Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/214/2022 1022201227 28. 02. 2024 JUDr. Lucia Tóth ECLI:SK:SpSBA:2024:1022201227.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C., trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, právne zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanej: F. E. G., G. G. A. H. X, XXX XX E., A.: XX XXX XXX, v konaní o správnej žalobe opomenutého účastníka o doručenie rozhodnutia žalovanej č. sp.: NBS1-000-053-337, č. z. 100-000-283-290 zo dňa 19.04.2021 v znení rozhodnutia Bankovej rady žalovanej č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu opomenutého účastníka zo dňa 30.08.2022 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal, aby správny súd rozhodol, že žalovaná je povinná žalobcovi ako opomenutému účastníkovi konania doručiť rozhodnutie žalovanej, útvaru dohľadu nad finančným trhom č. sp.: NBS1-000-053-337, č. z.: 100-000-283-290 zo dňa 19.04.2021 v znení rozhodnutia Bankovej rady žalovanej č. sp.: NBS1-000-061-006, č. z.: 100-000-293-318 zo dňa 21.06.2021 (ďalej len „rozhodnutia“); rozhodnutia boli žalobcovi ako akcionárovi spoločnosti NOVIS Insurance Company, NOVIS Versicherungsgesellschaft, NOVIS Compagnia di Assicurazioni, NOVIS Poisťovňa, a.s., so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 251 301 (ďalej len „spoločnosť NOVIS“) oznámené dňa 30.06.2022, a to prostredníctvom riadne zvolaného riadneho valného zhromaždenia spoločnosti NOVIS. 2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná rozhodnutiami uložila spoločnosti NOVIS za údajný správny delikt opatrenie na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov spočívajúce predovšetkým v povinnosti spoločnosti NOVIS (i) doplniť hodnotu investovaných aktív do hodnoty stavu poistných účtov, a to v rozsahu o XX I. J. do 30.08.2021 a vo zvyšnom rozsahu (približne XX I. eur) najneskôr do 30.10.2021 a (ii) poistné prijaté od klientov na základe poistných zmlúv investovať minimálne vo výške a spôsobom súladným so zmluvným záväzkom do hodnoty stavu poistných účtov. Žalobca konštatoval, že na základe konania žalovanej tieto opatrenia predstavujú pre ktoréhokoľvek akcionára spoločnosti NOVIS, vrátane žalobcu, zhoršenie jeho pozície, keďže pri plnení rozhodnutí sa toto prejaví negatívnym spôsobom na jeho majetku / majetkových právach, pričom akcionár nemal možnosť efektívne posúdiť celú situáciu a ani sa vyjadriť k možným prijatým opatreniam, keďže nie je a ani nebol účastníkom konania pred žalovanou v prvostupňovom konaní. 3. Žalobca uviedol, že sankcia, ktorá by mala podľa žalovanej smerovať výlučne proti spoločnosti NOVIS v skutočnosti smeruje voči omnoho širšiemu okruhu subjektov, ktorými sú žalobca a ostatní akcionári spoločnosti NOVIS, ktorých práva, povinnosti a právom chránené záujmy, ako aj základné práva a slobody sú dotknuté rozhodnutiami bez toho, aby im žalovaná priznala procesné postavenie
účastníka konania, čo by im umožňovalo sa efektívne brániť, a to bez ohľadu na výsledok konania s takto rozšíreným okruhom účastníkov. Žalobca mal za to, že bol postupom žalovanej v rozpore s princípmi správneho práva ukrátený na svojich právach a slobodách, a to tým, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa od začiatku konaní vedúcich k vydaniu rozhodnutí. Porušenie povinností orgánom verejnej správy bolo o to vypuklejšie, že ide o udelenie sankcie veľkej závažnosti, za porušenia základných zásad správneho konania a princípov správneho trestania, a to i napriek tomu, že s touto skutočnosťou sa opomenul vysporiadať zákonodarca v súvislosti s obmedzením sa na reštriktívnu definíciu okruhu účastníkov, pričom príslušné správne orgány udržiavajú názor, že takáto reštriktívna definícia osobitného zákona bola úmyslom zákonodarcu bez ohľadu na kontext, závažnosť sankcie a princípy dobrej a spravodlivej správy. Žalobca uviedol, že pri predmetnej sankcii udelenej rozhodnutiami ide o podobu nápravného opatrenia, ktoré obsahuje nariadenie povinnosti spoločnosti NOVIS získať vo veľmi krátkom čase sumu približne XX I. eur, pričom je zjavné, že spoločnosť NOVIS takouto sumou nedisponuje a je logické, že udelenie tejto sankcie bude v konečnom dôsledku znášať žalobca a ostatní akcionári. 4. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 13.09.2023 (ďalej len „vyjadrenie“) a konštatovala, že nie sú naplnené zákonné predpoklady pre podanie správnej žaloby opomenutého účastníka žalobcom z dôvodu, že žalobca nie je aktívne procesne legitimovaným na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka. Žalovaná mala za to, že z § 179 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) je zrejmé, že pre aktívnu žalobnú legitimáciu musí fyzická alebo právnická osoba kumulatívne spĺňať nasledujúce podmienky: (i) ide o účastníka administratívneho konania, (ii) orgán verejnej moci s ňou nekonal ako s účastníkom administratívneho konania a (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej moci už vydal meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie. Rozhodnutia, ktoré žalobca namieta, sa spravujú zákonom č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákon o dohľade“). Účastníctvo v konaní upravuje § 15 ods. 1 Zákona o dohľade. Žalovaná poukázala na to, že žalobca nebol dohliadaným subjektom a ani inou osobou, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Žalobca nespĺňal definíciu inej osoby v žalobe uvádzaných konaniach, keďže osobitné predpisy v oblasti bankovníctva, kapitálového trhu, poisťovníctva alebo dôchodkového sporenia neukladali žalobcovi povinnosti a z tohto dôvodu o ich porušení žalovaná ani nemohla rozhodovať. Predmet rozhodnutí spočíval v posudzovaní spôsobu výkonu poisťovacej činnosti spoločnosti NOVIS. Predmetom konaní nebolo ani udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu žalobcovi podľa osobitného zákona a ani rozhodovanie žalovanej o žiadosti žalobcu o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona. Je tak zrejmé, že žalobca vo vzťahu ku konaniu, ktorého výsledkom boli rozhodnutia, nebol dohliadaným subjektom ani inou osobou podľa § 15 ods. 1 Zákona o ohľade. V konaniach napádaných žalobou bola a mala byť takýmto subjektom nepochybne a výlučne iba spoločnosť NOVIS, keďže žiadnemu inému subjektu v nich žiadna sankcia či opatrenie uložené nebolo a ani sa v nich nekonalo o právach a povinnostiach žiadnej inej osoby. Žalobca tak nenapĺňa definíciu § 15 ods. 1 Zákona o dohľade a z dôvodu absencie zákonného predpokladu účastníka administratívneho konania nie sú naplnené zákonné predpoklady § 179 ods. 1 SSP. Žalovaná navrhla žalobu odmietnuť. 5. K vyjadreniu žalobca zaslal repliku zo dňa 15.11.2023, v rámci ktorej zotrval na svojej žalobnej argumentácii. 6. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-2S/214/2022. 7. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 11. Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 12. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 13. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o dohľade, účastníkom konania je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach podľa tohto zákona a osobitných zákonov sa má konať, alebo osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona, alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona; v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. 14. S odkazom na rozsah žaloby a navrhovaný žalobný návrh správny súd konštatuje, že jeho prvoradým účelom bolo vyhodnotiť, či žalobca spĺňa zákonom vymedzené kumulatívne podmienky, aby sa na neho hľadelo ako na opomenutého účastníka konania. Správna žaloba opomenutého účastníka má zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov tým osobám, s ktorými orgán verejnej správy v administratívnom konaní nekonal ako s účastníkmi konania. Aktívnu žalobnú legitimáciu na podanie takejto správnej žaloby má preto fyzická alebo právnická osoba, ktorá spĺňa kumulatívne nasledujúce podmienky: (i) ide o účastníka administratívneho konania, (ii) orgán verejnej správy s ňou nekonal ako s účastníkom administratívneho konania a (iii) v administratívnom konaní orgán verejnej správy už vydal meritórne, resp. konečné rozhodnutie alebo opatrenie (k tomu pozri aj E., J. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. E., 2017, s. 884). Správny súd tak v prvom rade skúmal, či žalobca kumulatívne napĺňa uvedené podmienky. 15. Prvou podmienkou pre status opomenutého účastníka je účastníctvo v administratívnom konaní. Účastníkom administratívneho konania vo vzťahu k rozhodnutiam je ten, koho Zákon o dohľade za účastníka konania označuje. Zákon o dohľade účastníctvo konania vymedzuje v § 15 ods. 1 Zákona o dohľade, a to viacerými definičnými kritériami. 16. Účastníkom konania podľa Zákona o dohľade je dohliadaný subjekt, o ktorého právach alebo povinnostiach sa má konať. Vychádzajúc z administratívneho spisu a rozhodnutí správny súd uvádza, že dohliadaným subjektom je spoločnosť NOVIS a nie žalobca. Žalobca tak vo vzťahu k tomuto definičnému okruhu nie je účastníkom konania. Ďalej je podľa Zákona o dohľade účastníkom konania osoba oprávnená podať žiadosť o udelenie povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu podľa osobitného zákona alebo žiadosť o vydanie iného rozhodnutia podľa osobitného zákona. Vychádzajúc z rozhodnutí a administratívneho spisu správny súd uvádza, že konanie pred žalovanou sa netýkalo udelenia povolenia, licencie, schválenia, súhlasu alebo predchádzajúceho súhlasu, a preto sa tento definičný okruh na žalobcu neaplikuje.
17. Zákon o dohľade v § 15 ods. 1 súčasne uvádza, že v konaní o uložení pokuty, inej sankcie alebo opatrenia na nápravu podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov je účastníkom konania dohliadaný subjekt alebo iná osoba, ktorej sa má uložiť pokuta, iná sankcia alebo opatrenie na nápravu. Vychádzajúc z administratívneho spisu a rozhodnutí správny súd uvádza, že účastníkom konania bola výlučne spoločnosť NOVIS a nie žalobca. Žalobca ako akcionár spoločnosti NOVIS nebol účastníkom konania a ani jeho postavenie ako akcionára spoločnosti NOVIS nemení nič na tom, že účastníkom konania je výlučne spoločnosť NOVIS ako subjekt, ktorému sa uložilo opatrenie. 18. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania podľa Zákona o dohľade, žalovaná s ním ako s účastníkom konania nemohla konať, a preto žalobca nenaplnil ani prvú podmienku opomenutého účastníka konania – že sa jedná o účastníka administratívneho konania. Z dôvodu, že SSP predpokladá kumulatívne naplnenie podmienok opomenutého účastníka konania a žalobca nenaplnil ani prvú podmienku, správny súd sa ďalšími podmienkami už nezaoberal. 19. S odkazom na § 179 ods. 7 SSP, z dôvodu, že sa správny súd nestotožnil s tvrdením žalobcu v tom, že je účastníkom administratívneho konania, konal vo veci ďalej, keďže právnym následkom tohto nestotožnenia sa je pokračovanie v konaní v procesnom režime danom pre všeobecnú správnu žalobu. 20. Správny súd tak skúmal podmienky prípustnosti všeobecnej správnej žaloby. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej a právnickej osoby ustanovuje v § 178 ods. 1 SSP dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú (i) postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a (ii) ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Ako to správny súd poukázal vyššie, žalobca nemal postavenie účastníka v administratívnom konaní podľa Zákona o dohľade, a preto kumulatívne nenaplnil ani podmienky stanovené v § 178 ods. 1 SSP. Žaloba tak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, pretože u žalobcu absentuje aktívna žalobná legitimácia na podanie všeobecnej správnej žaloby, ktorá sa odvodzuje od účastníctva v administratívnom konaní. Je tak naplnený predpoklad na aplikáciu § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 22. Správny súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto s odkazom na § 98 ods. 1 písm. e) SSP žalobu odmietol ako neprípustnú. 23. O náhrade trov konania rozhodol správny súd s odkazom na § 170 písm. a) SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, keďže žaloba bola odmietnutá a súčasne nevzhliadol dôvod k aplikácii § 171 ods. 1 SSP. 24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).