Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/77/2022 7017200019 24. 10. 2024 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2024:7017200019.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. a členov senátu JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Lukáša Galla, v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: E. X, F. G. H. D. XX, XXX XX I., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, so sídlom: Račianska 71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 01996/Os/2009/153/RK zo dňa 08.11.2016, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a. II. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. III. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Na základe rozhodnutia žalovaného č. 28386/2015/15 zo dňa 29.07.2015 v spojení s rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) č. 28386/2015/15/RK zo dňa 26.10.2015 bol žalobca vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 382/2004 Z. z.) z dôvodu spáchania správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. (ďalej aj „rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov“). 2. Rozhodnutím žalovaného č. 01996/Os/2009/15 zo dňa 01.03.2016 v spojení s rozhodnutím ministerky č. 01996/Os/2009/15/RK zo dňa 12.05.2016 bola žalobcovi uložená pokuta v sume 300 Eur za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. spočívajúceho v nevrátení preukazu a textových častí pečiatok znalca v období od 19.11.2015 do 29.02.2016. 3. Vzhľadom k tomu, že ani po uložení pokuty nedošlo zo strany žalobcu k splneniu jeho zákonnej povinnosti, žalovaný ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. 01996/Os/2009/153 zo dňa 09.08.2016 (ďalej aj „prvostupňového rozhodnutie“) uložil žalobcovi ďalšiu pokutu v sume 700 Eur podľa § 26 ods. 2 veta druhá zákona č. 382/2004 Z. z. za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. na tom skutkovom základe, že: „v období od 01.03.2016 do 04.08.2016 žalovanému neodovzdal:
a) preukaz znalca, b) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Stavebníctvo, odvetvia: Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác, c) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvia: Odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia, d) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvia: Spracovanie poľnohospodárskych produktov ovocinárstvo, vinárstvo a vinohradníctvo, e) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Poľnohospodárstvo, odvetvie: Odhad škôd poľnohospodárskej pôdy, f) textovú časť úradnej pečiatky - odbor: Ochrana životného prostredia, odvetvia: Čistota ovzdušia, Čistota vôd, Odhad škôd v životnom prostredí, Pôda, a to napriek skutočnosti, že dňa 18.05.2016 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie žalovaného č. 01996/ Os/2009/15 zo dňa 01.03.2016, potvrdené rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č. 01996/Os/2009/15/RK zo dňa 12.05.2016, ktorým bolo rozhodnuté o jeho vine zo spáchania priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta podľa prvej vety § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z.“ 4. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca bol zo zoznamu vyčiarknutý dňa 02.11.2015 z dôvodu podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 382/2004 Z. z., keďže mu bola uložená sankcia podľa § 27 ods. 3 písm. d) zákona č. 382/2004 Z. z. a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Povinnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. mohol žalobca včas splniť najneskôr dňom 18.11.2015, avšak do vydania rozhodnutia sa tak nestalo. Údaje obsiahnuté v administratívnom spise podľa žalovaného vytvárajú dostatočný podklad pre záver, že došlo k spáchaniu skutku, tento skutok je priestupkom podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. a sú splnené všetky podmienky zodpovednosti za protiprávne konanie. Pri ukladaní sankcie za priestupok zohľadnil závažnosť priestupku, najmä spôsob jeho spáchania a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia, pohnútky a osobu páchateľa, ako aj to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v inom konaní. Žalovaný konštatoval, že žalobca nesplnil zákonnú povinnosť napriek tomu, že bol opakovane upozornený na znenie predmetného ustanovenia. Na pasivite žalobcu nič nezmenilo ani to, že v minulosti porušil rovnakú povinnosť. Žalovaný dodal, že identifikačné znaky znalca nemajú charakter spomienkových predmetov tak, ako to uvádzal žalobca, preto nebolo možné udeliť výnimku z predmetnej povinnosti. V prípade zrušenia rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov by mu bolo vydané nové povolenie na vyhotovenie úradných pečiatok, nie je preto podľa žalovaného namieste, aby sa žalobca obával prípadného poškodenia ich textových častí. Žalovaný pri ukladaní pokuty zobral do úvahy, že žalobca bol v minulosti sankcionovaný za spáchanie priestupku, ktorého sa dopustil totožným konaním (opomenutím) v inom období. Konštatoval, že skutočnosť, že žalobca je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, mu nebránila vrátiť preukaz znalca a textovú časť pečiatky, a uloženie pokuty pre neho nemá likvidačný charakter. Na uloženie pokuty malo vplyv aj opakované spáchanie priestupku v dobe kratšej ako jeden rok od predchádzajúceho potrestania za ten istý priestupok v inom období, preto bolo potrebné aplikovať sadzbu pokuty, ktorej horná hranica je stanovená na sumu 1 320 Eur, pričom žalovaný pristúpil k uloženiu pokuty vo výške nachádzajúcej sa približne uprostred tejto sadzby. 5. Ministerka rozhodnutím č. 01996/Os/2009/153/RK zo dňa 08.11.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 61 ods. 2, ods. 3, § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietla rozklad žalobcu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie, keď dospela k záveru, že je vecne správne. Stotožnila sa so zisteným skutkovým stavom a uviedla, že na správnosti záveru prvostupňového orgánu o naplnení obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku nič nemenia ani skutočnosti uvádzané v rozklade. Dodala, že nespokojnosť žalobcu s vydanými rozhodnutiami a jeho subjektívny pocit nespravodlivosti nie sú dôvodom pre nesplnenie zákonom stanovenej povinnosti, teda v zákonom stanovenej lehote odovzdať preukaz a textovú časť úradnej pečiatky znalca. Žalobca páchaním predmetného priestupku marí výkon dohľadu nad znaleckou činnosťou, pričom ide o konanie v priamom úmysle, ktoré možno charakterizovať ako trvajúci správny delikt, a predchádzajúca sankcia nenaplnila svoj účel, ktorým bolo dosiahnutie zákonného stavu. II. Žaloba
6. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanou dňa 11.01.2017 na Krajský súd v Košiciach, pôvodne vedenou pod sp. zn. 6S/3/2017, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ministerky v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného. V bližšom odôvodnení správnej žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“), ako aj postup žalovaného, sú nezákonné, a žiadal ich zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP, teda mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 7. Žalobca v rámci vymedzenia a konkretizácie žalobných dôvodov poukázal na nasledujúce nedostatky: - rozhodnutia vydané v konaní o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov sú protiústavné, pretože žalobca nebol predvolaný na ústne prerokovanie veci, čím boli porušené jeho ľudské práva; - správne orgány porušili základné zásady správneho konania, konkrétne § 3 ods. 1, § 32 ods. 1 Správneho poriadku (neboli obstarané potrebné dôkazné materiály – konkrétne projektovaná cena sadu, agrodotácie na sad, súvahy za roky 2010, 2011, 2013, 2014 - pestovateľské celky, t. j. hodnota sadu), § 33 ods. 2 Správneho poriadku (žalobca nemal šancu sa oboznámiť s podkladmi pred vydaním rozhodnutia), § 34 ods. 1, ods. 2, § 36 Správneho poriadku (správny orgán mal žalobcovi oznámiť, že požiadal o vypracovanie stanoviska k jeho znaleckému posudku a nadhodnotenému posudku B. C.). Stanovisko spracovali pracovníci bez odbornej praxe, navyše bez ohliadky sadu, nevedeli stanoviť poníženie ceny sadu za neošetrovaný sad, choroby, agrotechniku, výživu, nevedeli posúdiť, koľko rokov je sad bez rezu, navyše nepozreli ani DVD s fotodokumentáciou, správne orgány nerešpektovali zásadu, že „z nuly je len nula“; - žalobca upresnil, že žaloba vychádza z predchádzajúcich rozhodnutí žalovaného, vydaných v konaní o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, ktoré sú zaťažené vadami podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP; - žalobca mal za to, že v konaní došlo k hmotnoprávnym pochybeniam, žalovanému vytýkal, že si od Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky nevyžiadal dokumentáciu o sade (projektová cena sadu, východzia cena sadu, vek sadu), v znaleckom posudku podľa neho došlo k nesprávnemu vyčísleniu ceny sadu a došlo k iným pochybeniam pri určovaní ceny sadu, čo svedčí o nezákonnosti, neodbornosti a nedôslednosti, navyše znalec B. C. v sade nikdy nebol. Podľa žalobcu sú v znaleckom posudku B. C. pochybenia a stanovisko znaleckého ústavu Nitra je nepravdivé; - žalobca zdôraznil, že od roku 1990 je znalcom, nikdy nebol disciplinárne stíhaný, až potom, čo sa nezúčastnil seminára, ktorý organizoval J. K., ktorý ho ničí zdravotne, psychicky a odborne, v I. mu poškodzuje dobré meno. Doteraz sa voči nemu viedli tri správne konania a žalovaný ho mal predvolať na šesť ústnych pojednávaní, bol však predvolaný len raz, aj to v celom rozsahu boli ignorované jeho výpovede. 8. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd zrušil preskúmavané rozhodnutia, ktorým zároveň žiadal priznať odkladný účinok, navrhol uložiť žalovanému rozhodnúť v súlade s § 3 ods. 1 až ods. 4, § 46, § 47 ods. 3, § 59 ods. 3 Správneho poriadku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. K žalobe priložil nasledujúce prílohy: diplom preukazujúci jeho vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, Parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím z 05.12.2013, emailové podanie k uplatneniu práva byť prítomný pri prejednávaní veci z 25.11.2015 adresované J. J. H., Zápisnicu o ústnom pojednávaní u žalovaného z 01.07.2016, napadnuté rozhodnutie a iné. III. Priebeh konania pred súdom a vyjadrenia účastníkov konania 9. Uznesením č. k. 6S/3/2017-30 zo dňa 19.01.2017, právoplatným dňa 07.02.2017, Krajský súd v Košiciach vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu miestne príslušnému. Vec na Krajský súd v Bratislave napadla dňa 17.02.2017 a bola jej pridelená spisová značka 2S/36/2017. 10. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) dňa 12.04.2017. Žalovaný zhrnul skutkový stav v danej veci, ozrejmil priebeh doterajšieho konania vrátane predchádzajúcich ním vydaných rozhodnutí
a k námietkam žalobcu dodal, že jeho úvahy „z nuly len nula“ sú nenáležité, keďže žalovaný si v konaní o priestupku nesmie urobiť vlastný úsudok o tom, či došlo k spáchaniu iného správneho deliktu podľa § 27 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., a v tejto veci je viazaný právoplatným rozhodnutím. Akékoľvek autonómne úsudky by boli v príkrom rozpore s právnym poriadkom. S poukazom na § 40 Správneho poriadku a § 131 SSP žalovaný vyslovil domnienku, že súd sa nemá zaoberať zákonnosťou rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, keďže jeho preskúmavanie nie je predmetom tohto konania. 11. K samotným preskúmavaným rozhodnutiam žalovaný uviedol svoje presvedčenie o ich zákonnosti a zákonnosti procesného postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu. V ďalšej časti argumentácie poukázal na majetkové pomery žalobcu, v rámci čoho k vyjadreniu predložil prílohy (osvedčenie o evidencii vozidla patriaceho žalobcovi, listy vlastníctva nehnuteľností žalobcu) a uzavrel, že uloženie pokuty vo výške XXX L. v žiadnom prípade nemá pre žalobcu likvidačný charakter. Žalovaný sa vyjadril aj k osobe J. K., štátneho zamestnanca, a uzavrel, že žalobca sa snaží presunúť spor do osobnej roviny a hľadaním vinníkov chce vysvetliť svoj neúspech vo viacerých konaniach. 12. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP zamietnuť ako nedôvodnú, rovnako tak návrh žalobcu podľa § 185 písm. a) SSP, a navrhol žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania. 13. Uznesením krajského súdu č. k. 2S/36/2017-55 zo dňa 12.05.2017, právoplatným 22.05.2017, bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý podľa § 188 SSP. 14. Dňa 09.10.2019 sa na krajskom súde za prítomnosti účastníkov konania uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené s poukazom na možnosť využitia inštitútu uspokojenia žalobcu podľa § 101 SSP. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.11.2019 však využitie tohto inštitútu žalovaný odmietol. 15. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 02.12.2019, v ktorom zopakoval svoju žalobnú argumentáciu týkajúcu sa najmä konania o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov a uzavrel, že z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/8/2018 zo dňa 28.02.2019, ktorým bolo vyhovené jeho kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Mal za to, že nie je dôvod na nevyhovenie jeho správnej žalobe. 16. Podaním zo dňa 13.02.2020 sa žalobca domáhal prerušenia konania podľa § 100 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 2 písm. a) SSP, tento návrh však vo svojom podaní bližšie neodôvodnil, keď sa opätovne vo svojej argumentácii sústredil výlučne na spochybňovanie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov a konania, ktoré mu predchádzalo. 17. Žalovaný sa k vyjadreniam žalobcu ďalej nevyjadroval. IV. Rozsudok krajského súdu, kasačné konanie a konanie po vrátení veci 18. Krajský súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.02.2020 rozsudkom č. k. 2S/36/2017-97 (ďalej aj „rozsudok“), ktorým návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol a zmenil napadnuté rozhodnutie ministerky tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie žalovaného v časti uloženej pokuty v sume XXX L. podľa druhej vety § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. a upustil od uloženia sankcie. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. 19. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania žalobca vôbec nešpecifikoval dôvody prerušenia konania, čím zabránil krajskému súdu sa nimi akokoľvek zaoberať. Vo vzťahu k meritu veci považoval krajský súd za jednoznačne preukázané, že žalobca sa dopustil priestupku vedomým a úmyselným konaním, keď nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá mu vznikla po právoplatnom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Zdôraznil, že zákon č. 382/2004 Z. z. neupravuje žiadne liberačné dôvody, preto z tejto povinnosti neexistujú výnimky, a pre krajský súd je právoplatné rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov záväzné podľa § 131 SSP. Krajský súd ďalej poukázal na to, že v priebehu konania došlo k naplneniu účelu sankčného konania, ktorým je odovzdanie preukazu a textovej časti úradnej pečiatky žalobcom, a v konaní je preukázané, že
žalobca dňa 21.10.2019 všetky identifikačné znaky žalovanému vrátil. Z tohto dôvodu pristúpil k aplikácii moderačného oprávnenia podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP. Dospel k záveru, že účel správneho trestania bol dosiahnutý prejednaním veci pred správnym súdom, keď došlo k splneniu zákonnej povinnosti žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a čiastočne úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, pretože zistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu náhrada trov neprináleží. Dôvody hodné osobitného zreteľa mali spočívať v preukázanom úmyselnom spáchaní priestupku. 20. Na základe kasačnej sťažnosti žalovaného Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) rozsudkom sp. zn. 2Asan/10/2020 zo dňa 02.02.2022, právoplatným 17.03.2022, zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 21. Po vrátení veci krajskému súdu došlo k prideleniu novej spisovej značky veci sp. zn. 2S/77/2022. 22. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/77/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn. BA-2S/77/2022. V. Pojednávanie pred správnym súdom 23. V rámci konania pred správnym súdom bol nariadený termín verejného pojednávania na deň 24.10.2024. Na základe žiadosti žalobcu doručenej správnemu súdu 14.09.2024, v súlade s § 117 ods. 3 SSP, konajúci senát 5S odsúhlasil uskutočnenie pojednávania vo forme videokonferencie so žalobcom z priestorov Okresného súdu Trebišov. Senát vzal do úvahy vek žalobcu, vzdialenosť medzi miestom jeho bydliska a sídlom tunajšieho súdu, a tiež skutočnosť, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, čo bolo preukázané obsahom súdneho spisu, najmä fotokópiou Parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, vydaného žalobcovi dňa 05.12.2013 s neobmedzenou platnosťou. Uskutočnenie pojednávania formou videokonferencie bolo vopred organizačne a technicky zabezpečené s Okresným súdom Trebišov na základe žiadosti o súčinnosť (dožiadanie), pričom boli opakovane realizované aj skúšobné pripojenia. 24. Verejné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 24.10.2024 za prítomnosti verejnosti, účastníkov konania: osobnej prítomnosti žalobcu cez videokonferenciu na Okresnom súde Trebišov a fyzickej prítomnosti žalovaného (poverený zamestnanec na základe poverenia zo dňa 08.10.2024), ďalej za prítomnosti IT technikov Správneho súdu v Bratislave a prostredníctvom videokonferencie aj za prítomnosti zamestnankyne Okresného súdu Trebišov, vyššej súdnej úradníčky, ktorá overila totožnosť žalobcu podľa predloženého preukazu totožnosti. Účastníci konania v rámci svojich prednesov zotrvali na svojich vyjadreniach a návrhoch. Žalobca sa opätovne vrátil k argumentácii týkajúcej sa konania o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, zopakoval argument, že z nuly je len nula, doplnil, že preukaz znalca mu bol minulý rok vrátený a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a pokutu vrátiť aj s úrokmi. Žalovaný najmä zdôraznil, že konanie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov bolo odlišným konaním, tieto konania nemožno spájať, keďže subjektom pokuty bola osoba v tom čase nezapísaná v zozname znalcov. Žalovaný osobitne poukázal na bod 39. rozsudku sp. zn. 2Asan/10/2020 zo dňa 02.02.2022 a navrhol žalobu zamietnuť. 25. Priebeh pojednávania bol poznačený námietkami žalobcu vo vzťahu k zrozumiteľnosti prednesov. Z tohto dôvodu bola (cez videokonferenciu prítomná) zamestnankyňa Okresného súdu Trebišov predsedníčkou senátu vyzvaná na vyjadrenie, či všetky prednesy boli počuteľné a zrozumiteľné, čo táto ústnym vyjadrením potvrdila. Následne po tom, ako sa uskutočnila neverejná porada senátu, sa
videokonferenčné spojenie s Okresným súdom Trebišov ani po opakovaných pokusoch nepodarilo obnoviť. Súd preto pristúpil k vyhláseniu rozsudku bez prítomnosti žalobcu. 26. Okresný súd Trebišov dňa 24.10.2024 zaslal správnemu súdu Správu o vybavení dožiadania, v ktorej potvrdil prítomnosť žalobcu na pojednávaní dňa 24.10.2024 a overenie jeho totožnosti. Zároveň potvrdil, že v súvislosti s kvalitou videokonferenčného spojenia nebol Okresný súd Trebišov tak zo strany správneho súdu, ako ani zo strany žalobcu informovaný o nutnosti využitia načúvacieho zariadenia (zosilňovača zvuku) pre žalobcu. 27. Dňa 29.10.2024 Okresný súd Trebišov zaslal správnemu súdu Úradný záznam z 29.10.2024, že žalobca sa pojednávania dňa 24.10.2024 formou videokonferencie zúčastnil a jeho totožnosť bola overená z preukazu totožnosti, že počas celého videokonferenčného spojenia bola vyššia súdna úradníčka prítomná, že všetky na pojednávaní prednesené prejavy, podanie správy o priebehu administratívneho konania sudkyňou spravodajkyňou, vyjadrenie a záverečný návrh žalovaného, ako aj celý prejav predsedníčky senátu v priebehu pojednávania boli zrozumiteľné a náležite počuteľné, pričom pred vyhlásením rozsudku vo veci došlo k prerušeniu videokonferenčného spojenia prostredníctvom aplikácie Webex medzi Správnym súdom v Bratislave a Okresným súdom Trebišov a toto spojenie sa už opätovne nadviazať nepodarilo, a to aj napriek opakovaným pokusom zo strany Okresného súdu Trebišov. VI. Relevantná právna úprava 28. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 29. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 31. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 32. Podľa § 100 ods. 1 SSP správny súd konanie uznesením preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania správny súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti, d) preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo medzitým napadnuté protestom prokurátora, a to až do skončenia konania o tomto proteste, e) vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy začalo správne konanie o mimoriadnom opravnom prostriedku, a to až do skončenia tohto konania, f) žalobca nedal súhlas na zastavenie konania podľa § 99 písm. c) a d), a to až do rozhodnutia správneho súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu o proteste prokurátora alebo o žalobe podanej proti rozhodnutiu o mimoriadnom opravnom prostriedku. 33. Podľa § 100 ods. 2 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak a) prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet,
b) to zhodne navrhnú všetci účastníci konania a neprieči sa to účelu konania; správny súd preruší konanie na čas navrhnutý účastníkmi konania, najviac však na tri mesiace, c) žalobca na výzvu správneho súdu nepredloží požadované doklady alebo dôkazy, pre ktoré bolo odročené pojednávanie. 34. Podľa § 25 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 35. Podľa § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej. 36. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu. 37. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 38. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 39. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 40. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 41. Podľa § 467 ods. 1 SSP ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie. 42. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. po vyčiarknutí zo zoznamu je fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odovzdať ministerstvu do 15 dní preukaz a textovú časť úradnej pečiatky a zadávateľovi na jeho žiadosť v rovnakej lehote podklady a spisy, ktoré mu zadávateľ odovzdal. 43. Podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto poruší povinnosť podľa § 8 ods. 3 tohto zákona. 44. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 660 eur. Ak sa fyzická osoba dopustí priestupku opakovane v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, možno jej uložiť pokutu až do 1 320 eur. 45. Podľa § 26 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva a sankcie za ne ukladá ministerstvo. Na konanie o priestupkoch sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 46. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“) ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. 47. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.
48. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 49. Podľa § 3 ods. 1 až 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. VII. Posúdenie veci správnym súdom 50. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v správnej žalobe, a pri viazanosti právnym názorom NSS SR, vysloveným v rozsudku sp. zn. 2Asan/10/2020 zo dňa 02.02.2022 (§ 469 SSP), bez využitia sankčnej moderácie v zmysle § 198 SSP, ktorá nebola v konaní žalobcom navrhnutá, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rovnako tak nie je dôvodný žalobcom podaný návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. a), písm. c), ods. 2 písm. a) SSP. 51. V prvom rade sa správny súd zameral na posúdenie návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorý bol uplatnený v jeho podaní zo dňa 13.02.2020. Tento návrh nebol bližšie špecifikovaný a odôvodnený, preto jeho opodstatnenosť nebolo možné riadne preskúmať. Správny súd sám nevzhliadol žiadne dôvody pre takýto postup, keď mal za to, že obligatórne ani fakultatívne zákonné dôvody na prerušenie konania podľa ustanovenia § 100 ods. 1, ods. 2 SSP nie sú v tejto veci dané. Návrh žalobcu preto ako nedôvodný zamietol a učinil tak v súlade s § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP spolu s rozhodnutím vo veci samej. 52. NSS SR v odôvodnení rozsudku sp. zn. 2Asan/10/2020 zo dňa 02.02.2022 uviedol: „31. Z ustanovenia § 198 ods. 1 SSP expressis verbis vyplýva, že súd môže využiť sankčnú moderáciu a rozhodnúť o zmene rozhodnutia orgánu verejnej správy v časti ukladanej sankcie vtedy a len vtedy, ak takýto postup navrhne žalobca. Z povahy takéhoto návrhu ako žalobného vyplýva, že takýto návrh môže žalobca uplatniť buď v samotnej správnej žalobe alebo aj počas súdneho konania ale najneskôr v lehote na podanie správnej žaloby, t. j. v lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia správneho orgánu žalobcovi. Zároveň ani ustanovenie § 195 SSP, ktoré umožňuje správnemu súdu nebyť viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v oblasti správneho trestania, „neprebije“ ustanovenie § 198 ods. 1 SSP, pretože § 195 sa nevzťahuje na neviazanosť žalobným návrhom, ale len na neviazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby. Neviazanosť správneho súdu rozsahom žaloby v zmysle § 195 znamená, že správny
súd bude môcť pri zistení príslušných dôvodov zrušiť aj iné bezprostredne súvisiace výroky napadnutého rozhodnutia než tie, ktoré boli napadnuté správnou žalobou (napr. výrok o vine pri napadnutí výroku o sankcii) avšak nemôže uplatniť moderačný petit, keď sa uplatnil len petit kasačný (viď H., M., C., M. a kol.: Správny súdny poriadok, komentár, § 198). 32. Kasačný súd po preskúmaní znenia správnej žaloby i súdneho spisu zistil, že žalobca návrh na aplikáciu sankčnej moderácie podľa § 198 ods. 1 SSP neuplatnil ani v žalobe ani iným jeho podaním či úkonom v rámci lehoty na podanie žaloby podľa § 183 SSP. 33. Z uvedeného dôvodu dáva kasačný súd za pravdu sťažovateľovi v tom, že krajský súd nebol oprávnený aplikovať § 198 ods. 2 SSP, využiť oprávnenie sankčnej moderácie a samostatne zmeniť rozhodnutia o pokute v časti ukladanej sankcie upustením od potrestania z dôvodu, že absentoval príslušný návrh žalobcu, ktorý Správny súdny poriadok nevyhnutne vyžaduje na uplatnenie takéhoto postupu. Krajský súd preto rozhodol ultra petitum a v rozopre so Správnym súdnym poriadkom, následkom čoho je preskúmavaný rozsudok potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 34. Okrem absencie žalobného návrhu na využitie sankčnej moderácie predostrel sťažovateľ v sťažnostných námietkach aj ďalšie dôvody, pre ktoré považuje postup krajského súdu spočívajúci v zmene rozhodnutí správnych orgánov v časti uloženej sankcie za nezákonný. Podľa žalovaného v uvedenom prípade neboli splnené ani zákonné dôvody na aplikáciu upustenia od potrestania vyplývajúce z § 198 ods. 1 písm. b) posledná veta a § 198 ods. 2 SSP. Týmito zákonnými dôvodmi sú: 1) účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci a 2) upustiť od potrestania mohol v preskúmavanom rozhodnutí aj orgán verejnej správy. Oba tieto zákonné dôvody systematicky konštituujú podmienku č. 3 uvedenú v bode 29 tohto rozsudku. 35. Kasačný súd už nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k uvedeným sťažnostným bodom, lebo preskúmavaný rozsudok je potrebné zrušiť už len pre absenciu žalobného návrhu, ktorý je prvoradým predpokladom pre využitie sankčnej moderácie. Ani po vrátení veci krajskému súdu už nebude možné využiť moderačný postup, lebo nedostatok žalobného návrhu už nie je možné zhojiť, a preto je posudzovanie ďalších kasačných bodov ohľadne nesplnenia podmienok pre sankčnú moderáciu nadbytočné. 36. Kasačný súd pre úplnosť dopĺňa, že rozsudkom krajského súdu sp.zn. 5S/65/2019 zo dňa 21.09.2021 došlo k zrušeniu rozhodnutí o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov a vrátení veci na ďalšie konanie správnemu orgánu. Zároveň však podotýka, že uvedená skutočnosť nemá vplyv na právnu kvalifikáciu konania žalobcu spočívajúcom v nevrátení identifikačných znakov znalca ako priestupku, za ktorý správny orgán uložil pokutu preskúmavanými rozhodnutiami... 39. Rozhodnutiami o pokute preskúmavanými v tomto konaní došlo k uloženiu pokuty za spáchanie priestupku spočívajúceho v nevrátení preukazu znalca a textových častí pečiatok žalovanému v období od 1.3.2016 do 4.8.2016, t. j. v čase, keď bolo v platnosti právoplatné rozhodnutie ministerstva spravodlivosti o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Neskorším zrušením tohto rozhodnutia krajským súdom v roku 2021 a vrátením veci na ďalšie konanie správnemu orgánu nedošlo k legalizácii konania žalobcu spočívajúcom v nevrátení identifikačných znakov znalca ex post facto, pretože toto protiprávne konanie je samostatným priestupkom a je nesporné, že v čase jeho spáchania boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, vrátane objektívnej stránky týkajúcej sa času spáchania „do 15 dní od vyčiarknutia zo zoznamu“. V období roku 2016, za ktoré sa žalobca postihuje uloženou pokutou, bolo vyčiarknutie zo zoznamu znalcov platné. Zrušenie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov krajským súdom nastáva až dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku krajského súdu, tzn. nie od počiatku (ex tunc), t. j. od vydania rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Právna veda pozná inštitút ničotnosti, resp. nulity rozhodnutia správneho orgánu ex tunc len v prípade, že správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a) a b) SSP, t. j. a) ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený. V uvedenom prípade však krajský súd zrušil rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP, t. j. d) pre nepreskúmateľnosť a g) pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 40. Nakoľko kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP, rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu. Po vrátení veci bude krajský súd povinný opätovne konať a rozhodnúť, pričom bude viazaný výlučne kasačným petitom, ktorý vo veci žalobca uplatnil, a teda krajský súd nebude oprávnený využiť sankčnú moderáciu.“
53. Predmetom meritórneho prieskumu správneho súdu v danej veci bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XXX L. za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z., teda že v období od 01.03.2016 do 04.08.2016 porušil povinnosť odovzdať preukaz a textovú časť úradnej pečiatky do 15 dní po právoplatnom vyčiarknutí zo zoznamu znalcov, ku ktorému došlo dňa 02.11.2015, teda povinnosť žalobcu mala byť splnená najneskôr dňom 18.11.2015. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu, obsahujú všetky zákonné náležitosti, sú dostatočne odôvodnené a žalovaný nepochybil, ak uzavrel, že žalobca naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 700 Eur podľa § 26 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z., keďže sa ako fyzická osoba dopustil tohto priestupku opakovane v lehote do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Takýmto rozhodnutím bolo rozhodnutie žalovaného č. 01996/Os/2009/15 zo dňa 01.03.2016 v spojení s rozhodnutím ministerky č. 01996/Os/2009/15/RK zo dňa 12.05.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta v sume 300 Eur za spáchanie priestupku podľa § 26 ods. 1 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. spočívajúceho v nevrátení preukazu a textových častí pečiatok znalca v období od 19.11.2015 do 29.02.2016. Predmetné ustanovenia žalovaný v rámci prvostupňového i rozkladového konania na danú vec aplikoval správne a v tejto veci nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. 54. V priestupkovom konaní bolo dostatočne preukázané spáchanie označeného priestupku úmyselným konaním žalobcu, ktorý v priebehu ústneho pojednávania uskutočneného v rámci prvostupňového konania uviedol, že si je vedomý svojej povinnosti, napriek tomu ju opakovane nesplnil. Nesplnenie povinnosti pritom nepopieral, odôvodňoval ho subjektívnymi dôvodmi, najmä tým, že identifikačné znaky znalca sú pre neho spomienkovými predmetmi. K vráteniu identifikačných znakov znalca došlo zo strany žalobcu až v konaní pred krajským súdom dňa 21.10.2019. Skutkový stav veci zistený v priestupkovom konaní teda zodpovedal skutočnému stavu veci. 55. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti zo strany žalobcu, treba zdôrazniť, že lehota 15 dní určená ustanovením § 8 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z. z. je striktne stanovenou zákonnou lehotou, ktorú nie je možné dodatočne predĺžiť, odpustiť, ani opakovane uložiť. Zároveň zákon č. 382/2004 Z. z. neupravuje žiadne liberačné dôvody, ktorými by sa žalobca mohol z tejto povinnosti vyviniť, resp. z tejto povinnosti neexistujú žiadne zákonom stanovené výnimky. Správny súd preto nemal pochybnosti o tom, že priestupok bol spáchaný tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu, a za spáchanie priestupku bolo potrebné žalobcovi uložiť sankciu vo forme pokuty. Pokiaľ ide o jej výšku, tá bola určená v súlade so zákonom, pri zohľadnení všetkých okolností danej veci, keď žalovaný pokutu uložil v polovici zákonom prípustnej výšky sadzby (z maximálnej možnej sadzby pokuty X XXX L. uložil XXX L.), čo je aj podľa správneho súdu primerané. Správny súd podotýka, že naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku vrátane objektívnej stránky u žalobcu v tomto konaní bolo nesporné aj podľa názoru NSS SR (bod 39. rozsudku NSS SR sp. zn. 2Asan/10/2020 z 02.02.2022). 56. Správny súd po preskúmaní veci nezistil, že by došlo k takému pochybeniu, ktoré by zakladalo závažnú procesnú vadu konania, keďže priestupok bol riadne prejednaný ústne dňa 01.07.2016, keď bol žalobca v prvostupňovom konaní pred žalovaným vypočutý a mal možnosť sa k veci vyjadriť, pričom toto právo aj využil. V rámci rozkladového konania nebol žalovaný povinný s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariadiť ústne pojednávanie vo veci. Takúto povinnosť mu žiaden osobitný zákon neukladá. Bolo výlučne v kompetencii žalovaného, aby posúdil, či existujú dôvody na jeho nariadenie, teda že to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Žalovaný dospel k záveru, že takéto dôvody neexistujú, čo zrozumiteľne a dostatočne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí (str. 6). V konaní nedošlo ani k porušeniu zásad správneho konania podľa § 3 Správneho poriadku, resp. § 32 a nasl. Správneho poriadku, ani k porušeniu ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. Námietky žalobcu sú preto v tomto smere neopodstatnené, navyše boli formulované veľmi všeobecne. Postup žalovaného bol plne v súlade so zákonom. 57. Pokiaľ ide o opakovanú námietku žalobcu, že „z nuly je len nula“, teda že na opodstatnenosť žaloby v tomto konaní má vplyv skutočnosť, že v rámci súdneho prieskumu rozhodnutia o vyčiarknutí žalobcu zo zoznamu znalcov došlo k zrušeniu tohto rozhodnutia, konkrétne rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5S/65/2019 zo dňa 21.09.2021, v tejto súvislosti správny súd poukazuje na právny názor NSS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 2Asan/10/2020 zo dňa 02.02.2022, ktorým je správny súd v tomto
konaní viazaný, a podľa ktorého táto skutočnosť nemá vplyv na právnu kvalifikáciu konania žalobcu. Správny súd sa stotožňuje so závermi NSS SR, že pokuta v preskúmavanom priestupkovom konaní bola žalobcovi uložená za konanie, ktorého sa dopustil v období od 01.03.2016 do 04.08.2016, teda v čase, keď rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov bolo právoplatné a neskorším zrušením rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov nedošlo k legalizácii konania žalobcu, pretože toto protiprávne konanie je samostatným priestupkom. Zrušenie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov nastáva až dňom právoplatnosti a vykonateľnosti zrušujúceho rozsudku, teda nie od počiatku, keďže došlo k jeho zrušeniu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP, nie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. a), písm. b) SSP (bod 36. – 39. rozsudku NSS SR sp. zn. 2Asan/10/2020 z 02.02.2022). Z uvedených dôvodov správny súd nepovažoval za opodstatnenú ani túto námietku žalobcu a na zrušenie rozhodnutia o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov v tomto konaní neprihliadal. 58. Správny súd rezultuje, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a nebolo zistené naplnenie žiadneho zo žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e), písm. g) SSP, ktoré žalobca obsahovo vymedzil predovšetkým s poukazom na rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov. Rozhodnutie o vyčiarknutí zo zoznamu znalcov bolo predmetom samostatného súdneho prieskumu a na posúdenie predmetnej veci nemá žiaden dopad. Správny súd nezistil ani existenciu tzv. vád trestania podľa § 195 SSP, ktorá by odôvodňovala zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. 59. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol. 60. O náhrade trov konania pred správnym súdom i kasačným súdom správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto náhradu spravodlivo požadovať. Žalovaný si navyše náhradu trov konania ani neuplatnil. 61. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.