Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave NR-15S/37/2021 4021200311 17. 09. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:4021200311.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: YSSEL MACHINES s.r.o., Pod Zlatým brehom 3373/52, Nitra, IČO: 36 681 555, zastúpený: JUDr. Milan Fulec, advokát, Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nové Zámky, Podzámska 25, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-NZPLO-2021/011993-02 zo dňa 24. 05. 2021, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresný úrad v Nových Zámkoch, pozemkový a lesný odbor ako príslušný správny orgán podľa § 23 písm. c) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 220/2004 Z. z.“) vydal rozhodnutie č. OU-NZPLO-2016/003065-02/GT z 24.02.2016 na základe žiadosti JK projekt, s.r.o, Štefánikova 8, Starý Tekov z 27.01.2016, ktorým rozhodol pre účely výstavby „Areálu Yssel Holcon“ a spevnených plôch o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy a zmenil druh poľnohospodárskeho pozemku z ornej pôdy na ostatnú plochu v k. ú. A., par. č. B. XXXX/X,XXXX/X, druh pozemku: orná pôda, výmera: 373 564 m2 (ďalej aj len ,,rozhodnutie o odňatí pôdy“). V čl. VII rozhodnutia o odňatí pôdy bolo uvedené, že podľa § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z. rozhodnutie stratí platnosť, ak do troch rokov od jeho právoplatnosti nebola orná pôda použitá pre účel výstavby „Areálu Yssel Holcon“ a spevnených plôch. V rozhodnutí správny orgán poukázal na predloženú projektovú dokumentáciu, v zmysle ktorej je začiatok stavebných prác plánovaný na november 2015, ukončenie stavebných prác 1. etapy na november 2016 a ukončenie všetkých stavebných prác je plánované na november 2022. 2. Žalovaný listom č. OU-NZ-PLO-2021/011993-02 zo dňa 24.05.2021 označeným ako ,,Oznámenie straty platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy“ (ďalej aj len ako ,,napadnuté opatrenie“) podľa § 17 ods. 11 zákona č. 220/2004 Z. z. žalobcovi oznámil stratu platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.02.2016 a ktorým bola odňatá poľnohospodárska pôda v k ú. A.. C-KN parcely č. XXXX/X o výmere 6984 m2, č. 1661/9 o výmere 366580 m2, druh pozemku orná pôda, mimo zastavaného územia obce Obid, na základe kópie katastrálnej mapy o celkovej výmere 373 564 m2 za účelom výstavby „Areálu Yssel Holcon“ (ďalej aj len ,,rozhodnutie o odňatí pôdy“). Žalovaný poukázal
na to, že oznámenie vydal na základe vlastného podnetu a terénnej obhliadky uskutočnenej 11.05.2021. Okrem uvedeného poukázal na to, že technickým podkladom k rozhodnutiu o odňatí pôdy bola kópia katastrálnej mapy z 25.01.2016, vydaná Okresným úradom Nové Zámky, katastrálnym odborom pod č. K1-324/2016, pričom zápis v katastri nehnuteľnosti bol vykonaný pod Z 1292/16. Žalovaný uviedol, že rozhodnutie o odňatí pôdy stratilo platnosť ku dňu 01.03.2019, pretože odňatá pôda nebola použitá na výstavbu „Areálu Yssel Holcon“ do troch rokov od jeho právoplatnosti. Súčasne žalovaný požiadal Okresný úrad Nové Zámky, katastrálny odbor o zrušenie zápisu vykonaného pod Z 1292/16. II. Žaloba 3. Žalobca zastúpený advokátom podal včas proti napadnutému opatreniu správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že napadnuté opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov; ďalej aj ako „SSP“) a tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté opatrenie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 4. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia pre jeho nedostatočné odôvodnenie, pretože žalovaný neuviedol, na základe čoho dospel k záveru, že dotknuté pozemky neboli použité na výstavbu „Areálu Yssel Holcon“ do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o odňatí. Argumentoval, že od roku 2015 aktívne vykonáva úkony v rámci procesu predmetnej výstavby, pričom súčasťou tohto procesu sú projektové práce, úkony v rámci územného konania, stavebného konania a súvisiacich konaní, odsúvanie ornice, navážanie štrku, budovanie vjazdu na stavenisko v zmysle požiadavky príslušných orgánov Policajného zboru, vykonanie archeologického prieskumu, geologického prieskumu, budovanie plotu okolo areálu staveniska a ostatné práce súvisiace s prípravou staveniska. Namietal, že ak by napadnuté opatrenie spôsobilo definitívny zánik účinkov rozhodnutia o odňatí, žalobcovi by vznikla aj škoda vo forme všetkých doteraz vynaložených nákladov na predmetný projekt. 5. Podľa žalobcu je Oznámenie o začatí prác z 02.05.2018 a Rozhodnutie Obce Obid o predĺžení termínu ukončenia výstavby do konca roku 2023 z 26.06.2018 dôkazom toho, že práce na predmetnom projekte prebiehajú, pričom ak by žalobca nepreukázal v rámci konania o jeho žiadosti o predĺženie termínu dokončenia stavby dôvodnosť tejto žiadosti, resp. objektívne dôvody predĺženia týchto prác, len ťažko by stavebný úrad takejto žiadosti vyhovel. V tejto súvislosti namietal, že žalovaný neuviedol, z akého dôvodu tieto úkony nepovažuje za súčasť výstavby predmetného projektu, resp. za používanie dotknutých pozemkov v súlade so zámerom uvedeným v rozhodnutí o odňatí. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie o odňatí, v zmysle ktorého je ukončenie všetkých stavebných prác plánované na november 2022, a teda samotnému žalovanému bolo už pri vydávaní rozhodnutia o odňatí zrejmé, že výstavba areálu takéhoto charakteru a rozsahu nebude ukončená do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o odňatí a, že dotknuté pozemky budú používané v súlade so zámerom uvedeným v rozhodnutí o odňatí aj vtedy, keď na nich bude predmetná výstavba len prebiehať. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na to, že žalovaný bol dotknutým orgánom v územnom a stavebnom konaní, v ktorom boli vydané rozhodnutia. 6. Nedostatočné zistenie skutkového stavu žalobca namietal v súvislosti so záverom žalovaného o nepoužívaní dotknutých pozemkov na účely zámeru uvedeného v rozhodnutí o odňatí. K tomu argumentoval, že pokiaľ by žalovaný zistil, že v predmetnej veci žalobca vykonáva vyššie popísané úkony v rámci výstavby predmetného projektu, nemohol by dospieť k záveru o tom, že dotknuté pozemky neboli použité na výstavbu „Areálu Yssel Holcon“. Žalobca namietal, že žalovaný v rámci vlastného šetrenia a vykonania terénnej obhliadky nekontaktoval žalobcu za účelom zistenia stavu prác na predmetnom projekte a uspokojil sa len s výstupmi z obhliadky (dňa 11.05.2021), z ktorej vyplynulo, že predmetný areál na dotknutých pozemkoch nie je vybudovaný. Podľa žalobcu ide o svojvoľný záver žalovaného, alebo záver založený na nedostatočnom zistení skutkového stavu. 7. Žalobca zdôraznil, že v zmysle rozhodnutia o odňatí došlo k trvalému odňatiu poľnohospodárskej pôdy, po komplexnom posúdení projektovej dokumentácie výstavby „Areálu Yssel Holcon“ žalovaným, a to na účely výstavby tohto areálu a spevnených plôch. Podľa žalobcu by žalovaný mohol vyhodnotiť, že
nepoužíva dotknuté pozemky v súlade so zámerom uvedeným v rozhodnutí o odňatí výlučne v prípade, ak by po vydaní rozhodnutia o odňatí nevykonával žiadne úkony smerujúce k realizácii a dokončeniu výstavby, t. j. nežiadal by o stavebné povolenie a ďalšie potrebné vyjadrenia a súhlasy, prípadne by žiadal, a toto stavebné povolenie by stratilo svoju platnosť z dôvodu uplynutia doby, na ktorú bolo vydané. Žalobca však riadne vykonáva a vykonával úkony smerujúce k realizácii a dokončeniu výstavby, a preto považuje záver žalovaného za celkom zjavne nesprávny. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť ako nedôvodnú, pretože dňa 24.05.2021 nevydal rozhodnutie v správnom konaní. Uviedol, že ako orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy konal v súlade s § 17 ods. 11 zákona č. 220/2004 Z. z. Napadnuté opatrenie vo forme oznámenia žalobca prevzal dňa 03.06.2021 a nenamietal, že by sa nezakladalo na pravde. Ďalej poukázal na to, že zmena druhu pozemku z ornej pôdy na ostatnú plochu bola vykonaná rozhodnutím o odňatí pôdy, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.02.2016. Rozhodnutie malo za následok zmenu ornej pôdy na ostatnú plochu. Poukázal na bod VII rozhodnutia o odňatí pôdy, podľa ktorého ,,rozhodnutie stratí platnosť, ak do troch rokov od jeho právoplatnosti nebola pôda použitá pre účel uvedený v bode I. tohto rozhodnutia“, t. j. na účel výstavby „Areálu Yssel Holcon“. Podľa žalovaného platnosť rozhodnutia o odňatí pôdy zanikla na základe vyššie cit. bodu a tiež § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z. Z pohľadu žalovaného preto platnosť rozhodnutia o odňatí pôdy zanikla na základe zákona, a nie na základe oznámenia. Ďalej uviedol, že predmetná parcela je od roku 2016 neustále poľnohospodársky využívaná spoločnosťou ATS IMPEX. s.r.o., Remeselnícka 1, Obid a v roku 2021 tam bola pestovaná slnečnica. IV. Replika žalobcu 9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného vychádzal zo svojej predchádzajúcej argumentácie a ďalej poukázal na to, že z rozhodnutia o odňatí pôdy vyplýva, že ukončenie stavebných prác na účely výstavby „Areálu Yssel Holcon“ a spevnených plôch je naplánované na november 2022. K tomu uviedol, že žalovaný teda sám dospel ku skutkovému záveru, že výstavba plánovaná žalobcom má trvať až do roku 2022, pričom je nepochybné, že súčasťou výstavby sú všetky úkony, ktoré je nevyhnutné vykonať k tomu, aby bola stavba postavená a mohla sa užívať v súlade so svojim účelom. Ak teda žalobca v období od vydania rozhodnutia o odňatí pôdy do vydania napadnutého opatrenia vykonával akékoľvek úkony smerujúce k postaveniu stavby a jej užívaniu v súlade s jej účelom, nemohol žalovaný v roku 2021 dospieť k záveru, že dotknuté pozemky nie sú využívané na účel stanovený v rozhodnutí o odňatí pôdy, pričom žalobca v žalobe preukázal, že v predmetnom období vykonal viacero takýchto úkonov a investoval nemalé finančné prostriedky v rámci výstavby „Areálu Yssel Holcon“. Žalobca namietal záver žalovaného, že rozhodnutie o odňatí pôdy zaniklo na základe zákona, a nie na základe napadnutého opatrenia pretože, aby bolo možné dospieť k záveru, že dotknuté pozemky nie sú využívané v súlade s účelom stanoveným v rozhodnutím o odňatí pôdy sa vyžadovala aktívna činnosť žalovaného ako správneho orgánu, pričom mal vykonať všetky úkony potrebné pre zistenie skutkového stavu ohľadne užívania dotknutých pozemkov, a na takto zistený skutkový stav aplikovať príslušné ustanovenia právnych predpisov. Ďalej namietal, že z napadnutého opatrenia nevyplýva, že by si žalovaný svoje vyššie uvedené povinnosti splnil, nie je zrejmé, aké úkony vykonal za účelom zistenia skutkového stavu, ani na základe akých podkladov dospel k záveru o neužívaní dotknutých pozemkov. Pred vydaním napadnutého opatrenia neoslovil žalobcu a nedal mu možnosť vyjadriť sa k spôsobu užívania dotknutých pozemkov. 10. Žalobca ďalej k tvrdeniu žalovaného, že predmetná parcela (nie je zrejmé ktorá) je od roku 2016 neustále využívaná spoločnosťou ATS IMPEX s.r.o., uviedol, že o tejto skutočnosti nemá žiadnu vedomosť, neuzatvoril so žiadnym subjektom zmluvu, ktorej predmetom by bolo užívanie ktoréhokoľvek z dotknutých pozemkov. Má vedomosť o tom, že časť dotknutých pozemkov je užívaná treťou osobou, ktorej totožnosť nepozná, avšak táto osoba pozemky užíva bez právneho titulu a bola opakovane vyzvaná, aby sa akéhokoľvek užívania dotknutých pozemkov zdržala. Ak aj bola na časti dotknutých pozemkov v roku 2021 pestovaná slnečnica, tak bez vedomia a súhlasu žalobcu, pričom uvedená skutočnosť, však bez ďalšieho neznamená, že dotknuté pozemky boli v celom rozsahu užívané v rozpore s účelom stanoveným v rozhodnutí o odňatí pôdy. V nadväznosti na uvedené žalobca ďalej
argumentoval, že bod VII. rozhodnutia o odňatí pôdy, a ani ustanovenie § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z. nemožno vykladať tak, že každý jeden štvorcový meter odňatej plochy musí byť využitý každý jeden deň v priebehu troch rokov na účel stanovený v rozhodnutí, ktorým sa pôda odníma. Okrem uvedeného žalobca namietal, že akékoľvek závery žalovaného, ktoré mali vplyv na vydanie napadnutého opatrenia mali byť predovšetkým súčasťou jeho odôvodnenia a keďže ňou neboli, tak napadnuté opatrenie možno považovať za neodôvodnené, a teda aj arbitrárne.
VI. Duplika žalovaného 11. Žalovaný reagoval na repliku žalobcu duplikou, v ktorej zotrval na svojej argumentácii z predchádzajúcich podaní. Ďalej uviedol, že pokiaľ by žalobca reagoval na napadnuté opatrenie, ktoré napáda žalobou, bezodkladne by zorganizovali stretnutie v teréne, kde by žalobca sám videl, že napadnuté opatrenie je pravdivé a nemuselo by dôjsť k súdnemu konaniu. VII. Konanie na správnom súde 12. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-15S/37/2021. VIII. Pojednávanie 13. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 17. septembra 2024 rozsudkom. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu spolu so žalobcom a poverené zástupkyne žalovaného. 14. Právny zástupca žalobcu sa pridržal argumentácie uvedenej v žalobe. Ďalej uviedol, že z napadnutého opatrenia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že žalobca nesplnil podmienky v rozhodnutí o odňatí pôdy, ďalej na základe, akých skutkových zistení dospel k tomuto záveru a nedal možnosť žalobcovi vyjadriť sa. Namietal, že žalovaný nezistil skutkový stav dostatočne na to, aby mohol dospieť k záveru o nevyužívaní pozemkov na účely výstavby. Ďalej poukázal na udalosti, ktoré nastali po vydaní napadnutého opatrenia, pričom v tejto súvislosti uviedol, že žalobca sa po vydaní napadnutého opatrenia snažil predísť vzniku škôd, avšak všetky súvisiace konania, ktoré viedli správne orgány v súvislosti s touto výstavbou boli prerušené až do rozhodnutia v tejto prejednávanej veci. Poukázal na to, že takto postupoval aj žalovaný, ktorý začal konanie o inom správnom delikte, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že neoprávnene bez rozhodnutia o odňatí pôdy zabral poľnohospodársku pôdu na nepoľnohospodársky účel, keď vykonal skrývku humusového horizontu na pozemkoch, ktoré boli ornou pôdou. 15. Poverená zástupkyňa žalovaného po zhrnutí skutkových okolností uviedla, že sa žalovaný pridržiava svojich predchádzajúcich podaní. Poukázala na to, že k zániku platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy došlo zo zákona, pričom žalobca mohol opätovne podať žiadosť, ktorej by bolo vyhovené.
IX. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.07.2021, rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí. Strata platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí nie je dôvodom na vrátenie odvodu. 17. Podľa § 17 ods. 11 zákona č. 220/2004 Z. z., orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy (§ 23) oznámi účastníkom konania stratu platnosti rozhodnutia o odňatí a príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra na základe oznámenia vyznačí zmenu druhu pozemku v katastri. 18. Podľa § 17 ods. 14 zákona č. 220/2004 Z. z., právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí je podkladom na vydanie stavebného povolenia podľa osobitných predpisov.11b) Stavebník stavby, ktorá je významnou investíciou, stavby diaľnice a rýchlostnej cesty a stavby železničnej dráhy predloží právoplatné rozhodnutie o trvalom odňatí pred vydaním stavebného povolenia. X. Právne posúdenie 19. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo preskúmanie zákonnosti ,,Oznámenia straty platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy“, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že došlo k strate platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy a požiadal príslušný katastrálny orgán o zrušenie zápisu v katastri. V kontexte vyjadrenia žalovaného sa správny súd zaoberal aj otázkou súdneho prieskumu napadnutého opatrenia, pričom konštatuje, že toto podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, a to aj napriek skutočnosti, že nejde priamo o rozhodnutie, tak ako argumentoval žalovaný. V danom prípade ide totiž o správny akt vydaný na základe postupu orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté, pretože ide o formalizované oznámenie ohľadom straty platnosti už vydaného rozhodnutia o odňatí pôdy, z ktorého pre žalobcu ako adresáta plynuli určité oprávnenia resp. povinnosti, pričom súčasne na podklade tohto oznámenia príslušný katastrálny orgán vykoná zmeny zápisov v katastri (zmena druhu pozemku). Správny súd konštatuje, že napadnutý akt orgánu verejnej správy preto možno posudzovať ako opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktorého súdny prieskum je prípustný. 20. K namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia správny súd uvádza, že preskúmateľnosť napadnutého opatrenia hodnotil len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, resp. na základe akých skutočností, prípadne úvah žalovaný dospel k záveru obsiahnutom v napadnutom opatrení, a teda, či je z napadnutého opatrenia zrejmé, ako dospel žalovaný k záveru, že došlo k strate platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy. Pri nepreskúmateľnosti ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak, ako je uvedené. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovaný v napadnutom opatrení uviedol, že konal na základe vlastného podnetu a terénnej obhliadky vykonanej dňa 11.05.2021, pričom vzhľadom na to, že odňatá pôda nebola využitá na výstavbu ,,Areálu Yssel Holcon“ do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o odňatí pôdy, tak toto rozhodnutie podľa § 17 ods. 11 zákona č. 220/20004 Z. z. stratilo platnosť. V tejto súvislosti možno konštatovať, že je pravdou, že ide o mimoriadne stručné zdôvodnenie, ktoré rozhodne nemožno považovať za vyčerpávajúce, avšak vo svojej podstate zodpovedá aspoň minimálnemu štandardu odôvodnenia z hľadiska jeho preskúmateľnosti, pretože žalovaný poukázal na skutočnosť, že vykonal terénnu obhliadku a upresnil dôvod (odňatá pôda nebola využitá na výstavbu ,,Areálu Yssel Holcon“) ako aj zákonné ustanovenie (§ 17 ods. 11 zákona č. 220/20004 Z. z.), na základe ktorých dospel k záveru, že rozhodnutie o odňatí pôdy stratilo platnosť. 21. Pokiaľ žalobca namietal, že sa nemal možnosť vyjadriť k podkladom, správny súd uvádza, že v tomto prípade ide o opatrenie, ktoré je z hľadiska jeho charakteru ako aj postupu žalovaného pri jeho vydávaní špecifické, v porovnaní s rozhodnutím, pretože ide v podstate o oznámenie deklaratívneho charakteru,
ktoré nie je výsledkom formalizovaného, zákonom upraveného konania a v zásade sa týmto oznamuje určitá právna skutočnosť. Správny súd uvádza, že žalobca aj na základe tohto ,,úsporného“ zdôvodnenia napadnutého opatrenia mal vedomosť, čo bolo dôvodom pre záver o strate platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy a taktiež mu bolo zrejmé, proti čomu sa má možnosť brániť. Z uvedeného dôvodu preto nemožno napadnuté opatrenie považovať za nepreskúmateľné. 22. Pokiaľ žalobca odôvodňoval žalobu tým, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby konštatuje, že žalobca tento žalobný dôvod založil najmä na argumentácii spočívajúcej v tom, že disponuje právoplatným stavebným povolením, resp. rozhodnutím obce Obid z 26.06.2018 o predĺžení termínu ukončenia výstavby do konca roku 2023 (t. j. predĺženie platnosti stavebného povolenia). Taktiež poukázal na oznámenie o začatí prác z 02.05.2018 a deklaroval, že od roku 2015 aktívne vykonáva úkony v rámci procesu predmetnej výstavby (projektové práce, úkony v rámci územného konania, stavebného konania a súvisiacich konaní, odsúvanie ornice, navážanie štrku, budovanie vjazdu na stavenisko, vykonanie archeologického prieskumu, geologického prieskumu, budovanie plotu okolo areálu staveniska). Na podporu uvedenej argumentácie priložil k žalobe rozhodnutie o umiestení stavby z 04.12.2015, stavebné povolenie z 19.07.2016, oznámenie o začatí stavebných prác z 02.05.2018 (doručenie obecnému úradu Obid), žiadosť o predĺženie lehoty dokončenia stavby z 23.05.2018, rozhodnutie o predĺžení termínu dokončenia stavby z 26.06.2018, výstupy z kníh analytickej evidencie za roky 2015 až 2021, ktoré mali preukazovať výdavky vynaložené s prípravnými úkonmi (napr. vypracovanie projektovej dokumentácie), či zaobstaraním materiálu (napr. betón). 23. Správny súd v kontexte žalobcom namietaného nedostatočného zistenia skutkového stavu poukazuje na obsah administratívneho spisu, v ktorom sa nachádza okrem pôvodného rozhodnutia o odňatí pôdy, zápisnica z terénnej obhliadky z 11.05.2021, na ktorú žalovaný poukázal v napadnutom opatrení, ako aj fotodokumentácia z tejto terénnej obhliadky. Zo zápisnice vyplynulo, že počas terénnej obhliadky sa zistilo, že na dotknutých parcelách č. XXXX/X C. XXXX/X sa pestuje slnečnica, parcely sú využívané ako poľnohospodárska pôda, a teda odňatá pôda nebola použitá na účel výstavby ,,Areálu Yssel Holcon“. 24. Všeobecne možno uviesť, že napadnuté opatrenie je výsledkom určitého postupu žalovaného, ktorý musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu, vyplývajúceho z administratívnych spisov. Nedostatky v skutkových zisteniach sa môžu prejaviť buď v nevykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom vyhodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení. V tejto súvislosti a v kontexte žalobnej argumentácie žalobcu ako aj okolností prejednávanej veci bude pre posúdenie dôvodnosti námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu potrebné zodpovedať si otázku, či samotná existencia listín, na ktoré poukazoval žalobca (t. j. územné rozhodnutie, stavebné povolenie, oznámenie o začatí stavebných prác, rozhodnutie o predĺžení termínu na dokončenie stavby) napĺňa zákonný predpoklad trvania platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy, ktorým je použitie takej pôdy na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí (a contrario § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z.). 25. Správny súd poukazuje na administratívny spis, z ktorého vyplynulo, že žalovaný preukázateľne zistil skutočný, resp. faktický stav, kedy zo zápisnice z terénnej obhliadky a najmä priloženej fotodokumentácie vyplynulo, že pôda, ktorej sa týkalo rozhodnutie o odňatí pôdy, nie je využívaná na výstavbu. Na fotografiách sa nachádzalo pole, pričom vizuálne nebolo možné identifikovať ani žiadne indície, že by na danej pôde mala prebiehať výstavba. Na fotografiách nebolo zachytené napr. oplotenie, príp. vybudovaná prístupová cesta, alebo vozidlá so stavebným materiálom, príp. terénne úpravy, ktoré by bolo možné identifikovať ako prípravné práce vo vzťahu k budúcej výstavbe. V tejto súvislosti tak ani výstupy z kníh analytickej evidencie za roky 2015 až 2021, ktoré mali podľa žalobcu preukazovať výdavky vynaložené s prípravnými úkonmi (napr. oplotenie, zaobstaranie materiálu - betón) správny súd nepovažoval za dôkaz spochybňujúci riadne zistenie skutkového stavu zo strany žalovaného, pretože ide len o deklaráciu výdavkov, bez toho, aby ich reálnu existenciu a skutočný súvis so zámerom - výstavbou areálu Yssel Holcon bolo možné objektívne vyhodnotiť, resp. overiť napr. na podklade ich zachytenia na fotodokumentácii, ktorú zabezpečil žalovaný počas terénnej obhliadky. 26. Pokiaľ ide o čiastkovú otázku, či bol skutkový stav zistený dostatočným spôsobom, správny súd túto okolnosť bude posudzovať spoločne s už vyššie naznačenou kľúčovou otázkou, či samotná existencia
listín, na ktoré poukazoval žalobca, napĺňa zákonný predpoklad trvania platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy, ktorým je použitie takej pôdy na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí (a contrario § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z.). V tejto súvislosti správny súd s poukazom na § 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z. uvádza, že rozhodnutie o trvalom odňatí stratí platnosť, ak do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia nebola pôda použitá na zámer uvedený v tomto rozhodnutí. Preto v nadväznosti na uvedené je potrebné zaoberať sa výkladom vo vzťahu k posúdeniu, ktorú činnosť možno podradiť pod zákonnú podmienku zotrvania platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí pôdy, slovne vyjadrenú ,,použitie pôdy na zámer uvedený v rozhodnutí o trvalom odňatí pôdy“ a contrario § 17 ods. 10 veta prvá zákona č. 220/2004 Z. z. V kontexte zákonom stanovenej časovo podmienenej platnosti rozhodnutia o trvalom odňatí pôdy na nepoľnohospodársky účel ako aj v kontexte účelu zákona č. 220/2004 Z. z., ktorým je okrem iného zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy (§ 1 cit. zákona), správny súd pri výklade zákonnej podmienky platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy („použitie pôdy na zámer“) dospel k záveru, že cieľom zákonodarcu bolo, aby bola pôda využitá faktickým spôsobom a aby z materiálneho hľadiska došlo k určitému zásahu, resp. úkonu, ktorý preukázateľne smeruje k dosiahnutiu účelu, resp. zámeru ustanoveného v rozhodnutí o odňatí pôdy, pričom takýto zásah, resp. úkon má mať na účely jeho preukázania faktickú podobu (napr. viditeľná úprava terénu, vybudovanie prístupovej cesty, oplotenie, príprava staveniska). Teda pre naplnenie podmienky použitia pôdy na určený zámer nebude postačujúce ,,len“ zhromažďovanie, resp. zabezpečovanie formálnych dokladov (napr. povolení, oznámení o začatí prác a pod.). 27. Správny súd konštatuje, že zabezpečenie potrebných administratívnych povolení, resp. ostatných formálnych požiadaviek pred samotným zahájením realizácie stavebného zámeru môže byť posudzované ako nevyhnutný predpoklad pre následnú realizáciu zámeru v rozhodnutí o odňatí pôdy. Avšak z hľadiska preukázania faktického ,,použitia pôdy“ ide len o podporné dôkazy, ktorých výpovedná hodnota je až sekundárnou, pretože ako už správny súd uviedol vyššie, pre eliminovanie straty platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy je potrebné použitie pôdy faktickým spôsobom. V opačnom prípade by uvedené mohlo mať za následok len formálne predlžovanie platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy, bez reálneho úmyslu skutočnej realizácie zámeru uvedeného v takomto rozhodnutí a mohlo by tak dochádzať k bezdôvodnému bráneniu trvalo udržateľného obhospodarovania a poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy. Len na margo správny súd dáva do pozornosti, že sám žalobca podporoval svoje tvrdenie o použití predmetnej pôdy poukazom na právoplatné stavebné povolenie, resp. na rozhodnutie obce Obid z 26.06.2018 o predĺžení termínu ukončenia výstavby do konca roku 2023 a na oznámenie o začatí prác z 02.05.2018, avšak z terénnej obhliadky realizovanej správnym orgánom dňa 11.05.2021 vyplýva, že predmetná pôda sa ani v prvej polovici roku 2021 nielen že nevyužívala na stanovený zámer, ale ani neboli na predmetnom pozemku fakticky začaté žiadne práce na zabezpečenie realizácie zámeru stanoveného v rozhodnutí o odňatí pôdy. 28. Správny súd mal na základe obsahu administratívneho spisu za preukázané, že v danom prípade nedošlo k faktickej realizácii zámeru, na ktorý bolo vydané rozhodnutie o odňatí pôdy – t.j. výstavba Areálu Yssel Holcon. Listiny predložené žalobcom (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, oznámenie o začatí stavebných prác a rozhodnutie o predĺžení termínu dokončenia stavby) považoval správny súd len za formálne akty, ktoré však samé osebe, bez ďalšieho nemajú vplyv na preukázanie použitia pôdy na zámer uvedený v rozhodnutí o odňatí pôdy. Využívanie odňatej pôdy na účely výstavby nemôže byť len formálne, ale musí byť fakticky naplnený aj zámer, pre ktorý boli dotknuté parcely odňaté, čo v danom prípade preukázané nebolo. Na podporu svojich záverov správny súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/98/2015 z 24.08.2015, kedy krajský súd síce vzhľadom na predchádzajúcu procesnú úpravu (Občiansky súdny poriadok) prejednával vec ako ochranu pred nezákonným zásahom, avšak meritórne riešil obdobnú otázku týkajúcu sa straty platnosti rozhodnutia o odňatí pôdy napriek skutočnosti, že žalobca toho času disponoval povoleniami, resp. inými formálnymi dokladmi. 29. S ohľadom na vyššie uvedené správny súd považuje žalobnú námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným za neopodstatnenú, pretože žalovaný zistil faktický stav dotknutých parciel a nebolo jeho povinnosťou na účely posudzovania otázky platnosti rozhodnutia o odňatí vykonať ďalšie zisťovania ohľadom existencie formálnych dokladov (napr. stavebné povolenie), pretože tieto nemajú primárny vplyv na posúdenie otázky, či bola odňatá pôda použitá (§ 17 ods. 10 zákona č. 220/2004 Z. z.).
30. Správny súd len nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že samotná strata platnosti nie je okolnosťou vylučujúcou možnosť podania opätovnej žiadosti o odňatie pôdy, a teda žalobcovi po oboznámením sa s obsahom napadnutého opatrenia právna úprava nebránila v ďalšom podaní žiadosti o odňatie pôdy (§ 17 ods. 5 zákona č. 220/2004 Z. z.). 31. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 33. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do jedného mesiaca od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.