Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/190/2019 4019200078 23. 04. 2024 Mgr. Monika Hrašnová ECLI:SK:SpSBA:2024:4019200078.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej, členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.. a Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca), v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, Bratislava, IČO: 31 347 037, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, IČO: 00 156 426, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1948/2018 z 22.10.2018, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 13.09.2018 v čase od 08.45 hod. do 12.00 hod. vykonali inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra (ďalej aj len ,,RVPS“ alebo ,,prvostupňový orgán“) v prevádzkarni žalobcu, filiálka 211, Hviezdoslavova 35, Nitra úradnú kontrolu potravín (ďalej aj len ,,kontrola“). Účel kontroly bol vymedzený ako plánovaná úradná kontrola podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej aj len ,,zákon o potravinách“) zameraná na: A. Dokumentačná kontrola; B: Fyzická kontrola: Kontrola hygieny prevádzkarne - predajnej plochy a skladových priestorov (funkčnosť a čistota) a kontrola hygieny technologických zariadení; Kontrola osobnej hygieny zamestnancov; Kontrola dodržiavania teplotných režimov a evidencie; Kontrola predaja tovaru - kontrola obalov, kontrola označovania, kontrola dátumov spotreby a dátumov minimálnej trvanlivosti, kontrola vhodnosti ovocia a zeleniny na ľudskú spotrebu a kontrola predaja nebalených potravín. 2. Kontrolou hygieny prevádzkarne – predajnej plochy, skladových a priľahlých priestorov (funkčnosť a čistota) a kontrolou hygieny technologických zariadení boli zistené a popísané nasledovné nedostatky: A) V zázemí skladových priestorov: · chladiaci box so zeleninou mal znečistené steny a podlahy pod regálmi; · v chladiacom boxe zo zeleninou uložené plastové palety - dve z nich mali povrch znečistený a splesnivený; · priestor príjmovej rampy a jej okolia bol znečistený ohorkami z cigariet; · na manipulačnej chodbe sa nachádza toaleta, ktorá má znečistený vetrací otvor; · mraziarenský sklad na uchovávanie pekárenských polotovarov má na strope námrazu, ktorá opadáva na krabice, podlahu a palety; pod kovovým regálom je vrstva utlačeného znečistenia medzi stenou a podlahou;
· v sklade čistiacich a dezinfekčných prípravkov a pomôcok - umývarka nádob je pod umývadlom a pod nerezovými stolmi hrubá vrstva znečistenia, mokrých zvyškov kartónov, zvyšky plastov, prachu a iných mechanických nečistôt; · chladiaci box lahôdok má znečistené steny a podlaha má v rohoch zvyšky obalov a mechanického znečistenia; · pod skrinkami s umývadlom na manipulačnej chodbe (s regálmi s obalovým materiálom) je podlaha znečistená mechanickými nečistotami; · v miestnosti prípravy pečiva je v rohoch miestnosti na podlahe a na stenách vrstva znečistenia. B) Na predajnej ploche: · pod regálom s pečivom sa nachádzajú zvyšky pekárenských výrobkov, prachu, mechanických nečistôt, kartónov a plastov, a popadané potraviny (nápoje); · na podlahe pred chladiacimi vitrínami sa nachádza kovový otvor, z ktorého odpadáva poklop, v ktorom je vrstva mechanických nečistôt; · v chladiacej vitríne s bagetami sa nachádza odtok kondenzu na ložnej ploche, ktorý je znečistený; · v oddelení zeleniny pod paletou s melónmi je vytečená tekutina a pod regálom so zemiakmi sa nachádzajú mechanického nečistoty, prach, popadané ovocie a etikety. 3. V nadväznosti na zistené nedostatky inšpektori konštatovali rozpor s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín, Príloha II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. a) a b), Kapitola V ods. 1 písm. a) a b) a § 2 ods. 1 a ods. 2 Výnosu č. 28167/2007-OL. Skutočnosti zistené počas výkonu kontroly uviedli do Záznamu o úradnej kontrole potravín č. NR/2018/TrToHeMoŠe/121 z 13. 09. 2018 (ďalej aj len ,,záznam o kontrole“). Niektoré zistené nedostatky boli zdokumentované tiež fotograficky. S obsahom záznamu o úradnej kontrole potravín bola oboznámená vedúca filiálky p. A. B., ktorá záznam podpísala a k preukázaným kontrolným zisteniam sa vyjadrila tak, že o inšpekčnom zázname bude informovať centrálnu kanceláriu. RVPS na základe uvedeného začala správne konanie č. k. 1948/2018 vo veci zistených porušení zákona o potravinách, predpisov vydaných na jeho vykonanie a osobitných predpisov a žalobcu vyzvala, aby sa pred vydaním rozhodnutia v lehote 7 dní od doručenia upovedomenia o začatí správneho konania vyjadril ku skutočnostiam zisteným pri výkone úradnej kontroly, uvedeným v zázname o kontrole, aby navrhol dôkazy, prípadne navrhol doplnenie dokazovania vo veci. V upovedomení o začatí správneho konania RVPS popísala zistené nedostatky, ich predbežné právne posúdenie, účastníka konania poučila o jeho procesných právach a povinnostiach a v prílohe sa nachádzala fotodokumentácia zistených nedostatkov. 4. Žalobca sa k upovedomeniu o začatí správneho konania vyjadril tak, že nedostatky v prevádzkovej hygiene vzniknuté pri každodennej manipulácii s potravinami a iných činnostiach boli ihneď, resp. budú v najbližšej možnej dobe odstránené. Všetci zamestnanci, noví aj služobne starší, sú neustále poučovaní a školení o zásadách dodržiavania hygienických požiadaviek výroby, manipulácie, označovania a umiestňovaní potravín na trh ako aj o zásadách dodržiavania požiadaviek platnej legislatívy. Žalobca má vypracovaný plán opráv a údržby pre jednotlivé filiálky, taktiež operatívne zabezpečuje odstraňovanie námrazy v mraziacich boxoch. Nedostatky zistené pri kontrole boli okamžite po jej ukončení konzultované s technickým oddelením žalobcu. Súčasne uviedol, že nešlo o úmyselné konanie zamestnancov a že robí všetko preto, aby k podobným prípadom dochádzalo v minimálnej možnej miere. RVPS vydala rozhodnutie č. 1948/2018 z 22.10.2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bol žalobca uznaný zodpovedným za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách viacerými skutkami a bola mu uložená pokuta vo výške 30 000,- eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že opakovane nedodržiaval povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh. 5. Žalobca podal voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť kontroly najmä vzhľadom na skutočnosť, že značná časť kontroly sa vykonala bez prítomnosti zástupcu žalobcu, ďalej namietal absenciu oznámenia jej účelu a predloženia poverenia na jej výkon, súčasne namietal široko vymedzený účel kontroly a absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu. Ďalej v odvolaní namietal nezákonnosť dôkazov získaných počas kontroly potravín a absenciu protiprávneho konania, uloženie pokuty v rozpore so zásadou ne bis in idem, neprimeranosť výšky uloženej pokuty a nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia. RVPS po tom, ako odvolaniu sama nevyhovela, zaslala odvolanie spolu so spisovým materiálom žalovanému spolu so stanoviskom, že RVPS nesúhlasí s požiadavkou žalobcu napadnuté rozhodnutie zrušiť.
6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie vo vzťahu k doplneniu právnej kvalifikácie, kedy konštatoval, že v prvostupňovom rozhodnutí v rámci recidívy konania neboli zohľadnené všetky rozhodnutia (minulosť a opakovanosť), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností spätne v období roka pred predmetnou kontrolou. Rovnako ako prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách, za čo mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 30 000,- eur. Konštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom počas kontroly bolo dostatočne preukázané, že žalobca v rozpore s ustanovením § 3, § 4 ods. 1, § 10 písm. a), b), § 12 ods. 1 písm. b) zákona o potravinách, Prílohou II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. a) a b), Kapitola V ods. 1 písm. a) a b) Nariadenia (ES) č. 852/2004 a § 2 ods. 1 a 2 Výnosu č. 28167/2007-OL nezabezpečil požadovanú čistotu a dobrý stav prevádzkových priestorov a zariadení. Poukázal na kontrolou zistené hygienické nedostatky v skladovacích a priľahlých priestoroch a na predajnej ploche. Konštatoval, že uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách. Súčasne poukázal na to, že rozhodnutím RVPS č. 2603/2017 z 19. 12. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 01. 2018, bola žalobcovi podľa § 28 ods. 4 písm. i) zákona o potravinách uložená úhrnná pokuta 5 000,- eur aj za to, že dňa 13. 11. 2017 v uvedenej prevádzkarni nezabezpečil čistotu potravinárskych priestorov a zariadení na predajnej ploche, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; ďalej rozhodnutím RVPS č. 62/2018 z 31. 01. 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 02. 2018, bola účastníkovi konania uložená pokuta 10 000,- eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) cit. zákona aj za to, že dňa 04.01.2018 v uvedenej prevádzkarni nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche, čo bolo posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách; a rozhodnutím žalovaného č. 1777/2018 z 26. 06. 2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie RVPS č. 739/2018 z 02.05.2018 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2018, bola žalobcovi uložená pokuta 20 000,- eur podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách za to, že dňa 21. 03. 2018 v uvedenej prevádzkarni opakovane nezabezpečil čistotu a dobrý stav údržby potravinárskych priestorov v celej prevádzke a zariadení na predajnej ploche. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný konštatoval, že do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. 7. Žalovaný neakceptoval námietky viažuce sa k nezákonnosti kontroly. Uviedol, že príslušný kontrolný orgán vykonáva kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy, poukázal na Manuál pre výkon plánovaných úradných kontrol u prevádzkovateľov potravinárskych podnikov - obchodná sieť, účinný od 01.11.2016 a Pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu (vypracovanú v súlade s požiadavkou určenou v čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa týchto pravidiel, sa úradné kontroly potravín vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím kontroly sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom (ak vykonávajú kontrolu na základe poverenia v inom územnom obvode) a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. Žalovaný konštatoval, že úradné kontroly potravín sa teda vykonávajú bez predchádzajúceho upozornenia a preto nie je možné účel kontroly oznamovať prevádzkovateľovi písomne, ale oznamuje sa pred každou neohlásenou kontrolou ústne oboznámením zodpovednej osoby o rozsahu kontrolnej činnosti inšpektorov, čo sa následne zapíše aj do úradného záznamu z kontroly. V priestoroch nesprístupnených verejnosti sú vždy inšpektori sprevádzaní osobou poverenou prevádzkovateľom. Konštatoval, že v tejto veci sa inšpektori pred začatím kontroly preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne účel kontroly. Poukázal na to, že žalobca bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedného zamestnanca, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu o kontrole. 8. Žalovaný neakceptoval námietku ohľadom široko vymedzeného účelu kontroly, pričom k uvedenému konštatoval, že účel kontroly bol vymedzený v súlade s čl. 9 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, a to spôsobom, ktorý nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, čo bude premetom úradnej kontroly potravín. Inšpektori sa od vymedzeného účelu neodchýlili, vykonali kontrolu vo všetkých vymedzených oblastiach
s popísaním pozitívnych aj negatívnych zistení. K tomu poukázal na jednotlivé časti a obsah záznamu o kontrole. Konštatoval, že tento záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/2004, ako aj vnútorného predpisu - Pokynu ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín. Žalovaný doplnil, že neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný zápis o ohlásení príchodu inšpektorov a záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Žalovaný tiež upozornil, že inšpektori sa pri začatí kontroly nepreukazujú poverením, ale preukazom, v ktorom je uvedené zákonné ustanovenie, podľa ktorého vykonávajú kontrolu potravín, čo si prevádzkovateľ môže overiť nahliadnutím do tohto preukazu a porovnaním príslušných právnych predpisov a k tomu poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/16/2015-118 z 29.09.2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/75/2015 z 26.11.2015, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžnz/5/2015-136 z 02.02.2016. 9. K námietke ohľadom vykonania kontroly bez prítomnosti splnomocneného zástupcu prevádzkovateľa žalovaný uviedol, že v žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu a realizácia takejto požiadavky by napokon mohla viesť k zmareniu kontroly. Kontroly sa totiž vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia tak, aby nebol zmarený ich účel, a preto inšpektori nemôžu vopred zabezpečiť prítomnosť osoby oprávnenej konať v mene prevádzkovateľa a navyše, prevádzkovateľovi takúto povinnosť ani zákon neukladá. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/106/2017 z 25.07.2018, a sp. zn. 31S/40/2017 z 25.07.2018 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/102/2017 z 25.04.2018. Žalovaný ďalej poukázal na to, že inšpektori vykonávali kontrolu v častiach prevádzky, ktoré súvisia s manipuláciou s potravinami a ich umiestňovaním na trh, nie v súkromných priestoroch, pričom zamestnanci žalobcu počas kontroly s inšpektormi riadne spolupracovali a k nahliadnutiu predložili všetku požadovanú dokumentáciu a nič nebránilo, aby pri akomkoľvek úkone inšpektora bol prítomný zároveň aj zamestnanec žalobcu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť inšpektorov zabezpečiť pri kontrole prítomnosť štatutárneho orgánu prevádzkovateľa. Úradná kontrola bola vykonávaná s vedomím zamestnanca žalobcu, ktorý bol v danom čase zodpovedný za chod prevádzkarne a bol určite spôsobilý vyjadriť sa k tomu, či priebeh kontroly zodpovedá obsahu záznamu, teda či nedostatky sú popísané spôsobom ako boli zistené. Voči účelu, priebehu, výsledkom kontroly tento zamestnanec nepodal žiadne námietky a neurobil tak ani samotný žalobca bezprostredne po kontrole. K námietke porušenia práva na súkromie žalovaný poukázal na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 z 25. 03. 2015, Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/16/2015-118 z 29. 09. 2015, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 4Sžnz/5/2015-136 z 02. 02. 2016 a sp.zn. 10Sžo/62/2016 z 23.08. 2017 sp.zn. 7Sžo/262/2015 z 27.09.2017 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 792/2016 z 09.05.2017. 10. Žalovaný neakceptoval ani námietku, že žalobca nebol poučený o svojich právach a povinnostiach a osobitne o možnosti podať námietky proti uloženým opatreniam. K tomu uviedol, že zodpovedný zástupca prevádzkovateľa, prítomný pri kontrole (vedúca filiálky), bol oboznámený s vytýkanými nedostatkami v nadväznosti na príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a žalovanému nie je zrejmé, aké ďalšie práva a povinnosti mal žalobca na mysli v súvislosti s tvrdeným nesplnením poučovacej povinnosti, keďže kontrola potravín sa podľa správneho poriadku nevykonáva. Žalovaný ďalej uviedol, že správne konanie bolo začaté doručením upovedomenia o začatí správneho konania, pričom bola prvostupňovým správnym orgánom určená lehota 7 dní od doručenia upovedomenia na vyjadrenie sa k podkladu pre vydanie rozhodnutia. Zároveň bol žalobca poučený o všetkých svojich procesných právach a povinnostiach a ako účastník konania využil svoje procesné právo a k upovedomeniu o začatí správneho konania, resp. k podkladu pre vydanie rozhodnutia sa vyjadril s tým, že výsledky a priebeh kontroly žiadnym spôsobom nespochybnil. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že námietky rovnakého charakteru (tvrdenia, že úradná kontrola potravín mala byť vykonávaná postupom podľa správneho poriadku) boli uplatňované vo viacerých súdnych konaniach, kedy tieto námietky neboli akceptované a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 10Sžo/62/2016 z 23.08.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 262/2014-233 z 07.04.2016; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sžo/262/2015 z 27.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 141/2014-117 z 18.06.2015; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 229/2015-249 z 09.02.2017; rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/245/2014-165 z 25.03.2015).
11. K námietke ohľadom nezákonnosti dôkazov žalovaný uviedol, že inšpektori pri výkone kontroly postupovali v súlade s požiadavkami všeobecne záväzných právnych predpisom, preto dôkazy získané v tomto procese sú relevantné a zákonné a jednoznačne preukazujú porušenie určených povinností v oblasti prevádzkovanej hygieny tak, ako je uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. 12. Žalovaný považoval za nedôvodnú aj námietku, že uloženie pokuty bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, a to tým, že minulosť účastníka konania bola pri určení sankcie zohľadnená jednak pri posúdení splnenia podmienok pre aplikáciu sprísnenej sadzby podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách a následne aj ako priťažujúca okolnosť pri určení konkrétnej výšky pokuty v rámci tejto sprísnenej sadzby. K tomu uviedol, že orgány kontroly potravín skúmajú spravidla minulosť v trvaní 24 – až 36 mesiacov pred kontrolou, na základe ktorej má byť uložená sankcia. V tomto období skúmajú akékoľvek porušenia zákona o potravinách, nie iba rovnaké, ako bolo zistené počas kontroly. Výsledky tohto skúmania sú dôležité pre posúdenie, ako prevádzkovateľ v dlhšom časovom horizonte pristupuje k plneniu povinností a odstráneniu zistených nedostatkov. V rámci minulosti je však osobitne dôležité obdobie jedného roka, ktoré sa počíta spätne odo dňa vykonania kontroly do nadobudnutia právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie. Pokiaľ v tomto období dôjde k opätovnému porušeniu tých istých povinností, správny orgán neukladá sankciu v rozpätí základnej sadzby, ale sadzby zvýšenej. Ak boli v predchádzajúcom období ukladané prevádzkovateľovi pokuty aj za porušenia iných povinností alebo za porušenia rovnakých povinností rozhodnutiami, v prípade ktorých uplynula lehota podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, táto skutočnosť je zohľadnená ako priťažujúca okolnosť v rámci určenia pokuty v základnej alebo zvýšenej sadzbe. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán zohľadňoval rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť v rokoch 2016 až 2018 a orgán skúmaním minulosti žalobcu zistil, že v predchádzajúcom období troch rokov prevádzkovateľovi boli ukladané sankcie za porušenie povinností určených potravinovým právom, a to aj rovnakého charakteru ako v prejednávanom prípade. Žalovaný podmienky opätovne prehodnotil mal za preukázané, že opakovanosť konania podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách bola daná poukazom na tri rozhodnutia (rozhodnutie žalovaného č. 1777/2018 - právoplatné dňa 09. 07. 2018; rozhodnutie RVPS č. 2603/2017 - právoplatné dňa 11. 01. 2018 a č. 62/2018 - právoplatné dňa 20. 02. 2018), ktorými bola uložená pokuta za porušenie rovnakých povinností ako v prejednávanom prípade, preto použitie zvýšenej sadzby považoval za dôvodné. S poukázaním na ďalšie skúmané rozhodnutia bolo rovnako dôvodné zohľadnenie minulosti ako priťažujúcej okolnosti pri určení pokuty v rámci zvýšenej sadzby. 13. K námietke neprimeranej výšky pokuty a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný poukázal na § 20 ods. 9 a § 28 ods. 9 zákona o potravinách a uviedol, že pri ukladaní pokuty je potrebné zohľadňovať zákonom vymedzené hľadiská. Uviedol, že bolo preukázané, že si žalobca ako prevádzkovateľ dlhodobo neplní povinnosti v oblasti prevádzkovej hygieny, neprijíma účinné opatrenia na predchádzanie ich vzniku a zanedbáva vnútornú kontrolu. Je bezpredmetné, či sa nedostatky vyskytovali na predajnej ploche, alebo v zázemí, pretože hygienické požiadavky sa musia dodržiavať vo všetkých častiach prevádzky. V konaní boli jasne preukázané rozsiahle hygienické pochybenia v skladových priestoroch, na príjmovej rampe, v manipulačnej chodbe, toaletách, v miestnosti prípravy pečiva, ale aj na predajnej ploche, pričom v žiadnom prípade nemali charakter bežných denných prevádzkových nečistôt. Žalovaný opätovne prehodnotil všetky súvisiace okolnosti a s pokutou vo výške 30 000,- eur sa stotožnil, pričom poukázal na to, že závažnosť hygienických porušení je jednoznačná, a to s ohľadom na ich rozsah (zistené v rôznych častiach prevádzky), charakter – nejde o bežné denné znečistenia, ktoré prevádzkovateľ odstráni na konci dňa (podľa povahy znečistení tieto pretrvávajú dlhší čas a svedčia o tom, že čistenie priestorov bolo zanedbané a nedôsledné) a tiež ich potencionálnu možnosť ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť potravín umiestňovaných na trh v dotknutej prevádzkarni (napr. v dôsledku druhotnej kontaminácie zeleniny z vrstvou plesne pokrytých paliet, námrazou opadávajúcou na krabice s pekárskymi polotovarmi, umývaním nádob v znečistenom priestore, uchovávaním lahôdkarských výrobkov v znečistenom chladiacom boxe, prípravou pečiva v miestnosti so znečistenými stenami a podlahou, ponúkaním na predaj potravín – aj nebalených v znečistenom prostredí a so znečistených zariadení). K otázke trvania protiprávneho stavu uviedol, že nedostatky boli zistené v čase kontroly a presný čas ich trvania nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť. Ďalej poukázal na minulosť prevádzkovateľa a opakovanosť jeho protiprávneho konania, kedy poukázal na viaceré predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za to, že nezabezpečil čistotu potravinárskych priestorov v prevádzke a zariadení na predajnej ploche. Žalovaný pri posúdení výšky pokuty poukázal na zohľadnenie všetkých zákonom stanovených hľadísk a určenú sadzbu pri opakovanom protiprávnom konaní (od 100,- eur do 200 000,- eur ) a dospel k záveru, že pokuta vo výške 30 000,- eur po
zohľadnení doterajšej rozhodovacej praxe RVPS, charakteru a rozsahu nedostatkov, a tiež minulosti prevádzkovateľa, je primeraná. Nižšiu pokutu nebolo dôvodné uložiť, keďže žalobca spáchal správny delikt početnými skutkami, pričom bola preukázaná opakovanosť v nadväznosti až na tri rozhodnutia, právoplatné v období jedného roka pred kontrolou (uložené pokuty 5000,- eur, 10 000,- eur, 20 000,- eur). Ďalej konštatoval, že prvostupňový orgán uložil účastníkovi konania pokutu v rozpätí definovanej sadzby pri opakovanom protiprávnom konaní a podľa názoru odvolacieho orgánu ešte stále v spodnej hranici (15 % z maximálnej pokuty). Uviedol, že prvostupňový orgán zobral do úvahy všetky argumenty uvedené vyššie, rešpektoval zmysel a účel aplikovaných predpisov, ale prihliadal aj na špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Pri určení výšky pokuty zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť značný rozsah protiprávneho konania a minulosť účastníka konania, ktorej skúmaním bolo preukázané, že v kontrolovanej prevádzke účastníka konania sa v predchádzajúcom období vyskytli problémy so zabezpečením dodržiavania povinností v oblasti potravinového práva, aj rovnakého charakteru ako v tomto prípade. Zohľadnil aj poľahčujúce okolnosti - skutočnosť, že išlo o konanie nedbanlivostné bez preukázaného vplyvu na zdravie ľudí. II. Žaloba 14. Žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou podal včas voči napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu, ktorú odôvodňoval nesprávnym právnym posúdením veci (§ 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok), ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) a f) SSP) , rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a že v konaní správnych orgánov došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. 15. Žalobca namietal nezákonnosť vykonanej kontroly z dôvodu, že začiatok kontroly nebol žalobcovi oznámený a výkon značnej časti kontroly sa uskutočnil bez prítomnosti zástupcu žalobcu. Namietal, že vzhľadom na veľký počet inšpektorov a potrebu zabezpečiť chod prevádzky nebolo možné, aby inšpektorov sprevádzali zamestnanci žalobcu počas celého priebehu kontroly, z čoho vyplýva, že v priebehu značnej časti výkonu kontroly nebol prítomný žiaden zodpovedný zástupca žalobcu. Podľa žalobcu týmto konaním inšpektorov došlo k porušeniu jeho práva na súkromie garantovaného čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho práva oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami, adekvátne a bezprostredne ešte počas výkonu kontroly, na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave vo veci vedenej pod spis, zn.: 2S/304/2017-86 zo dňa 27. 06. 2018. Namietal záver žalovaného, že neexistuje právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný zápis o ohlásení ich príchodu a záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly, pretože podľa žalobcu uvedené povinnosti pramenia inšpektorom z Ústavy SR. Poukázal na to, že záznam o kontrole potravín predstavuje podklad pre rozhodovanie o vyvodení prípadnej administratívnoprávnej zodpovednosti prevádzkovateľa a taktiež slúži na zachytenie priebehu realizácie výkonu právomoci orgánu verejnej správy voči súkromnému podnikateľskému subjektu, a preto je dôležité, aby tento dokument obsahoval podrobný popis priebehu úradnej kontroly v záujme možnosti preverenia zákonnosti výkonu úradnej moci voči podnikateľskému subjektu, pričom uvedené platí o to viac v prípade oprávnenia orgánov verejnej správy vykonať neohlásenú kontrolu, ktorá vzhľadom na moment prekvapenia predstavuje jeden z najtvrdších zásahov do základných práv a slobôd súkromnoprávneho subjektu. Žalobca zároveň zastáva právny názor, že záznam o kontrole musí spĺňať náležitosti zápisnice v zmysle § 22 Správneho poriadku. Namietal záver žalovaného, že v žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu, poukázal na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.: 2S/46/2017 zo 06. 06. 2018, právoplatné dňa 21. 8. 2018. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
16. Žalobca namietal neoznámenie účelu kontroly a predloženia poverenia na výkon kontroly, kedy uviedol, že inšpektori sa nepreukázali povereniami, ktorými by si žalobca mohol overiť predmet a účel kontroly. Podľa žalobcu má kontrolovaný subjekt právo na upovedomenie o účele kontroly na jej začiatku, pretože týmto účelom je daný aj rozsah povinnosti kontrolovaného subjektu poskytovať správnemu orgánu súčinnosť. Nestačí, aby bol účel kontroly vymedzený len v zázname o kontrole. Žalobca sa o účele kontroly dozvedel až pri predložení záznamu o kontrole vedúcej predajne. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu nemožno vylúčiť, že sa účel kontroly v jej priebehu menil. Napriek tomu, že v zákone o potravinách nie je upravená povinnosť preukazovať sa poverením pri každej kontrole potravín, žalobca zastáva názor, že výkon kontroly bez toho, aby sa správny orgán na úvod prezentoval poverením s jasne vymedzeným účelom kontroly, je neakceptovateľný, pretože to by znamenalo, že RVPS môže kontroly vykonávať bez pravidiel, čo je v právnom štáte neprípustné. V tomto smere poukázal na kontroly vykonávané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky podľa § 22a zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „ZOHS“), pričom súčasné znenie ZOHS už náležitosti poverenia upravuje, a to vďaka rozhodovacej činnosti súdov, ktoré uznali aplikovateľnosť argumentácie zákazu tzv. „fishing expedition“. Z uvedeného prístupu je podľa žalobcu zrejmé, že atribútom zákonnosti neohlásených inšpekcií je, že správny orgán na začiatku výkonu úradnej kontroly predloží kontrolovanému subjektu poverenie s jasne a dostatočne určitým vymedzením účelu/predmetu kontroly. Podľa žalobcu je tvrdená prax o ústnom oznámení účelu kontroly a jeho písomného uvedenia až do záznamu o úradnej kontrole nedostatočná. Podľa neho je potrebné kontrolovanému hneď na začiatku kontroly odovzdať písomné poverenie s jasne vymedzeným účelom kontroly, aby kontrolovaný subjekt mohol kontrolovať postup inšpektorov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžnz/7/2015 z 03. 05. 2016. 17. Žalobca ďalej namietal široko vymedzený účel kontroly potravín, kedy poukázal na predmet a účel kontroly vymedzený v zázname o kontrole, podľa ktorého malo ísť o úradnú kontrolu podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov zameranú na dokumentačnú kontrolu a fyzickú kontrolu. Takéto vymedzenie žalobca považoval za neprimerane široké, keďže v pokrýva kontrolu všetkých povinností a všetkých druhov potravín, a teda podľa žalobcu uvedené vykazuje znaky tzv. „fishing expedition“. K zákazu tzv. „fishing expedition“ poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Sžnz/l/2015 z 25. 06. 2015, sp. zn.: 8Sžnz/2/2015 z 28. 04. 2016 a rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-682/15 Berlioz Investment Fund. Podľa žalobcu by mal byť účel vymedzený podozrením zo spáchania konkrétneho správneho deliktu ako aj druhom potravín, vo vzťahu ku ktorým sa kontroluje dodržiavanie potravinového práva. 18. Žalobca s poukazom na § 31 ods. 2 zákona o potravinách a § 3 ods. 2 správneho poriadku namietal absenciu poučenia o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu a uviedol, že týmto mu bolo odopreté právo účinne sa brániť proti postupu žalovaného. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že sa na úradnú kontrolu potravín neaplikuje správny poriadok, pričom poukázal na § 21 ods. 1 písm. c) a d), § 31 ods. 2 zákona o potravinách. 19. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť dôkazov získaných počas kontroly a absenciu protiprávneho konania. Namietal, že vady v priebehu kontroly potravín, na ktoré poukazoval vyššie, sú tak závažného a neodstrániteľného charakteru, že celý priebeh kontroly možno označiť za nezákonný, s tým následkom, že dôkazy získané takýmto postupom sú nezákonné a nemožno na ne prihliadať. 20. Ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal porušenie povinností zo strany žalobcu. K tomu uviedol, že fotodokumentácia nepreukazuje viaceré tvrdené porušenia potravinového práva, osobitne skutky uvedené v bode 12 (v chladiacej vitríne s bagetami sa nachádzal odtok kondenzu na ložnej ploche, ktorý bol znečistený) a bode 13 (v oddelení zeleniny pod paletou s melónmi bola vytečená tekutina a pod regálom so zemiakmi sa nachádzali mechanické nečistoty, prach, popadané ovocie a etikety). Z fotodokumentácie nie je ani jasne preukázané, že bola vyhotovená na filiálke č. 211 žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, či kontrolovaný subjekt spáchal správny delikt, je na strane správneho orgánu. Skutočnosť, že správny orgán nevie preukázať spáchanie deliktu, nemožno vykladať na ťarchu žalobcu. Žalobca uviedol, že vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia o zákonnosti výkonu úradnej kontroly, je aj záver žalovaného o zákonnosti získaných dôkazov nesprávny.
21. Žalobca namietal porušenie jeho práva na súkromie, ktoré odvodzoval taktiež od skutočnosti, že mu nebolo oznámené začatie výkonu kontroly na jej začiatku a ani jej účel. Uviedol, že priestory filiálky sú súkromnými priestormi, patriacimi súkromnému podnikateľskému subjektu. K tomu poukázal na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 259/05-16 z 16. 12. 2005 a rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/304/2017-86 z 27. 06. 2018 a sp. zn. 2S/200/2017 z 02.05.2018. 22. Žalobca ďalej namietal, že uloženie pokuty bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, kedy prvostupňový orgán aj žalovaný zohľadnili minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sprísnení sankcie „dvojnásobne“. Podľa žalobcu nemali správne orgány aplikovať ustanovenia § 28 ods. 6 a § 28 ods. 9 zákona o potravinách súbežne, pretože tým došlo k dvojnásobnému sprísneniu sankcie. Ďalej namietal, že aj v správnom práve by mala platiť zásada zahladenia správnych deliktov a poukázal na rozsudok Krajského sudu v Bratislave sp. zn. 2S/245/2014 z 25. 03. 2015. Rozpor so zásadou ne bis in idem žalobca videl v tom, že žalovaný posúdil predchádzajúce rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi jednak ako priťažujúcu okolnosť v rámci hodnotenia minulosti žalobcu podľa ust. § 28 ods. 9 zákona o potravinách a jednak ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej sadzby pokuty podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. 23. Žalobca namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, kedy poukázal na to, že prvostupňový orgán pri skúmaní závažnosti protiprávneho konania vzal do úvahy jeho povahu a „skutočný dopad“ na zdravie spotrebiteľov, avšak v rozhodnutí žiadnym spôsobom nekonkretizuje skutočný dopad na zdravie spotrebiteľov, skôr sa opiera o preventívne pôsobenie potravinovej legislatívy. Namietal, že väčšina porušení sa nestala na predajnej ploche a ani jedným porušením neboli priamo dotknuté potraviny, a teda vo všeobecnosti ide skôr o hygienické nedostatky v zázemí predajne bez toho, aby bol preukázaný vplyv na potraviny ponúkané spotrebiteľom. K tomu žalobca poukázal na § 10 ods. 2 Trestného zákona, ktoré by sa podľa neho malo analogicky uplatniť na prejednávanú vec. Namietal, že správne orgány pri ukladaní pokuty zohľadnili najmä minulosť žalobcu, a nie závažnosť protiprávneho konania. Poukázal na to, že predchádzajúcim rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 20 000,- eur za 33 nedostatkov, zatiaľ čo prvostupňovým rozhodnutím bola uložená pokuta vo výške 30 000,- eur za 13 nedostatkov. 24. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia o odvolaní, pričom k uvedenému poukázal na všeobecné náležitosti rozhodnutia a jeho odôvodnenia a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné vo vzťahu k častiam, ktorých zákonnosť namieta v žalobe, a to predovšetkým s ohľadom na aplikáciu zásad trestania podľa Trestného zákona. III. Vyjadrenie žalovaného 25. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na svojom právnom názore vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že obsah žalobných námietok v zásade korešponduje obsahu námietok v odvolaní, ktoré žalobca ako odvolateľ podal voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, ktorej sa naďalej pridržiava. Uviedol, že všetky námietky boli riadne posúdené a vyhodnotené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom žalovaný aj naďalej nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a považuje ich za účelové, s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za zistené správne delikty. Uviedol, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom o potravinách a rozhodnutie je zákonné, zrozumiteľné, vychádza z náležite zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky predpísané náležitosti. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou, v ktorej sa pridržal svojej žalobnej argumentácie ako aj žalobného návrhu. V. Konanie na správnom súde
27. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.z.“), začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/190/2019. VI. Pojednávanie 28. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý opätovne poukázal na žalobné body a svoju argumentáciu uvedenú v žalobe. Namietal najmä nezákonnosť kontroly, porušenie zásady dvojitého pričítania pri zohľadnení minulosti žalobcu a neprimeranú výšku pokuty a žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie aj v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 18.04.2024 s tým, že súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti a navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako i jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vrátane ich postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných námietok, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou v oblasti správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), avšak žiadne pochybenia v postupe a rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov v tomto smere nezistil. Správny súd žalobné námietky vyhodnotil ako nedôvodné, t. j. nespôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom ani sám nezistil dôvod zrušenia rozhodnutia z hľadiska niektorého z dôvodov uvedených v § 195 SSP, na čo by správny súd musel prihliadať ex offo. Žalobu preto na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.04.2024 ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. VII. Relevantná právna úprava Podľa § 28 ods. 2 písm. o) zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100 eur do 100 000 eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. Podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách, ak do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty dôjde k opakovanému porušeniu povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3, orgán úradnej kontroly potravín uloží pokutu až do dvojnásobku výšky súm uvedených v odseku 1 až 3. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. VIII. Právne posúdenie 30. Správny súd po oboznámení sa s predmetom konania konštatuje, že vo veci rovnakých účastníkov konania (t.j. žalobcu a žalovaného) a obdobného predmetu konania už bolo rozhodnuté v konaní pred správnym súdom, kedy obsahom žaloby boli v zásade totožné námietky, týkajúce sa rovnakých právnych otázok. S ohľadom na uvedené bude správny súd vychádzať z predchádzajúcej judikatúry v obdobných
veciach, a to tak judikatúry správnych súdov ako aj kasačného súdu vo veciach sp.zn. 4Asan/29/2018, 1Asan/32/2018, 1Stk/10/2022. 31. Námietku týkajúcu sa absencie riadneho oznámenia účelu kontroly považuje správny súd za nedôvodnú. Podľa v rozhodnom čase účinného a aplikovaného čl. 3 ods. 2 Nariadenia ES č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1 – 141) (ďalej aj len ,,nariadenie č. 882/2004“) sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Len nad rámec správny súd uvádza, že výkon kontroly bez predchádzajúceho oznámenia predpokladá aj čl. 9 ods. 4 v súčasnosti účinného Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017, ktoré nahradilo pôvodné Nariadenia ES č. 882/2004. 32. Inšpektori sa v zmysle § 20 ods. 7 zákona o potravinách pri výkone kontroly preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom, pričom ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu – záznamu o kontrole. V predmetnom prípade, zo záznamu o kontrole vyplynulo, že kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) prvostupňového orgánu a v zázname o kontrole sú uvedené ich mená, čísla služobných preukazov, resp. čísla poverenia. Správny súd konštatuje, že žiadny právny predpis neupravuje povinnosť inšpektorov vyhotovovať osobitný písomný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly ešte pred jej začatím. Záznam o kontrole je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname o kontrole tieto námietky popísať v rámci svojho vyjadrenia. V prejednávanej veci zo záznamu o kontrole vyplynulo, že tento bol prerokovaný s vedúcou filiálky, ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento podpísala s tým, že bude informovať centrálnu kanceláriu. Vzhľadom na skutočnosť, že súčasťou záznamu o kontrole je aj informácia, že inšpektorom boli poskytnuté doklady (napr. záznam o vykonanej deratizácii, nadobúdacie doklady od tovaru a pod.), možno konštatovať, že zamestnanci žalobcu museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť, a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, keďže neznámym osobám by zamestnanci žalobcu neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu. 33. Pokiaľ ide o oboznámenie žalobcu o účele kontroly, správny súd uvádza, že tento bol oboznámený prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu. Obdobný záver ohľadom otázky, či je potrebné oznámiť účel kontroly vopred a príp. v písomnej forme zaujal aj kasačný súd napr. vo veciach sp.zn. 4Asan/29/2018 alebo 1Asan/32/2018. Správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú taktiež námietku žalobcu, že o účele kontroly sa dozvedel až zo záznamu o kontrole, pretože takéto tvrdenie žalobcu je len v rovine špekulácií, vzhľadom na to, že zo záznamu o kontrole v III. časti A) Dokumentačná kontrola vyplýva, že inšpektorom boli predložené doklady, okrem iného aj dokumentácia súvisiaca s hygienou manipulácie umiestňovania potravín na trh (deratizácia a dezinsekcia, školenie zamestnancov, zdravotná spôsobilosť-zdravotné preukazy, osvedčenia o odbornej spôsobilosti zamestnancov), a teda možno dôvodne predpokladať, že zamestnancom žalobcu, ktorí poskytovali súčinnosť inšpektorom pri výkone kontroly, bol zrejmý účel kontroly. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, ktoré by boli preukázané doloženými dôkazmi a ktorými by vyvrátil hodnovernosť údajov zaznamenaných v zázname o úradnej kontrole potravín. (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/118/2019). 34. Námietka nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu spočívajúceho vo vyhotovení záznamu z kontroly namiesto zápisnice spĺňajúcej náležitosti podľa § 22 správneho poriadku je z pohľadu správneho súdu taktiež nedôvodná. S poukazom na záver vyplývajúci z judikatúry kasačného súdu vo veci sp.zn. 1Asan/32/2018 správny súd uvádza, že uvedené je len otázkou formy právneho úkonu, ktorá bezprostredne nemusí vplývať na jeho obsah. Podľa čl. 9 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej nápravy, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ zabezpečiť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. Správnemu súdu je z vypracovaného
záznamu zrejmé, za akým účelom a za použitia akých metód bola kontrola vykonaná, niet pochýb o tom, aké nedostatky boli kontrolou zistené a ako sa s nimi kontrolóri vysporiadali. Správny súd zo žaloby neidentifikoval spôsob, akým sa nedostatok formy mal negatívne prejaviť v postavení žalobcu. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na skutočnosť, že samotný proces kontroly nie je administratívnym konaním, a preto sa naň nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, pričom z uvedeného dôvodu sa javí ako neopodstatnená taktiež námietka žalobcu, že inšpektori mali poučiť zodpovedného zamestnanca pri výkone kontroly o procesných právach podľa správneho poriadku (obdobne aj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/118/2019). 35. K vyššie uvedenému možno doplniť, že žalobca nešpecifikoval ani to, o ktorých konkrétnych procesných právach mali inšpektori poučiť dotknutú osobu a ani neuviedol, akým spôsobom by absencia poučenia mala zasiahnuť do jeho práv. Správny súd poukazuje na to, že zo záznamu o kontrole je zrejmé, kto, kde a kedy kontrolu vykonal, čo bolo predmetom kontroly, ako kontrola prebiehala, čo bolo pri kontrole zistené. Vedúca filiálky ako zodpovedný zamestnanec v prevádzke žalobcu záznam prevzala, čo potvrdila svojim podpisom a nevzniesla žiadne výhrady, či námietky k jeho obsahu, keďže sa vyjadrila tak, že o zázname o kontrole bude informovať centrálnu kanceláriu. 36. Správny súd neakceptoval ani námietku ohľadom široko vymedzeného účelu kontroly, pretože tento bol vymedzený dostatočne a tomuto vymedzeniu zodpovedal i popísaný priebeh kontroly, ale aj zistené nedostatky v zázemí prevádzky a v skladových priestoroch. Žalobca tvrdil, že široko vymedzený účel kontroly neprimerane zasahuje do práv kontrolovaného subjektu, avšak neuviedol, aké konkrétne práva mali byť týmto ohrozené, resp. poškodené. 37. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo v konaní preukázané, že kontrola bola nezákonná, správny súd nemohol prisvedčiť ani námietke žalobcu ohľadom nezákonnosti dôkazov, keďže túto odvodzoval v zásade len od tvrdenej nezákonnosti kontroly. 38. Pokiaľ žalobca namietal, že uloženie pokuty bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem, a to z dôvodu, že žalovaný zohľadnil minulosť prevádzkovateľa pri rozhodovaní o sprísnení sankcie „dvojnásobne“, a to tým, že prihliadol na minulosť žalobcu jednak v zmysle ust. § 28 ods. 6 a tiež ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách, správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 1Stk/10/2022, kedy za obdobných skutkových okolností a popri rovnakej argumentácii žalobcu kasačný súd konštatoval nedôvodnosť tejto námietky. Podľa kasačného súdu žalovaný neporušil zásadu ne bis in idem tým, že opakovane prihliadol na žalobcom predošlé spáchané delikty, a že ho opätovne trestal za konanie, za ktoré mu už sankcia bola uložená. Podľa § 28 ods. 9 zákona o potravinách totiž orgán úradnej kontroly potravín pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Z uvedeného vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín sú povinné konať v medziach zákona o potravinách a pri ukladaní pokút zohľadňovať okrem iných aj hľadisko opakovanosti konania. Správny súd k uvedenému dopĺňa, že porušenie zásady ne bis in idem správny súd v prejednávanom prípade nevzhliadol, keďže v tomto konaní bol trest ukladaný ,,zostrujúcim spôsobom“ podľa § 28 zákona o potravinách. Ustanovenie § 28 ods. 6 upravuje v podstate uloženie ,,zostreného“ rozmedzia sankcie – t.j. dvojnásobok výšky súm pokút uvedených v ods. 1 až 3 cit. ustanovenia za situácie, kedy sa zodpovedný subjekt dopustí opätovného porušenia zákonných povinností, pričom zároveň toto porušenie musí nastať do 1 roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia vo veci administratívneho trestania za porušenie zákonných povinností. V tomto prípade preto pri ukladaní pokuty zákon predpokladá ,,zostrenú“ formu trestania prostredníctvom možnosti uloženia sadzby (výšky peňažnej pokuty), ktorej rozmedzie sa zvyšuje. Z pohľadu správneho súdu je v cit. ustanovení nepriamo inkorporovaný účel zásady zahladenia, pretože uvedený zostrujúci spôsob trestania vo vzťahu k výške sadzby nemožno použiť, ak nedôjde k porušeniu práve v uvedenom období do 1 roka od právoplatnosti predchádzajúceho rozhodnutia o uložení pokuty za opakované porušenie povinností, za ktoré bola pokuta uložená podľa odsekov 1 až 3 ustanovenia § 28 zákona o potravinách. 39. K žalobnej námietke dvojitého pričítania správny súd ďalej uvádza, že v danej situácii nie je možné doslovne aplikovať všetky inštitúty upravené v Trestnom zákone (ďalej aj len ,,TZ“) v súvislosti s ukladaním trestov, pretože primerane aplikovateľné sú zásady ukladania trestov, a teda nie automaticky celá úprava viažuca sa k ukladaniu trestov, vrátane všetkých jej inštitútov, akým je
napr. aj § 38 ods. 1 TZ, ktorý upravuje určitý zákaz pri ukladaní trestu, a to zákaz prihliadať na priťažujúcu okolnosť, ak je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu. Zákon o potravinách, aplikovaný v preskúmavanom konaní administratívneho trestania, je pri ukladaní trestu lex specialis, ktorý takéto pravidlo pri ukladaní trestu neobsahuje. Správny súd ďalej konštatuje, že § 28 ods. 6 zákona o potravinách nevylučuje použitie niektorého z kritérií uvedených v § 28 ods. 9 cit. zákona pre účely uloženia trestu (výšky pokuty), pretože v prípade aplikácie § 28 ods. 6 v spojení s ods. 9 zákona o potravinách možno prihliadnuť aj na skutky, ktoré sú staršie (ako 1 rok pred spáchaním aktuálne prejednávaného správneho deliktu), vyhodnotiac aj skutočnosť, či bol naplnený individuálny preventívny účel uloženia predchádzajúcej sankcie, teda, či sa deliktuálne zodpovedný subjekt ,,napravil“, alebo či naďalej porušuje zákonom stanovené povinnosti. Ustanovenie § 28 ods. 9 sa aplikuje všeobecne ako pravidlo pri ukladaní trestu, teda aj v prípadoch, v ktorých sa neukladal zostrený trest podľa § 28 ods. 6 zákona o potravinách. Okrem uvedeného správny súd k námietke týkajúcej sa ne bis in idem taktiež poukazuje na odôvodnenie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 11S/118/2019 (body 91 a nasl.), ktoré je vzhľadom na totožný charakter námietky aplikovateľné aj na prejednávanú vec. 40. Pokiaľ ide o žalobcovu námietku neprimeranej výšky pokuty, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. V § 28 ods. 9 zákona o potravinách sú stanovené kritériá, na ktoré musí správny orgán prihliadnuť pri určení výšky pokuty za správny delikt, a to závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí zaoberal všetkými taxatívne uvedenými kritériami pre určenie výšky pokuty, keď uviedol, že závažnosť hygienických porušení je jednoznačná, a to s ohľadom na ich rozsah (nedostatky boli zistené vo viacerých častiach prevádzky) a charakter (nešlo o bežné denné znečistenie) a tiež ich potenciálnu možnosť ovplyvniť kvalitu a bezpečnosť potravín umiestňovaných na trh v dotknutej prevádzkarni. Zohľadnil tiež možné následky zisteného protiprávneho konania, kedy prihliadol aj na to, že ustanovenia potravinového práva majú predovšetkým preventívny charakter zameraný na predchádzanie akejkoľvek kontaminácii potravín a akémukoľvek ohrozeniu zdravia ľudí. Žalovaný sa zaoberal aj kritériom spočívajúcim v trvaní protiprávneho stavu, kedy poukázal na to, že nedostatky boli zistené v čase výkonu kontroly, pričom presný čas ich trvania (predovšetkým okamih vzniku) nebolo možné s ohľadom na ich charakter zistiť. Počas kontroly neboli vykonávané žiadne sanitačné práce a žalobca nepredložil žiadny dôkaz, že sám identifikoval nedostatky, prípadne ich nahlásil do plánu údržby. Žalovaný sa venoval aj kritériu minulosti žalobcu a opakovanosťou jeho protiprávneho konania, kedy poukázal na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi uložená pokuta za rovnaké, resp. obdobné porušenia. 41. Správny súd v súvislosti s prihliadnutím na kritérium minulosti, resp. opakovania protiprávneho konania poukazuje na skutočnosť, že v konaní nebolo sporné, že v poslednom roku pred uložením pokuty napadnutým rozhodnutím došlo k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobcu, a to za porušenie rovnakých povinností. Ku konkrétnemu vyčísleniu sumy uloženej pokuty žalovaný poukázal na to, že v nadväznosti na všetky zákonom stanovené hľadiská a určenú sadzbu pri opakovanom protiprávnom konaní (od 100 eur do 200 000 eur ) bola pokuta vo výške 30 000,- eur po zohľadnení doterajšej rozhodovacej praxe RVPS, charakteru a rozsahu nedostatkov, a tiež minulosti prevádzkovateľa, primeraná, pričom nižšiu pokutu nebolo dôvodné uložiť, vzhľadom na to, že žalobca spáchal správny delikt početnými skutkami, bola preukázaná opakovanosť v nadväznosti až na tri rozhodnutia vydané v lehote jedného roka pred kontrolou (uložené pokuty 5000 eur, 10 000 eur, 20 000 eur) a bolo zrejmé, že žalobca má problémy zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti potravinového práva v tejto prevádzke. Ďalej žalovaný poukázal na to, že vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutia, ktorými boli uložené pokuty za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri umiestňovaní potravín na trh (od roku 2016), je zrejmé, že výchovný cieľ ich ukladaním dosiahnutý nebol. Žalovaný poukázal taktiež na to, že uložená pokuta bola v rozpätí definovanej sadzby pri opakovanom protiprávnom konaní ešte stále v spodnej hranici (15 % z maximálnej pokuty). S ohľadom na uvedené, správny súd považoval uloženú pokutu za primeranú, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že bola ukladaná v rozpätí dvojnásobku základnej sadzby, t. j. do 200 000,- eur. Z pohľadu správneho súdu správne orgány dostatočne odôvodnili, prečo ukladajú sankciu a súčasne dostatočne odôvodnili aj jej výšku. Uložená pokuta je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a plní úlohu výchovnú aj represívnu. Uložená pokuta plní tiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Prihliadnuc na skutočnosti, na ktoré poukázal žalovaný pri odôvodňovaní výšky pokuty a s poukazom na skutočnosť, že správne orgány pri ukladaní pokuty aplikujú aj svoju diskrečnú právomoc, správny súd konštatuje, že
túto aplikovali v súlade so zákonným rámcom (pokuta bola uložená vo výške 30 000,- €, pričom horná hranica sadzby podľa § 28 ods. 2 písm. o) v spojení s § 28 ods. 6 zákona o potravinách je až na 200 000,€), z tohto rámca nijakých spôsobom nevybočili, inštitút správnej úvahy nezneužili, svoje rozhodnutie dostatočným spôsobom zdôvodnili, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty (aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom. 42. Správny súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žiadne žalobcom uvedené žalobné body nie sú dôvodné na to, aby mohli privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd konštatuje, že nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postupovať v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov správny súd nevyhovel žalobe a túto podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú. 43. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba výnimočne, pričom takéto dôvody tu súd nevzhliadol. 44. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.