Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sa/12/2023 1023200749 04. 06. 2024 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2024:1023200749.2
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom: B. C. XX, D., proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom: Trnavská cesta 52, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1021/8157/2013 zo dňa 14. marca 2023, v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 17.05.2023 zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.05.2023 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/1021/8157/2013 zo dňa 14. marca 2023, v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalovaným rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave OP/1358/2022 zo dňa 13.10.2022 potvrdil. 2. Rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 13.10.2022, bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1 písm. f) zák. č. 355/2007 Z.z. v znení účinnom do 27.07.2021, ktorého sa dopustil dňa 15.03.2021 tým, že v čase o 12:27 hod. sa nachádzal na verejnosti v exteriéri počas cestnej kontroly na E. ulici č. XXX/X v D. bez prekrytia horných dýchacích ciest. Svojím konaním porušil § 1 ods. 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 111/2021 V.v. SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest. Vyššie cit. vyhláškou boli nariadené opatrenia podľa § 5 ods. 4 písm. k) a § 48 ods. 4 písm. r) zák. č. 355/2007 Z.z. v súvislosti so zabránením vzniku a šíreniu ochorení spôsobených novým koronavírusom. Za spáchaný priestupok sa žalobcovi uložila podľa § 56 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z.z. a § 13 ods. 2 zák. č. 3 72/1990 Zb. pokuta vo výške XX €. 3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby správny súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil z dôvodu, že ak by došlo k uhradeniu pokuty žalobcom, hrozila by tým závažná ujma. Predmetná hrozba závažnej ujmy nespočíva v samotnej pokute t. j. úhrady XX EUR (+ XX EUR) ako jej finančnom vyjadrení ale v samotnom princípe, pre ktorý žalobca odmieta priznať a uznať vinu za quasi prietupok, ktorý mu je kladený za vinu. Jeho prípadnou úhradou nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe by došlo ku konvalidácii nielen samotného napádaného rozhodnutia ale aj právnej úpravy na základe ktorej došlo k sankcionovaniu nielen žalobcu ale neurčitého okruhu osôb ktorí boli sankcionovaní za rovnaké prípadne obdobné konanie na podklade právnej úpravy ktorá je do dnešných dní považovaná aj odbornou verejnosťou za spornú, keďže sa dôvodne domnieva, že takéto konanie správnych orgánov na úseku ochrany verejného zdravia resp. štátu (vlády SR) v danom
období, nemá oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch a je protiústavné. Uvedené súvisí so základnými princípmi konania ohľadne ochrany zákonnosti a verejného záujmu podľa § 5 ods. 3 SSP. 4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 16.05.2024 a predložil správnemu súdu administratívny spis. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. K návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.: „Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.“ Správny orgán musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku. Závažnosť priestupku je uvedená demonštratívne, pretože zákon č. 372/1990 Zb. príkladmo vyrátava prvky, ktoré ju tvoria, pričom ju musí správny orgán dokazovať. Prihliada najmä na spôsob spáchania priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom stave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach. Na druh a výmeru sankcie by malo nepochybne vplývať pri hodnotení osoby páchateľa aj to, či páchateľ je osobou doteraz nestíhanou pre priestupok alebo iný delikt, alebo ide o osobu známu častým páchaním priestupkov. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 10Sžd/3/2010) Všetky kritériá, ktoré viedli správny orgán k uloženiu sankcie v danom rozsahu a ich hodnotenie, je správny orgán povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia. V rozhodnutí o uznaní viny správny orgán určí druh sankcie a jej výmeru, pričom je povinný prihliadnuť na závažnosť priestupku, pričom prihliadne najmä na to, či páchateľ spáchal priestupok aktívnym konaním alebo jeho opomenutím, či a aké prostriedky použil pri jeho spáchaní, na akom mieste spáchal priestupok (spôsob spáchania priestupku); či došlo k ohrozeniu alebo porušenie objektu priestupku či vznikla škoda a v akom rozsahu (následky priestupku); či bol priestupok spáchaný za subjektívnych alebo objektívnych okolností, ktoré sú schopné závažnosť priestupku zvýšiť alebo znížiť (okolnosti); či bol priestupok spáchaný úmyselne z nedbanlivosti (miera zavinenia); motív spáchania priestupku (pohnútky páchateľa); postoj páchateľ k priestupku, jeho vek, súčinnosť v konaní, či ide o prvopáchateľa alebo recidivistu a pod. (osoba páchateľa). Prvostupňový správny orgán, rovnako ako žalovaný, uznali, že v prípade pokuty uloženej žalobcovi ako účastníkovi konania ide o primeranú výšku pokuty uloženú v dolnej hranici sadzby, ktorú je možné za rovnaký alebo obdobný priestupok uložiť. Podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok: „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalovaný má za to, že v prípade priznania odkladného účinku nedôjde k žiadnej z vyššie uvedených zákonných situácií. Žalobca nepreukázal, že by bolo nutné alebo potrebné priznať žalobe odkladný účinok – dôvod, že s pokutou nesúhlasí, nijak neobstojí. Navyše, pokuta uložená žalobcovi mala byť už dávno uhradená, keďže rozhodnutie žalovaného už nadobudlo právoplatnosť doručením účastníkovi konania, a to už dňom 31.03.2023. Na základe vyššie uvedeného žalovaný uvádza, že s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci správneho trestania nesúhlasí. 5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. 8. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 10. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z. bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane prejednávanej veci. 11. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. 12. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 13. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 14. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a/ SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 15. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením sa žalovaného k žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tým, že sa jedná o princíp nakoľko nepriznaním odkladného účinku by došlo ku konvalidácii nielen samotného napádaného rozhodnutia ale aj právnej úpravy na základe ktorej došlo k sankcionovaniu nielen žalobcu
ale neurčitého okruhu osôb ktorí boli sankcionovaní za rovnaké prípadne obdobné konanie na podklade právnej úpravy ktorá je do dnešných dní považovaná aj odbornou verejnosťou za spornú. 16. Povinnosťou žalobcu je uviesť v návrhu niektorý zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku predmetného ustanovenia a zároveň ich musí správnemu súdu preukázať. Námietku žalobcu, že nepriznaním odkladného účinku by došlo ku konvalidácii nielen samotného napádaného rozhodnutia ale aj právnej úpravy na základe ktorej došlo k sankcionovaniu nielen žalobcu ale neurčitého okruhu osôb ktorí boli sankcionovaní za rovnaké prípadne obdobné konanie na podklade právnej úpravy, správny súd nepovažoval za takú, ktorá by odôvodňovala priznanie odkladného účinku žalobe o ktorej sa koná. V návrhu žalobca tiež neuviedol a neodôvodnil ani skutočnosť, či odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebude v rozpore s verejným záujmom 17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, postupoval správny súd v súlade s § 188 SP a rozhodol o návrhu žalobcu spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia 18. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).