatrenie 1 v tomto smere ostalo nedotknuté. Správny súd v záujme upresnenia predmetu konania vyzval žalobcu na upresnenie žalobného petitu (uznesenie č.k. 1S/78/2024-164 z 27.08.2025), rešpektujúc popri dispozičnom princípe taktiež princíp koncentrácie, prejavujúci sa v tom, že zmenu žaloby podľa § 62 ods. 1 SSP, alebo rozšírenie, resp. doplnenie žaloby o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body je možné realizovať len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vzhľadom na uvedené a na uplynutie lehoty na podanie žaloby, správny súd nevyzýval žalobcu na rozšírenie alebo doplnenie žaloby o ďalší žalobný návrh. 35. Pokiaľ ide o napadnuté opatrenie 2, žalobca požadoval uvedené preskúmať ako podkladové opatrenie v zmysle § 27 ods. 1 SSP. K tomu správny súd uvádza, že v zmysle § 27 ods. 1 SSP správny súd na návrh žalobcu posudzuje v rámci prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy aj zákonnosť skôr vydaného opatrenia, z ktorého preskúmavané opatrenie vychádza, čo naznačuje, že podkladové opatrenie je možné preskúmavať len v súvislosti s ,,konečným“ opatrením, ktoré je na rozdiel od podkladového opatrenia aj samostatným predmetom súdneho prieskumu zákonnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v rámci žalobného petitu žiadal o zrušenie, resp. prieskum výlučne opatrenia 2, napriek skutočnosti, že aj podľa názoru žalobcu malo ísť len o podkladové opatrenie, tak správny súd musí konštatovať, že opatrenie 2 nemožno považovať za samostatný predmet súdneho prieskumu, keďže ide o opatrenie predbežnej povahy, ktoré ešte samo o sebe nemá priamy dotyk na subjektívnych právach žalobcu. (analogicky pozri napr. uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 2Sfk/13/2021, alebo uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžo/45/2014). 36. Pokiaľ ide o dotyk na subjektívnych právach žalobcu správny súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade napadnutého opatrenia 2 išlo o vyjadrenie nesúhlasu žalovaného 2 s jednorazovým oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou, avšak uvedené ešte samo o sebe nepredstavovalo priamy zásah do subjektívnych práv žalobcu, keďže nešlo o ,,konečné“ opatrenie, ktoré by bolo reakciou na žiadosť žalobcu o nahliadnutie do administratívneho spisu žalovaného 1/. V prejednávanej veci bol na vydanie opatrenia, ktorým bude vybavená žiadosť žalobcu príslušný žalovaný 1/, pričom aj z tohto dôvodu boli žiadosti žalobcu adresované žalovanému 2/ (žiadosti z 25.11.2020 a 28.01.2021) odstúpené žalovanému 1/ na vybavenie. Okrem uvedeného však správny súd pri posudzovaní prípadného dotyku na subjektívnych právach prihliadol na určité špecifikum prejednávanej veci, ktoré značne oslabuje záver o potencialite zásahu do subjektívnych práv žalobcu a ktorým je skutočnosť, že ide v predmetnej veci o žiadosť o nahliadnutie do administratívneho spisu v právoplatne skončenom administratívnom konaní. Zo znenia žaloby (už pred vylúčením jednotlivých žalobných návrhov na samostatné konanie v zmysle uznesenia č. k. BA-4Sa/52/2021-163 z 21. marca 2024) je zrejmé, že žalobca sa domáhal nahliadnutia do spisu za účelom oboznámenia sa s informáciami úzko súvisiacimi s rozhodnutím o vyhostení, ktoré bolo predmetom uvedeného právoplatne skončeného administratívneho konania. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že v už právoplatne ukončenom administratívnom konaní nedochádza k priamemu dotyku na subjektívnych právach, resp. nedochádza k zmene vo vzťahu k právnemu postaveniu žalobcu ako účastníka konania. S ohľadom na uvedené preto možno konštatovať, že opatrenie 2 je opatrenie predbežnej povahy, ktoré nemá samo o sebe za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, a preto ho nemožno považovať za samostatný predmet súdneho prieskumu a je zo súdneho prieskumu vylúčené podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP.
37. Keďže správna žaloba proti opatreniam orgánov verejnej správy je podľa § 7 ods. 1 písm. e) SSP neprípustná, správny súd žalobu v časti preskúmania opatrenia 2 žalovaného 2 (opatrenie č.: PPZ-NKAPTC-2021/8-001-V zo dňa 19.01.2021) podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol. 38. Správny súd konštatuje, že pokiaľ žalobca v ďalšej časti žaloby navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 193 SSP, teda, aby uložil žalovanému 1/ a 2/ ako povinným osobám v zmysle infozákona povinnosť sprístupniť žalobcovi požadovanú informáciu – utajovanú skutočnosť, tak uvedenému návrhu nebolo možné vyhovieť najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ neadresoval žiadosť o sprístupnenie informácie podľa infozákona, ale domáhal sa nahliadnutia do spisu ako účastník konania (resp. právny zástupca účastníka konania). Predpokladom pre prípadnú aplikáciu § 193 SSP je skutočnosť, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu (vrátane fiktívneho rozhodnutia) o nesprístupnení informácie, vydaného podľa osobitného predpisu, ktorým je infozákon. Na tento účel je potrebné, aby sa správne konanie, v ktorom bolo takéto rozhodnutie (resp. v prejednávanej veci opatrenie) vydané, týkalo slobodného prístupu k informáciám, a teda bolo realizované v režime podmienok sprístupňovania, príp. nesprístupňovania požadovaných informácií v zmysle infozákona. V predmetnom správnom konaní však nebolo vydané rozhodnutie o nesprístupnení informácie podľa ustanovení infozákona (ani fiktívne rozhodnutie), ale opatrením 1 nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o nahliadnutie do utajovanej časti administratívneho spisu (pričom do neutajovanej časti administratívneho spisu bolo v zmysle obsahu opatrenia 1 žalobcovi umožnené nahliadnuť). V predmetnom správnom konaní tak išlo celkom zrejme o odlišný právny nástroj a právny režim, v ktorom sa uplatňujú inštitúty správneho konania (nazeranie do administratívneho spisu podľa § 23 Správneho poriadku) pri aplikácii zákona o ochrane utajovaných skutočností, keďže žalobca (resp. jeho právny zástupca) žiadal žalovaného 1/ o nahliadnutie do spisu v už právoplatne skončenom konaní o administratívnom vyhostení, teda neadresoval žalovanému 1/ ani žalovanému 2/ žiadosť o sprístupnenie informácie v zmysle infozákona. 39. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že na základe skutkových okolností je síce možné dôvodne predpokladať, že žalobcovým cieľom očividne bolo oboznámenie sa s určitou ,,informáciou“, avšak tento svoj cieľ sa nesnažil naplniť prostredníctvom využitia infozákona a jeho inštitútov (žiadosť o sprístupnenie informácie), ale prostredníctvom nahliadnutia do spisu. Žalobca si sám prostredníctvom žiadosti o nahliadnutie do spisu zvolil právny režim, prostredníctvom ktorého sa chcel dostať k určitej ,,informácii“, pričom týmto režimom je následne aj determinované administratívne konanie z hľadiska jeho druhu a s tým súvisiace právne prostriedky súdnej ochrany (napr. § 193 SSP) aplikovateľné za účelom prípadnej nápravy v rámci súdneho konania. Správny súd uvádza, že pokiaľ aj v rámci správneho konania existuje konkurencia právnych možností riešenia určitej právnej otázky (t.j. žiadosť o sprístupnenie informácie a alternatívne nahliadnutie do spisu) a žalobca si zvolí konkrétny právny režim, tak tým na seba následne preberá aj riziko prípadnej limitácie možností nápravy v súdnom konaní. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec, správny súd konštatuje, že pokiaľ si žalobca zvolil procesný inštitút nahliadnutia do spisu, a nie režim infozákona, v súdnom konaní, nie je potom prípustná aplikácia § 193 SSP, keďže predpokladom pre prípadné využitie postupu správneho súdu ako aj pre jeho rozhodnutie v zmysle cit. ustanovenia v rámci správneho súdneho konania je realizácia preskúmavaného správneho konania v režime infozákona. 40. Z uvedeného dôvodu správny súd žalobu v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade sprístupniť požadovanú informáciu zamietol podľa § 190 SSP. 41. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovaným 1/ a 2/ nahradil. 42. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
(§
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.